17.8.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/22

Streda 23. marca 2011
Zmena a doplnenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro *

P7_TA(2011)0103

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. marca 2011 o návrhu rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro (00033/2010 – C7-0014/2011 – 2010/0821(NLE))

2012/C 247 E/08

Európsky parlament,

—

so zreteľom na článok 48 ods. 6 a článok 48 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny pre Európsku radu o posilnení hospodárskeho riadenia v EÚ,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, predložený Európskej rade 16. decembra 2010 (00033/2010 – C7-0014/2011),

—

so zreteľom na listy predsedov Európskej rady a Euroskupiny a komisára zodpovedného za menovú politiku priložené k tomuto uzneseniu,

—

so zreteľom na článok 74b rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na list Výboru pre rozpočet z 18. februára 2011 adresovaný Výboru pre ústavné veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0052/2011),

A.

keďže článok 3 ods. 4 Zmluvy o EÚ stanovuje: „Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“,

B.

keďže Spojené kráľovstvo sa rozhodlo jednotnú menu neprijať,

C.

keďže podľa článku 3 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ je „menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro,“ výlučnou právomocou Únie,

D.

keďže v článku 5 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa uvádza: „Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie“, pričom na členské štáty, ktorých menou je euro, sa vzťahujú osobitné ustanovenia,

E.

keďže návrh rozhodnutia Európskej rady môže v prípade prijatia viesť k zavedeniu mechanizmu úplne mimo dosahu Únie, pričom inštitúciám Únie ako takým nebude v rámci neho priradená žiadna úloha,

F.

keďže je potrebné v plnej miere a trvale zabezpečiť budúcu účasť inštitúcií Únie na novom európskom mechanizme pre stabilitu a vytvoriť prepojenie pre možné zásahy v systéme záruk v rámci rozpočtu Únie,

G.

keďže je potrebné preskúmať všetky možnosti úplného zavedenia európskeho mechanizmu pre stabilitu do inštitucionálneho rámca Únie a zabezpečiť zapojenie do tohto mechanizmu pre tie členské štáty, ktorých menou nie je euro; keďže to môže zahŕňať uplatnenie článku 20 Zmluvy o EÚ o posilnenej spolupráci tam, kde to je vhodné, s cieľom zabezpečiť konzistenciu hospodárskej politiky Únie,

H.

keďže pravidlá, ktorými sa riadi európsky mechanizmus pre stabilitu, by mala pokiaľ možno navrhovať Komisia a mali by zabezpečovať vhodné opatrenia v oblasti kontroly, zodpovednosti a transparentnosti,

I.

keďže európsky mechanizmus pre stabilitu by mali sprevádzať posilnené preventívne a nápravné opatrenia Paktu stability a rastu a opatrenia týkajúce sa strednodobej a dlhodobej konkurencieschopnosti a riešenia makroekonomických nerovnováh medzi členskými štátmi,

J.

keďže Únia by mala okrem zavedenia európskeho mechanizmu pre stabilitu presadzovať konsolidovaný trh s eurobondmi,

K.

keďže Komisia by mala predložiť návrhy právnych predpisov a v prípade potreby aj revízie zmluvy s cieľom vytvoriť pre Úniu a najmä pre eurozónu v strednodobom horizonte systém hospodárskej vlády, ktorým by sa posilnila súdržnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva a stabilizoval by sa finančný systém,

L.

keďže článok 48 ods. 6 Zmluvy o EÚ Európskej rade umožňuje, aby po porade s Európskym parlamentom prijala rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú všetky alebo niektoré ustanovenia tretej časti Zmluvy o fungovaní EÚ bez toho, aby sa tým narušila rovnováha právomocí medzi Úniou a jej členskými štátmi,

M.

keďže akékoľvek posilnenie alebo oslabenie právomocí Únie by si vyžadovalo riadny revízny postup,

N.

keďže každú ďalšiu revíziu Zmluvy o fungovaní EÚ je potrebné vykonať v rámci riadneho revízneho postupu,

O.

keďže navrhnuté rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami,

1.

zdôrazňuje, že menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, je výlučnou právomocou Únie a je politikou Spoločenstva už od Maastrichtskej zmluvy;

2.

zdôrazňuje dôležitosť eura pre európsky politický a hospodársky projekt a vyzdvihuje dôležitosť záväzku, ktorý všetky členské štáty prijali v prospech stability eurozóny, a zmysel pre zodpovednosť a solidaritu, ktorý preukázali;

3.

zdôrazňuje, že európsky mechanizmus pre stabilitu tvorí dôležitú súčasť globálneho balíka opatrení navrhnutých na vymedzenie nového rámca, pričom posilňuje rozpočtovú disciplínu a koordináciu hospodárskych a finančných politík členských štátov, ktoré by mali zahŕňať presadzovanie spoločnej odpovede Európskej únie na problémy rastu, a tým prekonáva hospodárske a sociálne nerovnováhy a zlepšuje konkurencieschopnosť;

4.

poznamenáva, že Rada nevyužila všetky možnosti poskytované v zmluvách na úplné presadenie Paktu stability a rastu a zlepšenie hospodárskej koordinácie na úrovni Európskej únie;

5.

domnieva sa, že je nevyhnutné urobiť viac, než len pripraviť dočasné opatrenia zamerané na stabilizáciu eurozóny, a že Únia by mala posilňovať správu ekonomických záležitostí aj prostredníctvom politík a nástrojov určených na podporu udržateľného rastu v členských štátoch; zastáva názor, že posilnenie Paktu stability a rastu, európsky semester, stratégia EÚ 2020 a zmena a doplnenie článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa európskeho mechanizmu pre stabilitu sú len prvým krokom v tomto smere;

6.

zdôrazňuje, že európsky mechanizmus pre stabilitu a prísna podmienenosť, ktorá je v ňom obsiahnutá, zahŕňa všetky členské štáty, ktorých menou je euro, vrátane tých menších, ktorých hospodárstvo sa na účely zachovania eurozóny ako celku nemusí zdať „nenahraditeľné“;

7.

varuje pred úmyslom vytvoriť trvalý mechanizmus pre stabilitu mimo inštitucionálneho rámca EÚ, pretože by to mohlo ohroziť integritu systému založeného na zmluvách; domnieva sa, že Komisia musí byť členom správnej rady tohto mechanizmu, a nielen jednoduchým pozorovateľom; okrem toho sa domnieva, že v tejto súvislosti by Komisia mala byť oprávnená prijímať primerané iniciatívy s cieľom dosiahnuť so súhlasom príslušných členských štátov ciele európskeho mechanizmu pre stabilitu; zdôrazňuje, že členské štáty musia za každých okolností dodržiavať právo Únie a výsady inštitúcií, ktoré sú v nich stanovené;

8.

zdôrazňuje, že vytvorenie a fungovanie trvalého mechanizmu pre stabilitu musí plne rešpektovať základné zásady demokratického rozhodovania, akými sú transparentnosť, parlamentná kontrola a demokratická zodpovednosť; zdôrazňuje, že do európskeho mechanizmu pre stabilitu by mali byť úzko zapojené inštitúcie a orgány Únie zodpovedné za menové otázky – Európska komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Európska investičná banka; podčiarkuje, že mechanizmus nesmie viesť ku vzniku nového modelu európskej správy, ktorá by nespĺňala úroveň demokratických noriem dosiahnutých v Únii;

9.

s poľutovaním konštatuje, že Európska rada nevyužila všetky možnosti poskytované v zmluvách na vytvorenie trvalého mechanizmu pre stabilitu; domnieva sa najmä, že v rámci súčasných právomocí Únie v oblasti hospodárskej a menovej únie (článok 3 ods. 4 Zmluvy o EÚ) a menovej politiky členských štátov, ktorých menou je euro (článok 3 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ), by bolo vhodné využiť právomoci zverené Rade v článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ, alebo alternatívne využiť článok 352 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s článkami 133 a 136 Zmluvy o fungovaní EÚ;

10.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj iné mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila finančná stabilita a udržateľný a primeraný hospodársky rast eurozóny, a aby pripravila potrebné legislatívne návrhy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby európsky mechanizmus pre stabilitu zahŕňal opatrenia na zníženie rizík pre finančnú, hospodársku a sociálnu stabilitu vrátane účinnej regulácie finančných trhov, revízie Paktu stability a rastu a lepšej hospodárskej koordinácie, zavedenia nástrojov na zníženie makroekonomických nerovnováh v rámci eurozóny a opatrení zameraných na ekologickú obnovu;

11.

okrem toho sa domnieva, že zriadenie a fungovanie trvalého mechanizmu pre stabilitu by sa malo uskutočňovať v rámci Európskej únie, aj analogickým využívaním inštitucionálneho mechanizmu posilnenej spolupráce ako nástroja na zapojenie inštitúcií Únie vo všetkých fázach a podporou účasti tých členských štátov, ktorých menou ešte nie je euro, na európskom mechanizme pre stabilitu;

12.

poznamenáva, že na základe diskusií v Európskom parlamente sa vedúci predstavitelia štátov a vlád eurozóny na stretnutí 11. marca 2011 v súvislosti s paktom pre euro zhodli na tom, že Komisia by mala zohrávať významnú ústrednú úlohu pri monitorovaní realizácie záväzkov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia boli zlučiteľné s pravidlami EÚ a podporovali ich a aby boli v súlade so zapojením Európskeho parlamentu; konštatuje, že pri posúdení všeobecných prvkov európskeho mechanizmu pre stabilitu sa dohodli na tom, že pomoc poskytovaná členskému štátu, ktorého menou je euro, bude založená na prísnom programe úpravy hospodárskej a rozpočtovej politiky a na prísnej analýze udržateľnosti dlhovej služby, ktorú vypracuje Komisia a Medzinárodný menový fond (MMF) v spolupráci s ECB;

13.

uznáva pozitívne signály prejavené v listoch predsedov Európskej rady a Euroskupiny a komisára zodpovedného za menovú politiku; berie na vedomie, že:

—

politická podmienenosť zavedená v rámci posilneného dohľadu alebo programu úpravy v makroekonomickej oblasti budú vymedzené nariadením, ktoré navrhne Komisia podľa článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ, aby sa zabezpečil súlad s mnohostranným rámcom dohľadu EÚ;

—

prístup k finančnej pomoci v rámci európskeho mechanizmu pre stabilitu sa poskytuje na základe prísnej analýzy udržateľnosti verejného dlhu, ktorú vypracuje Komisia spolu s MMF v spolupráci s ECB; a zavedie sa prísna politická podmienenosť v rámci programu úpravy v makroekonomickej oblasti, ktorá bude zodpovedať závažnosti nerovnováhy v príslušnom členskom štáte;

—

na základe posúdenia potreby poskytnutia finančnej pomoci prijímajúcim členským štátom, ktoré vypracuje Komisia a MMF v spolupráci s ECB, poverí rada guvernérov európskeho mechanizmu pre stabilitu Komisiu, aby spolu s MMF a v spolupráci s ECB začala rokovania o programe úpravy v makroekonomickej oblasti s príslušným členským štátom;

—

Komisia navrhne Rade prijať rozhodnutie o schválení makroekonomického programu a po jeho prijatí podpíše memorandum o porozumení v mene členských štátov, ktorých menou je euro;

—

politická podmienenosť zavedená v rámci posilneného dohľadu alebo programu úpravy v makroekonomickej oblasti sa zosúladí s rámcom dohľadu Európskej únie a musí zaručiť súlad s postupmi EÚ;

—

finančná pomoc sa bude aktivovať na žiadosť členského štátu potom, ako Komisia v spolupráci s ECB posúdi, či existuje riziko ohrozenia finančnej stability eurozóny ako celku;

—

Komisia spoločne s MMF a v spolupráci s ECB bude zodpovedná za monitorovanie dodržiavania politickej podmienenosti a bude podávať správy Rade a správnej rade;

—

po diskusii v rade guvernérov prijme Rada rozhodnutie zrealizovať dohľad po ukončení programu na základe návrhu predloženého Komisiou;

—

Rada a Komisia budú pravidelne informovať Európsky parlament o zriadení a fungovaní európskeho mechanizmu pre stabilitu, a tak bude v pozícii, ktorá mu umožní riadne kontrolovať jeho činnosť;

—

v prípade akéhokoľvek sporu bude príslušný Súdny dvor Európskej únie v súlade s článkom 273 Zmluvy o fungovaní EÚ;

14.

schvaľuje návrh rozhodnutia Európskej rady bez ohľadu na výhradu, že by bolo vhodnejšie pripraviť návrh tak, ako sa uvádza v prílohe I k tomuto uzneseniu; súhlasí s názorom vyjadreným v stanovisku ECB, ktorý podporuje uplatnenie metódy Únie, čím umožňuje európskemu mechanizmu pre stabilitu stať sa mechanizmom Únie v primeranom čase; vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že:

—

nariadenie upravujúce politickú podmienenosť bude prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom Únie;

—

každý členský štát, ktorého menou je euro a ktorý prispieva do trvalého mechanizmu pre stabilitu, bude mať k nemu prístup bez ohľadu na svoju veľkosť;

15.

pripomína, že budúci trvalý mechanizmus pre stabilitu by mal využívať inštitúcie Únie, keďže tým sa dá vyhnúť vzniku dvojitých štruktúr, ktoré by ohrozovali európsku integráciu;

16.

žiada, aby podmienky poskytovania úverov, ktoré sa majú uplatňovať pri splácaní finančných prostriedkov do trvalého mechanizmu pre stabilitu v prípade, že bude aktivovaný, boli podobné podmienkam, ktoré sa uplatňujú pri nástroji platobnej bilancie a nástroji makrofinančnej pomoci, ktoré používa Komisia, t. j. prísne sprostredkovane (back-to-back) bez marže nad nákladmi na prijaté úvery a pôžičky; ďalej sa domnieva, že úrokové miery, ktoré má používať trvalý mechanizmus pre stabilitu, by sa mali ponúkať za výhodných podmienok;

17.

trvá na tom, že dodržiavanie hospodárskych usmernení stanovených Komisiou a podmienok zavedených európskym mechanizmom pre stabilitu zo strany členských štátov musí kontrolovať Európsky parlament, a zdôrazňuje plné zapojenie všetkých národných parlamentov v súlade s ich rozpočtovými a kontrolnými právami vo všetkých fázach, najmä v kontexte európskeho semestra, s cieľom zvýšiť transparentnosť, iniciatíva a zodpovednosť za každé prijaté rozhodnutie;

18.

súhlasí so zámerom Komisie „zabezpečiť konzistenciu medzi budúcim mechanizmom a správou ekonomických záležitostí Únie, a to najmä v eurozóne, pričom sa budú rešpektovať právomoci prenesené na Úniu a jej inštitúcie prostredníctvom zmluvy“;

19.

zdôrazňuje, že návrhom rozhodnutia Európskej rady v znení zmien a doplnení sa nezvýšia právomoci Únie, ktoré zostanú na úrovni zjednodušeného revízneho postupu podľa zmluvy; poznamenáva však, že týmto rozhodnutím sa nemôžu znížiť právomoci inštitúcií Únie v oblasti hospodárskej a menovej politiky a menovej politiky členských štátov, ktorých menou je euro, a v žiadnom prípade sa ním nemôže predurčovať správne uplatňovanie práva Únie, a to najmä článkov 122 a 143 Zmluvy o fungovaní EÚ, a acquis Únie;

20.

opätovne potvrdzuje, že využívanie článku 48 ods. 6 Zmluvy o EÚ je výnimočným postupom, a pripomína právo Európskeho parlamentu podľa článku 48 ods. 3 Zmluvy o EÚ zvolať konvent s cieľom zreorganizovať inštitúcie, postupy a politiky, ktoré tvoria správu ekonomických záležitostí Únie;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke ako stanovisko Európskeho parlamentu podľa článku 48 ods. 6 druhého pododseku Zmluvy o EÚ.

Streda 23. marca 2011
PRÍLOHA I K UZNESENIU

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 1 návrhu rozhodnutia Európskej rady

Do článku 136 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa dopĺňajú tieto pododseky :

„ Na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskym parlamentom môžu členské štáty, ktorých menou je euro, vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny. O poskytnutí akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu sa rozhodne na základe návrhu Komisie a podľa prísnych kritérií podmienenosti v súlade so zásadami a cieľmi Únie, ako sú stanovené v Zmluve o Európskej únii a v tejto zmluve .

Zásady a pravidlá podmienenosti finančnej pomoci v rámci mechanizmu a jeho kontroly sa stanovia v nariadení prijatom v súlade s riadnym legislatívnym postupom. “.

Článok 136 ods. 2 sa nahrádza takto:

„ 2.     Na hlasovaní o opatreniach uvedených v odseku 1 písm. a) a b) sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro.

Kvalifikovaná väčšina uvedených členov je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).

Na hlasovaní o opatreniach uvedených v treťom pododseku odseku 1 sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro. “.

Streda 23. marca 2011
PRÍLOHA II K UZNESENIU

V Bruseli 22. marca 2011

Vážený pán Brok, vážený pán Gualtieri,

po viacerých schôdzach a diskusiách so mnou a s členmi môjho kabinetu o navrhovanej zmene a doplnení článku 136 zmluvy v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro, Vám zasielam priložený dokument. Vypracoval ho môj kabinet a posudzuje a odpovedá na obavy, ktoré ste vyslovili.

Predseda euroskupiny Juncker a komisár pre hospodárske a menové veci Olli Rehn Vám posielajú samostatné listy o výsledkoch rokovaní o podrobnostiach budúceho mechanizmu, ktorý plne podporujem.

Som presvedčený, že budete súhlasiť, že Parlament by mal byť veľmi spokojný, pokiaľ ide o body uvedené v možnosti b) Vašej správy.

Ako viete, zmena a doplnenie zmluvy príde pred Európsku radu, ktorá sa má konať 24. – 25. marca. Oceníte význam a dôležitosť tejto otázky.

S pozdravom,

(podpísaný)

Herman Van Rompuy

Príloha

K možnosti a) v odseku 12 správy, ktorý navrhuje nové predloženie zmeny a doplnenia zmluvy, treba zdôrazniť, že táto zmena a doplnenie zmluvy bola vypracovaná veľmi opatrene tak, aby bola prijateľná pre všetky členské štáty, ktoré ju musia ratifikovať. Prakticky neexistuje možnosť, že by bol tento text upravený, a navrhované zmeny by znamenali použitie zjednodušeného postupu revízie – alebo by boli aspoň právne napadnuté na tomto základe. Právna istota je hlavným dôvodom zmeny a doplnenia zmluvy, a všetko čo ju narušuje by bolo problematické.

Pokiaľ ide o budúce zmeny a doplnenia zmluvy, nie je možné prisľúbiť žiadne konkrétne záväzky. Dohodlo sa však, že sa bude hodnotiť celková efektivita tohto rámca v roku 2016, a toto hodnotenie vykoná Komisia. Toto ustanovenie zaručuje, že každé budúce hodnotenie a možné návrhy zmeny budú prichádzať v prvom rade od Komisie.

K možnosti b) správy, obavy, že európsky mechanizmus pre stabilitu sa môže stať jadrom budúceho medzivládneho sekretariátu na riadenie ekonomiky eurozóny, sú nepodložené. Mechanizmus má osobitne definovaný účel. Jeho zamestnanci sa budú venovať len finančným a platobným otázkam mechanizmu a nie širšími otázkami hospodárskeho riadenia. Úlohou ESM je mobilizovať financie a poskytovať finančnú pomoc, ale posudzovanie potreby finančnej pomoci a vymedzenie podmienenosti bude vykonávať Komisia.

Obavy, že Komisia bude možno vylúčená z fungovania mechanizmu, môžeme tiež vyvrátiť. Skúsenosti s dočasnými mechanizmami dokazujú, že účasť Komisie je nielen možná, ale dokonca kľúčovo dôležitá. V dočasnom mechanizme boli opatrenia podmienenosti týkajúce sa prijímajúceho štátu prijímané v úniovom postupe, t. j. rozhodnutím prijatým Radou na odporúčanie Komisie na základe článku 136 ZFEÚ spolu s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ (pozri článok 126 ods. 13), ktorý ustanovuje postup pre rozhodnutia podľa článku 126 ods. 9). Toto je postup, ktorým sa prijímali opatrenia podmienenosti pre Grécko (pozri rozhodnutie Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010 (Ú. v. EÚ L 145, 11.6.2010, s. 6) prijaté na odporúčanie Komisie zo 4. mája 2010 (SEK(2010)0560 v konečnom znení)).

Pokiaľ ide o trvalý mechanizmus, už závery Európskej rady zo 16. a 17 decembra, ktoré uvádzajú v prílohe II „všeobecné prvky budúceho mechanizmu“, výslovne stanovujú účasť Komisie. Práca na príprave ESM medzičasom objasnila, že:

—

Ak členský štát žiada o finančnú pomoc, Komisia v spolupráci s ECB posúdi existenciu rizika pre finančnú stabilitu eurozóny ako celku a spoločne s MMF a v spolupráci s ECB vykoná analýzu udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu.

—

Ak sa požiada o podporu stability, Komisia spoločne s MMF a v spolupráci s ECB posúdi skutočné potreby financovania členského štátu, ktorý prijíma pomoc, ako aj povahu požadovaného zapojenia súkromného sektora.

—

Rada guvernérov poverí Komisiu, aby spolu s MMF a v spolupráci s ECB rokovala s dotknutým členským štátom o programe makroekonomickej úpravy.

—

Komisia navrhne Rade rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje program makroekonomickej úpravy. Ak program príjme Rada, Komisia podpíše memorandum o porozumení v mene členských štátov eurozóny.

—

Komisia (spolu s MMF a v spolupráci s ECB) bude zodpovedná za monitorovanie dodržiavania podmienenosti spočívajúcej v politických opatreniach vyžadovaných na základe programu makroekonomickej úpravy.

—

Po diskusii v rade guvernérov môže Rada na návrh Komisie rozhodnúť o vykonaní dohľadu po ukončení programu.

—

Politická podmienenosť zavedená v rámci posilneného dohľadu alebo programu úpravy v makroekonomickej oblasti sa zosúladí s rámcom dohľadu EÚ a musí zaručiť súlad s postupmi EÚ; Na tento účel má Komisia v úmysle navrhnúť nariadenie, v ktorom sa spresnia potrebné procedurálne kroky podľa článku 136 zmluvy s cieľom zahrnúť podmienenosť politík do rozhodnutí Rady a zabezpečiť súlad s mnohostranným rámcom EÚ pre dohľad.

—

Rada a Komisia budú pravidelne informovať Európsky parlament o vytvorení a činnosti EMS.

—

V prípade vzniku určitých sporov je zodpovedný Súdny dvor EÚ v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

(1)  Informačný preklad. Originálny jazyk listu je angličtina.

Streda 23. marca 2011
PRÍLOHA III K UZNESENIU

V Bruseli 22. marca 2011

Vážený pán Brok, vážený pán Gualtieri,

chceli by sme Vás informovať o výsledkoch rokovania o zriadení európskeho nástroja pre stabilitu, pretože to bude mať význam pre Európsky parlament, keď bude rozhodovať o s vojom stanovisku k návrhu zmeny a doplnenia Zmluvy o fungovaní európskej únie na základe Vašej správy.

Včera 21. marca dokončila medzivládna ministerská schôdza hlavné prvky európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM). V prílohe nájdete konečný text týchto hlavných prvkov.

Ako vidíte, podľa hlavných prvkov bude ESM vytvorený na základe zmluvy medzi členskými štátmi, ktoré sú krajinami eurozóny, ako medzivládna organizácia podľa verejného medzinárodného práva a svoje sídlo bude mať v Luxemburgu. EMS bude mať radu guvernérov zloženú z ministrov financií členských štátov (ako hlasujúcich členov), ktoré sú krajinami eurozóny, a európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti a prezident ECB sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Členské štáty, ktoré nie sú krajinami eurozóny, sa môžu v rámci EMS zúčastňovať ad hoc na transakciách finančnej pomoci členským štátom, ktoré sú krajinami eurozóny.

Úloha Komisie pri riadení činnosti ESM je veľmi dôležitá a vytvára sa tiež spojenie medzi ESM a inštitúciami EÚ.

Ako sa uvádza v hlavných prvkoch, Komisiu v spolupráci s ECB bude posudzovať existenciu rizika pre finančnú stabilitu eurozóny ako celku a spoločne s MMF a v spolupráci s ECB vykonala analýzu udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu. Komisia bude hrať ďalej významnú úlohu pri posudzovaní skutočných potrieb financovania členského štátu, ktorý prijíma pomoc, ako aj povahy požadovaného zapojenia súkromného sektora.

Na základe tohto posúdenia rada guvernérov poverí Komisiu, aby spolu s MMF a v spolupráci s ECB rokovala s dotknutým členským štátom o programe makroekonomickej úpravy, ktorého podrobnosti sa uvedú v memorande o porozumení.

Komisia navrhne Rade rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje program makroekonomickej úpravy. Rada guvernérov rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci a o podmienkach, za ktorých sa táto pomoc poskytne. Keď Rada tento program prijme, Komisia v mene členských štátov, ktoré sú krajinami eurozóny, podpíše memorandum o porozumení za predpokladu predchádzajúcej spoločnej dohody rady guvernérov. Správna rada potom schváli dohodu o finančnej pomoci, ktorá bude obsahovať technické aspekty finančnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť.

Komisia bude spolu s MMF a v spolupráci s ECB zodpovedná za monitorovanie dodržiavania podmienenosti spočívajúcej v politických opatreniach vyžadovaných na základe programu makroekonomickej úpravy. Komisia podá správu Rade a správnej rade. Vychádzajúc z tejto správy správna rada rozhodne na základe spoločnej dohody o vyplatení nových tranží pôžičky.

Po prerokovaní v rade guvernérov môže Rada na návrh Komisie rozhodnúť, že sa po ukončení programu bude vykonávať dohľad, ktorý môže trvať dovtedy, kým nebude splatená určitá suma finančnej pomoci.

Politická podmienenosť zavedená v rámci posilneného dohľadu alebo programu úpravy v makroekonomickej oblasti sa zosúladí s rámcom dohľadu EÚ a musí zaručiť súlad s postupmi EÚ, a tým aj úlohu Európskeho parlamentu.

Na tento účel má Komisia v úmysle navrhnúť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady na základe článku 136 zmluvy, v ktorom sa spresnia potrebné procedurálne kroky s cieľom zahrnúť podmienenosť politík do rozhodnutí Rady a zabezpečiť súlad s mnohostranným rámcom EÚ pre dohľad. Rada a Komisia budú pravidelne informovať Európsky parlament o vytvorení a činnosti EMS.

Veríme, že tieto informácie budú užitočné pre európsky parlament pri posudzovaní návrhu zmeny a doplnenia článku 136 ZFEÚ pokiaľ ide o mechanizmus pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro.

S pozdravom,

(podpísaný)

Olli Rehn

člen Európskej komisie

(podpísaný)

Jean-Claude Juncker

predseda Euroskupiny

Príloha k listu predsedu euroskupiny a komisára zodpovedného za menovú politiku spravodajcom

21. marca 2011

Hlavné prvky Európskeho mechanizmu pre stabilitu

Európska rada sa zhodla na tom, že pre členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, je potrebné zriadiť stály mechanizmus pre stabilitu: Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). EMS bude aktivovaný spoločnou dohodou (2), ak to bude nevyhnutné pre zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku. EMS prevezme úlohu Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) pri poskytovaní vonkajšej finančnej pomoci členským štátom, ktoré sú krajinami eurozóny, od júla 2013.

Prístup k finančnej pomoci EMS sa poskytne na základe prísnej podmienenosti politík v rámci programu makroekonomickej úpravy a dôslednej analýzy udržateľnosti verejného dlhu, ktorú vykoná Komisia spolu s MMF v spolupráci s ECB. Od členského štátu, ktorý prijíma pomoc, sa bude vyžadovať, aby vhodnou formou zapojil aj súkromný sektor, a to v závislosti od konkrétnych okolností a spôsobom úplne konzistentným s postupmi MMF.

EMS bude mať efektívnu úverovú kapacitu vo výške 500 miliárd EUR (3). Primeranosť úverovej kapacity sa bude preskúmavať pravidelne, minimálne však raz za päť rokov. EMS sa bude usilovať o doplnenie svojej úverovej kapacity prostredníctvom účasti MMF na transakciách poskytovania finančnej pomoci, pričom na báze ad hoc sa môžu zúčastniť aj členské štáty, ktoré nie sú krajinami eurozóny.

V zostávajúcej časti tohto dokumentu sa stanovujú kľúčové štrukturálne prvky EMS:

Inštitucionálna forma

EMS bude vytvorený na základe zmluvy medzi členskými štátmi, ktoré sú krajinami eurozóny, ako medzivládna organizácia podľa verejného medzinárodného práva a svoje sídlo bude mať v Luxemburgu. Štatút EMS sa ustanoví v prílohe k tejto zmluve.

Funkcia a stratégia financovania

Funkciou EMS bude mobilizovať a na základe prísnej podmienenosti poskytovať finančnú pomoc v prospech členských štátov, ktoré sú krajinami eurozóny a ktoré majú závažné finančné problémy, alebo im takéto problémy hrozia, s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.

Členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, dajú EMS finančné sankcie, ktoré získali na základe postupov vyplývajúcich z Paktu stability a rastu a z postupu pri makroekonomických nerovnováhach (4). Tieto sankcie budú súčasťou splateného kapitálu.

EMS bude používať vhodnú stratégiu financovania, aby sa zabezpečil prístup k rozsiahlym zdrojom financovania a aby sa mu umožnilo rozšíriť balíky finančnej pomoci pre členské štáty za akýchkoľvek trhových podmienok. Akékoľvek s tým spojené riziká sa obmedzia prostredníctvom primeraného riadenia aktív a pasív.

Riadenie

EMS bude mať radu guvernérov zloženú z ministrov financií členských štátov (ako hlasujúcich členov), ktoré sú krajinami eurozóny, a európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti a prezident ECB sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Rada guvernérov si zo svojich hlasujúcich členov zvolí predsedu.

Rada guvernérov bude najvyšším rozhodovacím orgánom EMS a na základe spoločnej dohody bude prijímať tieto hlavné rozhodnutia:

—

poskytnutie finančnej pomoci,

—

podmienky finančnej pomoci,

—

úverová kapacita EMS,

—

zmeny v súbore nástrojov.

Akékoľvek iné rozhodnutia rady guvernérov sa budú prijímať kvalifikovanou väčšinou, ak sa neustanoví inak.

EMS bude mať správnu radu, ktorá bude vykonávať osobitné úlohy, ktoré na ňu prenesie rada guvernérov. Každý členský štát, ktorý je krajinou eurozóny, vymenuje jedného riaditeľa a jedného náhradníka riaditeľa. Okrem toho Komisia aj ECB nominujú pozorovateľa a náhradníka do správnej rady. Všetky rozhodnutia správnej rady sa budú prijímať kvalifikovanou väčšinou, ak sa neuvedie inak.

Váhy hlasov v rade guvernérov a v správnej rade budú proporcionálne príslušnému kapitálu členských štátov upísanému v EMS. Kvalifikovaná väčšina sa vymedzuje ako 80 percent hlasov.

Rada guvernérov vymenuje generálneho riaditeľa, ktorý bude zodpovedný za každodenné riadenie EMS. Generálny riaditeľ bude predsedať správnej rade.

Štruktúra kapitálu

Cieľom EMS bude získať a zachovať si najvyšší úverový rating od hlavných ratingových agentúr.

EMS bude mať celkový upísaný kapitál vo výške 700 miliárd EUR. Z tejto sumy bude 80 miliárd EUR vo forme splateného kapitálu, ktorý poskytnú členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, pričom 40 miliárd EUR bude k dispozícii od júla 2013 a zvyšok sa postupne doplní počas troch nasledujúcich rokov. Okrem toho bude EMS disponovať aj kombináciou viazaného kapitálu na požiadanie a záruk členských štátov, ktoré sú krajinami eurozóny, v celkovej výške 620 miliárd EUR.

Kľúč pre rozdelenie celkového upísaného kapitálu EMS bude pre jednotlivé členské štáty vychádzať z kľúča pre rozdelenie splateného kapitálu v ECB, ako sa uvádza v prílohe. Ratifikáciou zmluvy o založení EMS sa členské štáty právne zaviažu poskytnúť svoj príspevok k celkovému upísanému kapitálu.

Rada guvernérov bude o úprave sumy celkového upísaného kapitálu alebo pri výzve na zloženie kapitálu rozhodovať na základe spoločnej dohody, s výnimkou osobitných prípadov opísaných ďalej v texte. Po prvé, správna rada môže jednoduchou väčšinou, výzvou na zloženie kapitálu splatného na požiadanie, rozhodnúť o obnovení úrovne splateného kapitálu, ak sa suma splateného kapitálu zníži absorpciou strát (5). Po druhé, zavedie sa postup súvisiaci so zárukami na požiadanie, ktorý umožní vyzvať na zloženie kapitálu od akcionárov EMS automaticky, ak je to potrebné na to, aby sa zabránilo výpadku v splátkach veriteľom EMS. Záväzok každého akcionára sa za každých okolností obmedzí na jeho podiel na upísanom kapitále.

Každý príspevok členského štátu (6), ktorý sa pripojí k EMS po júli 2013, k upísanému kapitálu sa uhradí podľa rovnakých podmienok, aké sa uplatnili pri pôvodných príspevkoch. O praktických dôsledkoch celkovej sumy upísaného kapitálu a rozdelenia kapitálu medzi členské štáty rozhodne rada guvernérov na základe spoločnej dohody.

Pokiaľ EMS nebude aktivovaný a za predpokladu, že efektívna úverová kapacita nebude nižšia ako 500 miliárd EUR, výnosy z investovania splateného kapitálu EMS sa po odpočítaní prevádzkových nákladov vrátia členským štátom. Po prvej aktivácii EMS sa výnosy z investovania kapitálu EMS a činnosti spočívajúcej vo finančnej pomoci ponechajú v rámci EMS. Ak však splatený kapitál presiahne úroveň, ktorá sa vyžaduje na zachovanie úverovej kapacity EMS, správna rada môže jednoduchou väčšinou rozhodnúť o rozdelení dividend medzi členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, na základe príspevkového kľúča.

Nástroje

EMS bude poskytovať finančnú pomoc len na základe prísnej podmienenosti v rámci programu makroekonomickej úpravy, a to primerane závažnosti nerovnováh v členskom štáte. Poskytovať sa bude prostredníctvom pôžičiek.

EMS však môže výnimočne aj intervenovať na primárnych trhoch s dlhopismi, a to na základe programu makroekonomickej úpravy pri zachovaní prísnej podmienenosti a ak o tom rozhodne rada guvernérov na základe spoločnej dohody.

Podpora EMS pre stabilitu

EMS môže poskytnúť krátkodobú alebo strednodobú podporu stability členskému štátu, ktorý je krajinou eurozóny a ktorý má závažné finančné problémy. Prístup k podpore EMS pre stabilitu bude zahŕňať program makroekonomickej úpravy so zodpovedajúcou podmienenosťou politických opatrení, ktorá bude primeraná závažnosti príslušných nerovnováh v členskom štáte, ktorý prijíma pomoc. Dĺžka trvania programu a splatnosť pôžičiek bude závisieť od charakteru nerovnováh a výhľadu členských štátov, ktoré prijímajú pomoc, na opätovné získanie prístupu na finančné trhy v období, počas ktorého budú zdroje EMS k dispozícii.

Nástroj podpory na primárnom trhu

EMS môže nakúpiť dlhopisy členského štátu, ktorý má závažné finančné problémy, na primárnom trhu s cieľom maximalizovať nákladovú efektívnosť podpory. Podmienky, na základe ktorých by sa nakupovanie uskutočňovalo, a spôsoby tohto nákupu sa spresnia v rozhodnutí o podmienkach finančnej pomoci.

Rada guvernérov môže preskúmať nástroje, ktoré má EMS k dispozícii, a môže rozhodnúť o zmene súboru nástrojov.

Zapojenie MMF

EMS bude pri poskytovaní finančnej pomoci veľmi úzko spolupracovať s MMF (7). Za každých okolností sa bude vyvíjať snaha o aktívnu účasť MMF, a to tak na technickej, ako aj finančnej úrovni. Analýzu udržateľnosti dlhovej služby budú vykonávať spoločne Komisia a MMF v spolupráci s ECB. O podmienkach v oblasti politík, ktoré budú súčasťou spoločnej pomoci EMS a MMF, bude rokovať spoločne Komisia a MMF v spolupráci s ECB.

Aktivácia finančnej pomoci, monitorovanie programu a nadväzujúce kroky

Finančná pomoc zo strany EMS sa bude vo všetkých prípadoch aktivovať na žiadosť členského štátu predloženú ostatným členským štátom, ktoré sú krajinami eurozóny. Euroskupina bude informovať Radu, že bola predložená žiadosť o aktiváciu podpory. Na základe prijatia takejto žiadosti rada guvernérov požiada Komisiu, aby v spolupráci s ECB posúdila existenciu rizika pre finančnú stabilitu eurozóny ako celku a spoločne s MMF a v spolupráci s ECB vykonala dôslednú analýzu udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu. Potom budú pri aktivácii finančnej pomoci zo strany EMS nasledovať tieto kroky:

—

Ak sa požiada o podporu EMS pre stabilitu, Komisia spoločne s MMF a v spolupráci s ECB posúdi skutočné potreby financovania členského štátu, ktorý prijíma pomoc, ako aj povahu požadovaného zapojenia súkromného sektora, čo by malo byť v súlade s postupmi MMF.

—

Na základe tohto posúdenia rada guvernérov poverí Komisiu, aby spolu s MMF a v spolupráci s ECB rokovala s dotknutým členským štátom o programe makroekonomickej úpravy, ktorého podrobnosti sa uvedú v memorande o porozumení.

—

Komisia navrhne Rade rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje program makroekonomickej úpravy. Rada guvernérov rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci a o podmienkach, za ktorých sa táto pomoc poskytne. Keď Rada tento program prijme, Komisia v mene členských štátov, ktoré sú krajinami eurozóny, podpíše memorandum o porozumení za predpokladu predchádzajúcej spoločnej dohody rady guvernérov. Správna rada potom schváli dohodu o finančnej pomoci, ktorá bude obsahovať technické aspekty finančnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť.

—

Komisia bude spolu s MMF a v spolupráci s ECB zodpovedná za monitorovanie dodržiavania podmienenosti spočívajúcej v politických opatreniach vyžadovaných na základe programu makroekonomickej úpravy. Komisia podá správu Rade a správnej rade. Vychádzajúc z tejto správy správna rada rozhodne na základe spoločnej dohody o vyplatení nových tranží pôžičky.

—

Po prerokovaní v rade guvernérov môže Rada na návrh Komisie rozhodnúť, že sa po ukončení programu bude vykonávať dohľad, ktorý môže trvať dovtedy, kým nebude splatená určitá suma finančnej pomoci.

Konzistentnosť s rámcom EÚ pre mnohostranný dohľad

Na to, aby Komisii spolu s MMF a v spolupráci s ECB mohli členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, zadať úlohu vykonať analýzu udržateľnosti dlhovej služby členského štátu, ktorý požaduje finančnú pomoc, uskutočniť prípravu programu úpravy, ktorý je súčasťou finančnej pomoci, ako aj vykonať monitorovanie plnenia tohto programu, sa bude vyžadovať súhlas členských štátov EÚ.

Aj keď rada guvernérov môže samostatne rozhodnúť o existencii a spôsoboch finančnej pomoci na základe medzivládneho rámca, podmienenosť politík ustanovená na základe rozšíreného dohľadu alebo programu makroekonomickej úpravy by mala byť konzistentná s rámcom EÚ pre dohľad a musí zaručovať dodržiavanie postupov EÚ. Na tento účel má Komisia v úmysle navrhnúť nariadenie, v ktorom sa spresnia potrebné procedurálne kroky podľa článku 136 zmluvy s cieľom zahrnúť podmienenosť politík do rozhodnutí Rady a zabezpečiť súlad s mnohostranným rámcom EÚ pre dohľad. Rada a Komisia budú pravidelne informovať Európsky parlament o vytvorení a činnosti EMS.

Stanovovanie cien

Rada guvernérov bude rozhodovať o štruktúre cien finančnej pomoci členskému štátu, ktorý prijíma pomoc.

EMS bude môcť požičiavať za pevnú alebo pohyblivú sadzbu. Stanovovanie cien zo strany EMS bude v súlade so zásadami MMF pre stanovovanie cien a cena bude zahŕňať primeranú rizikovú maržu, pričom zostane nad úrovňou nákladov EMS na financovanie.

Na pôžičky EMS sa bude uplatňovať táto cenová štruktúra:

1)

Náklady EMS na financovanie.

2)

Prirážka vo výške 200 bázických bodov uplatnená na celú pôžičku.

3)

Dodatočná prirážka vo výške 100 bázických bodov na sumy pôžičky nesplatené po 3 rokoch.

V prípade pôžičiek s pevnou úrokovou sadzbou a splatnosťou presahujúcou 3 roky bude marža predstavovať vážený priemer prirážky vo výške 200 bázických bodov na prvé tri roky a 200 bázických bodov plus 100 bázických bodov na nasledujúce roky.

Štruktúra cien sa vymedzí v postupoch EMS na stanovovanie cien, ktoré sa budú pravidelne preskúmavať.

Zapojenie súkromného sektora

1.   Spôsoby zapojenia súkromného sektora

Vo všetkých prípadoch, keď finančnú pomoc prijíma štát, sa predpokladá zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora. Charakter a rozsah tohto zapojenia sa určí osobitne v každom jednotlivom prípade a bude závisieť od výsledku analýzy udržateľnosti dlhovej služby v súlade s postupom MMF (8) a od potenciálnych dôsledkov pre finančnú stabilitu eurozóny.

(a)

Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dospeje k záveru, že existuje realistický predpoklad, aby sa prostredníctvom programu makroekonomickej úpravy obnovil udržateľný vývoj verejného dlhu, členský štát, ktorý prijíma pomoc, vyvinie iniciatívu s cieľom nabádať hlavných súkromných investorov, aby zachovali svoju angažovanosť (napr. prístup „viedenskej iniciatívy“). Komisia, MMF, ECB a EBA sa úzko zapoja do monitorovania vykonávania takýchto iniciatív.

(b)

Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dospeje k záveru, že neexistuje realistický predpoklad, aby sa prostredníctvom programu makroekonomickej úpravy obnovil udržateľný vývoj verejného dlhu, požiada sa členský štát, ktorý prijíma pomoc, aby vstúpil do aktívnych rokovaní v dobrej viere so svojimi veriteľmi s cieľom zabezpečiť ich priame zapojenie do obnovy udržateľnosti dlhovej služby. Poskytnutie finančnej pomoci bude podmienené tým, aby mal členský štát vypracovaný dôveryhodný plán a aby preukázal dostatočné úsilie o zaistenie zodpovedajúceho a primeraného zapojenia súkromného sektora. Pokrok vo vykonávaní tohto plánu sa bude monitorovať v rámci programu a bude sa zohľadňovať v rozhodnutiach o vyplatení finančných prostriedkov.

Členský štát, ktorý prijíma pomoc, sa v rokovaniach s veriteľmi pridržiava týchto zásad:

—

Proporcionalita: Členský štát sa bude snažiť dosiahnuť riešenia úmerné rozsahu svojho problému s udržateľnosťou dlhovej služby.

—

Transparentnosť: Dotknutý členský štát začne otvorený dialóg s veriteľmi a bude im včas oznamovať príslušné informácie.

—

Spravodlivosť: Členský štát bude s veriteľmi viesť konzultácie o návrhoch všetkých splátkových kalendárov alebo reštrukturalizácie verejného dlhu s cieľom dosiahnuť spoločné riešenia. Opatrenia na zníženie čistej aktuálnej hodnoty dlhu sa budú zvažovať len za predpokladu, že iné možnosti neprinesú očakávané výsledky.

—

Cezhraničná koordinácia: Pri tvorbe opatrení na zapojenie súkromného sektora sa náležitým spôsobom zohľadní riziko rozšírenia a potenciálnych účinkov presahovania do iných členských štátov a tretích krajín. V záujme zachovania finančnej stability eurozóny ako celku sprevádza prijaté opatrenia náležitá komunikácia zo strany dotknutého členského štátu.

2.   Doložky o spoločnom postupe

Do všetkých štátnych cenných papierov eurozóny so splatnosťou dlhšou ako jeden rok sa od júla 2013 začlenia doložky o spoločnom postupe (DSP). Cieľom takýchto DSP bude uľahčiť dohodu medzi štátom a jeho veriteľmi zo súkromného sektora v kontexte zapojenia súkromného sektora. Začlenenie DSP do dlhopisu nebude znamenať vyššiu pravdepodobnosť zlyhania či reštrukturalizácie dlhu súvisiacich s daným dlhopisom. To znamená, že začlenenie DSP neovplyvní kredibilitu štátneho dlhu.

DSP sa v svojich hlavných znakoch budú zhodovať s tými, ktoré sa bežne používajú na trhoch v USA a Spojenom kráľovstve od vydania správy skupiny G10 o DSP. DSP sa budú zavádzať spôsobom, ktorým sa umožní zachovanie rovnakých podmienok pre členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny. To znamená, že vo všetkých členských štátoch, ktoré sú krajinami eurozóny, sa budú používať zhodné a štandardizované doložky, ktoré budú harmonizované v rámci podmienok cenných papierov vydávaných členskými štátmi. Ich základ bude v súlade s DSP, ktoré sú bežné v newyorskom a anglickom práve.

DSP budú zahŕňať doložku o agregácii, ktorá kvalifikovanej veľkej väčšine držiteľov dlhopisov z rôznych dlhopisových emisií, na ktoré sa takáto doložka vzťahuje a ktoré podliehajú právu jednej jurisdikcie umožňuje, aby začlenili doložku o postupe väčšiny, ak v rámci jednej emisie dlhopisov nie je možné dosiahnuť väčšinu veriteľov potrebnú na reštrukturalizáciu. Zavedie sa systém primeraného zastúpenia. O najdôležitejších otázkach – výhradných záležitostiach (napr. kľúčových platobných podmienkach, konverzii alebo výmene dlhopisov), bude rozhodovať širšia väčšina ako o nevýhradných záležitostiach. Budú sa uplatňovať požiadavky vhodného kvóra. Pre všetkých držiteľov dlhopisov budú záväzné zmeny schválené príslušnými väčšinami.

Na zabezpečenie riadneho hlasovacieho postupu sa bude uplatňovať vhodná doložka o obmedzení hlasovacieho práva. Zvážia sa primerané doložky s cieľom predchádzať narúšajúcim právnym krokom.

DSP sa zavedú štandardizovaným spôsobom, čím sa zabezpečí, že ich právne dôsledky budú vo všetkých jurisdikciách eurozóny totožné, a tak sa v rámci členských štátov, ktoré sú krajinami eurozóny, zachovajú rovnaké podmienky. Členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie platnosti DSP.

Členským štátom, ktoré sú krajinami eurozóny, sa umožní, aby od júna 2013 mohli naďalej refinancovať nesplatené dlhopisy bez DSP za podmienok, ktoré boli vopred stanovené, s cieľom zachovať potrebnú likviditu starých dlhopisov a s cieľom poskytnúť týmto členským štátom dostatočný čas na to, aby postupne vydali nové dlhopisy so všetkými referenčnými splatnosťami. O podrobných právnych úpravách na začlenenie DSP do štátnych cenných papierov eurozóny sa po primeraných konzultáciách s účastníkmi na trhu a ďalšími zainteresovanými stranami rozhodne na základe práce, ktorú vykoná podvýbor Hospodárskeho a finančného výboru pre trhy so štátnymi dlhopismi v EÚ; finalizácia sa vykoná do konca roku 2011.

3.   Postavenie EMS ako prednostného veriteľa

Podobne ako MMF aj EMS poskytne finančnú pomoc členskému štátu, keď sa zhorší jeho bežný prístup k trhovému financovaniu. Vzhľadom na to hlavy štátov a predsedovia vlád uviedli, že EMS bude mať postavenie prednostného veriteľa podobným spôsobom, ako je to v prípade MMF, pričom vo vzťahu EMS a MMF sa uznáva postavenie MMF ako prednostného veriteľa.

To bude platiť od 1. júla 2013 bez toho, aby boli dotknuté podmienky akejkoľvek inej dohody ustanovenej v rámci ENFS a nástroja pre Grécko.

Prechodné opatrenia platné pre prechod od ENFS k EMS

Ako sa aj pôvodne predpokladalo, ENFS zostane v platnosti aj po júni 2013 na účely správy nesplatených dlhopisov. Zostane funkčný, až kým sa mu v plnej miere nesplatia finančné prostriedky poskytnuté členským štátom a kým sa neuhradia všetky jeho záväzky, ktoré z neho plynú, v rámci emitovaných finančných nástrojov a akýchkoľvek povinností vyplatiť ručiteľov. Nevyplatené alebo nekryté sumy existujúcich úverových nástrojov by sa mali presunúť do EMS (napr. výplata a financovanie splátok, ktorých splatnosť pripadá až na dátum po nadobudnutí platnosti EMS). Výška spoločného úverovania v rámci ENFS a EMS nepresiahne 500 mld. EUR.

Na zabezpečenie hladkého prechodu od ENFS k EMS sa výkonný riaditeľ ENFS poverí praktickou prípravou založenia EMS. Pravidelne bude poskytovať správu o pokroku pracovnej skupine pre Euroskupinu.

Účasť členských štátov, ktoré nie sú krajinami eurozóny

Členské štáty, ktoré nie sú krajinami eurozóny, sa môžu v rámci EMS zúčastňovať ad hoc na transakciách finančnej pomoci členským štátom, ktoré sú krajinami eurozóny. Ak sa členské štáty, ktorý nie sú krajinami eurozóny, na takýchto transakciách zúčastňujú, musia mať zastúpenie na príslušných zasadnutiach rád EMS, na ktorých sa bude rozhodovať o poskytnutí a monitorovaní pomoci. Budú mať včasný prístup ku všetkým príslušným informáciám a bude sa s nimi vhodným spôsobom konzultovať. Členské štáty, ktoré sú krajinami eurozóny, budú podporovať rovnocenné postavenie EMS a iných členských štátov ako veriteľov pri dvojstrannom poskytovaní pôžičiek popri EMS.

Urovnávanie sporov

Ak medzi členským štátom, ktorý je krajinou eurozóny, a EMS vznikne spor v súvislosti s výkladom a uplatňovaním zmluvy o založení EMS, rozhodne o riešení tohto sporu rada guvernérov. Ak členský štát toto rozhodnutie napadne, predloží sa otázka predmetného sporu Európskemu súdnemu dvoru v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

V prípade vzťahu medzi EMS a tretími stranami sa otázka uplatniteľného rozhodného práva a jurisdikcie rieši právnymi a zmluvnými dokumentmi, ktoré sa medzi EMS a týmito tretími stranami prijmú.

Príloha

Príspevkový kľúč pre EMS založený na kľúči ECB

Príspevkový kľúč EMS

Krajina

ISO

Kľúč EMS

Rakúsko

AT

2.783

Belgicko

BE

3.477

Cyprus

CY

0.196

Estónsko

EE

0.186

Fínsko

FI

1.797

Francúzsko

FR

20.386

Nemecko

DE

27.146

Grécko

EL

2.817

Írsko

IE

1.592

Taliansko

IT

17.914

Luxembursko

LU

0.250

Malta

MT

0.073

Holandsko

NL

5.717

Portugalsko

PT

2.509

Slovensko

SK

0.824

Slovinsko

SI

0.428

Španielsko

ES

11.904

Spolu

EÚ17

100.0

Poznámky:

Kľúč EMS vychádza z kľúča pre rozdelenie kapitálu ECB.

Členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa dosahuje menej ako 75 % priemeru EÚ, budú môcť počas 12 rokov od vstupu do eurozóny využívať dočasnú korekciu.

Táto dočasná korekcia bude vo výške troch štvrtín rozdielu medzi podielom na HND a kapitálovým podielom v ECB (v skutočnosti pozostávajúca zo 75 % z podielu na HND a z 25 % z kapitálového podielu v ECB), a to takto: podiel v EMS = podiel podľa kľúča ECB - 0,75* (podiel podľa kľúča ECB - podiel na HND)

Klesajúca kompenzácia pre tieto krajiny sa rozloží medzi všetky ostatné krajiny podľa ich kľúčového podielu ECB,

HND a HDP na obyvateľa v roku 2010.

Zdroje:

Výpočty ECB, Ameco a GR ECFIN.

(1)  Informačný preklad. Originálny jazyk listu je angličtina.

(2)  Rozhodnutie prijaté na základe spoločnej dohody je rozhodnutie, ktoré prijali jednomyseľne členské štáty, ktoré sa zúčastnili na hlasovaní, t. j. zdržanie sa hlasovania nezabráni tomu, aby bolo rozhodnutie prijaté.

(3)  Počas prechodu od ENFS k EMS celková úverová kapacita nepresiahne túto sumu.

(4)  Toto ustanovenie podlieha konečnej dohode na politickej úrovni.

(5)  Hlasovacie právo členského štátu, ktorého zlyhanie je pôvodnou príčinou straty, ktorá sa má vykryť, je pri prijímaní tohto rozhodnutia pozastavené.

(6)  Dôsledkom vstupu do eurozóny bude, že členský štát sa stane členom EMS s plnými právami a povinnosťami.

(7)  Avšak pod podmienkou, že zapojenie MMF bude v súlade s jeho mandátom podľa článkov dohody, ako aj príslušného rozhodnutia a politík rady MMF.

(8)  Podľa MMF sa dlh považuje za udržateľný, ak sa predpokladá, že dlžník bude schopný naďalej vykonávať svoju dlhovú službu bez nerealisticky veľkej úpravy svojich príjmov a výdavkov. Od takéhoto posúdenia závisí dostupnosť a príslušný rozsah financovania.