15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/115

1.1

Výbor víta stratégiu na odstránenie obchodovania s ľuďmi, na ktorej by chcel spolupracovať. Zdôrazňuje však, že pojem „odstránenie“ sa mu zdá byť málo reálny vzhľadom na súčasný rozsah tohto javu, relatívnu toleranciu, ktorá voči nemu existuje, a nedostatočnosť zdrojov, ktoré sú určené na boj proti nemu.

1.2

Výbor zdôrazňuje, že táto stratégia sa nedá uplatňovať bez aktívnej pomoci občianskej spoločnosti, ktorá je v kontakte s obeťami. Združenia, ktoré poskytujú pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, potrebujú finančné prostriedky, aby mohli účinne vykonávať svoju činnosť.

1.3

Výbor navrhuje, aby sa rozlišovalo medzi obchodovaním na účely sexuálneho vykorisťovania a obchodovaním na iné účely (práca, žobranie, fiktívne manželstvá, obchodovanie s orgánmi), aby bolo všetkým jasné, proti čomu je nutné bojovať. Navrhuje, aby sa zaviedlo označenie pre mestá, ktoré bojujú proti sexuálnemu vykorisťovaniu žien a detí.

1.4

Výbor si tiež želá, aby sa osobitne pristupovalo k obchodovaniu s deťmi (v zmysle Dohovoru OSN o právach dieťaťa).

1.5

Európske štáty by mali urýchlene ratifikovať dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre pracovníkov v domácnosti, ako aj všetky ďalšie medzinárodné dohovory, ktoré sa touto témou zaoberajú.

1.6

Výbor nástojí na tom, aby ochrana obetí obchodovania s ľuďmi bola dostatočná a umožňovala im opätovne sa začleniť do riadnej spoločnosti, z ktorej boli vylúčené (ochrana pri podaní sťažnosti, prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti atď.). Pre udržateľnosť tohto začlenenia je dôležité dať obetiam možnosť zamestnať sa na inkluzívnom trhu práce, podporovanom z verejných zdrojov.

1.7

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi musí prebiehať v rámci prierezovej politiky, ktorá popri trestnom stíhaní musí zahŕňať aj skutočnú sociálnu politiku. Je nutné, aby sa dosiahla synergia s ďalšími stratégiami, ako napr. so stratégiou na integráciu Rómov, stratégiou na boj proti chudobe, toxikománii, sexuálnemu zneužívaniu detí a pod.

2.1

Otroctvo nenájdeme len v učebniciach dejepisu, ale vyskytuje sa aj v súčasnosti, a to i v najrozvinutejších krajinách. Pretrvávanie, ba dokonca rozvoj obchodovania s ľuďmi na území Európskej únie je ako rakovina, ktorá rozožiera jej demokratické základy. Keď v právnych štátoch ľudia predávajú iných ľudí na účely sexuálneho vykorisťovania, práce alebo núteného žobrania, a v súčasnosti aj na účely obchodovania s orgánmi a fiktívnych manželstiev, a keď zločinci, ktorí obchodujú s ľuďmi, majú z tohto obchodovania značné príjmy, podkopáva to dôveryhodnosť zásad dodržiavania ľudských práv, ktoré Únia hrdo presadzuje v prostredí zasiahnutom týmto javom.

2.2

Obchodovanie s ľuďmi sa výslovne zakazuje v článku 5 Charty základných práv Európskej únie. Smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorá je súčasťou globálneho prístupu a ktorá sa zameriava na ľudské práva a obete a zohľadňuje rodové aspekty, by mala po transpozícii členskými štátmi (najneskôr do 6. apríla 2013) umožňovať účinnejšie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi. Ďalšie právne nástroje týkajúce sa práv obetí, rovnosti medzi mužmi a ženami, sexuálneho vykorisťovania detí alebo namierené proti zamestnávateľom, ktorí vedome zamestnávajú pracovníkov z tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, môžu prispieť k boju proti obchodníkom s ľuďmi.

2.3

Takéto množstvo právnych nástrojov, ktoré sú roztrúsené a môžu sa navzájom prekrývať alebo byť nadbytočné, spoločne netvorí jednu politiku. Preto je potrebné prijať stratégiu, ktorou by sa stanovili priority, odstránili medzery a zosúladili jednotlivé texty. Práve to je cieľom skúmanej stratégie.

2.4

Súčasná situácia sa dá zhodnotiť aj tak, že existuje veľký rozdiel medzi hlásanými zásadami a realitou v praxi. V zásadách sa uvádza, že Európska únia, členské štáty a občania sú jednoznačne proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sa označuje za moderné otroctvo. V praxi sa však môže každý, či už občan, sociálny pracovník, lekár, policajt, volený zástupca a pod., stretnúť s obeťami obchodovania s ľuďmi. Napríklad môže vidieť veľmi mladé prostitútky zo zahraničia, ako postávajú na chodníkoch európskych miest, alebo deti, ktoré žobrú. Prípadne sa môže aj nepriamo podieľať na vykorisťovaní, keď si kupuje také lacné výrobky, že musí tušiť, že niekde, aspoň v jednom článku výrobného reťazca, išlo o nútenú prácu. V praxi existuje veľká kolektívna tolerancia, veľké ticho, ktoré obklopuje obchodovanie s ľuďmi. Väčšina ľudí pred týmto zatvára oči, nechce nič vidieť, necíti sa týmto javom dotknutá. Pritom každý môže v boji proti tomuto javu zohrať svoju úlohu.

2.5

Komisia v predloženom texte navrhuje strategický prístup s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť, čo výbor, ktorý sa v tomto zmysle už vyjadril k návrhu smernice (1), plne podporuje.

2.6

Uvedená stratégia bude úspešná len vtedy, ak sa jej hlavným partnerom stane občianska spoločnosť. V tejto oblasti sú to práve organizácie občianskej spoločnosti, ktoré tejto téme najlepšie rozumejú, a preto môžu najviac pomôcť pri identifikácii obetí obchodovania a usilovať sa o to, aby sa obchodovaniu predchádzalo. Pomoc zo strany polície, súdov, inšpektorátov práce a pod. je v tejto oblasti nevyhnutná, avšak, ak by obchodovanie s ľuďmi mohli odstrániť len tieto štátne orgány, už by sa tak bolo stalo. Účinnosť dosiahneme jedine vtedy, ak sa do vykonávania stratégie zapoja organizácie občianskej spoločnosti. Je nutné zabezpečiť finančnú podporu pre organizácie, ktoré poskytujú pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

2.7

V stratégii je navrhnutých päť priorít: identifikovať obete, chrániť ich a pomáhať im; zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi; trestne stíhať obchodníkov s ľuďmi; zlepšiť koordináciu, spoluprácu a súdržnosť; reagovať na nové problémy, obzvlášť na využívanie internetu zločineckými sieťami.

3.1

Výbor sa už vyjadril k témam súvisiacim s obchodovaním s ľuďmi vo viacerých svojich stanoviskách, okrem iného aj v stanovisku o sexuálnom vykorisťovaní detí (2), stanovisku o právach obetí (3) alebo stanovisku o globálnom prístupe k migrácii a mobilite (4).

3.2

Výbor vo svojom stanovisku z októbra 2010 trval na tom, aby sa obetiam zabezpečila ochrana už od chvíle, keď boli za obete uznané. Celý problém spočíva v tomto uznaní a dôkaznom bremene, keďže zraniteľné osoby často nehovoria jazykom danej krajiny, sú pod dohľadom svojich vykorisťovateľov, majú strach, nepoznajú svoje práva a nevedia, na koho sa môžu obrátiť. Pokrok by sa mal dosiahnuť práve v oblasti identifikácie obetí, aby boli vo väčšej miere vypočuté. Niektoré odborové organizácie prijali pilotné opatrenia na zaškolenie pracovníkov, ktorí by sa mohli dostať do kontaktu s obeťami nútenej práce, aby vedeli, ako tieto obete identifikovať, osloviť, ako im pomáhať a chrániť ich. Rovnaké úsilie by mali vyvinúť orgány verejnej moci a združenia v prípade osôb, ktoré by sa mohli dostať do kontaktu s obeťami obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania (obete sexuálneho vykorisťovania predstavujú takmer 80 % obetí obchodovania s ľuďmi). Malo by sa v oveľa väčšom rozsahu informovať o existujúcich nástrojoch, školeniach, usmerneniach a sprievodcoch postupmi, aby ľudia vedeli, ako a kam sa obrátiť v prípade, že majú podozrenie, že narazili na obchodovanie s ľuďmi.

3.3

Treba zvrátiť súčasnú tendenciu: keď sa obeť obráti na združenie poskytujúce pomoc, často ju pošlú do iného združenia, ktoré je považované za kompetentnejšie. Niektoré obete tak musia porozprávať svoj príbeh desiatkam ľudí, než sa im poskytne skutočná pomoc. Malo by to byť presne naopak – každý by sa mal cítiť dostatočne kompetentný na to, aby si obete mohol vypočuť a pomôcť im. Vyžaduje si to, aby boli všetci informovaní, zaškolení a vybavení potrebnými nástrojmi, aby vedeli, čo povedať a urobiť. Združenia a úrady sociálnych služieb by tiež mali spolupracovať v rámci spoločných sietí.

3.4

K obetiam je tiež potrebné zaujať osobitný prístup, podľa toho, o koho ide, najmä v prípade detí. Hlavnou zásadou by malo byť konať v záujme dieťaťa. Boj proti nútenému žobráctvu rómskych detí by sa mal začleniť do európskej stratégie na integráciu Rómov.

3.5

Výbor oceňuje, že sa kladie dôraz na rodový aspekt. Takmer 80 % obetí obchodovania s ľuďmi je totiž ženského pohlavia, pričom väčšina z nich je obeťou nútenej prostitúcie. Sexuálne vykorisťovanie predstavuje 76 % obchodovania s ľuďmi. To, že obchodovanie so ženami na účely sexuálneho vykorisťovania pretrváva, svedčí o nerovnosti medzi mužmi a ženami. Skutočnosť, že sa do najbohatších miest Európskej únie privážajú ženy, mnohokrát mladé, aby tam robili prostitútky, vyvoláva otázku, ako tieto ženy – a všetky ženy vo všeobecnosti – vnímajú ich zákazníci, a komplikuje úsilie zamerané na zabezpečenie rovnosti medzi mužmi a ženami.

3.6

Výbor preto odporúča, aby sa jasne rozlišovalo, či ide o obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, práce, núteného žobrania, prípadne o obchodovanie s orgánmi. Tiež je potrebné rozlišovať, či ide o sexuálne vykorisťovanie detí. Prevažná časť obchodovania s ľuďmi (80 %) súvisí so sexuálnym vykorisťovaním. Je teda dôležité tento problém správne pomenovať. Je to dôležité preto, aby bolo jasné, proti čomu sa bojuje. Môže sa zdať, že obchodníci s ľuďmi sú súčasťou nejakého vzdialeného a nedosiahnuteľného sveta, avšak ich klienti a obete sú osobami, ktoré každý z nás stretáva v uliciach európskych miest.

3.7

Ak chceme účinnejšie predchádzať obchodovaniu s ľuďmi, musíme sa najskôr zamerať na dopyt. Pokiaľ budú existovať zákazníci, budú existovať aj obchodníci s ľuďmi. Aby sa dopyt znížil, je nutné vychovávať k rovnosti medzi mužmi a ženami už od raného veku a vo všetkých prostrediach. A tiež zabezpečiť lepšie pomerné zastúpenie mužov a žien v pracovnej sfére. Ak na pracovisku existuje rovnomerné zastúpenie mužov a žien a keď muži a ženy vykonávajú rovnakú prácu a majú rovnakú úroveň zodpovednosti, je ťažšie vidieť ženy len ako zdroj erotických predstáv či vnímať ich ako sexuálne objekty, ktoré sa dajú kúpiť. Je nevyhnutné zabezpečiť sexuálnu výchovu, ktorá bude zohľadňovať citový rozmer a ľudskú dôstojnosť. Ak rodičia mlčia o sexe, mladí ľudia si informácie hľadajú na internete a existuje tu riziko, že budú vystavení obrázkom, ktoré na nich môžu mať negatívny dosah, čo môže ovplyvniť ich spôsob chápania vzťahov medzi mužmi a ženami v budúcnosti.

3.8

Ak je dôležitý rodový rozmer, musí sa tiež ináč pristupovať k deťom a ináč k dospelým. Je nevyhnutné pripomínať, že sexuálny pomer s deťmi je trestným činom. Keďže počet pornografických internetových stránok s detskými protagonistami sa zvyšuje, a niektorí dospelí preto zabúdajú dodržiavať alebo ignorujú zákony, je nutné, aby sa na riešenie tohto problému vyčlenilo viac prostriedkov. Deti by sa tiež mali vzdelávať v oblasti sexuálnej výchovy a malo by sa im vysvetliť, že každý by sa k nim mal správať s rešpektom (5).

3.9

Predchádzať uvedeným javom znamená tiež bojovať proti chudobe, ktorá ľudí vyháňa z ich domovov, a proti pašerákom ľudí, ktorí z toho profitujú. Nelegálni prisťahovalci, ktorých zlákal sen o bohatstve na Západe, ktorí sú zraniteľní, bez dokladov, bez peňazí a možnosti komunikovať a majú strach, že ich zatkne polícia, sa ocitnú vydaní na milosť a nemilosť obchodníkom s ľuďmi, ktorí z nich urobili otrokov, aj keď pôvodne prišli z vlastnej vôle a neboli násilne odvlečení z domova.

3.10

Pokiaľ ide o nútenú prácu, jej rozmach je znepokojujúci. Takisto sa treba zaoberať otázkou zneužívania a spresniť postavenie opatrovateliek detí a pútnikov, ktorí pracujú pre niektoré náboženské inštitúcie, pretože hranica medzi dobrovoľnou a nútenou prácou môže byť niekedy nejasná.

3.11

Výbor vo svojom predchádzajúcom stanovisku zdôraznil finančný aspekt vyšetrovania, ktorý je stále aktuálny. Tento druh trestnej činnosti patrí totiž medzi najvýnosnejšie. Celosvetové ročné zisky z vykorisťovania obetí obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce sa odhadujú na 31,6 miliárd USD. Z toho 15,5 miliárd USD (t. j. 49 %) pochádza z rozvinutých ekonomík (6). Vyšetrovania finančnou políciou na celoeurópskej úrovni sú nevyhnutnou súčasťou snahy o dolapenie obchodníkov s ľuďmi. Výbor odporúča, aby sa konfiškovali majetky nadobudnuté vďaka obchodovaniu s ľuďmi a aby sa tieto finančné prostriedky využili na odškodnenie obetí a boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

3.12

Ochrana obetí obchodovania, s prihliadnutím na rodové hľadisko, je jednou z výziev, ktoré treba podčiarknuť. Tieto obete zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v úspešnom ukončení trestných konaní proti obchodníkom s ľuďmi, a preto sa musia cítiť bezpečne. V rámci ich ochrany sa im musí zabezpečiť prístup k bývaniu či zdravotníckym službám a osobná bezpečnosť. Pre udržateľnosť tohto začlenenia je dôležité dať obetiam možnosť zamestnať sa na inkluzívnom trhu práce, podporovanom z verejných zdrojov, a to s cieľom umožniť im získať pracovné skúsenosti a návyky, ktoré sú nutnou podmienkou na ich opätovné začlenenie do spoločnosti a na úspešný prechod na otvorený trh práce. Po tom, ako boli nútené žiť na okraji spoločnosti, musí sa im pomôcť pri opätovnom začlenení do riadnej spoločnosti.

3.13

Je nevyhnutné podpísať dohovory s krajinami, odkiaľ pochádzajú nelegálni prisťahovalci, aby tieto krajiny mohli účinnejšie bojovať proti prevádzačom, ktorí nie sú trestne stíhaní za obchodovanie s ľuďmi napriek tomu, že zásobujú zločinecké siete potenciálnymi obeťami.

3.14

Výbor víta návrh na zriadenie európskej obchodnej koalície proti obchodovaniu s ľuďmi. Zapojenie podnikov je absolútne nevyhnutné na boj proti nútenej práci, a to nielen v tretích krajinách, ale aj v Európskej únii. Do uvedenej koalície by sa mali zapojiť aj malé podniky, ktoré sú dodávateľmi veľkých spoločností v odvetviach ako stravovacie služby, stavebníctvo a poľnohospodárstvo, o ktorých sa vie, že sa tu vo veľkej miere vyskytuje práca načierno. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi je mimoriadne dôležitou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov. Bojovať by sa malo aj proti nelegálnej a nútenej práci v tretích krajinách, a to u všetkých subdodávateľov a vo všetkých fázach výrobného reťazca. Vzhľadom na to, že vo výrobných procesoch v súčasnosti prevláda globalizácia, nadnárodné spoločnosti majú dôležitú úlohu overiť si, akým spôsobom sa vyrábajú výrobky, ktoré používajú.

3.15

Obchodné dohody musia obsahovať ustanovenia, v ktorých sa výslovne zakazuje pohyb tovaru a služieb z nútenej práce.

3.16

Vieme, že otroctvo stále existuje v sektore služieb, najmä v sektore pomocných prác v domácnosti. Medzinárodná organizácia práce schválila v júni 2011 nástroj na boj proti zneužívaniu, a to vo forme Dohovoru č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov (7). EHSV odporúča, aby 27 členských štátov EÚ urýchlene ratifikovalo tento dohovor, ako aj všetky medzinárodné dohovory vzťahujúce sa na obchodovanie s ľuďmi (8).

3.17

Výbor podporuje zriadenie platformy občianskej spoločnosti, ktorá umožní, že sa všetkým potenciálne dotknutým združeniam, ktoré majú nevyhnutné odborné znalosti, poskytnú informácie a školenia o problematike obchodovania s ľuďmi.

3.18

Rovnako dôležití sú aj národní spravodajcovia a lepšie zhromažďovanie údajov. Toto zhromažďovanie musí byť jednotné, aby každý štát postupoval rovnako. Národní spravodajcovia by vzhľadom na svoju zodpovednosť za boj proti obchodovaniu s ľuďmi mohli koordinovať činnosť jednotlivých úradov a združení, ktorých sa tento jav týka, ale ktoré nie vždy navzájom spolupracujú: imigračné pracoviská, združenia na ochranu detí a mládeže, inšpektoráty práce, združenia na boj proti násiliu páchanému na ženách atď. Dôležitú úlohu v tomto boji musí zohrávať aj Europol, keďže obchodníci s ľuďmi nepoznajú hranice.

3.19

Koordinácia vonkajšej činnosti EÚ a explicitné vyjadrenia o obchodovaní s ľuďmi v dohodách o voľnom obchode môžu len pritiahnuť pozornosť na tento príliš často maskovaný či podceňovaný jav.

3.20

Keďže miestne orgány verejnej správy, predovšetkým vo veľkých mestách, sú najbližšie k dianiu v teréne, majú mimoriadne dobré postavenie na to, aby bojovali proti nezákonnému využívaniu obetí obchodovania s ľuďmi na sexuálne účely. Výbor odporúča, aby nejaký nezávislý orgán zaviedol označenie pre mestá, ktoré najviac bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi, prostitúcii a nútenému žobráctvu. Takéto označenia existujú v prípade kvality vzduchu alebo vody. Nie je ľudské prostredie rovnako dôležité?

3.21

Ďalšími nevyhnutnými opatreniami sú zhodnotenie účinnosti pridelených finančných prostriedkov EÚ a vypracovanie, šírenie a preloženie príručiek osvedčených a účinných postupov prispôsobených jednotlivým aktérom v tejto oblasti vrátane polície, justície, miestnych samospráv a združení.

3.22

Vyhľadávanie obetí a zákazníkov cez internet predstavuje nové riziko. Je nutné ho zanalyzovať a bojovať proti nemu využívaním internetu a sociálnych sietí na šírenie posolstiev o zodpovednosti a rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Bolo by na škodu, keby sme v internete videli len nebezpečenstvá, hoci sú skutočné, keďže tento nový nástroj sa môže využiť aj na šírenie pozitívnych posolstiev a stať sa prostriedkom prevencie.