Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Slovenska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2015 /* COM/2012/0326 final */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem
Slovenska na rok 2012,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012
– 2015 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148
ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia
Európskeho parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26. marca 2010
schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre
zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej
koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové
oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v
oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala
odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky
členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala
rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských
štátov[4],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej
hospodárskej politike a politike zamestnanosti. (3) Rada 12. júla 2011 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok
2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovenska
na roky 2011 – 2014. (4) Komisia 23. novembra 2011
prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého
európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá
je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na
základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[5], v ktorej
neurčila Slovensko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku
ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie. (5) Európska rada 2. marca 2012
schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania
diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy
bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a
konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov
krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (6) Európska rada 2. marca 2012
takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro
Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené
do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich
národných programov reforiem. (7) Slovensko 30. apríla 2012
predložilo svoj program stability, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012
– 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom
zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali
súčasne. (8) Vychádzajúc z posúdenia
programu stability na rok 2012 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97
Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené
rozpočtové prognózy programu, je realistický. Je vo všeobecnosti v súlade
s prognózou Komisie z jari 2012, hoci v prognóze sa predpokladá o trochu vyšší
rast reálneho HDP v roku 2012. Stanoveným cieľom rozpočtovej
stratégie načrtnutým v programe je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť
verejných financií. Medzistupňami určenými na dosiahnutie uvedeného
cieľa sú dôsledné plnenie rozpočtu na rok 2012 a zníženie celkového
deficitu pod 3 % HDP v roku 2013, čo je termín na nápravu nadmerného
deficitu stanovený Radou. Dosiahnutie cieľa týkajúceho sa celkového deficitu
v roku 2013 však nemusí ísť podľa plánov. V programe sa zmenil
strednodobý rozpočtový cieľ z takmer vyváženého rozpočtu na
štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, ktorého dosiahnutie počas
programového obdobia sa nepredpokladá. Nový strednodobý rozpočtový
cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Priemerné
ročné fiškálne úsilie v rokoch 2010 – 2013, založené na
(prepočítanom) štrukturálnom rozpočtovom salde[6], dosahuje
1,3 % HDP, čo je dostatočne nad požadovanou hodnotou, ktorú
odporučila Rada, pričom reziduálne fiškálne úsilie je do určitej
miery odložené na rok 2013. Cieľ pre rok 2013 je vystavený rizikám,
keďže navrhované opatrenia na strane príjmov nemusia dosiahnuť
cieľ. Súčasné vykonávanie opatrení menšieho rozsahu môže byť
náročné na realizáciu a Slovensko už v minulosti zaznamenalo výrazné
zvýšenie cieľových deficitov ex-post. Okrem toho ďalšie plošné
škrty vo výdavkoch sa môžu ukázať ako neudržateľné zo strednodobého
hľadiska. Priemerné fiškálne úsilie v rokoch 2014 a 2015 je na úrovni 0,3
% HDP ročne, čo je pod požadovanou úpravou vo výške 0,5 % HDP pre
krajiny, ktoré ešte nedosiahli strednodobý rozpočtový cieľ.
Podľa programu je miera rastu výdavkov verejnej správy, s prihliadnutím na
diskrečné príjmové opatrenia, napriek tomu v súlade s referenčnou
hodnotou pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste v neskorších rokoch
programu. Verejný dlh by zostal značne pod 60 % HDP. Hoci Slovensko
prijalo právne predpisy, ktorými sa zriaďuje fiškálna rada, doposiaľ
nebola vytvorená a právne predpisy pre výdavkové stropy sa ešte neprijali. (9) Vzhľadom na zmenšujúci
sa priestor na ďalšiu konsolidáciu založenú na výdavkoch
a vzhľadom na potrebu podporovať pokračujúcu konvergenciu
prostredníctvom výdavkov v kľúčových oblastiach, ako je vzdelávanie,
inovácie a dopravná infraštruktúra, existuje priestor na opatrenia zamerané na
rozšírenie základu dane, obmedzenie daňových únikov a zlepšenie
daňovej disciplíny bez narušenia krátkodobých perspektív rastu. Vyriešením
jedného z najväčších výpadkov príjmov z DPH v EÚ by sa dosiahli významné
dodatočné príjmy. Takisto existuje priestor na zvýšenie príjmov z daní,
ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, vrátane daní z nehnuteľností a
environmentálnych daní. Účinné zdaňovanie pracovného
príjmu sa líši podľa rôznych typov zamestnania. Toto podporuje prechod na
pružnejšie pracovné formy s nepriaznivými krátkodobými a dlhodobými
účinkami na verejné financie. (10) Slovensko len
čiastočne vyriešilo dlhodobú udržateľnosť svojich verejných
financií, keďže nevykonalo predpokladané zmeny v priebežne financovanom
pilieri svojho dôchodkového systému. Prijali sa opatrenia na posilnenie
životaschopnosti plne kapitalizačného dôchodkového piliera. Nestále právne
prostredie s častými významnými zmenami v minulosti si však vyžiadalo
nezanedbateľné náklady na prispôsobenie a vnieslo do plne
kapitalizačného piliera neistotu. (11) Na vyriešenie problému
Slovenska týkajúceho sa nezamestnanosti sa neprijali žiadne významné opatrenia.
Naďalej existuje potreba zlepšiť účinnosť aktívnych politík
trhu práce a kapacitu verejnej služby zamestnanosti. Takisto sú potrebné
opatrenia na zvýšenie účasti starších pracovníkov a žien na trhu práce,
najmä prostredníctvom zabezpečenia starostlivosti o deti.
Daňovo-odvodové zaťaženie vrátane všetkých povinných platieb zostáva
pre zamestnancov s nízkymi príjmami relatívne vysoké a pomerná časť
uchádzačov o zamestnanie má malú motiváciu prejsť od sociálnej pomoci
k nízko platenému zamestnaniu. (12) Na zlepšenie nízkej kvality
systému vzdelávania a odbornej prípravy sa prijali len obmedzené opatrenia. Na
vyriešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku by sa
mal prijať a bezodkladne vykonať akčný plán pre mládež v súlade
s výsledkami spoločného akčného tímu Slovenska a Komisie pre
nezamestnanosť mladých ľudí vrátane reformy odborného vzdelávania a
prípravy, ako aj vyššieho vzdelávania. Prijala sa aktualizovaná stratégia
celoživotného vzdelávania. Na zabezpečenie vyššej miery zapojenia sa však
nezaviedli žiadne osobitné stimuly. (13) Marginalizované komunity
vrátane Rómov sú vo veľkej miere vylúčené z trhu práce a všeobecného
systému vzdelávania, čo pre hospodárstvo Slovenska predstavuje významný
nevyužitý pracovný potenciál. Slovensko by malo na vyriešenie tohto problému
zintenzívniť úsilie na zlepšenie výsledkov marginalizovaných skupín v
oblasti vzdelávania a posilniť svoje politiky reintegrácie pre dospelých. (14) Slovensko podstatne zvýšilo
transparentnosť pravidiel verejného obstarávania a súdnictva, hoci súdne
konania sú aj naďalej zdĺhavé a nákladné. Celková kvalita a kapacita
verejných inštitúcií je však aj naďalej slabá. Vo verejnej správe chýba
strategický prístup, negatívne na ňu vplýva vysoká fluktuácia zamestnancov
a nedostatočné budovanie kapacít, čo sťažuje rozvoj a
vykonávanie politiky a poskytovanie verejných služieb. (15) Slovensko v rámci Paktu Euro
Plus prijalo niekoľko záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v
roku 2011 sa vzťahuje na podporu zamestnanosti, zlepšenie hospodárskej
súťaže, posilnenie udržateľnosti verejných financií a finančnej
stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus.
Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach. (16) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Slovenska. Posúdila
program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich
význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na
Slovensku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na
potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie
tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho
rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté
do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (7). (17) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala program stability Slovenska a jej stanovisko[7] je
premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1), TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovensko
prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom: 1. Prijať dodatočné
opatrenia v roku 2012 a špecifikovať potrebné opatrenia v roku 2013 na
nápravu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom a zabezpečiť
úsilie o štrukturálnu úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu
pri nadmernom deficite. Realizovať cielené zníženie výdavkov pri
zabezpečení výdavkov podporujúcich rast a zintenzívniť úsilie na
zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov. Ďalej zabezpečiť
primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného pokroku
smerom k strednodobému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre
výdavky. Urýchliť vytvorenie fiškálnej rady a prijať pravidlá pre
výdavkové stropy. 2. Zvýšiť daňovú
disciplínu, a to predovšetkým zlepšením efektívnosti výberu DPH; znížiť nezrovnalosti v zdaňovaní práce v
rámci odlišných typov zamestnania, a to aj obmedzením daňových
odpočtov; prepojiť zdaňovanie
nehnuteľností s trhovou hodnotou majetku; viacej využívať
environmentálne dane. 3. Ďalej upraviť
priebežne financovaný dôchodkový pilier, najmä zmenou mechanizmu indexácie,
priamym prepojením zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou
života a zavedením faktora udržateľnosti do vzorca na výpočet
dôchodku, v ktorom sa premietne demografická zmena. Zabezpečiť
stabilitu a životaschopnosť plne kapitalizačného piliera. 4. Zvýšiť administratívnu
kapacitu verejných služieb zamestnanosti s cieľom zlepšiť zameranie,
navrhovanie a hodnotenie aktívnych politík trhu práce na zabezpečenie
individualizovanejších služieb zamestnanosti pre mládež, dlhodobo nezamestnaných,
starších pracovníkov a ženy. Zabezpečiť
poskytovanie zariadení starostlivosti o deti. Znížiť
daňovo-odvodové zaťaženie pre zamestnancov s nízkymi mzdami a
upraviť systém dávok. 5. Prijať a vykonať
akčný plán pre mládež, najmä pokiaľ ide o kvalitu a význam
vzdelávania a odborného vzdelávania pre trh práce, a to aj prostredníctvom
zavedenia systému učňovského vzdelávania. Zlepšiť kvalitu
vyššieho vzdelávania posilnením zabezpečenia kvality a orientácie na
výsledky. 6. Prijať aktívne
opatrenia, aby mali zraniteľné skupiny vrátane Rómov lepší prístup ku
školskému a predškolskému vzdelávaniu lepšej kvality.
Zabezpečiť opätovné začlenenie dospelých na trhu práce
prostredníctvom aktivačných opatrení a cielených služieb zamestnanosti,
druhej šance na vzdelávanie a krátkodobého odborného vzdelávania. 7. Posilniť kvalitu
verejnej služby, a to aj zlepšením riadenia ľudských zdrojov. Ešte viac skrátiť dĺžku súdnych konaní a
posilniť úlohu Úradu pre verejné obstarávanie ako nezávislého orgánu. V Bruseli Za Radu predseda [1] Ú. v. ES
L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2012)
325 final. [3] P7_TA(2012)0048
a P7_TA(2012)0047 [4] Rozhodnutie
Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 [5] COM(2012)
68 final. [6] Saldo
očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných
opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v
programe a za použitia spoločne dohodnutej metodiky. [7] Podľa
článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.