OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu /* COM/2012/060 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo
pre Európu Stratégia
„Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu“
1.
Stratégia Biohospodárstvo pre Európu
V záujme zvládnutia výziev, ktoré predstavujú
rastúca svetová populácia, rýchle ubúdanie mnohých zdrojov, zvyšovanie tlaku na
životné prostredie a zmena klímy, Európa potrebuje radikálne zmeniť svoj
prístup k výrobe, spotrebe, spracovaniu, skladovaniu, recyklácii a
zneškodňovaniu biologických zdrojov. Stratégia Európa 2020 vyzýva k budovaniu
biohospodárstva ako kľúčového prvku pre inteligentný a ekologický rast v
Európe. Pokrok vo výskume v oblasti biohospodárstva a prijatie inovácií umožní
Európe zlepšiť hospodárenie s jej obnoviteľnými biologickými zdrojmi a otvoriť
nové a diverzifikované trhy s potravinami a biologickými produktmi. Budovanie
biohospodárstva v Európe má obrovský potenciál: dokáže udržiavať a vytvárať
hospodársky rast a pracovné miesta vo vidieckych, pobrežných a priemyselných
oblastiach, znižovať závislosť od fosílnych palív a zlepšovať hospodársku a
environmentálnu udržateľnosť prvovýroby[1]
a spracovateľského sektora. Biohospodárstvo tak významne prispieva k plneniu
cieľov hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Európa efektívne využívajúca
zdroje“ v rámci stratégie Európa 2020. Cieľom stratégie pre biohospodárstvo a jej
akčného plánu je pripraviť pôdu pre inovatívnejšiu a konkurencieschopnejšiu
spoločnosť efektívnejšie využívajúcu zdroje, ktorá popri zaisťovaní ochrany
životného prostredia zabezpečuje aj rovnováhu medzi potravinovou bezpečnosťou a
udržateľným využívaním obnoviteľných zdrojov na priemyselné účely. Táto
stratégia a akčný plán budú východiskom tvorby programov výskumu a inovácií v
sektoroch biohospodárstva a budú prispievať k budovaniu súdržnejšieho
politického prostredia, ako aj k lepším vzájomným väzbám medzi vnútroštátnymi,
európskymi a globálnymi politikami v oblasti biohospodárstva a k výraznejšiemu
zapojeniu verejnosti do dialógu. Budú zamerané na dosiahnutie synergií a
rešpektovanie komplementárnosti s ostatnými oblasťami politiky, nástrojmi a
zdrojmi financovania, ktoré s nimi zdieľajú a plnia rovnaké ciele. Ide
napríklad o spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku v oblasti
rybného hospodárstva (SPP a SRP), integrovanú námornú politiku (INP),
environmentálnu a priemyselnú politiku a politiku v oblasti zamestnanosti,
energetiky a zdravia. Stratégia vychádza zo siedmeho rámcového
programu pre výskum a technologický vývoj (RP7) a rámcového programu EÚ pre
výskum a inovácie (Horizont 2020). Podrobnejšie informácie o stratégii pre
biohospodárstvo sú súčasťou pripojeného pracovného dokumentu útvarov Komisie.
1.1.
Akým výzvam čelíme?
Európa čelí problému neudržateľného využívania
svojich prírodných zdrojov, ktoré nemá obdobu, ako aj významným a potenciálne
nezvratným zmenám svojej klímy a pokračujúcej strate biodiverzity, ktorá
ohrozuje stabilitu živých systémov, od ktorých je závislá. Túto situáciu ešte
zhoršuje veľkosť celosvetovej populácie, ktorá sa podľa očakávaní zvýši v
nasledujúcich 40 rokoch o viac ako 30 % zo siedmich miliárd v roku 2012 na
vyše 9 miliárd v roku 2050. Riešenie týchto komplexných a navzájom súvisiacich
výziev si vyžaduje výskum a inovácie v záujme dosiahnutia rýchlych, cielených a
udržateľných zmien životného štýlu a využívania zdrojov, ktoré zasiahnu všetky
úrovne spoločnosti a hospodárstva. Dobré životné podmienky a blahobyt
európskych občanov a budúcich generácií bude závisieť od spôsobu, akým sa
uskutoční požadovaná transformácia. V uplynulých desaťročiach EÚ zaviedla alebo
zrevidovala mnoho politík, ktoré boli zamerané na riešenie týchto výziev a na
stimuláciu transformácie európskeho hospodárstva. Komplexné vzájomné väzby,
ktoré existujú medzi jednotlivými výzvami, môžu viesť ku kompromisom (ako
príklad možno uviesť kontroverziu, pokiaľ ide o konkurenčné použitia biomasy).
Tieto vznikajú v dôsledku obáv o potravinovú bezpečnosť spojených s
potenciálnymi následkami dopytu po obnoviteľných biologických zdrojoch, ktorý
rastie v dôsledku požiadaviek iných sektorov, o využívanie vzácnych prírodných
zdrojov, ako aj o životné prostredie v Európe a v tretích krajinách. Riešenie
takýchto mnohostranných otázok si vyžaduje strategický a komplexný prístup
zahŕňajúci rôzne politiky. V záujme podpory konzistentnosti politík, obmedzenia
zdvojovania úsilia a zvýšenia rýchlosti a šírenia inovácií je potrebná
interakcia založená na dostatočnom množstve informácií. Existuje najmä potreba
zaistiť väčšiu interakciu medzi výskumom a inováciami v EÚ a prioritami politík
podporujúcich biohospodárstvo, ako aj ich lepšie zosúladenie. Biohospodárstvo poskytuje užitočný základ pre
takýto prístup, keďže zahŕňa produkciu obnoviteľných biologických zdrojov a
premenu týchto zdrojov a odpadových tokov na produkty s pridanou hodnotou ako
napríklad potraviny, krmivo, biologické produkty[2]
a bioenergiu. Jeho sektory a odvetvia[3]
majú výrazný inovačný potenciál vzhľadom na ich používanie v širokej škále vied
a podporných a priemyselných technológií[4]
spolu s miestnymi a konkludentnými poznatkami.
1.2.
Riešenie spoločenských výziev
Prierezový charakter biohospodárstva ponúka
jedinečnú príležitosť na komplexné riešenie navzájom súvisiacich spoločenských
otázok – akými sú napríklad potravinová bezpečnosť, nedostatok prírodných
zdrojov, závislosť od fosílnych zdrojov a zmena klímy – pričom sa zároveň
dosahuje udržateľný hospodársky rast. Zaistenie potravinovej bezpečnosti Odhaduje sa, že nárast svetovej populácie do
roku 2050 povedie k 70 % zvýšeniu dopytu po potravinách, ktoré zahŕňa
očakávané dvojnásobné zvýšenie celosvetovej spotreby mäsa. Stratégia pre
biohospodárstvo prispeje k vytvoreniu celosvetového prístupu k riešeniu tejto
výzvy tým, že rozvinie vedomostnú základňu potrebnú na udržateľné zvyšovanie
prvovýroby, pričom sa bude prihliadať na všetky možnosti počnúc špičkovou vedou
a končiac miestnymi a konkludentnými poznatkami. Stratégiou sa takisto podporia
zmeny v modeloch produkcie a spotreby a rozvoj zdravších a udržateľnejších
stravovacích návykov. Samotný potravinársky spracovateľský priemysel
a domácnosti v EÚ vyhodia ročne približne 90 miliónov ton potravín (180 kg
na osobu), pričom sa nezohľadňujú straty v poľnohospodárstve a rybnom
hospodárstve. V súlade s plánom pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a
iniciatívou Modrý rast stratégia podporí dodávateľské reťazce potravín
efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľné hospodárenie s prírodnými
zdrojmi Poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo
a akvakultúra potrebujú niekoľko základných a obmedzených zdrojov na produkciu
biomasy. Patrí k nim pôda, morský priestor, úrodné pôdy plniace svoje funkcie,
voda a zdravé ekosystémy, ale aj zdroje ako minerály a energia z výroby hnojív.
Ich využívanie zahŕňa aj značné príležitostné náklady spojené s ubúdaním alebo
stratou služieb ekosystému. Vzhľadom na to, že konkurenčné použitia biomasy a
výsledky využívania týchto zdrojov v minulosti na ne vyvíjajú značný tlak, EÚ
musí produkovať „viac s menším množstvom zdrojov“ a budovať inteligentné a
udržateľné poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a akvakultúru. Cieľom stratégie pre biohospodárstvo je
zlepšiť vedomostnú základňu a posilniť inovácie na dosiahnutie zvýšenia
produktivity a súčasne zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov a zmierňovanie
tlaku na životné prostredie. Úbytok biodiverzity môže viesť k značnému
zhoršeniu kvality zdrojov a zároveň k obmedzovaniu výnosov prvovýroby, a to
najmä v lesnom a rybnom hospodárstve. Stratégiou sa tak podporí realizácia
hospodárenia založeného na ekosystéme. Bude zameraná na dosiahnutie synergií a
komplementárnosti s SPP, SRP, INP a environmentálnymi politikami EÚ v oblasti
efektívneho využívania zdrojov, udržateľného využívania prírodných zdrojov,
ochrany biodiverzity a biotopov, ako aj poskytovania služieb ekosystému. Globálne výzvy si vyžadujú globálne riešenia.
Stratégiou pre biohospodárstvo sa podporí vytvorenie celosvetového prístupu k
udržateľnejšiemu využívaniu zdrojov. Tento prístup bude zahŕňať rozvoj
spoločnej medzinárodnej koncepcie udržateľnosti biomasy a najlepších postupov
na otváranie nových trhov, diverzifikáciu produkcie a riešenie dlhodobých
otázok v oblasti potravinovej bezpečnosti. Znižovanie
závislosti od neobnoviteľných zdrojov Európske
hospodárstvo je do značnej miery závislé od fosílnych zdrojov ako uhlie a
energetické zdroje, a je tak zraniteľné voči nestálym a klesajúcim dodávkam
energie a volatilite trhu. EÚ sa v záujme zachovania svojej
konkurencieschopnosti musí premeniť na nízkouhlíkovú spoločnosť, v ktorej
odvetvia efektívne využívajúce zdroje, biologické produkty a bioenergia
prispievajú k ekologickému rastu a konkurencieschopnosti. Stratégia pre
biohospodárstvo bude zahŕňať výsledky iniciatívy Vedúci trh s biologickými
produktmi a podporí iniciatívu Modrý rast, dosahovanie cieľov smerníc o energii
z obnoviteľných zdrojov a o kvalite palív, ako aj Európsky strategický plán pre
energetické technológie tým, že zlepší vedomostnú základňu a posilní inovácie
na produkciu kvalitnej biomasy (napr. priemyselné plodiny) za konkurenčné ceny
bez toho, aby ohrozila potravinovú bezpečnosť, zvýšila tlak na prvovýrobu a
životné prostredie či narušila fungovanie trhov v prospech použití energie.
Okrem toho v záujme zaistenia dlhodobej úspešnosti biohospodárstva pomôže pochopiť
koncepciu dostupnosti biomasy v súčasnosti a budúcnosti a dopyt po nej, ako aj
hospodársku súťaž medzi rôznymi použitiami biomasy vrátane ich potenciálu
zmierňovať zmenu klímy. Toto úsilie zahŕňa zvýšenie dostupnosti alternatívnych
zdrojov uhlia a energie (napr. zvyšky z poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, odpady) a stimuláciu výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov ako
napríklad mikroriasy. Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu
klímy Keďže celosvetový dopyt po biomase na
potravinárske a priemyselné účely bude v nasledujúcich desaťročiach rásť, bude
potrebné udržateľne zvyšovať kapacitu poľnohospodárstva, lesného a rybného
hospodárstva a akvakultúry v EÚ. Stratégia pre biohospodárstvo podporuje vývoj
systémov produkcie so zníženým množstvom emisií skleníkových plynov, ktoré sú
adaptované na nepriaznivé následky zmeny klímy (ako napríklad suchá a povodne)
a ktoré tieto následky zmierňujú. Prispeje tak k plneniu cieľov plánov pre
prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 a pre Európu efektívne
využívajúcu zdroje, ako aj cieľov politiky EÚ v oblasti zmeny klímy. Toto
úsilie bude zahŕňať zvýšenie zachytávania a ukladania uhlíka v
poľnohospodárskych pôdach a na morskom dne a primerané posilnenie zdrojov
lesného hospodárstva. Odvetvia produkcie celulózy a papiera a
chemický a potravinársky priemysel EÚ sú producentmi značného množstva emisií
skleníkových plynov, ale významné množstvá uhlíka takisto ukladajú vo svojich
produktoch. Pokiaľ je to možné, stratégiou sa podporí aj nahrádzanie výrobných
procesov náročných z hľadiska uhlíka, energie a vodných zdrojov procesmi, ktoré
efektívnejšie využívajú zdroje a ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu.
Produkty z neobnoviteľných zdrojov by sa mali čiastočne nahradiť
udržateľnejšími biologickými produktmi. Vytváranie pracovných miest a zachovanie
konkurencieschopnosti Európy Sektory biohospodárstva EÚ dosahujú ročný
obrat vo výške 2 biliónov EUR a predstavujú viac ako 22 miliónov pracovných
miest a približne 9 % pracovnej sily. Aby si však zachovali
konkurencieschopnosť a pracovné miesta vzhľadom na významné spoločenské výzvy a
rastúce trhy v rozvíjajúcom sa svete, musia sa inovovať a ďalej diverzifikovať.
Očakáva sa, že udržateľná prvovýroba, biotechnológie spracovania potravín a
priemyselné biotechnológie a biorafinérie povedú k značnému rastu, čo bude mať
za následok vznik nových biologických odvetví, transformáciu existujúcich trhov
a otvorenie nových trhov s biologickými produktmi. S cieľom uspokojiť dopyt po
pracovnej sile v týchto odvetviach, ako aj v poľnohospodárstve, lesnom a rybnom
hospodárstve a akvakultúre treba zabezpečiť nové vysokokvalifikované pracovné
miesta a možnosti odbornej prípravy. Odhaduje sa, že financovanie priameho výskumu
v súvislosti so stratégiou pre biohospodárstvo v rámci programu Horizont 2020
by do roku 2025[5]
mohlo v sektoroch biohospodárstva vytvoriť približne 130 000 pracovných
miest a pridanú hodnotu vo výške 45 miliárd EUR. Podľa očakávaní sa rast
vo všetkých častiach biohospodárstva prehĺbi aj vďaka ďalším investíciám
verejného a súkromného sektora – či už priamym alebo nepriamym. Možno očakávať,
že sektory biohospodárstva významne prispejú k dosahovaniu cieľov stratégie
Európa 2020.
1.3.
Budovanie súdržného biohospodárstva
Na maximalizáciu vplyvu výskumu a inovácií v
oblasti biohospodárstva sú potrebné osobitné opatrenia. V súlade s
odporúčaniami z verejnej konzultácie o biohospodárstve sa uprednostňuje
súdržnejší politický rámec, zvýšenie investícií do výskumu, rozvoj trhov s
biologickými produktmi a lepšia komunikácia s verejnosťou[6]. Súdržná politika Biohospodárstvo zahŕňa širokú škálu zavedených
a vznikajúcich politických oblastí na celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a
regionálnej úrovni, ktoré sa síce snažia o rovnaké ciele, ale majú za následok
komplexné a v niektorých prípadoch fragmentované politické prostredie.
Stratégia pre biohospodárstvo vyzýva k informovanejšiemu dialógu, najmä pokiaľ
ide o úlohu vedeckého pokroku, a k lepšej interakcii medzi existujúcimi
politikami podporujúcimi biohospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov (pozri
opatrenie č. 5). Zainteresované strany tak budú mať k dispozícii súdržnejší
politický rámec a podporia sa aj súkromné investície. Okrem toho je v záujme
monitorovania pokroku v oblasti biohospodárstva potrebné vytvoriť informačné
systémy založené na existujúcich, ale často neprepojených databázach (pozri
opatrenie č. 6). Stratégia pre biohospodárstvo podporí lepšie
zosúladenie financovania výskumu a inovácií v EÚ s dohodnutými prioritami
politík súvisiacich s biohospodárstvom. Rovnako zabezpečí, aby sa inovácie
zohľadnili už v počiatočnom štádiu tvorby politiky. V tejto súvislosti budú
významnú úlohu zohrávať plánované európske partnerstvá v oblasti inovácií
(EIP), ako aj iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov. Dialóg o
biohospodárstve, ktorý zlepšuje vedomostnú základňu a posilňuje informovanú
interakciu medzi politickými opatreniami na úrovni EÚ, členských štátov a ich
regiónov, bude takisto ďalej mobilizovať rast a stimuly pre investície (pozri
opatrenie č. 2). Globálny rozmer spoločenských výziev, ktoré
rieši biohospodárstvo, si vyžaduje posilnenú spoluprácu na medzinárodnej
úrovni. Stratégia pre biohospodárstvo pomôže Európe prevziať vedúcu úlohu pri
presadzovaní prechodu na globálne biohospodárstvo. Existujúca medzinárodná
spolupráca v záležitostiach súvisiacich s biohospodárstvom, ktorej stimulmi
budú nevyhnutne výskum a inovácie, uľahčí výmenu vedeckých poznatkov a
zdieľanie najlepších postupov v celosvetových otázkach a politických
oblastiach, najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, zmenu klímy, životné
prostredie a zdroje, budovanie kapacít a obchod (pozri opatrenie č. 8). Investície do poznatkov, inovácií a
zručností Biohospodárstvo si vyžaduje pokračovanie a
zvýšenie podpory z verejných finančných prostriedkov a zo súkromných investícií
a musí prispievať k väčšej súdržnosti vnútroštátneho, európskeho a
celosvetového úsilia v oblasti výskumu a inovácií. Výskum a uplatnenie jeho
výsledkov sa v mnohých prípadoch nedarí prepojiť z dôvodu informačnej a
vedomostnej medzery a inštitucionálnych a koncepčných prekážok medzi výskumnými
pracovníkmi, inovátormi, producentmi, koncovými používateľmi, tvorcami politiky
a občianskou spoločnosťou. Odstrániť tieto medzery môžu siete na výmenu
poznatkov, sprostredkovatelia poznatkov a technológií, ako aj sociálne podniky
integrované v širších občianskych iniciatívach a iniciatívach zainteresovaných
strán. Mnoho sľubných výsledkov výskumu ostáva nevyužitých aj v dôsledku
nevyriešených legislatívnych otázok a patentov. Okrem toho je potrebných aj
viac investícií na činnosti v oblasti demonštrácie a šírenia, ako aj na rozvoj
podnikateľských a poradenských služieb pre celý dodávateľský reťazec. (pozri
opatrenia č. 3 a č. 11). Potreba zvýšiť financovanie výskumu a inovácií
v oblasti biohospodárstva z verejných zdrojov sa uznala v rámci programu
Horizont 2020: pre výzvu „Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo,
morský a námorný výskum a biohospodárstvo[7]“
sa navrhlo takmer 4,7 miliardy EUR. Ďalšia podpora sa poskytne v rámci prvkov
výziev „Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny“,
„Bezpečná, čistá a efektívna energia“ a „Zdravie, demografické zmeny a
blahobyt“. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) so svojimi
znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS) v rôznych oblastiach bude riešiť
otázky týkajúce sa biohospodárstva, a to najmä v súvislosti s navrhovaným ZIS
„Potraviny pre budúcnosť“. Tieto snahy doplnia výskum a inovácie v oblasti
podporných a priemyselných technológií (napr. biotechnológie, nanotechnológie a
IKT) a podpora vznikajúcich technológií. Z hľadiska implementácie širokej škály
politík súvisiacich s biohospodárstvom bude zohrávať zásadnú úlohu aj zaistenie
vedomostnej základne a súboru nástrojov zahŕňajúceho celý rad kľúčových
podporných technológií pre zainteresované strany v rámci celého hodnotového
reťazca biohospodárstva (pozri opatrenia č. 1 a č. 2). Niekoľko členských štátov zaviedlo programy
výskumu v oblasti biohospodárstva a dohodlo sa na zlepšení koordinácie svojich
výskumných aktivít prostredníctvom vytvárania partnerstiev v rámci verejného
sektora, akým je napríklad iniciatíva pre spoločnú tvorbu programov „Zdravé a
produktívne moria a oceány“. Aktívna spolupráca medzi zainteresovanými stranami
je takisto potrebná na podporu súkromných investícií a posilnenie podnikania v
Európe. Zahŕňa podporu iniciatív na posilnenie výmeny poznatkov, zjednodušenie
európskeho patentového práva a zlepšenie prístupu k verejným výsledkom výskumu,
ale aj na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev a ďalší rozvoj EIP, akými
sú napríklad „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ a „Suroviny“ (pozri
opatrenia č. 1 a č. 4). Participatívne riadenie a informovaný
dialóg so spoločnosťou Zodpovedné biohospodárstvo si vyžaduje participatívne
modely, ktoré s cieľom posilniť vzťah medzi vedou, spoločnosťou a tvorbou
politiky zapájajú do dialógu občanov a koncových používateľov. Informovanejšie
dialógy umožnia vede a inováciám poskytovať spoľahlivý základ pre tvorbu
politiky a informovaný spoločenský výber, pričom budú prihliadať na legitímne
spoločenské obavy a potreby biohospodárstva. Prevažná väčšina Európanov súhlasí s názorom,
že veda a technológie prinesú budúcim generáciám viac príležitostí. Medzi vedou
a spoločnosťou však ešte stále existuje značná informačná medzera. Občanov
treba zapojiť do otvoreného a informovaného dialógu v rámci celého výskumného a
inovačného procesu. Treba im poskytnúť spoľahlivý prehľad prínosov a rizík
spojených s inovačnými technológiami a existujúcimi praktikami, ako aj oveľa
viac príležitostí na diskusiu o nových zisteniach a ich následkoch (pozri
opatrenia č. 2 a č. 5). V tejto súvislosti bude zohrávať kľúčovú úlohu EIP
„Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“. Okrem toho treba občanom v záujme umožnenia
zodpovedného a informovaného výberu (pozri opatrenie č. 12) poskytnúť aj viac
informácií o vlastnostiach produktov a o vplyvoch modelov spotreby a životného
štýlu (napríklad na odpady). Napokon, občanov treba informovať o
príležitostiach, ktoré prinášajú sociálne inovácie, a podporiť ich, aby
prevzali iniciatívu. Nové infraštruktúry a nástroje Posilnenie produktívneho a udržateľného
biohospodárstva si vyžaduje viac výskumu, vidieckych, námorných a priemyselných
infraštruktúr, sietí na výmenu poznatkov a zdokonalených dodávateľských
reťazcov. Okrem iných cieľov sa tak podporia najmä integrované a
diverzifikované biorafinérie, napríklad aj miestne zariadenia malého rozsahu
(pozri opatrenie č. 10). V petrochemických rafinérskych procesoch sa z fosílnych
zdrojov vyrába celý rad produktov, palív a energie. Biorafinérie nahrádzajú
tieto fosílne zdroje obnoviteľnými zdrojmi (vrátane odpadov) a vytvárajú tak
nové zdroje príjmov a zamestnanosti v poľnohospodárstve, lesnom a rybnom
hospodárstve a akvakultúre. Na posilnenie rozvoja udržateľných dodávateľských
reťazcov a zariadení by sa mohli využívať rôzne zdroje financovania vrátane
súkromných investícií, fondu EÚ na rozvoj vidieka či kohézneho fondu (pozri
opatrenie č. 7). Biologické produkty a bioenergia môžu byť
„biologickými verziami“ tradičných produktov alebo novátorskými produktmi s
úplne novými a inovačnými funkciami a potenciálom pre nové aj existujúce trhy.
Na jeho využitie EÚ aktívne podporuje ďalší rozvoj jasných a jednoznačných
noriem v oblasti produktov a kritérií udržateľnosti na európskej a
medzinárodnej úrovni. Zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska fungovania jednotného
trhu, ako aj ďalšieho rozvoja certifikácie a označení, ktoré môžu podporiť
priaznivý ohlas spotrebiteľov a zelené verejné obstarávanie (pozri opatrenie
č. 11).
2.
Akčný plán pre biohospodárstvo
V nasledujúcom akčnom pláne sa opisujú hlavné
opatrenia Komisie na realizáciu cieľov stratégie pre biohospodárstvo, ktoré
vychádzajú z RP7, programu Horizont 2020 a ďalších relevantných existujúcich
politických iniciatív, akou sú napríklad EIP. Akčný plán takisto vyzýva k
účasti členské štáty a zainteresované strany. Podrobnejšia verzia akčného plánu
je súčasťou pracovného dokumentu útvarov Komisie[8].
2.1.
Investície do výskumu, inovácií a zručností
1.
Zabezpečiť značné finančné prostriedky zo zdrojov
EÚ a vnútroštátnych zdrojov, ako aj súkromné investície a vytváranie
partnerstiev na účely výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva. Rozšíriť
činnosti v oblasti iniciatív spoločnej tvorby programov a ERA-Net na posilnenie
súdržnosti a synergií medzi verejnými programami. Podporovať biozoskupenia a ZIS v rámci EIT na účely
vytvárania partnerstiev so súkromným sektorom. Načrtnúť hlavné koncepcie a
priority súvisiace s výskumom a inováciami v oblasti potravín, udržateľného
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a morských a námorných činností v
rámci programu Horizont 2020. 2.
Zvýšiť podiel multidisciplinárneho a prierezového
výskumu a inovácií v záujme riešenia komplexnosti a vzájomnej prepojenosti
spoločenských výziev zlepšením existujúcej vedomostnej základne a vývojom
nových technológií. Poskytnúť vedecké odporúčania pre informované politické
rozhodnutia o prínosoch a kompromisoch riešení v oblasti biohospodárstva. 3.
Podporiť zavádzanie a šírenie inovácií v sektoroch
biohospodárstva a vytvoriť ďalšie mechanizmy na zaistenie spätnej väzby v
súvislosti s predpismi a v prípade potreby politické opatrenia. Zintenzívniť
podporu sieťam poznatkov, poradným a podnikateľským podporným službám (najmä
prostredníctvom EIP) a biozoskupeniam. 4.
Budovať ľudské kapacity potrebné na podporu rastu a
ďalšej integrácie sektorov biohospodárstva organizovaním univerzitných fór na
vypracúvanie nových osnov pre potreby biohospodárstva a schém odbornej
prípravy.
2.2.
Posilnená interakcia politík a zapojenie
zainteresovaných strán
5.
Vytvoriť Panel pre biohospodárstvo, ktorý
prispeje k posilneniu synergií a súdržnosti medzi politikami, iniciatívami a
hospodárskymi sektormi súvisiacimi s biohospodárstvom na úrovni EÚ a ktorý bude
prepojený s existujúcimi mechanizmami (do roku 2012). Podporiť vytvorenie
podobných panelov na úrovni členských štátov a ich regiónov. Posilniť zapojenie
výskumných pracovníkov, koncových používateľov, tvorcov politiky a občianskej
spoločnosti do otvoreného a neformálneho dialógu prostredníctvom výskumného a
inovačného procesu v oblasti biohospodárstva. Organizovať pravidelné konferencie
pre zainteresované strany v oblasti biohospodárstva. 6.
V úzkej spolupráci s existujúcimi informačnými
systémami vytvoriť monitorovacie stredisko pre biohospodárstvo, ktoré
umožní Komisii pravidelne posudzovať pokrok a vplyv biohospodárstva a vytvoriť
výhľadové a modelovacie nástroje (do roku 2012). Preskúmavať pokrok a
aktualizovať stratégiu v polovici trvania. 7.
Podporovať rozvoj regionálnych a celoštátnych
stratégií v oblasti biohospodárstva mapovaním existujúcich výskumných a
inovačných aktivít, kompetenčných centier a infraštruktúr v EÚ (do roku 2015).
Podporovať strategické diskusie s orgánmi zodpovednými za rozvoj vidieka a
pobrežných oblastí a za politiku súdržnosti[9]
na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v záujme maximalizácie vplyvu
existujúcich mechanizmov financovania. 8.
Rozvinúť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu
a inovácií v oblasti biohospodárstva v záujme spoločného riešenia globálnych
výziev, akými sú napríklad potravinová bezpečnosť a zmena klímy, ako aj
riešenia otázky udržateľného zásobovania biomasou (od roku 2012). Snažiť sa o
ďalšie synergie medzi úsilím EÚ a členských štátov v oblasti medzinárodnej
spolupráce a zaangažovať do tohto úsilia medzinárodné organizácie.
2.3.
Posilnenie trhov a konkurencieschopnosti
biohospodárstva
9.
Zabezpečiť vedomostnú základňu na udržateľné
zintenzívnenie prvovýroby. Zlepšovať chápanie súčasnej, potenciálnej a budúcej
dostupnosti biomasy a dopytu po nej (vrátane zvyškov a odpadov z
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) v rámci sektorov s prihliadnutím na
pridanú hodnotu, udržateľnosť, úrodnosť pôd a potenciál zmierňovať zmenu klímy.
Zverejniť tieto zistenia na účely rozvoja a preskúmania príslušných politík.
Podporovať budúci rozvoj schválenej metodiky výpočtu ekologickej stopy,
napríklad použitím posudzovania životného cyklu (LCA). 10.
Podporovať zriadenie sietí s logistikou požadovanou
pre integrované a diverzifikované biorafinérie, demonštračné a pilotné
zariadenia v celej Európe vrátane logistiky a dodávateľských reťazcov
potrebných na kaskádové využívanie biomasy a odpadových tokov. Začať rokovania
s cieľom vytvoriť verejno-súkromné partnerstvo v oblasti výskumu a inovácií pre
bioodvetvia na európskej úrovni (do roku 2013). 11.
Podporovať rozširovanie nových trhov vypracúvaním
noriem a normalizovaných metodík posudzovania udržateľnosti biologických
produktov a systémov produkcie potravín a podporou činností šírenia. Uľahčiť
zelené verejné obstarávanie biologických produktov pomocou vytvárania označení,
počiatočného európskeho zoznamu s informáciami o produktoch a osobitnej
odbornej prípravy pre verejných obstarávateľov. Prispievať k dlhodobej
konkurencieschopnosti sektorov biohospodárstva zavedením stimulov a mechanizmov
vzájomného vzdelávania v záujme zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov. 12.
Vypracovať vedecky podložené prístupy na
informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach produktov (napr. nutričné prínosy,
metódy produkcie a environmentálna udržateľnosť) a na propagovanie zdravého a
udržateľného životného štýlu. [1] Poznámka: Prvovýroba v kontexte tohto oznámenia zahŕňa
poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo a akvakultúru. [2] Poznámka: Biologické produkty sú produkty, ktoré sa
úplne alebo čiastočne vyrábajú z materiálov biologického pôvodu s výnimkou
materiálov, ktoré sú súčasťou geologických formácií a/alebo ktoré sú
fosilizované, CEN – Správa o vykonávaní mandátu M/429. [3] Biohospodárstvo sa opiera o vedy o živej prírode,
agronómiu, ekológiu, vedu v oblasti potravinárstva a sociálne vedy,
biotechnológie, nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie (IKT) a
inžinierstvo. [4] Biohospodárstvo zahŕňa sektory poľnohospodárstva,
lesného hospodárstva, rybného hospodárstva, potravinárstva a produkcie celulózy
a papiera, ako aj časti chemického, biotechnologického a energetického
odvetvia. [5] Ďalšie podrobnosti možno nájsť v sprievodnom pracovnom
dokumente útvarov Komisie. [vložiť referenčné
číslo]. [6] Závery verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Európska
komisia na tému „Biologické hospodárstvo pre Európu: súčasný stav a budúce
možnosti“ (február – máj 2011). [7] KOM(2011) 809/3. [8] Poznámka: Jednotlivé opatrenia si môžu vyžadovať
vypracovanie osobitného posúdenia vplyvu. [9] KOM(2011) 615, príloha IV.