OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Plán postupu v energetike do roku 2050 /* KOM/2011/0885 v konečnom znení */
1.
Úvod
Blahobyt ľudí, konkurencieschopnosť
priemyslu a celkové fungovanie spoločnosti závisí
od bezpečnej, zabezpečenej, udržateľnej a cenovo
dostupnej energie. Energetická infraštruktúra,
ktorá bude v roku 2050 dodávať energiu pre obytné domy, priemysel a služby,
ako aj pre budovy, ktoré budú ľudia používať, sa projektuje a buduje
teraz. Model výroby a využívania energie
v roku 2050 sa už stanovil. EÚ sa zaviazala
znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov v porovnaní
s rokom 1990 o 80 – 95 % v súvislosti s nevyhnutným
znížením zo strany rozvinutých krajín ako skupiny[1]. Komisia
analyzovala príslušné dôsledky vo svojom „Pláne prechodu na konkurencieschopné
nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“[2]. „Plán jednotného európskeho
dopravného priestoru“[3]
sa zameriava na riešenia pre dopravný sektor a na vytvorenie jednotnej
európskej dopravnej oblasti. Komisia vo svojom Pláne postupu
v energetike do roku 2050 skúma výzvy súvisiace s cieľom
eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečuje dodávky energie
a konkurencieschopnosť, čo
zodpovedá požiadavke Európskej rady[4]. Politiky a opatrenia EÚ zamerané na
dosiahnutie cieľov stratégie Energia 2020[5] a samotná stratégia
Energia 2020 sú ambiciózne[6].
V ich plnení sa bude pokračovať aj po roku 2020, čo by malo
pomôcť do roku 2050 znížiť emisie približne o 40 %. Nebude to však stačiť na to, aby sa
do roku 2050 dosiahol cieľ EÚ, ktorým je eliminácia emisií uhlíka,
lebo do roku 2050 sa z neho dosiahne menej než polovica. To naznačuje úroveň úsilia
a štrukturálnu, ako aj sociálnu zmenu, ktorá bude potrebná na nevyhnutné
zníženie emisií pri súčasnom udržaní konkurencieschopnosti
a bezpečnosti odvetvia energetiky. V súčasnosti nie je jasné, ktorý smer
by mal program Energy 2020 sledovať. Medzi
investormi, vládami a občanmi to vytvára neistotu. Zo scenárov „Plánu prechodu
na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050“ vyplýva, že
ak sa investície odložia, budú v dlhodobom výhľade od roku 2011 do
roku 2050 stáť viac a spôsobia väčšie narušenie. Úloha vypracovať stratégie na obdobie po roku 2020
je naliehavá. Investície do energetiky
potrebujú čas na to, aby priniesli výsledky. V tomto
desaťročí prebieha nový investičný cyklus, pretože
infraštruktúra postavená pred 30 – 40 rokmi sa musí nahradiť. Keď budeme konať teraz, môže to
zamedziť nákladným zmenám v neskorších desaťročiach
a znížiť efekt zablokovania. Medzinárodná
energetická agentúra (IEA) poukázala na rozhodujúcu úlohu vlád a zdôraznila
naliehavú potrebu konať[7],
v scenároch Plánu postupu v energetike do roku 2050 sa hlbšie analyzujú rôzne
možné cesty pre Európu. Dlhodobé prognózy do budúcnosti nie sú možné. V scenároch tohto Plánu postupu v energetike
do roku 2050 sa skúmajú cesty k eliminácii emisií uhlíka v
energetickom systéme. Zo všetkých scenárov
vyplývajú veľké zmeny, napríklad v cenách uhlíka, technológiách
a sieťach. Skúmal sa celý rad
scenárov s cieľom dosiahnuť 80 % zníženie emisií skleníkových
plynov, čo znamená približne 85 % zníženie emisií CO2
súvisiacich s energiou vrátane dopravy[8].
Komisia takisto analyzovala scenáre a názory členských štátov
a zainteresovaných strán[9].
V dlhodobom výhľade existuje samozrejme neistota spojená s týmito
výsledkami, nie na poslednom mieste z toho dôvodu, že sa opierajú
o predpoklady, ktoré samé o sebe nie sú isté[10]. Nie
je možné predvídať, či nadíde čas, keď sa dosiahne vrchol
produkcie ropy, lebo opakovane došlo k novým objavom; do akej miery sa v Európe osvedčí
bridlicový plyn, či a kedy sa zachytávanie a ukladanie oxidu
uhličitého (Carbon Capture & Storage – CCS) stane predmetom
obchodovania, o akú úlohu jadrovej energie sa budú snažiť
členské štáty a aké opatrenia v oblasti klímy sa budú rozvíjať
na celom svete. Sociálne a technologické zmeny
a zmeny v správaní budú mať takisto značný vplyv na energetický
systém[11]. Vykonaná analýza scenárov má charakter
názorného príkladu a skúma vplyvy, výzvy
a možnosti modernizácie energetického systému. Nie
sú možnosti „buď – alebo“, ale zameranie na spoločné prvky, ktoré sa
objavujú a podporujú dlhodobé prístupy k investíciám. Hlavnou prekážkou v investovaní je
neistota. Z
analýzy prognóz, ktoré vykonala Komisia, členské štáty a zainteresované
strany, vyplýva celý rad jasných trendov, výziev, príležitostí a štrukturálnych
zmien týkajúcich sa navrhovania politických opatrení potrebných na poskytnutie
vhodného rámca pre investorov. Na základe
tejto analýzy sa v tomto Pláne postupu v energetike identifikujú
kľúčové závery týkajúce sa možností bez negatívnych dôsledkov („no
regrets“) v európskom energetickom systéme. Preto
je takisto dôležité dosiahnuť európsky prístup, v ktorom všetky
členské štáty dospejú k spoločnej dohode o kľúčových bodoch
prechodu na nízkouhlíkový energetický systém a ktorý poskytuje potrebnú istotu
a stabilitu. Plán postupu nenahrádza vnútroštátne,
regionálne a miestne úsilia zamerané na modernizáciu dodávok energie,
ale snaží sa vypracovať dlhodobý technologicky neutrálny európsky rámec,
v ktorom budú tieto politiky efektívnejšie. V
pláne sa uvádza, že európskym prístupom k energetickým výzvam sa zvýši
bezpečnosť a solidarita a znížia sa náklady
v porovnaní s paralelnými vnútroštátnymi schémami, pretože v rámci
neho sa poskytuje širší a flexibilnejší trh pre nové produkty
a služby. Napríklad niektoré
zainteresované strany by mohli dosiahnuť úsporu nákladov až o štvrtinu,
keby sa pri efektívnom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov viac
presadzoval európsky prístup.
2.
Bezpečný, konkurencieschopný a bezuhlíkový
energetický systém v roku 2050 je možný
V odvetví energetiky sa produkuje
najväčší podiel emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou
činnosťou. Zníženie skleníkových
plynov o viac ako 80 % do roku 2050 vyvinie preto mimoriadny tlak na
energetické systémy. Ak budú svetové trhy s energiou vzájomne
závislejšie, čo sa zdá pravdepodobné, energetickú situáciu EÚ bude priamo
ovplyvňovať situácia jej susedov a celosvetové trendy
v energetike. Výsledky scenárov sú závislé najmä od dokončenia
globálnej dohody o klíme, ktorá by takisto viedla k nižšiemu celosvetovému
dopytu po fosílnych palivách a k ich nižším cenám. Prehľad scenárov[12] Scenáre súčasných trendov ·
Referenčný scenár.
Referenčný scenár zahŕňa súčasné trendy a dlhodobé prognózy
hospodárskeho rozvoja [rast hrubého domáceho produktu (HDP) vo výške 1,7 % za
rok]. Scenár obsahuje politiky prijaté do marca 2010 vrátane cieľov na rok
2020 týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií
skleníkových plynov, ako aj smernicu o systéme obchodovania
s emisnými kvótami (ETS). V analýze sa rozoberalo niekoľko
citlivých oblastí s nižšími a vyššími mierami rastu HDP
a nižšími a vyššími dovoznými cenami energií. ·
Súčasné politické iniciatívy (CPI). V tomto scenári sa aktualizujú
opatrenia prijaté napríklad po udalostiach vo Fukušime, ktoré nasledovali
po prírodnej katastrofe v Japonsku, a navrhnuté v stratégii Energia 2020,
scenár zahŕňa aj navrhované opatrenia týkajúce sa „Plánu energetickej
efektívnosti“ a novej „smernice o zdaňovaní energie“. Scenáre eliminácie emisií uhlíka (pozri graf 1) ·
Vysoká energetická efektívnosť. Politický záväzok veľmi
vysokých úspor energie; zahŕňa
napríklad prísnejšie minimálne požiadavky na prístroje a nové budovy; vysoké
miery renovácie existujúcich budov; ustanovenie povinnosti úspor energie pre
energetické podniky. Bude to viesť k zníženiu dopytu po energii do roku 2050
o 41 % v porovnaní s najvyšším dopytom v období rokov 2005 – 2006. ·
Technológie diverzifikovaných dodávok. Nedáva sa prednosť žiadnej technológii; všetky zdroje energie
môžu súťažiť na trhovom základe bez osobitných podporných opatrení.
Eliminácia emisií uhlíka sa presadzuje spoplatňovaním emisií uhlíka za
predpokladu, že verejnosť bude súhlasiť s jadrovou energiou, ako
aj so zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS). ·
Vysoké obnoviteľné zdroje energie (RES). Opatrenia silnej podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré
vedú k ich vysokému podielu v hrubej konečnej spotrebe energie (75
% v roku 2050), a podiel obnoviteľných zdrojov energie v spotrebe
elektrickej energie, ktorý dosiahne 97 %. ·
Oneskorený scenár zachytávania a ukladania oxidu
uhličitého. Tento scenár sa podobá scenáru technológií diverzifikovaných
dodávok, predpokladá sa v ňom však, že zachytávanie a ukladanie oxidu
uhličitého sa oneskorí, čo povedie k vyššiemu podielu jadrovej
energie s elimináciou emisií uhlíka motivovanou skôr cenami uhlíka než stimulmi
v oblasti technológií. ·
Nízky podiel jadrovej energie. Tento scenár sa
podobá scenáru technológií diverzifikovaných dodávok, predpokladá sa v ňom
však, že sa nebudú stavať žiadne nové jadrové elektrárne (okrem reaktorov,
ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe), čo bude mať za následok
vyšší podiel zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (približne 32
% pri výrobe energie). Desať štrukturálnych zmien pre
transformáciu energetického systému Zo spojenia týchto scenárov sa dá dospieť
k niektorým záverom, ktoré môžu pomôcť pri vypracúvaní aktuálnych
stratégií eliminácie emisií uhlíka, ktorých účinky sa naplno prejavia do
roku 2020, 2030 a v neskorších rokoch. 1) Eliminácia emisií uhlíka je možná –
a v dlhodobom výhľade môže byť menej nákladná než
súčasné politiky Zo scenárov vyplýva, že eliminácia emisií
uhlíka v energetickom systéme je možná. Okrem toho náklady na
transformáciu energetického systému sa výrazne neodlišujú
od scenára súčasných politických iniciatív (CPI). Celkové náklady na
energetický systém (vrátane palív, elektrickej energie a kapitálových
nákladov, investícií do zariadenia, energeticky efektívnejších výrobkov
atď.) by v prípade CPI mohli v roku 2050 predstavovať
o niečo menej než 14,6 % európskeho HDP v porovnaní s
úrovňou 10,5 % v roku 2005. V tom sa odráža podstatná zmena úlohy,
ktorú zohráva energia v spoločnosti. Riziko kolísania cien fosílnych
palív by v scenároch eliminácie emisií uhlíka kleslo, pretože
závislosť od dovozu v roku 2050 klesne o 35 – 45 %
v porovnaní s 58 % podľa súčasných politík. 2) Vyššie kapitálové náklady a nižšie ceny
paliva Zo všetkých scenárov eliminácie emisií uhlíka
vyplýva prechod z dnešného systému s vysokými nákladmi na palivo
a vysokými prevádzkovými nákladmi na energetický systém založený
na vyšších kapitálových nákladoch a nižších nákladoch na palivo.
Dôvodom je aj skutočnosť, že sa končí životnosť mnohých
súčasných kapacít pre dodávky energie. Vo všetkých scenároch eliminácie
emisií uhlíka by bol účet EÚ za dovozy fosílnych palív v roku 2050
podstatne nižší než dnes. Z analýzy takisto
vyplýva, že samotné kumulatívne náklady na investície do rozvodných sietí by od
roku 2011 do roku 2050 mohli byť 1,5 až 2,2 biliónov EUR, a to
s väčším rozpätím, v ktorom sa odrážajú vyššie investície do podpory
energie z obnoviteľných zdrojov. Priemerné kapitálové náklady energetického
systému sa značne zvýšia – investície do elektrární
a rozvodných sietí, do priemyselného energetického zariadenia, systémov
vykurovania a chladenia (vrátane diaľkového vykurovania alebo chladenia),
inteligentných meracích prístrojov, izolačného materiálu, efektívnejších a
nízkouhlíkových vozidiel, zariadení na využívanie miestnych obnoviteľných
zdrojov energie (solárne vykurovanie a fotovoltaická energia), trvanlivých
energeticky náročných výrobkov atď. Má to rozsiahly vplyv na
hospodárstvo a pracovné miesta v odvetviach výroby, služieb,
stavebníctva, dopravy a poľnohospodárstva. V
dôsledku toho by sa vytvorili veľké príležitosti pre európsky priemysel a
poskytovateľov služieb, aby sa uspokojil tento rastúci dopyt a aby sa
zdôraznil význam výskumu a inovácií s cieľom vyvíjať
nákladovo konkurencieschopnejšie technológie. 3) Elektrická energia zohráva čím
ďalej tým väčšiu úlohu Zo všetkých scenárov vyplýva, že elektrická
energia bude musieť zohrávať oveľa väčšiu úlohu než
v súčasnosti (jej podiel na konečnej spotrebe energie sa
v roku 2050 takmer zdvojnásobí na 36 – 39 %) a bude musieť
prispieť k eliminácii emisií uhlíka v doprave a pri
vykurovaní/chladení (pozri graf 2). Ako vyplýva zo všetkých scenárov eliminácie
emisií uhlíka, elektrická energia by mohla zaistiť 65 % spotreby energie
pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá. Konečná spotreba
elektrickej energie sa zvyšuje dokonca aj v scenári vysokej energetickej
efektívnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov by systém výroby elektrickej
energie musel prejsť štrukturálnou zmenou a dostať sa na
významnú úroveň eliminácie emisií uhlíka už v roku 2030 (57 – 65 % v roku 2030
a 96 – 99 % v roku 2050). Tým sa zdôrazňuje význam začatia
prechodu teraz a poskytnutia signálov potrebných na minimalizáciu
investícií do aktív náročných na uhlík v budúcich dvoch
desaťročiach. 4) Ceny elektrickej energie sa do roku 2030
zvyšujú a potom klesajú Z väčšiny scenárov vyplýva, že ceny
elektrickej energie sa budú do roku 2030 zvyšovať, potom však budú
klesať. K najväčšiemu podielu tohto zvýšenia už dochádza
v referenčnom scenári, čo súvisí s nahradením starých,
už úplne odpísaných výrobných kapacít v budúcich 20 rokoch. V scenári
vysokých obnoviteľných zdrojov energie, v ktorom sa predpokladá 97 %
podiel energie z obnoviteľných zdrojov v spotrebe elektrickej
energie, modelované ceny elektrickej energie ďalej rastú, ale spomaleným
tempom – z dôvodu vysokých kapitálových nákladov a predpokladov
týkajúcich sa vysokých potrieb pre vyrovnávaciu kapacitu a investícií do
rozvodných sietí v tomto scenári „takmer so 100 % energie z obnoviteľných
zdrojov“. Napríklad kapacita výroby elektrickej energie
z obnoviteľných zdrojov v roku 2050 by bola v porovnaní s
dnešnou celkovou kapacitou výroby elektrickej energie zo všetkých zdrojov viac
než dvojnásobná. Podstatný podiel energie z obnoviteľných zdrojov
však nevyhnutne neznamená vysoké ceny elektrickej energie. V scenári vysokej
energetickej efektívnosti a takisto v scenári technológie diverzifikovaných
dodávok sú najnižšie ceny elektrickej energie, pričom zaisťujú 60
– 65 % spotreby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v
porovnaní s dnešným podielom iba 20 %. V tejto súvislosti treba
poznamenať, že ceny v niektorých členských štátoch sa v
súčasnosti umelo udržiavajú na nízkej úrovni z dôvodu cenových regulácií a
dotácií. 5) Výdavky domácností sa budú zvyšovať Vo všetkých scenároch, ako aj podľa
súčasných trendov sa výdavky na energiu a výrobky súvisiace
s energiou (vrátane dopravy) pravdepodobne stanú dôležitejšou položkou vo výdavkoch
domácností. V roku 2030 sa zvýšia asi na 16 % a potom
v roku 2050 klesnú nad 15 %[13].
Z dlhodobého hľadiska bude nárast investičných nákladov na efektívne
spotrebiče, vozidlá a izolácie menej významný než znižovanie výdavkov na
elektrinu a palivá. Náklady zahŕňajú náklady na palivo aj kapitálové
náklady, ako sú napríklad náklady na nákup efektívnejších vozidiel a
spotrebičov a na rekonštrukciu bývania.Ak by sa však na
zrýchlenie zavádzania energeticky efektívnych produktov a služieb využívala
regulácia, normy alebo inovačné mechanizmy, znížili by sa tým náklady. 6) Úspory energie v celom systéme sú
kľúčové Vo všetkých scenároch eliminácie emisií uhlíka
by sa museli dosiahnuť veľmi významné úspory energie (pozri
graf 3). Dopyt po primárnej energii sa do roku 2030 znižuje v rozsahu od
16 % do 20 % a do roku 2050 od 32 % do 41 % v porovnaní s vrcholovým
dopytom v rokoch 2005 – 2006. Dosiahnutie významných úspor energie bude
vyžadovať výraznejšie prerušenie väzby medzi hospodárskym rastom
a spotrebou energie, ako aj posilnené opatrenia vo všetkých členských
štátoch a vo všetkých hospodárskych odvetviach. 7) Podstatne rastie energia z
obnoviteľných zdrojov Podiel energie z obnoviteľných
zdrojov sa značne zvyšuje vo všetkých scenároch
a v roku 2050 dosiahne najmenej 55 % v hrubej konečnej
spotrebe energie, t. j. v porovnaní s dnešnou úrovňou približne 10 %
stúpne o 45 percentuálnych bodov. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov
na spotrebe elektrickej energie dosahuje 64 % v scenári vysokej
energetickej efektívnosti a 97 % v scenári vysokých
obnoviteľných zdrojov energie, ktorý zahŕňa ukladanie
značného množstva elektrickej energie na kompenzovanie kolísavých dodávok
energie z obnoviteľných zdrojov dokonca aj v čase nízkeho
dopytu. 8) Zachytávanie a ukladanie oxidu
uhličitého musí zohrávať kľúčovú úlohu v transformácii
systému Ak sa zachytávanie a ukladanie oxidu
uhličitého (CCS) stane predmetom obchodovania, bude mať vo
väčšine scenárov mimoriadne výraznú úlohu, v prípade obmedzenej
výroby jadrovej energie až 32 % podiel na výrobe elektrickej energie a v
ostatných scenároch s výnimkou scenára vysokých obnoviteľných zdrojov
energie od 19 % do 24 %. 9) Jadrová energia predstavuje významný
prínos Jadrová energia
bude musieť predstavovať významný prínos v procese transformácie
energie v tých členských štátoch, kde existuje. Zostáva
kľúčovým zdrojom výroby nízkouhlíkovej elektrickej energie. Najvyšší
podiel jadrovej energie v oneskorenom scenári zachytávania a ukladania oxidu
uhličitého je 18 % a v scenári technológií diverzifikovaných
dodávok, ktoré vykazujú najnižšie celkové náklady na energiu, dosahuje 15 %. 10) Decentralizácia a centralizované
systémy sa čím ďalej tým viac vzájomne ovplyvňujú Decentralizácia
energetického systému a výroby tepla sa zvyšuje z dôvodu vyššej výroby energie
z obnoviteľných zdrojov. Ako však vyplýva zo scenárov, centralizované
rozsiahle systémy, ako sú napríklad jadrové elektrárne, elektrárne na
zemný plyn, a decentralizované systémy budú musieť vo zvýšenej miere
spolupracovať. V novom energetickom systéme musí vzniknúť nová
konfigurácia decentralizovaných a centralizovaných rozsiahlych systémov, ktoré
budú závisieť jeden od druhého, napríklad keď miestne zdroje nie sú
dostatočné, alebo sa menia v čase. Spojenie s celosvetovými opatreniami na
ochranu klímy Vo všetkých výsledkoch scenárov eliminácie
emisií uhlíka sa predpokladá prijatie celosvetových opatrení na ochranu klímy. Po prvé, treba poznamenať, že energetický
systém EÚ potrebuje vysoké úrovne investícií, dokonca aj keď sa nevyvinie
ambiciózne úsilie zamerané na elimináciu emisií uhlíka.
Po druhé, zo scenárov vyplýva, že modernizácia energetického systému
prinesie vysoké úrovne investícií do európskeho hospodárstva. Po tretie, eliminácia emisií uhlíka môže byť
výhodou pre Európu ako priekopníka na rastúcom svetovom trhu s tovarom
a službami súvisiacimi s energiou. Po
štvrté, pomáha znížiť závislosť od dovozov a vystavenie
volatilite cien fosílnych palív. Po piate,
prináša značné výhody z hľadiska znečisťovania ovzdušia
a zdravia. Pri vykonávaní plánu postupu však EÚ bude
musieť vziať do úvahy aj pokrok a konkrétne opatrenia
v iných krajinách. Jej politika by sa
nemala vyvíjať izolovane, ale mala by zohľadniť medzinárodný
vývoj, napríklad týkajúci sa úniku uhlíka a nepriaznivých účinkov
na konkurencieschopnosť. Potenciálny
kompromis medzi politikami v oblasti zmeny klímy
a konkurencieschopnosťou bude pre niektoré odvetvia aj naďalej
rizikový, najmä pri vyhliadkach úplnej eliminácie emisií uhlíka, ak by Európa
mala konať sama. V úsilí dosiahnuť
celosvetovú elimináciu emisií uhlíka nemôže Európa postupovať sama. Celkové náklady na investície veľmi závisia od
politického, regulačného a sociálno-ekonomického rámca
a celosvetovej hospodárskej situácie. Pretože
Európa má silnú priemyselnú základňu a potrebuje ju posilniť,
transformácia energetického systému by mala zabrániť deformovaniu odvetvia
a stratám, najmä preto lebo energia zostáva významným nákladovým faktorom
pre priemysel[14]. Bezpečnostné opatrenia proti úniku uhlíka sa
musia naďalej dôkladne skúmať vo vzťahu k úsiliam tretích
krajín. Pretože Európa sleduje cestu väčšej eliminácie emisií uhlíka, bude
rásť potreba užšej integrácie so susednými krajinami a regiónmi, ako
aj potreba budovania energetických prepojení a komplementarity. Príležitosti pre obchod a spoluprácu si budú
vyžadovať rovnaké podmienky aj za hranicami Európy.
3.
Postup od roku 2020 do roku 2050 – výzvy a
príležitosti
3.1.
Transformácia energetického systému
a) Úspory energie a zvládnutie dopytu:
spoločná zodpovednosť Primárny dôraz by sa mal položiť na energetickú
efektívnosť. Zvýšenie energetickej
efektívnosti je prioritou vo všetkých scenároch eliminácie emisií uhlíka. Súčasné iniciatívy sa musia vykonať
rýchlo, aby sa dosiahla zmena.Ich vykonávanie v širšom kontexte celkovej
efektívnosti využívania zdrojov prinesie nákladovo efektívne výsledky ešte
rýchlejšie. V nových a existujúcich budovách je
kľúčová vyššia energetická efektívnosť.
Normou by sa mali stať budovy s takmer nulovou spotrebou
energie. Budovy – vrátane domov – by mohli
produkovať viac energie než využívajú. Výrobky
a spotrebiče budú musieť spĺňať normy najvyššej
energetickej efektívnosti. V doprave sú
potrebné efektívne vodidlá a stimuly pre zmenu správania. Spotrebitelia budú dostávať
kontrolovateľnejšie a predvídateľnejšie účty za energiu.
S inteligentnými meracími prístrojmi a inteligentnými technológiami,
napríklad automatizáciou domácností, získajú spotrebitelia väčší vplyv na
vlastný model spotreby. Významnú efektívnosť možno dosiahnuť
opatrením o využívaní zdrojov energie, ako je napríklad recyklácia, efektívne
výrobné postupy a predĺženie životnosti produktu[15]. V transformácii energetického systému
budú musieť hrať hlavnú úlohu investície domácností
a spoločností. Rozhodujúci je
väčší prístup ku kapitálu pre spotrebiteľov a inovačné
podnikateľské modely. To takisto vyžaduje
stimuly pre zmenu správania, napríklad dane, granty alebo rady odborníkov na
mieste vrátane peňažných stimulov poskytovaných cenami energie, v ktorých
sa odrážajú vonkajšie náklady. Energetická
efektívnosť sa musí vo všeobecnosti začleniť do širšieho
rámca hospodárskych činností, a to napríklad od vývoja systémov
informačných technológií po normy na spotrebiteľské zariadenia. Úloha miestnych organizácií a miest bude v
energetických systémoch budúcnosti oveľa väčšia. Je potrebná analýza ambicióznejších opatrení
energetickej efektívnosti a nákladovo optimálnej politiky. Energetická efektívnosť musí sledovať
svoj hospodársky potenciál. Zahŕňa
to otázky, do akej miery sa môže mestské a priestorové plánovanie
v strednodobom a dlhodobom výhľade podieľať
na úsporách energie; ako nájsť
nákladovo optimálny politický výber medzi druhmi izolácie budov, aby menej
využívali vykurovanie a chladenie a aby systematicky využívali
odpadové teplo z výroby elektrickej energie v kombinovaných
teplárňach a elektrárňach (CHP). Stabilný
rámec si pravdepodobne vyžiada ďalšie opatrenia na dosiahnutie úspory
energie, najmä vzhľadom na rok 2030. b) Prechod na obnoviteľné zdroje
energie Z analýzy všetkých scenárov vyplýva, že
najväčší podiel technológií dodávok energie v roku 2050 pochádza
z obnoviteľných zdrojov energie. Takže
druhým hlavným predpokladom pre udržateľnejší
a bezpečnejší energetický systém je vyšší podiel energie
z obnoviteľných zdrojov po roku 2020. Všetky scenáre eliminácie emisií uhlíka ukazujú v roku 2030
rastúce podiely energie z obnoviteľných zdrojov približne o 30 %
v hrubej konečnej spotrebe energie. Politickou
výzvou pre Európu je umožniť subjektom pôsobiacim na trhu
stlačiť nadol náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov
pomocou lepšieho výskumu, industrializácie dodávateľského reťazca
a efektívnejších politík a systémov pomoci. Mohlo by si to vyžiadať väčšie
zbližovanie systémov pomoci a aj väčšiu zodpovednosť za
systémové náklady medzi výrobcami okrem prevádzkovateľov prepravnej
sústavy. Energia z obnoviteľných zdrojov sa
dostáva do centra kombinácie energetických zdrojov v Európe, od vývoja
technológie po hromadnú výrobu a používanie, od maloobjemovej k
veľkoobjemovej výrobe s integráciou miestnych a vzdialenejších zdrojov, od
subvencovanej ku konkurencieschopnej. Táto meniaca sa povaha obnoviteľných
zdrojov vyžaduje zmeny v politike paralelné s ich ďalším vývojom. Stimuly v budúcnosti so zvyšujúcimi sa
podielmi obnoviteľných zdrojov energie musia byť efektívnejšie,
vytvárať úspory z rozsahu, viesť k väčšej integrácii trhu a v
dôsledku toho k viac európskemu prístupu. Musí sa to zakladať na
využívaní úplného potenciálu existujúcich právnych predpisov[16], na spoločných zásadách
spolupráce medzi členskými štátmi a susednými krajinami a na
prípadných ďalších opatreniach. Mnoho technológií obnoviteľných zdrojov
energie potrebuje ďalší vývoj, aby sa náklady stlačili nadol. Treba
investovať do nových technológií obnoviteľných zdrojov energie, ako
je energia oceánov, koncentrovaná solárna energia a biopalivá 2. a 3.
generácie. Treba takisto zdokonaliť existujúce technológie,
napríklad zväčšiť rozmeru pobrežných veterných turbín
a lopatiek, aby sa zachytilo viacej vetra, a zlepšiť
fotovoltaické panely, aby sa získalo viac solárnej energie. Technológie
ukladania zostávajú kritické. Ukladanie je v súčasnej dobe
často drahšie než ďalšia kapacita prenosu, a kapacita výroby
záložného plynu, zatiaľ čo konvenčné ukladanie založené na
vodnej energii je obmedzené. Vyššia
efektívnosť pri ich využívaní a konkurencieschopné náklady vyžadujú
zlepšenie infraštruktúry pre integráciu v celej Európe. S dostatočnými kapacitami spojovacích
vedení a inteligentnejších sietí je možné v niektorých miestnych
oblastiach zaistiť ovládanie zmien smerov vetra a solárnu energiu aj
z obnoviteľných zdrojov energie inde v Európe. Mohla by sa tým znížiť potreba ukladania,
záložnej kapacity a základných dodávok. V blízkej budúcnosti môže veterná energia
zo Severných morí a úmoria Atlantického oceánu dodávať značné objemy
elektrickej energie s klesajúcimi nákladmi. Veterná
energia poskytne do roku 2050 viac elektrickej energie než akákoľvek iná
technológia v scenári vysokých obnoviteľných zdrojov energie. V strednodobom výhľade by energia oceánov
mohla predstavovať významný prínos k dodávkam elektrickej energie. Podobne
by aj veterná a solárna energia zo stredozemských krajín mohla zaistiť
značné množstvá elektrickej energie. Možnosť
dovážať elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov zo
susedných regiónov už dopĺňajú stratégie využívania komparatívnej
výhody členských štátov, napríklad ako v Grécku, kde sa vypracúvajú
rozsiahle solárne projekty. EÚ bude aj
naďalej podporovať a uľahčovať rozvoj
obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie v južnom Stredozemí a
prepojenia s európskymi distribučnými sieťami. Ďalšie prepojenia
s Nórskom a Švajčiarskom budú takisto kľúčové. EÚ sa podobne
pozerá aj na potenciál obnoviteľných zdrojov (najmä biomasy), ktorý majú
krajiny ako Rusko a Ukrajina. Pre elimináciu emisií uhlíka je veľmi
dôležité vykurovanie a chladenie na základe obnoviteľných zdrojov
energie. Je potrebná zmena v spotrebe
energie smerom k nízkouhlíkovým a miestne vyrábaným zdrojom energie (vrátane
tepelných čerpadiel a akumulačného vykurovania) a energie
z obnoviteľných zdrojov (napríklad solárne vykurovanie, geotermálna
energia, bioplyn, biomasa), ako aj k vykurovacím systémom v správnych
oblastiach. Eliminácia emisií uhlíka si vyžiada veľké
množstvo biomasy na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a na
dopravu; V doprave bude na nahradenie ropy, s
osobitnými požiadavkami v prípade rôznych druhov dopravy, potrebná kombinácia
niekoľkých alternatívnych palív. Pre
letectvo, diaľkovú cestnú dopravu a železničnú dopravu, ktorá sa
nemôže elektrifikovať, budú pravdepodobne hlavnou možnosťou
biopalivá. Prebiehajú práce (napríklad na
zmene nepriameho využívania pôdy) s cieľom zaistiť
udržateľnosť. Naďalej by sa malo podporovať trhové
využívanie nových biologických zdrojov energie, ktorým sa znižuje dopyt po pôde
potrebnej pre produkciu potravín, a ktorým sa zvyšujú čisté úspory
skleníkových plynov (napríklad biopalivá založené na odpade, riasach a lesných
zvyškoch). Keďže technológie sa stávajú vyspelejšími,
náklady budú klesať a finančná podpora sa môže znižovať. Vďaka obchodu medzi členskými štátmi
a dovozom z krajín mimo EÚ by sa v strednodobom a dlhodobom
výhľade mohli náklady znížiť. Existujúce
ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov sa zdajú užitočné pre
poskytnutie predpovedí investorom a súčasne podporujú európsky
prístup a integráciu trhu s energiou z obnoviteľných
zdrojov. c) Pri transformácii zohráva
kľúčovú úlohu plyn Pre transformáciu energetického systému
bude rozhodujúci plyn. Nahradenie
uhlia (a ropy) plynom v krátkodobom až strednodobom výhľade by
mohlo pomôcť znížiť emisie s existujúcimi technológiami
aspoň do roku 2030 alebo 2035. Aj
keď dopyt po plyne, napríklad v sektore bývania, môže do roku 2030
klesnúť o jednu štvrtinu zásluhou niekoľkých opatrení
energetickej efektívnosti v sektore bývania[17], zostane počas dlhšieho
obdobia vysoký v iných sektoroch, napríklad v odvetví energetiky. Napríklad v scenári technológií
diverzifikovaných dodávok bude výroba energie spaľovaním plynu v roku
2050 predstavovať približne 800 TWh, čo je o niečo viac než
súčasné úrovne. S vývojom technológií by
plyn mohol v budúcnosti zohrávať väčšiu úlohu. Trh s plynom potrebuje väčšiu
integráciu, väčšiu likviditu, väčšiu rozmanitosť zdrojov dodávok
a väčšiu kapacitu ukladania, aby si plyn zachoval konkurenčné
výhody ako palivo na výrobu elektrickej energie. Na
zaručenie investícií do výroby plynu a prenosových/prepravných
infraštruktúr môžu byť aj naďalej potrebné dlhodobé zmluvy na dodávky
plynu. Ak má plyn zostať
konkurencieschopným palivom na výrobu elektrickej energie, bude potrebná
väčšia flexibilita v cenovom vzorci a ústup od čistej indexácie ropy. Svetové trhy s plynom sa menia, najmä v
dôsledku rozvoja bridlicového plynu v Severnej Amerike.
V prípade skvapalneného zemného plynu (LNG) sú trhy stále globálnejšie,
lebo doprava sa stala nezávislou od plynovodov. Bridlicový
plyn a iné nekonvenčné zdroje plynu sa stali potenciálnymi
významnými zdrojmi dodávok v Európe alebo v jej okolí.
Tento rozvoj by spolu s rozvojom vnútorného trhu mohol zmierniť
obavy týkajúce sa závislosti od dovozu plynu. Nakoľko
je však prieskum iba v počiatočnej etape, nie je jasné, kedy by
nekonvenčné zdroje mohli nadobudnúť väčší význam. Pretože výroba konvenčného plynu sa znižuje, Európa
sa bude musieť okrem domácej výroby zemného plynu vo veľkej miere
spoliehať na dovoz plynu a na potenciálny prieskum domáceho
bridlicového plynu. Pokiaľ ide o úlohu plynu, scenáre sú
pomerne konzervatívne. Ekonomické výhody plynu v súčasnosti poskytujú
investorom primeranú istotu návratnosti, ako aj nízke riziká, a tým aj stimuly
pre investovanie do plynových elektrární. Plynové elektrárne majú nižšie
počiatočné investičné náklady, pomerne rýchlo sa postavia
a ich používanie je relatívne flexibilné Investori sa môžu takisto
poistiť proti rizikám vývoja cien, pretože výroba elektrickej energie
spaľovaním plynu často určuje jej veľkoobchodnú trhovú
cenu. Prevádzkové náklady však môžu byť v budúcnosti vyššie než bezuhlíkové
možnosti a plynové elektrárne by sa mohli prevádzkovať menej hodín. Ak je k dispozícii zachytávanie
a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) a ak sa používa
v širokom rozsahu, môže sa plyn stať nízkouhlíkovou technológiou, ale
bez CCS môže byť dlhodobá úloha plynu obmedzená na flexibilnú záložnú
a vyrovnávaciu kapacitu, pri ktorej dodávky energie
z obnoviteľných zdrojov kolíšu. V
prípade všetkých fosílnych palív sa zachytávanie a ukladanie oxidu
uhličitého v odvetví energetiky bude musieť používať
približne od roku 2030, aby sa dosiahli ciele eliminácie emisií uhlíka.
Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého je takisto dôležitá
možnosť eliminácie emisií uhlíka v rôznych odvetviach ťažkého
priemyslu a v kombinácii s biomasou by sa tak mohli zaistiť
„záporné hodnoty uhlíka“. Budúce CCS v rozhodujúcej miere závisia od ich
akceptovania verejnosťou a od primeraných cien uhlíka. Musí sa dostatočne demonštrovať, že sa
tieto technológie môžu realizovať vo veľkom, v tomto
desaťročí sa musia zaistiť primerané investície a od roku 2020
sa musia zaviesť technológie, aby sa do roku 2030 mohli využívať v
širokom rozsahu. d) Transformácia iných fosílnych palív Uhlie v EÚ
dopĺňa diverzifikované energetické portfólio a prispieva k
bezpečnosti dodávok. S rozvojom
zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) a iných objavujúcich sa čistých
technológií by uhlie mohlo v budúcnosti naďalej hrať významnú
úlohu v udržateľných a zabezpečených dodávkach. Ropa pravdepodobne
zostane v kombinácii energetických zdrojov aj v roku 2050 a bude
tvoriť hlavne časť palív pre diaľkovú osobnú
a nákladnú dopravu. Úlohou odvetvia ropy je prispôsobiť sa zmenám
v dopyte po rope vyplývajúcim z prechodu na obnoviteľné zdroje
energie a alternatívne palivá a neistotám súvisiacim s budúcimi dodávkami
a cenami. Pre hospodárstvo EÚ, pre odvetvia, ktoré závisia od rafinovaných
produktov ako surovín pre petrochemický priemysel, a pre zabezpečenie
dodávok je dôležité, aby sa udržal krok na svetovom trhu s ropou a aby sa zachovala
európska prítomnosť v domácej rafinácii ropy, ktorá je schopná
prispôsobiť úrovne kapacít hospodárskym skutočnostiam
na rozvinutom trhu. e) Jadrová energia je významným
prispievateľom Jadrová energia predstavuje možnosť
eliminácie emisií uhlíka a v súčasnej
dobe zaisťuje väčšinu nízkouhlíkovej elektrickej energie
spotrebúvanej v EÚ. Niektoré
členské štáty považujú riziká súvisiace s jadrovou energiou za
neprijateľné.Od nehody vo Fukušime sa vnímanie jadrovej energie zo
strany verejnosti v niektorých členských štátoch zmenilo, zatiaľ
čo iné členské štáty naďalej považujú jadrovú energiu za
bezpečný, spoľahlivý a cenovo dostupný zdroj výroby
nízkouhlíkovej elektrickej energie. Náklady na bezpečnosť[18] a náklady na vyraďovanie existujúcich elektrární z prevádzky
a na likvidáciu odpadu sa pravdepodobne zvýšia. Problémy
odpadu a bezpečnosti by mohli pomôcť riešiť nové
technológie výroby jadrovej energie. Z analýzy scenárov vyplýva, že jadrová
energia prispieva k zníženiu systémových nákladov a cien elektrickej energie. Jadrová energia ako rozsiahla nízkouhlíková
možnosť zostane jedným zo zdrojov výroby elektrickej energie v EÚ. Komisia bude naďalej podporovať rámec
jadrovej bezpečnosti a ochrany, čím pomôže vytvoriť rovnaké
podmienky pre investície v členských krajinách, ktoré chcú zachovať
možnosť jadrovej energie vo svojej kombinácii energetických zdrojov.V EÚ a
na celom svete sa budú musieť zaistiť najvyššie normy
bezpečnosti a ochrany, čo sa môže docieliť, len ak právomoc
a technologické vedenie zostane v rámci EÚ.
Navyše bude vo výhľade do roku 2050 jasnejšie, akú úlohu bude
môcť zohrávať energia jadrovej syntézy. f) Inteligentná technológia, ukladanie
a alternatívne palivá Keď sa uvažuje o ktorejkoľvek ceste,
zo scenárov vyplýva, že kombinácie palív by sa v priebehu času mohli
významne zmeniť. Veľa závisí od zrýchlenia technologického rozvoja.
Nie je isté, ktoré technologické možnosti by sa mohli rozvinúť, akým
tempom, s akými dôsledkami a kompromismi. Nové technológie však v budúcnosti
prinesú nové možnosti. Základnou
časťou riešenia problému eliminácie emisií uhlíka je technológia. Technologický
pokrok môže priniesť značné zníženie nákladov a ekonomické
výhody. Zriadenie energetických trhov vhodných pre tento účel bude
vyžadovať nové sieťové technológie. Treba podporovať výskum a
demonštrácie v priemysle. Na európskej úrovni by sa EÚ mala priamo
podieľať na vedeckých projektoch a výskumných
a demonštračných programoch na základe Európskeho strategického plánu
energetických technológií (plán SET) a budúceho viacročného
finančného rámca, a najmä stratégie Horizont 2020, pre investovanie do partnerstiev
s priemyslom a členskými štátmi s cieľom
demonštrovať a v širokom meradle zaviesť nové vysoko
efektívne energetické technológie. Posilnený plán SET by mohol v období
napätých rozpočtov v členských štátoch viesť
k nákladovo optimálnym európskym výskumným blokom. Prínosy spolupráce sú
značné, idú nad rámec finančnej podpory a sú založené na lepšej
koordinácii v Európe. Mimoriadne
významnou črtou požadovaných technologických posunov je využívanie
informačných a komunikačných technológií (ICT) v energetike a doprave
pre malé mestské aplikácie. To vedie ku
konvergencii priemyselných hodnotových reťazcov pre inteligentnú mestskú
infraštruktúru a aplikáciám, ktoré treba podporiť, aby sa zabezpečilo
priemyselné vedenie. Digitálna infraštruktúra,
vďaka ktorej bude sieť inteligentná, bude takisto vyžadovať
podporu na úrovni EÚ, a to prostredníctvom normalizácie, výskumu a vývoja v
IKT. Inou oblasťou
osobitného významu je prechod na alternatívne palivá vrátane elektrických
vozidiel. To potrebuje na európskej úrovni podporu prostredníctvom
regulačného vývoja, normalizácie, politiky infraštruktúry
a ďalších výskumných a demonštračných úsilí týkajúcich sa
najmä batérií, palivových článkov a vodíka, ktoré spolu s inteligentnými
sieťami môžu znásobiť prínosy elektromobility pre elimináciu emisií
uhlíka v doprave, ako aj pre rozvoj energie z obnoviteľných
zdrojov. K ostatným hlavným možnostiam alternatívnych palív patria biopalivá,
syntetické palivá, metán a LPG (skvapalnený ropný plyn).
3.2.
Prehodnotenie trhov s energiou
a) Nové spôsoby riadenia elektrickej
energie Pri výbere kombinácie vnútroštátnych
energetických zdrojov existujú vnútroštátne obmedzenia.
Je našou spoločnou úlohou, aby sme zaistili, že sa vnútroštátne
rozhodnutia budú vzájomne podporovať a že nedôjde k negatívnym vplyvom. Cezhraničný vplyv na medzinárodný trh si
zasluhuje oživenie pozornosti. Na trhy s
energiou sa kladú nové požiadavky v prechode na nízkouhlíkový systém,
ktorý zaisťuje vysokú úroveň zabezpečených a cenovo
dostupných dodávok elektrickej energie. Viac
než inokedy by sa mal využívať celý rozsah vnútorného trhu. To je najlepšia odpoveď na výzvu týkajúcu sa
eliminácie emisií uhlíka. Jeden problém sa týka potreby flexibilných
zdrojov v energetickom systéme (napríklad flexibilná výroba, ukladanie,
riadenie dopytu), pretože podiel kolísavej výroby energie
z obnoviteľných zdrojov sa zvyšuje. Druhá
požiadavka sa týka vplyvu na veľkoobchodné trhové ceny tejto výroby. Veterná a solárna elektrická energia majú
nízke alebo nulové marginálne náklady, a keďže sa ich podiel
v systéme zvyšuje, ich veľkoobchodné okamžité trhové ceny by
sa mohli znížiť a zostať nízke v priebehu dlhších
období[19]. Tým sa znížia príjmy v prípade všetkých
generátorov vrátane generátorov potrebných na zaistenie dostatočnej kapacity,
aby sa vyhovelo dopytu, keď veterná a solárna energia nie je
k dispozícii. Pokiaľ by ceny
v takýchto obdobiach neboli pomerne vysoké, tieto elektrárne by nemohli
byť ekonomicky životaschopné. Vedie to k
obavám týkajúcim sa kolísania cien a schopnosti investorov pokryť
kapitálové a fixné prevádzkové náklady. Stále dôležitejšie bude zaistenie, aby trhový
režim poskytoval nákladovo efektívne riešenia týchto úloh. Treba zabezpečiť prístup na trhy
pre všetky druhy flexibilných dodávok, riadenie dopytu a ukladanie, ako aj
výrobu, a flexibilita na trhu sa musí vyplatiť. Všetky druhy kapacity (variabilné, základné,
flexibilné) musia očakávať primeranú návratnosť investícií. Dôležité je však zaistiť, aby rozvoj
politiky v členských štátoch nevytváral nové prekážky pre integráciu
trhu s elektrickou energiou alebo plynom[20]. Musí sa posúdiť vplyv na vnútorný trh, od
ktorého stále viac všetko závisí, či už sa to týka kombinácie
energetických zdrojov, režimov trhu, dlhodobých zmlúv, podpory nízkouhlíkovej
výroby, minimálnych cien uhlíka atď. Viac
než inokedy sa teraz vyžaduje koordinácia. Pri
vypracúvaní energetickej politiky je potrebné v plnej miere
zohľadniť, ako každú vnútroštátnu elektrizačnú sústavu
ovplyvňujú rozhodnutia v susedných krajinách. Pri
spoločnej práci sa znižujú náklady a zaisťuje sa bezpečnosť
dodávok. Komisia na základe 3. balíka opatrení pre
vnútorný trh s energiou bude s pomocou Agentúry pre spoluprácu
regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) ďalej
zaisťovať, aby regulačný rámec stimuloval integráciu trhu, aby
sa podporovala dostatočná kapacita a flexibilita
a aby režimy trhu boli pripravené na výzvy, ktoré prinesie
eliminácia emisií uhlíka. Komisia skúma
efektívnosť rôznych trhových modelov pre úhradu kapacity a flexibility a
to, ako sa vzájomne ovplyvňujú so stále viac integrovanými
veľkoobchodnými a vyrovnávacími trhmi. b) Integrácia miestnych zdrojov a
centralizovaných systémov Rozvoj novej a flexibilnej infraštruktúry
odolnej voči klíme je možnosť bez negatívnych dôsledkov („no-regret“) a mohla by sa prispôsobiť rôznym možnostiam. S rastom obchodu s elektrickou energiou a
podielom energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050 takmer podľa
všetkých scenárov, a najmä podľa scenára vysokých obnoviteľných
zdrojov energie, sa zodpovedajúca infraštruktúra v distribúcii,
spojovacích vedeniach a prenosu na dlhé vzdialenosti stáva naliehavou
záležitosťou. Kapacita spojovacích vedení
sa musí do roku 2020 rozšíriť aspoň v súlade so súčasnými
plánmi rozvoja. Bude potrebné celkovo
zvýšiť kapacitu spojovacích vedení do roku 2020 o 40 % a po tomto roku
dosiahnuť ďalšiu integráciu . Pre úspešnú ďalšiu integráciu po
roku 2020 musí EÚ do roku 2015 úplne odstrániť energetické ostrovy v EÚ;
okrem toho sa siete musia rozšíriť a časom treba dosiahnuť
synchronizované spojenia medzi kontinentálnou Európou a pobaltským regiónom. Vykonávanie existujúcich politík na vnútornom
trhu s energiou a nových politík, ako je napríklad nariadenie o
energetickej infraštruktúre[21],
môže prispieť k tomu, aby EU mohla túto úlohu splniť. Európske desaťročné plánovanie potrieb
infraštruktúry, ktoré navrhla Európska sieť prevádzkovateľov
prenosovej sústavy (ENTSO)[22]
a Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky
(ACER) už poskytuje dlhodobú víziu pre investorov a vedie
k intenzívnejšej regionálnej spolupráci. Bude
potrebné rozšíriť súčasné plánovacie metódy na plne integrované
plánovanie sietí pre prenos (na pobreží a na mori), distribúciu,
ukladanie a elektrické diaľnice na potenciálne dlhší časový
rámec. Bude potrebná infraštruktúra CO2,
ktorá v súčasnej dobe neexistuje, a čoskoro by sa malo
začať plánovanie. Aby sa distribučná sieť
miestne prispôsobila výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, musí sa
stať inteligentnejšou s cieľom riešiť variabilnú výrobu
z mnohých decentralizovaných zdrojov, najmä solárnych fotovoltaických
zdrojov, ale aj reakciu na zvýšený dopyt. S decentralizovanejšou
výrobou, inteligentnými sieťami, novými užívateľmi sietí (ako sú
napríklad elektrické vozidlá) a reakciou na dopyt je väčšia potreba integrovanejších
názorov na prenos/prepravu, distribúciu a ukladanie. Aby sa využila elektrická energia
z obnoviteľných zdrojov energie zo Severného mora, a Stredozemného
mora, bude potrebná ďalšia významná infraštruktúra, najmä podmorská. V rámci iniciatívy pre elektrickú sieť na mori
krajín Severného mora Európska sieť prevádzkovateľov prenosových
sústav pre elektrinu (ENTSO-E) už spracúva štúdie rozvodných sietí pre
severozápadnú Európu s výhľadom do roku 2030,
ktoré by sa mali začleniť do práce ENTSO-E na modulárnom pláne
rozvoja celoeurópskeho systému elektrických diaľnic do roku 2050. Sú potrebné flexibilné plynové kapacity
a konkurencieschopné ceny, aby sa vo výrobe energie podporila eliminácia
emisií uhlíka a aby sa integrovali energie z obnoviteľných
zdrojov. Nové plynové infraštruktúry pre
prepojenie vnútorného trhu pozdĺž severojužnej osi a napojenie Európy na
nové diverzifikované dodávky cez južný koridor budú dôležité pre urýchlenie
vytvorenia dobre fungujúcich veľkoobchodných trhov s plynom
v celej EÚ.
3.3.
Mobilizácia investorov – jednotný a efektívny
prístup k stimulom odvetvia energetiky
Odteraz až do roku 2050 sa musí v širokom
rozsahu nahrádzať infraštruktúra a investičný tovar v celom
hospodárstve vrátane spotrebného tovaru v obytných domoch. Počiatočné investície sú značné
a ich návratnosť často trvá dlhý čas. Je potrebný včasný výskum a inovačné
úsilie. Takéto úsilie by podporil zjednotený
politický rámec, ktorým by sa synchronizovali všetky nástroje od výskumu a
inovačných politík po politiky zavádzania. Sú potrebné hromadné investície do
infraštruktúry. Musia sa zdôrazniť
zvýšené náklady na oneskorenie najmä v posledných rokoch a rátať
s tým, že konečné investičné rozhodnutia ovplyvní celková hospodárska
a finančná situácia[23]. Verejný sektor by mohol mať úlohu
sprostredkovateľa pre investície do energetickej revolúcie. Súčasná neistota na trhu zvyšuje cenu
kapitálu pre nízkouhlíkové investície. EÚ
musí konať dnes, aby sa začali zlepšovať podmienky pre
financovanie do odvetvia energetiky. Spoplatňovanie uhlíka môže poskytnúť stimul pre zavádzanie efektívnych nízkouhlíkových
technológií v celej Európe. Systém
obchodovania s emisnými kvótami (ETS) je ústredným pilierom európskej
politiky v oblasti klímy. It is designed to be
technology neutral, cost-effective and fully compatible with the internal
energy market. It will have to play an increased role. Zo scenárov
vyplýva, že spoplatňovanie uhlíka môže koexistovať s nástrojmi
určenými na dosiahnutie konkrétnych cieľov energetickej politiky, ako
je podpora energetickej efektívnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov
energie[24]. Aby riadne fungoval jeho cenový signál, je však
potrebná väčšia súdržnosť a stabilita medzi politikami EÚ
a vnútroštátnymi politikami. Vyššia cena uhlíka vytvára silnejšie stimuly
pre investície do nízkouhlíkových technológií, ale príliš vysoké ceny uhlíka
môžu brzdiť európsku konkurencieschopnosť a zvyšovať riziko
úniku uhlíka. Takýto únik uhlíka predstavuje
mimoriadny problém pre tie priemyselné odvetvia, ktoré sú vystavené celosvetovej
hospodárskej súťaži a celosvetovým cenovým modelom. V závislosti od úsilia tretích krajín by dobre
fungujúci systém spoplatnenia uhlíka mal aj naďalej zahŕňať
mechanizmy na stimulovanie nákladovo efektívneho zníženia emisií mimo Európy
a bezplatné pridelené kvóty na základe referenčných hodnôt, aby sa
zabránilo značným rizikám úniku uhlíka. Pokiaľ nie sú jednoznačné dôvody,
aby to tak nebolo, musia investičné riziká znášať súkromní investori.
Niektoré investície do energetického systému sú vo verejnom záujme. Takže môže byť zaručená určitá
podpora pre priekopníkov (napríklad elektrické vozidlá, čisté
technológie). V práci na prechode by
takisto mohol pomôcť postup k financovaniu viac prispôsobenému potrebám
prostredníctvom verejných finančných inštitúcií, ako je napríklad Európska
investičná banka (EIB) alebo Európska banka pre rekonštrukciu
a rozvoj (EBRD), a mobilizácia komerčného bankového sektora
v členských štátoch. Súkromní investori zostanú najdôležitejší
v trhovom prístupe k energetickej politike.
Úloha verejnoprospešných služieb by sa mohla v budúcnosti
značne zmeniť, najmä pokiaľ ide o investície. Zatiaľ čo v minulosti mohli mnoho
investícií do výroby urobiť samotné verejné spoločnosti, niektorí
tvrdia, že to je v budúcnosti menej pravdepodobné vzhľadom na rozsah
investícií a potreby inovácií. Treba
zapojiť nových dlhodobých investorov. Väčšími hráčmi
vo financovaní energetických investícií by sa mohli stať inštitucionálni
investori. Spotrebitelia budú takisto
hrať významnejšiu úlohu, čo si vyžaduje prístup ku kapitálu za
primeranú cenu. Po roku 2020 by naďalej mohla byť
potrebná podpora (napríklad energetické dotácie), aby sa zaistilo, že
trh podporí vývoj a zavádzanie nových technológií. Táto podpora sa
bude musieť postupne ukončiť, keď budú technológie a
dodávateľské reťazce vyspelé a keď budú vyriešené zlyhania
trhu. Systémy štátnej pomoci
v členských štátoch by mali byť jednoznačne zamerané,
predvídateľné, obmedzené čo do rozsahu, primerané a mali by
zahŕňať ustanovenia o postupnom ukončovaní
poskytovania pomoci. Každé opatrenie o pomoci
sa musí vykonávať v súlade s príslušnými pravidlami EÚ
o štátnej pomoci. Proces reformy musí
naďalej rýchlo postupovať, aby sa zaistili efektívnejšie systémy
pomoci. Z dlhodobého hľadiska nízkouhlíkové technológie s vysokou pridanou
hodnotou, v prípade ktorých je Európa na čele, pozitívne ovplyvnia rast a
zamestnanosť. 3.4 Rozhodujúce je zapojenie
verejnosti Sociálny rozmer
plánu postupu v energetike je veľmi dôležitý. Prechod ovplyvní
zamestnanosť a pracovné miesta a bude vyžadovať
vzdelávanie, odbornú prípravu a dynamickejší sociálny dialóg. Na
efektívne zvládnutie zmeny bude v súlade so spravodlivým prechodom a zásadami
dôstojnej práce potrebné zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach.
Sú potrebné mechanizmy, ktoré pracovníkom pomôžu zvládnuť transformáciu
pracovných miest a rozvinúť ich zamestnateľnosť. Budú sa musieť vybudovať nové
elektrárne a oveľa viac zariadení obnoviteľných zdrojov energie.
Potrebné sú nové priestory na ukladanie vrátane priestorov na zachytávanie
a ukladanie oxidu uhličitého, viac stĺpov elektrického vedenia
a viac prenosových/prepravných vedení. Najmä pre infraštruktúru sú
veľmi dôležité efektívne postupy vydávania povolení, lebo je to predpoklad
pre zmenu systémov dodávok a včasný postup smerom k eliminácii emisií
uhlíka. Súčasný trend, v ktorom je takmer každá energetická
technológia sporná a jej použitie alebo zavedenie sa oneskoruje, vyvoláva
vážne problémy pre investorov a vystavuje riziku zmeny energetického systému.
Energia sa nemôže dodávať bez technológie a infraštruktúry. Okrem
toho čistejšia energia má istú cenu. Možno budú potrebné nové cenové
mechanizmy a stimuly, mali by sa však prijať opatrenia s cieľom
zaistiť, aby systémy oceňovania zostali transparentné a
zrozumiteľné pre konečných spotrebiteľov. Občania musia
byť informovaní a zapojení do procesu rozhodovania, lebo pri
technologických voľbách sa musí vziať do úvahy miestne prostredie. Musia sa zaviesť nástroje
s cieľom reagovať na rast cien zvýšením energetickej
efektívnosti a znížením spotreby, a to najmä v strednodobom
výhľade, kedy sa ceny majú pravdepodobne zvyšovať bez ohľadu na
to, aké politiky sa sledujú. Aj keď väčšia kontrola a nižšie
účty za energiu môžu byť stimulom, rozhodujúci bude prístup ku
kapitálu a novým formám energetických služieb. Najmä
zraniteľní spotrebitelia by mohli potrebovať osobitnú podporu,
aby mohli financovať nevyhnutné investície s cieľom znížiť
spotrebu energie. Význam tejto úlohy sa bude
zvyšovať, keď sa uskutoční transformácia energetiky. Pre
spotrebiteľov je zvlášť dôležitý dobre fungujúci vnútorný trh a
opatrenia energetickej efektívnosti. Zraniteľných spotrebiteľov
najlepšie ochráni pred nedostupnosťou energie, ak členské štáty budú
v plnej miere vykonávať existujúce právne predpisy EÚ týkajúce sa
energetiky a uplatňovať inovačné energeticky efektívne riešenia.
Keďže nedostupnosť energie je jedným z prameňov chudoby v
Európe, mali by sa sociálne aspekty stanovovania cien energie premietnuť
do energetickej politiky členských štátov. 3.5 Presadzovanie zmeny na
medzinárodnej úrovni Pri prechode do roku 2050 musí Európa
zabezpečiť a diverzifikovať dodávky fosílnych palív
a súčasne rozvíjať spoluprácu s cieľom vytvárať širšie
medzinárodné partnerstvá. Pretože európsky
dopyt sa rozvíja s odklonom od fosílnych palív a výrobcovia energie
rozvíjajú diverzifikovanejšie hospodárstva, integrované stratégie so
súčasnými dodávateľmi musia riešiť prínosy spolupráce
v iných oblastiach, ako sú napríklad energie z obnoviteľných
zdrojov, energetická efektívnosť a iné nízkouhlíkové technológie. EÚ by mala využiť túto príležitosť na
posilnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi v súlade s novým programom
stanoveným v septembri 2011[25]. Bude dôležité zvládnuť prechod v úzkom
partnerstve s našimi energetickými partnermi, najmä susedmi EÚ, ako je Nórsko,
Ruská federácia, Ukrajina, Azerbajdžan a Turkmenistan, krajiny Perzského zálivu
a postupne nadväzovať nové energetické a priemyselné partnerstvá. To je napríklad účel plánu postupu
v energetike EÚ – Rusko do roku 2050.Energetika je takisto dôležitým
prispievateľom k politike rozvoja, lebo má mnohonásobný vplyv na
hospodárstva rozvojových krajín. Na celom svete treba stále pracovať na
dosiahnutí univerzálneho prístupu k energii[26]. EÚ musí rozšíriť a diverzifikovať
spojenia medzi európskou sieťou a susednými krajinami s osobitným
dôrazom na severnú Afriku (vzhľadom na čo najlepšie využitie
potenciálu solárnej energie Sahary). EÚ musí takisto riešiť dovoz energie
náročnej na uhlík, najmä elektrickej energie. Je potrebné
prehĺbiť spoluprácu a vytvoriť rovnaké podmienky týkajúce sa
trhu a regulácie oxidu uhličitého najmä v odvetví energetiky, keďže
sa obchod zvyšuje a do popredia sa dostáva problém úniku uhlíka.
4.
Cesta ďalej
Z plánu postupu v energetike do roku 2050
vyplýva, že eliminácia emisií uhlíka je realizovateľná. Pri výbere
hociktorého scenára sa objaví niekoľko možností bez negatívnych dôsledkov,
„no-regret“, ktorými sa efektívne a ekonomicky životaschopným spôsobom dajú
znížiť emisie. Transformácia európskeho energetického systému
je absolútne nevyhnutná z dôvodov klímy a bezpečnosti, ako
aj z ekonomických dôvodov. Rozhodnutia,
ktoré sa prijímajú v súčasnosti, už formujú energetický systém roku 2050. Na to, aby sa potrebná transformácia energetického
systému urobila včas, potrebuje EÚ oveľa väčšie politické
ambície a väčší pocit naliehavosti. Na
základe tohto plánu postupu bude Komisia rokovať s ostatnými inštitúciami
EÚ, členskými štátmi a zainteresovanými stranami.
Po opätovnom posúdení toho, čo je potrebné vzhľadom na pokrok
a zmeny ho Komisia bude pravidelne aktualizovať a počíta s opakujúcim sa procesom medzi
členskými štátmi prostredníctvom ich národných politík a EÚ, ktorý
bude viesť k načasovanému opatreniu na dosiahnutie transformácie energetického
systému, ktorá zaistí elimináciu emisií uhlíka, lepšie zabezpečenie
dodávok a zvýšenú konkurencieschopnosť v prospech všetkých. Celkové systémové náklady na transformáciu
energetického systému sú podobné vo všetkých scenároch.
Spoločným prístupom EÚ sa môžu znížiť náklady. Ceny energie na celom svete stúpajú. Z plánu
postupu vyplýva, že zatiaľ čo ceny budú približne až do roku 2030
rásť, nové energetické systémy môžu potom viesť k nižším cenám. Malo
by sa zabrániť narušeniam vnútorného trhu s energiou, ako aj umelo
udržiavaným nízkym regulovaným cenám, pretože by sa tým vysielali chybné
signály na trhy a odstraňovali stimuly pre úsporu energie a iné investície
do nízkouhlíkových technológií – zdržiavali by sa tým transformácie, ktoré budú
napokon v dlhodobom horizonte viesť k znižovaniu cien.
Spoločnosť sa musí pripraviť a adaptovať na vyššie ceny
energie v nadchádzajúcich rokoch. Zraniteľní spotrebitelia budú možno v
prechodnom období potrebovať podporu. Jasný odkaz je, že investície
sa budú vracať prostredníctvom rastu, zamestnanosti, vyššej
bezpečnosti a nižších palivových nákladov. Transformáciou sa vytvára nové
prostredie pre európsky priemysel a môže sa zvýšiť
konkurencieschopnosť. Na dosiahnutie tohto nového energetického
systému treba splniť desať podmienok: (1)
Bezprostrednou prioritou je úplné vykonanie stratégie
Energia 2020. Musia sa
uplatňovať všetky existujúce právne predpisy a musia sa rýchlo
prijať návrhy, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, najmä v súvislosti s
energetickou efektívnosťou, infraštruktúrou, bezpečnosťou a
medzinárodnou spoluprácou. Cesta k novému
energetickému systému má aj sociálny rozmer; Komisia bude aj
naďalej podporovať sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov s
cieľom pomôcť spravodlivému prechodu a efektívnemu riadeniu zmeny. (2)
Energetický systém a spoločnosť ako celok
sa dramatickým spôsobom musia stať energeticky efektívnejšími.
Spoločné výhody dosiahnutia energetickej efektívnosti v širšej agende
efektívnosti využívania zdrojov by mali prispieť k splneniu cieľov
rýchlejším a nákladovo efektívnejším spôsobom. (3)
Osobitná pozornosť by sa mala aj naďalej
venovať rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov. Ich tempo
rozvoja, vplyv na trh a rýchlo rastúci podiel dopytu po energii vyžaduje
modernizáciu rámca politiky. Cieľ EÚ dosiahnuť 20 % energie z
obnoviteľných zdrojov sa doteraz ukazuje ako efektívny hnací mechanizmus v
oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ a včas by sa
mali posúdiť možnosti míľnikov pre rok 2030. (4)
Pri zrýchlení komercializácie všetkých nízkouhlíkových
riešení sú rozhodujúce vyššie verejné a súkromné investície v oblasti výskumu
a vývoja, ako aj technologických inovácií. (5)
EÚ má záväzok dosiahnuť do roku 2014 plne
integrovaný trh. Okrem už identifikovaných technických opatrení existujú regulačné
a štrukturálne nedostatky, ktoré treba riešiť. Na to, aby vnútorný
energetický trh dosiahol svoj úplný potenciál, keď na energetický trh
prichádzajú nové investície a mení sa kombinácia energetických zdrojov, sú
potrebné dobre navrhnuté trhové štrukturálne nástroje a nové cesty spolupráce. (6)
Do cien energie sa musia lepšie premietnuť
náklady, najmä na nové investície potrebné v celom
energetickom systéme. Čím skôr sa do cien premietnu náklady, tým
ľahšia bude transformácia v dlhodobom horizonte. Osobitná pozornosť
by sa mala venovať najzraniteľnejším skupinám, pre ktoré
bude zvládnutie transformácie energetického systému náročné. Na
vnútroštátnych a miestnych úrovniach by sa mali definovať osobitné
opatrenia na zabránenie nedostupnosti energie. (7)
Vzhľadom na novú energetickú infraštruktúru
a kapacity na ukladanie musí v rámci Európy a v susedných krajinách
nastúpiť nový pocit naliehavosti a kolektívnej zodpovednosti. (8)
V oblasti bezpečnosti a ochrany
tradičných alebo nových energetických zdrojov nebude existovať nijaký
kompromis. EÚ musí pokračovať v posilňovaní rámca bezpečnosti
a ochrany a viesť medzinárodné úsilie v tejto oblasti. (9)
Širší a koordinovanejší prístup EÚ k medzinárodným
energetickým vzťahom sa musí stať normou a práca na
posilňovaní medzinárodných opatrení v oblasti klímy sa musí
zdvojnásobiť. (10)
Členské štáty a investori potrebujú konkrétne
míľniky. V pláne prechodu na
nízkouhlíkové hospodárstvo sa už vyznačili míľniky emisií
skleníkových plynov. Budúcim krokom je
definovanie rámca politiky do roku 2030 ako odôvodnene
predvídateľného, na ktorý sa zameriava väčšina súčasných
investorov. Komisia bude na tomto základe naďalej
predkladať iniciatívy, počnúc komplexnými návrhmi týkajúcimi sa
vnútorného trhu, energie z obnoviteľných zdrojov a jadrovej bezpečnosti
v budúcom roku. [1] Európska Rada, október 2009. [2] KOM(2011) 112, 8. marca. [3] KOM(2011) 144, 28. marca. [4] Mimoriadne zasadnutie Európskej rady, 4. februára 2011. [5] Európska Rada, 8. – 9. marca 2007: do roku 2020
znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní
s rokom 1990 (o 30 %, ak na to budú priaznivé medzinárodné podmienky,
Európska Rada, 10. – 11. decembra 2009); 20 % úspora v spotrebe energie EÚ
v porovnaní s prognózami na rok 2020; 20 % podiel energie
z obnoviteľných zdrojov v spotrebe energie EÚ, 10 % podiel
v doprave. [6] Pozri aj „Energia 2020 – Stratégia pre
konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energiu“, KOM(2010) 639,
november 2010. [7] IEA (2011), World Energy Outlook 2011. [8] Model použitý na tento účel je model energetického systému
PRIMES. [9] Pozri prílohu „Vybrané scenáre zainteresovaných strán“
vrátane scenárov Medzinárodnej energetickej agentúry, Greenpeace/Európskej rady
pre obnoviteľnú energiu (EREC), Európskeho fondu pre klímu
a Eurelectric. Podrobne sa analyzovali aj ďalšie štúdie
a správy, ako napríklad nezávislá správa poradenskej skupiny ad hoc pre
plán postupu v energetike do roku 2050. [10] Tieto neistoty zahŕňajú okrem iného tempo
hospodárskeho rastu, rozsah celosvetových úsilí zameraných na zmiernenie zmeny
klímy, geopolitický vývoj, úroveň svetových cien energie, dynamiku trhov,
vývoj budúcich technológií, dostupnosť prírodných zdrojov, sociálne zmeny
a vnímanie verejnosti. [11] Európske spoločnosti možno budú musieť
prehodnotiť spôsob, akým sa spotrebúva energia, napríklad zmenou mestského
plánovania a modelov spotreby. Pozri Plán
pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM(2011) 571). [12] Podrobnosti o scenároch pozri v posúdení vplyvu. [13] Náklady na energetický systém v súčasnosti
a v roku 2050 nie sú priamo porovnateľné. Zatiaľ čo
náklady na renováciu sa plne účtujú do nákladov, zvýšené hodnoty domov
patria k aktívam a položkám základného kapitálu, ktoré nie sú
súčasťou analýzy energie. Pretože náklady hradené na vozidlá nie je
možné rozdeliť na náklady súvisiace s energiou a ostatné
náklady, sú tieto náklady nadhodnotené. [14] Napríklad sa odhaduje, že ceny elektrickej energie v
Európe sú o 21 % vyššie než v Spojených štátoch a o 197 % vyššie než
v Číne. [15] V EÚ by sa napríklad dalo ušetriť viac než 5000
petajoulov energie (viac než trojročná spotreba energie vo Fínsku [SEK (2011)
1067]. [16] Smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z
obnoviteľných zdrojov energie. [17] Na druhej strane plynové kúrenie môže byť energeticky
efektívnejšie než elektrické kúrenie alebo iné formy kúrenia s fosílnymi
palivami, v dôsledku čoho plyn môže mať v niektorých
členských štátoch rastúci potenciál v sektore vykurovania. [18] Vrátane tých, ktoré vyplývajú z potreby zvýšiť
odolnosť voči prírodným a človekom spôsobeným katastrofám. [19] Táto situácia sa v scenároch nerieši: v modelovaní
je cenový mechanizmus navrhnutý tak, aby investori dostali úplnú úhradu (úplné
pokrytie nákladov cenami za elektrickú energiu), ktorá v dlhodobom
výhľade povedie k zvýšeniu cien elektrickej energie. [20] Úplná integrácia trhu do roku 2014, ako o tom 4.
februára 2011 rozhodla Európska rada, podporená rozvojom infraštruktúry
a odbornou prácou na rámcových usmerneniach a sieťových
kódexoch. [21] Návrh nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku
energetickú infraštruktúru [KOM(2011) 658] a návrh nariadenia
o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru [KOM(2011) 665]. [22] Európska sieť prevádzkovateľov prepravnej
sústavy. [23] Zo scenárov pre plán prechodu na nízkouhlíkové
hospodárstvo z marca 2011 vyplývajú dodatočné náklady spôsobené
oneskorením opatrenia. Aj vo vyhliadkach svetovej energetiky Medzinárodnej
energetickej agentúry (IEA) na rok 2011 je tvrdenie, že za každý 1 USD
nevynaložený na investície v odvetví energetiky do roku 2020 bude treba
po roku 2020 vydať ďalších 4,3 USD, aby sa uhradili zvýšené
emisie. [24] Výsledkom scenára CPI je hodnota CO2 približne 50
EUR v roku 2050, v prípade eliminácie emisií uhlíka je oveľa
vyššia. [25] Oznámenie o zabezpečení dodávok energie a
medzinárodnej spolupráci [KOM(2011) 539]. [26] „Posilnenie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmeny“
[KOM(2011)637, 13. októbra].