4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/54

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) by predovšetkým rád zdôraznil, že v stratégiách prispôsobovania sa účastníkov trhov, zohráva podnik svojou podstatou ústrednú úlohu, a teda sa nachádza v centre procesov reštrukturalizácie.

1.2

Výbor zdôrazňuje význam úlohy, ktorú v oblasti priemyselnej reštrukturalizácie zohrávala a naďalej zohráva poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) ako privilegované fórum pre konštruktívny dialóg a rozvíjanie nápadov a návrhov pre Komisiu, Radu a Európsky parlament.

1.3

EHSV opakovane prízvukuje, že reštrukturalizácia väčšinou prebieha formou komplexných procesov. Predvídať zmeny znamená pripraviť podniky a pracovníkov na zvládnutie nových výziev tak, aby zmeny mali čo najmenší dosah na sociálnu oblasť a aby vytvorili čo najväčšie predpoklady pre úspech, pričom treba vytvoriť prostredie vzájomnej dôvery a s presvedčením zapojiť sociálnych partnerov a organizovanú občiansku spoločnosť.

1.4

Pracovníci a podniky EÚ musia čeliť:

1.5

EHSV sa preto nazdáva, že zelená kniha bola predložená rýchlo a v správnom okamihu, a verí, že po úvahách a diskusiách, ktoré iniciuje, budú nasledovať konkrétne a účinné kroky, sprevádzané integrovaným prístupom na všetkých úrovniach výroby, spotreby a služieb. To si vyžaduje úzku spoluprácu a výmenu informácií na rôznych úrovniach výrobného a distribučného reťazca, ktoré by sprevádzala výmena osvedčených postupov v príslušnej oblasti a harmonogram s presnými lehotami pre uplatňovanie spoločných usmernení, noriem a referenčných rámcov, ktoré vychádzajú z európskych predpisov a spoločných hodnôt.

1.6

Výbor pokladá za nevyhnutné vyzdvihnúť úlohu sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti, spotrebiteľov v procesoch príprav na zmeny a reštrukturalizácie na úrovni EÚ, jednotlivých štátov, regionálnej i miestnej úrovni ako aj priamo v podnikoch, pričom treba zapojiť zodpovedných činiteľov na danom území a siete znalostí a zručností.

1.7

EHSV sa nazdáva, že sociálny dialóg, rokovania a zapojenie sú nielen základnými hodnotami európskeho sociálneho modelu, ku ktorým sa EHSV odjakživa hlásil, ale sú aj nástrojmi, ktoré úspešne podporujú a presadzujú sociálnu súdržnosť, kvalitnú zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a posilňovanie inovácie a konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev.

1.8

Štrukturálne opatrenia a opatrenia politiky súdržnosti EÚ ako aj v oblasti inovácie a výskumu by podľa názoru EHSV mali byť zamerané na proaktívnu podporu systémov predvídania a sprevádzania reštrukturalizácie, s cieľom zmeniť ich na systémy, ktoré budú prínosom pre pracovníkov a podniky.

1.9

EHSV pokladá za nevyhnutné výraznejšie zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov do monitorovania štrukturálnych fondov s cieľom zaručiť úspešnú realizáciu európskej štrukturálnej politiky.

1.10

EHSV odporúča vzájomne úzko prepojiť a koordinovať opatrenia štrukturálnej politiky s opatreniami na podporu výskumu a inovácie a opatreniami priemyselnej politiky na prechod na európske hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidov uhlíka.

1.11

Programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania, by podľa EHSV mali byť uprednostňovanými nástrojmi verejných orgánov a podnikov s cieľom proaktívne zabezpečiť pripravenosť na zmeny a sprevádzať trvalé úsilie hospodárskych aktérov, najmä MSP a pracovníkov.

1.12

EHSV odporúča, aby sa na európskej úrovni konalo v znamení väčšej koordinácie medzi politickými opatreniami a útvarmi Komisie, agentúrami a početnými monitorovacími strediskami, aby sa rozhodnutia podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou podporovali jednoznačne a koherentne. Najmä MSP a najmenšie podniky, ktoré majú zjavné ťažkosti pripraviť sa na reštrukturalizáciu, by mali mať možnosť využívať náležité mechanizmy podpory a poradenstva.

1.13

EHSV opakovane zdôrazňuje, že štátna pomoc, ktorá má slúžiť na udržanie pracovných miest v podnikoch čeliacich problémom v dôsledku globalizácie, sa musí zakladať na podmienkach zaručujúcich slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž.

1.14

EHSV na záver žiada, aby sa posilnila európska politika podpory rozvoja participatívneho výhľadového územného a odvetvového plánovania s cieľom vypracovať spoločné a všeobecne prijateľné vízie, a to aj vďaka výraznejšiemu zveľadeniu územia, ktoré je schopné vytvárať lepšie a početnejšie pracovné miesta v životaschopných a konkurencieschopných podnikoch.

1.15

S ohľadom na demografický vývoj v Európe EHSV pokladá za obzvlášť dôležité vyvíjať aktívnu politiku v oblasti starnutia a takzvanej „striebornej“ ekonomiky a prispôsobiť výrobu a služby týmto novým príležitostiam.

2.1

Oživovanie európskeho hospodárstva potrvá dlhšie, kým sa podarí úplne prekonať najhlbšiu recesiu posledných desaťročí v Európe. Táto kríza vystavuje verejné financie štátov i vlády tvrdému tlaku a má za následok racionalizáciu, reštrukturalizácie a odpredaje podnikov v reálnom hospodárstve a dramaticky sa odráža na nezamestnanosti.

2.2

Reštrukturalizácia prebieha v podobe mnohorozmerných komplexných procesov, ktoré zahŕňajú zmeny podnikových stratégií z hľadiska organizácie, formy, rozmeru a činnosti podniku.

2.2.1

Najmä na odvetvovej úrovni by sa mali vytýčiť mnohoraké hospodárske a prevádzkové ciele v súvislosti so situáciou na svetových trhoch a v sektoroch, kde tieto podniky pôsobia.

2.3

Tento proces by mal po náležitom zohľadnení záujmov a správania spotrebiteľov v praxi vyústiť do očakávaných pracovných príležitostí vo vznikajúcich sektoroch s osobitným dôrazom na MSP, ktoré znášajú najťažšie dôsledky súčasnej krízy.

2.4

Predvídať zmeny znamená pripraviť podniky a pracovníkov na zvládnutie budúceho vývoja, ale aj predvídať reštrukturalizáciu potrebnú na zvládnutie tejto výzvy tak, aby zmeny mali čo najmenší dosah na sociálnu oblasť a aby sa zaručila stabilita a znížili náklady, pričom treba zaručiť ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj: európske technologické platformy a nimi vypracované štúdie môžu ponúknuť pracovníkom i podnikom konkrétne priaznivé vyhliadky.

2.5

V priebehu uplynulých dvoch desaťročí sme boli svedkami čoraz frekventovanejšej zmeny pozícií na trhoch, delokácií, reorganizácie a/alebo zatvárania výrobných jednotiek, fúzií, akvizícií a/alebo externalizácií činnosti, avšak v uplynulých štyroch rokoch sa v Európe pociťuje stále naliehavejšia potreba posilniť schopnosť predvídať takéto procesy v súvislosti s rýchlosťou, s akou dochádza k zmenám, a naliehavosťou reštrukturalizácie, ktorá je nevyhnutná v dôsledku prehlbovania hospodársko-finančnej krízy a krízy trhov. Aj javy ako narastajúce objemy predaja cez internet a cezhraničného obchodu majú vplyv na trhy v jednotlivých krajinách.

2.6

Hospodárska a finančná kríza nielenže urýchlila procesy reštrukturalizácie na rôznych úrovniach, ale viedla aj k úsporným opatreniam a kráteniu verejných výdavkov, s následnými značnými stratami pracovných miest vo verejnom sektore a v mnohých krajinách okrem iného ohrozila rôzne systémy záchranných sietí pre pracovníkov, miestne spoločenstvá a podniky.

2.7

Cieľom Komisie z hľadiska reštrukturalizácie je pomáhať posilňovať a šíriť kultúru pripravenosti na zmeny a inovácie spôsobu, akým sa reštrukturalizácia uskutočňuje: Členské štáty a Únia nesú spoločnú zodpovednosť pri dosahovaní cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (článok 145 ZFEÚ).

2.8

Komisia už vo svojom oznámení o reštrukturalizácii a zamestnanosti z roku 2005 poukázala na problémy súvisiace so sociálnymi nákladmi reštrukturalizácie, a to nielen pre samotných pracovníkov, ktorí sú vystavení stále väčšej neistote, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, ale aj pre rôzne sektory hospodárstva.

2.9

Reštrukturalizácia sa síce v zásade upravuje na národnej a regionálnej úrovni, ale Únia nesie veľkú zodpovednosť za jej riadenie, kontrolu, urýchlenie, pretože je povinná dohliadať na správne uplatňovanie legislatívneho rámca EÚ v tejto oblasti jednak z hľadiska informovania a konzultácií, jednak z hľadiska ochrany pracovníkov (1), a zároveň zohrávať aktívnu úlohu, ktorá vyplýva vo svojej podstate zo stratégie Európa 2020 a povinností stanovených zmluvou.

2.10

Ak chce EÚ úspešne zvládnuť výzvy vyplývajúce z finančnej a hospodárskej krízy, globalizácie, klimatických zmien, demografického vývoja a narastajúcich rozdielov v dôsledku sociálnych nákladov úsporných opatrení, mala by vytvoriť a rozvíjať proaktívne stratégie v oblasti predvídania a riadenia reštrukturalizácie, na základe spoločného rámca hodnôt a postupov, ktorý by bol v súlade s hlavnými cieľmi zmluvy v sociálnej a hospodárskej oblasti.

2.11

V rámci „integrovaných usmernení“ stratégie Európa 2020 (prijatých Radou 22. apríla 2010) by Únia a členské štáty mali teda uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii, a sústrediť sa pritom – so zreteľom na potreby a správanie spotrebiteľov – na tieto aspekty:

2.12

Podpora reštrukturalizácie podnikov a odvetví si vyžaduje systémy včasného varovania v podnikoch (pozri Nástroj na monitorovanie reštrukturalizácie podnikov European Restructuring Monitor – ERM) ako nevyhnutný predpoklad účinného plánovania procesov reštrukturalizácie, na ktorých by sa podieľali všetky zainteresované strany, aj s cieľom umožniť pracovníkom primerané odborné preškolenie, ale aj s cieľom zabezpečiť rozvoj odvetvových a medziodvetvových sietí schopných riadiť zmeny integrovaným spôsobom s pomocou odborného poradenstva, ktoré by zaručilo vysokú úroveň zamestnateľnosti.

2.13

Komisia predložila 18. apríla 2012 v Štrasburgu nový balík návrhov v oblasti zamestnanosti, – EHSV bude mať možnosť zaujať k nemu stanovisko – v ktorom sa na členské štáty obracia s výzvou, aby posilnili vnútroštátne politické opatrenia na podporu zamestnanosti, a v predstihu preukazuje vôľu posilniť koordináciu a monitorovanie politík zamestnanosti.

3.1

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o reštrukturalizácii podnikov a pripravenosti na zmenu s cieľom získať presný prehľad o tom, aké pozitívne výsledky sa dosiahli v tejto oblasti.

3.2

V zelenej knihe sú formulované viaceré otázky, ktoré sa týkajú ponaučení vyplývajúcich z krízy, možností prispôsobenia hospodárskej a priemyselnej sféry, prispôsobivosti podnikov a pracovníkov, úlohy miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy, úlohy odbornej prípravy pri riadení ľudských zdrojov a dialógu medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi.

4.1

Výbor sa nazdáva, že zelenú knihu treba považovať za pokračovanie oznámenia z roku 2005 o reštrukturalizácii a zamestnanosti, ktorej cieľom bolo vymedziť úlohu EÚ v oblasti predvídania a riadenia reštrukturalizácie v záujme rozvoja zamestnanosti.

4.2

Oznámenie z roku 2005 iniciovalo podľa výboru priaznivý rozvoj rôznych činností na úrovni EÚ na presadzovanie európskeho prístupu v oblasti pripravenosti na zmeny a reštrukturalizácie, ako napríklad početné tematické konferencie na vysokej úrovni a odborné semináre („fórum o reštrukturalizácii“), iniciatívy v rámci ESF, rôzne porovnávacie štúdie. Návrh súborov nástrojov a usmernení v sprievodnom dokumente k zelenej knihe, pracovnom dokumente útvarov Komisie pod názvom „Restructuring in Europe 2011“, je toho dobrým príkladom.

4.3

EHSV so znepokojením konštatuje, že v zelenej knihe sa zvolil prístup, ktorý nezahŕňa návrhy konkrétnych opatrení a harmonogram ich uskutočnenia s presne stanovenými termínmi v dohľadnom čase ako odpoveď na zložitú situáciu v dôsledku prebiehajúcej krízy, ale namiesto toho sa predkladá zoznam otvorených otázok bez presných lehôt a spôsobov realizácie. Naopak, oveľa účinnejšími sa javia opatrenia v rámci iných nástrojov, ako napr. balík návrhov v oblasti zamestnanosti predložený v máji 2012, ku ktorému EHSV bude mať možnosť zaujať stanovisko.

4.4

Podnik zohráva svojou podstatou ústrednú úlohu v stratégiách prispôsobovania sa a získavania postavenia svojich výrobných jednotiek na trhoch, a teda v procesoch reštrukturalizácie v dôsledku týchto prevádzkových stratégií. Výrazný vplyv však pritom majú:

4.5

EHSV pripomína svoje predchádzajúce odporúčania, ako postupovať na európskej úrovni (2): „na dosiahnutie stratégie rozvoja by sa sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť ako celok mali snažiť o vytvorenie sociálne zodpovedného územia, na ktorom by sa dali uskutočniť rôzne navzájom koordinované stratégie:“

4.6

Štrukturálne opatrenia a opatrenia politiky súdržnosti EÚ ako aj v oblasti inovácie a výskumu by podľa názoru EHSV mali byť zamerané na proaktívnu podporu systémov predvídania a sprevádzania reštrukturalizácie, s cieľom zmeniť ich na systémy, ktoré budú prínosom pre pracovníkov a podniky. Štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môžu zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti pracovníkov a minimalizovaní sociálnych dôsledkov prepúšťania.

4.7

EHSV pokladá za nevyhnutné výraznejšie zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti do orgánov partnerstiev a monitorovania štrukturálnych fondov a zdôrazňuje, že základným predpokladom úspešnej realizácie európskej štrukturálnej politiky sú špecifické odborné znalosti zainteresovaných strán pôsobiacich priamo v teréne.

4.8

EHSV pokladá predovšetkým za dôležité integrovať reštrukturalizačné opatrenia a opatrenia priemyselnej politiky na prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidov uhlíka, ktoré by sa dokázalo vyrovnať s výzvami vyplývajúcimi z klimatických zmien a vyhovieť prísnym environmentálnym požiadavkám, vytvoriť, s pomocou náležitého financovania, nové pracovné miesta a nové povolania v ekologickom hospodárstve, ako to zdôraznil EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4).

4.8.1

Aj v súvislosti s vyhlásením roka 2012 za európsky rok aktívneho starnutia sa EHSV nazdáva, že je dôležité rozvíjať odborné znalosti v rámci služieb, ktoré poskytujú MVO, sociálne hospodárstvo a podniky, s cieľom podporovať zdravé, aktívne a dôstojné starnutie a rozvíjať výrobky a služby, ktoré by spĺňali požiadavky týchto spotrebiteľov (5).

4.9

Programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania, by podľa EHSV mali tiež byť uprednostňovanými nástrojmi proaktívnej prípravy na zmeny a sprevádzať trvalé úsilie podnikov a pracovníkov: podľa Business Europe 72 % podnikov v EÚ poukázalo na potrebu školenia svojich zamestnancov systematickým spôsobom a 32 % pracovníkov v EÚ sa v roku 2010 zúčastnilo na školeniach, ktoré financovali ich zamestnávatelia.

4.10

Balíky stimulačných opatrení a doteraz prijaté návrhy sú nepostačujúce na zvládnutie krízy po sociálnej stránke. Nedostatočne sa zohľadňuje nevyhnutnosť vytvoriť pracovné miesta, resp. zaviesť potrebné opatrenia na zvýšenie dopytu (napr. daňové stimuly v balíku opatrení, ktoré by boli koordinovanejšie na úrovni EÚ, mzdová politika).

4.10.1

Štátna pomoc a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, ktoré majú slúžiť na udržanie pracovných miest v podnikoch čeliacich problémom v dôsledku globalizácie a úverov, sa musia zakladať na podmienkach zaručujúcich, že tieto príspevky nebudú stáť v ceste voľnej hospodárskej súťaži, že sa podniky zaviažu predovšetkým zachovať pracovné miesta a že budú dodržané kolektívne zmluvy. Treba zohľadniť napríklad vývoj v Holandsku, kde veľmi úspešne fungujú pracovné modely typu „samostatne zárobkovo činná osoba“. Tento systém poskytuje nezamestnaným možnosť zužitkovať svoje skúsenosti a vytvoriť si vlastné pracovné miesta.

4.11

EHSV sa nazdáva, že na jednoznačnú a koherentnú podporu rozhodnutí podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou je potrebné dosiahnuť na európskej úrovni väčšiu koordináciu politických opatrení a útvarov Komisie.

4.12

EHSV pokladá za nevyhnutné vyzdvihnúť úlohu sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach: sociálny dialóg, rokovania a zapojenie nielenže sú základnými hodnotami európskeho sociálneho modelu, ku ktorým sa EHSV odjakživa hlásil, ale sú aj nástrojmi, ktoré úspešne podporujú a presadzujú sociálnu súdržnosť, kvalitnú zamestnanosť, vytváranie pracovných miest a posilňovanie inovácie a konkurencieschopnosti európskych hospodárstiev.

4.13

V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje úlohu, ktorú poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) zohráva ako privilegované fórum pre konštruktívny dialóg a rozvíjanie nápadov a návrhov, a to vďaka skúsenostiam, ktoré úspešne nadobúda od čias Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

4.14

Ako vyplýva z mnohých štúdií a rozborov osvedčených postupov, na úrovni EÚ i jednotlivých členských štátov, vzťahy so sociálnymi partnermi založené na dôvere a účinný sociálny dialóg sú základnými predpokladmi optimálnej pripravenosti na zmeny a ich usmerňovania.

4.15

EHSV sa nazdáva, že najmä dialóg, kolektívne vyjednávania a rokovania sú základnými podmienkami reforiem a zavádzania flexiistoty. Na jednej strane je potrebné vytvoriť rámcové podmienky, ktoré by podnikom v rozmanitom vnútroštátnom prostredí umožnili urýchlene a pružne sa prispôsobiť novinkám, trhom a požiadavkám užívateľov/spotrebiteľov, a na strane druhej je nevyhnutné podporovať a vytvárať vhodné podmienky pre prispôsobivosť pracovníkov a ich schopnosť rásť po odbornej stránke.

4.16

EHSV už mal v minulosti možnosť zdôrazniť, že „flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie“, a teda že „nové zručnosti úzko súvisia s vytváraním nových pracovných miest“. Okrem iného sa EHSV nazdáva, že „opatrenia na podporu aspektu istoty (v čo najširšom zmysle) v rámci flexiistoty sú v súčasnosti hlavnou prioritou“.

4.17

EHSV pokladá za dôležité, aby verejné orgány, vzdelávacie ustanovizne, inštitúcie odbornej prípravy a podniky spojili svoje úsilie s cieľom zlepšiť ponuku zamestnania a vzdelávania, vyvinuli nové mnohostranné odborné profily a zručnosti a podporovali formy celoživotného vzdelávania.

4.18

V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť mechanizmy prístupu k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, ktoré majú uspokojiť potrebu nových odborných profilov a kvalifikácií, osobitne pre mladých ľudí a v súlade s perspektívami opísanými v programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, o ktorom sa EHSV vyjadril v inom stanovisku (CESE 1172/2011) (6).

4.19

EHSV prízvukuje, že je dôležité posilniť spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi na miestnej úrovni, keďže najmä na tejto úrovni sú kvalitný sociálny dialóg v ovzduší dôvery a pozitívny prístup k zmenám základnými faktormi na to, aby sa predišli alebo obmedzili negatívne sociálne dôsledky.

4.20

Osobitnú pozornosť si podľa EHSV zasluhujú malé a stredné podniky, ktoré musia mať možnosť využívať vhodné opatrenia verejných a súkromných orgánov, napríklad zamestnávateľských a profesijných združení, obchodných, priemyselných a remeselníckych komôr a iných inštitúcií, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, a zaručený prednostný prístup k úverom a zvyšovaniu odbornosti, ako aj vhodné zásahy na zjednodušenie byrokratických a administratívnych postupov.

4.21

Ďalšie konzultácie a vymedzenia v rámci politiky predvídania zmien a reštrukturalizácie by sa mali opierať o výsledky hĺbkových analýz, štúdií a správ uskutočnených na európskej úrovni počas vyše siedmich rokov.

4.22

Ak sa v minulosti pozornosť jednoznačne sústreďovala na analýzy a výmenu informácií a osvedčených postupov (7), ako aj novátorských skúseností, v budúcnosti by sa EÚ mala vo väčšej miere zamerať na konkrétne opatrenia, t. j. rozvoj a rast, a podporovať uplatňovanie spoločných usmernení, noriem a referenčných rámcov, ktoré vychádzajú z európskych predpisov a spoločných hodnôt.

4.23

EHSV v neposlednom rade prízvukuje, že je dôležité mať na zreteli ľudský aspekt: osoby a ich rodiny, ktoré sú obeťami reštrukturalizácie odvetvia a podniku, musia často čeliť dramatickým situáciám, ktoré nie sú vždy patrične zohľadnené. Okrem potrebnej obnovy investícií a návratu rastu a udržateľného rozvoja zamestnanosti treba naplánovať opatrenia v podobe psychologickej a sociálnej podpory.