29.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/134


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Globálny prístup k migrácii a mobilite“

COM(2011) 743 final

2012/C 191/23

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Pomocná spravodajkyňa: Brenda KING

Európska komisia sa 18. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Globálny prístup k migrácii a mobilite

COM(2011) 743 final.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 16. apríla 2012 (schôdza z 25. apríla) prijal 125 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV súhlasí s globálnym prístupom k migrácii a mobilite, ktorý úzko prepája prisťahovaleckú a azylovú politiku s vonkajšou politikou EÚ.

1.2   EHSV žiada, aby sa vonkajšia politika EÚ plne zaviazala k podpore celosvetového riadenia medzinárodnej migrácie v rámci Organizácie Spojených národov, okrem iného na základe medzinárodných vykonávacích právnych nástrojov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (výbor navrhol (1), aby ho EÚ ratifikovala), Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovorov MOP.

1.3   Výbor žiada, aby Európska komisia vypracovala správu o stave diskusie v EÚ o Dohovore OSN. Komisia musí vytvoriť podmienky na jeho ratifikáciu a EHSV sa môže zapojiť vypracovaním nového stanoviska z vlastnej iniciatívy.

1.4   EHSV navrhuje, aby EÚ zohrávala veľmi aktívnu úlohu v rámci rozvoja dialógu OSN na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji.

1.5   Dialógy o migrácii a mobilite medzi EÚ a tretími krajinami musia mať ako svoj hlavný cieľ zaistiť, aby migrácia prebiehala legálne a usporiadane, zaručiť medzinárodné právo na azyl, obmedziť nelegálne prisťahovalectvo a bojovať proti zločineckým sieťam obchodu s ľuďmi.

1.6   Partnerstvá v oblasti mobility, ktoré sú spoločnými politickými vyhláseniami, sa musia pretransformovať na medzinárodné dohody. EHSV sa domnieva, že EÚ môže poskytnúť významný príspevok k rokovaniam s tretími krajinami.

1.7   Výbor vyzdvihuje, že je potrebné podnietiť dialóg s regionálnymi inštitúciami a rozšíriť rozsah terajších dohôd aj na mobilitu a migráciu.

1.8   Výbor sa domnieva, že partnerstvá v oblasti mobility musia zahŕňať štyri piliere globálneho prístupu: organizovanie a podpora legálnej migrácie a mobility, predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich znižovanie, podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej politiky a maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na rozvoj.

1.9   Najväčšou výzvou sú dohody týkajúce sa migrácie pracovnej sily, do ktorých musia byť zapojení sociálni partneri, a to európski, ako aj z tretích krajín. Výbor podporuje nezáväzné zásady a usmernenia MOP pre prístup k migrácii pracovnej sily (2) a navrhuje, aby sa zohľadňovali v rámci partnerstiev v oblasti mobility.

1.10   Výbor navrhuje zahrnúť do partnerstiev v oblasti migrácie a mobility rodové hľadisko, pretože v niektorých prípadoch je situácia migrantiek zložitejšia a v mnohých prípadoch čelia tieto ženy zneužívaniu, diskriminácii a extrémnemu vykorisťovaniu. Takisto je veľmi dôležitá úloha žien – migrantiek v rámci hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách pôvodu (3).

1.11   S cieľom zabrániť tomu, aby migrácia nemala negatívne dôsledky na hospodársky a sociálny rozvoj krajín pôvodu, musí Európska únia venovať osobitnú pozornosť negatívnym dôsledkom úniku mozgov a musí vytvoriť kompenzačné mechanizmy.

1.12   EÚ musí podporovať diasporálne organizácie. EHSV navrhuje zriadiť podporné služby pre diasporálne organizácie.

1.13   Kontrola na hraniciach a predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu musia rešpektovať ochranu ľudských práv. FRONTEX musí mať k dispozícii viac prostriedkov a jeho činnosť musí byť predmetom hodnotenia Agentúry pre základné práva (FRA) a demokratickej kontroly zo strany Európskeho parlamentu.

1.14   EÚ musí mať otvorenú politiku pre prijímanie prisťahovalcov so strednodobým zameraním presahujúcim terajšiu hospodársku krízu, ktorá zohľadní demografickú situáciu. Postupy súvisiace s prisťahovalectvom za prácou musia byť legálne a transparentné a musí sa zaistiť spolupráca medzi sociálnymi partnermi v EÚ a v krajinách pôvodu.

1.15   EHSV sa domnieva, že európske a národné právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva musia zaručiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovných a sociálnych práv. Systémy cirkulujúcej migrácie nemožno využívať diskriminačným spôsobom na obmedzenie rovnakého zaobchádzania.

1.16   V partnerstvách v oblasti mobility sa stanoví, že v rámci postupov pre návrat sa bude prednostne využívať dobrovoľný návrat, doplnený o systémy podpory (4). Ak sa v mimoriadnych prípadoch použijú postupy pre nútený návrat, budú sa musieť plne rešpektovať ľudské práva osôb a brať do úvahy odporúčania Rady Európy (5).

1.17   EHSV žiada, aby mala EÚ spoločný azylový systém, ktorého súčasťou bude vysoká miera harmonizácie právnych predpisov. Takisto súhlasí s tým, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami s cieľom zlepšiť ich azylové systémy a dodržiavanie medzinárodných predpisov. Dohody medzi EÚ a tretími krajinami musia zahŕňať postupy, ktoré zaručia účinné právo na medzinárodnú ochranu pre osoby, ktoré o ňu požiadajú.

1.18   Tretie krajiny, s ktorými sa dohodnú partnerstvá v oblasti mobility, musia byť signatármi Ženevského dohovoru o utečencoch, musia mať vhodné azylové štruktúry a musia byť bezpečnými štátmi, pokiaľ ide o ľudské práva. Takisto musia mať ratifikovaný Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a pašovania migrantov (6).

1.19   EÚ musí posilniť integračné politiky, ako aj boj proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii prisťahovalcov a menšín. Výbor navrhuje, aby boli inštitúcie EÚ veľmi aktívne v boji proti xenofóbii, rasizmu a diskriminácii, predovšetkým ak je takéto správanie podporované vládami alebo zákonodarcami členských štátov (7).

1.20   EHSV bude v spolupráci s Európskou komisiou naďalej podporovať činnosti Európskeho fóra pre integráciu, pretože sa domnieva, že v nadchádzajúcich rokoch bude integrácia strategickou výzvou v záujme Európy, ako aj osôb prisťahovaleckého pôvodu a všetkých občanov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Oznámenie predstavuje novú iniciatívu Európskej komisie, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby mala prisťahovalecká politika globálnejší prístup a aby bolo viac zosúladená s inými politikami EÚ, predovšetkým s vonkajšou politikou.

2.2   EHSV pozitívne hodnotí toto zameranie, ktoré zohľadňuje návrhy vypracované výborom počas uplynulých rokov. Existuje viacero stanovísk, ktoré priamo súvisia s týmto oznámením (8).

2.3   EHSV navrhol, aby mala EÚ spoločnú azylovú politiku s harmonizovanými právnymi predpismi a spoločnou prisťahovaleckou politikou s právnymi predpismi, ktoré umožnia legálne prisťahovalectvo prostredníctvom spoločných a transparentných postupov a ktoré zohľadnia záujem Európy a krajín pôvodu a budú rešpektovať základné práva.

2.4   V riadení migrácie sa od roku 2006 rozvíja nový medzinárodný prístup, predovšetkým od uskutočnenia dialógu OSN na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji (9). EHSV sa zúčastnil na medzivládnych konferenciách Celosvetového fóra o medzinárodnej migrácii a rozvoji, na ktorých sa zúčastnili tiež rôzne organizácie občianskej spoločnosti (10). EHSV navrhuje, aby EÚ zohrávala veľmi aktívnu úlohu v rámci rozvoja dialógu OSN na vysokej úrovni.

2.5   Je prekvapujúce, že členské štáty EÚ ešte neratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 45/158 z 18. decembra 1990 a ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2003. EHSV už vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (11) navrhol, aby EÚ a jej členské štáty dohovor ratifikovali. Výbor žiada, aby Európska komisia vypracovala správu o stave diskusie a postoji členských štátov s cieľom vytvoriť podmienky na jeho ratifikáciu

2.6   EHSV navrhuje Komisii, Európskemu parlamentu a Rade EÚ, aby v rámci vonkajšej politiky podporovali medzinárodný právny rámec pre migráciu na základe medzinárodných vykonávacích právnych nástrojov, a najmä Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal tiež obsahovať:

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

Dohovor o právach dieťaťa,

Dohovory MOP o migrujúcich pracovníkoch (C 97 a C 143),

Dohovor o rovnosti miezd mužov a žien (C100),

Dohovor o pracovníčkach v domácnosti (C189),

Deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci,

Multilaterálny rámec MOP pre pracovnú migráciu,

Deklaráciu z Durbanu a akčný program Svetovej konferencie OSN proti rasizmu z roku 2001.

2.7   Počas uplynulých rokov sa rozvíjala spoločná prisťahovalecká a azylová politika Európskej únie, avšak právne a politické nástroje sú aj naďalej nedostatočné. Členské štáty majú svoje vlastné politiky, ktoré sú niekedy v rozpore so zameraním a dohodami EÚ. EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby sa zaviazali k spoločnej politike, tak ako je definovaná v Zmluve a Štokholmskom programe.

2.8   Musíme mať strednodobé zameranie, pretože napriek terajšej hospodárskej kríze a nárastu nezamestnanosti potrebuje mať EÚ otvorenejšiu politiku pre prijímanie nových pracovníkov z radov prisťahovalcov, tak ako to EHSV uviedol vo svojom prieskumnom stanovisku (12) na tému „Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte“, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ. Európska komisia vo svojom oznámení tiež konštatuje, že vzhľadom na demografickú situáciu a pracovné trhy bude potrebné začleniť nových prisťahovalcov.

2.9   EHSV sa domnieva, že EÚ nedokáže čeliť tejto novej fáze reštriktívnymi a nesúdržnými migračnými politikami, ktoré členské štáty vytvorili v minulosti. Európska prisťahovalecká politika musí prekonať staré obmedzenia a musí sa prispôsobiť aktuálnym potrebám.

2.10   Európska komisia v oznámení navrhuje globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM), ktorý by bol vhodný pre širšiu a súdržnejšiu politiku a ktorý treba rozvíjať v spolupráci s krajinami pôvodu prisťahovalcov, ako aj s tranzitnými krajinami.

2.11   Hlavnou myšlienkou/ a prínosom tohto oznámenia sú partnerstvá v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami alebo skupinami krajín v niektorých regiónoch, ako je južné Stredozemie, východná Európa, krajiny AKT, Latinská Amerika atď., s ktorými má EÚ susedské a partnerské vzťahy.

2.12   V inom stanovisku (13) už výbor predložil niekoľko návrhov, ktoré treba zohľadniť v rámci partnerstiev v oblasti mobility, a to pokiaľ ide o flexibilitu pri vydávaní víz, otvorenejšie právne predpisy pre prijímanie, uznávanie odborných kvalifikácií, zabránenie úniku mozgov a práva na sociálne zabezpečenie.

2.13   EHSV podporuje globálny prístup, pretože považuje za potrebné vytvoriť silnejšie prepojenie medzi vnútorným a vonkajším rozmerom politiky migrácie a mobility. Okrem toho je medzi operačnými prioritami globálneho prístupu zaradená súdržnosť prisťahovaleckej a azylovej politiky Únie a politiky rozvojovej spolupráce.

2.14   Migrácia a mobilita sú dva odlišné koncepty. Mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá sa týka prekračovania vonkajších hraníc Európskej únie, neznamená prisťahovalectvo za prácou. Veľká časť tých, ktorí prekročia tieto hranice, tak robia v rámci návštevy, ako turisti a z obchodných dôvodov, t.j. ide o krátke pobyty, ktoré si nevyžadujú migračný plán. Prisťahovalectvo z ekonomických dôvodov predpokladá prístup k pracovnému trhu.

2.15   EHSV súhlasí s tým, aby sa zintenzívnil dialóg o vydávaní víz v rámci GPMM. Dialóg o vydávaní víz, ktorý EÚ vedie s tretími krajinami, ako aj spoločná vízová politika EÚ sa týkajú tak vydávania víz na krátkodobý pobyt, ako aj prisťahovalectva.

2.16   Doposiaľ bolo jednoduchšie dosiahnuť dohody o vydávaní víz na krátkodobý pobyt, ale zložité sú dohody týkajúce sa vydávania víz, ktoré znamenajú prisťahovalectvo (na pobyt a prácu), ktoré naďalej ostávajú v kompetencii členských štátov. Nedávno sa v Rade a Európskom parlamente dosiahla dohoda o smernici o „jedinom povolení“, ktorá prinesie určitú harmonizáciu legislatívy týkajúcu sa postupov prijímania. Rokuje sa tiež o konkrétnych kategóriách migrantov (dočasní, vysídlení).

2.17   Ak sa zachová predchádzajúci stav, bude zložité rozvíjať globálny prístup. Hrozí riziko, že partnerstvá v oblasti mobility budú slúžiť len na zlepšenie riadenia víz na krátkodobý pobyt, majú však nedostatočný vplyv na zlepšenie postupov v oblasti migrácie za prácou.

2.18   Bilaterálne dohody, ktoré sú už uzatvorené s tretími krajinami v oblasti migrácie (ktoré zahŕňajú prijímanie pracovníkov, predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu, readmisiu atď.) sú dohodami medzi vládami členských štátov a krajinami pôvodu. EÚ tiež spustila viacero pilotných projektov. EHSV vyjadruje nádej, že rozvoj globálneho prístupu bude znamenať pokrok smerom k bilaterálnym rámcom medzi EÚ a tretími krajinami.

2.19   EHSV sa domnieva, že regionálny rozmer je základom, a preto navrhuje, aby boli do GPMM zahrnuté aj súčasné regionálne inštitúcie, najmä tie, s ktorými EÚ uzatvorila dohody o partnerstve spolupráci. Niektoré z regionálnych inštitúcií Južnej Ameriky, Ázie a Afriky interne vykonávajú dohody o voľnom pohybe, prisťahovalectve a mobilite, ktoré by mohli uľahčiť aj riadenie prisťahovalectva v Európe.

2.20   Výbor podporuje geografické priority Komisie a tiež to, aby sa regionálne dialógy zakladali na európskej susedskej politike, najmä pokiaľ ide o partnerstvo s krajinami južného Stredomoria a Východné partnerstvo. Prioritou musí byť tiež partnerstvo EÚ a Afriky a partnerstvo s 19 krajinami Pražského procesu. Rovnakou prioritný je aj vzťah s 27 krajinami Rabatského procesu, ako aj s krajinami v Africkom rohu.

2.21   EHSV navrhuje zintenzívniť dialóg s krajiny AKT v otázkach migrácie a mobility a nadviazať dialóg s krajinami Strednej a Južnej Ameriky.

Musí sa zintenzívniť dialóg s kandidátskymi krajinami – Tureckom a balkánskymi krajinami, rovnako aj s Ruskom, Indiou a Čínou.

Dialóg s USA, Kanadou a Austráliou má osobitný charakter.

2.22   Štyri piliere, na ktorých sa zakladá globálny prístup v návrhu Komisie, sú:

organizovanie a podpora legálnej migrácie a mobility,

predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich znižovanie,

podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej politiky,

maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na rozvoj.

2.23   EHSV súhlasí s tým, že ide o piliere, z ktorých sa musí odvíjať globálny prístup, ktorý bude koherentný s ostatnými politikami: ochrana ľudských práv, azylová politika, rozvojová spolupráca, boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ich pašovaniu atď.

3.   Organizovanie a podpora legálnej migrácie a mobility

3.1   Hlavným cieľom partnerstiev v oblasti mobility s tretími krajinami musí byť podpora legálnej a usporiadanej migrácie. Ponuka na prisťahovalectvo zo strany EÚ musí byť dôveryhodná a postupy musia byť transparentné, aby v krajinách pôvodu rástlo povedomie, že legálna migrácia je možná a že treba odmietať nelegálne postupy.

3.2   Dialógy s tretími krajinami majú v súčasnosti mnohé obmedzenia, keďže prijímanie nových prisťahovalcov je v kompetencii členských štátov. Výbor navrhuje, aby členské štáty a Rada poskytli Európskej komisii väčšiu kapacitu v týchto otázkach, pretože EÚ má veľkú pridanú hodnotu.

3.3   Prijímanie pracovníkov z tretích krajín je v súčasnosti veľmi obmedzené národnými legislatívami. Európska legislatíva vzniká s mnohými politickými ťažkosťami, prijaté smernica sa musia transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov a o ďalších sa ešte len rokuje medzi Radou a Európskym parlamentom.

3.4   EHSV v inom stanovisku (14) skonštatoval, že vzhľadom na určité rozdiely medzi štátmi potrebuje mať Európska únia a členské štáty otvorené právne predpisy, ktoré by umožňovali prisťahovalectvo z pracovných dôvodov legálnou a transparentnou cestou, a to tak pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu. Mnohí prisťahovalci budú mať povolenia na dlhodobý pobyt, iní budú mať dočasné povolenia. Partnerstvá v oblasti mobility musia túto situáciu zohľadňovať.

3.5   Musia sa zaviesť systémy pomoci pre prisťahovalcov od ich odchodu z krajiny pôvodu až po začlenenie do zamestnania a spoločnosti v cieľovej krajine. Systémy pomoci zavedú verejné orgány, ako aj odbory, podnikateľské organizácie, diasporálne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti. Systémy budú zahŕňať informovanie a poradenstvo počas celého migračného procesu, ako aj výučbu jazyka, poučenie o pracovných a sociálnych podmienkach, zákonoch a zvykoch.

3.6   EHSV opakuje návrh uvedený iných stanoviskách, aby sa zlepšili systémy uznávania kvalifikácií prisťahovaleckých pracovníkov, uznávanie diplomov a zručností, ktoré musia byť zahrnuté v partnerstvách v oblasti mobility.

3.7   Ako už výbor navrhol v predchádzajúcich stanoviskách, je nutné efektívne zaručiť prenos práv sociálneho zabezpečenia prisťahovalcov v EÚ a krajinách pôvodu, a preto je potrebné zahrnúť do partnerstiev aj otázky sociálneho zabezpečenia. Hoci európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva limitujú práva sociálneho poistenia, prostredníctvom týchto dohôd sa môžu vyriešiť mnohé problémy. Preto by mali byť partnerstvá v oblasti mobility záväznými právnymi nástrojmi.

3.8   EHSV chce zdôrazniť význam, ktorý majú integračné politiky. Výbor sa výrazne stotožňuje s myšlienkou integrácie a úlohou organizácií občianskej spoločnosti. Európske fórum pre integráciu, ktoré sa schádza raz za šesť mesiacov v EHSV je veľmi dôležitým nástrojom pre inštitúcie EÚ. Fond pre integráciu je základným finančným nástrojom, ktorý musí byť rozšírený.

3.9   Integračné politiky sa týkajú tak prisťahovalcov, ako aj prijímajúcej spoločnosti, podporujú rovnosť práv a povinností, dialóg medzi kultúrami, etnikami a náboženstvami a sú spojené s ochranou základných práva a bojom proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii. Výbor chce zdôrazniť, že európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musí zabezpečiť rovnosť v pracovnej a sociálnej oblasti pre pracovníkov z radov prisťahovalcov (15).

3.10   EHSV vo svojich stanoviskách navrhol, aby európska legislatíva zahŕňala pracovné a sociálne práva pracovníkov z radov prisťahovalcov s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky a zabrániť vykorisťovaniu v práci.

3.11   Mimoriadne zložité sú podmienky pre prisťahovalcov „bez dokladov“. Inšpektoráty práce musia v spolupráci so sociálnymi partnermi dohliadať na dodržiavanie pracovných noriem. EHSV poukazuje na správu Agentúry EÚ pre základné práva so sídlom vo Viedni o situácii pracovníkov z radov nelegálnych prisťahovalcov v EÚ (16).

3.12   Výbor navrhol, aby sa zmenila a doplnila smernica o práve na zlúčenie rodiny, ktorá je nepostačujúca. Komisia uverejnila zelenú knihu, ku ktorej výbor pripravuje stanovisko (17).

3.13   Výbor s veľkým znepokojením sleduje udalosti, vyhlásenia a politické rozhodnutia z uplynulých rokov, pretože sa opäť šíri stará známa európska choroba – xenofóbia a vylučujúci nacionalizmus. Príslušníci menšín a prisťahovalci sú znevažovaní, urážaní a stávajú sa obeťami agresívnej a diskriminačnej politiky.

3.14   Xenofóbiu a populizmus roky šírili len extrémistické politické skupiny, ktoré boli v menšine. Avšak v súčasnosti sú tieto politiky súčasťou agendy a programov rozličných vlád, ktoré využívajú politiky proti prisťahovalcom a menšinám ako zbraň v boji o voliča. EHSV navrhuje európskym inštitúciám, aby zabránili tomu, aby bola európska agenda poznačená xenofóbiou a populizmom.

4.   Predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich znižovanie

4.1   EHSV súhlasí s Komisiou, ktorá kladie dôraz na predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu.

4.2   Je potrebné bojovať proti nelegálnej práci a vo vnútroštátnych právnych predpisoch efektívne uplatňovať smernicu o sankciách proti zamestnávateľom, ktorí využívajú nelegálnych prisťahovalcov (18). Nelegálni prisťahovalci sú z hľadiska pracovného vykorisťovania veľmi zraniteľní a musia byť považovaní za obete. Sociálni partneri musia spoločne s inšpektorátmi práce spolupracovať pri obmedzovaní nelegálnej práce a pracovného vykorisťovania.

4.3   Výbor vyjadril (19), že Európska únia potrebuje hodnovernú, účinnú a zákonnú politiku v oblasti vonkajších hraníc, ktorá by podliehala demokratickej kontrole a nezávislým hodnoteniam. Členské štáty by mali poskytnúť agentúre FRONTEX viac operačných právomocí a väčšiu nezávislosť v rámci jej činnosti a zdrojov (technické vybavenie).

4.4   Avšak realizácia spoločných operácií koordinovaných agentúrou a ich dosah na základné práva a administratívne záruky stanovené v Kódexe schengenských hraníc musí podliehať demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Agentúry EÚ pre základné práva (FRA). Súčasťou toho by malo byť aj priebežné hodnotenie, najmä pokiaľ ide o činnosť a dohody agentúry FRONTEX s tretími krajinami, efektívnosť spoločných operácií a kvalitu jej analýz rizika.

4.5   EHSV považuje za kľúčové, aby agentúra FRONTEX plnila svoje záväzky týkajúce sa prístup k medzinárodnej ochrane žiadateľov o azyl a zásady zákazu vrátenia.

4.6   Komisia v oznámení konštatuje, že „bez dobre fungujúcich kontrol na hraniciach, zníženia nelegálnej migrácie a účinnej politiky návratu nebude možné, aby EÚ ponúkla viac možností na legálnu migráciu a mobilitu.“ (20). EHSV však konštatuje, že ide o situácie, ktoré spolu úzko súvisia.

4.7   EHSV sa vo viacerých stanoviskách vyjadril (21), že existuje jasná súvislosť medzi legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom, pretože ak neexistujú primerané, transparentné a flexibilné spôsoby na legálne prisťahovalectvo, narastá nelegálne prisťahovalectvo.

4.8   Hoci väčšina osôb, ktoré sú v Európe nelegálne, vstúpili na jej územie legálne, iné sú však obeťami zločineckých sietí. Do partnerstiev v oblasti mobility musí EÚ zahrnúť boj proti zločineckým sieťam na obchodovanie s ľuďmi a boj proti ich pašovaniu. Musí byť zabezpečená ochrana obetí.

4.9   V rámci dialógu je potrebné zahrnúť postupy vrátenia a readmisie, ktoré musia vždy vychádzať z dodržiavania ľudských práv. Výbor vyjadruje želanie, aby Agentúra EÚ pre základné ľudské práva vypracovala etický kódex pre nútené návraty na základe 20 zásad pre nútené návraty, ktoré vypracoval výbor ministrov Rady Európy (22).

4.10   Pokiaľ ide o zadržanie a zaistenie nelegálnych prisťahovalcov, výbor sa prikláňa k postoju Komisie, ktorá uvádza, že by sa mali „prijať opatrenia, ktoré migrantom zabezpečia dôstojné životné podmienky v prijímacích strediskách a zabránia svojvoľnému alebo neobmedzenému zadržiavaniu“ (23). EHSV sa domnieva, že osoby, ktoré sú v krajine nelegálne z administratívneho hľadiska, nie sú delikventi a vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré vnútroštátne postupy zneužívajú smernicu o návrate, o ktorej si výbor myslí, že by mala byť zmenená a doplnená, aby primerane chránila základné práva.

4.11   EHSV sa výrazne stavia proti tomu, aby boli maloletí umiestňovaní v tých istých centrách zaistenia ako dospelí, pretože maloletí musia žiť v otvorenom sociálnom prostredí a vždy so svojimi rodinami, pokiaľ je to možné.

4.12   Boj proti obchodovaniu s ľuďmi musí byť prioritnou oblasťou a musí sa stať súčasťou každého dialógu. Pred podpísaním partnerstva v oblasti mobility s EÚ sa musí vyžadovať, aby tieto krajiny ratifikovali a uplatňovali vo svojej legislatíve Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a protokoly týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a pašovania migrantov.

4.13   EHSV požaduje, aby orgány zintenzívnili boj proti zločineckým organizáciám, ktoré sa obohacujú na obchodovaní s ľuďmi a nelegálnom pašovaní prisťahovalcov. Osoby, ktoré padnú do týchto sietí, musia byť považované za obete a musí im byť poskytnutá ochrana.

5.   Podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej politiky

5.1   Vo viacerých prípadoch sa žiadateľom o azyl nepodarí predložiť žiadosť na európskom území, pretože kontroly v rámci boja proti nelegálnemu prisťahovalectvo im znemožňujú vstup na územie Európy. Narastá tak zjavné protirečenie medzi opatreniami prijatými na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a právom na azyl.

5.2   Musí sa zabezpečiť zásada zákazu vrátenia na hranici, a tiež aby všetky osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu mohli podať žiadosť v EÚ, ktorú by posudzovali príslušné vnútroštátne orgány.

5.3   Výbor podporuje kroky Komisie na zlepšenie európskej legislatívy v oblasti azylu (24), ktorá musí dosiahnuť vysokú úroveň harmonizácie s jednotným štatútom a transparentnými a účinnými postupmi. Osoby, ktoré sa nachádzajú na území EÚ pod ochranou alebo sú žiadateľmi o azyl, musia mať možnosť začleniť sa do pracovného trhu v podmienkach rovnakého zaobchádzania.

5.4   EHSV tiež podporuje spoluprácu s tretími krajinami, aby zlepšili svoje azylové systémy a súlad s medzinárodnými normami.

5.5   Na druhej strane, tretie krajiny, s ktorými sa uzatvárajú partnerstvá v oblasti mobility, musia byť signatármi Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, musia mať azylové štruktúry a byť bezpečnými krajinami z hľadiska dodržiavania ľudských práv. EÚ musí s týmito krajinami spolupracovať, aby zlepšili svoje azylové systémy.

5.6   EHSV podporuje rozvoj regionálnych programov ochrany a vyjadruje názor, že zlepšenie azylových štruktúr tretích krajín nesmie zabrániť tomu, aby žiadatelia, ktorí potrebujú podať žiadosť o azyl v európskej krajine, mohli tak urobiť.

5.7   Partnerstvá v oblasti mobility nesmú predpokladať, že partnerské krajiny ponesú všetky náklady vyplývajúce z azylového konania týkajúceho sa osôb, ktoré prechádzajú ich územím. EÚ musí spolupracovať prostredníctvom azylových fondov.

5.8   EÚ musí ostať prijímajúcim územím, na ktorom sa poskytuje azyl a musí zintenzívňovať solidaritu medzi členskými štátmi a rozširovať programy presídľovania.

6.   Maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na rozvoj

6.1   EÚ musí spolupracovať, aby krajiny pôvodu prisťahovalcov poskytovali možnosti dôstojnej práce pre všetkých. Podporí sa tak dobrovoľná migrácia, pretože v súčasnosti nepredstavuje migrácia pre väčšinu osôb dobrovoľnú voľbu. Výbor podporuje činnosti Medzinárodnej organizácie práce s cieľom propagovať dôstojnú prácu.

6.2   EHSV víta skutočnosť, že Komisia vytvorila jasné prepojenie medzi politikou prijímania vysokokvalifikovaných pracovníkov a politikou rozvojovej spolupráce, ktorým chce okrem iného zabrániť odlivu mozgov a strate ľudského kapitálu v krajinách pôvodu.

6.3   Výbor si však želá, aby bol záväzok väčší. Komisia uvádza potrebu snažiť sa „o zmiernenie úniku mozgov“, ale v rámci politiky prijímania pracovníkov plánuje „vyvinúť v rámci celosvetovej súťaže o talenty osobitné úsilie na prilákanie vysokokvalifikovaných migrantov“. Tieto dva ciele sú často v protiklade. Oznámenie však nestanovuje limity získavania „talentov“ vzhľadom na cieľ zmierniť únik mozgov. V súvislosti s touto dilemou sa uvádza len odkaz na zdravotnícky personál: podporuje sa kódex WHO a cirkulujúca migrácia zdravotníckych odborníkov.

6.4   Únik mozgov však neexistuje len v zdravotníckej oblasti, a preto je potrebný rozsiahlejší kódex postupov, ktorý obmedzí získavanie vysokokvalifikovaných pracovníkov v niektorých krajinách a profesiách. EHSV navrhuje, aby sa v rámci partnerstiev obmedzil únik mozgov. Migračné postupy budú tak pozitívne pre obe strany.

6.5   EÚ musí vytvoriť kompenzačné systémy pre krajiny, ktoré kvôli migrácii do Európy trpia stratou ľudského kapitálu. Táto kompenzácia musí okrem iných prostriedkov zahŕňať aj podporu vzdelávacích systémov a rozvoja pracovných inštitúcií pre vytváranie pracovných miest a zlepšovanie pracovných podmienok.

6.6   Výbor navrhol, aby bola smernica o štatúte osôb s dlhodobým pobytom flexibilnejšia s cieľom umožniť mnohým odborníkom cirkulujúcu migráciu medzi EÚ a krajinami pôvodu bez toho, aby stratili právo trvalého pobytu a uchovali si tak spojenia, ktoré môžu byť veľmi užitočné pre rozvoj.

6.7   V súčasnosti znamenajú systémy cirkulujúcej migrácie stratu ľudského kapitálu v krajinách pôvodu, keďže prisťahovalectvo väčšinou prebieha neorganizovaným spôsobom. EHSV sa domnieva, že je možné zlepšiť ľudský kapitál prostredníctvom štruktúrovaných postupov, ktoré spájajú vzdelanie, kvalifikácie, sociálne práva a zamestnanie.

6.8   Výbor súhlasí s obavami Medzinárodnej organizácie práce, ktorá konštatuje, že existuje riziko, že cirkulujúca migrácia sa bude využívať na obmedzenie pracovných a sociálnych práv a zamedzene trvalého pobytu. EHSV preto navrhuje, aby sa princíp rovnakého zaobchádzania v oblasti miezd a pracovných podmienok zaručil pre dočasných prisťahovalcov.

6.9   EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách (25) zdôraznil význam diasporálnych organizácií a ich úlohu pri rozvoji. EÚ musí podporovať aktivity diaspóry.

6.10   Rovnako je potrebné pokračovať v aktivitách zameraných na znižovanie nákladov na prevod remitencií a ich využitie na rozvoj. EHSV podporuje vytvorenie výročného fóra pre remitencie a vytvorenie spoločného portálu.

6.11   EHSV navrhuje, aby sa zriadila podporná služba pre diasporálne organizácie, ktorá uľahčí koordináciu všetkých organizácií, ktoré sa snažia o rozvoj v určitej krajine alebo regióne, ako aj koordináciu s medzinárodnými organizáciami rozvojovej spolupráce. Táto služba musí prinášať zdroje pre spustené projekty. EÚ musí podporovať diasporálne organizácie a podporovať budovanie zastupiteľských platforiem.

7.   Financovanie a hodnotenie

7.1   Budúce plánovanie finančných nástrojov musí podporiť zavádzanie globálneho prístupu. Na žiadosť Komisie pripravuje výbor stanovisko.

7.2   EHSV navrhuje, aby sa vykonala nezávislá štúdia o efektívnosti a vplyvu partnerstiev, ktoré v súčasnosti fungujú. EHSV podporuje návrh Komisie zabezpečiť, aby mali partnerstvá v oblasti mobility účinné hodnotiace mechanizmy.

7.3   Dosiaľ uzatvorené bilaterálne dohody nám dokazujú, že partnerstvá v oblasti mobility sa využívajú na uľahčovanie procesu vydávania víz na krátkodobý pobyt a uzatváranie dohôd o readmisii, pričom ostatné aspekty, ktoré tvoria globálny prístup, ostávajú na druhom mieste. Hodnotenie partnerstiev v oblasti mobility musí zohľadniť štyri piliere globálneho prístupu.

7.4   Na druhej strane, partnerstvá v oblasti mobility, ktoré sú spoločnými politickými vyhláseniami, nie sú pre účastnícke krajiny právne záväzné, a preto EHSV navrhuje, aby sa zmenili na právne záväzné medzinárodné dohody.

V Bruseli 25. apríla 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Medzinárodný dohovor o migrujúcich pracovníkoch“ (spravodajca: pán PARIZA CASTAÑOS), Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(2)  Multilaterálny rámec MOP pre pracovnú migráciu, 2007.

(3)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému „Zdravie a migrácia“, Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 22.

(4)  V spolupráci s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

(5)  „Dvadsať usmernení o nútenom návrate“ (CM(2005)40).

(6)  Protokoly z Palerma z roku 2000.

(7)  Na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv.

(8)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 135-137, 15. júna 2011 stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Oznámenie o migrácii“ [COM(2011) 248 final] - hlavný spravodajca: Luis Miguel Pariza Castańos.

Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82-88, 12. decembra 2007, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: Sukhdev Sharma.

Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6-13, 15. septembra 2010, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte“ (prieskumné stanovisko), spravodajca: Luis Miguel Pariza Castańos.

Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91-102, 25. októbra 2007, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: Luis Miguel Pariza Castańos.

Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 29-35, 4. novembra 2009, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: Luis Miguel Pariza Castańos.

(9)  14. a 15. septembra 2006.

(10)  Konferencie v Bruseli, Manile a Aténach.

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Medzinárodný dohovor o migrujúcich pracovníkoch“ (spravodajca: pán PARIZA CASTAÑOS), Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004.

(12)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6-13.

(13)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82-88.

(14)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 6-13.

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku dialógu medzi kultúrami (2008)“, Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 9.

(16)  Správa Agentúry Európskej únie pre ľudské práva (FRA) o nelegálnych prisťahovalcoch zamestnaných v oblasti služieb v domácnosti – výzvy pre EÚ a jej členské štáty v oblasti základných práv (júl 2011), http://www.fra.europa.eu.

(17)  „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“ a stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“ (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.

(19)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 135-137.

(20)  Strana 5 oznámenia COM(2011) final 743 final v slovenskom znení.

(21)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 86-91.

(22)  „Dvadsať usmernení o nútených návratoch“ CM(2005) 40.

(23)  Strana 17 oznámenia COM(2011) 743 final.

(24)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 17.

Prieskumné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Prínos spoločného európskeho azylového systému pre žiadateľov o azyl i pre členské krajiny Európskej únie“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Upravený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (prepracované znenie)“, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012.

(25)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82-88 a Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91-102.