29.4.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 127/1


Závery Rady vyzývajúcich k zavedeniu európskeho identifikátora judikatúry (ECLI — European Case Law Identifier) a minimálneho súboru jednotných metadát pre judikatúru

2011/C 127/01

I.   ÚVOD

1.

Článkom 67 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov.

2.

Vo viacročnom akčnom pláne na roky 2009 – 2013 týkajúcom sa európskej justície sa zdôrazňuje význam prístupu k vnútroštátnej judikatúre a že je potrebná normalizácia a decentralizovaná technická štruktúra (1).

3.

V uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme (2) sa zdôrazňuje, že je potrebný cezhraničný prístup k vnútroštátnej judikatúre, aby vnútroštátni sudcovia mohli plniť svoju úlohu v európskom právnom poriadku.

II.   URČENIE POTRIEB

4.

Pre fungovanie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom môže prebiehať justičná spolupráca, nie je podmienkou len znalosť európskeho práva, ale najmä vzájomná znalosť právnych systémov iných členských štátov.

5.

Európsky portál elektronickej justície by mal plniť cieľ, ktorým je šírenie informácií o právnych systémoch EÚ a členských štátov, a mal by slúžiť občanom, právnikom a orgánom členských štátov ako užitočný nástroj.

6.

Znalosť podstaty a uplatňovania práva Európskej únie nie je možné nadobudnúť len z právnych zdrojov EÚ, ale musí sa zohľadňovať aj judikatúra vnútroštátnych súdov, a to tak rozhodnutia, ktorými sa žiada o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ako aj rozhodnutia, ktoré nasledujú po rozhodnutí o prejudiciálnej otázke, a rozhodnutia, v ktorých priamo sa uplatnilo právo EÚ.

7.

Vďaka finančnej podpore Európskej únie alebo jej priameho zapojenia sa v posledných rokoch objavili iniciatívy, ktoré podporujú uvedené ciele, ako napríklad metavyhľadávač Siete predsedov najvyšších súdov členských štátov Európskej únie (3), databázy Dec.Nat a Jurifast Združenia štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (4), databáza JURE (Jurisdiction Recognition Enforcement – judikatúra uznávanie presadzovanie) Európskej komisie (5), EUR-Lex a databáza judikatúry Agentúry Európskej únie pre základné práva (6).

8.

Využívanie a podpora týchto iniciatív zdôraznili potrebu takýchto databáz, ale skúsenosť ukázala, že vyhľadávanie v týchto databázach je často veľmi zložité a nie je užívateľsky ústretové.

9.

Osobitná skupina pracovnej skupiny pre elektronické právo vypracovala štúdiu (7), z ktorej je zrejmé, že okrem problémov s mnohojazyčnosťou je najčastejšou príčinou týchto problémov skutočnosť, že pre judikatúru neexistujú jednotné identifikátory. Na vnútroštátnej úrovni existujú rôzne identifikačné systémy, z ktorých niektoré stanovili súdy, iné závisia od dodávateľa. Databázy navrhnuté na vyhľadávanie judikatúry z viacerých členských štátov (uvedené databázy predstavujú len niekoľko príkladov) niekedy vytvárajú svoj vlastný identifikačný systém a niekedy nanovo použijú jeden alebo viaceré vnútroštátne systémy číslovania. Vyhľadávanie a citovanie judikatúry v cezhraničnom kontexte je preto mimoriadne ťažké: identifikátory vydané jedným systémom nemusia byť kompatibilné s inými systémami.

10.

Uvedená štúdia jasne ukázala, že porovnateľné problémy existujú, keď sa metadáta používajú na opísanie judikatúry. Skutočnosť, že takmer každá vnútroštátna a európska databáza používa odlišné pravidlá pomenovania a vytvárania metadát, oslabuje možnosť účinného a užívateľsky jednoduchého vyhľadávania zo strany sudcov, právnikov a občanov.

III.   URČENIE RIEŠENÍ

11.

V súlade so zásadou proporcionality, zásadou decentralizácie potvrdenou v akčnom pláne týkajúcom sa európskej elektronickej justície a zásadami európskeho rámca pre interoperabilitu by nemala existovať žiadna centralizovaná európska databáza vnútroštátnej judikatúry. Okrem toho vzhľadom na špecifické potreby užívateľov, ktoré sa objavujú pre špecifické oblasti práva, sú potrebné rôzne databázy s rôznymi funkciami, či už sú verejné alebo komerčné.

12.

Spoločný systém pre identifikáciu, citáciu a metadáta judikatúry sa javí nevyhnutný tak s cieľom podporiť ďalší rozvoj európskych databáz judikatúry, ako aj pre potreby právnikov a občanov, ktorí tieto databázy používajú. Takáto spoločná norma by bola v súlade so zásadami uvedenými v predchádzajúcom odseku.

13.

Na identifikáciu súdneho rozhodnutia by sa mal používať taký normalizovaný identifikátor, ktorý by bol identifikovateľný, čitateľný a zrozumiteľný rovnako pre ľudí, ako aj počítače a ktorý by bol kompatibilný s technickými normami. Zároveň je žiaduce, aby vnútroštátne systémy pre identifikáciu judikatúry mohli fungovať súbežne s takouto európskou normou a aby aj európska norma mohla slúžiť ako jediná vnútroštátna norma pre krajiny, ktoré si to želajú.

14.

Keďže organizácia súdov a aplikácie IT, ktoré súdy používajú, sa nelíšia len od jedného členského štátu k druhému, ale aj v rámci členských štátov, malo by byť možné zaviesť systém pre identifikáciu a metadáta pre každý súd.

15.

Rozhodnutia o tom, či sa súdy zapoja do tohto systému pre identifikáciu judikatúry a metadáta, sa v súlade so stanovenými zásadami proporcionality a decentralizácie musia prijímať na vnútroštátnej úrovni.

16.

Keďže pre zavedenie a používanie systému pre identifikáciu a metadáta pre judikatúru je mimoriadne dôležité, aby to akceptovali súdy a vlády členských štátov, uskutočnili sa o tomto odporúčaní konzultácie so zástupcami Siete predsedov najvyšších súdov členských štátov Európskej únie, Združenia štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie, Európskej siete rád pre súdnictvo a iniciatívy LEX, na seminári CEN/Metalex, so zástupcami Semic.EU, Európskej komisie, Súdneho dvora Európskej únie a Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie.

17.

Občania a právnici by mali byť dobre informovaní o systéme pre identifikáciu a metadáta. Okrem toho s cieľom zvýšiť šance na nájdenie judikatúry, ku ktorej existujú identifikátor a metadáta uvedené v prílohe, by sa tieto súdne rozhodnutia mali dať vyhľadať – prostredníctvom identifikátora a minimálneho súboru metadát – prostredníctvom spoločného rozhrania. Štruktúra tohto spoločného rozhrania pre vyhľadávanie by mala byť decentralizovaná a ukotvená v rámci Európskeho portálu elektronickej justície. Hoci spoločné rozhranie pre vyhľadávanie zlepšuje použiteľnosť systému pre identifikáciu a metadáta, nemalo by byť nutným predpokladom na zavedenie identifikácie a metadát na vnútroštátnej úrovni.

18.

Spoločné rozhranie pre vyhľadávanie by malo umožňovať nielen pripojenie na verejné webové stránky, ale aj na iné webové stránky, ktoré šíria judikatúru, napr. v súhrnnej alebo preloženej verzii.

IV.   ZÁVERY

19.

Členské štáty sa vyzývajú, aby dobrovoľne na vnútroštátnej úrovni zaviedli európsky identifikátor judikatúry (European Case Law Identifier, ďalej len „ECLI“) a minimálny súbor jednotných metadát pre judikatúru.

20.

Na členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť ECLI a minimálny súbor jednotných metadát pre judikatúru, by sa vzťahovali tieto odporúčania:

a)

ECLI špecifikovaný v § 1 prílohy by sa mal uplatňovať na všetky rozhodnutia, ktoré vydajú všetky ich súdy;

b)

členské štáty by mali všetkým rozhodnutiam súdov, ktoré sú uverejnené na verejnej webovej stránke, priradiť minimálny súbor metadát uvedených v § 2 prílohy;

c)

členské štáty by mali určiť koordinátora pre ECLI opísaného v § 3.1 prílohy;

d)

Súdny dvor Európskej únie by sa mal zapojiť do systému európskeho identifikátora judikatúry;

e)

Európska Komisia by mala vytvoriť webovú stránku ECLI, opísanú v § 4 prílohy, ako súčasť Európskeho portálu elektronickej justície;

f)

Európska komisia a členské štáty by mali v rámci úzkej vzájomnej spolupráce vytvoriť vzájomne prepojené vyhľadávanie identifikátorov a metadát, ako sa uvádza v § 5 prílohy;

g)

členské štáty a ich súdy by mali šíriť informácie o ECLI, webovej stránke ECLI a rozhraní pre vyhľadávanie na svojich vnútroštátnych webových stránkach a vo svojich publikáciách aj vtedy, keď sa ECLI v danom konkrétnom členskom štáte nezaviedlo;

h)

k využívaniu systému ECLI sa okrem členských štátov nabádajú aj kandidátske krajiny a štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Lugánskeho dohovoru (8), a

i)

členské štáty by mali Radu každoročne informovať o pokroku v zavádzaní ECLI a metadát pre judikatúru.


(1)  Ú. v. EÚ C 75, 31.3.2009, s. 1.

(2)  Dokument 2007/2027(INI).

(3)  http://www.network-presidents.eu/

(4)  http://www.juradmin.eu/

(5)  http://ec.europa.eu/civiljustice/jure/search_en.cfm

(6)  http://infoportal.fra.europa.eu/

(7)  Dokument 12907/1/09.

(8)  Island, Nórsko a Švajčiarsko.


PRÍLOHA

1.   Formát európskeho identifikátora judikatúry

1.

Európsky identifikátor judikatúry (ECLI — European Case Law Identifier) musí pozostávať z nasledujúcich zložiek, ktoré musia nasledovať v tomto poradí:

a)

skratka „ECLI“;

b)

kód krajiny tej krajiny, v ktorej právomoci sa súdne rozhodnutie vydalo;

i)

v prípade členských štátov a kandidátskych krajín sa použijú kódy uvedené v medziinštitucionálnej príručke úpravy dokumentov (1);

ii)

v prípade iných krajín sa použije ISO 3166 alpha-2;

iii)

pre Európsku úniu sa použije kód „EU“;

iv)

v prípade medzinárodných organizácií o kóde rozhoduje Európska komisia, pričom zohľadňuje kódy začínajúce písmenom „X“, ako to už používajú európske inštitúcie;

c)

skratka súdu (ďalej len „kód súdu“). Kód súdu:

i)

musí pozostávať z najmenej jedného znaku a najviac siedmich znakov;

ii)

vždy sa musí začínať písmenom, ale môže obsahovať aj číslice;

iii)

mal by sa zvoliť tak, aby bol pre ľudí, ktorí poznajú organizáciu súdnictva v dotknutej krajine, logický;

iv)

musí prinajmenšom predstavovať skratku názvu súdu, ale môže obsahovať aj označenie komory alebo divízie v rámci daného súdu alebo tribunálu, najmä ak sa v danej krajine pri citácii zvykne komora alebo divízia pomenovať;

v)

nemal by obsahovať informácie o type dokumentu;

vi)

musí byť vytvorený podľa § 5 bode 1;

vii)

kód súdu „XX“ sa musí vyhradiť pre rozhodnutia súdov a tribunálov, ktoré nie sú na zozname vytvorenom vnútroštátnym koordinátorom pre ECLI tohto členského štátu [§ 3.1 bod 2 písm. a)], vrátane rozhodnutí z iných krajín alebo medzinárodných súdov, ktorým (zatiaľ) členský štát vydávajúceho súdu neudelil ECLI;

d)

rok rozhodnutia, ktorý musí pozostávať zo štyroch číslic;

e)

poradové číslo, ktoré musí byť jedinečné v tom zmysle, že nesmú existovať viaceré rozhodnutia toho istého súdu z toho istého roku s rovnakým poradovým číslom. Maximálna dĺžka poradového čísla je 25 znakov. Poradové číslo môže obsahovať bodky („.“), ale žiadne iné interpunkčné znamienka.

2.

Všetky zložky musia byť oddelené dvojbodkou („:“).

3.

ECLI nesmie obsahovať žiadnu medzeru ani interpunkčné znamienka, či už v rámci zložiek, ktoré ho tvoria, alebo medzi nimi, okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 1 písm. e) a bode 2.

4.

Písmená vo všetkých zložkách musia byť výlučne alfanumerické znaky latinskej abecedy.

5.

Písmená v zložkách opísaných v bode 1 písm. a), b), c) a e) by sa mali písať veľkými písmenami; prinajmenšom používanie veľkých písmen nesmie mať iný význam.

6.

ECLI nesmie sa ECLI rozšíriť o žiadnu inú zložku, aby sa neohrozila používanie alebo zrozumiteľnosť.

7.

Menný priestor (namespace) ECLI sa musí zaregistrovať na https://e-justice.europa.eu/ecli

2.   Metadáta

1.

S cieľom ešte viac zlepšiť zrozumiteľnosť judikatúry a možnosť jej vyhľadania, každý dokument, ktorý obsahuje súdne rozhodnutie, by mal mať súbor metadát opísaný v tomto paragrafe. Tieto metadáta by mali byť opísané podľa noriem stanovených iniciatívou pre metadáta „Dublin Core“ (Dublin Core Metadata Initiative – ďalej len „DCMI“) a podľa ďalšieho upresnenia v tomto paragrafe.

2.

Každý dokument, ktorý je exemplár rozsudku, by mal a – v prípade, že sa musí dať vyhľadať prostredníctvom rozhrania opísaného v § 5 – musí obsahovať tieto metadáta:

a)

dcterms: identifier

URL, kde sa nachádza tento exemplár alebo informácia o ňom. Môže mať formu webového resolvera (web-based resolver) s ECLI alebo akéhokoľvek iného URL.

b)

dcterms: isVersionOf

Tento prvok musí mať formu ECLI podľa § 1.

c)

dcterms: creator

Úplný názov súdu. Môže sa doplniť názov komory alebo divízie.

d)

dcterms: coverage

i)

Krajina, v ktorej má súd sídlo.

ii)

Môže obsahovať aj údaj o časti (spolkového) štátu v záujme upresnenia územnej príslušnosti.

e)

dcterms: date

Dátum rozhodnutia, ktorý sa musí písať v súlade s normou ISO 8601.

f)

dcterms: language

i)

Jazyk musí byť uvedený skratkou v súlade s medziinštitucionálnou príručkou úpravy dokumentov. V prípade jazykov, ktoré nie sú zahrnuté do tejto príručky úpravy dokumentov, sa musí použiť norma ISO 639.

ii)

Jazyk nemusí byť (nevyhnutne) jazyk pôvodného rozsudku, ale môže ísť o (hlavný) jazyk exempláru.

g)

dcterms: publisher

(Komerčná alebo verejná) organizácia zodpovedná za vydanie tohto exempláru rozsudku.

h)

dcterms: accessRights

Toto pole musí mať jednu z dvoch hodnôt: „public“ alebo „private“ (verejný alebo súkromný). V prípade hodnoty „public“ musí byť dokument na danom URL prístupný pre všetkých, v opačnom prípade sa musí použiť hodnota „private“ bez ohľadu na to, či neverejná povaha prístupu vyplýva z komerčných alebo iných dôvodov.

i)

dcterms: type

Toto pole môže obsahovať informácie o type vydaného rozhodnutia, a to podľa schémy. V základnom nastavení toto pole znie „judicial decision“ (súdne rozhodnutie) s cieľom odlíšiť ho od iných typov dokumentov.

3.

Každý dokument, ktorý je exemplárom rozsudku, môže obsahovať aj tieto metadáta:

a)

dcterms: title

Pole „title“ (názov) nesmie byť kópiou iných polí. Mal by sa uprednostniť názov strán alebo prezývka v súlade s vnútroštátnou praxou a pravidlami ochrany údajov.

b)

dcterms: subject

Pole „subject“ (predmet) sa používa na označenie oblasti práva. Malo by obsahovať jednu alebo viaceré položky zo schémy, ktorá obsahuje hodnoty pre občianske právo, obchodné právo, rodinné právo, konkurzné právo, medzinárodné právo súkromné, trestné právo, právo EÚ, správne právo, daňové právo, medzinárodné právo verejné a ústavné právo, a môže obsahovať bližší opis danej oblasti práva.

c)

dcterms: abstract

Toto pole obsahuje výťah z prípadu alebo jeho zhrnutie, pričom však nejde o „description“ (opis), „classification“ (zaradenie) ani „interpretation“ (výklad).

d)

dcterms: description

Toto pole obsahuje opisné prvky, ktoré môžu mať formu kľúčových slov alebo úvodnej poznámky.

e)

dcterms: contributor

Mená sudcov, generálnych advokátov alebo iného dotknutého personálu.

f)

dcterms: issued

Dátum uverejnenia tohto exempláru rozhodnutia. Dátum sa musí písať v súlade s normou ISO 8601.

g)

dcterms: references.

i)

Odkazy na iné (právne) dokumenty.

1.

Ak ide o odkazy na iné vnútroštátne rozsudky, musí sa použiť ECLI, ak dokument, na ktorý sa odkazuje, má ECLI, v opačnom prípade by mal obsahovať iné odkazy.

2.

Ak ide o odkazy na právne nástroje EÚ, musí sa použiť CELEX-ové číslo.

3.

Ak ide o odkazy na vnútroštátne právne nástroje, rozsudky, ktoré nemajú ECLI, alebo odborné texty, mali by sa použiť dostupné URL alebo iné identifikačné systémy.

h)

dcterms: isReplacedBy

Po vydaní musí byť ECLI trvalé. Prípadom prečíslovania v dôsledku administratívnych chýb alebo prípadov, keď sa ECLI priradí rozhodnutiu, ktoré predtým malo kód súdu XX [podľa § 1 písm. c) bodu vii)], sa však zabrániť nedá. V prípade takéhoto prečíslovania sa nové ECLI musí zaznamenať v tomto poli. Toto pole nesmie obsahovať žiadny iný typ informácií.

4.

Všetky metadáta v tomto paragrafe, ktoré nemajú pevný formát alebo ktoré sa nezakladajú na schéme, musia mať jazykový atribút.

3.   O vnútroštátnom zavádzaní

3.1.   Vnútroštátny koordinátor pre ECLI

1.

Každý členský štát, ktorý používa ECLI, musí určiť za vnútroštátneho koordinátora pre ECLI vládnu alebo súdnu organizáciu. Jedna krajina nesmie mať viac ako jedného koordinátora pre ECLI.

2.

Vnútroštátny koordinátor pre ECLI je zodpovedný za:

a)

zoznam súdov a tribunálov, ktoré môžu mať kód uvedený v § 1 bode 1 písm. c) a § 2 bode 2 písm. c);

b)

schému týkajúcu sa typu dokumentov, ako sa uvádza v § 2 bode 2 písm. i).

3.

Vnútroštátny koordinátor pre ECLI by mal na webovej stránke ECLI vymedzenej v § 4 uverejniť informácie o tvorbe poradového čísla.

Existujúce vnútroštátne identifikačné systémy pre judikatúru by sa mali v čo najväčšom rozsahu začleniť do ECLI. Musia sa však rešpektovať pravidlá formátovania uvedené v § 1.

3.2.   Zavádzanie

1.

Za zavádzanie ECLI na vnútroštátnej úrovni sú zodpovedné štáty bez ohľadu na to, či je k dispozícií finančná podpora EÚ.

2.

Jednotlivé súdy v rámci jednej krajiny sa môžu do systému ECLI zapojiť v rozdielnom čase.

3.

ECLI by sa mal používať aj pri fyzickej podobe samotného rozsudku s cieľom podporiť ľahké odkazovanie.

4.

ECLI by sa mal používať na všetky vydané rozsudky a nielen na tie, ktoré sú uverejnené na webových stránkach súdnictva.

5.

ECLI možno priradiť historickým rozsudkom.

6.

Na vnútroštátnej úrovni by malo byť priraďovanie ECLI organizované ako samostatná služba v súlade s usmerneniami európskeho rámca pre interoperabilitu.

4.   Stránka ECLI

1.

Mala by sa vytvoriť stránka ECLI; táto stránka by mala byť súčasťou Európskeho portálu elektronickej justície.

2.

Webová stránka by mala obsahovať:

a)

informácie o formáte a používaní ECLI. Pokiaľ ide o formát, mala by obsahovať:

i)

pravidlá formátovania uvedené v § 1;

ii)

(odkaz na) zoznam so skratkami zúčastnených krajín;

iii)

za každú krajinu zoznam skratiek, ktoré sa používajú pre zúčastnené súdy. Názvy súdov by sa mali preložiť do všetkých jazykov podľa mnohojazyčného tezaura názvov organizácií zostaveného na použitie v rámci portálu elektronickej justície aj s hyperlinkmi na opisy týchto súdov, ako sa uvádzajú na portáli elektronickej justície, ak sú k dispozícii;

iv)

za každú krajinu opis pravidiel formátovania týkajúcich sa poradového čísla (ak je k dispozícii);

v)

technické informácie;

b)

informácie o dostupnosti metadát stanovených v § 2;

c)

informácie o vnútroštátnych koordinátoroch pre ECLI: ich úloha a povinnosti, ale aj kontaktné údaje za každú krajinu;

d)

webová stránka by mala poskytovať prístup k spoločnému rozhraniu pre vyhľadávanie opísanému v § 5 po tom, ako sa sprístupní.

5.   Rozhranie (interface) ECLI pre vyhľadávanie

1.

Malo by existovať spoločné rozhranie pre vyhľadávanie vo vnútroštátnej judikatúre prostredníctvom ECLI a (niektorých) metadát vymedzených v § 2. Zavedenie ECLI a spoločného súboru metadát nezávisí od dostupnosti rozhrania pre vyhľadávanie.

2.

V súlade s akčným plánom týkajúcim sa európskej elektronickej justície by rozhranie malo byť svojou povahou decentralizované: nemala by sa vybudovať žiadna databáza na európskej úrovni; mala by sa poskytovať len možnosť vyhľadávať vo vzájomne prepojených vnútroštátnych databázach alebo webových stránkach.

3.

Za technické fungovanie rozhrania pre vyhľadávanie zodpovedá Európska komisia.

4.

Pre koncových užívateľov musí byť rozhranie ECLI pre vyhľadávanie k dispozícii prostredníctvom webovej stránky ECLI, hoci nemusí byť jej súčasťou.

5.

Na účely pripojenia na rozhranie pre vyhľadávanie musí Európska komisia poskytnúť rozhranie s dobrým opisom určené pre webové aplikácie. Vnútroštátnym koordinátorom pre ECLI musí tiež poskytnúť mechanizmus na aktualizáciu ich zoznamov súdov a na uverejňovanie informácií o formátovaní v systémoch prideľovania poradových čísel.

6.

V prípade zneužitia alebo nevhodného správania si Komisia vyhradzuje právo zamietnuť organizácii právo pripojiť sa na rozhranie pre vyhľadávanie.

7.

Na adrese https://e-justice.europa.eu/ecli/ musí byť k dispozícii resolver, čo znamená, že ECLI napísané za touto adresou ukáže dostupné údaje o tomto ECLI prostredníctvom rozhrania pre vyhľadávanie.

6.   ECLI v EÚ

1.

Koordinátorom pre ECLI za EÚ je Súdny dvor.

2.

Odkazy na „krajinu“ alebo „členský štát“ treba na príslušných miestach v prílohe chápať ako odkazy na „EÚ“.


(1)  http://publications.europa.eu/code/en/en-370100.htm