13.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 167/2

1.1.

Podľa navrhovaného nariadenia si finančné inštitúcie musia vypracovať vlastné hodnotenie kreditného rizika a „na účely posudzovania úverovej bonity subjektu alebo finančného nástroja sa nespoliehajú výlučne alebo mechanicky na úverové ratingy“ (6). Príslušné orgány poverené dohľadom nad týmito podnikmi musia „dôkladne skontrolovať primeranosť postupov podnikov pri posudzovaní rizika“ (7). Tieto ustanovenia zohľadňujú závery de Larosièrovej správy (8) a zásadu Rady pre finančnú stabilitu, podľa ktorej by sa od bánk, účastníkov trhu a inštitucionálnych investorov malo očakávať, že si vypracujú vlastné hodnotenie kreditného rizika (9).

1.2.

ECB podporuje spoločný cieľ Rady pre finančnú stabilitu a Komisie obmedziť nadmerné spoliehanie sa na externé úverové ratingy (10). ECB konkrétne poznamenáva, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (11) obsahuje ustanovenia o tejto záležitosti, v ktorých sa kladie dôraz na vytvorenie interných prístupov úverových inštitúcií na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, a tiež v súvislosti s kreditným rizikom a rizikom protistrany (12). Okrem toho by sa od finančných inštitúcií malo tiež vyžadovať, aby si v pomere k povahe, rozsahu a zložitosti svojich činností vytvorili primeranú schopnosť hodnotiť riziko.

ECB si tiež všíma, že zodpovedajúce zmeny a doplnenia boli tiež uskutočnené v smernici 2009/65/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (13). Aby sa z tohto dôvodu zabezpečila konzistentnosť medzi navrhovaným nariadením a zodpovedajúcimi ustanoveniami v legislatíve jednotlivých odvetví, ECB odporúča objasniť povahu povinností uložených finančným inštitúciám v navrhovanom nariadení.

1.3.

Podľa navrhovaného nariadenia nesmú EBA, EIOPA a ESMA odkazovať vo svojich usmerneniach, odporúčaniach a návrhoch technických predpisov na úverové ratingy „v prípadoch, keby takéto odkazy prípadne mohli vyvolať mechanické spoliehanie sa príslušných orgánov alebo účastníkov finančného trhu na úverové ratingy“ (14). V navrhovanom nariadení sa taktiež navrhuje, aby EBA, EIOPA a ESMA do 31. decembra 2013 zrevidovali a podľa potreby odstránili všetky odkazy na úverové ratingy v existujúcich usmerneniach a odporúčaniach“ (15). Podobná požiadavka sa ukladá Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) vo vzťahu k jeho varovaniam a odporúčaniam (16).

1.4.

ECB má za to, že cieľom všetkých navrhovaných zmien a doplnení je implementovať zásady Rady pre finančnú stabilitu, v ktorých sa vyzývajú „tvorcovania noriem a príslušné orgány, aby posúdili odkazy na ratingy ratingových agentúr v normách, zákonoch a iných právnych predpisoch a ak je to možné, aby ich odstránili alebo nahradili vhodnými alternatívnymi normami úverovej bonity“ (17). Hoci by mohlo byť žiadúce odstrániť z legislatívy Únie a členských štátov ustanovenia, ktorými sa ukladá povinnosť brať do úvahy externé ratingy, alebo dokonca všetky odkazy na externé ratingy v miere, do akej by mohli byť tieto požiadavky týkajúce sa externých ratingov alebo odkazy na ne vnímané ako podporujúce „mechanické“ prihliadanie na takéto ratingy, ECB by odporučila v prípade navrhovaného znenia uvedených ustanovení navrhovaného nariadenia (18) zachovať opatrnosť, keďže by ich uplatňovanie mohlo byť zložité.

1.5.

Po prvé, čo sa týka Európskych orgánov dohľadu (ESA), v legislatíve Únie o finančných službách na úrovni 1 sa uvádzajú odkazy na externé úverové ratingy alebo hodnotenia kreditného rizika. Tak je tomu napríklad v prípade legislatívy Únie v oblasti bankovníctva, v ktorej sa odkazuje na hodnotenie kreditného rizika externými inštitúciami hodnotiacimi kreditné riziko (external credit assessment instititions — ECAI) (19), a v ktorej sa od EBA formálne vyžaduje, aby pripravila návrhy technických predpisov týkajúcich sa hodnotení kreditného rizika (20). Návrhy technických predpisov, ktoré pripravili ESA, prijíma Komisia na základe splnomocňujúcich ustanovení legislatívy na úrovni 1 (21) a ich cieľom je ešte viac doplniť alebo upresniť tieto ustanovenia. Preto sa zdá byť ťažké uplatniť zákaz odkazovať na hodnotenie kreditného rizika v uvedených textoch, hoci vďaka zneniu „podľa potreby“ bolo orgánom ESA ponechané do určitej miery voľné uváženie (22). Subjektívne je najmä posudzovanie, či by odkazy na hodnotenia kreditného rizika mohli skutočne „vyvolať mechanické spoliehanie sa“, namiesto toho, aby bolo investorom a účastníkom trhu umožnené informované posúdenie, a preto sa jeho zavedenie v podobe právnej požiadavky v navrhovanom nariadení stáva problematickým.

1.6.

Po druhé, čo sa týka ESRB, uvedený zákaz odkazovať na úverové ratingy vo varovaniach a odporúčaniach ESRB sa tiež javí ako neprimeraný, pretože úverové ratingy predstavujú cenný zdroj informácií a slúžia ako referencie alebo vzory, ktoré môže ESRB používať v kontexte svojich úloh.

1.7.

ECB vo všeobecnosti podporuje názor Rady pre finančnú stabilitu, že ratingové agentúry zohrávajú významnú úlohu a že firmy môžu ich ratingy vhodne používať ako súčasť svojich interných postupov na hodnotenie kreditného rizika (23). V tomto kontexte je účelom súčasnej reformy obmedziť nadmerné spoliehanie sa na externé úverové ratingy a zvýšiť ich kvalitu, ale bez toho, aby sa zamedzilo ich používaniu. Používanie ratingov ratingových agentúr zo strany firiem zároveň nezmenšuje ich vlastnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby bola ich vlastná úverová angažovanosť založená na spoľahlivom hodnotení (24). ECB podporuje postupnú zmenu, ktorej zástankyňou je Rada pre finančnú stabilitu a poznamenáva, že odkazy na ratingy ratingových agentúr by sa mali odstrániť alebo nahradiť len, ak sa nájdu dôveryhodné alternatívy, ktorú môže byť bezpečne implementované. V tejto súvislosti je potrebné, aby tvorcovia noriem a príslušné orgány pripravili plány prechodu a harmonogramy s cieľom umožniť odstránenie alebo nahradenie odkazov na ratingy ratingových agentúr tam, kde je možné a bezpečné zavedenie súvisiacich zdokonalených postupov riadenia rizík.

1.8.

ECB odporúča, aby sa článok 1 ods. 6 navrhovaného nariadenia (25) nahradil bodom odôvodnenia navrhovaného nariadenia, v ktorom sa verejným orgánom pripomína dôležitosť prípadného prispievania k uvedenému cieľu obmedziť nadmerné spoliehanie sa na externé ratingy. ECB tiež poznamenáva, že podľa navrhovanej smernice CRD IV (26) EBA v spolupráci s EIOPA a ESMA každé dva roky zverejní správu o tom, v akom rozsahu odkazujú právne predpisy členských štátov na externé ratingy a o krokoch, ktoré prijali členské štáty na zníženie počtu takýchto odkazov. ECB odporúča, aby ESA, po zohľadnení príspevkov ECB a ESRB, predložili Komisii správu o možných alternatívnych alebo sprievodných riešeniach vo vzťahu k odkazom na externé ratingy v legislatíve Únie a členských štátov.

1.9.

Na informačné účely sa v prílohe II k tomuto stanovisku opisujú metódy hodnotenia kreditného rizika, ktoré používa Eurosystém v súvislosti s akceptovateľnosťou zábezpeky v operáciách týkajúcich sa likvidity.

2.1.

V nariadení (ES) č. 1060/2009 sa ustanovuje, že žiadosť ratingovej agentúry o registráciu je podmienkou jej uznania ako ECAI (27) v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (28) a že tento registračný postup by nemal nahradiť ustanovený proces uznávania ECAI v súlade so smernicou 2006/48/ES (29).

2.2.

Podľa navrhovaného nariadenia CRD IV (30) má postup uznávania ECAI príslušnými orgánmi za následok „automatickú“ spôsobilosť ratingových agentúr, ktoré sú registrované alebo certifikované v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009. Vzťahuje sa to tiež na centrálne banky, ktoré vydávajú úverové ratingy a ktoré sú vyňaté z pôsobnosti tohto nariadenia (31). ECB podporuje nový postup uvedený v navrhovanom nariadení CRD IV, pretože prispeje k zjednodušeniu postupu uznávania ECAI a k zabezpečeniu súladu medzi odvetviami (32). Z dôvodov právnej jednoznačnosti a transparentnosti však ECB navrhuje, aby sa v bode odôvodnenia navrhovaného nariadenia viac objasnilo, že nadobudnutie účinnosti navrhovaného nariadenia CRD IV bude znamenať automatické uznanie uvedených ratingových agentúr a centrálnych bánk (za ECAI) a že je potrebné vymedziť vzťah medzi hodnotením kreditného rizika a stupňami kreditnej kvality, t. j. priradenie.

2.3.

Podľa navrhovaného nariadenia zriadi ESMA európsky ratingový index, ktorý zahrnie všetky úverové ratingy predložené ESMA, ako aj súhrnný ratingový index pre každý hodnotený dlhový nástroj. (33) Index a jednotlivé úverové ratingy sa budú zverejňovať na webovej lokalite ESMA. Podľa navrhovaného nariadenia ratingy predložené ESMA budú vychádzať z harmonizovanej ratingovej stupnice. (34)

2.4.

Hoci ECB podporuje vyššiu transparentnosť a interoperabilitu a lepšiu porovnateľnosť ratingov zo strany účastníkov trhu, s ohľadom na možné negatívne účinky na hospodársku súťaž a rozmanitosť ratingových metód by sa malo zabezpečiť, aby harmonizovaná ratingová stupnica nebola prostriedkom tlaku na ratingové agentúry, aby harmonizovali svoje metodiky a procesy.

2.5.

ECB okrem toho poznamenáva, že postupy priradenia v odvetviach bankovníctva (35) a poisťovníctva (36) vytvoria EBA a EIOPA. S ohľadom na medziodvetvovú povahu týchto otázok by bolo vhodné koordinovať procesy priradenia, podľa možnosti prostredníctvom Spoločného výboru ESA (37). V tejto súvislosti odporúča ECB odstrániť odkaz na harmonizovanú ratingovú stupnicu a navrhuje, aby do decembra 2015 ESMA v spolupráci s EBA, EIOPA a ECB preskúmala možnosť zavedenia harmonizovanej ratingovej stupnice pre ratingy vydávané registrovanými a certifikovanými ratingovými agentúrami a predložila Komisii správu o tejto záležitosti. Znamenalo by to tiež nahradenie odkazov na „európsky ratingový index“ v navrhovanom nariadení odkazmi na „európsku ratingovú platformu“.

3.1.

ECB podporuje iniciatívy smerujúce k väčšej transparentnosti a zverejňovaniu metodológie a ratingového postupu vo vzťahu k štátnemu dlhu (38). Navrhovaným nariadením sa zavádza osobitný režim týkajúci sa periodicity revízie a postupu pri vydávaní štátnych ratingov. ECB víta tieto navrhované zmeny a najmä návrh vyžadovať od ratingových agentúr, aby hodnotili štátne ratingy častejšie. Zatiaľ čo by sa ratingy mali uverejňovať len po skončení pracovného dňa a najmenej hodinu pred otvorením obchodných miest v Únii, ECB má za to, že by sa mohlo pristúpiť k ďalším iniciatívam, ktoré by zmiernili možné procyklické účinky zmien ratingov. ECB odporúča preskúmať, akým spôsobom by bolo možné znížiť volatilitu spôsobenú načasovaním zmien ratingov, najmä ak je emitent predmetom ratingových signálov a má blízko k strate svojho investičného stupňa, ako aj vtedy, keď sa uvažuje o možnosti znížiť rating o niekoľko bodov. Čo sa týka týchto situácií, mali by sa viac preskúmať návrhy, aby bol trh informovaný častejšie a spôsobom, ktorý by zmiernil efekt náhleho pádu.

ECB okrem toho poznamenáva, že podľa navrhovaného nariadenia vydajú ratingové agentúry spoločne so štátnym ratingom alebo súvisiacim ratingovým výhľadom aj podrobnú výskumnú správu vysvetľujúcu všetky predpoklady, parametre, obmedzenia a neistoty, ako aj všetky ostatné prvky zohľadnené pri určení daného ratingu alebo výhľadu (39). V tejto súvislosti by mohlo byť vhodné rozšíriť uplatňovanie niektorých týchto požiadaviek na ostatné druhy ratingov, najmä požiadavky na podrobné informácie o kvantitatívnych a kvalitatívnych predpokladoch, ktoré odôvodňujú zmenu ratingu a ich relatívny význam.

3.2.

ECB podporuje návrhy Komisie, aby sa riešili otázky týkajúce sa nezávislosti ratingových agentúr. Keďže by však súčasný model financovania ratingov „emitent platí“ mohol viesť ku konfliktu záujmov a mať na ratingy rušivý vplyv (40), sú potrebné ďalekosiahlejšie riešenia týkajúce sa alternatívnych modelov odmeňovania. ECB preto víta, že Komisia pokračuje v sledovaní vhodnosti modelov odmeňovania ratingových agentúr a očakáva predloženie správy o jeho výsledkoch Európskemu parlamentu a Rade do konca roka 2012 berúc do úvahy aktivity ostatných štátov vrátane Spojených štátov (41).

3.3.

Hoci ECB podporuje návrhy na zavedenie prísnejších pravidiel týkajúcich sa štruktúry akcionárov ratingových agentúr (42), ECB zároveň odporúča, aby Komisia prehodnotila navrhovanú hranicu 5 % (43) v záujme zabezpečenia jej účinnosti.

3.4.

Hoci ECB podporuje zámer Komisie týkajúci sa zavedenia pravidla rotácie, t. j. ECB zdieľa názor, že dlhotrvajúci vzťah s tými istými hodnotenými subjektami by mohol byť prekážkou nezávislosti ratingov, bude potrebné posúdiť aj možné nezamýšľané dôsledky. (44) Po prvé, hoci by pravidlo rotácie malo smerovať k predchádzaniu konflikov záujmov vyplývajúcich z modelu „emitent platí“, je potrebné vyhýbať sa tomu, aby malo striedanie ratingových agentúr nepriaznivý vplyv na kvalitu ratingov, najmä z dôvodu, že existuje riziko, že nové ratingové agentúry budú s ostatnými súťažiť ponúkaním nadsadených ratingov alebo znižovaním cien. Po druhé, pravidlo rotácie by nemalo viesť k ukončeniu zhromažďovania údajov, pretože by to spôsobilo problémy týkajúce sa validácie ratingových modelov. Po tretie, toto ustanovenie môže byť účinné, len ak sa zabezpečí možnosť dostatočného výberu medzi ratingovými agentúrami, ktoré spĺňajú všetky minimálne požiadavky, najmä čo sa týka vydávania osobitných ratingov, ako napríklad ratingov štruktúrovaných finančných produktov. Určenie presného počtu rokov, po uplynutí ktorých by malo dôjsť k rotácii, si preto môže vyžadovať ďalšiu analýzu. Do úvahy by sa mala vziať aj previazanosť s blížiacim sa hodnotením modelu „emitent platí“ (45).

3.5.

ECB podporuje návrh zveriť ESMA úlohy týkajúce sa súladu nových alebo zmenených a doplnených metodík ratingových agentúr (46). ECB odporúča objasniť, že úloha ESMA sa obmedzuje len na overovanie súladu metodík s platnými pravidlami. S cieľom zabezpečiť, aby overovanie súladu zo strany ESMA nebránilo ratingovým agentúram vo vydávaní nových ratingov, môže byť žiadúce bližšie vymedziť uplatniteľné postupy a časový harmonogram. ECB tiež víta návrh, aby sa vyžadovalo viac zrozumiteľných usmernení o metodikách a základných predpokladoch týkajúcich sa ratingov všetkých tried aktív. ECB napokon víta zavedenie verejného pripomienkového konania k plánovaným zmenám ratingových metodík, modelov a kľúčových východísk.

3.6.

ECB víta návrh zvýšiť transparentnosť v prípade štruktúrovaných finančných nástrojov (47). ECB najmä podporuje navrhovanú požiadavku zverejňovať podrobné informácie o štruktúrovaných finančných nástrojoch (48), a to prostredníctvom centralizovanej internetovej stránky (49), ako aj požiadavku, aby mali štruktúrované finančné nástroje dva úverové ratingy (50). Vo vzťahu k týmto otázkam by ECB rada zdôraznila nasledovné:

3.7.

Po prvé, s cieľom zabezpečiť súlad medzi odvetviami a predísť duplicite pravidiel by sa mal objasniť vzťah medzi požiadavkami na zverejňovanie zo strany emitentov, pôvodcov a sponzorov štruktúrovaných finančných produktov a podobnými požiadavkami na zverejňovanie pre sekuritizácie v osobitných odvetviach (51).

3.8.

Po druhé, v iniciatíve Eurosystému týkajúcej sa informácií o úveroch v súvislosti s cennými papiermi krytými aktívami sa ustanovujú osobitné požiadavky na informácie o jednotlivých úveroch v prípade cenných papierov krytých aktívami akceptovaných ako zábezpeka v úverových operáciách Eurosystému. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a sprístupniť účastníkom trhu viac včasných informácií o podkladových úveroch a ich splácaní v štandardizovanom formáte. V tejto súvislosti by ECB rada poukázala na možné synergie, ktoré by mal ESMA sledovať pri vymedzovaní obsahu informácií o štruktúrovaných finančných produktoch a formátoch na ich vykazovanie (52).

3.9.

Po tretie, ECB víta iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu požiadaviek na transparentnosť na trhoch štruktúrovaných finančných nástrojov a krytých dlhopisov a harmonizácii požiadaviek na zverejňovanie v tejto oblasti. V tejto súvislosti ECB podporuje návrh Komisie posúdiť do 1. júla 2015 potrebu rozšíriť povinnosť zverejňovania okrem iného aj na kryté dlhopisy (53). ECB tiež poznamenáva, že iniciatívy týkajúce sa transparentnosti trhu krytých dlhopisov sú predmetom iných legislatívnych návrhov, napríklad navrhovaného nariadenia CRD IV (54). Je preto potrebné zabezpečiť súlad týchto rôznych iniciatív. Keďže sa navrhovaným nariadením upravujú predovšetkým činnosti ratingových agentúr, uvedené iniciatívy týkajúce sa transparentnosti a zverejňovania v prípade krytých dlhopisov by mali zahŕňať aj posudok na účely určenia vhodného legislatívneho nástroja Únie, ktorým by sa tieto opatrenia mali zaviesť, t. j. napríklad či by sa napríklad mali zaviesť v rámci navrhovaného nariadenia a/alebo inej príslušnej legislatívy Únie z odvetvia finančných služieb.