Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Daňové a finančné raje: hrozba pre vnútorný trh EÚ“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. mája 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája) prijal 144 hlasmi za, pričom 30 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EÚ musí všetkými možnými prostriedkami zintenzívniť svoje úsilie v rámci skupiny G20, OECD a Finančnej akčnej skupiny (FATF), s cieľom v krátkom čase skoncovať s netransparentnými jurisdikciami v daňovej oblasti a prinútiť členské štáty, aby bojovali proti trestnej činnosti, ktorá má svoju základňu na územiach mnohých z nich.

1.2 Pokrok dosiahnutý na medzinárodných fórach ako OECD a G20 v oblasti riadenia daňových záležitostí nesmú EÚ zabrániť v uplatňovaní ešte prísnejších noriem s cieľom umožniť naspäť získať kapitál prenesený do zahraničia nezákonným spôsobom na úkor vnútorného trhu.

1.3 EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby prijali opatrenia, ktorými sa zabráni zneužívaniu tzv. zásady trvalého sídla fiktívnymi systémami sídiel a vlastníctiev, ktoré umožňujú holdingovým spoločnostiam bez podnikateľskej činnosti alebo fiktívnym spoločnostiam chrániť skutočných vlastníkov pred platením daní vo svojej krajine bydliska. Víta rozhodnutie Komisie predložiť do roka nový návrh týkajúci sa daňových a finančných rajov a dúfa, že sa prekoná nevôľa niektorých členských krajín zaujať účinný a rozhodný postoj proti činnosti, ktorej cieľom je obchádzať daňové povinnosti alebo unikať povinnosti prispievať do národných daňových systémov.

1.4 Komisia zverejnila návrh smernice COM(2012) 85 final, v ktorom sa prvýkrát navrhujú ustanovenia o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. EHSV dôrazne odporúča zvážiť začlenenie trestnej činnosti v daňovej oblasti súvisiacej s využívaním daňových rajov do plánovaného rozsahu pôsobnosti smernice. Tento návrh je súčasťou širšej iniciatívy zameranej na ochranu legálneho hospodárstva pred prenikaním trestnej činnosti a jej právnym základom je článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1.5 Ako je známe, daňové raje zahŕňajú veľký počet území (spolu 44), ktoré sú buď zvrchovaným štátom, alebo podliehajú jurisdikcii zvrchovaného štátu. Aj v prípade, že nie sú zvrchovaným štátom, požívajú rozsiahlu mieru administratívnej autonómie, uplatňujú režimy daňových úľav alebo oslobodení, je pre ne príznačná netransparentnosť v súvislosti s údajmi o vlastníctve a pôvode kapitálu a fungovaní finančných subjektov a obchodných spoločností so sídlom na ich území.

1.6 Výbor sa nazdáva, že sú obzvlášť odsúdeniahodné a závažné postupy daňových a právnych poradcov a niektorých poradenských spoločností, ktoré aj prostredníctvom reklamných informácií ponúkajú vytvorenie právnych subjektov na využitie daňových a finančných rajov ako prostriedku na vyhnutie sa povinnostiam podnikov pôsobiacich v Únii, s osobitným dôrazom na ich daňové povinnosti v súvislosti s platením dane z príjmov právnických osôb, transparentnosťou podnikových transakcií a financovaním.

1.7 Daňové raje narúšajú vnútorný trh, a preto je potrebné rázne konať na úrovni EÚ s cieľom zaručiť daňovú spravodlivosť, zabrániť destabilizujúcej netransparentnosti, daňovým únikom a korupcii prostredníctvom daňových rajov. Nesmie byť vylúčené považovať nekalú činnosť v tejto oblasti za trestný čin.

1.8 Je nevyhnutné odstrániť všetky prekážky automatickej výmeny bankových údajov s cieľom dosiahnuť bezproblémové identifikovanie skutočných autorov transakcií a vlastníkov bankových účtov. Musí sa požadovať vypracúvanie účtovných závierok nadnárodných podnikov s členením podľa jednotlivých krajín a presným uvedením rozsahu činnosti, počtu zamestnancov, objemu zisku v každej krajine.

1.9 Treba dosiahnuť všetky tieto ciele, ak sa nedosiahne ďalší pokrok v nadväznosti na iniciatívy globálneho charakteru v rámci multilaterálnych medzinárodných organizácií, najmä OSN a OECD. To všetko treba dosiahnuť v atmosfére dôvery a v snahe o ekvivalentnosť právnych predpisov, a zvoliť nové a ešte prísnejšie normy medzinárodnej spolupráce v súvislosti s daňovými rajmi.

1.10 EHSV by uvítal stratégiu koordinovanú s najvýznamnejšími krajinami, v prvom rade Spojenými štátmi, s cieľom zaujať podľa možnosti globálny postoj k regulácii tejto problematiky. EHSV však zároveň pripomína, že Európska únia sa nesmie dať zabrzdiť alebo zdržať vo svojej činnosti, ak bude ťažké vypracovať medzinárodne dohodnutý akčný plán. Európske normy patria k najlepším na svete, napríklad normy zavedené smernicou o európskych úsporách. Zákon USA o daňovom súlade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – FATCA) je dôležitým krokom v úsilí Spojených štátov zvýšiť dodržiavanie daňovej povinnosti zo strany amerických občanov, ktorí vlastnia zahraničné finančné nástroje a účty v zahraničí. Americká daňová správa požaduje od zahraničných finančných inštitúcií „automaticky“ poskytovať mená občanov, ktorí majú zahraničné finančné aktivity.

1.11 Spomedzi európskych krajín má Belgicko veľmi pokrokové predpisy, ktoré sa riadia zásadou: dôvernosť proti politike na potláčanie trestnej činnosti. Utajenosť je alibi, ktoré odsúva na okraj daňové záležitosti a rozvoj politiky proti daňovým únikom.

1.12 Je potrebné vypracovať integrované politické opatrenia a vzájomne prepojiť rôzne oblasti činnosti. Medzinárodné účtovné normy boli koncipované s cieľom ochraňovať záujmy investorov a trhu, ale teraz je načase sústrediť sa aj na záujmy občanov. Je potrebné prehodnotiť úlohu Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá je súkromným orgánom, a jej úlohy diktovať účtovné pravidlá, ktoré by mali byť oveľa jednoduchšie a umožniť jednoznačný a jasný výklad.

1.13 EHSV s poľutovaním poukazuje na skutočnosť, že už oddávna aktéri súdnej, hospodárskej a policajnej sféry uznávajú, že k väčšine prípadov korupcie pri sprostredkovávaní verejných peňazí, sprenevery verejných fondov vykonanej využitím daňových rajov, zatajenia majetku vďaka nastrčeným osobám, prania špinavých peňazí a korupcie verejných činiteľov by nemohlo dôjsť, ak by príslušné siete, ktoré nesú za to zodpovednosť, nemali k dispozícii technicko-právnu štruktúru, ktorá im poskytuje krytie výmenou za značné výhody, a v niektorých prípadoch sa subjekt môže prepracovať na vrchol týchto sietí. Táto situácie si vyžaduje zásah Únie.

1.14 EHSV žiada, aby sa podporovala koordinovaná stratégia s cieľom zintenzívniť boj proti daňovým podvodom a najmä „nezákonným praktikám“, a obmedziť právo na usadenie sa v prípade vytvorenia fiktívneho sídla len na daňové účely.

2.1 Finančné raje sú miesta, kde sa vysoko postavení funkcionári hlavných finančných spoločností a svetoví priemyselníci, osobnosti umeleckej, resp. spoločenskej smotánky a multimilionári, ktorí kombinujú obchody s kratochvíľou, miešajú s viac či menej pochybnými osobami, ktoré využívajú tie isté finančné zdroje, vďaka ktorým môžu legalizovať a používať kapitál, ktorý nazhromaždili nielen poctivou činnosťou, ale aj vďaka nelegálnej hospodárskej činnosti a zločinom, ktoré siahajú od tých najťažších, ako vražda, po trestné činy vydierania, obchodovania s omamnými látkami alebo zbraňami, falšovania, sprenevery, podvodov, obchodovania s ľuďmi a hazardné hry. Tieto územia majú viacero spoločných čŕt, ako je neprehľadnosť ich fungovania, nízka úroveň zdanenia pre osoby bez trvalého bydliska, ktoré dokonca ani nevykonávajú žiadnu činnosť na tomto území. Týmto spôsobom vzniká nekalá konkurencia s tajnou štruktúrou, ktorá vytvára legislatívny status quo, kde úplne chýba transparentnosť.

2.2 K problematike daňových rajov treba pristupovať analýzou jej troch hlavných aspektov, ktorými sú: daňový režim a následná možnosť daňových únikov, vytvorenie medzier v štruktúre finančných predpisov, a tým možnosti ohroziť finančnú stabilitu, nedostatočné poskytovanie informácií umožňujúce vytvoriť v daňových rajoch oporný bod pre trestnú činnosť. Spoločným menovateľom týchto aspektov, na ktoré sa zameriavajú OECD, FSB a FATF, je tajný charakter údajov alebo zložitý prístup k nim. Odstránenie alebo obmedzenie neprehľadnosti údajov by umožnilo značne zmenšiť problémy a hrozby finančných rajov. Diskusia, ktorá v súčasnosti prebieha o štandardoch OECD, by mala ostať otvorená, s cieľom znížiť náklady pre daňové a súdne orgány. Vzniká reálne riziko, že sa dohodne na príliš slabých a zložitých normách, len aby sa uspokojila verejná mienka (tzv. window dressing). Najjednoduchším riešením na zvládnutie týchto problémov by bola automatická výmena informácií.

2.3 Daňové a finančné raje sú sprievodným javom dejinného vývoja kapitalizmu, ako ukazujú príklady siahajúce do neskorého stredoveku. Francúzska a priemyselná revolúcia sú významným míľnikom pre zrod a presadenie sa daňových rajov.

2.4 Tento jav však nadobudol obrovské rozmery po druhej svetovej vojne a rozšíril sa do všetkých oblastí sveta, tichomorskej, karibskej, na atlantické ostrovy, ale aj malé a trpasličie európske štáty. Odhaduje sa, že len v takzvaných daňových, finančných rajoch a rajoch pre obchodné spoločnosti nachádzajúcich sa na celom európskom kontinente bolo vytvorených 1 000 000 spoločností a dvojnásobný počet trustov. Raymond Baker, riaditeľ Global Finance Integrity, sa nazdáva, že len na Panenských ostrovoch je zaregistrovaných 619 916 spoločností, 20 na obyvateľa.

2.5 Pre súčasný hospodársky kontext je typická globalizácia obchodovania s tovarom a službami, voľný obeh kapitálu a masívne používanie nových technológií uplatňovaných na medzinárodné finančné transakcie a v obchode. Napriek tomu, že väčšina finančných inštitúcií má oddelenie pre dodržiavanie zákonných požiadaviek, neexistuje dosť predpisov vzťahujúcich sa na transakcie, ktoré sa vykonávajú denne v obrovskom počte.

2.6 Európsky vnútorný trh, dobré fungovanie finančných a obchodných trhov a usporiadaný rozvoj hospodárstva v súlade so spoločnými pravidlami na ochranu všeobecného záujmu musia súperiť s obrovským množstvom peňazí odloženým v ochotne spolupracujúcich oblastiach a krajinách, ktorých ochranou sú obrovské záujmy a schopnosť podplatiť a nakloniť vo svoj prospech celé administratívne aparáty.

2.7 Daňové raje narušujú makroekonomickú i mikroekonomickú úroveň. Na makroekonomickej úrovni, ako už bolo spomenuté, môžu byť hrozbou pre stabilitu finančných systémov. Možnosť uniknúť daňovej povinnosti alebo ju obísť v prípade reálnych a/alebo finančných investícií zmenšuje príjem členských štátov, ktorý bude musieť byť nevyhnutne nahradený zdanením príjmov z práce. Daňové raje teda narušujú správnu vyváženosť zdanenia kapitálu a práce. Na makroekonomickej úrovni dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veľkými, malými a najmenšími podnikmi. Tieto tri kategórie majú stále menej príležitostí využiť možnosti daňového úniku, alebo aspoň agresívneho daňového plánovania, ktoré ponúkajú daňové raje.

2.8 V prvom desaťročí 21. storočia v reakcii na dve katastrofy, ktorých epicentrom boli Spojené štáty americké – zločinecké atentáty 11. septembra 2001 v New Yorku a vo Washingtone a finančná kríza vyvolaná krachom spoločnosti Lehman Brothers v septembri 2008 – medzinárodné spoločenstvo podniklo spoločné kroky s cieľom regulovať fungovanie takzvaných daňových a finančných rajov.

3.1 Nežiaduce následky týchto režimov v mnohých prípadoch viedli k trestným súdnym konaniam z dôvodu financovania medzinárodného terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, daňového úniku a prania špinavých peňazí, čo vytvára systémové riziká na finančných trhoch a okrem iného podkopáva základné princípy slobodnej hospodárskej súťaže.

3.2 Preto, ako bolo uvedené, boli v uplynulých rokoch na celosvetovej úrovni podniknuté kroky a prijaté rozhodnutie vytvoriť štruktúry a mechanizmy s cieľom spoločne reagovať na ohrozenie národnej bezpečnosti štátov a blahobytu ich občanov.

Medzi rôznymi rozhodnutiami prijatými na medzinárodnej úrovni k zásadnej zmene predchádzajúceho postoja došlo zrejme na vrcholnom stretnutí skupiny G20 v Londýne 2. apríla 2009.

3.3 EHSV sa vyslovuje za prijatie opatrení na boj proti podvodom a inej nelegálnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy EÚ a členských štátov, ako aj za to, aby sa zaručila administratívna spolupráca prostredníctvom výmeny informácií v daňovej oblasti a súhlasí s poverením EÚ, aby začala rokovať o dohode medzi Úniou a Švajčiarskou konfederáciou s cieľom bojovať proti priamym daňovým podvodom a zaručiť administratívnu spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií o daňových záležitostiach.

3.4 V nadväznosti na spomenutú dohodu G20 sa opúšťa technika analýzy a odporúčania, ktoré vo svojom predchádzajúcom konaní uplatňovali orgány a fóra zaoberajúce sa touto problematikou, a požaduje sa odsúdenie takzvaných „nespolupracujúcich jurisdikcií“, vrátane všetkých daňových a finančných rajov, ako aj predloženie návrhov na unilaterálne, bilaterálne a multilaterálne sankcie, a postupné odstránenie bankového tajomstva, ako aj periodické zverejňovanie zoznamov území, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky.

3.5 Následné uplatňovanie týchto záväzkov G20 je však veľmi neuspokojivé. Uvádzajú sa viaceré dôvody.

3.6 Mnohé oblasti prišli o hodnotenie „nespolupracujúcich jurisdikcií“ jednoduchým uzavretím aspoň 12 bilaterálnych daňových dohôd, ktoré sa uplatňujú medzi nimi navzájom (napríklad dohoda medzi Lichtenštajnskom a Monakom).

3.7 Stručne povedané stačí zaručiť výmenu informácií na požiadanie orgánu uplatňujúceho príslušné opatrenia (daňové, trestné a pod.) bez toho, aby sa orgány požadovaného územia mohli postaviť proti tomu z dôvodu národného záujmu, bankového tajomstva alebo iných podobných dôvodov.

3.8 V týchto prípadoch je zrejmá neúčinnosť modelov bilaterálneho konania, a preto by sa malo zasiahnuť na nadnárodnej úrovni s cieľom zlepšiť medzinárodné (multilaterálne) opatrenia.

Potvrdzuje to aj správa, ktorú zverejnila sieť pre daňovú spravodlivosť 4. októbra 2011 a v ktorej sú takmer všetky bilaterálne dohody uzavreté od roku 2009 považované sa zbytočné. Táto organizácia potom vypracovala ukazovateľ daňovej netransparentnosti založený na dvoch kritériách: prekážky kladené do cesty žiadostiam zodpovedných orgánov iných krajín o informácie a vplyv jurisdikcií podozrievaných z daňovej netransparentnosti na svetovom trhu.

3.9 Na druhej strane, ako ukazujú aj viaceré špecifické správy (napr. správa organizácie Global Financial Integrity), nelegálny kapitál neustále zvyšuje svoj objem o viac než 10 % ročne, čo má devastujúce dôsledky a ešte viac vyostruje krízy štátnych dlhov, ktoré zasahujú mnohé štáty medzinárodného spoločenstva a najmä niektoré štáty Európskej únie.

3.10 EÚ žiaľ vypracovala len jeden presvedčivý akčný rámec v tejto oblasti, ktorý sa však navyše uplatňuje len nedostatočne.

3.11 Do očí bijúcim príkladom je uplatňovanie smernice 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor fyzických osôb s bydliskom na daňové účely v ďalšom členskom štáte v podobe výplaty úrokov.

3.12 Hoci sa hneď od jej vstupu do platnosti vytvorili systémy na automatickú výmenu daňových informácií medzi všetkými členskými štátmi, a presadilo sa podpísanie dohôd so štyrmi európskymi krajinami, ktoré sa predtým považovali za daňové raje, a to s Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marínom.

3.13 Ale tieto európske krajiny, ako napr. Švajčiarsko, majú rozličné vzťahy s Úniou, ktoré značne komplikujú uplatňovanie týchto dohovorov. Lichtenštajnsko napríklad podpísalo dohodu o pristúpení k európskemu hospodárskemu priestoru, ale nemá povinnosť v občianskej ani obchodnej jurisdikcii spolupracovať na rovnakej úrovni s príslušnými administratívnymi orgánmi, pretože nepristúpilo k Lugánskemu dohovoru II z 30. októbra 2007 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

3.14 Dúfajme, že táto úprava stavu legislatívy čoskoro povedie k očakávaným zmenám vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa v článku 8 ods. 2 Zmluvy o EÚ (a príslušnom vyhlásení k tomuto článku, č. 3) podporuje rozvíjanie štrukturálnych vzťahov s malými susednými krajinami.

3.15 Ideálnym nástrojom na vyriešenie tejto otázky by samozrejme bolo podpísanie multilaterálneho partnerstva s cieľom integrovať tieto nespolupracujúce jurisdikcie v rámci jedného modelu v prirodzenom geopolitickom a legislatívno-hospodárskom priestore.

3.16 Analogicky podala Európska komisia na Súdnom dvore žalobu na štyri členské štáty pre nevykonanú transpozíciu smernice 2005/60/ES o zmrazení finančných prostriedkov.

3.17 V snahe presadzovať kroky so skutočným medzinárodným dosahom sa Európsky hospodársky a sociálny výbor musí pridať k rozhodnému postoju, ktorý Európsky parlament zaujal vo svojom uznesení z apríla 2011 (1), kde sa okrem iného vyslovil za zintenzívnenie boja proti nedostatočnému poskytovaniu informácií o nadnárodných finančných transakciách. Dal by sa vytvoriť aj nástroj podávania žaloby podobný programu zhovievavosti v oblasti slobodnej hospodárskej súťaže s cieľom podnietiť oznamovanie takéhoto správania a hospodársky odmeniť navrhovateľov znížením trestu, ktorý má byť uvalený.

3.18 Okrem toho sa ako na doplnok predchádzajúceho opatrenia poukazuje na náhlivú potrebu zaviesť mechanizmy dohodnuté skupinou G20 s cieľom odstrániť nedostatky v legislatíve týkajúcej sa offshore spoločností, ktoré takto obchádzajú daňové zákony platné v hlavných svetových finančných strediskách.

3.19 Už v prísnom rámci právomocí Európskej únie je nutné prijať ad hoc záväzné sekundárne právne predpisy, ktoré by zahŕňali okrem iného ustanovenia zakazujúce všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré kontrolujú fondy alebo subjekty so sídlom v daňových a finančných rajoch, byť prijímateľmi verejnej pomoci.

3.20 V roku 2009 boli podľa odhadov OECD v týchto rajoch uložený kapitál vo výške od 1 700 do 11 000 mld. dolárov, a vytvorený zoznam príslušných krajín poslúžil skupine G20 ako základ na podniknutie rozhodných krokov voči štátom, ktoré neuplatňovali žiadne alebo uplatňovali len niektoré medzinárodné dohovory v oblasti bankovej resp. daňovej transparentnosti.

3.21 Správa OECD vyvolala vlnu protestov najmä vo Švajčiarsku, Luxembursku a samozrejme Uruguaji. O prípade Spojených štátov, konkrétne Delaware, sa rozprúdila živá diskusia.

3.22 To, že Delaware je akýmsi daňovým rajom, vedia Američania veľmi dobre: približne polovica spoločností kótovaných na burze na Wall Street a zahrnutých do indexu Nasdaq má sídlo v štáte, odkiaľ pochádza viceprezident Spojených štátov Joe Biden, aby platili menej miestnych daní, keďže zisk nie je zdaňovaný. Málokto vie, že malý štát na juh od Pennsylvánie poskytuje takéto veľké výhody pre offshore spoločnosti a ponúka alternatívu ku Kajmaním ostrovom alebo Bermudám, ale kto pôsobí v tomto sektore, o tom vie už dávno. Zisk spoločností so sídlom v Delaware sa pripisuje v otázkach transparentnosti vlastníkom, ktorí nepodliehajú zdaneniu v USA, ak nie sú americkými občanmi a ak spoločnosť vykonáva svoju činnosť mimo USA.

3.23 Najdôležitejšími a najrozšírenejšími hnacími silami týchto rajov je pranie špinavých peňazí, daňové úniky, depozity prostriedkov na korupciu alebo spreneveru peňazí vlastných spoločností. Odtiaľto sa podnikajú útoky na štátne dlhy v zložitej situácii, ako aj veľké kampane na ochranu neobmedzenej slobody pohybu kapitálu, do ktorej sú zapájané médiá, politické strany a predstavitelia inštitúcií.

3.24 Zlá daňová správa zvyšuje výskyt daňových podvodov a únikov a ťažko dolieha na národné rozpočty a systém vlastných zdrojov EÚ.

3.25 Väčšina nadnárodných spoločností má takú štruktúru, ktorá im umožňuje ťažiť z obchádzania daňovej povinnosti v rôznych jurisdikciách, v ktorých pôsobia. Rozdiely medzi daňovými režimami jednotlivých jurisdikcií zvýhodňuje veľké, medzinárodné alebo dobre konsolidované podniky oproti malým, národným či začínajúcim podnikom. Takéto stratégie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti sú v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a zodpovednosťou podnikov. Tieto územia sa navyše stávajú základňou pre činnosť organizácií a podnikov, ktoré dovážajú na vnútorný trh tovar bez príslušných označení pôvodu a záruk požadovaných EÚ, čo vážne poškodzuje záujmy spotrebiteľov a občas ohrozuje aj verejné zdravie. Jedným zo systémov používaných na tieto účely je zneužívanie transferového oceňovania (transfer pricing) stanovovaním cien transakcií medzi jednotlivými podnikmi jednej spoločnosti na základe hodnotiacich parametrov viazaných na požiadavky spoločnosti v daňovej oblasti namiesto toho, aby sa riadili bežnými trhovými podmienkami.

3.26 Nadnárodné spoločnosti majú nepochybne zdroje na to, aby bez značnej administratívnej záťaže poskytli verejné správy, pre každú krajinu, o predaji, prevádzkových ziskoch, transakciách medzi podnikmi v rámci spoločnosti, zisku pred zdanením a daniach. Ak by sa tieto správy sprístupnili verejnosti, bolo by zrejmejšie, kto zneužíva transferové oceňovanie alebo uplatňuje agresívne daňové plánovanie.

3.27 Chýbajúce daňové kontroly alebo neúčinné pravidlá prudenciálneho dohľadu, nedostatočná transparentnosť informácií na účely identifikácie fyzických a právnických osôb, alebo akákoľvek iná okolnosť právnej alebo administratívnej povahy umožňujú podnikom pôsobiacim z ich území využívať takmer úplnú beztrestnosť a ťažiť z neprípustných konkurenčných výhod, a zaručujú im ochranu pred zásahom justičných a administratívnych orgánov tretích krajín.

3.28 EHSV otvorene odsudzuje úlohu, ktorú daňové raje zohrávajú pri podpore a využívaní javov, ako sú vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňové úniky a únik kapitálu. EÚ musí zintenzívniť svoju činnosť proti týmto javom a prijať konkrétne sankčné opatrenia.

3.29 Medzinárodné spoločenstvo si uvedomuje rozsiahle škody, ktoré tieto územia spôsobujú medzinárodnému obchodu, záujmom národných verejných rozpočtov, verejnej bezpečnosti a verejnému poriadku, a ako ukazuje kríza od roku 2008, samotnej rovnováhe finančných systémov, a preto podniklo niekoľko nesmelých krokov s cieľom odhaliť ich a snažiť sa o ich postupné zrušenie.

3.30 Výsledky spoločného úsilia skupiny G20 a OSN, ako aj výsledky dosiahnuté v rámci iniciatív OECD, sú i naďalej nepostačujúce na zvládnutie problémov, ktoré predstavujú daňové raje a exteritoriálne finančné strediská, a musia na ne nadväzovať rozhodné, účinné a koherentné opatrenia.

3.31 Opatrenia G20, Finančnej akčnej skupiny (FATF) a OECD však zatiaľ okrem iného len trocha zmiernili ťažkú záťaž, ktorú predstavujú škody spôsobené daňovými a finančnými rajmi.

3.32 Treba odhaliť jurisdikcie, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, zhodnotiť dodržiavanie platných predpisov a na podporu ich rešpektovania uplatniť odrádzajúce opatrenia. EHSV sa ďalej nazdáva, že rámec OECD na boj proti daňovým rajom je nepostačujúci, pretože je potrebné vylepšiť ukazovateľ, ktorý podmieňuje postavenie spolupracujúcej jurisdikcie, a obohatiť ho o kvalitatívny rozmer. Okrem toho je potrebné, aby OECD neumožnila vládam vyňať svoju krajinu zo zoznamu nespolupracujúcich na základe jednoduchého prísľubu, že budú dodržiavať zásady výmeny informácií bez toho, aby skutočne uplatnili tieto princípy v praxi.

3.33 Dosť náznakov opodstatňuje tvrdenie, že finančnú krízu vyvolali sčasti komplexné a málo transparentné transakcie vykonané finančnými subjektmi so sídlom na územiach, na ktorých platí daňové tajomstvo, čo vážne ohrozuje investorov a nákupcov týchto finančných produktov. V daňových rajoch finančné inštitúcie uskutočňujú operácie mimo svojho rozpočtu, a sem sa uchyľujú aj s komplexnými finančnými produktmi, ktoré neprispeli k inovácii finančného sektora a spôsobujú jeho nestabilitu. Existujú dostatočné dôkazy, že mnohé priame zahraničné investície, najmä v rozvojových krajinách, pochádzajú z daňových rajov.

3.34 Európska únia, ktorá si dobre uvedomuje túto situáciu, dôrazne odsúdila tieto režimy prostredníctvom viacerých inštitucionálnych orgánov. Nebola však žiaľ schopná presadiť nadnárodný legislatívny a administratívny rámec, ktorý by prispel k okliešteniu rozsahu beztrestnosti.

3.35 Činnosť EÚ sa zamerala na odstránenie približne 100 škodlivých daňových režimov nachádzajúcich sa v jurisdikcii jej členských štátov s nedostatočnou finančnou kontrolou alebo mimo EÚ, na území tretích krajín. Európska komisia v tomto zmysle prijala v roku 2009 a 2010 dve oznámenia a kódex správania vo veci dobrej daňovej správy. V platnosti sú tri smernice týkajúce sa prínosu zdrojov daňového úniku, ktoré boli spätne získané, administratívnej spolupráce a zdaňovania úspor (pripravuje sa revidované znenie). Okrem toho je zaradenie klauzuly o dodržiavaní osvedčených postupov alebo dobrej daňovej správy veľmi rozšírené v dohodách EÚ uzavretých s tretími krajinami v oblasti združovania, obchodu a spolupráce.

3.36 Napriek tomu sa nepodarilo dosiahnuť výrazný pokrok, pretože právomoci v oblasti vyšetrovania a sankcií prislúchajú členských štátom.

3.37 Podľa názoru bankových spoločností spomínané právne predpisy USA sú dôkazom toho, že jednostranné prijatie takéhoto typu opatrení môže finančným inštitúciám spôsobovať problémy, ktoré vyplývajú z nekompatibility povinností stanovených zákonom FATCA, pokiaľ ide o oznamovanie, zablokovanie a uzavretie bankových účtov, s právnymi predpismi EÚ a/alebo právnymi predpismi krajín, v ktorých finančné inštitúcie sídlia.

3.38 Dôležitý príspevok predniesol pred Kongresom USA 4. marca 2009 vtedajší britský predseda vlády, v ktorom svojho spojenca vyzval na spoločné úsilie o vytvorenie hospodárskeho systému s celosvetovo platnými pravidlami, ktorý by sa snažil zabrániť využívaniu finančných systémov, ktoré má za cieľ len osobné obohatenie.

V Bruseli 24. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (2010/2247(INI)).