52011DC0702

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV „Malý podnik, veľký svet— nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“ /* KOM/2011/0702 v konečnom znení */


OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

„Malý podnik, veľký svet — nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí“

1. Úvod

Európska únia musí hľadať nové zdroje rastu na vytvorenie pracovných miest a blahobytu pre svojich občanov. Významné trhy mimo EÚ so silným tempom rastu alebo s veľkým rastovým potenciálom ako Čína, India, Rusko a Brazília predstavujú pre naše podniky nesmierne príležitosti[1]. Vzhľadom na súčasný hospodársky kontext vývoz do krajín s rozširujúcim sa trhom mimo EÚ, môže predstavovať spoľahlivý zdroj hospodárskeho rastu Internacionalizácia činnosti podnikov za vonkajšími hranicami EÚ je tým krokom, ktorý musia malé a stredné podniky urobiť, aby využili tieto príležitosti.

Presadzovanie a podporovanie hospodárskych aktivít MSP mimo EÚ je preto dôležitou súčasťou všeobecnej stratégie konkurencieschopnosti Únie, ako je vytýčené v oznámení o hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 týkajúcej sa integrovanej priemyselnej politiky[2], v revidovanej iniciatíve „Small Business Act for Europe“ (zákon o drobnom podnikaní pre Európu)[3] a v nedávnom oznámení o obchodnej politike EÚ[4]. Všetky tieto iniciatívy vychádzajú zo záväzku Komisie posilniť výhody vnútorného trhu pre MSP[5] a tento záväzok dopĺňajú.

23 miliónov európskych MSP[6] zodpovedalo v roku 2010 za dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a za 59 % celkovej pridanej hodnoty v nefinančnej obchodnej sfére. MSP vytvorili za posledných päť rokov približne 80 % nových pracovných miest. V odvetviach, ako napr. strojárenstvo a zariadenia či chemikálie v Brazílii alebo energetika v Indii, už naše podniky dokázali dosiahnuť významné výsledky a určite by sa dali uviesť aj mnohé ďalšie príklady. Na to, aby sa podniky vydali touto cestou, Európa musí zvýšiť proces internacionalizácie a poskytovať potrebnú podporu MSP pri prenikaní na medzinárodný trh.

Zatiaľ čo sa v období posledných troch rokov zaoberalo vývoznými aktivitami na vnútornom trhu a mimo neho 25 % MSP so sídlom v EÚ, na medzinárodnej scéne mimo EÚ pôsobí len 13 % malých a stredných podnikov EÚ prostredníctvom obchodu, investícií alebo iných foriem spolupráce so zahraničnými partnermi[7].

V súčasnom období sa vyvíja úsilie na ďalšie prehĺbenie jednotného trhu a takisto pre ľahší prístup malých a stredných podnikov k tomuto trhu ako k ich prirodzenému „domácemu“ trhu.

Na druhej strane, cieľom stratégie navrhovanej v predkladanom dokumente je vytvorenie podmienok pre to, aby sa MSP rovnakou mierou angažovali aj na trhoch mimo EÚ.

Činnosť mnohých mikropodnikov a MSP v neobchodovateľných sektoroch je nesporne svojím charakterom lokálna. Značný nevyužitý potenciál však spočíva v obchodovateľných sektoroch, ako napríklad v inovatívnej výrobe a tvorivých odvetviach, ktoré sa môžu rozšíriť nad rámec EÚ pri hľadaní nových a rozvíjajúcich sa trhov, príjmov z vývozu, technológií, kapitálu a pri zvyšovaní produktivity[8]. Porovnanie MSP, ktoré sú aktívne len na miestnom trhu, a tých, ktoré sú aktívne aj na iných trhoch, naznačuje, že medzi internacionalizáciou a konkurencieschopnosťou a inovačnou kapacitou podnikov je vzájomný vzťah[9]. Predstavuje to doposiaľ nevyužitý rastový potenciál MSP, ktorý EÚ potrebuje uvoľniť, aby sa v celom európskom hospodárstve posilnil rast a vytváranie pracovných miest[10].

V nedávnej štúdii „Opportunities for the Internationalisation of SMEs“ (Príležitosti na internacionalizáciu MSP) organizácie EIM Business and Policy Research a ktorú Komisia uverejnila v auguste 2011, sa uvádza, že na vývoze EÚ do dvanástich cieľových trhov vrátane Číny, Japonska, Ruska, Indie a Brazílie v celkovej hodnote 261,6 mld. EUR odvetvia, v ktorých prevažujú MSP, zodpovedali za 134,6 mld. EUR. V závislosti od krajiny zodpovedá vývoz sektora, v ktorom prevažujú malé a stredné podniky, za 39 % až 62 % z celku[11].

Napriek tomu, že medzinárodné trhy – súkromné i verejné – ponúkajú európskym podnikom významné príležitosti, MSP čelia pri prieniku na svetový trh konkrétnym prekážkam, v neposlednom rade napríklad pri prístupe k informáciám o trhu, vyhľadávaní možných zákazníkov a získavaní vhodných partnerov. Čelia aj oveľa zložitejším problémom, ako je súlad s cudzími zákonmi (napr. so záväznými pravidlami zmluvného práva), colnými predpismi, technickými predpismi a normami, riadenie transferu technológií a ochrana práv duševného alebo priemyselného vlastníctva. Pri ich riešení bývajú MSP spravidla menej vybavené internými odbornými znalosťami a finančnými alebo ľudskými zdrojmi[12] ako väčšie podniky.

Pomoc európskym MSP, aby vedeli prekonávať prekážky pri internacionalizácii a podpora ich integrácie do globálnej ekonomiky je súčasťou stratégie pre inteligentný a udržateľný rast, ktorá je vytýčená v programe Európa 2020. Z verejných konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré uskutočnila Komisia v rokoch 2009 a 2011[13] však vyplynula značná obava týkajúca sa potenciálneho nebezpečenstva, že môže dôjsť k nekoordinovanému rozširovaniu systémov podpory v tejto oblasti a na základe toho k neuspokojivému využívaniu fiškálnych zdrojov.

So zreteľom na naše ciele v rámci stratégie Európa 2020, ako aj na tieto obavy zo strany verejnosti toto oznámenie navrhuje preskúmať existujúce podporné štruktúry dostupné malým a stredným podnikom a identifikuje hlavné problémové oblasti, ďalej sa v ňom navrhuje súbor opatrení, v prípade ktorých kroky na európskej úrovni môžu poskytnúť najvyššiu pridanú hodnotu, a stanovujú sa v ňom hlavné zásady pre najdôslednejšie a najefektívnejšie využívanie obmedzených finančných zdrojov na cieľových trhoch ako napríklad Čína, Brazília, India, Rusko, USA alebo Japonsko. Jeho cieľom je vytvoriť ucelenejšiu a efektívnejšiu stratégiu EÚ na podporu MSP na medzinárodných trhoch, navrhnúť lepšie spôsoby na to, ako im poskytovať potrebné informácie a pomoc v ich úsilí preniknúť na nové trhy a pri vyhľadávaní vhodných partnerov a na základe toho lepšie využívať existujúce zdroje. V tejto súvislosti najdôležitejšou vecou bude zohľadňovanie špecifík malých a stredných podnikov, najmä podľa ich veľkosti a odvetvia, v ktorom pôsobia, a takisto zameriavaním sa na osobité ťažkosti, ktorým čelia mikropodniky. Celkovou prvoradou zásadou tohto oznámenia je vytvorenie synergií a podporovanie spoločného úsilia na zvýšenie efektivity a na odstránenie rozdielov medzi existujúcimi aktivitami, ktoré podporujú MSP v tretích krajinách a ktoré sú financované buď súkromným sektorom, členskými štátmi alebo Európskou úniou.

Komisia bude pri koordinácii a riadení tohto procesu zohrávať rozhodujúcu úlohu aj prostredníctvom periodického „fóra na internacionalizáciu MSP“, ktoré zriadi, a na pravidelných stretnutiach členských štátov s vyslancami MSP bude klásť na túto tému osobitný dôraz. Na všetkých týchto činnostiach sa zúčastnia zástupcovia súkromného sektoru.

2. Politický kontext: existujúci rámec na podporu MSP

Na podporu podnikania sa na národnej úrovni i na úrovni EÚ už vynakladajú značné prostriedky. To sa týka verejného aj súkromného sektora. V rámci nedávneho prieskumu Komisie bol vypracovaný súpis viac ako 300 podporných programov[14], ktorých cieľom je pomôcť pri internacionalizácii podnikov v EÚ a jej členských štátoch[15]. Európska stratégia na internacionalizáciu MSP preto musí zohľadniť existujúcu situáciu s rôznorodými politikami a realizačnými aktivitami. Každá aktivita alebo iniciatíva už zavedená alebo pripravená ma zavedenie na akejkoľvek úrovni, by mala byť zameraná na MSP a jej skutočná efektívnosť by sa mala merať na základe jej schopnosti dosiahnuť svoj cieľ.

2.1. Opatrenia prijaté na úrovni EÚ v rámci Európy i mimo nej[16]

Stratégia EÚ pre MSP je stanovená v iniciatíve „Small Business Act“ pre Európu (SBA), ktorú Komisia spustila v júni 2008 a Európska rada schválila v decembri 2008, a v roku 2011 bola revidovaná. V nej sú EÚ a členské štáty vyzývané k tomu, aby podporovali a povzbudzovali MSP, aby využili rast trhov mimo EÚ, najmä poskytovaním podpory zameranej na špecifický trh a zabezpečovaním aktivít zameraných na odbornú prípravu podnikov. Revízia iniciatívy SBA ďalej zdôraznila, že je potrebná podpora zo strany Komisie v takých oblastiach, ako napr. pomoc pri prístupe na trh, odstránenie necolných bariér, usmernenie v regulačných otázkach, štandardizácia a posudzovanie zhody[17].

Pokiaľ ide o podporu infraštruktúry, sieť Enterprise Europe Network nielenže pomáha podnikom – a predovšetkým malým a stredným podnikom – využívať výhody vnútorného trhu, ale poskytuje aj podporu pri internacionalizácii MSP. Organizácie na podporu podnikania na národnej a miestnej úrovni často organizujú podujatia pre partnerov siete v členských štátoch, čím prispievajú k integrácii podporných štruktúr zo všetkých krajín. Sieť pomáha MSP prostredníctvom viac než 600 miestnych partnerov na celom svete: MSP sa spravidla bude uchádzať o podporu podnikania a usmernenie vo svojej blízkosti vtedy, keď bude mať v pláne dostať na medzinárodnú scénu bez ohľadu na to, či pôjde o využitie obchodných príležitostí jednotného trhu, alebo sa bude chcieť dostať na trhy mimo EÚ.

Stratégia prístupu na trh, ktorú Komisia obnovila[18], spolu s partnerským prístupom medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a podnikateľskou obcou v EÚ podstatne prispieva k podpore internacionalizácie európskych MSP. MSP sú na vývozných trhoch čoraz aktívnejšie a najväčšie výzvy, s ktorými sa často stretávajú, spočívajú v riešení obchodných prekážok. MSP majú úžitok z partnerského prístupu či už v rámci EÚ alebo na trhoch mimo EÚ, čo sa dá dosiahnuť okrem iného prostredníctvom tímov pre prístup na trh v prípade kľúčových vývozných trhov pod vedením delegácie EÚ. Databáza prístupu na trh je ďalším dôležitým nástrojom v rámci stratégie prístupu na trh. Poskytuje voľne dostupné informácie o clách, o dôležitých necolných prekážkach v tretích krajinách a príručku pre vývozcov[19]. Nová obchodná stratégia EÚ[20] potvrdila užitočnosť stratégie prístupu na trh a služieb pre podniky EÚ na zlepšenie prístupu ku globálnym trhom.

Colný informačný portál EÚ (ECIP) poskytuje perspektívnym obchodníkom okrem nástrojov elektronického vzdelávania a internetových databáz aj ďalšie praktické informácie[21].

EÚ poskytuje finančnú pomoc Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a podporu programom EÚ nazvaným Gateway Programmes a programom odborného vzdelávania pre vedúcich pracovníkov v Japonsku a Kórei a poradenskému centru (helpdesk) pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne. EÚ tiež podporuje sieť (súkromných) európskych obchodných organizácií na viac ako dvadsiatich zahraničných trhoch a obchodné orgány v Hongkongu, Malajzii a Singapure. Tieto existujúce organizácie a programy sa líšia, pokiaľ ide o účel a rozsah služieb, ktoré poskytujú, ale spoločným znakom je dôraz na pomoc predovšetkým malým a stredným podnikom.

Európsky parlament poskytol finančné prostriedky na uskutočnenie „prípravných činností“ na „podporu podnikania, akademických a vedeckých výmen“. Niektoré z týchto finančných prostriedkov sa použili na zriadenie Európskeho obchodného a technologického centra v Indii a najnovšie aj centier EÚ pre MSP v Číne a Thajsku. Ich cieľom je poskytovať komplexné služby pre MSP z EÚ na trhoch mimo EÚ. Tieto prvé centrá na trhoch mimo EÚ poskytnú v budúcnosti cenné poznatky pre budúce činnosti na podporu podnikov.

Jasne sa preukázalo, že medzinárodná spolupráca vo výskume a inováciách pomáha rozvoju konkurencieschopnosti a trhovej výkonnosti podnikov vo všeobecnosti a konkrétne konkurencieschopnosti a trhovej výkonnosti malých a stredných podnikov. Rámcový program EÚ pre výskum poskytuje finančnú podporu takémuto druhu aktivít, vrátane podporných činností, ktoré môžu prispieť k internacionalizácii MSP.

2.2. Opatrenia prijaté členskými štátmi[22]

Okrem týchto snáh na úrovni EÚ existuje širší a ešte významnejší okruh činností na podporu podnikania na trhoch mimo EÚ, ktorý ponúkajú členské štáty, národné obchodné komory a súkromný sektor (podnikateľské združenia a komerční konzultanti). Na národnej a miestnej úrovni obchodné organizácie, agentúry MSP a organizácie na podporu obchodu nadobudli bohaté odborné poznatky, aby vedeli pomôcť pri internacionalizácii MSP. Väčšinou sa zaoberajú „základnými“ činnosťami na podporu obchodu, ako napríklad vyhľadávanie obchodných partnerov, veľtrhy, podnikateľské misie a špecifické štúdie trhu. Pokiaľ ide o činnosti súvisiace s podnikaním na veľvyslanectvách členských štátov, na pravidelných stretnutiach organizovaných na európskej úrovni delegáciami EÚ často dochádza k určitej výmene informácií, najmä v prípade zrejmých spoločných záujmov, akým je napríklad koordinovanie aktivít zameraných proti obchodným prekážkam. Avšak v iných oblastiach (napr. hospodárska diplomacia v prípade veľkých verejných obstarávaní) prevládajú v členských štátoch EÚ spravidla konkurenčné aspekty.

2.3. Ponaučenie: potrebná je vyššia efektívnosť nákladov

Dá sa povedať, že celkové dôvody pre existujúci rozsah podpory internacionalizácie sú dobre podložené[23], ale nie všetky medzinárodné programy pomoci sú do rovnakej miery účinné. Veľké množstvo opatrení a orgánov prispieva k situácii, že pre MSP je skutočne zložité identifikovať dostupnú podporu a využiť ju[24]. V čase, keď sú verejné financie nedostatočné, je veľmi dôležité zvážiť, ako by spolupráca a vytváranie sietí v EÚ mohla zvýšiť účinnosť a vplyv existujúcich opatrení[25].. Budúce opatrenia by sa preto mali predovšetkým zameriavať na väčšiu transparentnosť, väčší súlad a spoluprácu pri zabezpečovaní nákladovo efektívnejšieho „rozdelenia práce“ medzi existujúcimi programami EÚ, medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, medzi členskými štátmi a medzi orgánmi verejného a súkromného sektora. Opatrenia EÚ by určite nemali nahradiť existujúce politiky na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ale skôr by ich mali doplniť, vytvoriť synergie, kdekoľvek je to len možné a konkrétne opatrenia by sa mali zaviesť, len keď sa zistia zrejmé nedostatky.

Je tu tiež priestor na posúdenie efektívnosti existujúcich podporných opatrení na európskej úrovni. Dôkladné vyhodnotenie pilotných činností súvisiacich s centrami malých a stredných podnikov EÚ by malo určiť, či by podobné iniciatívy boli užitočné aj v iných krajinách. Podobne aj sieť Enterprise Europe Network, ktorej počet partnerov mimo EÚ stále narastá, musí posilniť svoje riadenie, aby mohla rozšíriť svoje služby pre európske podniky.

V tomto oznámení sa teda navrhuje ucelenejší a integrovanejší prístup k podpore MSP, pri ktorom sa bude sa vychádzať z podrobného zmapovania existujúcich služieb poskytujúcich podporu na všetkých prioritných trhoch. Takisto sa tu stanovujú hlavné zásady pre činnosť EÚ v tejto oblasti.

3. Hlavné výzvy pre MSP, ktoré sa usilujú o internacionalizáciu

Malé a stredné podniky EÚ často nevedia o službách na podporu podnikania, ktoré ponúka EÚ, členské štáty alebo súkromný sektor[26]. Osobitná pozornosť by sa v tomto prípade mala venovať skutočnosti, že MSP vyhľadajú prvé kontaktné miesto na podporu podnikania, ktoré je v ich blízkosti. Rôzne koncepty a metódy na podporu podnikania v rámci EÚ a široké spektrum programov a organizácií na národnej, európskej alebo celosvetovej úrovni malým a stredným podnikom sťažuje situáciu, pretože majú nedostatok ľudských a finančných zdrojov na identifikáciu vhodných programov alebo účasť na nich[27]. Jednoduchší prístup k informáciám už „doma“ by všetkým malým a stredným podnikom EÚ umožnil skôr nájsť vhodné služby prispôsobené ich potrebám. Toto oznámenie sa preto zaoberá možnosťou zaviesť internetový „medzinárodný podnikateľský portál“, ktorý bude určitou bránou k prvotným informáciám týkajúcim sa podnikania na zahraničných trhoch a poskytne prehľad dostupných podporných aktivít pre trhy mimo EÚ.

V obzvlášť nevýhodnom postavení sú mnohé MSP, predovšetkým z menších a nových členských štátov, pretože ich vláda alebo obchodná komora nie je prítomná na mnohých prioritných trhoch[28]. Majú teda nedostatok informácií a chýba im podpora. Tieto MSP treba povzbudiť k spolupráci a takisto treba podporiť, aby si „vyvážajúci veteráni“ vymieňali skúsenosti s „nováčikmi“. Mohli by sa posilniť možnosti na podnietenie a motivovanie spolupráce a vytváranie sietí medzi jednotlivými obchodnými komorami a podobnými organizáciami v krajinách mimo EÚ, najmä ak tieto organizácie môžu byť značným prínosom vďaka svojim aktívam spočívajúcim v rozmanitých znalostiach v kultúrnej a lingvistickej oblasti.

Ďalšie problémy vyplývajú z povahy malých a stredných podnikov. Služby poskytované verejnými a súkromnými organizáciami, ako aj EÚ alebo členskými štátmi nemusia riešiť všetky potreby a nemusia byť dostatočné na uspokojenie požiadavky zo strany MSP[29]. V tomto prípade je potrebná komplexnejšia analýza miestnych pomerov na každom trhu, aby bolo možné posúdiť, aké kroky by sa mali vykonať, a preskúmať, či existuje priestor na zvýšenie účinnosti a efektívnosti na základe synergií, vytvárania sietí a spolupráce na celoeurópskej úrovni. Vzhľadom na veľkú rôznorodosť miestnych pomerov nevyhnutný prístup zdola nahor, aby sa mohli identifikovať nedostatky v poskytovaných službách a aby sa dalo zistiť, kde by opatrenia na úrovni EÚ mohli poskytnúť pridanú hodnotu.

Analýza Komisie tiež poukazuje na zásadný význam priamej komunikácie s MSP. Malé a stredné podniky EÚ, ktoré majú záujem dostať sa na medzinárodnú scénu, sa musia pripraviť najskôr doma: potrebujú prístup k náležitým zručnostiam a nevyhnutným informáciám vo svojej blízkosti a je potrebné, aby ich poskytovali predovšetkým miestne obchodné organizácie[30], súkromní konzultanti alebo aby ich MSP mohli získať z rôznych internetových zdrojov. Keď sa už MSP dostanú do zahraničia, pomoc na samotnom cieľovom trhu sa často hľadá ťažšie. Informovanosť o už zavedených službách nie je vždy dostačujúca a MSP stále čelia značným ťažkostiam, pokiaľ ide o prístup na trhy mimo EÚ a nadviazanie obchodnej spolupráce s medzinárodnými partnermi. Z prieskumov vyplýva, že MSP spravidla mávajú problémy so získavaním užitočných informácií[31].

4. Stratégia EÚ na podporu podnikania pri internacionalizácii MSP 4.1. Ciele stratégie EÚ na podporu podnikania

V nadväznosti na nedávno revidovanú iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu a program stratégie Európa 2020 cieľom tohto oznámenia je stanoviť ucelenú stratégiu EÚ na zvýšenie efektívnosti a účinnosti služieb pre podniky pri podpore integrácie európskych podnikov do svetovej ekonomiky.

Ciele novej stratégie EÚ sú:

· poskytnúť malým a stredným podnikom ľahko dostupné a vhodné informácie o tom, ako rozšíriť ich podnikanie mimo EÚ,

· zlepšiť súlad medzi podpornými aktivitami,

· zvýšiť efektívnosť nákladov podporných aktivít,

· odstrániť existujúce nedostatky v službách poskytujúcich podporu,

· vytvoriť rovnaké podmienky a zabezpečiť rovnaký prístup pre MSP zo všetkých členských štátov EÚ[32].

V ďalších častiach sú opísané nástroje, ktoré sa použijú na dosiahnutie týchto cieľov.

4.2. Dosahovanie našich cieľov

Aby bolo možné sledovať MSP od okamihu, keď sa rozhodnú dostať sa na medzinárodnú scénu až do chvíle, keď začnú fungovať na trhoch mimo EÚ, Komisia bude postupovať podľa takto:

4.2.1. Mapovanie prostredia služieb poskytujúcich podporu doma a v zahraničí

Komisia začne dôkladne „mapovať“ a analyzovať existujúce služby poskytujúce podporu v rámci EÚ a v krajinách mimo EÚ. Do tejto činnosti, ktorá je potrebná na určenie možných nedostatkov a duplicity služieb, ktoré sú v súčasnosti ponúkané, budú zapojené členské štáty a tímy pre prístup na trh v delegáciách EÚ[33] a bude predstavovať základ pre posudzovanie potreby ďalších krokov[34]. Spočiatku sa mapovanie uskutoční len pre prioritné trhy (pozri bod 4.2.5.2 ďalej v texte) pri použití štandardných kritérií na hodnotenie rozsahu a dostupnosti daných služieb poskytujúcich podporu. Do tejto inventarizácie budú musieť byť zapojené súkromné aj verejné iniciatívy na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.

Táto mapovacia činnosť poskytne prehľad existujúcich miestnych služieb, ktoré poskytujú súkromní a verejní poskytovatelia služieb v tretích krajinách vrátane členských štátov EÚ a orgánov na úrovni EÚ. Okrem toho by tímy pre prístup na trh mali sústrediť a koordinovať miestne organizácie, napríklad obchodné komory, európske obchodné organizácie a partnerov siete Enterprise Europe Network, na účely identifikovania synergií a nedostatkov v existujúcich miestnych aktivitách na podporu malých a stredných podnikov. Zlepší sa tým vytváranie sietí a uľahčí dialóg medzi súčasnými poskytovateľmi podpory podnikania, čo povedie k väčšiemu súladu a dostupnosti služieb pre MSP zo všetkých členských štátov. Odhodlanie a spolupráca členských štátov a existujúcich organizácií poskytujúcich podporu bude mať zásadný význam pre získanie komplexného prehľadu.

Mapovanie služieb poskytovaných v rámci EÚ aj mimo nej sa bude pravidelne aktualizovať v spolupráci s členskými štátmi a delegáciami EÚ.

V rámci tohto mapovania vyhodnotí Komisia efektívnosť už existujúcich služieb EÚ poskytujúcich podporu.

V rámci súčasného Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie Komisia bezodkladne:

- začne dôkladne mapovať a analyzovať existujúce služby poskytujúce podporu, verejné i súkromné, v rámci EÚ a v krajinách mimo EÚ s cieľom ukončiť toto mapovanie pre prioritné trhy do konca roka 2012,

- identifikuje duplicitu a fragmentáciu, ako aj nedostatky a potenciálne synergie v existujúcich aktivitách na podporu MSP,

- prostredníctvom tímov delegácií EÚ pre prístup na trh a prostredníctvom vnútroštátnych orgánov členských štátov podporí spoluprácu medzi existujúcimi poskytovateľmi služieb financovaných z verejných zdrojov.

4.2.2. Poskytovanie informácií v blízkosti MSP

MSP potrebujú ľahší prístup k službám a odborným poznatkom a v prvej fáze svojej internacionalizácie potrebujú vedieť identifikovať vhodné programy už „doma“. To znamená, že potrebujú fyzicky i fakticky miestne kontaktné miesto v EÚ.

Sieť Enterprise Europe Network so svojimi 600 miestnymi partnermi umožní MSP nadviazať priamy kontakt na mieste a získať profesionálne služby poskytujúce podporu v ich bezprostrednej blízkosti.

Komisia sa vynasnaží na tento účel zlepšiť spoluprácu medzi sieťou Enterprise Europe Network a všetkými zainteresovanými stranami v členských štátoch, čím sa zvýši jej efektívnosť. Z operačného hľadiska sa zriadi nová štruktúra riadenia zahŕňajúca do väčšej miery hostiteľské organizácie a príslušné zainteresované strany, s cieľom zabezpečiť, aby služby boli skutočne čoraz dostupnejšie malým a stredným podnikom.

Komisia spustí začiatkom roka 2012 internetový portál s bohatým obsahom, v ktorom budú včlenené a sprehľadnené existujúce informácie. Ďalej portál poskytne informácie o cieľových trhoch podľa jednotlivých tretích krajín a odvetví a podrobný prehľad o rôznych dostupných službách poskytujúcich podporu. Na portáli budú uvedené odkazy na webové stránky tzv. „jednotných kontaktných miest“ každého členského štátu a nebudú sa tu duplikovať informácie dostupné z iných zdrojov[35].

Do roku 2014 budú náklady na sieť Enterprise Europe Network kryté z existujúcich rozpočtových zdrojov. Súbežne sa bude realizovať pilotný projekt na portáli, ktorý bude zahŕňať postupné prekladanie informácií do všetkých jazykov EÚ. Portál prepojí už existujúce portály na európskej a na vnútroštátnej úrovni vrátane databázy prístupu na trh a poradenského centra pre vývoz (Export Helpdesk) a poskytne ďalšie informácie a prehľad rôznych dostupných služieb.

Komisia:

- s cieľom zlepšiť informovanosť MSP priamo „v teréne“ zavedie novú štruktúru riadenia siete Enterprise Europe Network, čo prispeje k zlepšeniu jej práce a aj spolupráce s hostiteľskými organizáciami a zainteresovanými stranami,

- v roku 2012 spustí viacjazyčný internetový portál, ktorý bude poskytovať informácie o prioritných trhoch podľa jednotlivých tretích krajín a odvetví a takisto podrobný prehľad o rôznych dostupných službách poskytujúcich podporu. Portál bude zastrešený existujúcim Programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a na základe existujúcich databáz, akými sú databáza prístupu na trh alebo Export Helpdesk a colný informačný portál EÚ, poskytne profily obchodných príležitostí a rizík s ukazovateľmi ako hospodárska situácia, obchodné bariéry, byrokratická záťaž, colné režimy, systémy verejného obstarávania a ďalšie informácie pre vyvážajúce MSP[36] , napríklad údaje o právnych predpisoch Únie, ktoré sa dajú využiť pri uzatváraní zmlúv so stranami v tretích krajinách[37]. Portál bude pravidelne aktualizovaný,

- s členskými štátmi a zainteresovanými stranami spustí v roku 2012 kampaň na zvýšenie informovanosti s cieľom oboznámiť MSP o dostupných službách poskytujúcich podporu.

4.2.3. Poskytnúť európsky rozmer ponuke služieb pre MSP na prioritných trhoch

MSP môžu potrebovať špecifickú podporu, keď začnú pôsobiť v tretej krajine. Na tento účel Komisia vypracuje najneskôr do roku 2012 konkrétne odporúčania na zlepšenie účinnosti a efektívnosti celého systému podpory, ktorý bude k dispozícii pre európske MSP na trhoch mimo EÚ.

Táto iniciatíva bude založená na výsledkoch mapovania a na skúsenostiach získaných v rámci pilotných projektov na podporu podnikania.

Príležitosti pre európske podniky sa na jednotlivých trhoch od seba líšia a z toho dôvodu zriadila Komisia na prioritných trhoch tímy pre prístup na trh[38].

Vzhľadom na to, že situácia na každom prioritnom trhu sa môže značne líšiť, potrebný je prístup „zdola nahor“. Pomocou koordinácie tímov pre prístup na trh v príslušných delegáciách EÚ sa zriadi platforma, ktorá umožní pravidelné stretnutia zástupcov programov podpory podnikania vrátane napríklad bilaterálnych obchodných komôr, agentúr na podporu vývozu jednotlivých členských štátov, obchodných organizácií a partnerov siete Enterprise Europe Network. Umožnilo by im to zvýšiť informovanosť o vlastných plánovaných činnostiach, špecializovaním a rozdelením svojej práce ju zefektívniť a navrhnúť prípadné spoločné operácie. Na základe rozsiahlejšieho vytvárania sietí medzi miestnymi organizáciami by sa odborné poznatky a kompetencie mohli vymieňať a dalo by sa dosiahnuť efektívnejšie rozdelenie práce. Keďže zdroje sú obmedzené, úsilie miestnych organizácií by sa mohlo na základe takéhoto zefektívnenia úsilia a postupov posilniť s cieľom vytvoriť situáciu prospešnú pre všetky strany.

Hlavnou výhodou tohto prístupu by mohlo byť rozšírenie a zviditeľnenie činností na podporu podnikania v krajinách mimo EÚ a poskytovanie najlepších dostupných zručností a kompetencií pri primeraných nákladoch. Okrem toho výmena odborných poznatkov v rámci sietí by uľahčila informovanie všetkých hospodárskych odvetví a pomohla by aj európskym klastrom, ako aj vývozným konzorciám a ich malým a stredným podnikom identifikovať potenciálnych partnerov v krajinách mimo EÚ.

Vychádzajúc z výsledkov mapovania Komisia spolu s členskými štátmi na základe najlepších postupov podporí, posúdi a zoptimalizuje portfólio EÚ na podporu podnikania malých a stredných podnikov v krajinách mimo EÚ. Portfólio by malo zahŕňať nielen centrá malých a stredných podnikov EÚ a sieť Enterprise Europe Network, ale aj ďalšie zavedené programy EÚ na podporu podnikania v prípade sprostredkovateľských podujatí (napr. Invest in Med, East Invest, AL-INVEST), iniciatívy na spoluprácu klastrov (napr. Európska platforma pre spoluprácu klastrov a Klub manažérov európskych klastrov), národné kontaktné miesta (NKM) rámcového programu EÚ pre výskum a vytváranie sietí a individuálne vzdelávacie programy v EÚ (napr. Gateway program pre Japonsko/Južnú Kóreu alebo program odborného vzdelávania pre vedúcich pracovníkov).

Tieto nástroje často s odlišnými právnymi základmi a ustanoveniami o rozpočte a so zameraním na odlišné trhy sa budú musieť používať spoločne v rámci integrovanej koncepcie podpory európskych MSP na základe stanovených pracovných dojednaní, napr. spoločných kritérií, a dosahovaním synergií a výmenou svojich postupov týkajúcich sa v neposlednom rade merania ich výkonnosti (hodnotenie).

Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili poskytovanie svojich služieb v tretích krajinách pre všetky malé a stredné podniky EÚ na dobrovoľnom základe[39]. Nielenže by toto lepšie využívanie existujúcich štruktúr a odborných poznatkov bolo na prospech celkovej účinnosti, umožnilo by sa tým tiež, aby zavedené organizácie členských štátov mohli osloviť širší okruh klientov. Takáto dostupnosť by navyše veľmi prospela MSP so sídlom v členských krajinách, ktorých národné organizácie na podporu podnikania nie sú aktívne na trhoch všetkých tretích krajín.

V prípade potreby by sa mali zvážiť doplňujúce programy financovania na úrovni EÚ na základe budúceho viacročného finančného rámca, ako prostriedky na umožnenie cezhraničnej spolupráce a prístupu k doplnkovým odborným skúsenostiam poskytovateľov služieb a tým optimalizovať využívanie obmedzených verejných prostriedkov.

Aby tento proces bolo možné riadiť a aby bolo možné posúdiť doterajší vývoj, monitorovať pokrok a vyhodnotiť efektívnosť prístupu, je potrebné uskutočniť pravidelné vyhodnotenie za účasti všetkých hlavných zainteresovaných strán. Mohlo by to byť vo forme výročného fóra na ktorom Komisia vyzve zainteresované strany, aby si vymenili skúsenosti a názory. Pri tejto príležitosti by všetci účastníci mohli určiť prípadné rozdelenie práce, identifikovať potrebu nových aktivít a iných skúseností, ktoré môžu navzájom jeden od druhého získať.

Komisia:

- umožní cezhraničnú spoluprácu a prístup k doplnkovým odborným skúsenostiam poskytovateľov služieb predovšetkým prostredníctvom finančných stimulov, ktoré by mohli byť zastrešené novým programom pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP v rámci navrhnutého viacročného finančného rámca pre roky 2014 – 2020,

- za účasti všetkých hlavných zainteresovaných strán bude pravidelne hodnotiť existujúce opatrenia,

- spolu s členskými štátmi vyhodnotí, optimalizuje a bude podporovať portfólio EÚ na podporu podnikania MSP v tretích krajinách na základe najlepších postupov[40].

4.2.4. Podpora MSP na základe internacionalizácie klastrov a sietí

MSP často potrebujú nájsť vhodných partnerov na účely vývoja a výroby globálne konkurencieschopných výrobkov a služieb. Rast a inovácie dosahujú čoraz častejšie nie samostatnou činnosťou, ale v spolupráci nadväzovaním strategickej obchodnej spolupráce a vytváraním sietí s medzinárodnými partnermi. V tomto kontexte sa musí zvýrazniť dôležitosť zákaziek zadávaných subdodávateľovi.

Klastre, obchodné siete a vývozné konzorciá môžu zohrávať dôležitú úlohu v rámci pomoci MSP, aby mohli rozvíjať tieto aktivity a mohli sa vo väčšej miere zamerať na medzinárodnú scénu. Konkrétne vývozné konzorciá zohrávajú osobitnú úlohu vo vzťahu k internacionalizácii zastupovaním skupín podnikov spolupracujúcich na projekte rozvoja vývozu. Z nedávnych štúdií napríklad vyplynulo, že novo vytvorené MSP, ktoré vyvíjajú nové výrobky a služby v rámci špecializovaných oblastí, často od začiatku aktívne pôsobia na medzinárodných trhoch a ich schopnosti vyvážať sú posilnené na základe ich členstva v klastri[41].

MSP, ktoré sú organizované v klastroch a podnikateľských sieťach, môžu využívať kontakty, obchodné styky a formálne a neformálne poznatky kolujúce v rámci klastra a obchodnej siete, ako aj z prispôsobených služieb poskytovaných klastrom a organizáciami siete. Tieto výhody umožňujú okrem iného rozvoj partnerstiev v zahraničí tak, aby MSP mohli mať ľahší prístup ku globálnym hodnotovým reťazcom, rozvíjať strategické spolky s výskumnými organizáciami v partnerských klastroch alebo sieťach, rozširovať svoje obchodné aktivity v zahraničí vrátane verejného obstarávania a získavať potrebné zručnosti a odborné poradenstvo na mieru[42].

V tejto súvislosti by sa organizácie v rámci klastrov a sietí mali v členských štátoch uznávať ako dôležití sprostredkovatelia a mali by sa preto včleniť do programov podpory podnikania zameraných na podporu internacionalizácie MSP[43]. Nadnárodná spolupráca medzi organizáciami v rámci klastrov a sietí zároveň v súčasnosti predstavuje dôležitú výzvu a mala by sa riešiť na všetkých úrovniach[44], podporovať by sa mala aj prostredníctvom cezhraničných pôžičiek, ako navrhla Komisia vo svojom oznámení „Rozpočet stratégie Európa 2020“[45]. Posilniť by sa mala aj spolupráca medzi klastrovými organizáciami a sieťou Enterprise Europe Network a ďalšími zainteresovanými obchodnými organizáciami EÚ, aby mohli poskytovať lepšie služby v oblasti inovácií a prístupu na medzinárodné trhy pre MSP.

Z dlhodobého hľadiska Komisia vypracuje rozsiahlu iniciatívu EÚ zameranú na strategickejšie využívanie nadnárodnej klastrovej spolupráce na trhoch mimo Európy s cieľom vytvoriť spoločné dlhodobé stratégie s medzinárodnými partnermi v členských štátoch EÚ.

Táto iniciatíva na internacionalizáciu klastrov by mohla prispieť k podpore globálne konkurencieschopných klastrov v Európe, najmä v rozvíjajúcich sa odvetviach, kde klastrová spolupráca má potenciál vytvárať nové konkurenčné výhody pre Európu. Tento program môže zahŕňať opatrenia na identifikáciu strategických záujmov pre ďalšiu klastrovú spoluprácu v EÚ.

Komisia:

- bude podporovať a financovať prípravu programov odbornej prípravy pre podnikateľov, manažérov MSP a manažérov klastrov, obchodných sietí a vývozných konzorcií s cieľom umožniť im riadiť činnosti v rámci internacionalizácie,

- podporí vytvorenie vývozného konzorcia medzi MSP, ktoré sídlia v rôznych členských štátoch, na základe radu opatrení vrátane informačných kampaní a finančných stimulov a tým podporí synergie,

- podporí cezhraničnú spoluprácu medzi klastrami/sieťami prostredníctvom poskytovania úverov so zárukami EÚ.

4.2.5. Racionalizácia nových aktivít na prioritných trhoch 4.2.5.1. Hlavné zásady

Aby sa zabezpečilo plné využitie zdrojov, ktoré sú k dispozícii, a aby sa vyhlo duplicite, Komisia dôrazne znovu potvrdzuje tieto hlavné zásady:

Komplementárnosť a doplnkovosť. Opatrenia prijaté na úrovni EÚ by mali dopĺňať činnosti na podporu podnikov a nemali by byť duplicitné k tým, ktoré už vykonávajú členské štáty a/alebo súkromné organizácie. V súlade so zásadou subsidiarity a vhodným rozdelením práce by opatrenia EÚ mali slúžiť na odstránenie nedostatkov alebo posilnenie existujúcich služieb poskytujúcich podporu v prípadoch, keď nie sú uspokojené potreby – alebo nie v dostatočnej miere – za pomoci iných verejných alebo súkromných organizácií. Napríklad v prípade, keď existujúce služby nepokrývajú všetky prioritné trhy (napríklad novo vznikajúce trhy) alebo všetky aspekty prístupu, napr. normy a predpisy a iné necolné prekážky podnikania v zahraničí.

Udržateľnosť. Podpora služieb poskytujúcich podporu na úrovni EÚ by mala byť založená na preukázanom dopyte na trhu. Krátkodobo môže byť financovaná z verejných prostriedkov na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách, ale z dlhodobého hľadiska by cieľom malo byť, pokiaľ možno, samofinancovanie služieb, aby sa zmiernilo riziko bezdôvodného vytlačenia súkromných poskytovateľov služieb z trhu.

Efektívnosť využívania verejných prostriedkov. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia verejné prostriedky by mali použité v súlade s najlepším pomerom medzi využívanými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami. Na tento účel by sa mali stanoviť špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené (SMART) ciele pre každú činnosť a naplánovať príslušné hodnotenie. Efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov môže znamenať, že namiesto zriadenia novej fyzickej štruktúry môže byť rozumnejšie podporiť existujúcich poskytovateľov služieb na trhoch mimo EÚ, napr. národné alebo európske obchodné komory alebo miestne delegácie EÚ a tímy pre prístup na trh, rozšíriť rozsah pôsobnosti ich činností alebo spojiť ich zdroje, aby sa mohli poskytovať lepšie služby.

Hlavné zásady budú kľúčovými prvkami tejto stratégie a bude sa nimi riadiť každá iniciatíva na úrovni EÚ pred aj po roku 2014:

Komisia sa zaväzuje dodržiavať tieto nové hlavné zásady pre výber, plánovanie a realizáciu iniciatív v oblasti podpory na úrovni EÚ.

Členským štátom sa odporúča, aby sa pri podporovaní podnikania na vonkajších trhoch vždy, keď je to vhodné, riadili podobnými zásadami a prioritami.

4.2.5.2. Geografické priority

V prípade nových opatrení prijatých mimo EÚ použije Komisia tieto kritériá na stanovenie geografických priorít, určí prioritné krajiny a zavedie komplexný súbor konkrétnych opatrení.

Zameraním na skutočné potreby MSP sa zvýši účinnosť iniciatív. Postupom času sa zoznam prioritných krajín samozrejme upraví. Priority by sa mali určiť predovšetkým na základe týchto faktorov:

Ekonomický potenciál a veľkosť trhu. K prioritným trhom by mali patriť hlavní obchodní a investiční partneri EÚ ako aj trhy s vyhliadkou silného hospodárskeho rastu. Je potrebné sledovať trhy s potenciálom produkovať investičné príležitosti a cenných obchodných partnerov vďaka zvyšujúcej sa kúpnej sile, aby sa mohla zvážiť potreba budúcich opatrení.

Rozsah problémov, ktorým čelia malé a stredné podniky pri prístupe na trh. Niektoré trhy sú pre prístup MSP zložitejšie ako iné čiastočne z dôvodu colnej ochrany, ale častejšie pre rozdiely v regulačnom prostredí, ktoré môžu spôsobovať obchodu a investíciám necolné prekážky. Rôznorodé ťažkosti s prístupom k finančným prostriedkom v jednotlivých krajinách tiež môžu predstavovať prekážku pre MSP. Úsilie by malo byť zamerané na odstránenie, pokiaľ možno, týchto prekážok a na pomoc MSP pri ich prekonávaní.

Nedostatky v súčasnej podpore podnikania. Mapovanie miestnych služieb, ktoré v súčasnosti poskytujú verejné alebo súkromné organizácie pomôže identifikovať možné nedostatky v miestnej infraštruktúre podpory a určiť, ako ich čo najlepšie odstrániť. Tematické oblasti, ktoré nie sú dostatočne pokryté, by mohli zahŕňať potrebu odborných poznatkov o konkrétnych otázkach, ako napr. normy, posudzovanie zhody, komercializácia technológie, ochrana práv duševného vlastníctva, verejné obstarávanie a verejné súťaže a colné predpisy. Tu bude zrejme potrebné stanoviť priority.

EÚ určí na základe vyššie uvedených kritérií prioritné trhy pre MSP. Môžu k nim patriť súčasní dôležití obchodní a investiční partneri EÚ (USA, Čína, Rusko, Japonsko), krajiny zahrnuté do procesu rozširovania, východní a južní partneri európskej susedskej politiky, ako aj trhy so silným hospodárskym rastom (rozvíjajúce sa trhy v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike).

4.2.6. Uplatňovanie hľadiska internacionalizácie MSP v iných politikách EÚ a vytváranie priaznivého prostredia pre internacionalizáciu MSP

Nevyužitý potenciál spočíva v lepšom využívaní celého radu už existujúcich a aj nových politík EÚ v prospech MSP, ktoré sa usilujú o rast na medzinárodnej scéne a vstup na zahraničné trhy.

Všetky krajiny zahrnuté do procesu rozširovania sú vyzývané, aby prijali ciele stratégie Európa 2020 vrátane cieľov pre aktivity týkajúce sa MSP. Kľúčovou prioritou politiky rozšírenia je posilnenie právneho štátu s cieľom pomôcť posilniť dôveru európskych MSP investovať na týchto trhoch. Vytvorenie funkčného prostredia priaznivého pre podnikanie je takisto dôležitým článkom našich vzťahov s krajinami východného partnerstva.

Historické zmeny, ku ktorým dochádza v oblasti v južného Stredomoria/severnej Afriky, sú silným argumentom pre poskytovanie podpory EÚ na sociálno-ekonomickú transformáciu v tomto regióne a zapojenie európskej susedskej politiky. Táto podpora by mohla zahŕňať rozvoj a posilnenie systémov spolupráce podnikov medzi týmito krajinami a EÚ[46]. Vzhľadom na obrovský potenciál hospodárskeho rozvoja afrických krajín a v súlade so spoločnou stratégiou Afriky a EÚ by sa vo všeobecnosti mali tieto krajiny vyzvať, aby využívali možnosti vyplývajúce z vybudovania silného partnerstva s malými a strednými podnikmi EÚ.

V kontexte prešetrovania ochrany obchodu sa bude riešiť aj osobitná situácia MSP v postavení dovozcov, používateľov, navrhovateľov alebo vývozcov, a viac sa im sprístupnia informácie o fungovaní nástrojov na ochranu obchodu.

Pre podniky s výrobou v rámci Únie majú veľký význam pozastavenie autonómnych ciel a kvóty. Záujmom MSP sa venuje osobitná pozornosť. Účinok tohto nástroja sa zhodnotí v rámci vyhodnotenia hospodárskeho vplyvu, ktoré sa začne v roku 2012.

Európska únia:

- podporí vytvorenie priaznivého prostredia na podnikanie, predovšetkým pre MSP v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania a v susedských a rozvojových krajinách; takéto prostredie bude prospešné pre všetky MSP, vrátane tých, ktoré by radi podnikali na určitom špecifickom trhu,

- zvýši úsilie na odstránenie zostávajúcich colných i necolných prekážok v krajinách mimo EÚ,

- ako súčasť tímov pre prístup na trh vytvorí v sekciách pre obchod a hospodárstvo všetkých príslušných delegácií EÚ kontaktné miesta pre MSP,

- bude pokračovať v dialógoch v oblasti regulácie s partnerskými vládami s cieľom dosiahnuť, aby trhy boli otvorenejšie a priaznivejšie voči malým podnikom,

- v rámci rokovaní s WTO o viacstrannej dohode o vládnom obstarávaní (GPA) bude klásť dôraz na záujem malých podnikov o prístup na medzinárodné trhy verejného obstarávania,

- zlepší informovanosť MSP o hospodárskych výhodách, ktoré sa dajú získať vďaka medzinárodnému obchodu a ktoré vytvárajú opatrenia obchodnej politiky, a to najmä bilaterálne dohody o voľnom obchode,

- usporiada Fórum pre financovanie MSP o Afrike, ktoré bude dôležitým prvým krokom v našom novom prístupe k budovaniu mostov medzi európskymi a africkými podnikmi na základe posilneného a trvalého dialógu,

- zvýši informovanosť MSP o možnom pozastavení autonómnych ciel a o kvótach a vyhodnotí ich účinok na MSP v rámci hodnotenia, ktoré sa začne v roku 2012.

5. Záver

V súčasnej hospodárskej situácii je stále naliehavejším hľadanie nových zdrojov rastu. Trhy tretích krajín, ktoré rýchlo rastú, môžu predstavovať neoceniteľnú príležitosť pre malé a stredné podniky EÚ. Komisia je presvedčená, že prístup vytýčený v tomto oznámení dokáže poskytnúť MSP potrebné nástroje na úspešné podnikanie v krajinách mimo EÚ. Vychádza pri tom z predpokladu, že spolupráca medzi EÚ a členskými štátmi, medzi členskými štátmi a medzi verejným a súkromným sektorom prinesie zrejmé výhody malým a stredným podnikom EÚ.

V tejto novej stratégii EÚ je stanovených šesť oblastí činnosti:

· mapovanie existujúcej ponuky služieb poskytujúcich podporu na umožnenie racionálnejšieho a ucelenejšieho prístupu v budúcnosti,

· vytvorenie jednotného virtuálneho informačného portálu pre MSP, ktoré chcú podnikať aj za hranicami EÚ,

· zjednotenie systémov podpory na úrovni EÚ na zvýšenie ich vplyvu,

· podporovanie klastrov a sietí pre internacionalizáciu MSP,

· organizovanie celoeurópskej spolupráce na prioritných trhoch na účely čo najlepšieho využitia vynaložených verejných prostriedkov,

· využívanie existujúcich vonkajších politík EÚ na urýchlenie medzinárodného rastu európskych MSP.

Budúce úsilie by sa malo zamerať na to, ako existujúci poskytovatelia služieb dokážu efektívnejšie spolupracovať, často nad rámec štátnych hraníc, a aké stimuly možno poskytnúť na tento účel. Komplexné „mapovanie“ európskej ponuky služieb poskytujúcich podporu bude základom tohto procesu. Všetky inštitúcie EÚ a príslušné zainteresované MSP sa budú podieľať na implementácii tejto stratégie a pri zvažovaní nových činností na podporu internacionalizácie MSP, tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska, by mali sledovať priority a hlavné zásady obsiahnuté v tomto oznámení .

Členským štátom sa odporúča, aby prijali podobný prístup a aby úzko spolupracovali s Komisiou na posilnení podpory v oblasti medzinárodného rastu európskych MSP.

Príloha

Tímy pre vstup na trh už fungujú, alebo – vychádzajúc zo súčasných skúseností s procesom identifikácie kľúčových bariér vstupu na trhy tretích krajín (v súlade s požiadavkou Rady Európskej únie uvedenou v záveroch z decembra 2008) – sa ešte majú zriadiť v týchto krajinách:

- Alžírsko

- Argentína

- Brazília

- Čile

- Čína

- Egypt

- Filipíny

- Hongkong

- India

- Indonézia

- Izrael

- Japonsko

- Južná Afrika

- Kanada

- Kazachstan

- Kolumbia

- Kórejská republika

- Malajzia

- Maroko

- Mexiko

- Nigéria

- Nórsko

- Nový Zéland

- Peru

- Rusko

- Singapur

- Spojené štáty

- Švajčiarsko

- Taiwain

- Thajsko

- Tunisko

- Turecko

- Ukrajina

- Vietnam

[1]               Podľa OECD sa očakáva, že rozvojové a rozvíjajúce sa trhy budú do roku 2030 predstavovať 60 % svetového HDP.

[2]               KOM(2010) 614.

[3]               KOM(2008) 394, revidované v KOM(2011) 78.

[4]               KOM(2010) 612.

[5]               Akt o jednotnom trhu, KOM(2010) 608.

[6]               Ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, ktoré Komisia prijala 6. mája 2003 a uplatňuje od 1. januára 2005, http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/sme-definition/index_en.htm

[7]               Správa Internacionalizácia európskych MSP, december 2009; http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/internationalisation/index_en.htm

[8]               V nedávnej správe sa zdôrazňuje, že európske MSP sa v súčasnosti snažia preniknúť do rýchlo sa rozširujúcich stredných tried v rozvíjajúcich sa krajinách. Predtým mnohé podniky investovali do rozvíjajúcich sa trhov alebo z nich čerpali s cieľom znížiť svoje výrobné náklady (správa EIU „New horizons: Europe’s small and medium-sized companies look to emerging markets for growth“).

[9]               Správa Internacionalizácia európskych MSP, december 2009; http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/internationalisation/index_en.htm. Štúdia predkladá údaje o MSP, ktoré sú aktívne na vnútornom trhu a za hranicami EÚ.

[10]             V posledných desaťročiach liberalizácia medzinárodného pohybu tovaru, služieb, kapitálu, ľudí a informácií viedla k integrovanejšej svetovej ekonomike, v rámci ktorej čoraz väčší význam nadobúdajú cezhraničné hodnotové reťazce. Podiel medzinárodného obchodu na celosvetovom HDP sa od päťdesiatych rokov minulého storočia strojnásobil. Očakáva sa, že rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike budú tvoriť významný podiel na budúcom globálnom hospodárskom raste (pozri poznámku pod čiarou č. 1), a tak vznikne mimo EÚ mnoho nových príležitostí pre európske podniky. Nastal čas, aby európske podniky začali využívať globalizáciu vo svoj prospech. Európske MSP musia byť pripravené využiť tento rast, a tým zároveň prispejú k rastu EÚ.

[11]             „Opportunities for the Internationalisation of SMEs“ (Príležitosti na internacionalizáciu MSP), august 2011, tabuľka 2.1, strana 20, http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/enterprise-europe-network/intern_event_en.htm. Ďalej len „Správa o príležitostiach“.

[12]             „Nevyhovujúci prístup k dostatočným ľudským zdrojom“ bol v siedmich kľúčových krajinách mimo EÚ hlavnou prekážkou pri podnikaní. Pozri kapitolu 2 „Správy o príležitostiach“.

[13]             Po vydaní dokumentu o danej problematike (v roku 2009) sa začala v máji 2011 záverečná konzultácia, ktorá vychádzala zo série usmerňujúcich otázok, a jej výsledkom bolo viac než 60 odpovedí zo širokého okruhu zúčastnených strán. Všetky informácie o konzultácií a zhrnutie odpovedí sa uvádzajú na http://ec.europa.eu/enterprise/policies/international/listeningstakeholders/public-consultation-sme-support/index_en.htm.

[14]             Programy s rozpočtom väčším ako 2 milióny EUR v prípade väčších členských štátov.

[15]             Správa o príležitostiach.

[16]             Podrobnejší súpis podporných iniciatív EÚ sa uvádza v podkladovom dokumente na http://ec.europa.eu/enterprise/policies/international/files/annexes-to-consultation_en.pdf.

[17]             KOM(2011) 78.

[18]             KOM(2007) 183.

[19]             Pozri http://madb.europa.eu/.

[20]             KOM(2010) 612.

[21]             http://ec.europa.eu/ecip/index_en.htm.

[22]             Pozri súpis v Správe o príležitostiach,

[23]             V rámci nedávneho prieskumu malých a stredných podnikov EÚ s medzinárodnými skúsenosťami sa zistilo, že viac ako polovica (63 %) týchto podnikov zaznamenala zlepšenie výkonnosti potom, ako sa zúčastnila na medzinárodnom programe pomoci; výsledky sú prevzaté z prieskumu malých a stredných podnikov EÚ s medzinárodnými skúsenosťami v Správe o príležitostiach.

[24]             V Správe o príležitostiach sa uvádza, že „aj spomedzi malých a stredných podnikov, ktoré už pôsobia na globálnej scéne, len 27% vie o existencii programov verejnej podpory. Navyše len asi 7 % internacionalizovaných MSP využíva verejnú podporu na svoje medzinárodné obchodné aktivity“.

[25]             Potvrdzuje to príklad spolupráce v Rusku. Opatrenie na „zlepšenie celkovej investičnej klímy a vytvorenie priaznivého prostredia pre malé a stredné podniky EÚ sa už účinne vykonáva prostredníctvom spolupráce na vysokej úrovni medzi Európskou komisiou, delegáciou EÚ v Rusku, veľvyslanectvami, podnikateľskými združeniami EÚ, národnými obchodnými komorami, a Ruskou vládou“, pozri Správu o príležitostiach.

[26]             Podľa Správy o príležitostiach je 24 % internacionalizovaných MSP informovaných o programoch verejnej podpory internacionalizácie, ktoré by mohli využiť vo svojom podnikaní. Táto informovanosť narastá s veľkosťou podniku: mikropodniky 23 %, malé podniky 36 % a stredné podniky 37 %; stále to však predstavuje menšinu MSP.

[27]             „Z 24 % medzinárodných malých a stredných podnikov, ktoré sú informované o programoch verejnej podpory, menej ako jedna tretina využíva programy pre svoju činnosť.“ Správa o príležitostiach.

[28]             V Správe o príležitostiach sa uvádza, že počet významných podporných opatrení, ktoré poskytujú členské štáty v siedmich kľúčových cieľových krajinách, sa pohybuje od 4 do 25.

[29]             „V roku 2009 uviedlo 40 % MSP ako vážnu prekážku pre internacionalizáciu nedostatok vhodnej verejnej podpory.“ Zdroj: Správa o príležitostiach.

[30]             Miestna pomoc na účely internacionalizácie v rámci EÚ, ktorú poskytuje Komisia, je zatiaľ obmedzená na sieť Enterprise Europe Network, na krátkodobé programy ako napr. „Porozumieť Číne“ (http://www.understandingchina.eu), niekoľko okrúhlych stolov pre MSP a semináre v niekoľkých európskych mestách okrem iného na „školenie školiteľov“ v obchodných komorách atď. a na niektoré ďalšie aktivity bruselskej pobočky Centra pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom (http://www.eu-japan.eu), ktoré slúžia na zviditeľnenie programov centra aj pre malé a stredné podniky EÚ. Väčšina aktivít poradenského centra (helpdesku) pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne sa uskutočnila v rámci EÚ. Potvrdilo sa, že kľúčovým prvkom úspechu je poskytovanie týchto služieb v blízkosti MSP.

[31]             „44 % malých a stredných podnikov EÚ uviedlo ako dôležitú prekážku nedostatok vhodných informácií.“ Správa Internacionalizácia európskych MSP, december 2009; http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/internationalisation/index_en.htm.

[32]             Ako predvída nový program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov, navrhovaný v oznámení z 29. júna o budúcom viacročnom finančnom rámci.

[33]             V prípade tých delegácií EÚ, na ktorých tím pre prístup na trh neexistuje, úloha delegácií bude spočívať v prípadnom poskytovaní základných informácií na doplnenie zistení poskytovateľa služieb, ktorý vykonáva mapovanie. Tieto delegácie môžu v prípade potreby organizovať koordinačné stretnutia medzi podnikmi a obchodnými organizáciami, ktoré pracujú „v teréne“.

[34]             Podľa Správy o príležitostiach sa mapovanie považuje za hlavnú úlohu, ktorá sa má vykonať v prípade akejkoľvek koordinácie na úrovni EÚ.

[35]             „Efektivitu možno zvýšiť na úrovni EÚ zhromažďovaním informácií o vývoji trhu a právnom a inštitucionálnom prostredí na zahraničných trhoch“, pozri správu Komisie Internacionalizácia európskych MSP, december 2009, s. 9.

[36]             Doplní to napr. služby ponúkané kontaktnými miestami TBT členských krajín WTO, úlohou ktorých je aj poskytovať informácie v oblasti technických predpisov, noriem a postupov na posudzovanie zhody.

[37]             Pozri návrh Komisie na spoločné európske kúpne právo, ktorý bol prijatý 11. októbra 2011.

[38]             Zoznam tímov pre prístup na trh, ktoré už fungujú alebo ktoré ešte majú byť zriadené, sa uvádza v prílohe tohto oznámenia.

[39]             Na inšpiráciu môže slúžiť článok 20 ods. 2) písm. c) ZFEÚ, ktorý znie: „Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem iného: […] c) právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu“.

[40]             Bude sa to týkať nielen centier malých a stredných podnikov EÚ a siete Enterprise Europe Network, ale aj ďalších zavedených programov EÚ na podporu podnikania v prípade sprostredkovateľských podujatí, iniciatív na spoluprácu klastrov, národných kontaktných miest (NKM) rámcového programu a vytvárania sietí a individuálnych vzdelávacích programov v EÚ.

[41]             Pozri napríklad štúdiu OSEO/UBIFRANCE (2010) „Link Innovation-Exports“

                http://www.oseo.fr/storage/newsletters/vendredi_28_mai_20102/gauche/actualites/etude_oseo_ubifrance.

[42]             Štúdia European Clusters Go International - Networks and clusters as instruments for the initiation of international business cooperation, VDI/VDE/IT, 2011, http://www.vdivde-it.de/news-en/publications/best-practice/european-clusters-go-international-2013-networks-and-clusters-as-instruments-for-the-initiation-of-international-business-cooperation.

[43]             Na tento účel bola na úrovni EÚ uverejnená v marci 2011 osobitná výzva na predloženie návrhov v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie na podporu medzinárodnej spolupráce prostredníctvom regionálnych a národných programov pre klastre. Pozri

                http://ec.europa.eu/enterprise/newsroom/cf/itemlongdetail.cfm?item_id=4968.

[44]             V tejto súvislosti Európska platforma pre spoluprácu klastrov zriadená v rámci Európskej iniciatívy excelentnosti klastrov bude nástrojom na podporu lepšej spolupráce v rámci klastrov na medzinárodnej úrovni v prospech MSP. Na úvod bolo podpísané memorandum o porozumení s partnermi v Japonsku, Indii a Brazílii a plánuje sa podpísanie memoranda ďalšími krajinami. Viac informácií sa uvádza na http://www.cluster-excellence.eu/collaboration. Nadnárodnou spoluprácou medzi klastrami sa navyše zaoberá aj iniciatíva „Vzdelávanie obyvateľstva regiónov “ (Regions of Knowledge) siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum. Cieľom tejto iniciatívy je posilniť výskumný potenciál európskych regiónov, predovšetkým motivovaním a podporovaním rozvoja regionálnych klastrov v celej Európe zameraných na výskum, ktoré budú združovať univerzity, výskumné strediská, podniky a regionálne orgány. Finančná podpora je dostupná najmä pre činnosti súvisiace s internacionalizáciou a pre rozvoj stratégií s tretími krajinami. http://cordis.europa.eu/fp7/capacities/regions-knowledge_en.html.

[45]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Rozpočet stratégie Európa 2020 – časť II Kapitoly politiky, KOM(2011) 500, 29. júna 2011. Komisia navrhla, aby sa v období 2014 – 2020 EÚ nástroje úverových záruk zamerali nielen na národný rozmer, ale aj na cezhraničné poskytovanie úverov alebo poskytovanie úverov v rámci viacerých krajín.

[46]             Napríklad prostredníctvom spolupráce klastrov: partnerstvá klastrov ponúkajú konkrétne možnosti na zvýšenie obchodnej spolupráce, ktoré by sa mohli rozvíjať a prispôsobiť konkrétnym potrebám podnikov v takých odvetviach ako cestovný ruch a tvorivé odvetvia, ktoré majú v krajinách južného Stredomoria významný ekonomický potenciál. Okrem tohto konkrétneho prípadu Komisia uvažuje aj o podpore výmen medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych krajinách, v rámci Európskej únie i mimo nej.