18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/7

—

zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

—

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou. Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

—

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

Spravodajca

Paul LINDQUIST (SE/EĽS), predseda rady mesta Lidingö

Referenčný dokument

Biela kniha „Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky“

COM(2012) 55 final

1.

víta snahu Komisie riešiť značné výzvy, ktorým čelia sústavy dôchodkového zabezpečenia v mnohých členských štátoch.

2.

Pripisuje veľký význam dlhodobo financovateľnému a primeranému dôchodkovému zabezpečeniu, nielen vzhľadom na európske rastové vyhliadky, ale aj vzhľadom na blahobyt a blaho občanov EÚ.

3.

Zastáva názor, že dlhodobá hospodárska únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia je základným predpokladom istých a primeraných dôchodkov.

4.

Zdôrazňuje, že zákonné dôchodkové poistenie bude aj v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní primeraných dôchodkov pre všetkých dôchodcov.

5.

Je presvedčený, že sústava dôchodkového zabezpečenia založená na primeraných celoživotných príjmoch prispieva k zaručeniu dlhodobo únosných dôchodkov.

6.

Zdôrazňuje, že sústavy dôchodkového zabezpečenia sa dlhý čas vyvíjali podľa pomerov jestvujúcich v tom ktorom členskom štáte Stanoviť podobu zákonného dôchodkového poistenia je preto úlohou jednotlivých členských štátov.

7.

Zdôrazňuje, že kľúčoví aktéri, vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí spravujú sústavy doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre väčšinu zamestnancov verejnej správy, by sa mali zúčastňovať na konzultáciách o reformách národných sústav dôchodkového zabezpečenia.

8.

Upozorňuje, že vo viacerých členských štátoch sú sociálni partneri zodpovední za to, akú podobu má podnikové dôchodkové poistenie. V tomto prípade urobia eventuálne zmeny samozrejme sociálni partneri.

9.

Konštatuje, že biela kniha vychádza z článku 153 Zmluvy o fungovaní EÚ. Členské štáty nesú prvoradú zodpovednosť za usporiadanie svojich sústav dôchodkového zabezpečenia. EÚ však môže podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov v oblasti sociálnej ochrany. Biela kniha neobsahuje žiadne konkrétne legislatívne návrhy, a preto by z nej nemali vyplývať nijaké problémy z hľadiska zásady subsidiarity a zásady proporcionality. Výbor by však chcel zdôrazniť, že všetky prípadné budúce legislatívne návrhy týkajúce sa dôchodkov si budú vyžadovať veľmi dôkladnú analýzu dodržiavania zásady subsidiarity.

10.

Zdôrazňuje, že sa vzájomne zosilňujú viaceré aspekty dôchodkovej politiky EÚ a stratégie Európa 2020. Dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 zlepší aj všeobecnú únosnosť sústav sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Primerané dôchodky sú zasa podstatným predpokladom dosiahnutia cieľa znížiť chudobu uvedeného v stratégii Európa 2020, pretože starší obyvatelia EÚ sú aj naďalej sociálno-ekonomicky slabou skupinou (1). Okrem reformy sústav dôchodkového zabezpečenia je preto potrebné zaviesť aj celý rad sprievodných opatrení v politike trhu práce, aby sa aj v budúcnosti zaručil primeraný príjem v starobe.

11.

Podporuje cieľ Komisie zvýšiť vek odchodu do dôchodku v závislosti od zvýšenej očakávanej priemernej dĺžky života pri narodení, ak to bude vhodné. Môže to prispieť k finančnej únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia, ale bude si to vyžadovať rozličné praktické riešenia v rôznych členských štátoch.

12.

Zastáva názor, že pohyblivý vek odchodu do dôchodku môže spôsobiť, že sa pre neskorší odchod z pracovného života rozhodne viac osôb, než pri presne stanovenom veku odchodu do dôchodku. Podľa individuálnych predpokladov sa tým umožní dlhšie zotrvanie v pracovnom živote.

13.

Zdôrazňuje význam vyššej účasti starších zamestnancov (55- až 64-ročných) na trhu práce. Značné zvýšenie miery zamestnanosti (2) by malo veľké výhody tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj zlepšenia únosnosti sústav dôchodkového zabezpečenia.

14.

Konštatuje, že zamestnávanie žien, mladých ľudí a prisťahovalcov skrýva veľký potenciál, a preto by chcel zdôrazniť, aké dôležité je zvýšiť mieru zamestnanosti vo všetkých vekových skupinách. Takisto je dôležité zlepšiť predpoklady skoršieho vstupu mladých ľudí a prisťahovalcov na trh práce.

15.

Vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby zaviedli opatrenia, ktoré budú uľahčovať a podporovať zotrvanie starších zamestnancov na trhu práce.

16.

Tam, kde je to možné, by uvítal rozsiahlejšie využívanie postupného odchodu do dôchodku, teda postupného prechodu zo zamestnania s plným úväzkom na úplný dôchodok.

17.

Upozorňuje, že s pribúdajúcim vekom sa značne zvyšuje aj pravdepodobnosť zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov alebo zdravotných postihnutí (3). Preto je mimoriadne dôležité, aby boli počas celého pracovného života k dispozícii účinné opatrenia na preorientovávanie a prispôsobovanie sa pri zmene kariéry a pracovného miesta a aby sa spoločensky podporovalo celoživotné vzdelávanie a aktívne starnutie v zdraví.

18.

Zastáva názor, že úrady a sociálni partneri by mali pripravovať a uskutočňovať ďalšie opatrenia, ktorými by sa podporilo ďalšie zamestnávanie starších pracovníkov a znížil resp. odstránil časový nesúlad medzi skutočným a predpismi stanoveným vekom odchodu do dôchodku.

19.

Zastáva názor, že podnikové dôchodkové zabezpečenie môže byť dôležitým doplnkom zákonného dôchodkového poistenia. EÚ by preto mala podporovať šírenie osvedčených postupov, aby sa pokročilo vo vývoji sústav podnikového zabezpečenia v členských štátoch a rozšíril sa ich príspevok k sústave dôchodkového zabezpečenia spočívajúcej na viacerých pilieroch.

20.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere zohľadňovali, že zamestnanci malých a stredných podnikov, a takisto zamestnanci s nízkou kvalifikáciou a netypickí zamestnanci alebo zamestnanci v štrukturálne neistej situácii pri podnikovom dôchodkovom zabezpečení často nie sú zohľadňovaní v rovnakej miere ako ostatní zamestnanci.

21.

Konštatuje, že zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie sa odlišuje od súkromného dôchodkového zabezpečenia. Medzi sústavami podnikového dôchodkového zabezpečenia a poisťovacími produktmi je inak veľký rozdiel. Ďalšie predpisy o solventnosti môžu spôsobiť stúpanie nákladov sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby zároveň došlo k zlepšeniu dôchodkových podmienok pre zamestnancov.

22.

Zastáva názor, že zákonné dôchodkové poistenie, príp. kombinované s podnikovým dôchodkovým zabezpečením by malo byť vypočítané tak, aby si občania v dôchodku mohli v primeranej miere zachovať svoju životnú úroveň, malo by sa však podporovať aj súkromné dôchodkové zabezpečenie a dôchodkové zabezpečenie v rámci tretieho piliera.

23.

Vyzdvihuje možnosť stimulovať odstraňovanie prekážok v záujme vyššej zamestnanosti. Výplaty podnikových dôchodkov v závislosti od veku, ako sú známe vo výkonnostne zameraných sústavách, spôsobujú, že prijímanie a ďalšie zamestnávanie starších zamestnancov je pomerne drahé.

24.

Upozorňuje, že pri podnikových dôchodkoch je často potrebné určité trvanie pracovného pomeru, aby bolo možné započítať obdobia odvádzania príspevkov. Pritom mnohí mladší zamestnanci pomerne často menia pracovné miesto a medzičasom dokonca aj krajinu. Výbor považuje za dôležité, aby sa týmto zamestnancom odvedené príspevky započítavali.

25.

Víta v zásade prenosnosť dôchodkových práv a s napätím očakáva návrhy Komisie. Táto otázka je však veľmi zložitá, pretože je potrebné zohľadniť rozmanitosť sústav podnikového dôchodkového zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch. Nesmie sa najmä ohroziť pripravenosť zamestnávateľov financovať podnikové dôchodky. Okrem toho treba viac brať do úvahy daňové dôsledky, právne predpisy o delení bezpodielového spoluvlastníctva manželov atď.

26.

V snahe o transparentnosť, ako aj s ohľadom na úroveň poplatkov a odvodov súvisiacich s rôznymi formami súkromného dôchodkového zabezpečenia by uvítal porovnávaciu štúdiu o uplatňovaní osvedčených postupov v celej EÚ.

27.

Oceňuje, že Komisia prebrala odporúčanie výboru (4) viac brať do úvahy otázku rovnosti pohlaví. Tento aspekt má mimoriadny význam pre miestne a regionálne samosprávy, pretože na mnohých pracovných miestach v nich prevažujú ženy (5).

28.

Podporuje odporúčanie Komisie členským štátom zaviesť pre ženy a mužov rovnaký vek odchodu do dôchodku, aby sa odstránili rozdiely vyplývajúce z rozdielneho pohlavia a umožnili vyššie dôchodky pre ženy.

29.

Zastáva názor, že veľké rozdiely v miere zamestnanosti žien a mužov vo veku 55 až 64 rokov si vyžadujú, aby sa osobitná pozornosť venovala aspektom súvisiacim s dlhším pracovným životom a starnutím pri aktívnej činnosti, napríklad opatreniami na zlepšenie zlučiteľnosti pracovného a rodinného života.

30.

Poukazuje na to, že nedostatok iných opatrovateľských možností prináša v mnohých členských štátoch hlavne ženám ďalšie zaťaženie, ktorého častým dôsledkom je predčasný odchod do dôchodku.

31.

Zdôrazňuje, že vyššia miera zamestnanosti žien prináša vyššie požiadavky na dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre seniorov. Dôležité je, aby miestne a regionálne samosprávy disponovali primeranými prostriedkami na plnenie týchto úloh.

32.

Konštatuje, že v niektorých členských štátoch sú ženy viac ako muži postihnuté pretrvávajúcimi chronickými ochoreniami alebo postihnutiami, ktoré sprevádza znížená pracovná schopnosť, pričom v iných členských štátoch je takáto pravdepodobnosť vyššia u mužov. Miestne a regionálne samosprávy by preto mali niesť osobitnú zodpovednosť za to, aby sa postarali o dobré pracovné prostredie svojich pracovníkov.

33.

Poukazuje na to, že možnosť práce na čiastočný úväzok, napr. počas starostlivosti o malé deti, môže byť pre mnohých, nielen pre ženy, dôležitým predpokladom zotrvania na trhu práce. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby nikto nezostal neželane preradený na prácu na čiastočný úväzok, čo sa mu negatívne prejaví na budúcich výplatách starobného dôchodku.

34.

Aby zákonná rodičovská dovolenka nespôsobovala krátenie dôchodkov, malo by sa od členských štátov žiadať, aby hľadali možnosti, ako by sa mohli takéto obdobia zohľadniť pri nárokoch na starobný dôchodok. To isté by malo platiť pri povinnej vojenskej službe.

35.

Zastáva názor, že reformy musia mať za cieľ vytvoriť taký systém dôchodkového poistenia, ktorý by zabezpečil dlhodobú stabilitu. Reformy budú mať úspech iba vtedy, keď budú považované za spravodlivé, čo si vyžaduje, aby verejnosť bola dobre oboznámená so skutočnými problémami a zodpovedajúcimi možnosťami riešenia.

36.

Zdôrazňuje, že obsiahle informácie o dôchodkoch sú dôležité na to, aby sa občanom uľahčilo rozhodovanie týkajúce sa plánovania dôchodku. S voľným pohybom osôb v EÚ okrem toho súvisí, že stále viac občanov EÚ počas svojho pracovného života nadobúda dôchodkové nároky v rozličných krajinách, čo ďalej zvyšuje potrebu obsiahlych informácií.

37.

Žiada preto Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločnej on-line platformy na obsiahle informácie o dôchodkoch.

38.

Zdôrazňuje, že primerané sústavy dôchodkového zabezpečenia sú dôležité pre blaho občanov a majú rozhodujúci význam, ak sa má zabrániť finančnému preťaženiu miestnych a regionálnych samospráv.

39.

Žiada Komisiu, aby svoje budúce opatrenia v tejto oblasti vždy doplnila o vhodný odhad dosahu, v ktorom sa budú skúmať predovšetkým následky pre miestne a regionálne samosprávy.

40.

Vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto oblasti potrebná koordinácia otvorenou metódou koordinácie, aby sa podporil tak individuálny voľný pohyb osôb, ako aj únosnosť sústav dôchodkového zabezpečenia.