DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Komisia 29. júna 2011 prijala návrh nasledujúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý sa týka rozpočtu na realizáciu stratégie Európa 2020. Komisia vo svojom návrhu rozhodla, že podpora sektorov kultúry a tvorivej činnosti by mala aj ďalej tvoriť podstatný prvok nasledujúceho finančného balíka a navrhla jeden rámcový program „Tvorivá Európa“, v ktorom sa spájajú súčasné programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus a ktorý zahŕňa nový finančný nástroj na zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky (MSP) a organizácie v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti.

Týmto prístupom sa uznáva významný prínos týchto sektorov, ktoré v roku 2008 predstavovali 4,5 % celkového európskeho HDP a tvorili zhruba 3,8 % pracovnej sily[1], pre zamestnanosť a rast. Popri priamom prínose pre HDP majú tieto sektory aj vedľajšie účinky v iných sektoroch hospodárstva, ako je cestovný ruch a poskytovanie obsahu pre informačné a komunikačné technológie. V širšom zmysle bude tvorivosť zohrávať zásadnú úlohu v modernom vzdelávaní. Bude podnecovať inováciu, podnikanie ako aj inteligentný a trvalo udržateľný rast a prispievať k sociálnemu začleneniu. Členské štáty podporujú viaceré iniciatívy v oblasti kultúry, pričom na mnohé z nich sa vzťahujú pravidlá o štátnej pomoci.

Avšak napriek nadpriemerným mieram rastu, ktoré v mnohých krajinách v posledných rokoch zaznamenali, čelia tieto sektory rôznym spoločným výzvam a ťažkostiam a majú potenciál ďalšieho rastu v budúcnosti, ak sa bude uplatňovať súdržný strategický prístup a vytvoria sa správne predpoklady na jeho umožnenie.

Rámcový program Tvorivá Európa prispeje k cieľom stratégie Európa 2020 a k niektorým jej hlavným iniciatívam tak, že bude reagovať na výzvy, ktorým čelia sektory kultúry a tvorivej činnosti z hľadiska fragmentácie, globalizácie a prechodu na digitálne technológie, nedostatku údajov a súkromných investícií. Jeho cieľom bude posilňovať konkurencieschopnosť v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom dôrazného zamerania na opatrenia v oblasti budovania kapacít a podpory nadnárodného pohybu kultúrnych diel. Zároveň bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dodržiavaní právnych záväzkov Európskej únie týkajúcich sa ochrany a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Program bude jednoduchou, rozpoznateľnou a ľahko dostupnou bránou pre európskych profesionálov zo sektorov kultúry a tvorivej činnosti a ponúkne priestor na činnosti v rámci Európskej únie (EÚ) a mimo nej. Jeden rámcový program umožní súčinnosť a plodnú výmenu nápadov medzi jednotlivými sektormi kultúry a tvorivej činnosti.

Zásah EÚ v tejto oblasti bude zameraný na zabezpečenie systémového vplyvu a na podporu tvorby politík, pričom osobitnú hodnotu bude mať z týchto dôvodov:

– nadnárodný charakter jeho činností a ich vplyvu, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne a medzinárodné programy ako aj iné programy EÚ,

– úspory z rozsahu a kritické množstvo, ku ktorým môže podpora EÚ prispieť, čím sa vytvorí pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky,

– nadnárodná spolupráca, ktorá môže podnietiť komplexnejšie, rýchlejšie a účinnejšie reakcie na globálne výzvy a môže mať dlhodobé systémové účinky tento sektor,

– zabezpečenie vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom.

Tento program je konkrétne zameraný na potreby sektorov kultúry a tvorivej činnosti, ktoré sa snažia pôsobiť nad rámec hraníc jednotlivých štátov, a je úzko spojený s podporou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, čím doplní ostatné programy EÚ, ako je podpora zo štrukturálnych fondov na investície do sektorov kultúry a tvorivej činnosti, obnova kultúrneho dedičstva, infraštruktúra a služby v oblasti kultúry, prostriedky na digitalizáciu kultúrneho dedičstva a nástroje v oblasti vonkajších vzťahov. Okrem toho bude ťažiť zo skúseností a úspechu existujúcich značiek ako MEDIA a Európske hlavné mestá kultúry.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU 2.1. Konzultácie a odborné poradenstvo

Verejné konzultácie o budúcnosti programu Kultúra sa uskutočnili od 15. septembra do 15. decembra 2010. Pomerne veľa organizácií poslalo aj samostatné stanoviská. Týchto takmer 1 000 odpovedí (589 od jednotlivcov a 376 od organizácií a orgánov verejnej správy) predstavovalo dobrú vzorku pre budúcu analýzu. Online konzultácie sa zameriavali na sériu otázok vychádzajúcich zo zistení priebežného hodnotenia. Zhrnutie výsledkov bolo uverejnené v júni 2011[2]. Po online konzultáciách nasledovalo 16. februára 2011 konzultačné stretnutie v Bruseli, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 550 ľudí, mnohí v mene reprezentatívnych európskych organizácií z oblasti kultúry[3].

Okrem výsledkov verejných konzultácií Komisia zohľadnila priebežné hodnotenie súčasného programu, ktoré sa uskutočnilo v roku 2010[4], spätnú väzbu na zelenú knihu Komisie pod názvom „Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“ (ktorá zahŕňa okolo 350 odpovedí), zistenia z nezávislých štúdií ako aj odporúčania odborníkov v kontexte otvorenej metódy koordinácie v oblasti kultúry (OMK) a štruktúrovaného dialógu s týmto odvetvím v období rokov 2008 – 2010.

Uvedené rôzne zdroje zdôraznili mnoho pozitívnych prínosov programu Kultúra, zároveň však označili oblasti, v ktorých je priestor na zlepšenie a zjednodušenie. Spomínala sa najmä potreba revidovať ciele so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a právne a morálne záväzky Únie v oblasti ochrany a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Okrem toho sa ukázalo, že výraznú podporu má úloha, ktorú program môže zohrávať v oblasti posilňovania sektora kultúry prostredníctvom profesijného rozvoja a budovania kapacít umelcov a subjektov pôsobiacich v sektore kultúry v medzinárodnom kontexte a pri podpore nadnárodného pohybu kultúrnych diel a produktov vrátane mobility umelcov, interpretov a profesionálov z oblasti kultúry. Podporili sa aj priority sociálnejšej povahy vrátane rozšírenia prístupu ku kultúre a účasti znevýhodnených skupín na kultúre (sociálne začlenenie). Opakovane boli zdôraznené problémy s prístupom k financiám, ktoré majú malé a stredné podniky v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti.

Komisia v období od septembra do novembra 2010 uskutočnila online konzultácie o budúcnosti programu MEDIA 2007. V rámci verejných online konzultácií Komisie sa vyjadrilo 2 586 respondentov[5]. Títo respondenti zastupujú širokú škálu zainteresovaných strán z európskeho audiovizuálneho sektora, z mnohých členských štátov a ďalších európskych krajín. Počas online konzultácií sa zistilo, že respondenti za hlavné priority pre budúci program považujú najmä: nové technológie, medzery vo vzdelávaní, fragmentáciu, pravidlá podpory, mediálnu gramotnosť a kvóty európskych diel.

Samostatné online konzultácie o budúcnosti programu MEDIA Mundus sa uskutočnili od marca do konca mája 2011. Komisia dostala 367 odpovedí z 51 krajín[6]. 86 % odpovedí predložili profesionáli z členských krajín. Zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na konzultáciách o programe MEDIA Mundus, uprednostňovali akcie zamerané na uľahčenie koprodukcie, t. j. podporu koprodukčných trhov a medzinárodných koprodukčných fondov. Značnú podporu zainteresovaných strán malo tiež neustále vzdelávanie.

Verejné vypočutie o programoch MEDIA a MEDIA Mundus sa uskutočnilo 18. marca 2011 v Bruseli[7] a zišlo sa na ňom približne 250 zainteresovaných strán, ako sú filmári, tvorcovia filmov, distribútori, filmoví režiséri, vystavovatelia, fondy v oblasti kinematografie atď., aby prezentovali svoje stanoviská a debatovali o budúcnosti programov. Ďalších 900 ľudí rokovanie sledovalo prostredníctvom priameho prenosu na internete. Na tomto vypočutí sa dospelo k týmto hlavným výstupom: počas svojej dvadsaťročnej existencie program MEDIA pomohol významne zmeniť audiovizuálne prostredie v Európe; väčšinu európskych filmov by bez podpory v rámci programu MEDIA nevideli diváci mimo domovského územia; európsky sektor výroby animovaných filmov v súčasnosti zohráva veľmi významnú úlohu na svetových trhoch a program MEDIA má dôležitý vplyv na rozvoj európskych koprodukcií. Tento sektor však v súčasnosti čelí významným výzvam a príležitostiam, ktoré prináša digitalizácia a globalizácia, a bude potrebná podpora, ktorá mu umožní vytvárať nové obchodné modely a ťažiť z meniacich sa podmienok na trhu. Veľmi dôležité bude podporovať projekty, ktoré zahŕňajú celý hodnotový reťazec, a viac sa zameriavať na získavanie a udržiavanie publika, vytvárania značiek a filmovú gramotnosť.

Komisia ďalej uskutočnila sériu stretnutí s cieľovými skupinami z radov zainteresovaných strán z audiovizuálneho sektoru s cieľom hlbšie preskúmať postoje k programu a v rámci filmových festivalov v Rotterdame, Berlíne a Cannes v roku 2011 zorganizovala konferencie a stretnutia s rôznymi zainteresovanými stranami.

Uskutočnilo sa niekoľko ďalších špecializovaných konzultácií týkajúcich sa zisteného problému s prístupom k financovaniu, do ktorých sa zapojilo mnoho skupín rôznych zainteresovaných strán z audiovizuálneho, hudobného a vydavateľského sektora, ako aj zo sektora videohier. Do týchto konzultácií sa zapojila aj skupina EIB (Európska investičná banka a Európsky investičný fond) a finančné inštitúcie. Komisia 3. mája 2011 zorganizovala seminár s názvom „Uľahčenie prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti“, v rámci ktorého sa stretli zástupcovia európskych finančných inštitúcií zapojených do financovania malých a stredných podnikov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, spoločností z týchto sektorov a odborníci, ktorí sa zaoberali otázkou prístupu k finančným prostriedkom v tejto oblasti.

Komisia spätnú väzbu na všetky tieto konzultácie dôkladne zvážila a použila ju pri príprave správ o posúdení vplyvu a koncepcie budúceho programu.

2.2. Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu prispeli tri posúdenia vplyvu, jedno týkajúce sa pokračovania súčasného programu Kultúra, jedno spoločné posúdenie vplyvu týkajúce sa súčasných programov MEDIA a MEDIA Mundus a samostatné posúdenie vplyvu týkajúce sa vytvorenia finančného nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti.

V posúdeniach vplyvu pre programy Kultúra a MEDIA sa stanovili štyri spoločné problémy, ktorým sektory kultúry a tvorivej činnosti čelia a ktoré bude v záujme dosiahnutia želaných vplyvov potrebné riešiť na úrovni EÚ. Prvým problémom je kontext fragmentovaného trhu, vyplývajúci z kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy, ktorého dôsledkom je zásadná fragmentácia v týchto sektoroch v závislosti od štátnych a jazykových hraníc a nedostatočné kritické množstvo. To vedie v súčasnosti k tomu, že nadnárodný pohyb diel a mobilita umelcov a profesionálov nie sú optimálne, a tiež k existencii geografickej nerovnováhy. Zároveň to obmedzuje možnosti výberu pre spotrebiteľov a ich prístup k európskym kultúrnym dielam. Druhým problémom je potreba, aby sa sektory prispôsobili vplyvu globalizácie a prechodu na digitálne technológie. Globalizácia má tendenciu zvyšovať koncentráciu ponuky medzi obmedzeným počtom veľkých hráčov, čo predstavuje hrozbu z hľadiska kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Prechod na digitálne technológie má ohromný vplyv na spôsob tvorby, spravovania a šírenia tovaru v oblasti kultúry, prístupu k nemu a jeho spotreby a speňažovania, pričom prináša príležitosti a aj výzvy, a preto by tento sektor mal prospech z nadnárodných prístupov a riešení. Tretím problémom je nedostatok porovnateľných údajov o sektore kultúry na európskej aj na vnútroštátnej úrovni. To má dôsledky pre koordináciu európskych politík, ktorá môže byť užitočnou hybnou silou pre rozvoj vnútroštátnych politík a pre systémovú zmenu, a to pri nízkych nákladoch pre rozpočet EÚ a pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity. Štvrtým problémom sú ťažkosti s prístupom k finančným prostriedkom, ktorým čelia malé a stredné podniky zo sektorov kultúry a tvorivej činnosti. Tento problém je daný nehmotnou povahou množstva ich aktív, ako sú autorské práva, ktoré zvyčajne nefigurujú v účtovných knihách (na rozdiel od patentov). Ďalšou príčinou je skutočnosť, že na rozdiel od iných priemyselných projektov sa kultúrne diela obvykle nevyrábajú masovo, pričom každá kniha, opera, divadelná hra, film a videohra sú jedinečným prototypom a spoločnosti zvyčajne pracujú na báze projektov.

Po posúdení viacerých možností sa v rámci obidvoch posúdení vplyvu dospelo k záveru, že zlúčenie programov Kultúra, MEDIA, MEDIA Mundus a nového finančného nástroja do jedného rámcového programu by prinieslo výhody v porovnaní so všetkými ostatnými možnosťami, o ktorých sa uvažovalo, predovšetkým z hľadiska dosiahnutia potrebných cieľov, efektívnosti, nákladovej efektívnosti (výsledky dosiahnuté na vynaložené euro) a súdržnosti.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Program sa bude zakladať na článkoch 166, 167 a 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Článok 166 je východiskom pre akcie EÚ v oblasti odborného vzdelávania. V článku 167 sa stanovujú právomoci EÚ v oblasti kultúry a vyžaduje sa, aby Európska únia vykonávala opatrenia, ktorými prispeje k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom by mala rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo, a v prípade potreby podporiť a doplniť opatrenia členských štátov v oblasti uvedenej v tomto ustanovení. V článku 173 ZFEÚ sa uvádza, že Únia a členské štáty majú zabezpečiť, aby existovali podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie, okrem iného prostredníctvom prijímania opatrení na podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre iniciatívu a rozvoj podnikov.

Okrem toho sa v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii uznáva, že vnútorný trh a hospodársky rast musí sprevádzať rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ. V Charte základných práv EÚ (článok 22) sa uvádza, že Únia musí rešpektovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. V neposlednom rade sa mandát Únie uznáva v medzinárodnom práve, v Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý je súčasťou acquis communautaire.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Celkový rozpočet na akcie (na roky 2014 – 2020) predstavuje 1,801 miliardy EUR (v súčasných cenách).

5. NEPOVINNÉ PRVKY

Navrhovaný program pozostáva z rámca s tromi oblasťami:

– medzisektorovou oblasťou určenou všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti vrátane finančného nástroja a podpory pre nadnárodnú politickú spoluprácu a inovačné medzisektorové akcie,

– oblasťou Kultúra určenou sektorom kultúry a tvorivej činnosti,

– oblasťou MEDIA určenou audiovizuálnemu sektoru.

Rozpočtové prostriedky budú orientačne rozdelené takto: 15 % pre medzisektorovú oblasť, 30 % pre oblasť Kultúra a 55 % pre oblasť MEDIA.

Jeho všeobecné ciele budú i) chrániť a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a ii) posilňovať konkurencieschopnosť sektora; týmto spôsobom prispeje k stratégii EÚ 2020 a jej hlavným iniciatívam.

Konkrétne ciele programu sú:

– podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni, aj pomocou posilnenia vzťahov a sietí medzi príslušnými subjektmi,

– podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a osloviť nové publikum v Európe a za jej hranicami,

– posilňovať finančnú kapacitu sektorov kultúry a tvorivej činnosti,

– podporovať nadnárodnú politickú spoluprácu s cieľom podporiť tvorbu politík, inováciu, získavanie a udržiavanie publika a nové obchodné modely.

Každá oblasť si stanoví vlastné priority a opatrenia a určí prioritu projektov so systémovým účinkom na tieto sektory, napríklad prostredníctvom podpory nových obchodných modelov, rozvoja sietí a výmeny know-how, najmä v oblasti prechodu na digitálne technológie a globalizácie v týchto sektoroch. Ďalším významným a novým cieľom bude zvyšovanie záujmu o európske diela prostredníctvom podpory činností v oblasti získavania a udržiavania publika.

Medzinárodný rozmer bude do programu Tvorivá Európa začlenený pomocou týchto opatrení:

– možnosť účasti pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré majú výhody z predvstupovej stratégie, krajín EHP, krajín európskeho susedského priestoru a Švajčiarska,

– možnosť dvojstrannej spolupráce s inými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami,

– osobitné akcie zacielené na medzinárodných profesionálov (integrácia programu MEDIA Mundus).

6. ZJEDNODUŠENIE

Značný počet zjednodušení bol zavedený už v súvislosti s riadením súčasných programov Kultúra a MEDIA. V rámci programu Tvorivá Európa sa však zavedú ďalšie zlepšenia.

Vo všeobecnosti sa budú väčšmi využívať paušálne sadzby, väčší počet grantových rozhodnutí a rámcových partnerských dohôd, elektronické predkladanie žiadostí a správ o všetkých akciách a elektronický portál na zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov a príjemcov.

Počet nástrojov a výziev na predkladanie ponúk, ktoré riadi Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) v rámci oblasti Kultúra, sa zníži z 9 na 4 hlavné kategórie. Operačné granty, ktoré boli pre žiadateľov a príjemcov mätúce, sa nebudú ďalej využívať a namiesto nich sa uprednostnia projektové granty.

Finančný nástroj povedie k zlepšeniu využívania finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom finančného pákového efektu, ktorý vytvorí, a opätovného využitia revolvingových fondov, ktoré Komisii poskytnú vyššiu efektívnosť ako tradičné granty príjemcom.

Ďalším významným zjednodušujúcim opatrením bude zlúčenie dvoch informačných sietí s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a väčšiu transparentnosť pre verejnosť na základe jediného vstupného bodu EÚ, ktorým sú informačné kancelárie programu Tvorivá Európa.

K hospodárnejšiemu a štíhlejšiemu riadeniu programu by tiež prispelo vytvorenie jedného výboru pre program, a to nielen vďaka úsporám nákladov na vykonávanie, ale aj vďaka vyššej účinnosti vyplývajúcej zo silnejšej súčinnosti medzi príslušnými politikami a sektormi.

2011/0370 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa

(Text s významom pre EHP)

PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na prvú zarážku jej článku 167 ods. 5, článok 173 ods. 3 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Cieľom zmluvy je položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy a okrem iného zveruje Únii úlohu prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pri súčasnom rešpektovaní ich národnej a regionálnej rozmanitosti a zároveň zabezpečiť, aby existovali podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie. Únia v tejto súvislosti v prípade potreby podporuje a dopĺňa akcie členských štátov zamerané na rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, posilňovanie konkurencieschopnosti európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti a uľahčenie prispôsobenia sa priemyselným zmenám, najmä prostredníctvom odborného vzdelávania.

(2) Podpora Únie pre sektory kultúry a tvorivej činnosti vychádza zo skúseností získaných v rámci týchto programov a akcií: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)[8], rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)[9], rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín (MEDIA Mundus 2011 – 2013)[10], rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES[11] z 24. októbra 2006 o činnosti Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019 a rozhodnutie č. xy/2011[12] (o značke „Európske dedičstvo“).

(3) V „Európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete“[13], schválenej Radou v uznesení zo 16. novembra 2007[14], sa stanovujú ciele budúcich činností Európskej únie v sektoroch kultúry a tvorivých činností. Jej cieľom je podporovať kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, podporovať kultúru ako katalyzátor tvorivosti v rámci pre rast a zamestnanosť a podporovať kultúru ako dôležitú súčasť medzinárodných vzťahov Únie.

(4) So zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 11 a 21, sektory kultúry a tvorivej činnosti významne prispievajú k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rasizmu a xenofóbie a tvoria významnú platformu pre slobodu prejavu. V článku 22 sa stanovuje záväzok rešpektovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

(5) Cieľom Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, je posilniť medzinárodnú spoluprácu, vrátane medzinárodných dohôd o koprodukcii a spoločnej distribúcii, a solidaritu v záujme podpory kultúrnych prejavov všetkých krajín.

(6) Únia je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) od 1. januára 1995 a preto má všeobecnú povinnosť rešpektovať záväzky prijaté v rámci dohôd WTO.

(7) V oznámení Európskej komisie[15] o Európskej stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (stratégia Európa 2020) sa vymedzuje stratégia, ktorej cieľom je vytvoriť z Únie inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré nám zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Komisia v tejto stratégii upozornila na to, že Únia musí vytvoriť atraktívnejšie rámcové podmienky pre inováciu a tvorivosť, aj prostredníctvom podporovania rozvoja podnikov založených na znalostiach a väčšieho prístupu k financiám pre sektory kultúry a tvorivej činnosti.

(8) Podpora Únie pre sektory kultúry a tvorivej činnosti vychádza zo značných skúseností získaných v rámci programov Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus. Tieto programy boli predmetom pravidelného monitorovania a externých hodnotení a uskutočňovali sa verejné konzultácie o ich budúcnosti.

(9) Z tohto monitorovania, hodnotenia a verejných konzultácií vyplýva, že programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus zohrávajú veľmi významnú úlohu pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy a že majú význam z hľadiska potrieb sektorov kultúry a tvorivej činnosti, ale aj to, že ciele akéhokoľvek nového programu by sa mali zosúladiť s cieľmi stratégie Európa 2020. Ďalej z týchto hodnotení a konzultácií, ako aj z rôznych nezávislých štúdií, najmä zo štúdie o podnikateľskom rozmere sektorov kultúry a tvorivej činnosti, vyplýva, že sektory kultúry a tvorivej činnosti čelia spoločným výzvam, konkrétne kontextu vysoko fragmentovaného trhu, vplyvu prechodu na digitálne technológie a globalizácie, ťažkostiam v prístupe k financiám a nedostatku porovnateľných údajov, pričom všetky tieto problémy vyžadujú opatrenia na úrovni Únie.

(10) Európske sektory kultúry a tvorivej činnosti sú už vo svojej podstate fragmentované v závislosti od štátnych a jazykových hraníc. Výsledkom fragmentácie je na jednej strane kultúrne rozmanité a vysoko nezávislé kultúrne prostredie, ktoré poskytuje možnosť vyjadrenia rôznym kultúrnym tradíciám, ktoré prispievajú k rozmanitosti nášho európskeho dedičstva. Na druhej strane však fragmentácia vedie k obmedzenému a neoptimálnemu nadnárodnému pohybu kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti v rámci Únie a za jej hranicami, ku geografickej nerovnováhe a následne k obmedzenému výberu pre spotrebiteľa.

(11) Prechod na digitálne technológie má ohromný vplyv na tvorbu, šírenie, prístupnosť, spotrebu a speňaženie kultúrnych a tvorivých tovarov a služieb. Tieto zmeny ponúkajú európskym sektorom kultúry a tvorivých činností veľké príležitosti. Nižšie distribučné náklady, nové distribučné kanály a nové príležitosti pre úzkoprofilové produkty môžu uľahčiť celosvetovú prístupnosť a zvýšiť pohyb. V záujme využitia týchto príležitostí a prispôsobenia sa súvislostiam prechodu na digitálne technológie a súvislostiam globalizácie musia sektory kultúry a tvorivej činnosti vyvinúť nové zručnosti a vyžadovať väčší prístup k financiám na modernizáciu zariadenia, vývoj nových produkčných a distribučných metód a prispôsobenie svojich obchodných modelov.

(12) Súčasné distribučné postupy podporujú systém financovania kinematografie. Rastie však potreba podporiť vznik atraktívnych legálnych online ponúk a povzbudzovať inovácie. Preto je nevyhnutné podporovať flexibilitu nových spôsobov distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

(13) Jednou z najväčších výziev pre sektory kultúry a tvorivej činnosti, najmä malé subjekty vrátane malých a stredných podnikov a mikropodnikov, sú ťažkosti, s ktorými sa stretávajú pri prístupe k finančným prostriedkom, ktoré potrebujú na financovanie svojich činností, rast, udržanie konkurencieschopnosti alebo internacionalizáciu. Zatiaľ čo táto výzva je spoločná pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, situácia je výrazne ťažšia v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, a to pre nehmotný charakter mnohých ich aktív, prototypový profil ich činností, nedostatočnú investičnú pripravenosť subjektov v týchto sektoroch ako aj nedostatočnú investičnú pripravenosť finančných inštitúcií.

(14) Európska aliancia kultúrneho priemyslu je ako pilotný projekt medzisektorovou iniciatívou v oblasti politík, ktorou sa v prvom rade podporia tvorivé odvetvia na úrovni politík. Jej cieľom je pritiahnutie ďalších finančných prostriedkov pre tvorivé odvetvia na základe pákového efektu a stimulovanie dopytu iných odvetví a sektorov priemyslu po službách tvorivých odvetví. V záujme lepšej podpory inovácií v tvorivých odvetviach sa uskutoční testovanie nových nástrojov, ktoré sa využijú v rámci vzdelávacej platformy v oblasti politík zloženej z európskych, národných a regionálnych zainteresovaných strán.

(15) Je potrebné spojiť súčasné samostatné programy Únie pre sektory kultúry a tvorivej činnosti do jedného komplexného rámcového programu s cieľom účinnejšie podporovať subjekty pôsobiace v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, aby mohli využiť príležitosti ponúkané prechodom na digitálne technológie a globalizáciou, a s cieľom pomôcť im riešiť problémy, ktoré v súčasnosti vedú k fragmentácii trhu. Aby bol program účinný, mal by zohľadňovať osobitnú povahu jednotlivých podsektorov, ich odlišné cieľové skupiny a osobitné potreby prostredníctvom prístupov šitých na mieru v rámci samostatných oblastí.

(16) Projekty Európske hlavné mesto kultúry a značka „Európske dedičstvo“ pomáhajú prehlbovať pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a prispievajú k posilneniu hodnoty kultúrneho dedičstva. Na tieto dve akcie Únie by sa mali poskytnúť finančné prostriedky.

(17) Účasť na programe bude otvorená pre pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie, stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach asociačnej rady alebo podobných dohodách; pre krajiny EZVO, ktoré sú členmi dohody o EHP, a krajiny európskeho susedského priestoru, v súlade s postupmi definovanými s týmito krajinami na základe rámcových dohôd, v ktorých sa stanovuje ich účasť na programoch Európskej únie. Účasť Švajčiarskej konfederácie je predmetom osobitných dohovorov s touto krajinou.

(18) Program by mal byť ďalej otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce s inými krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa stanovia.

(19) Je potrebné podporiť spoluprácu medzi programom a medzinárodnými organizáciami v kultúrnej a audiovizuálnej oblasti, ako sú UNESCO, Rada Európy, a najmä Eurimages, OECD a Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO).

(20) Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií vykonávaných v rámci programu, doplnkovosť k činnostiam členských štátov a súlad s článkom 167 ods. 4 zmluvy a inými činnosťami Únie, najmä na poli vzdelávania, výskumu a inovácie, priemyselnej politiky a politiky súdržnosti, cestovného ruchu a vonkajších vzťahov.

(21) Toto nariadenie stanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie, ktoré v zmysle bodu [17] Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z XX/YY/201Z o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení predstavuje základný odkaz pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu.

(22) V súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva, Komisia poverila od roku 2009 Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru vykonávacími úlohami týkajúcimi sa riadenia programu opatrení Spoločenstva v oblasti vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry. Komisia preto na základe analýzy nákladov a výnosov môže použiť existujúcu výkonnú agentúru na vykonávanie programu Tvorivá Európa na roky 2014 – 2020, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva.

(23) Pokiaľ ide o vykonávanie programu, mala by sa zohľadniť osobitná povaha sektorov kultúry a tvorivej činnosti, a najmä by sa malo dôsledne zabezpečiť, aby sa zjednodušili administratívne a finančné postupy.

(24) So zreteľom na nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999, ako aj na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) by sa mali vypracovať a realizovať príslušné opatrenia na zabránenie podvodom a na vymáhanie prostriedkov, ktoré sa stratili, previedli, alebo neúčelne použili.

(25) Ako sa uvádza v správe Komisie o vplyve rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa upravujú právne základy európskych programov v oblasti celoživotného vzdelávania, kultúry, mládeže a občianstva, z 30. júla 2010, značné skrátenie oneskorenia postupov riadenia prispelo k zvýšeniu efektívnosti programov. V tomto druhu zjednodušovania by sa malo pokračovať.

(26) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto programu by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, ktoré by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[16].

(27) V súlade so zásadami posúdenia týkajúceho sa výkonnosti by postupy monitorovania a hodnotenia programu mali zahŕňať podrobné výročné správy a mali by sa vzťahovať na konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo viazané ciele a ukazovatele, stanovené v tomto nariadení.

(28) Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť počas celého výdavkového cyklu prostredníctvom primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a vo vhodných prípadoch vrátane sankcií.

(29) Mali by sa stanoviť opatrenia na zabezpečenie prechodu od programov Kultúra 2007, MEDIA 2007 a MEDIA Mundus k programu zriadenému týmto rozhodnutím.

(30) Vzhľadom na nadnárodný a medzinárodný charakter navrhovaných akcií ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov. Z dôvodov rozsahu a očakávaných účinkov týchto akcií možno výsledky na nadnárodnej úrovni lepšie dosiahnuť pomocou opatrení na úrovni Únie. Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na podporu dosiahnutia cieľov týkajúcich sa ochrany a podpory európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a posilnenia konkurencieschopnosti sektorov kultúry a tvorivej činnosti v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa zriaďuje program Tvorivá Európa na podporu európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti (ďalej len „program“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „sektory kultúry a tvorivej činnosti“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách a/alebo umeleckých a tvorivých prejavoch, bez ohľadu na to, či sú tieto činnosti orientované na trh, alebo nie, a bez ohľadu na druh štruktúry, ktorá ich vykonáva. K týmto činnostiam patrí tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovarov a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo tvorivé prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie, riadenie alebo regulácia. Sektory kultúry a tvorivej činnosti zahŕňajú najmä architektúru, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálnu oblasť (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), kultúrne dedičstvo, dizajn, festivaly, hudbu, divadelné umenie, vydavateľskú činnosť, rozhlas a výtvarné umenie;

2. „subjekt“ je profesionál, organizácia, podnik alebo inštitúcia, ktorá pôsobí v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti;

3. „finanční sprostredkovatelia“ sú finančné inštitúcie poskytujúce alebo plánujúce poskytovať úverové nástroje alebo dodatočné odborné znalosti týkajúce sa sektorov kultúry a tvorivej činnosti.

Článok 3

Európska pridaná hodnota

1. Program podporí iba tie akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív.

2. Európska pridaná hodnota sa zabezpečí najmä prostredníctvom:

a) nadnárodného charakteru jeho činností a ich vplyvu, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne a medzinárodné programy ako aj iné programy Únie;

b) úspor z rozsahu a kritického množstva, ku ktorým môže podpora EÚ prispieť, čím sa vytvorí pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky,

c) nadnárodnej spolupráce podnecujúcej komplexnejšie, rýchlejšie a účinnejšie reakcie na globálne výzvy a vytvárajúcej dlhodobé systémové účinky na príslušné sektory,

d) zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom.

Článok 4

Všeobecné ciele programu

Všeobecné ciele programu sú:

a) chrániť a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

b) posilňovať konkurencieschopnosť sektorov kultúry a tvorivej činnosti so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Článok 5

Konkrétne ciele programu

Konkrétne ciele programu sú:

a) podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni;

b) podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a osloviť nové publikum v Európe a za jej hranicami;

c) posilňovať finančnú kapacitu sektorov kultúry a tvorivej činnosti a najmä malých a stredných podnikov a organizácií;

d) podporovať nadnárodnú politickú spoluprácu s cieľom podporiť tvorbu politík, inovácie, získavanie a udržiavanie publika a nové obchodné modely.

Článok 6

Štruktúra programu

Program pozostáva z týchto oblastí:

a) medzisektorovej oblasti určenej všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti;

b) oblasti Kultúra určenej sektorom kultúry a tvorivej činnosti;

c) oblasti MEDIA určenej audiovizuálnemu sektoru.

KAPITOLA II

Medzisektorová oblasť

Článok 7

Finančný nástroj pre sektory kultúry a tvorivej činnosti

1. Komisia vytvorí nástroj zameraný na sektory kultúry a tvorivej činnosti, ktorý bude prevádzkovaný v kontexte dlhového nástroja Únie pre malé a stredné podniky. Tento nástroj má tieto priority:

a) uľahčiť prístup k financiám pre malé a stredné podniky a organizácie v európskych sektoroch kultúry a tvorivej činnosti;

b) zlepšovať, na tento účel, schopnosť finančných inštitúcií posudzovať projekty v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti vrátane technickej pomoci a opatrení v oblasti nadväzovania kontaktov.

2. Priority sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami prílohy I.

Článok 8

Nadnárodná politická spolupráca

S cieľom podporiť tvorbu politík, inovácie, získavanie a udržiavanie publika a obchodné modely v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti Komisia vykonáva tieto podporné opatrenia pre nadnárodnú politickú spoluprácu:

a) nadnárodná výmena skúseností a know-how o nových obchodných modeloch, činnosti partnerského učenia a nadväzovania kontaktov medzi subjektmi pôsobiacimi v sektore kultúry a zákonodarcami v súvislosti s rozvojom sektorov kultúry a tvorivých činností;

b) údaje o trhu, štúdie, nástroje na predvídanie potrieb z hľadiska zručností a pracovných miest, hodnotenia, analýza politík a podpora štatistických zisťovaní;

c) poplatok za členstvo v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade s cieľom podporovať zber a analýzu údajov v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti;

d) testovanie nových a medzisektorových obchodných prístupov k financovaniu, distribúcii a speňažovaniu tvorby;

e) konferencie, semináre a politický dialóg, aj na poli kultúrnej a mediálnej gramotnosti;

f) podpora vnútroštátnych členov siete informačných kancelárií programu Tvorivá Európa na vykonávanie týchto úloh:

– propagovať program Tvorivá Európa na vnútroštátnej úrovni,

– pomáhať sektorom kultúry a tvorivej činnosti v súvislosti s programom Tvorivá Európa a poskytovať informácie o rôznych druhoch pomoci dostupnej v rámci politiky Únie,

– podnecovať cezhraničnú spoluprácu medzi profesionálmi, inštitúciami, platformami a sieťami v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti,

– podporovať Komisiu poskytovaním pomoci týkajúcej sa sektorov kultúry a tvorivej činnosti v členských štátoch, napríklad prostredníctvom poskytovania údajov o týchto sektoroch,

– podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie o výsledkoch a vplyvoch programu a ich šírenia.

KAPITOLA III

Oblasť Kultúra

Článok 9

Priority oblasti Kultúra

1. V oblasti posilnenia kapacity týchto sektorov sa stanovujú tieto priority:

a) podporovať akcie poskytujúce subjektom zručnosti a know-how podnecujúce k prechodu na digitálne technológie vrátane skúšania nových prístupov k získavaniu a udržiavaniu publika a obchodných modelov;

b) podporovať akcie umožňujúce subjektom internacionalizovať svoju profesijnú dráhu v Európe a za jej hranicami;

c) poskytovať podporu pre posilnenie európskych subjektov a medzinárodných kultúrnych sietí so zámerom uľahčiť prístup k profesijným príležitostiam.

2. V oblasti podpory nadnárodného pohybu sa stanovujú tieto priority:

a) podporovať medzinárodné turné, podujatia a výstavy;

b) podporovať pohyb európskej literatúry;

c) podporovať získavanie a udržiavanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o európske kultúrne diela.

Článok 10

Opatrenia na podporu oblasti Kultúra

V rámci oblasti Kultúra sa poskytuje podpora na tieto opatrenia:

a) opatrenia v oblasti spolupráce spájajúce subjekty z rôznych krajín s cieľom vykonávať sektorové a medzisektorové činnosti;

b) činnosti európskych orgánov zahŕňajúcich siete subjektov z rôznych krajín;

c) činnosti organizácií, ktoré poskytujú európsku propagačnú platformu pre rozvoj nových talentov a podnecujú pohyb umelcov a pohyb diel so systémovým a rozsiahlym účinkom;

d) podpora literárneho prekladu;

e) osobitné akcie zamerané na zviditeľňovanie bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a na podnecovanie medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia vrátane európskych kultúrnych ocenení, značky „Európske dedičstvo“ a európskych hlavných miest kultúry.

KAPITOLA IV

Oblasť MEDIA

Článok 11

Priority oblasti MEDIA

1. V oblasti posilňovania kapacity týchto sektorov sa stanovujú tieto priority:

a) uľahčovať získavanie zručností a rozvoj sietí a najmä podnecovať využívanie digitálnych technológií s cieľom zabezpečiť prispôsobenie sa vývoju na trhu;

b) zvyšovať schopnosť subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore vytvárať audiovizuálne diela s potenciálom pohybu v Európe a mimo nej a uľahčiť európsku a medzinárodnú koprodukciu vrátane koprodukcie s televíznymi vysielateľmi;

c) podnecovať výmeny medzi podnikmi prostredníctvom uľahčenia prístupu subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore na trhy a k obchodným nástrojom so zámerom zviditeľniť ich projekty na európskom trhu a na medzinárodných trhoch.

2. V oblasti podpory nadnárodného pohybu sa stanovujú tieto priority:

a) podporovať distribúciu filmov do kín prostredníctvom nadnárodného marketingu, vytvárania značiek, distribúcie a vystavovania audiovizuálnych projektov;

b) podporovať nadnárodný marketing a distribúciu na online platformách;

c) podporovať získavanie a udržiavanie publika ako prostriedku na podnecovanie záujmu o audiovizuálne diela, najmä prostredníctvom propagácie, podujatí, filmovej gramotnosti a festivalov;

d) podporovať flexibilitu nových spôsobov distribúcie s cieľom umožniť vznik nových obchodných modelov.

Článok 12

Opatrenia na podporu oblasti MEDIA

V rámci oblasti MEDIA sa poskytuje podpora na tieto opatrenia:

a) podpora vytvorenia komplexnej ponuky získavania nových zručností, výmeny poznatkov a iniciatív v oblasti nadväzovania kontaktov;

b) podpora subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore na vytváranie európskych audiovizuálnych diel so zvýšeným potenciálom cezhraničného pohybu;

c) podpora činností zameraných na uľahčovanie európskych a medzinárodných koprodukcií vrátane televízie;

d) uľahčenie prístupu k odborovým obchodným podujatiam a trhom audiovizuálneho sektora a používania online obchodných nástrojov v rámci Európy aj mimo nej;

e) vytváranie systémov podpory distribúcie inonárodných európskych filmov na všetkých platformách a podpory činnosti medzinárodného predaja;

f) uľahčenie pohybu európskych filmov na celom svete a medzinárodných filmov v Európe na všetkých platformách;

g) podpora siete európskych vlastníkov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov vrátane integrácie digitálnych technológií;

h) podpora iniciatív predstavujúcich a podporujúcich rozmanitosť európskych audiovizuálnych diel;

i) podpora činností zameraných na prehlbovanie poznatkov a záujmu publika;

j) podpora inovatívnych akcií, v rámci ktorých sa skúšajú nové obchodné modely a nástroje v oblastiach, ktoré pravdepodobne ovplyvní zavedenie a používanie digitálnych technológií.

KAPITOLA V

Výsledky výkonnosti a šírenie

Článok 13

Konzistentnosť a doplnkovosť

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkovú konzistentnosť a doplnkovosť s:

a) príslušnými politikami EÚ, najmä v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, výskumu a inovácií, podnikania, cestovného ruchu, spravodlivosti a rozvoja;

b) inými príslušnými zdrojmi finančných prostriedkov EÚ v oblasti kultúrnej a mediálnej politiky, najmä Európskym sociálnym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja, programami na podporu výskumu a inovácií ako aj finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spravodlivosti a občianstva, programami vonkajšej spolupráce a predvstupovými nástrojmi. Osobitne dôležité bude zabezpečiť súčinnosť na úrovni vykonávania medzi programom a vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu.

2. Pri uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia sa rešpektujú medzinárodné záväzky Únie.

Článok 14

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia zabezpečí pravidelné monitorovanie a externé hodnotenie programu Tvorivá Európa na základe nižšie uvedených ukazovateľov výkonnosti. Musí sa zohľadniť skutočnosť, že dosiahnutie výsledkov výkonnosti závisí od doplnkového vplyvu iných činností na európskej a vnútroštátnej úrovni na sektory kultúry a tvorivej činnosti:

a) Ukazovatele pre všeobecné ciele uvedené v článku 4:

– podiel týchto sektorov na zamestnanosti a na HDP,

– percentuálny podiel ľudí, ktorí uvedú, že majú prístup k európskym kultúrnym dielam.

b) Ukazovatele pre konkrétne ciele uvedené v článku 5:

Pokiaľ ide o cieľ podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti uvedený v písm. a) článku 5:

– internacionalizácia subjektov pôsobiacich v sektore kultúry a počet vytvorených nadnárodných partnerstiev,

– počet príležitostí na vzdelávanie vytvorených pre umelcov / subjekty pôsobiace v sektore kultúry, ktoré rozšírili ich zručnosti a zamestnateľnosť.

Pokiaľ ide o cieľ podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a získavanie nového publika v Európe a za jej hranicami, uvedený v písm. b) článku 5:

Oblasť Kultúra:

– počet ľudí priamo a nepriamo oslovených prostredníctvom projektov podporovaných programom.

Oblasť MEDIA:

– počet návštev európskych filmov v Európe a na celom svete (10 najvýznamnejších mimoeurópskych trhov),

– percentuálny podiel európskych audiovizuálnych diel v kinách, televízii a na digitálnych platformách.

Pokiaľ ide o cieľ posilňovať finančnú kapacitu sektorov kultúry a tvorivej činnosti, uvedený v písm. c) článku 5:

– objem úverov poskytnutých v rámci finančného nástroja,

– počet a geografické rozloženie finančných inštitúcií poskytujúcich prístup k financiám pre sektory kultúry a tvorivej činnosti,

– počet, krajina pôvodu a podsektory konečných príjemcov využívajúcich finančný nástroj.

Pokiaľ ide o cieľ podporovať nadnárodnú politickú spoluprácu, uvedený v písm. d) článku 5:

– počet členských štátov využívajúcich pri tvorbe svojich vnútroštátnych politík výsledky otvorenej metódy koordinácie a počet nových iniciatív.

2. Výsledky procesu monitorovania a hodnotenia sa využívajú pri vykonávaní programu.

3. Hodnotenie musí mať správny rozsah a vykoná sa dostatočne včas na to, aby sa jeho výsledky mohli využiť v procese rozhodovania.

a) Okrem pravidelného monitorovania Komisia najneskôr do konca roku 2017 vypracuje externú hodnotiacu správu, v ktorej posúdi účinnosť pri dosahovaní cieľov a efektívnosť programu a jeho európsku pridanú hodnotu s ohľadom na rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení programu. Hodnotenie sa zameria na možnosti zjednodušenia, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť, trvalú relevantnosť všetkých cieľov ako aj prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zohľadnia sa v ňom výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES, č. 1718/2006/ES a č. 1041/2009/ES.

b) Komisia vyhodnotí dlhodobé vplyvy a trvalú udržateľnosť účinkov opatrení s ohľadom na ich využitie pre potreby rozhodnutia o prípadnom obnovení, zmene alebo pozastavení nasledujúceho programu.

Článok 15

Komunikácia a šírenie

1. Príjemcovia v rámci projektov podporovaných programom zabezpečia komunikáciu a šírenie informácií o financovaní z Únie, ktoré získali, a dosiahnutých výsledkoch.

2. Sieť informačných kancelárií programu Tvorivá Európa uvedená v článku 8 písm. f) zabezpečí komunikáciu a šírenie informácií o financovaní poskytnutom z Únie a o výsledkoch dosiahnutých v ich krajine.

KAPITOLA VI

Prístup k programu

Článok 16

Ustanovenia týkajúce sa krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a medzinárodných organizácií

1. Program podporuje kultúrnu rozmanitosť na medzinárodnej úrovni v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

2. Oblasti sú otvorené pre účasť týchto krajín, za predpokladu, že sú splnené podmienky, vrátane podmienok stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb pre oblasť MEDIA, a vyplatili sa dodatočné rozpočtové prostriedky:

a) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie, stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b) krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, v súlade s ustanoveniami dohody o EHP;

c) Švajčiarska konfederácia na základe dvojstrannej dohody, ktorá sa uzatvorí s touto krajinou;

d) krajiny európskeho susedského priestoru v súlade s postupmi stanovenými s týmito krajinami na základe rámcových dohôd, v ktorých sa stanovuje ich účasť na programoch Európskej únie.

3. Program je otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce zamerané na vybrané krajiny alebo regióny na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov.

4. Program umožňuje spoluprácu a spoločné akcie s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, ako je UNESCO, Rada Európy, OECD alebo Svetová organizácia duševného vlastníctva, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu.

KAPITOLA VII

Vykonávacie ustanovenia

Článok 17

Vykonávanie programu

Na účely vykonávania programu Komisia prijme ročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2. V ročných pracovných programoch sa stanovia sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková výška plánu financovania. Zároveň budú obsahovať opis akcií, ktoré sa majú financovať, údaje o sume vyčlenenej na jednotlivé akcie a orientačný harmonogram vykonávania. V prípade grantov budú obsahovať priority, základné kritériá hodnotenia a maximálnu mieru spolufinancovania.

Článok 18

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre program Tvorivá Európa. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 19

Finančné ustanovenia

1. Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie stanovené v článku 1 ods. 1 sa stanovuje na EUR 1 801 000 000.

2. Finančné prostriedky pridelené na program môžu pokrývať aj výdavky na prípravné činnosti, činnosti v rámci monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sa priamo vyžadujú na riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, najmä na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie politických priorít Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavky spojené so sieťami IT so zameraním na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ďalšími výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení programu.

3. Pridelené finančné prostriedky môžu pokrývať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES, č. 1718/2006/ES a č. 1041/2009/ES. V prípade potreby sa v rozpočte na obdobie po roku 2020 môžu vyčleniť na podobné výdavky rozpočtové prostriedky s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa neukončia do 31. decembra 2020.

4. Komisia poskytuje finančnú podporu Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. XX/2012 [nariadenie o rozpočtových pravidlách].

5. V riadne zdôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných akcií ako oprávnené, aj keď tieto náklady vzniknú príjemcovi pred predložením žiadosti o financovanie.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Európskej únie

1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných protiprávnych činností, účinných kontrol, spätného získania neoprávnene vyplatených súm v prípade odhalenia nezrovnalostí a v prípade potreby prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli na základe príslušného programu poskytnuté finančné prostriedky Únie. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže byť oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi stanovenými v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Európskej únie.

3. Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante a rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto programu, musia výslovne Komisii, Dvoru audítorov a OLAF-u udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste podľa nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nariadenie o rozpočtových pravidlách].

KAPITOLA VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 21

Zrušujúce a prechodné ustanovenia

1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES, rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES sa zrušujú z účinnosťou od 1. januára 2014.

2. Činnosti vykonávané pred 31. decembrom 2013 na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES, rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES sa až do ich ukončenia naďalej riadia podľa ustanovení týchto rozhodnutí.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné vo celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

V Bruseli,

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

VYKONÁVACIE OPATRENIA PRE FINANČNÝ NÁSTROJ PRE SEKTORY KULTÚRY A TVORIVEJ ČINNOSTI

Komisia vytvorí nástroj zameraný na sektory kultúry a tvorivej činnosti, ktorý bude prevádzkovaný v kontexte dlhového nástroja Európskej únie pre malé a stredné podniky. Takto poskytnutá finančná podpora je vyhradená pre malé a stredné podniky a organizácie pôsobiace v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti.

1. Úlohy

Nástroj pre sektory kultúry a tvorivej činnosti plní tieto úlohy:

a) poskytuje záruky vhodným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na programe Tvorivá Európa;

b) poskytuje finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti a schopnosť hodnotiť riziká spojené so subjektmi v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti;

2. Výber sprostredkovateľov

Sprostredkovatelia sa vyberajú v súlade s osvedčenými trhovými postupmi so zreteľom na účinok na:

– objem dlhového financovania poskytnutého subjektu pôsobiaceho v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a/alebo

– prístup subjektu pôsobiaceho v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti k financiám a/alebo

– riziko, ktoré pri financovaní subjektu pôsobiaceho v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti, podstupuje príslušný sprostredkovateľ.

3. Dĺžka trvania nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti

Jednotlivé záruky môžu mať splatnosť do 10 rokov.

V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nariadenie o rozpočtových pravidlách] sa príjmy a splátky vytvorené zárukami pripisujú finančnému nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré už boli ustanovené v predchádzajúcom viacročnom finančnom rámci, sa príjmy a splátky vytvorené operáciami, ktoré začali v predchádzajúcom období, pripisujú finančnému nástroju v súčasnom období.

4. Budovanie kapacít

Budovanie kapacít v rámci nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti je v podstate poskytovanie odborných služieb finančným sprostredkovateľom, ktorí v rámci nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti podpísali dohodu o nástroji, s cieľom poskytnúť každému finančnému sprostredkovateľovi dodatočné odborné znalosti a schopnosti na hodnotenie rizík spojených s financovaním sektorov kultúry a tvorivej činnosti. Okrem toho by subjekty v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti by mohli mať z tohto budovania kapacít prospech tým, že získajú príslušné zručnosti na vypracovanie obchodných plánov a pripravenie presných informácií o svojich projektoch, ktoré by pomohli finančnému sprostredkovateľovi efektívne hodnotiť projekty v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti.

5. Rozpočet

Rozpočtové prostriedky pokryjú celkové náklady nástroja vrátane platobných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom, ako sú straty vyplývajúce zo záruk, poplatky pre EIF za správu finančných prostriedkov Únie, ako aj všetky ostatné oprávnené náklady alebo výdavky.

6. Zviditeľňovanie a zvyšovanie informovanosti

Každý sprostredkovateľ zabezpečí primeraný stupeň zviditeľnenia a transparentnosti podpory poskytnutej Úniou vrátane primeraných informácií o finančných príležitostiach, ktoré program poskytuje.

Je potrebné zabezpečiť, aby koneční príjemcovia boli primerane informovaní o dostupných možnostiach financovania.

PRÍLOHA II

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[17]

Hlava 15 Vzdelávanie a kultúra

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

ü Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[18]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Program prispeje k stratégii Európa 2020 (KOM(2010) 2020, 3.3.2010) prostredníctvom

a) zabezpečenia ochrany a podpory európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

b) posilňovania konkurencieschopnosti sektorov kultúry a tvorivej činnosti so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele:

a) podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni;

b) podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a osloviť nové publikum v Európe a za jej hranicami;

c) posilňovať finančnú kapacitu sektorov kultúry a tvorivej činnosti;

d) podporovať nadnárodnú politickú spoluprácu s cieľom podporiť tvorbu politík, inovácie, získavanie a udržiavanie publika a nové obchodné modely.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

15.04 Tvorivá Európa

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Program posilní adaptáciu sektorov kultúry a tvorivej činnosti na globalizáciu a na prechod na digitálne technológie a zvýši nadnárodný obchod s kultúrnymi dielami a mobilitu umelcov a iných profesionálov, čím zlepší ich schopnosť pôsobiť na medzinárodnej úrovni a prispievať k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Dosiahlo by sa to zameraním na projekty, ktoré môžu podporiť know-how a zručnosti umožňujúce plné využitie potenciálu, ktorý ponúka prechod na digitálne technológie, pokiaľ ide o získanie širšieho publika, rozvoj nových obchodných modelov a využívanie nových zdrojov príjmov (ktoré tiež prispeje k zníženiu závislosti od financovania z verejných prostriedkov). S pomocou multiplikátorov by sa mal dosiahnuť exponenciálny účinok. Cielenejšia podpora nadnárodného pohybu diel by mala pomôcť vytvoriť úspory z rozsahu prostredníctvom podpory fyzických sietí pre umelcov, profesionálov a diela alebo širšej digitálnej distribúcie mimo tradičných distribučných reťazcov, čím by sa mala uľahčiť návratnosť nákladov vďaka dlhšiemu uvádzaniu a širšiemu publiku.

Štruktúra rámcového programu, do ktorého sú integrované predchádzajúce programy Kultúra, MEDIA 2007 a MEDIA Mundus, zabezpečí plynulejší tok informácií medzi sektormi a pomôže zvýšiť úroveň výmeny poznatkov, napríklad v oblasti nových obchodných zručností. Táto štruktúra umožňuje jednoduchšie nadväzovanie kontaktov, jednoduchšiu spoluprácu a strategické partnerstvá medzi subjektmi, ako by to bolo v prípade dvoch samostatných programov.

Zahrnutie finančného nástroja navyše pomôže sektorom kultúry a tvorivej činnosti dosiahnuť finančnú stabilitu, investovať do inovácií, vstupovať na nové rastové trhy prostredníctvom digitálnej distribúcie a predaja, a tým oslovovať nové a širšie publikum.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

a) Ukazovatele pre všeobecné ciele (článok 4 nariadenia):

- podiel týchto sektorov na zamestnanosti a na HDP [cieľ na rok 2020: zvýšenie podielu na zamestnanosti a na HDP vo výške 5 %],

- percentuálny podiel ľudí, ktorí uvedú, že majú prístup k inonárodným európskym kultúrnym dielam [cieľ na rok 2020: zvýšenie o 2 percentuálne body v porovnaní s prieskumom Eurobarometer z roku 2007].

b) Ukazovatele konkrétnych cieľov (článok 5 nariadenia):

Pokiaľ ide o podporu schopnosti európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti (článok 5 písm. a)):

- internacionalizácia subjektov pôsobiacich v sektore kultúry a počet vytvorených nadnárodných partnerstiev [cieľ na rok 2020: vytvorenie 10 000 nadnárodných partnerstiev],

- počet príležitostí na vzdelávanie vytvorených pre umelcov / subjekty pôsobiace v sektore kultúry, ktoré rozšírili ich zručnosti a zamestnateľnosť [cieľ na rok 2020: 300 000 profesionálov s príležitosťami na vzdelávanie].

Pokiaľ ide o podporu nadnárodného pohybu kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a získavanie nového publika v Európe a za jej hranicami (článok 5 písm. b)):

Oblasť Kultúra:

- počet ľudí priamo a nepriamo oslovených prostredníctvom projektov podporovaných programom [100 miliónov ľudí],

Oblasť MEDIA:

- počet návštev európskych filmov v Európe a na celom svete (10 najvýznamnejších mimoeurópskych trhov) [cieľ na rok 2020: 325 miliónov návštev (v Európe), 165 miliónov návštev (na celom svete, 10 najvýznamnejších trhov) (zvýšenie o 10 %)],

- percentuálny podiel európskych audiovizuálnych diel v kinách, televízii a na digitálnych platformách [cieľ na rok 2020: 60 % v prípade kina, 67 % v prípade TV, 67 % v prípade digitálnych platforiem].

Pokiaľ ide o posilnenie finančnej kapacity sektorov kultúry a tvorivej činnosti (článok 5 písm. c)):

- objem úverov poskytnutých v rámci finančného nástroja [cieľ na rok 2020: úvery v hodnote 1 miliardy EUR],

- počet a geografické rozloženie finančných inštitúcií poskytujúcich prístup k financiám pre sektory kultúry a tvorivej činnosti [cieľ na rok 2020: finančné inštitúcie z 10 rôznych krajín],

- počet, krajina pôvodu a podsektory konečných príjemcov využívajúcich finančný nástroj [cieľ na rok 2020: 15 000 príjemcov z 5 rôznych podsektorov].

Pokiaľ ide o podporu nadnárodnej politickej spolupráce (článok 5 písm. d)):

- počet členských štátov využívajúcich pri tvorbe svojich vnútroštátnych politík výsledky otvorenej metódy koordinácie a počet nových iniciatív [cieľ na rok 2020: každý členský štát zúčastňujúci sa na OMK bude využívať výsledky a rozbehne aspoň jednu iniciatívu].

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Program bude reagovať na výzvy, ktorým sektory kultúry a tvorivej činnosti čelia v súvislosti s fragmentáciou, globalizáciou a prechodom na digitálne technológie, nedostatkom údajov a nedostatkom súkromných investícií a prispeje k splneniu cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom podpory inovácií, podnikania a inteligentného, udržateľného rozvoja a sociálneho začlenenia.

Zvyšuje prínos týchto sektorov v rámci podielu na zamestnanosti a raste, ktorý v roku 2008 predstavoval 4,5 % celkového európskeho HDP a zhruba 3,8 % pracovných síl.

1.5.2.     Pridaná hodnota zapojenia EÚ

Popri doplnkovosti s inými politikami a programami EÚ by nová iniciatíva mala túto pridanú hodnotu zapojenia EÚ:

- nadnárodný charakter jej činností a vplyv ich výstupov, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne a medzinárodné programy ako aj iné programy EÚ,

- úspory z rozsahu a kritické množstvo, ku ktorým môže podpora Európskej únie prispieť, čím sa vytvorí pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky,

- nadnárodnú spoluprácu, ktorá môže podnietiť komplexnejšie, rýchlejšie a účinnejšie reakcie na globálne výzvy a môže mať dlhodobé systémové účinky na tento sektor,

- zabezpečenie vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe výsledkov viacerých hodnotení a verejných konzultácií v súvislosti s predchádzajúcimi programami sa programom Tvorivá Európa zavedú opatrenia prispôsobené aktuálnym a budúcim potrebám týchto sektorov, ktorými sa zjednoduší riadenie a vykonávanie programu.

Dramatické zmeny týchto sektorov v zmysle digitalizácie a globalizácie a neustále sa vyvíjajúce technológie si vyžadujú rozsiahle prispôsobenie zo strany subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti. Tieto potreby sa odzrkadľujú v navrhovanej akcii. Program podporuje nové kompetencie, napríklad vývoj nových obchodných modelov a zdrojov príjmov vrátane marketingu a zručností v oblasti získavania a udržiavania publika, najnovšieho know-how v oblasti IKT a lepších znalostí o otázkach ako autorské práva a zároveň reaguje na súčasný nedostatok trhových údajov. Nové geografické a produktové trhy sa získajú prostredníctvom zavedenia medzinárodného rozmeru do celého programu a tiež napríklad zvýšeným zameraním na videohry. Program bude mať pružnosť umožňujúcu ďalšie experimentovanie prostredníctvom podpory pilotných projektov. Program navyše napĺňa potrebu opatrení v oblasti mediálnej a kultúrnej gramotnosti s cieľom získavať, udržiavať a rozširovať publikum a prispievať ku kritickému chápaniu európskych kultúrnych a tvorivých diel.

Programom sa vytvára rozpoznateľný a jednoduchý jednotný vstupný bod pre subjekty pôsobiace v európskych sektoroch kultúry a tvorivej činnosti. Jednotná informačná kancelária programu Tvorivá Európa ušetrí zdroje a zlepší riadenie kancelárií, uľahčí uplatňovanie a zabezpečí zviditeľnenie programu.

V záujme zrýchlenia operačného riadenia programu sa zavedú ďalšie zjednodušenia. Tieto zjednodušenia sa budú týkať: zlepšenia nástrojov a zdrojov na zber a analýzu údajov, väčšieho využívania financovania na základe jednorazových súm a paušálnych sadzieb, rámcových dohôd o partnerstve, rozhodnutí o poskytnutí grantu, zníženia počtu nástrojov v prípade oblasti Kultúra, portálov pre príjemcov a iných nástrojov IKT s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov/príjemcov, elektronických žiadostí a formulárov záverečných správ pre všetky akcie.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Program bude v plnej miere dopĺňať iné nástroje EÚ. Žiadny iný program EÚ nepodporuje nadnárodnú mobilitu umelcov/ profesionálov v kultúrnom a audiovizuálnom sektore, ani pohyb diel. Pokiaľ ide o jazykovú rozmanitosť, program bude dopĺňať akcie EÚ týkajúce sa jazykového vzdelávania. Program však nie je zameraný na formálne ani neformálne vzdelávanie, ktoré patrí do rozsahu programu Erasmus pre všetkých, ale zameriava sa na podporu partnerského a intenzívneho učenia medzi kultúrnymi organizáciami o témach, pri ktorých tieto sektory čelia kľúčovým výzvam.

Program bude dopĺňať politiku EÚ v oblasti kultúry tak, že sa bude priamo zameriavať na subjekty pôsobiace v sektore kultúry, a tým pomôže priniesť systémovú zmenu z hľadiska priorít politiky EÚ.

Na rozdiel od iných druhov financovania EÚ, ako sú EFRR, ESF či rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, bude tento program konkrétne zameraný na potreby sektorov kultúry a tvorivej činnosti, ktoré chcú pôsobiť za hranicami vlastnej krajiny a ktoré majú silnú väzbu na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Podpora z EFRR/ESF je v súčasnosti určená na zachovanie, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, rozvoj kultúrnej infraštruktúry, obnovu miest, podporu cestovného ruchu, podporu podnikania, podporu pre kultúrne služby založené na IKT a zdokonaľovanie ľudského kapitálu, s veľmi silným dôrazom na inovácie a regionálny alebo miestny rozvoj. Podpora tvorby politík by navyše bola prínosná pre výmenu znalostí v rámci tvorby regionálnych politík členskými štátmi.

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) poskytuje malým a stredným podnikom prístup k financovaniu (prostredníctvom záruk a kapitálovej účasti) a financie na zavádzanie digitálnych technológií a obsahov, ale ide o všeobecné nástroje, ktoré nezahŕňajú šírenie odborných znalostí špecifických pre tento sektor. Finančný nástroj vytvorený v rámci programu na posilnenie finančnej kapacity európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti bude zameraný na konkrétne potreby týchto sektorov s cieľom podporiť lepšie chápanie problematiky posudzovania rizík v týchto sektoroch zo strany finančných inštitúcií a podnietiť nadväzovanie kontaktov medzi nimi.

Masová digitalizácia kultúrneho dedičstva sa nebude podporovať prostredníctvom oblasti Kultúra. Mohla by sa však financovať v rámci štrukturálnych fondov. Navyše, politika a akcie súvisiace s digitalizáciou a agregáciou obsahu európskej digitálnej knižnice Europeana sa vykonávajú v rámci Digitálnej agendy pre Európu.

Medzinárodné financovanie v rámci oblasti Kultúra pomôže európskemu sektoru kultúry pôsobiť na medzinárodnej úrovni, pričom sa budú sledovať ciele interného programu. Na rozdiel od iných nástrojov EÚ zameraných na kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami je tento nástroj viacstranný, nie dvojstranný a nie je zameraný na rozvojovú spoluprácu v tretích krajinách. Po vybudovaní sektorov kultúry a tvorivej činnosti však bude vytvárať súčinnosť s týmito programami.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

þ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– þ  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 1.1.2014 do 31.12.2020

– þ  Finančný vplyv trvá od roku 2014 do roku 2020 (a pre platby po roku 2020)

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[19]

þ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

þ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– þ  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené Spoločenstvami[20]

– þ  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

þ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Program bude vykonávať:

- Komisia v prípade týchto akčných smerov: osobitných akcií v rámci oblasti Kultúra (ocenenia, EHMK, značka „Európske dedičstvo“ atď.), podpory koprodukčného fondu, podpory nadnárodnej politickej spolupráce

- výkonná agentúra EACEA v prípade ostatných akčných smerov

- EIF v prípade finančného nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti

- medzinárodné koprodukčné fondy sídliace v Európe (orgány podľa článku 54 nariadenia o rozpočtových pravidlách) v prípade koprodukčného akčného smeru

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia zabezpečí pravidelné monitorovanie a externé hodnotenie programu Tvorivá Európa na základe ukazovateľov uvedených v bode 1.4.4. Musí sa zohľadniť skutočnosť, že posúdenie ukazovateľov závisí od doplnkového vplyvu iných činností na európskej a vnútroštátnej úrovni na sektory kultúry a tvorivej činnosti. Komisia najneskôr do 31. decembra 2017 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania programu. Toto hodnotenie bude zahŕňať ex post hodnotenie predchádzajúcich programov.

2.2.        Systém riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

A: Kľúčové riziká a kľúčové príčiny chýb

Na základe rizík a príčin chýb, ktoré sa už uviedli v správach o súčasných programoch MEDIA a Kultúra, sa v súvislosti s programom Tvorivá Európa identifikovali tieto kľúčové riziká a príčiny chýb:

- špecifická cieľová skupina: väčšinu účastníkov programu budú pravdepodobne tvoriť malé a stredné organizácie pôsobiace v audiovizuálnom sektore a sektore tvorivých činností. Niektoré z nich nemusia mať silné finančné zázemie alebo sofistikované riadiace štruktúry. Môže to mať vplyv na ich finančnú a operačnú kapacitu na hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ,

- chyby týkajúce sa oprávnenosti výdavkov v grantoch založených na rozpočte, pre zložitosť pravidiel, nedostatok vhodnej podpornej dokumentácie príjemcov grantov alebo nedostatočné kontroly dokladov: toto riziko bude existovať aj v rámci programu Tvorivá Európa, ale vďaka zjednodušeným pravidlám, zvýšenému využívaniu paušálnych sadzieb a jednorazových súm a lepším a cielenejším kontrolám dokladov (pozri bod 2.2.2) by malo byť nižšie ako v prípade súčasnej generácie programov,

- obmedzené riziko duplicitného financovania, keďže subjekty môžu byť príjemcami viacerých grantov v rámci rôznych programov EÚ.

Treba poznamenať, že väčšinu akcií v rámci súčasných programov MEDIA a Kultúra a programu Tvorivá Európa riadi / bude riadiť Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). Zmiernenie rizík, uvedených vyššie, bude preto hlavne zodpovednosťou agentúry.

B: Očakávaná miera chybovosti

Z údajov za roky 2009 a 2010 vyplýva, že miera chybovosti v súvislosti s programom MEDIA je veľmi nízka (menej ako 0,50 %). Potvrdzujú to v súčasnosti dostupné orientačné údaje za rok 2011.

Pokiaľ ide o program Kultúra, jeho miera chybovosti za rok 2009 predstavovala 0,57 % a podľa predbežných údajov by sa aj v roku 2011 mala pohybovať hlboko pod úrovňou 2 %, konkrétne okolo 0,6 – 0,7 %. Významnosť ohrozenej hodnoty vyplývajúca z miery chybovosti prekročila v roku 2010 prahovú hodnotu 2 % (4,28 %), ale vzorka auditov predstavovala z hľadiska rozpočtu menšiu sumu ako v roku 2009 a v roku 2011. Preto je viacročná miera chybovosti za roky 2009 až 2011 nižšia ako 1 %.

Pokiaľ ide o mieru chybovosti za rok 2010, z analýzy chýb, ktorú vykonala agentúra EACEA, vyplýva, že väčšina chýb zodpovedala vyššie identifikovaným kľúčovým rizikám. Navrhol sa akčný plán, pozostávajúci z opatrení na zvýšenie kvality informácií poskytovaných príjemcom o ich finančných povinnostiach, stratégia na zlepšenie efektívnosti a účinnosti monitorovacích návštev, stratégia na zlepšenie kontrol dokladov a konsolidácia plánu auditov na rok 2011.

Na základe miery chybovosti za roky 2009 a 2010 a odhadu pravdepodobnej miery chybovosti na rok 2011 možno vyvodiť záver, že možno očakávať mieru nesúladu s pravidlami v rámci programu Tvorivá Európa, ktorá bude značne nižšia ako 2 %. Tento predpoklad potvrdzuje skutočnosť, že v porovnaní so súčasnými programami (pozri bod 2.2.2) sa plánuje zavedenie ďalších zjednodušujúcich a kontrolných opatrení.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

A: Informácie o systéme vnútornej kontroly

Systém kontroly pre program Tvorivá Európa bude založený na rizikách. Bude zahŕňať nižšie uvedené hlavné kontroly, ktoré bude vykonávať hlavne agentúra EACEA. Rovnaký systém kontroly sa uplatňuje aj v prípade akcií priamo riadených GR EAC.

1. Vo fáze výberu:

- kontrola operačnej a finančnej kapacity žiadateľov

- kontroly kritérií oprávnenosti a kritérií pre vylúčenie

- hodnotenie a kontrola rozpočtu a obsahu

- právne a finančné overovania

- identifikácia prípadov možného duplicitného financovania pomocou vhodných nástrojov IT

2. Počas fázy riadenia zmlúv

- finančné okruhy založené na oddelení funkcií

- širšie využívanie paušálnych sadzieb a jednorazových súm s cieľom znížiť riziko chýb

- v prípade grantov založených na rozpočte, vymedzenie kontrol dokladov, ktoré sa majú uplatňovať na konečné výkazy, na základe posúdenia príslušných rizík a nákladov na kontroly:

          * v prípade grantov presahujúcich prahovú hodnotu budú vo fáze konečnej platby povinné osvedčenia o audite

          * v prípade nižších grantov príjemcovia poskytnú vzorky faktúr; obsah vzoriek sa pre každú akciu určí po analýze na základe rizík.

- zjednodušenie pravidiel a zlepšenie jasnosti a transparentnosti informácií poskytovaných príjemcom v súvislosti s týmito pravidlami

- zlepšenie efektívnosti a účinnosti monitorovacích návštev pomocou využitia kritérií založených na rizikách v súvislosti s výberom projektov, pri ktorých sa majú uskutočniť monitorovacie návštevy, a kritérií kvality na sledovanie ich vykonávania.

3. Ex post

- ročný plán auditov ex post (na základe rizík a náhodného výberu) vychádzajúci z komplexnej analýzy rizík

- audity ad hoc, ktoré sa vykonávajú, ak existujú vážne obavy v súvislosti s nezrovnalosťami a/alebo podozrenie na podvod.

Na záver je potrebné uviesť, že konkrétna záťaž, ktorú budú kontroly predstavovať pre príjemcov, by sa mala v porovnaní so súčasným stavom znížiť, keďže časť očakávaného nižšieho rizika nesúladu bude výsledkom ďalšieho zjednodušenia a lepšej kvality podporných informácií poskytovaných príjemcom.

4. Dohľad Komisie na agentúrou EACEA

Popri kontrolách týkajúcich sa grantového procesu bude Komisia uplatňovať aj kontrolné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v prípade výkonných agentúr v súlade s čl. 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Bude monitorovať a kontrolovať, či agentúra EACEA uskutočňuje primerané ciele kontroly pre akcie, ktorých riadením bude poverená. Tento dohľad bude začlenený do podmienok spolupráce medzi materským GR a agentúrou EACEA a do polročných správ agentúry.

B: Odhad nákladov na kontroly akcií riadených agentúrou EACEA a GR EAC

1. Počas fázy výberu a fázy riadenia zmlúv

1.1 Náklady na zamestnancov

Odhad sa vypočítal s ohľadom na kontrolné činnosti vykonávané v rámci súčasných programov MEDIA a Kultúra:

- operatívnymi a finančnými zamestnancami, ktorí sú zodpovední za začatie a overovanie operácií

- vo všetkých fázach životného cyklu projektu (výber, uzatváranie zmlúv a platby).

Počet zamestnancov vykonávajúcich kontrolné činnosti || Štandardné náklady || Spolu (1 rok)

Zmluvní zamestnanci (EACEA): 21,75 || 64 000 EUR || 1 392 000 EUR

Dočasní zamestnanci (EACEA): 6,6 || 127 000 EUR || 838 200 EUR

Úradníci: 1,6 (časť riadená GR EAC) || 127 000 EUR || 212 200 EUR

|| || Spolu počas trvania programu: 17 096 800 EUR

1.2. Ostatné náklady

|| Štandardné náklady || Spolu (1 rok)

Misie na mieste (EACEA) || 1 000 EUR || 95 000 EUR

Osvedčenia o audite, ktoré poskytujú príjemcovia (EACEA) || 1 300 EUR || 2 550 000 EUR

Misie na mieste (časť riadená GR EAC) || 1 000 EUR || 6 000 EUR

Osvedčenia o audite, ktoré poskytujú príjemcovia (časť riadená GR EAC) || 1 300 EUR || 150 000 EUR

|| || Spolu počas trvania programu: 19 607 000 EUR

2. Ex post

2.1 Zamestnanci

Počet zamestnancov vykonávajúcich kontrolné činnosti || Štandardné náklady || Spolu (1 rok)

Zmluvní zamestnanci (EACEA): 1 || 64 000 EUR || 64 000 EUR

Dočasní zamestnanci (EACEA): 0,2 || 127 000 EUR || 25 400 EUR

Úradníci (časť riadená GR EAC): 0,1 || 127 000 EUR || 12 700 EUR

|| || Spolu počas trvania programu: 714 700 EUR

1.2. Audity ex post

Audity náhodné, na základe rizika a ad hoc || Štandardné náklady || Spolu (1 rok)

EACEA || 10 500 EUR || 409 500 EUR

EAC || 10 500 EUR || 25 000 EUR

|| || Spolu počas trvania programu: 3 041 500 EUR

3. Celkové náklady na kontroly agentúry EACEA a GR EAC v porovnaní s prevádzkovým rozpočtom, ktorý sa má spravovať

Pri prevádzkovom rozpočte pre program Tvorivá Európa vo výške 1 678,7 EUR predstavujú celkové náklady na kontrolu akcií riadených agentúrou EACEA a GR EAC zhruba 2,40 % rozpočtu.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

Nízky počet prípadov podvodov spolu s veľmi nízkou mierou chybovosti opodstatňuje skutočnosť, že opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam v novom programe budú musieť byť primerané a nákladovo efektívne.

Okrem uplatňovania všetkých regulačných mechanizmov kontroly GR EAC vypracuje stratégiu proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie zameranou na boj proti podvodom (CAFS) prijatou 24. júna 2011 s cieľom zabezpečiť, okrem iného, že jeho vnútorné kontroly zamerané proti podvodom sú v plnom súlade s CAFS a že jeho prístup k riadeniu rizika vzniku podvodov je zameraný na určenie oblastí rizika vzniku podvodov a primerané reakcie. V nevyhnutných prípadoch sa vytvoria skupiny a primerané nástroje IT určené na analýzu prípadov podvodov súvisiacich s programom Erasmus pre všetkých.

S cieľom obmedziť potenciálne podvody a nezrovnalosti sa plánujú tieto opatrenia:

- prevencia potenciálnych podvodov a nezrovnalostí sa berie do úvahy už pri príprave programu, prostredníctvom zjednodušenia pravidiel a širšieho využívania paušálnych sadzieb a jednorazových súm,

- bude sa vykonávať systematická kontrola možného duplicitného financovania a budú sa zisťovať príjemcovia viacerých grantov,

- v prípade vážnych obáv v súvislosti s nezrovnalosťami a/alebo podozrením z podvodu sa budú vykonávať audity ad hoc,

- výkonná agentúra bude musieť oznamovať potenciálne podvody a nezrovnalosti Komisii ad hoc a vo svojich pravidelných správach.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([21]) || krajín EZVO[22] || kandidátskych krajín[23] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

5 || 15.01 Administratívne výdavky v oblasti politiky vzdelávania a kultúry, články 1 – 3 || NRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || NIE

3 || 15.01.04.31 Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru — Príspevok programov okruhu 3 || NRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Okruh……………………………………..] || DRP/ NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 15.01.04.04 Tvorivá Európa – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || NIE

3 || 15.04.01 Tvorivá Európa || DRP || ÁNO || ÁNO || ÁNO || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || Okruh 3

GR: EAC || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Rok po 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 178,670 || 198,139 || 218,564 || 239,022 || 260,243 || 280,850 || 303,212 || || 1 678,700

Platby || (2) || 107,197 || 158,513 || 174,855 || 244,503 || 266,739 || 288,369 || 311,700 || 126,824 || 1 678,700

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[24] || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 14,330 || 14,861 || 15,436 || 16,978 || 17,757 || 20,150 || 22,788 || || 122,3

Rozpočtové prostriedky pre GR EAC SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 193,000 || 213,000 || 234,000 || 256,000 || 278,000 || 301,000 || 326,000 || || 1 801,000

|| Platby || =2+2a +3 || 121,525 || 173,374 || 190,291 || 261,481 || 284,496 || 308,519 || 334,488 || 126,824 || 1 801,000

|| || || || || || || || || ||

Komisia plánuje (čiastočnú) externalizáciu vykonávania tohto programu výkonnej agentúre. Sumy a rozdelenie odhadovaných nákladov sa možno budú musieť upraviť podľa konečnej miery externalizácie

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 193,000 || 213,000 || 234,000 || 256,000 || 278,000 || 301,000 || 326,000 || || 1 801,000

Platby || =5+ 6 || 121,525 || 173,374 || 190,291 || 261,481 || 284,496 || 308,519 || 334,488 || 126,824 || 1 801,000

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „ Administratívne výdavky “

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: Vzdelávanie a kultúra ||

Ÿ Ľudské zdroje || 5,619 || 5,619 || 5,619 || 5,873 || 6,127 || 6,381 || 6,703 || 41,946

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 3,535

GR pre vzdelávanie a kultúru SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 6,124 || 6,124 || 6,124 || 6,378 || 6,632 || 6,886 || 7,213 || 45,481

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 6,124 || 6,124 || 6,124 || 6,378 || 6,632 || 6,886 || 7,213 || 45,481

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Rok po 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 198,804 || 218,804 || 239,804 || 262,058 || 284,312 || 307,566 || 332,893 || || 1 844,241

Platby || 127,331 || 179,178 || 196,095 || 267,539 || 290,808 || 315,085 || 341,381 || 170,065 || 1 887,482

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || ||

VÝSTUPY oblasti MEDIA ||

Druh výstupu || Priemerné náklady výstupu || Celkový počet výstupov (2014 – 2020) || Náklady spolu ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni ||

- Výstup || Nové zručnosti a nadväzovanie kontaktov [výstupy: počet kurzov/seminárov/podujatí] || 0,150 || 425 || 63,7 ||

- Výstup || Vývoj audiovizuálnych projektov (vrátane televíznej produkcie) [výstupy: počet jednotlivých projektov] || 0,110 || 2 301 || 253,1 ||

- Výstup || Podpora koprodukčných fondov [výstup: počet podporených koprodukčných fondov] || 0,300 || 48 || 14,3 ||

- Výstup || Audiovizuálne trhy, propagačné nástroje a stánky [výstup: počet projektov] || 0,1925 || 452 || 87,1 ||

- Výstup || Inovačné projekty v oblasti IKT uplatniteľné v audiovizuálnom priemysle [výstup: počet aplikácií IKT v týchto sektoroch] || 0,500 || 30 || 15,2 ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 1 || 3 256 || 433,4 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a osloviť nové publikum v Európe a za jej hranicami ||

- Výstup || Distribučné kampane európskych inonárodných filmov [výstup: počet projektov] || 0,046 || 6 932 || 318,9 ||

- Výstup || Medzinárodné zoskupenie obchodných zástupcov, distribútorov a držiteľov práv [výstupy: počet zoskupení] || 0,271 || 40 || 10,8 ||

- Výstup || Sieť kín premietajúcich väčšinu európskych filmov [výstup: počet sietí kín] || 13,893 || 7 || 97,2 ||

- Výstup || Filmové festivaly a podujatia [výstup: počet festivalov a podujatí] || 0,040 || 645 || 26 ||

- Výstup || Iniciatívy v oblasti filmovej gramotnosti [výstup: počet projektov] || 0,040 || 269 || 10,7 ||

- Výstup || Nové marketingové a reklamné nástroje [výstupy: počet projektov na vytvorenie napr. platforiem filmovej komunity] || 0,040 || 213 || 8,5 ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 2 || || 472,1 ||

NÁKLADY SPOLU || 11,362 || 905,5 ||

Uveďte ciele a výstupy ò || ||

VÝSTUPY oblasti KULTÚRA ||

Druh výstupu[25] || Priemerné náklady výstupu || Celkový počet výstupov || Náklady spolu ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Podporovať schopnosť európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni ||

- Výstup || Opatrenia spolupráce, ako činnosti stimulujúce partnerské učenie || 0,360 || 356 || 128,1 ||

- Výstup || Európske siete, ako siete poskytujúce budovanie kapacít || 0,100 || 132 || 13,2 ||

- Výstup || Európske platformy, ako platformy poskytujúce štruktúru pre medzinárodný profesionálny rozvoj || 0,340 || 39 || 13,2 ||

- Výstup || Osobitné akcie, ako ocenenia, EHMK, značka „Európske dedičstvo“,… || 0,406 || 48 || 19,4 ||

|| || ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 1 || 575 || 173,9 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Podporovať nadnárodný pohyb kultúrnych a tvorivých diel a subjektov pôsobiacich v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a osloviť nové publikum v Európe a za jej hranicami ||

- Výstup || Opatrenia spolupráce, ako opatrenia podporujúce medzinárodné turné || 0,360 || 553 || 199,2 ||

- Výstup || Európske siete, ako siete podporujúce získavanie a udržiavanie publika || 0,100 || 205 || 20,5 ||

- Výstup || Európske platformy, ako platformy podporujúce medzinárodné kariéry || 0,340 || 60 || 20,5 ||

- Výstup || Literárne preklady a propagačná podpora || 0,05 || 859 || 42,9 ||

- Výstup || Osobitné akcie, ako ocenenia, EHMK, značka „Európske dedičstvo“,… || 0,406 || 74 || 30,2 ||

|| || || || ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 2 || 1 751 || 313,3 ||

NÁKLADY SPOLU || 2 326 || 487,2 ||

.

Uveďte ciele a výstupy ò || ||

VÝSTUPY medzisektorovej oblasti ||

Druh výstupu || Priemerné náklady výstupu || Celkový počet výstupov (2014 – 2020) || Náklady spolu ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1: Posilňovať finančnú kapacitu sektorov kultúry a tvorivej činnosti ||

- Výstup || Vytvorenie finančného nástroja pre sektory kultúry a tvorivej činnosti [výstupy: počet úverov, ktoré banky poskytli subjektom za 7 rokov] || 848 [poplatok EIF spolu s očakávanou stratou] || 14 420 || 211,20 ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 1 || || 211,20 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2: Podporovať nadnárodnú politickú spoluprácu ||

- Výstup || Sieť kancelárií programu Tvorivá Európa || 0,226 || 189 || 42,7 ||

- Výstup || Štúdie, hodnotenia a politická analýza [Poznámka: týka sa to aj Európskeho audiovizuálneho informačného úradu] || 0,317 || 36 || 11,4 ||

- Výstup || Nadnárodné výmeny a nadväzovanie kontaktov || 1,585 || 4 || 6,4 ||

- Výstup || Testovanie nových medzisektorových prístupov || 1,132 || 4 || 4,5 ||

- Výstup || Konferencie, semináre a politický dialóg || 0,232 || 42 || 9,8 ||

Medzisúčet konkrétneho cieľa č. 2 || 275 || 74,8 ||

|| || ||

NÁKLADY SPOLU || || 286,00 ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 5,619 || 5,619 || 5,619 || 5,873 || 6,127 || 6,381 || 6,708 || 41,946

Ostatné administratívne výdavky || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 0,505 || 3,535

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 6,124 || 6,124 || 6,124 || 6,378 || 6,632 || 6,886 || 7,213 || 45,481

Mimo OKRUHU 5[26] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky[27] || 14,330 || 14,861 || 15,436 || 16,978 || 17,757 || 20,150 || 22,788 || 122,3

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 20,454 || 20,985 || 21,560 || 23,356 || 24,389 || 27,036 || 30,001 || 167,78

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhad sa vyjadruje v ekvivalente plného pracovného času

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Ÿ Pracovné miesta podľa plánu pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (Ústredie a zastúpenia Komisie) || 40 || 40 || 40 || 42 || 44 || 46 || 48 || 300 ||

XX 01 01 02 (Delegácie) || || || || || || || || ||

XX 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || || || || || ||

10 01 05 01 (Priamy výskum) || || || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: FTE)[28] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE z celkového finančného krytia) || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 9 || 57 ||

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, DZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || || ||

XX 01 04 rr [29] || - v sídle[30] || || || || || || || ||

- v delegáciách || || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – Priamy výskum) || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || ||

SPOLU || 48 || 48 || 48 || 50 || 52 || 54 || 57 || 357

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Sumy a imputácie sa upravia v závislosti od výsledkov plánovaného procesu externalizácie.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Vykonávanie programu

Externí zamestnanci || Vykonávanie programu

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ü  Návrh/iniciatíva je v súlade s viacročným finančným rámcom 2014 – 2020.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[31].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– þ  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

¨         na vlastné zdroje

¨         na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[32]

Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || … vložte počet stĺpcov zodpovedajúci trvaniu vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

.

[1]               „Building a Digital Economy: The importance of saving jobs in the EU's creative industries (Budovanie digitálnej ekonomiky: význam záchrany pracovných miest v kreatívnom priemysle EÚ), TERA Consultants, marec 2010. Pozri aj dôraz, ktorý sa na sektory kultúry a tvorivej činnosti kladie v správe o konkurencieschopnosti Európy za rok 2010, pracovný dokument útvarov Komisie, KOM(2010) 614.

[2]               Zhrnutie výsledkov online konzultácií týkajúcich sa programu Kultúra po roku 2013 je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/consultation-on-the-future-culture-programme_en.htm

[3]               Zhrnutie tohto verejného vypočutia je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc/culture/summary-public-meeting-16-02-2011_en.pdf

[4]               Priebežné hodnotenie je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/evalreports/culture/2010/progreport_en.pdf

[5]               Zhrnutie výsledkov online konzultácií týkajúcich sa programu MEDIA po roku 2013 je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/culture/media/programme/docs/overview/online_consultation_summary_en.pdf

[6]               Zhrnutie výsledkov online konzultácií týkajúcich sa programu MEDIA Mundus po roku 2013 je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/culture/media/mundus/public_consultation/index_en.htm

[7]               Závery tohto verejného vypočutia sú k dispozícii na adrese:

                http://ec.europa.eu/culture/media/mundus/docs/Programme_public_hearing_The_future_of_the_MEDIAs_en.pdf

[8]               Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.

[10]             Ú. v. EÚ L 288, 4.11.2009, s. 10.

[11]             Ú. v. EÚ L 304, 3.11.2006, s. 1.

[12]             Ú.v. EÚ.

[13]             KOM(2007) 242 v konečnom znení.

[14]             Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 6.

[15]             KOM(2010) 2020, 3.3.2010.

[16]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011 s. 13.

[17]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[18]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[19]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[20]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[21]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[22]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[23]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[24]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové položky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[25]             Výstupy sú výrobky alebo služby, ktoré sa majú dodať (napríklad: počet financovaných výmen študentov, počet km vybudovaných ciest atď.).

[26]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové položky „BA“), nepriameho a priameho výskumu.

[27]             Komisia plánuje (čiastočnú) externalizáciu vykonávania tohto programu výkonnej agentúre. Uvedené sumy sa v prípade potreby upravia v závislosti od plánovaného procesu externalizácie

[28]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[29]             V rámci stropu pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[30]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[31]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[32]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.