|
12.2.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/1 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 29. novembra 2012
k návrhu smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností
(CON/2012/99)
2013/C 39/01
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ECB) prijala 10. júla 2012 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/EHS, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“). ECB prijala 27. júla 2012 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k navrhovanej smernici.
Právomoc ECB vydať stanovisko k navrhovanej smernici je založená na článku 127 ods. 4 a na článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na to, ako Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému, definovania a implementácie menovej politiky Únie a podpory plynulej prevádzky platobných systémov. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
Všeobecné pripomienky
ECB plne podporuje rozvoj rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a odstraňovanie prekážok účinného krízového riadenia vo finančných inštitúciách. V záujme ochrany stability finančného systému ako celku a minimalizácie verejných výdavkov a hospodárskeho narušenia by všetky finančné inštitúcie mali mať možnosť riešiť svoj úpadok riadnym spôsobom. ECB podporuje najmä rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností na zachovanie finančnej stability v Únii a následne na zaručenie fungovania jednotného trhu tiež v časoch krízy. Na tento účel je kľúčový rozvoj spoločných podporných nástrojov s cieľom zvládnuť úpadok finančných inštitúcií – napr. plány ozdravenia a plány riešenia krízových situácií, ako aj preklenovacia banka, odpísanie dlhu, preklenovacia inštitúcia a nástroje oddelenia aktív. ECB víta, že návrh je v súlade s medzinárodne dohodnutými kľúčovými atribútmi účinných ozdravných režimov pre finančné inštitúcie (2), ktoré vyžadujú zblíženie vnútroštátnych režimov riešenia krízových situácií primeranými nástrojmi a právomocami na účinné riešenie krízových situácií. Uplatňovanie týchto kľúčových atribútov umožní včasný zásah s cieľom zabezpečiť kontinuitu základných funkcií.
ECB má za to, že táto smernica, veľmi významný krok smerom k integrovanému rámcu pre riešenie krízových situácií pre Úniu, by mala byť rýchlo prijatá. Zároveň sa vyžadujú ďalšie kroky na vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, jedného z troch pilierov bankovej únie. ECB preto vyzýva Komisiu, aby naliehavo predložila osobitný návrh nezávislého európskeho mechanizmu na riešenie krízových situácií vrátane aspektov spoločného európskeho fondu na riešenie krízových situácií. Tento fond by prinajmenšom financovali finančné inštitúcie. Konzistentnosť medzi týmito tromi piliermi je kľúčová pre úspech únie finančného trhu.
KONKRÉTNE PRIPOMIENKY
1. Vymedzenie riešenia krízovej situácie
Navrhovaná smernica definuje riešenie krízovej situácie ako reštrukturalizáciu inštitúcie s cieľom zaistiť kontinuitu jej základných funkcií, zachovať finančnú stabilitu a obnoviť životaschopnosť celej inštitúcie (3) alebo jej časti. ECB má za to, že riešenie krízovej situácie vyžaduje jasnú hierarchiu. V tejto súvislosti všetky inštitúcie, ktoré sú v úpadku alebo budú pravdepodobne v úpadku, by sa mali v zásade riešiť na základe rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií použitím nástrojov na riešenie krízových situácií, ak sa to považuje za nevyhnutné a je to vo verejnom záujme vrátane predchádzania systémovému riziku. Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že neexistujú obavy, pokiaľ ide o všeobecný verejný záujem, inštitúcia by sa mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania platného pre takéto inštitúcie na základe vnútroštátneho práva. V neposlednom rade reštrukturalizácia pri riešení krízovej situácie v podniku, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, by sa mala zohľadniť iba, ak to odôvodňuje verejný záujem zachovať finančnú stabilitu a ak by riadne riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie malo mať vážne škodlivé účinky na stabilitu finančného systému so zvýšeným rizikom cezhraničnej nákazy. Navrhovaná smernica by mala objasniť, že cieľom riešenia krízovej situácie nie je zachovať upadajúcu inštitúciu ako takú, ale zaistiť kontinuitu jej základných funkcií (4).
2. Podmienky pre riešenie krízovej situácie a posúdenie potreby mimoriadnej finančnej verejnej podpory
|
2.1. |
Navrhovaná smernica ustanovuje, že jedna z podmienok opatrenia na riešenie krízovej situácie je, že príslušný orgán alebo príslušný orgán pre riešenie krízových situácií stanoví, že inštitúcia sa nachádza v úpadku alebo sa pravdepodobne bude nachádzať v úpadku (5). ECB si myslí, že zodpovednosť stanoviť, či inštitúcia sa nachádza v úpadku alebo sa pravdepodobne bude nachádzať v úpadku by mala byť jasne pridelená príslušnému orgánu v záujme rýchleho a účinného opatrenia na riešenie krízovej situácie. |
|
2.2. |
Navrhovaná smernica ďalej ustanovuje, že potreba štátnej pomoci pre inštitúciu je ukazovateľom jej úpadku alebo pravdepodobnosti jej úpadku. Rovnaký článok navrhovanej smernice však ustanovuje, že dva osobitné druhy štátnej pomoci nevytvárajú takýto ukazovateľ (6). Zatiaľ čo ECB podporuje navrhovanú maximálnu dĺžku trvania štátnej pomoci (7), upozorňuje na skutočnosť, že značný počet úverových inštitúcií a investičných firiem, ktoré v súčasnosti prijímajú štátnu pomoc, by sa na základe uvedeného ukazovateľa považovali za inštitúcie v úpadku alebo za inštitúcie, ktoré sa pravdepodobne dostanú do úpadku. ECB má za to, že stanovenie okolností, za ktorých sa inštitúcia nachádza v úpadku alebo sa pravdepodobne bude nachádzať v úpadku, by sa malo zakladať iba na posúdení prudenciálnej situácie inštitúcie. Osobitná potreba štátnej pomoci by teda vo svojej podstate nemala byť primeraným objektívnym kritériom (8). Namiesto toho okolnosti odôvodňujúce poskytnutie štátnej pomoci by mali byť zahrnuté v posúdení prudenciálnej situácie inštitúcie. |
3. Zapojenie centrálnych bánk do ozdravenia a riešenia krízových situácií
|
3.1. |
Centrálne banky sú zodpovedné za makroprudenciálnu a finančnú stabilitu a majú odborné znalosti v oblasti finančných trhov. V tejto súvislosti by mali byť zapojené do procesu riešenia krízových situácií, prispievať k dosahovaniu cieľov riešenia krízových situácií minimalizáciou rizík záporných, nezamýšľaných vplyvov na vykonávanie úloh centrálnych bánk a fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania. V tomto ohľade centrálne banky môžu zohrávať úlohu pri posudzovaní plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií z hľadiska finančnej stability, ako je pravdepodobnosť spúšťacích mechanizmov, ktoré by mohli viesť ku chaotickému oslabeniu pákového efektu. Centrálne banky môžu mať taktiež účasť na posúdení potenciálneho konania orgánu pre riešenie krízových situácií, keďže jedným z hlavných cieľov je zabrániť systémovým poruchám (9). ECB preto považuje za nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, že ak centrálna banka nie je sama o sebe orgánom pre riešenie krízových situácií, príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií majú účasť na primeranej výmene informácií s centrálnou bankou (10). |
|
3.2. |
Navrhovaná smernica ustanovuje, že v plánoch ozdravenia vypracovaných a dodržiavaných inštitúciou na obnovenie finančnej situácie potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu, sa nepredpokladá prístup k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani jej čerpanie. V prípade potreby sa však v nich zahŕňa analýza toho, ako a kedy môže inštitúcia v prípade podmienok napätej situácie požiadať o použitie facilít centrálnej banky alebo dostupného kolaterálu (11). ECB by chcela zdôrazniť, že toto ustanovenie by nemalo mať v žiadnom ohľade vplyv na právomoc centrálnych bánk rozhodovať nezávisle a podľa svojho vlastného uváženia o poskytnutí likvidity centrálnej banky solventným úverovým inštitúciám, či už vo forme štandardných operácií menovej politiky, ako aj prostredníctvom núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity v rámci obmedzení stanovených zákazom menového financovania na základe tejto zmluvy (12). |
|
3.3. |
Navrhovaná smernica vyžaduje, aby každý členský štát zahrnul do svojho „súboru nástrojov“ riešenia krízových situácií právomoc zriadiť a riadiť preklenovaciu inštitúciu a subjekt pre správu aktív. Navrhovaná smernica ustanovuje, že preklenovaciu inštitúciu bude v plnom rozsahu alebo sčasti vlastniť jeden alebo viacero verejných orgánov a subjekt pre správu aktív bude v plnom rozsahu alebo sčasti vlastniť jeden alebo viacero verejných orgánov, medzi ktoré môže patriť príslušný orgán pre riešenie krízových situácií (13). Ak centrálna banka koná ako orgán pre riešenie krízových situácií (14), malo by byť na odstránenie akýchkoľvek pochybností jasné, že centrálna banka v žiadnom prípade nebude niesť alebo financovať akýkoľvek záväzok týchto subjektov. Úloha centrálnej banky ako vlastníka takéhoto subjektu musí za akýchkoľvek okolností zostať konzistentná so zákazom menového financovania na základe článku 123 Zmluvy, ktorý je doplnený nariadením Rady (ES) č. 3603/93 (15). Toto okrem iného zakazuje akékoľvek financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím osobám zo strany centrálnej banky. Okrem toho táto úloha sa musí vykonávať bez toho, aby to malo vplyv na nezávislosť centrálnej banky, najmä na jej finančnú a inštitucionálnu nezávislosť. |
|
3.4. |
ECB poznamenáva, že navrhovaná smernica obsahuje minimálne kritériá, ktoré preklenovacie inštitúcie a subjekty pre správu aktív musia splniť na to, aby ich verejné orgány zriadili. ECB by chcela zdôrazniť, že transparentné financovanie je jedným z hlavných problémov ovplyvňujúcich legitímnosť a zodpovednosť za používanie verejných finančných prostriedkov, ktoré má Eurosystém záujem zabezpečiť. ECB v tejto súvislosti víta, že navrhovaná smernica ustanovuje, že náklady na riešenie krízových situácií by mali v zásade znášať akcionári a veritelia a ak sú tieto finančné prostriedky nedostatočné, mechanizmy financovania (16). ECB však zdôrazňuje, že v súlade so zákazom menového financovania centrálne banky nemôžu financovať tieto finančné mechanizmy. To má vplyv najmä na vymenovanie alternatívnych finančných prostriedkov (17) v navrhovanej smernici (18). |
4. Zapojenie vnútroštátnych určených orgánov do posúdenia plánov na riešenie krízových situácií
Navrhovaná smernica ustanovuje, že príslušné orgány preskúmajú plány na riešenie krízových situácií okrem iného s cieľom zaistiť ich účinné vykonávanie v situáciách napätých finančných podmienok a bez toho, aby to malo významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém, ak aj ostatné inštitúcie vykonali plány ozdravenia v tom istom časovom období (19). S cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek príslušné systémové obavy boli vzaté do úvahy pri takýchto preskúmaniach, vrátane celkového vplyvu súčasného vykonania plánov ozdravenia, ktoré môžu viesť k procyklickému alebo stádovitému správaniu, ECB považuje za nevyhnutné, aby príslušné orgány vykonávali posúdenia po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi určenými orgánmi, ak ide o osobitné subjekty (20).
5. Finančná podpora v rámci skupiny
Navrhovaná smernica ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby subjekty skupiny mohli uzatvárať dohody o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny (21). ECB vidí zásluhy tejto požiadavky, najmä to, že takéto dohody potom, čo ich schvália príslušné orgány, môžu byť predložené na schválenie na valnom zhromaždení akcionárov každej skupiny subjektov, ktorá má v úmysle uzatvoriť dohodu. ECB však poznamenáva, že začlenenie týchto dobrovoľných dohôd do vnútroštátnych právnych systémov spôsobuje zložité právne problémy. Ich začatie bude taktiež závisieť od toho, ako úspešne tieto ustanovenia a vnútroštátne právne predpisy v oblasti daní, konkurzného konania a obchodných spoločností budú na seba navzájom pôsobiť, napríklad so zreteľom pokiaľ ide o zásadu, aby sa skupinové transakcie uskutočňovali za bežných trhových podmienok (22). ECB na tento účel zastáva stanovisko, že ďalšie úvahy môžu byť potrebné na to, či dodatočné ustanovenia sú odôvodnené s cieľom zaistiť právnu istotu a vymáhateľnosť transakcií v rámci skupiny, ktoré sú schválené a vykonané na základe týchto dobrovoľných dohôd.
6. Nástroj odpísania dlhu a právomoc odpísať dlh
|
6.1. |
ECB víta vývoj odpísania dlhu ako mechanizmu odpísania dlhu a jeho konverzie s cieľom absorbovať straty inštitúcií, ktoré sú v úpadku alebo budú pravdepodobne v úpadku. Mechanizmus odpísania dlhu by mal byť vytvorený v súlade s medzinárodne dohodnutými kľúčovými atribútmi na účinné riešenie krízových situácií (23), najmä právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií na základe režimu riešenia krízových situácií odpísať veľké množstvo záväzkov v súlade s hierarchiou veriteľov, ktorá by sa uplatnila pri likvidácii. ECB podporuje zavedenie takéhoto nástroja odpísania dlhu členskými štátmi najneskôr od 1. januára 2018 (24). To by taktiež umožnilo ďalšiu prácu na odpísaní dlhu, najmä možnosť zaviesť minimálnu požiadavku pre cielenú úroveň určených nástrojov odpísania dlhu a pritom stále zachovávať celkový rozsah odpísania dlhu. ECB okrem toho zamýšľa prispievať k ďalšej analýze konkrétnych dôsledkov odpísania dlhu ako nástroja na riešenie krízových situácií taktiež ohľadom reálnosti rýchleho vykonania, možnosti rešpektovať „hierarchiu prednosti“ pri absorbovaní strát, mechaniky konverzie alebo odpísania dhu (25), ako aj možného vplyvu na trhoch s derivátmi. V tejto súvislosti navrhnutie nástrojov odpísania dlhu a preklenovacej banky by sa malo analyzovať spoločne vzhľadom na schopnosť nástroja preklenovacej banky dosiahnuť veľmi podobné výsledky ako v prípade nástroja odpísania dlhu. |
|
6.2. |
ECB zastáva stanovisko, že opatrenia na riešenie krízových situácií by mali byť prijaté v odôvodnených prípadoch a mali by ich sprevádzať primerané podmienky na obmedzenie morálneho hazardu (26). Ako je uvedené vyššie, inštitúcie, ktoré upadajú alebo pravdepodobne budú v úpadku, by sa v zásade mali likvidovať na základe bežného konkurzného konania a ak sa to považuje za nevyhnutné, mali by sa likvidovať použitím nástrojov na riešenie krízových situácií. S ohľadom na tieto skutočnosti právomoc odpísať dlh ako nástroj na riešenie krízových situácií by sa mala využívať prevažne pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré sa stali neživotaschopnými. ECB má za to, že možnosť odpísania dlhu na účely zachovania inštitúcie, ktorá upadá alebo pravdepodobne bude v úpadku, ako pokračujúceho podniku (27), by sa mala zohľadniť iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. ECB vždy podporuje kombinovanie nástroja na odpísanie dlhu s výmenou manažmentu a následnou reštrukturalizáciou inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorý smeruje k odstráneniu príčin jej úpadku (28). |
|
6.3. |
Navrhovaná smernica ustanovuje, že Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) podáva Komisii správy o vykonávaní požiadavky pre inštitúcie zachovať súhrnnú výšku vlastných zdrojov a oprávnené pasíva v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie (29). ECB vyzýva na podniknutie ďalších krokov s cieľom posúdiť, či minimálna požiadavka odpísania dlhu má byť v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív alebo ako podiel rizikovo vážených aktív inštitúcie. Druhá možnosť má výhodu v tom smere, že zohľadňuje rizikovosť aktív inštitúcie. ECB odporúča, aby EBA vykonal takéto posúdenie. ECB ďalej odporúča, aby EBA poskytol Komisii posúdenie o vplyve takejto požiadavky na inštitúcie a o tom, či by bolo prospešné zaviesť požiadavku zakázať alebo obmedziť, aby nástroje spôsobilé odpísať dlh boli držané v rámci bankového sektora. |
|
6.4. |
Navrhovaná smernica ustanovuje, že pred prijatím opatrenia na riešenie krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií vykonajú právomoc odpísať dlh (30). Odpísanie kapitálových nástrojov je preto právomocou riešiť krízové situácie (31), ktorá ako sa zdá, sa uplatní skôr, než sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie. So zreteľom na rekapitalizáciu inštitúcií ECB odporúča výslovne to objasniť v navrhovanej smernici, aby sa zabránilo pochybnostiam. Prípadová štúdia a simulácia zavedenia nástroja odpísania dlhu zo strany Komisie by takisto bola žiaduca na objasnenie vzájomných prepojení medzi rôznymi fázami procesu odpísania dlhu. |
7. Financovanie riešenia krízových situácií a cieľový rozmer mechanizmov financovania
|
7.1. |
Primeraný rámec pre riešenie krízových situácií by mal zabezpečiť, aby náklady na riešenie krízových situácií znášali predovšetkým akcionári a veritelia inštitúcie, ktorá prechádza krízovou situáciou a súkromný sektor vo všeobecnosti. ECB preto víta, že nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci v navrhovanej smernici umožňujú orgánom uložiť záťaž financovania riešenia krízových situácií na akcionárov a veriteľov. Okrem toho navrhovaná smernica zavádza dva dodatočné zdroje financovania riešenia krízových situácií: vnútroštátne mechanizmy financovania k riešeniu krízových situácií a príspevky do systému ochrany vkladov (SOV) (32). |
|
7.2. |
Napriek tomu, že ECB si je vedomá prínosu dodatočných zdrojov financovania riešenia krízových situácií, má za to, že ambiciózny návrh zriadiť európsky systém mechanizmov financovania nevyrieši dôležité otázky cezhraničného riešenia krízových situácií, ako napríklad koordináciu a zdieľanie záťaže. Existencia 27 vnútroštátnych mechanizmov pod kontrolou ich vnútroštátnych orgánov naďalej komplikuje navrhovaný systém požičiavania, ktorému chýba jasnosť ohľadom dôležitých podrobností, akými sú práva a povinnosti veriteľov a dlžníkov. |
8. Používanie systému ochrany vkladov v súvislosti s financovaním riešenia krízových situácií
|
8.1. |
Navrhovaná smernica ustanovuje, že systémom ochrany vkladov (SOV), ku ktorému je inštitúcia pridružená, sa ručí až do sumy strát, ktoré by sa museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania (33). Zaobchádzanie s krytými vkladmi pri ich prevode do preklenovacej banky by mohlo mať väčší vplyv na zapojenie do SOV. Miera, do akej SOV má účasť na opatreniach na riešenie krízových situácií, bude mať vplyv ceteris paribus na úroveň financovania, požadovanú od ďalších dvoch dostupných zdrojov – mechanizmov financovania a nezabezpečených veriteľov. Táto neistota medzi veriteľmi môže zvýšiť riziko na preventívny záujem zo strany veriteľov, zákazníkov a ostatných zmluvných strán, ktorý by v prípade využitia narušil hlavný cieľ tohto režimu. |
|
8.2. |
Navrhovaná smernica umožňuje členským štátom stanoviť, že dostupné finančné prostriedky SOV zriadených na ich území je možné použiť na financovanie riešenia krízových situácií (34). Zatiaľ čo ECB podporuje toto ustanovenie, ktoré umožňuje vzájomné pôsobenie SOV a financovania riešenia krízových situácií, považuje za nanajvýš dôležité, že to v žiadnom prípade nezhoršuje hlavnú funkciu SOV pri ochrane poistených vkladov. ECB víta, že navrhovaná smernica dáva prednosť vyplateniu vkladateľov krytých SOV, ak SOV požiada o to, aby použil svoje dostupné finančné prostriedky na financovanie riešenia krízových situácií a zároveň obvyklá funkcia vyplatenia poistených vkladateľov a dostupné prostriedky nie sú postačujúce na uspokojenie všetkých týchto požiadaviek (35). V týchto súvislostiach ECB obhajuje stanovisko, že právna istota je zaistená jasným definovaním úlohy SOV vo financovaní riešenia krízových situácií bez ohľadu na to, ktorý nástroj na riešenie krízových situácií sa vyberie a ako sa uplatnia opatrenia. Navrhovaná smernica požaduje členské štáty, aby systémy ochrany vkladov boli v rámci vnútroštátneho práva upravujúceho konkurzné konanie rovnocenné nezabezpečeným neprioritným nárokom. (36) Tento prístup sa nezdá byť nekonzistentný s tým, že sa členským štátom umožní stanoviť prednostné poradie pohľadávok vo vzťahu ku vkladom krytým SOV. V súčasnosti šesť členských štátov – vrátane Bulharska (37), Grécka (38), Lotyšska (39), Maďarska (40), Portugalska (41) a Rumunska (42) – udelilo prednostné poradie pohľadávkam, ktoré SOV nadobudol prenesením po uhradení súm zodpovedajúcim krytým vkladom, teda ďalej prispievajú k zaisteniu toho, aby dostatočné financovanie bolo vždy dostupné pre SOV. Pohľady na vplyv udelenia prednostného poradia sú veľmi rozdielne, keďže sa predpokladá, že prednostné poradie vkladateľov môže mať dosah na náklady na financovanie dostupné bankám a ostatní veritelia budú musieť vyvinúť veľké úsilie, aby zabezpečili svoje pohľadávky. Na druhej strane toto by sa určitým spôsobom zmiernilo do takej miery, že prednostné pohľadávky sa rozšíria iba na vklady, ktoré majú záruky. Ďalej platí, že právny režim, ktorý stanovuje prednostné poradie vkladateľov, ktorí majú záruky, by mal uľahčiť používanie opatrení na riešenie krízových situácií ustanovených v navrhovanej smernici (napr. nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie). Z pohľadu finančnej stability prednostná pohľadávka z hľadiska krytých vkladov sa taktiež podporuje, keďže znižuje riziká hromadného výberu vkladov, potenciálne straty poistených vkladateľov vo fáze likvidácie, ako aj nadmerné vyčerpanie SOV (43). |
9. Zverejnenie marketingových materiálov
Navrhovaná smernica ustanovuje, že akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia, ktorej sa krízová situácia týka, sa ponúka na trhu a predáva svoju obchodnú činnosť sčasti alebo úplne na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti, môže byť odložené (44). ECB zastáva stanovisko, že zverejnenie informácií, ktoré sú citlivé z hľadiska ceny v súvislosti s verejne predávanými finančnými nástrojmi, bude možno tiež potrebné oddialiť počas uplatnenia ostatných nástrojov na riešenie krízových situácií. Príslušné ustanovenia v navrhovanej smernici (45) by sa mohli rozšíriť tak, aby sa z nich stalo všeobecné pravidlo platné pri použití akéhokoľvek nástroja na riešenie krízových situácií, ak záujem inštitúcie môže odôvodniť odklad vo zverejnení informácií, ktoré sú citlivé z hľadiska ceny.
10. Ďalšia harmonizácia pravidiel ozdravenia a riešenia krízových situácií
|
10.1. |
ECB podporuje vývoj rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií taktiež pre nebankové finančné inštitúcie, ktoré majú systémový význam, napríklad poisťovne a infraštruktúry trhu (46). Toto by sa malo koordinovať s medzinárodnými iniciatívami. |
|
10.2. |
Je potrebné pokračovať v úsilí ďalej minimálne harmonizovať zákony o platobnej neschopnosti v členských štátoch. Súčasná diverzita v zákonoch o platobnej neschopnosti, napríklad poradie pohľadávok veriteľov vo významnej miere ovplyvňuje vykonávanie nástrojov na riešenie krízových situácií a najmä realizáciu aktív a pasív, ktoré majú v držbe subjekty na riešenie krízových situácií. |
Vo Frankfurte nad Mohanom 29. novembra 2012
Prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) COM(2012) 280 v konečnom znení.
(2) Pozri „Kľúčové atribúty účinných ozdravných režimov pre finančné inštitúcie“, október 2011, ktoré sú dostupné na internetovej stránke Rady pre finančnú stabilitu na: http://www.financialstabilityboard.org a Bazilejský výbor pre bankový dohľad, „Správa a odporúčania cezhraničného riešenia krízových situácií skupín bánk“, marec 2010, ktoré sú dostupné na internetovej stránke Banky pre medzinárodné zúčtovanie na: http://www.bis.org
(3) Pozri článok 2 ods. 1 navrhovanej smernice.
(4) Pozri príspevok ESCB k verejnej konzultácii ES o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011, s. 4 a 5. Všetky uvedené dokumenty ECB sú dostupné na internetovej stránke ECB na: http://www.ecb.europa.eu. Pozri tiež zmenu a doplnenie 3, ktorú navrhuje ECB.
(5) Pozri článok 27 ods. 1 písm. a) navrhovanej smernice.
(6) Pozri článok 27 ods. 2 písm. d), i) a ii) navrhovanej smernice.
(7) Pozri článok 27 ods. 2 písm. d) druhý odsek navrhovanej smernice.
(8) Pozri článok 27 ods. 2 písm. d) navrhovanej smernice v spojení s článkom 2 ods. 26. Pozri taktiež navrhované zmeny a doplnenia 2 a 8.
(9) Pozri tiež príspevok ESCB k verejnej konzultácii ES o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011, s. 6 ods. 9.
(10) V tejto súvislosti článok 74 ods. 3 písm. b) navrhovanej smernice je krokom správnym smerom, ale nepostačuje na zaistenie primeraného množstva výmeny informácií a spolupráce. Pozri tiež navrhované zmeny a doplnenia 4 a 23.
(11) Pozri článok 5 ods. 3 navrhovanej smernice; pozri tiež článok 9 ods. 2 navrhovanej smernice, pokiaľ ide o plány riešenia krízových situácií.
(12) Pozri Konvergenčnú správu ECB, 2012, s. 29. Pozri tiež navrhovanú zmenu a doplnenie 1.
(13) Pozri články 34 ods. 2 a 36 ods. 2 navrhovanej smernice.
(14) Pozri stanovisko ECB CON/2011/39.
(15) Nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31.12.1993, s. 1).
(16) Pozri článok 92 ods. 2 navrhovanej smernice.
(17) Pozri článok 96 navrhovanej smernice.
(18) Pozri stanovisko ECB CON/2011/103, odsek 4 a stanovisko ECB CON/2010/83, odsek 6.3.
(19) Pozri článok 6 ods. 2 písm. b) navrhovanej smernice.
(20) Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 5.
(21) Pozri články 16 až 22 navrhovanej smernice.
(22) Požiadavka, aby sa transakcie v rámci skupiny uskutočňovali za bežných trhových podmienok, je základnou zásadou podľa obchodného práva takmer všetkých členských štátov okrem Španielska. Pozri správu zákona DBB pre GR Markt z roku 2008 o právnych obmedzeniach na prevody v rámci skupiny, ktorá zdôraznila toto riziko.
(23) Pozri „kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“, október 2011, ktoré sú dostupné na internetovej stránke Rady pre finančnú stabilitu na: http://www.financialstabilityboard.org
(24) Pozri článok 115 ods. 1, tretí odsek navrhovanej smernice.
(25) Pozri príspevok Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) k verejnej konzultácii ES o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, s. 4.
(26) Pozri tiež príspevok ESCB k verejnej konzultácii ES o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011, s. 5.
(27) Pojem „pokračujúci podnik“ sa používa na opis situácie, v ktorej inštitúcia pokračuje vo fungovaní počas riešenia krízovej situácie bez vyhliadky likvidácie v dohľadnej budúcnosti. Toto je opakom pojmu „podnik s ukončenou činnosťou“, kedy sa zachovajú rozhodujúce bankové funkcie, ale v inom právnom subjekte, ako je subjekt, ktorý prešiel riešením krízovej situácie a bol likvidovaný.
(28) Pozri bod odôvodnenia 46 navrhovanej smernice.
(29) Pozri článok 39 ods. 6 navrhovanej smernice.
(30) Pozri článok 51 ods. 1 navrhovanej smernice.
(31) Pozri článok 56 ods. 1 písm. f) navrhovanej smernice.
(32) Článok 96. Pokiaľ si mechanizmy financovania budú taktiež požičiavať z centrálnej banky, mohlo by ísť o menové financovanie. V tejto súvislosti pozri odsek 3.4 a zmenu a doplnenie 29.
(33) Pozri článok 99 ods. 1 navrhovanej smernice.
(34) Pozri článok 99 ods. 5 navrhovanej smernice.
(35) Článok 99 ods. 8) navrhovanej smernice
(36) Pozri článok 99 ods. 2) navrhovanej smernice.
(37) Postavenie prednostného veriteľa ustanovuje pre SOV článok Article 94 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti bánk (Darjaven vestnik č. 92, 27.9.2002).
(38) Postavenie veriteľa s právom na prednostné uspokojenie pohľadávky je v prípade vkladateľov ustanovené v článku 4 ods. 16 zákona č. 3746/2009, ktorým sa preberá smernica 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a smernica 2005/68/ES o zaistení a ostatné ustanovenia (FEK A 27, 16.2.2009). Článok 13a ods. 4 ustanovuje postavenie SOV.
(39) Zákon z 5. októbra 1995 o úverových inštitúciách (LV 163 ods. 446), 24.10.1995). Článok 192 ods. 1 zaviedol 21. mája 1998 prednostné poradie pre chránených vkladateľov.
(40) Zákon CXII z roku 1996 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch (Magyar Közlöny 1996/109, 12.12.1996) a konkrétnejšie kapitola XV zákona o podrobnostiach systému ochrany vkladov. Prednostné postavenie všetkých pohľadávok z vkladov a nielen pohľadávok z chránených vkladov, ustanovuje článok 183 ods. 1 zákona.
(41) Pozri článok 166-A konsolidovanej verzie vyhlášky č. 298/92 z 31. decembra 1992 o právnom rámci pre úverové inštitúcie a finančné podniky (D.R. č. 30, I, 10.2.2012).
(42) Vládne nariadenie č. 10/2004 o súdnom reorganizačnom konaní a konkurznom konaní pre úverové inštitúcie v znení neskorších predpisov, najmä článok 38, udeľuje právo prednostného uspokojenia pohľadávok vyplývajúcich z chránených vkladov po úhrade výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním, vrátane pohľadávok SOV vyplývajúcich z vyplatenia chránených vkladateľov (Monitorul Oficial al României, prvá časť, č. 84, 30.1.2004).
(43) Pozri stanovisko ECB CON/2011/83.
(44) Pozri článok 33 ods. 2 navrhovanej smernice.
(45) Pozri článok 12 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).
(46) V tejto súvislosti pozri konzultáciu Komisie o možnom rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií pre finančné inštitúcie iné ako banky z 5. októbra 2012, dostupnú na internetovej stránke Európskej komisii na: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2012/nonbanks/consultation-document_en.pdf
PRÍLOHA
Pozmeňujúce návrhy
|
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenie, ktoré navrhuje ECB (1) |
||||
|
Zmena a doplnenie 1 |
|||||
|
Bod 21 odôvodnenia |
|||||
|
„Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty. Prístup k facilitám likvidity poskytovaným centrálnymi bankami vrátane núdzových facilít likvidity by sa nemal považovať za mimoriadnu verejnú finančnú podporu za predpokladu, že inštitúcia je v okamihu poskytnutia likvidity platobne schopná a takéto poskytnutie likvidity netvorí súčasť rozsiahlejšieho balíka pomoci, za predpokladu, že facilita je úplne zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty, že centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky, a za predpokladu, že opatrenie centrálna banka prijíma z vlastnej iniciatívy, a najmä že nie je kryté protizárukou štátu.“ |
„Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore, alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty. alebo počítať s p Prístupom k facilitám likvidity poskytovaným centrálnymi bankami vrátane núdzových facilít likvidity k likvidite centrálnej banky by sa nemal považovať za mimoriadnu verejnú finančnú podporu za predpokladu, že inštitúcia je v okamihu poskytnutia likvidity platobne schopná a takéto poskytnutie likvidity netvorí súčasť rozsiahlejšieho balíka pomoci, za predpokladu, že facilita je úplne zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú zrážky v závislosti od kvality a trhovej hodnoty, že centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky, a za predpokladu, že opatrenie centrálna banka prijíma z vlastnej iniciatívy, a najmä že nie je kryté protizárukou štátu.“ |
||||
|
Odôvodnenie Centrálne banky poskytujú likviditu akceptovateľným zmluvným stranám, ktoré majú účasť v TARGET2 alebo na operáciách menovej politiky (2) so zreteľom na plynulé fungovanie platobných systémov a menovej politiky. Okrem toho centrálne banky môžu poskytnúť likvidnú podporu za výnimočných okolností a v jednotlivých prípadoch dočasne nelikvidným, ale solventným úverovým inštitúciám (3). Navrhovaná zmena a doplnenie majú za cieľ zaistiť, aby plány ozdravenia a riešenia krízových situácií nepočítali s dostupnosťou likvidnej podpory centrálnej banky. Centrálne banky rozhodujú nezávisle a podľa svojho vlastného uváženia o poskytovaní likvidity centrálnej banky solventným úverovým inštitúciám v rámci obmedzení ustanovených zákazom menového financovania podľa zmluvy (4). |
|||||
|
Zmena a doplnenie 2 |
|||||
|
Bod 24 odôvodnenia |
|||||
|
„Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zaistiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo podnietiť vtedy, keď spoločnosť už nie je ďalej životaschopná alebo keď je pravdepodobné, že už nebude ďalej životaschopná, a keď sa ukázalo, že iné opatrenia nestačia na to, aby sa zabránilo úpadku. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za upadajúcu alebo pravdepodobne upadajúcu, ak porušuje alebo bude porušovať kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia, lebo utrpela straty, ktoré vyčerpajú jej všetky alebo v podstate všetky vlastné zdroje, alebo ak je pravdepodobné, že utrpí takéto straty, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízke budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk aleboštátne záruky k novo vydaným pasívam nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. V oboch prípadoch je potrebné, aby banka bola platobne schopná.“ |
„Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zaistiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo podnietiť vtedy, keď spoločnosť už nie je ďalej životaschopná alebo keď je pravdepodobné, že už nebude ďalej životaschopná, a keď sa ukázalo, že iné opatrenia nestačia na to, aby sa zabránilo úpadku. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za upadajúcu alebo pravdepodobne upadajúcu, ak porušuje alebo bude porušovať kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia, lebo utrpela straty, ktoré vyčerpajú jej všetky alebo v podstate všetky vlastné zdroje, alebo ak je pravdepodobné, že utrpí takéto straty, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízke budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk aleboštátne záruky k novo vydaným pasívam nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. V oboch prípadoch je potrebné, aby banka bola platobne schopná.“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že stanovenie okolností, za ktorých je inštitúcia v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku, by malo byť založené na posúdení prudenciálnej situácie inštitúcie zo strany príslušných orgánov. Na posúdení potrieb štátnej pomoci by mali mať účasť orgány príslušné pre hospodársku súťaž. Pozri tiež odôvodnenie k zmene a doplneniu 10. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 3 |
|||||
|
Článok 2 |
|||||
|
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: |
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: |
||||
|
|
||||
|
[…]“ |
[…] |
||||
|
|
|
||||
|
Odôvodnenie Účelom navrhovanej zmeny a doplnenia je zdôrazniť, že upadajúce alebo neživotaschopné inštitúcie by sa zásade mali likvidovať na základe bežného konkurzného konania. Ak sa to považuje za potrebné, krízové situácie inštitúcií by sa mali vyriešiť použitím nástrojov na riešenie krízových situácií a iba ako posledné východisko by sa tieto inštitúcie mali reštrukturalizovať ako pokračujúci podnik. ECB zdôrazňuje význam požiadavky, aby reštrukturalizáciu pri nepretržitom pokračovaní v činnosti vždy sprevádzali opatrenia na zníženie morálneho hazardu. Napríklad akcionári a nezabezpečení veritelia by mali prevziať straty a mal by sa vymeniť manažment s cieľom dosiahnuť konzistentnosť s hlavným cieľom politiky (5). Ak tieto prostriedky nie sú postačujúce, mali by sa použiť mechanizmy financovania. ECB zdôrazňuje, že transparentné financovanie je jedným z hlavných problémov negatívne ovplyvňujúcich legitímnosť a zodpovednosť pri používaní verejných zdrojov, ktoré má Eurosystém záujem zachovať. ECB zdôrazňuje, že v súlade so zákazom menového financovania (6) nemôžu centrálne banky tieto mechanizmy financovať. Pojem „určený vnútroštátny orgán“, ktorý sa používa v navrhovanej zmene a doplnení 5, je potrebné vymedziť. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 4 |
|||||
|
Článok 3 ods. 5a (nový) |
|||||
|
Žiadny text |
„Keď orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa odseku 1 nie je centrálna banka, každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice sa bezodkladne oznámi centrálnej banke.“ |
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná smernica ustanovuje, že orgánmi pre riešenie krízových situácií môžu byť príslušné orgány dohľadu na účely smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, centrálne banky, príslušné ministerstvá alebo iné orgány verejnej správy (7). Centrálne banky majú jasne vymedzený mandát (8) finančnej stability, odôvodňujúci oznamovanie dôležitých informácií príslušnej centrálnej banke, ak orgán pre riešenie krízových situácií je iným orgánom verejnej správy. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 5 |
|||||
|
Článok 6 ods. 2 |
|||||
|
„Príslušné orgány preskúmajú tieto plány a posúdia rozsah, v akom každý plán spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:“ |
„Príslušné orgány po konzultácii s určenými vnútroštátnymi orgánmi preskúmajú tieto plány a posúdia rozsah, v akom každý plán spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:“ |
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná smernica ustanovuje preskúmanie plánov ozdravenia príslušnými orgánmi s cieľom zaistiť, aby sa dali účinne vykonávať v situáciách napätých finančných podmienok a bez toho, aby spôsobili nepriaznivé vplyvy na finančný systém, ak aj ostatné inštitúcie vykonali plány ozdravenia v tom istom časovom období. S cieľom zaistiť, aby sa plne zohľadnili tieto systémové obavy, by sa mali zapojiť príslušné určené vnútroštátne orgány, ak nie sú zároveň príslušnými orgánmi. Pozri tiež vymedzenie tohto pojmu v navrhovanej zmene a doplnení 3. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 6 |
|||||
|
Článok 9 ods. 2 |
|||||
|
„V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadní celé spektrum scenárov vrátane prípadu idiosynkratického úpadku alebo úpadku v čase širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa popri použití mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91 nepočíta so žiadnou mimoriadnou verejnou finančnou podporou.“ |
„V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadní celé spektrum scenárov vrátane prípadu idiosynkratického úpadku alebo úpadku v čase širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa popri použití mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 91 nepočíta so žiadnou mimoriadnou verejnou finančnou podporou alebo akoukoľvek núdzovou pomocou centrálnej banky na zvýšenie likvidity.“ |
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie zdôrazňuje, že centrálne banky rozhodujú nezávisle a podľa svojho vlastného uváženia o poskytnutí likvidity centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity solventným úverovým inštitúciám v rámci obmedzení stanovených zákazom menového financovania (9). Pozri tiež odôvodnenie k zmene a doplneniu 7. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 7 |
|||||
|
Článok 13 ods. 1 |
|||||
|
„Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na základe konzultácií s príslušnými orgánmi posúdili rozsah, v akom je možné vyriešiť krízové situácie inštitúcií a skupín bez toho, aby sa popri použití mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91 počítalo s mimoriadnou verejnou finančnou podporou. Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie alebo skupiny považujú za vyriešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu alebo skupinu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomoci bez toho, aby to malo významné nepriaznivé dôsledky pre finančné systémy, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, členských štátov, v ktorých sa daná inštitúcia nachádza, pričom sa zohľadňuje hospodárska a finančná stabilita v danom členskom štáte alebo iných členských štátoch alebo Únii, as cieľom zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia alebo skupina vykonáva, buď preto, lebo je možné ich ľahko včas oddeliť alebo použitím iných prostriedkov.“ |
„Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na základe konzultácií s príslušnými orgánmi posúdili rozsah, v akom je možné vyriešiť krízové situácie inštitúcií a skupín bez toho, aby sa popri použití mechanizmov financovania zriadených podľa článku 91 počítalo s mimoriadnou verejnou finančnou podporou a žiadnou núdzovou pomocou centrálnej banky na zvýšenie likvidity. Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie alebo skupiny považujú za vyriešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu alebo skupinu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomoci bez toho, aby to malo významné nepriaznivé dôsledky pre finančné systémy, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, členských štátov, v ktorých sa daná inštitúcia nachádza, pričom sazohľadňuje hospodárska a finančná stabilita v danom členskom štáte alebo iných členských štátoch alebo Únii, a s cieľom zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia alebo skupina vykonáva, buď preto, lebo je možné ich ľahko včas oddeliť alebo použitím iných prostriedkov.“ |
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie zdôrazňuje, že centrálne banky rozhodujú nezávisle a podľa svojho vlastného uváženia o poskytnutí likvidity centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity solventným úverovým inštitúciám v rámci obmedzení stanovených zákazom menového financovania (10). Pozri tiež odôvodnenie k zmene a doplneniu 6. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 8 |
|||||
|
Článok 26 ods. 2 písm. e) |
|||||
|
„chrániť vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 94/19/ES, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;“ |
„chrániť vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje ako sú vymedzení v článku 1 smernica e 94/19/ES, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;“ |
||||
|
Odôvodnenie ECB zastáva stanovisko, že základ vkladateľov úverových inštitúcií je zdrojom financovania, ktorý by sa mal posilniť. Na tento účel by sa cieľ riešenia krízových situácií v článku 26 ods. 2 písm. e) mal rozšíriť na všetky vklady, ako sú vymedzené v článku 1 smernice 94/19/ES, bez limitu do výšky 100 000 EUR. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 9 |
|||||
|
Článok 27 ods. 1 písm. a) |
|||||
|
„Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 písm. a), len ak sú splnené všetky tieto podmienky: |
„Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 písm. a), len ak sú splnené všetky tieto podmienky: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná smernica stanovuje, že orgány pre riešenie krízových situácií vykonajú opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že inštitúcia je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku. Inštitúcia sa považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, ak nespĺňa určité prudenciálne kritériá. ECB zastáva stanovisko, že príslušný orgán by mal sám sformulovať toto konštatovanie z dôvodu jeho úlohy prudenciálneho orgánu dohľadu a regulačného orgánu. Práve príslušné orgány majú najlepšie možnosti skonštatovať, či nastane niektorá z okolností stanovených v článku 27 ods. 2 navrhovanej smernice; napríklad, či inštitúcia porušuje kapitálové požiadavky na zachovanie povolenia. Okrem toho je cieľom tejto zmeny a doplnenia zabezpečiť konzistentnosť s článkom 74 ods. 1 navrhovanej smernice, ktorý riadiacemu orgánu inštitúcie ukladá povinnosť podať oznámenie príslušnému orgánu, ak má za to, že inštitúcia je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 10 |
|||||
|
Článok 27 ods. 2 |
|||||
|
„Na účely odseku 1 písmena a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, ak platí jedna alebo viaceré z týchto okolností: |
„Na účely odseku 1 písmena a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, ak platí jedna alebo viaceré z týchto okolností: |
||||
|
[…] |
[…] |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
V oboch prípadoch uvedených v bodoch (i) a (ii) sa opatrenia záruk obmedzujú na platobne schopné finančné inštitúcie, netvoria súčasť širšieho balíka pomoc, sú podmienené schválením na základe pravidiel upravujúcich štátnu pomoc a používajú sa maximálne na tri mesiace.“ |
V oboch prípadoch uvedených v bodoch (i) a (ii) sa opatrenia záruk obmedzujú na platobne schopné finančné inštitúcie, netvoria súčasť širšieho balíka pomoc, sú podmienené schválením na základe pravidiel upravujúcich štátnu pomoc a používajú sa maximálne na tri mesiace.“ |
||||
|
Odôvodnenie Navrhovaná smernica požaduje, aby sa nástroje na riešenie krízových situácií uplatňovali pred každou kapitálovou injekciou alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie (11). Hoci to ECB plne podporuje, zastáva názor, že zodpovednosti zúčastnených orgánov by mali byť jasne vymedzené v záujme rýchleho a účinného opatrenia na riešenie krízovej situácie. Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že stanovenie okolností, za ktorých je inštitúcia v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku, by malo byť založené na posúdení príslušných orgánov. ECB považuje za nejasné, ako sa určí potreba štátnej pomoci. Okrem toho mimoriadna verejná finančná podpora bola definovaná ako štátna pomoc, ktorá sa poskytuje nielen s cieľom obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo solventnosť inštitúcie, ale takisto zachovať jej životaschopnosť, likviditu alebo solventnosť (12). Mimoriadna verejná finančná podpora poskytnutá s cieľom zachovať inštitúciu finančne zdravú by nemala sama o sebe zakladať okolnosť, na základe ktorej by sa inštitúcia mala považovať za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku. Okrem toho ECB má za to, že stanovenie okolností, za ktorých je inštitúcia v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku, by malo byť založené iba na posúdení jej prudenciálnej situácie a nemalo by zahŕňať posúdenie potreby štátnej pomoci. V tejto súvislosti ustanovenie, že inštitúcia „sa považuje za inštitúciu v úpadku alebo inštitúciu, ktorá pravdepodobne bude v úpadku“ vždy, keď „inštitúcia žiada mimoriadnu finančnú verejnú podporu finančného sektora“, t. j. štátnu pomoc, samo o sebe nezakladá primerané objektívne kritérium. Pozri tiež navrhovanú zmenu a doplnenie 2. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 11 |
|||||
|
Článok 29 |
|||||
|
„1. Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácieprijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami: |
„1. Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácieprijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
|
||||
|
2. Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na pridružené inštitúcie a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Únii, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí. |
2. S cieľom uplatniť odsek 1) písm. g) členské štáty zabezpečia, aby: |
||||
|
|
|
||||
|
|
|
||||
|
3. Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zaistia, aby sa v príslušných prípadoch dodržal rámec Únie pre štátnu pomoc.“ |
3. Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na pridružené inštitúcie a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Únii, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí. |
||||
|
|
4. Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zaistia, aby sa v príslušných prípadoch dodržal rámec Únie pre štátnu pomoc.“ |
||||
|
Odôvodnenie V súčasnosti šesť členských štátov, vrátane Bulharska (13), Grécka (14), Lotyšska (15), Maďarska (16), Portugalska (17) a Rumunska (18) udelilo prednostné poradie pohľadávkam, ktoré SOV nadobudol prenesením po uhradení súm zodpovedajúcim chráneným vkladom, teda ďalej prispievajú k zaisteniu toho, aby bolo pre SOV vždy dostupné dostatočné financovanie. Pohľady na vplyv udelenia prednostného poradia sú veľmi rozdielne, keďže sa predpokladá, že prednostné poradie vkladateľov môže mať dosah na náklady na financovanie dostupné bankám a ostatní veritelia budú musieť vyvinúť veľké úsilie, aby zabezpečili svoje pohľadávky. Na druhej strane toto by sa určitým spôsobom zmiernilo do takej miery, že prednostné pohľadávky sa rozšíria iba na chránené vklady. Ďalej platí, že právny režim, ktorý stanovuje prednostné poradie chránených vkladateľov, by mal uľahčiť používanie opatrení na riešenie krízových situácií ustanovených v navrhovanej smernici (napr. nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie). Z pohľadu finančnej stability sa prednostná pohľadávka z chránených podporuje tiež preto, lebo znižuje riziká hromadného výberu vkladov, potenciálnych strát poistených vkladateľov vo fáze likvidácie, ako aj nadmerného vyčerpania SOV (19). |
|||||
|
Zmena a doplnenie 12 |
|||||
|
Článok 30 ods. 2 |
|||||
|
„Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa v prípade potreby ocenenie vyžadované v odseku 1 zakladá na obozretných a realistických predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o mieru neplnenia záväzkov a závažnosti strát, a jeho cieľom je odhadnúť trhovú hodnotu aktív a pasív upadajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, aby bolo možné zaúčtovať všetky odvoditeľné straty v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií. Ak však trh s konkrétnym aktívom alebo pasívom riadne nefunguje, v ocenení sa môže zohľadniť dlhodobá hospodárska hodnota týchto aktív alebo pasív. Pri ocenení sa nepredpokladá, že sa inštitúcii poskytla mimoriadna verejná podpora, a to bez ohľadu na to, či sa v skutočnosti poskytla.“ |
„Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa v prípade potreby ocenenie vyžadované v odseku 1 zakladá na obozretných a realistických predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o mieru neplnenia záväzkov a závažnosti strát, a jeho cieľom je odhadnúť trhovú hodnotu aktív a pasív upadajúcej inštitúcie alebo inštitúcie, ktorá pravdepodobne bude v úpadku, aby bolo možné zaúčtovať všetky odvoditeľné straty v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií. Ak však trh s konkrétnym aktívom alebo pasívom riadne nefunguje, v ocenení sa môže zohľadniť dlhodobá hospodárska hodnota týchto aktív alebo pasív. Pri ocenení sa nepredpokladá, že sa inštitúcii skutočne alebo očakávane poskytla mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity, a to bez ohľadu na to, či sa v skutočnosti poskytla.“ |
||||
|
Odôvodnenie Okrem štandardnej menovej politiky a operácií vnútrodenného úveru centrálne banky môžu poskytnúť likvidnú podporu vo výnimočných prípadoch a v jednotlivých prípadoch dočasne nelikvidným, ale solventným úverovým inštitúciám (20). Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že hodnota aktív by nemala byť neprimerane zvýšená vyhliadkou mimoriadnej verejnej finančnej podpory, ani vyhliadkou mimoriadnej núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity. Pozri tiež zmenu a doplnenie 21. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 13 |
|||||
|
Článok 31 ods. 7 |
|||||
|
„Členským štátom sa nebráni v tom, aby orgánom pre riešenie krízových situácií udelili dodatočné právomoci, keď inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a že sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 26 a 29.“ |
„Členským štátom sa nebráni v tom, aby orgánom pre riešenie krízových situácií udelili dodatočné právomoci, keď inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a že sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 26 a 29. Použitie štátnych zdrojov na povinnú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, je obmedzené na výnimočné okolnosti a len na prípady, keď v plnom rozsahu spĺňa ciele týkajúce sa riešenia krízovej situácie ustanovené v článku 26 ods. 2 písm. b) a vyššie uvedené podmienky.“ |
||||
|
Odôvodnenie Členské štáty na základe voľného uváženia zavádzajú ostatné nástroje na riešenie krízových situácií a právomoci na doplnenie súboru nástrojov v navrhovanej smernici (21). Toto voľné uváženie sa neobmedzuje na žiadnu osobitnú právomoc, a teda umožňuje, aby vnútroštátne orgány stanovili povinnú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie ako dodatočnú právomoc na riešenie krízovej situácie, pokiaľ spĺňajú ciele riešenia krízových situácií a všeobecné zásady (22). Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabrániť členským štátom, aby poskytovali verejné zdroje na rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie. Akcionári a veritelia by mali rekapitalizovať takéto inštitúcie na základe ustanovení týkajúcich sa nástroja odpísania dlhu po prijatí rozhodnutia o začatí riešenia krízovej situácie inštitúcie a na základe ustanovení o odpísaní kapitálových nástrojov pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie. Navrhovaná smernica ustanovuje, že likvidácia by sa mala vždy zvažovať pred prijatím rozhodnutia o zachovaní nepretržitého pokračovania v činnosti inštitúcie (23). |
|||||
|
Zmena a doplnenie 14 |
|||||
|
Článok 32 ods. 10 a 32 ods. 10a (nový) |
|||||
|
„10. Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je kupujúci považovaný za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo pasíva vrátane práv vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim.“ |
„10. Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je kupujúci považovaný za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo pasíva.vrátane |
||||
|
|
10a. Členské štáty zabezpečia, aby kupujúci podľa odseku 1 mohol pokračovať vo vykonávaní práv inštitúcie, ktorá sa nachádza v krízovej situácii, vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim za predpokladu, že inštitúcia splní regulačné kritériá na účasť v takýchto systémoch.“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby si prevádzkovatelia platobných a zúčtovacích systémov, ako aj systémov vyrovnania zachovali právo posúdiť účastníkov v ich systémoch podľa predpisov pre účasť v systéme. Napriek tomu, že ECB si je vedomá významu kontinuity obchodnej činnosti prenesenej na kupujúceho, zdôrazňuje, že záujem by mal byť vyvážený záujmom zdravých platobných a zúčtovacích systémov, ako aj systémov vyrovnania a záujmom finančnej stability. Najmä prevádzkovateľ systému, ako je vymedzený v článku 2 písm. a) smernice 98/26/EC (24), by mal mať možnosť odmietnuť prístup kupujúcemu, ktorý sa nepovažuje za inštitúciu na základe článku 2 písm. b). Pozri tiež zmenu a doplnenie 15. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 15 |
|||||
|
Článok 34 ods. 8 a 34 ods. 8a (nový) |
|||||
|
„8. Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je preklenovacia inštitúcia považovaná za pokračovanie inštitúcie, ktorejkrízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na aktíva, práva alebo pasíva vrátane práv vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim.“ |
„8. Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES je preklenovacia inštitúcia považovaná za pokračovanie inštitúcie, ktorejkrízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na aktíva, práva alebo pasíva.vrátane |
||||
|
|
8a. Členské štáty zabezpečia, aby preklenovacia inštitúcia mohla pokračovať vo vykonávaní práv inštitúcie, ktorá sa nachádza v krízovej situácii, vyplývajúcich z členstva v platobných a zúčtovacích systémoch, ako aj systémoch vyrovnania a práv na prístup k nim za predpokladu, že inštitúcia splní regulačné kritériá na účasť v takýchto systémoch.“ |
||||
|
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k navrhovanej zmene a doplneniu 14. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 16 |
|||||
|
Článok 36 ods. 2 |
|||||
|
„Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorú úplne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií).“ |
„Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorú úplne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy (medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií). Subjekt pre správu aktív nie je inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2004/39/ES.“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť rozdiel medzi subjektmi pre správu aktív a preklenovacími inštitúciami. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 17 |
|||||
|
Článok 38 ods. 2 |
|||||
|
„Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto pasívam: |
„Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto pasívam: |
||||
|
[…] |
[…] |
||||
|
|
||||
|
[…] |
[…] |
||||
|
|
||||
|
Odsek 2 písm. a) a písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného pasíva alebo pasíva, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený. Členské štáty môžu z uplatňovania tohto ustanovenia vyňať kryté dlhopisy vymedzené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 86/611/EHS. |
Odsek 2 písm. a) a písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného pasíva alebo pasíva, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený. Členské štáty môžu z uplatňovania tohto ustanovenia vyňať kryté dlhopisy vymedzené v článku 22 ods. 4 smernice Rady 86/611/EHS. Táto právomoc sa neuplatní vo vzťahu k žiadnym zabezpečeným záväzkom voči centrálnym bankám, ktoré sú členmi ESCB. |
||||
|
[…]“ |
[…]“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby všetky pasíva členov ESCB boli výslovne vylúčené z uplatňovania nástroja odpísania dlhu. Členovia ESCB by nemali podliehať nástroju odpísania dlhu, keďže sú verejnými orgánmi, ktorých základné úlohy vyžadujú, aby mali expozície voči inštitúciám. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 18 |
|||||
|
Článok 39 ods. 6 |
|||||
|
„Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej výške, ktorú určili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie. EBA podá Komisii najneskôr do 1. januára 2018 správu o vykonávaní požiadavky podľa odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.“ |
„Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej výške, ktorú určili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie. EBA posúdi vplyv na inštitúcie a podá Komisii najneskôr do 1. januára 2018 správu o vykonávaní požiadavky podľa odseku 1. EBA podá Komisii správu najmä o tom, či existujú rozdiely vo vykonávaní danej požiadavky na vnútroštátnej úrovni.“ |
||||
|
Odôvodnenie ECB odporúča, aby EBA pri podávaní správy Komisii o plnení požiadavky, aby si inštitúcie zachovali súhrnnú výšku vlastných zdrojov a oprávnených pasív, vyjadrenú ako percentuálny podiel celkových pasív inštitúcie, poskytla Komisii posúdenie o vplyve tejto požiadavky na inštitúcie. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 19 |
|||||
|
Článok 61 ods. 2 |
|||||
|
„Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oprávnené vklady v zmysle smernice 94/19/ES.“ |
„Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na: |
||||
|
|
|
||||
|
|
|
||||
|
|
|
||||
|
|
|
||||
|
Odôvodnenie ECB podporuje navrhovanú právomoc pre orgány pre riešenie krízových situácií pozastaviť určité povinnosti (25). ECB ďalej podporuje, aby sa tieto právomoci nevzťahovali na oprávnené vklady. Navrhuje, aby sa tieto právomoci nevzťahovali ani na pohľadávky, za ktoré môže byť poskytnutá náhrada na základe systému náhrad pre investorov v zmysle smernice 97/9/ES. ECB ďalej poznamenáva, že smernica 98/26/ES ochraňuje konečné zúčtovanie v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a vymáhateľnosť zábezpeky, vrátane všetkých zdrojov, ktoré poskytol účastník iným účastníkom v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov na zabezpečenie práv a povinností v súvislosti s takýmto systémom s cieľom znížiť systémové riziko (26). ECB v tejto súvislosti poznamenáva, že táto ochrana sa vzťahuje na centrálne protistrany, keďže centrálne protistrany by mali dostať oznámenie ako systém podľa smernice 98/26/ES (27). Smernica 98/26/ES navyše pokrýva zábezpeku poskytnutú v súvislosti s operáciami centrálnych bánk členských štátov vrátane operácií menovej politiky (28). Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby sa smernica 98/26/ES naďalej uplatňovala. Pozri tiež navrhovanú zmenu a doplnenie 20. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 20 |
|||||
|
Článok 62 ods. 2 |
|||||
|
„Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc stanovenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu ústrednej zmluvnej strany, vzťahujúcemusa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila prostredníctvom marže alebo kolaterálu.“ |
„Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc stanovenú v odseku 1 vo vzťahu ku akémukoľvek záložnému právu ústrednej zmluvnej stranyvzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila prostredníctvom marže alebo kolaterálu kolaterálovej záruke, ako je vymedzená v článku 2 písm. m) smernice 98/26/ES.“ |
||||
|
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k navrhovanej zmene a doplneniu 19. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 21 |
|||||
|
Článok 66 ods. 3 písm. c) |
|||||
|
„Ocenenie je v súlade s ustanoveniami a metodikou stanovenými v článku 30 ods. 1 až ods. 5 a: |
„Ocenenie je v súlade s ustanoveniami a metodikou stanovenými v článku 30 ods. 1 až ods. 5 a: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie v navrhovanej zmene a doplnení 12. |
|||||
|
Navrhovaná zmena a doplnenie 22 |
|||||
|
Článok 72 |
|||||
|
„Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania |
„Čiastočné prevody: Ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania |
||||
|
1. Členské štáty zaistia, aby prevodom, zrušením alebo úpravou nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií: |
1. Členské štáty zaistia, aby prevodom, zrušením alebo úpravou uplatňovaním nástroja na riešenie krízových situácií nebola o dotknutá é uplatňovanie prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica e 98/26/EC a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
2. Takýmto prevodom, zrušením alebo zmenou a doplnením sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES, používanie finančných prostriedkov, cenných papierovalebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 smernice 98/26/ES.“ |
2. Takýmto p Prevodom, zrušením alebo zmenou a doplnením sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES, používanie finančných prostriedkov, cenných papierovalebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 smernice 98/26/ES.“ |
||||
|
Odôvodnenie Zníženie systémového rizika si vyžaduje najmä konečné zúčtovanie a vymáhateľnosť kolaterálovej záruky. So smernicou 98/26/ES sa preto musí zaobchádzať ako s lex specialis, na ktorý nemá vplyv navrhovaná smernica. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 23 |
|||||
|
Článok 74 ods. 3 |
|||||
|
„Ak príslušný orgán posúdi, že podmienky uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu splnené, oznámi toto posúdenie bezodkladne týmto orgánom: |
„Ak príslušný orgán posúdi, že podmienky uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu splnené, oznámi toto posúdenie bezodkladne týmto orgánom: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
|
||||
|
|
|
||||
|
Odôvodnenie Skúsenosti s fungovaním finančných infraštruktúr počas krízy ukázali okrem iného nedostatky v oznamovacích postupoch (29) pre systémy definované v článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES. Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zabezpečiť, aby ECB, európskym orgánom dohľadu, Komisii a ak je to potrebné ESRB a orgánom makroprudenciálneho dohľadu ako príslušným zainteresovaným subjektom, bolo na účely smernice 98/26/ES oznámené, že písmená a) a b) článku 27 ods. 1) navrhovanej smernice sú splnené. Takéto oznámenie by slúžilo ako včasné varovanie, že konkurzné konanie je možné začať v súvislosti s účastníkom v určenom systéme. Centrálne banky sú zodpovedné za makroprudenciálnu a finančnú stabilitu a majú odborné znalosti v oblasti finančného trhu. V tejto súvislosti by mali mať účasť na postupe riešenia krízovej situácie a prispieť k dosiahnutiu cieľov riešenia krízovej situácie pri minimalizovaní rizík negatívnych, nechcených vplyvov na plnenie úloh centrálnych bánk a fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania. Na tento účel centrálne banky môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posudzovaní plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri posudzovaní, ktorý je spúšťačom používania právomocí riešiť krízové situácie. Centrálne banky môžu mať taktiež účasť na posudzovaní potenciálneho opatrenia orgánu pre riešenie krízových situácií vzhľadom na to, že jedným z hlavných cieľov je zabrániť systémovým narušeniam (30). ECB preto považuje za potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby si príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií primerane vymieňali informácie s centrálnou bankou v prípade, že centrálna banka nie ja sama o sebe orgánom pre riešenie krízových situácií: tento článok je v tejto súvislosti krokom správnym smerom, ale vyžaduje sa ďalšia výmena informácií a spolupráca. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 24 |
|||||
|
Článok 76 ods. 1 |
|||||
|
„1. Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné vzhľadom na tieto osoby: |
„1. Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné vzhľadom na tieto osoby: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
|
|
||||
|
Odôvodnenie ECB má za to, že riadenie akýchkoľvek subjektov pre riešenie krízových situácií, zriadených uplatnením nástrojov na riešenie krízových situácií by malo taktiež podliehať rovnakým požiadavkám služobného tajomstva. Obchodné vedenie je vymedzené v článku 2 ods. 24. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 25 |
|||||
|
Článok 80 ods. 8 |
|||||
|
„Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nemôžu zriaďovať kolégiá pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a spĺňajú všetky podmienky a postupy stanovené v tomto oddiele. V tomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.“ |
„Od o Orgány ov pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nemôžu sa nevyžaduje, aby zriaďovať li kolégiá pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a spĺňajú všetky podmienky a postupy stanovené v tomto oddiele. V tomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že od orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa nebude vyžadovať, aby zriaďovali kolégiá pre riešenie krízových situácií. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 26 |
|||||
|
Článok 86 ods. 1 |
|||||
|
„EBA po konzultácii s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií odmietne uznať podľa článku 85 ods. 2 konania tretej krajiny, zamerané na riešenie krízových situácií, ak zastáva názor, že: |
„EBA po konzultácii s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií odmietne uznať podľa článku 85 ods. 2 konania tretej krajiny, zamerané na riešenie krízových situácií, ak zastáva názor, že: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
EBA po konzultácii s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi na riešenie krízových situácií môže odmietnuť uznať podľa článku 85 ods. 2 konania tretej krajiny, zamerané na riešenie krízových situácií, ak zastáva názor, že; (c) veriteľom, okrem iného najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej krajiny, zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnocenného zaobchádzania ako s veriteľmi z tretej krajiny.“ |
||||
|
Odôvodnenie Napriek tomu, že ECB si je vedomá, že konania tretej krajiny, zamerané na riešenie krízových situácií by nemali mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v členskom štáte alebo na ciele riešenia krízových situácií, navrhuje, aby EBA mal možnosť odmietnuť konania tretej krajiny, zamerané na riešenie krízových situácií, ak by sa veriteľom nedostalo rovnocenného zaobchádzania. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 27 |
|||||
|
Článok 96 |
|||||
|
„Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky stanovené v článku 95 nie sú okamžite prístupné.“ |
„Členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky, alebo iných tretích strán v prípade, ak sumy získané podľa článku 94 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky stanovené v článku 95 nie sú okamžite prístupné.“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť, že mechanizmy financovania by nemali závisieť od pôžičiek alebo iných druhov pomoci ESCB (31). Zákaz menového financovania v zmluve ukladá právne obmedzenia operáciám likvidnej podpory centrálnej banky pre úverové inštitúcie. Okrem toho centrálne banky rozhodujú nezávisle a podľa svojho vlastného uváženia o poskytnutí likvidity centrálnej banky solventným úverovým inštitúciám v rámci obmedzení ustanovených zákazom menového financovania (32). |
|||||
|
Zmena a doplnenie 28 |
|||||
|
Článok 98 ods. 3 |
|||||
|
„Medzi modality uvedené v odseku 2 patrí: |
„Medzi modality uvedené v odseku 2 patrí: |
||||
|
|
||||
|
|
||||
|
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k navrhovanej zmene a doplneniu 27. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 29 |
|||||
|
Článok 98 ods. 5 |
|||||
|
„Na účely tohto článku členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 96 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán na celú sumu, ktorá je potrebná na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s plánom financovania uvedeným v odseku 2 tohto článku.“ |
„Na účely tohto článku členské štáty zaistia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 96 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od finančných inštitúcií, centrálnej banky alebo iných tretích strán na celú sumu, ktorá je potrebná na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s plánom financovania uvedeným v odseku 2 tohto článku.“ |
||||
|
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k navrhovanej zmene a doplneniu 27. |
|||||
|
Zmena a doplnenie 30 |
|||||
|
Článok 99 |
|||||
|
„1. Členské štáty zaistia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zaisťuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo až do sumy krytých vkladov za sumu strát, ktoré by sa museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. |
„1. Členské štáty zaistia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií v súvislosti s úverovou inštitúciou, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zaisťuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo prispieval k financovaniu opatrení na riešenie krízových situácií a takéto opatrenia zabezpečia, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom. Systém ochrany vkladov ručí až do sumy krytých vkladov za sumu stráaty, ale nevyžaduje sa, aby platil viac, ako ktoré by museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. |
||||
|
2. Členské štáty zaistia, aby systémy ochrany vkladov boli v rámci vnútroštátneho práva upravujúceho konkurzné konanie rovnocenné nezabezpečeným neprioritným nárokom. |
2. Členské štáty zaistia, aby systémy ochrany vkladov boli v rámci vnútroštátneho práva upravujúceho konkurzné konanie rovnocenné nezabezpečeným neprioritným nárokom. |
||||
|
3. Členské štáty zaistia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, zodpovedalo podmienkam stanoveným v článku 30 ods. 2. |
3. 2. Členské štáty zaistia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, zodpovedalo podmienkam stanoveným v článku 30 ods. 2. |
||||
|
4. Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti. |
4. 3. Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti. |
||||
|
[…]“ |
[…].“ |
||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je objasniť právny základ, podľa ktorého SOV ručí za sumu strát, ak by sa inštitúcia likvidovala namiesto toho, aby sa riešila jej krízová situácia. Po druhé, na základe smernice 94/19/ES iba úverové inštitúcie môžu byť pridružené k SOV. Navrhované vypustenie článku 99 ods. 2 súvisí s návrhom stanoviť pravidlo preferencie vkladateľa. Pozri tiež zmenu a doplnenie 11. |
|||||
(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Prečiarknutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(2) ESCB poskytuje vnútrodenný úver úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam založeným v Európskom hospodárskom priestore, ako aj obmedzenému okruhu ostatných akceptovateľných subjektov. Pozri najmä prílohu III k usmerneniu ECB/2007/2 z 26. apríla 2007 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2), (Ú. v. EÚ L 237, 8.9.2007, s. 1). Okrem toho ESCB poskytuje likviditu v súvislosti s menovou politikou. Pozri kapitoly 3 a 4 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 z 20. septembra 2011 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2011, s. 1).
(3) Pozri výročnú správu ECB za rok 1999, s. 98 a Financial Stability Review ECB, december 2006, s. 172.
(4) Pozri Konvergenčnú správu ECB z roku 2012, s. 29.
(5) Pozri príspevok ESCB k verejnej konzultácii EK o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011, s. 4 a 5.
(6) Pozri stanovisko ECB CON/2010/83, odsek 6.3 a stanovisko CON/2011/103, odsek 4.
(7) Pozri článok 3 ods. 3 navrhovanej smernice.
(8) Vo vzťahu k ESCB pozri článok 127 ods. 5 zmluvy a článok 3.3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
(9) Článok 123 zmluvy. Pozri tiež Konvergenčnú správu ECB z roku 2012, s. 29.
(10) Porovnaj poznámku pod čiarou 9.
(11) Bod odôvodnenia 35 navrhovanej smernice.
(12) V tejto súvislosti pozri tiež oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2).
(13) Postavenie SOV ako prednostného veriteľa sa ustanovuje v článku Article 94 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti bánk (Darjaven vestnik č. 92, 27.9.2002).
(14) Postavenie vkladateľa ako prednostného veriteľa sa ustanovuje v článku 4 ods. 16 zákona č. 3746/2009, ktorým sa preberá smernica 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a smernica 2005/68/ES o zaistení a ostatné ustanovenia (FEK A 27, 16.2.2009). V článku 13a ods. 4 sa ustanovuje postavenie SOV.
(15) Zákon z 5. októbra 1995 o úverových inštitúciách [LV 163(446), 24.10.1995]. V článku 192 ods. 1 sa zaviedlo 21. mája 1998 prednostné poradie pre chránených vkladateľov.
(16) Zákon CXII z roku 1996 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch (Magyar Közlöny 1996/109, 12.12.1996) a konkrétnejšie kapitola XV zákona o podrobnostiach systému ochrany vkladov. Prednostné postavenie všetkých pohľadávok z vkladov a nielen pohľadávok z chránených vkladov, ustanovuje článok 183 ods. 1 zákona.
(17) Pozri článok 166-A konsolidovanej verzie vyhlášky s mocou zákona (Decree-Law) č. 298/92 z 31. decembra 1992 o právnom rámci pre úverové inštitúcie a finančné podniky (D.R. č. 30, I, 10.2.2012).
(18) Vládne nariadenie č. 10/2004 o súdnom reorganizačnom konaní a konkurznom konaní pre úverové inštitúcie v znení neskorších predpisov, najmä článok 38, udeľuje právo prednostného uspokojenia pohľadávok vyplývajúcich z chránených vkladov po úhrade výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním vrátane pohľadávok SOV vyplývajúcich z vyplatenia chránených vkladateľov. (Monitorul Oficial al României, prvá časť, č. 84, 30.1.2004).
(19) Pozri stanovisko ECB CON/2011/83.
(20) Pozri výročnú správu ECB za rok 1999, s. 98 a Financial Stability Review ECB, december 2006, s. 172.
(21) Pozri článok 31 ods. 7 navrhovanej smernice.
(22) Pozri články 26 a 29 navrhovanej smernice.
(23) Pozri bod odôvodnenia 28 navrhovanej smernice.
(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v systémoch na zúčtovanie platieb a cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).
(25) Pozri tiež príspevok ESCB k verejnej konzultácii EK o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011.
(26) Pozri bod odôvodnenia 9.
(27) Pozri článok 17 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
(28) Pozri bod odôvodnenia 10.
(29) Pozri „správu ECB o ponaučeniach z finančnej krízy so zreteľom na fungovanie infraštruktúr európskeho finančného trhu“ z mája 2010.
(30) Pozri tiež príspevok ESCB k verejnej konzultácii ES o technických podrobnostiach možného rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk, máj 2011, s. 6, odsek 9.
(31) Pozri stanovisko CON/2011/103.
(32) Porovnaj poznámku pod čiarou 9.