52011DC0417

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Reforma spoločnej rybárskej politiky /* KOM/2011/0417 v konečnom znení */


OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 2

2........... Ciele reformy.................................................................................................................. 3

2.1........ Viac rýb, ktoré je možné udržateľne loviť........................................................................ 3

2.2........ Budúcnosť pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry a pracovné miesta v tomto odvetví         5

2.3........ Prosperujúce pobrežné spoločenstvá............................................................................... 6

2.4........ Uspokojenie skutočných potrieb informovaných spotrebiteľov......................................... 7

2.5........ Lepšia správa vecí verejných prostredníctvom regionalizácie............................................ 7

2.6........ Inteligentnejšie financovanie............................................................................................. 8

2.7........ Projekcia zásad SRP v medzinárodnom meradle............................................................. 9

1. Úvod

V Zelenej knihe o reforme spoločnej rybárskej politiky[1] (ďalej len „SRP“) sa dospelo k záveru, že táto politika nespĺňa svoje kľúčové ciele: zásoby rýb trpia nadmerným výlovom, hospodárska situácia častí flotily je i napriek vysokým subvenciám nestabilná, pracovné miesta v odvetví rybolovu nie sú príťažlivé a mnohé pobrežné spoločenstvá závislé od rybného hospodárstva sa nachádzajú v kritickej situácii. Výsledky rozsiahleho konzultačného procesu, ktorý nasledoval po uverejnení zelenej knihy, potvrdili túto analýzu[2].

Na základe týchto skutočností Komisia navrhuje ambicióznu reformu danej politiky. Touto reformou sa stanovia podmienky pre lepšiu budúcnosť rýb a rovnako aj rybného hospodárstva, ako aj morského prostredia, od ktorého závisia. SRP má obrovský potenciál poskytnúť stavebné jednotky pre udržateľné rybné hospodárstvo, ktoré rešpektuje ekosystémy, ako aj poskytovať občanom Európy vysokokvalitné zdravé rybie produkty, zaistiť prosperitu pobrežných spoločenstiev, ziskovosť odvetví výroby a spracovania rýb a príťažlivé a bezpečnejšie pracovné miesta.

Reforma tým, že smeruje k udržateľnému a inkluzívnemu rastu, posilnenej súdržnosti v pobrežných regiónoch a stabilnej hospodárskej výkonnosti odvetvia, prispeje k plneniu stratégie Európa 2020[3]. Tým, že cieľom reformy je zaistiť udržateľné využívanie živých morských zdrojov, tvorí takisto kľúčovú zložku hlavnej iniciatívy s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje[4].

Udržateľnosť tvorí jadro navrhovanej reformy. Udržateľnosť rybolovu znamená rybolov v mierach, ktoré neohrozujú reprodukciu zásob a ktoré poskytujú vysoké dlhodobé výnosy. Vyžaduje si to riadenie objemu rýb vyňatých z mora v rámci rybolovu. Podľa návrhu Komisie sa zásoby do roku 2015 musia využívať v rámci udržateľných mier, ktoré prinášajú „maximálny udržateľný výnos“. Komisia takisto navrhuje, aby sa do roku 2016 upustilo od vyhadzovania neželaných rýb späť do mora. Takéto odvrhnuté úlovky prestavujú neprijateľné plytvanie zdrojmi.

Z najlepších odhadov vyplýva[5], že využívanie zásob na úrovni maximálneho udržateľného výnosu by viedlo k zvýšeniu ich veľkosti o približne 70 %. Celkové úlovky by sa zvýšili o približne 17 %, ziskové rozpätia by sa mohli strojnásobiť, výnosnosť investícií by bola šesťkrát vyššia a hrubá pridaná hodnota pre rybolovný priemysel by sa zvýšila o takmer 90 %.

Udržateľným rybolovom by sa odvetvie rybolovu oslobodilo od závislosti na podpore z verejných zdrojov. Takisto by sa ním uľahčilo dosiahnutie stabilných cien za transparentných podmienok, čo by prinieslo jasné prínosy pre spotrebiteľov. Silné, efektívne a hospodársky životaschopné odvetvie fungujúce na základe trhových podmienok by pri riadení zásob zohrávalo dôležitejšiu aktívnu úlohu. Takisto by pomohol znížiť nadmernú kapacitu flotily, ktorá je jedným z hlavných dôvodov súčasného nadmerného výlovu.

Udržateľný rybolov je podstatným faktorom, pokiaľ ide o budúcnosť pobrežných spoločenstiev, ktoré v niektorých prípadoch budú na riadenie svojej pobrežnej flotily zameriavajúcej sa na drobný rybolov potrebovať pomoc osobitných opatrení. Komisia navrhuje koncipovať SRP ako súčasť širšieho námorného hospodárstva. Povedie to k súdržnejším politikám vzťahujúcim sa na morské a pobrežné oblasti EÚ a lepšie sa tým prispeje k diverzifikácii zdrojov príjmov pobrežných regiónov, aby sa tak zaistila vyššia kvalita života v tých oblastiach.

Ryby predstavujú zdrojovú základňu daného odvetvia. Sú takisto zdrojom zdravých bielkovín na ľudskú spotrebu. Zaistenie udržateľnosti rybolovu a akvakultúry v pobrežných a vidieckych oblastiach je v záujme celej spoločnosti a prispeje sa ním k uspokojeniu rastúceho dopytu spotrebiteľov po kvalitných rybách a plodoch mora.

Balík reforiem SRP pozostáva z týchto zložiek:

· legislatívny návrh základného nariadenia [ktorým sa nahradí nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002],

· legislatívny návrh trhovej politiky [ktorým sa nahradí nariadenie Rady (ES) č. 104/2000],

· oznámenie o vonkajšom rozmere SRP,

· správa k nariadeniu Rady (ES) č. 2371/2002 týkajúca sa kapitol Ochrana a trvalá udržateľnosť a Úpravy kapacít rybolovu a k článku 17 ods. 2 upravujúcemu obmedzenie prístupu flotily vo vodách do 12 námorných míľ.

Komisia v kontexte viacročného finančného rámca a finančných výhľadov naplánovala prijatie legislatívneho návrhu vzťahujúceho sa na budúci finančný nástroj na podporu SRP (na obdobie rokov 2014 – 2020) na druhý polrok 2011.

2. Ciele reformy 2.1. Viac rýb, ktoré je možné udržateľne loviť

Zásoby rýb by sa mali zvýšiť na zdravé úrovne a mali by sa udržiavať v zdravých podmienkach. Ich využívanie by malo zodpovedať úrovniam maximálneho udržateľného výnosu. Tieto úrovne je možné vymedziť ako najväčší úlovok, ktorý je každoročne možné bezpečne vykonať a pri ktorom sa veľkosť populácie rýb udržiava na úrovni maximálnej produktivity. Tento cieľ je stanovený v Dohovore OSN o morskom práve a bol prijatý na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002 ako cieľ, ktorý by svet mal dosiahnuť do roku 2015. Tento cieľ by takisto umožnil, aby sa zreformovanou SRP lepšie prispelo k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice o morskej stratégii[6]. Cieľ spočívajúci v dosiahnutí úrovní maximálneho udržateľného výnosu do roku 2015 je teraz jasne zakotvený v navrhovanom základnom nariadení.

Odvrhovanie ulovených rýb už nie je dlhšie prijateľné. Odvrhovaním úlovkov si odvetvie vytvára nepriaznivú reputáciu a tieto praktiky majú škodlivý vplyv na udržateľné využívanie zdrojov, morské ekosystémy, finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva a môžu ovplyvniť kvalitu vedeckých odporúčaní. Zakázanie odvrhovania úlovkov musí tvoriť súčasť cieľov zreformovanej SRP. V navrhovanom základnom nariadení sa odvetviu ukladá povinnosť vyložiť úlovky regulovaných druhov. Táto povinnosť nadobudne účinnosť po skupinách druhov na základe ambiciózneho ale realistického časového plánu a budú ju sprevádzať sprievodné opatrenia. Povinnosť vyloženia úlovkov by sa nemala vzťahovať na druhy s očakávanou vysokou mierou prežitia pri vhodení späť do vody po ulovení.

Viacročné plány riadenia zostávajú nástrojom dlhodobého politického zaviazania sa udržateľnému využívaniu zdrojov. Tieto plány nahradia súčasný prístup založený na jednom druhu zásob, pričom sa nimi veľká väčšina zásob začlení do plánov riadenia vzťahujúcich sa na viac druhov. Členské štáty z oblasti Stredozemného mora musia vypracovať vnútroštátne plány riadenia rybného hospodárstva, ktoré sa vykonáva v ich teritoriálnych vodách. Malo by to viesť k vypracovaniu plánov EÚ pre tie rybné hospodárstva z oblasti Stredozemného mora, ktoré majú medzinárodný rozmer. EÚ by sa mala snažiť získať podobné dlhodobé záväzky od partnerov, ktorí nie sú členmi EÚ.

Riadenie rybného hospodárstva sa musí zakladať na spoľahlivých vedeckých odporúčaniach a musí sa riadiť ekosystémovým prístupom a prístupom založeným na zásade predchádzania škodám. Komisia bude naďalej pokračovať v získavaní odporúčaní vedeckých poradných orgánov v súlade so zaručenými normami kvality. S cieľom zjednodušiť a maximalizovať synergiu v procese poskytovania odporúčaní sa odstráni duplicita v rámci práce rôznych vedeckých poradných orgánov.

Partnerstvá medzi vedou a daným odvetvím môžu viesť k zlepšeniu kvality a dostupnosti údajov a poznatkov. Takisto sa nimi môže podporiť vzájomné spoločné porozumenie medzi prevádzkovateľmi a vedcami, bez toho, aby tým utrpela nezávislosť vedcov. Takéto partnerstvá by sa preto mali podporovať.

Úplné a spoľahlivé údaje sú nevyhnutné pre tvorbu politiky, tak v jej prípravných, ako aj v jej vykonávacích a presadzovacích fázach[7]. Zreformovanou politikou sa zriadia jasné obnovené povinnosti členských štátov týkajúce sa zberu a dostupnosti údajov. Komisia plánuje vytvoriť integrovaný európsky informačný systém na riadenie rybného hospodárstva, ktorým sa bude efektívne reagovať na potreby používateľov, zlepší kvalita údajov a umožní pokrok v rámci riadenia rybného hospodárstva. Tam, kde je to možné, tento systém prinesie zjednodušenie pravidiel a povinností týkajúcich sa predkladania správ a zníženie nákladov. Bude potrebné, aby členské štáty prijali a koordinovali vnútroštátne programy zberu údajov, vedeckého výskumu a inovácií v oblasti rybného hospodárstva, aby sa tak čo najlepšie využili rámcové programy EÚ v oblasti výskumu.

2.2. Budúcnosť pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry a pracovné miesta v tomto odvetví

SRP sa musia zabezpečiť podmienky pre silné, životaschopné, konkurencieschopné odvetvie, ktoré ponúka príťažlivé pracovné miesta. Rybolov a akvakultúra musia fungovať efektívne a musia byť finančne odolné bez toho, aby potrebovali podporu z verejných zdrojov.

V navrhovanom základnom nariadení sa postupným zavedením prevoditeľných rybolovných povolení, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu účinnosti za právne bezpečných podmienok, vytvára trhová hnacia sila pre silné a výnosné odvetvie rybolovu. Ako vyplýva zo skúseností v rámci niektorých členských štátov aj za ich hranicami, systémy prevoditeľných povolení môžu znížiť kapacitu rybolovu a zvýšiť hospodársku životaschopnosť, pričom daňovým poplatníkom nevzniknú žiadne náklady. Na základe návrhu Komisie by tieto povolenia boli prevoditeľné, ale len v rámci členského štátu. Členské štáty môžu na vytvorenie skutočného hospodárskeho prepojenia medzi rybolovnými činnosťami plavidla a obyvateľstvom závislým od rybného hospodárstva a s ním súvisiacich odvetví vymedziť kritéria zlučiteľné s právnymi predpismi EÚ. Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia upraviť tak, aby zaistili úzke prepojenie medzi plavidlami a rybárskymi spoločenstvami (napríklad prostredníctvom prevoditeľnosti len v rámci daného segmentu flotily) a aby zabránili špekuláciám. Osobitné charakteristiky pobrežných flotíl zameraných na drobný rybolov, ich konkrétne prepojenie s pobrežnými spoločenstvami a zraniteľnosť niektorých týchto malých alebo stredných podnikov opodstatňujú obmedzenie povinného uplatňovania systému prevoditeľných rybolovných povolení na väčšie plavidlá. Členské štáty môžu z tohto systému vyňať plavidlá s dĺžkou do 12 metrov, s výnimkou plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj.

Nadmerná kapacita flotily zostáva jednou z hlavných prekážok dosiahnutia udržateľného rybného hospodárstva. Nová schéma, podľa ktorej by sa flotily zmenšili na základe potrieb odvetvia, a to prostredníctvom prevoditeľných rybolovných povolení, si nebude vyžadovať financovanie z verejných zdrojov a odstránia sa ňou hnacie sily nadmernej kapacity. Prevádzkovatelia budú mať stimul zvýšiť počet svojich povolení, zatiaľ čo iní z nich sa rozhodnú zanechať činnosť v tomto odvetví. Príjmy sa podľa prognóz na základe tejto schémy do roku 2022 zvýšia o viac ako 20 % a mzdy posádky sa zvýšia o 50 % až viac ako 100 %. Reštrukturalizáciou odvetvia rybolovu podľa týchto zásad sa zlepší aj výkonnosť spracovateľského priemyslu, výrazne sa zvýši hrubá pridaná hodnota a zároveň sa vytvorí viac pracovných miest[8]. Cieľom tejto reformy je aj posilnenie budúceho rozvoja odvetvia rybolovu, ako aj obmedzenie strát pracovných miest. Reforma povedie k reštrukturalizácii odvetvia rybolovu a budú potrebné opatrenia na riadenie aspektu zamestnanosti v rámci tejto reštrukturalizácie. Účasť sociálnych partnerov na všetkých úrovniach bude mať v tejto súvislosti obzvlášť veľký význam.

Prevoditeľné rybolovné povolenia takisto ponúkajú sociálne riešenie pre tých, ktorí chcú zanechať činnosť v tomto odvetví, keďže budú môcť predať svoje práva iným, a to za ich trhovú hodnotu.

Príťažlivosť pracovných miest a primerané pracovné podmienky predstavujú pálčivú problematiku pre flotily ako také, a obzvlášť sú dôležité pre mnohé pobrežné flotily zameriavajúce sa na drobný rybolov. Obnovenie ziskovosti odvetvia rybolovu je spolu s rozvojom sociálneho dialógu na všetkých úrovniach efektívnou cestou, ako zvýšiť bezpečnosť rybárskych plavidiel a ako z nich spraviť lepšie pracoviská[9], a tiež cestou, ako z rybolovu spraviť atraktívny a bezpečný spôsob zárobkovej činnosti. Je potrebné, aby sa s cieľom zaistiť plnenie moderných noriem ochrany zdravia a bezpečnosti v rámci zreformovanej SRP prispelo k modernizácii pracovných podmienok na palubách plavidiel. Komisia a Rada podnecujú členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybárstva z roku 2007. Komisia bude vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aktívne spolupracovať so sociálnymi partnermi.

Podpora udržateľného rozvoja akvakultúry je nevyhnutná pre uspokojenie rastúceho svetového dopytu do rybách a plodoch mora. Akvakultúra predstavuje v EÚ rôznorodú činnosť, ktorá siaha od extenzívneho a tradičného chovu v pobrežných oblastiach a rybníkoch až k špičkovej industrializovanej činnosti, najmä pokiaľ ide o morský chov rýb. Akvakultúra je takisto významnou hospodárskou činnosťou, ktorá podporuje udržateľný hospodársky rast vo vidieckych a pobrežných spoločenstvách a akvakultúrnymi činnosťami sa môže prispieť k zachovaniu a ochrane environmentálnych čŕt (napr. extenzívna akvakultúra v mokradiach).

Udržateľnosť akvakultúry, ako aj kvalita a bezpečnosť jej produktov, sú kľúčovými faktormi, z ktorých má vychádzať potenciál odvetvia a zlepšenie jeho konkurencieschopnosti[10]. EÚ musí propagovať udržateľnú, konkurencieschopnú a rôznorodú akvakultúru, ktorú podporuje najvyspelejší výskum a technológia, a musí odstrániť prístupové problémy a administratívne prekážky.

Táto oblasť má jasný európsky (EÚ) rozmer, keďže strategické rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni môžu ovplyvniť vývoj v susedných členských štátoch. V reforme sa bude vyžadovať, aby členské štáty pripravili vnútroštátne strategické plány založené na strategických usmerneniach EÚ a zamerané na vytvorenie vhodných podmienok na podnietenie hospodárskej činnosti a zlepšenie konkurencieschopnosti, vhodných podmienok na podporu udržateľného rozvoja a inovácií a na motivovanie diverzifikácie. Vďaka otvoreným metódam koordinácie by mohla ďalej napredovať výmena informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi (napr. pokiaľ ide o prístup k priestoru a vodám, udeľovanie licencií).

2.3. Prosperujúce pobrežné spoločenstvá

Komisia sa zaviazala aktívne pracovať na podporovaní rastu a pracovných miest v pobrežných spoločenstvách závislých od rybného hospodárstva a akvakultúry. Odvetvie rybolovu zohráva v pobrežných oblastiach kontinentálnych štátov EÚ a v jej najodľahlejších regiónoch často kľúčovú úlohu.

Sociálny a hospodársky význam pobrežných flotíl zameriavajúcich sa na drobný rybolov a akvakultúry v určitých regiónoch si vyžaduje osobitné opatrenia vzťahujúce sa na takéto flotily. Týmito opatreniami by sa mal podporovať zelený, inteligentný a inkluzívny rast a malo by sa nimi prispievať k udržateľnému rybolovu a akvakultúre, ktoré sú spojené s nízkou mierou nepriaznivých vplyvov, k inováciám, diverzifikácii príjmov, transformácii, zlepšeniu vedeckých poznatkov a kultúre dodržiavania požiadaviek.

2.4. Uspokojenie skutočných potrieb informovaných spotrebiteľov

V rámci uvádzania produktov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh sa musí vykonať viac, aby sa zohľadnili záujmy spotrebiteľov a aby sa posilnila dôvera v tieto produkty. V návrhu sa posilní uverejňovanie informácií o produkte a výrobných charakteristikách pre spotrebiteľov a v prípade potreby sa môže uľahčiť dobrovoľné označovanie týkajúce sa napr. výrobných postupov alebo tvrdení o vplyve na životné prostredie.

Organizácie výrobcov budú mať s cieľom úspešnejšieho plánovania výroby k dispozícii ročné plány, v ktorých sa zlaďujú činnosti udržateľného rybolovu s presnejším prispôsobením ponuky dopytu, a to pokiaľ ide o kvantitu, ako aj kvalitu. Pomôže sa tým uspokojiť konkrétny dopyt a zlepšiť kvalitu produktov. Zlepšením zberu a šírenia informácií v rámci trhových prieskumov bude možné lepšie pochopiť trhy s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry a dopyt spotrebiteľov.

2.5. Lepšia správa vecí verejných prostredníctvom regionalizácie

Z dôvodu centralizovaného prístupu na osi zhora nadol je ťažké prispôsobiť SRP osobitostiam rôznych morských oblastí v EÚ. Členské štáty a zainteresované strany prevezmú viac zodpovednosti za riadenie zdrojov v rámci rybného hospodárstva, ako aj za súlad takéhoto riadenia s ostatnými opatreniami v každej morskej oblasti.

Komisia navrhuje program, ktorý je z hľadiska regionalizácie a zjednodušenia ambiciózny. Právne predpisy EÚ v oblasti rybného hospodárstva, ktoré sa prijímajú centrálne, by sa mali sústrediť na hlavné ciele, čiastkové ciele, minimálne spoločné normy a výsledky a časové rámce pre plnenie cieľov. Hoci kľúčové rozhodnutia zostávajú na úrovni EÚ, členské štáty budú mať možnosť rozhodovať o ostatných opatreniach týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva, a to za dohľadu Komisie a v plnom súlade s ustanoveniami právnych predpisov EÚ.

Členské štáty by na zaistenie efektívneho riadenia mohli napr. prijať želanú zmes technických ochranných opatrení a opatrení na zabránenie odvrhovaniu úlovkov. Následne by tieto opatrenia individuálne vykonali v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Regionalizácia pokračuje až na najnižšiu úroveň a zahŕňala by viac samoregulácie v rámci odvetvia rybolovu, a to prostredníctvom zvýšeného začlenenia rybárov do procesu rozhodovania, čím by sa zvýšilo prijatie príslušných politík rybármi, čo by prispelo k lepšiemu plneniu stanovených pravidiel. Komisia navrhuje posilniť úlohu organizácií rybárov a poskytnúť im ďalšie príležitosti na udržateľné využívanie zdrojov, tak v rámci plánovania, ako aj vykonávania. Efektívne organizácie výrobcov sa stanú aktívnymi činiteľmi v rámci plánovania rybolovných činností svojich členov a v rámci stabilizácie trhov, a to tým, že budú riadiť ich kvóty, rybolovné úsilie a flotily, pričom prostredníctvom výmeny a prenajímania kvót a riešenia neželaných úlovkov zoptimalizujú čerpanie kvót a ukončia odvrhovanie úlovkov.

Na základe existujúcich skúseností Komisia plánuje zachovať a rozšíriť úlohu poradných rád pri poskytovaní odporúčaní k politike ochrany v rámci modelu regionalizácie. Poradné rady by podobne mohli rozšíriť svoje činnosti na iné oblasti správy morí, ktoré majú vplyv na rybolovné činnosti. Vzhľadom na osobitosti Čierneho mora, ktoré predstavuje ohraničenú morskú oblasť zdieľanú so štyrmi štátmi, ktoré nie sú členmi Únie, Komisia navrhuje zriadiť Poradnú radu pre Čierne more. Tento orgán by mohol Komisii poskytovať odporúčania v oblasti politiky ochrany, v oblasti výskumu, zberu údajov a inovácií a posilniť spoluprácu medzi Rumunskom, Bulharskom a ich susednými krajinami z tejto morskej oblasti. Mohol by zohrávať podstatnú úlohu pri podporovaní regionálneho modelu spolupráce prispôsobenej osobitostiam Čierneho mora.

Osobitný charakter odvetvia akvakultúry si vyžaduje vlastný orgán pre konzultácie so zainteresovanými stranami a odporúčania týkajúce sa vymedzených prvkov politík, ktoré môžu mať vplyv na akvakultúru. Komisia na tento účel navrhuje zriadenie novej poradnej rady pre akvakultúru.

Pokiaľ ide o otázky, ktorými sa poradné rady nezaoberajú, Komisia chce zaistiť najširšiu možnú, ale nákladovo efektívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Takisto sa vyvinie pružný a efektívny mechanizmus na poskytovanie odporúčaní a odborných posudkov Komisii.

Úspech navrhovanej reformy SRP závisí vo veľkej miere od vhodnej kombinácie dodržiavania predpisov zo strany prevádzkovateľov a efektívneho presadzovania zo strany verejných orgánov. Návrh reformy vychádza z nových nariadení o kontrole a nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove[11]. V navrhovanom základnom nariadení sa okrem toho zavádza zásada podmienenosti, podľa ktorej je dostupnosť určitých finančných alebo iných zdrojov pre členské štáty alebo jednotlivých prevádzkovateľov spojená s dodržiavaním pravidiel SRP.

2.6. Inteligentnejšie financovanie

Budúca finančná podpora EÚ pokrývajúca celú škálu činností od prvovýroby až po spracovanie a uvádzanie na trh by sa mala prísne nasmerovať na dosiahnutie cieľov zreformovanej SRP. Budúce financovanie z verejných zdrojov určené tomuto odvetviu sa dôkladne zreformuje a zjednoduší, pričom sa v ňom budú odzrkadľovať ciele navrhovanej novej SRP. Bude v plnom súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Komisia takisto navrhuje zmodernizovať intervenčný režim v rámci spoločnej organizácie trhu. V tomto systéme sa už viac neodzrkadľuje meniaca sa rovnováha ponuky a dopytu. Vynakladanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov na ničenie rýb už nie je ďalej obhájiteľné. Súčasný režim sa nahradí zjednodušeným mechanizmom skladovania s cieľom podporiť minimálnu úroveň stability trhu.

2.7. Projekcia zásad SRP v medzinárodnom meradle

Vonkajšie opatrenia EÚ musia byť v súlade so zásadami a cieľmi SRP, a síce udržateľnosťou a potrebou chrániť morské ekosystémy. Prijaté opatrenia sa budú riadiť vývojom a používaním najlepších dostupných vedeckých poznatkov a silnejšou spoluprácou s cieľom zaistiť lepšie dodržiavanie. Komisia predstavila novú orientáciu externého rozmeru zreformovanej SRP v samostatnom oznámení.

EÚ bude zohrávať významnejšiu úlohu v regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva, aby tieto organizácie posilnila. Podobne bude na rovnaký účel konať aj v multilaterálnych orgánoch ako napr. OSN alebo Organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo. EÚ bude takisto podporovať udržateľné riadenie zdrojov prostredníctvom posilneného dialógu s kľúčovými partnermi a prostredníctvom ďalšieho angažovania sa vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ. Takisto posilní opatrenia, najmä opatrenia týkajúce sa zníženia kapacity flotily a boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným činnostiam.

Dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, sa musia preorientovať na dosiahnutie udržateľnejšieho riadenia rybolovných zdrojov prostredníctvom doložky o transparentnosti, ktorou sa zaistí, aby plavidlá EÚ lovili iba zdroje, ktoré partnerská krajina nemôže alebo nechce sama loviť. Dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve sa musia viac sústrediť na vedu, monitorovanie, kontrolu a dozor. Do všetkých budúcich dohôd by sa mala začleniť doložka o ľudských právach.

Aj v rámci tzv. severných dohôd, v ktorých sa ustanovuje spoločné riadenie zdrojov zdieľané medzi krajinami EÚ a krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, s ktorými EÚ zdieľa zásoby vo vodách Severného Atlantiku, Severného ľadového oceánu, Baltského a Severného mora, bude EÚ naďalej podporovať a uplatňovať ciele SRP.

Zhrnutie nových opatrení navrhnutý v balíku reforiem SRP

Ochrana a udržateľnosť || Maximálny udržateľný výnos ako cieľ ochrany so stanovenou lehotou (2015)

|| Odstránenie odvrhovania úlovkov prostredníctvom povinnosti vyloženia úlovkov a potrebných pravidiel riadenia s časovým plánom zavedenia

|| Viacročné plány zamerané na podstatné hlavné ciele, čiastkové ciele, medze a časové rámce založené na ekosystémovom prístupe k riadeniu rybného hospodárstva

|| Oprávnenie členských štátov prijať v rámci právnych predpisov EÚ o viacročných plánoch a technických ochranných opatreniach vlastné opatrenia

|| Zrýchlené postupy na prijatie opatrení v oblasti rybného hospodárstva potrebných v rámci environmentálneho riadenia (Natura 2000)

Údaje a veda || Povinnosť členských štátov zbierať a poskytovať údaje a pripravovať (regionálne) viacročné programy zberu údajov

|| Vnútroštátnej programy výskumu v oblasti rybného hospodárstva s regionálnou koordináciou medzi členskými štátmi

|| Zameranie práce Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo na podstatné aspekty

Prístup k zdrojom a kapacita flotily || Prevoditeľné rybolovné povolenia povinne pre veľké flotily – s prevoditeľnosťou na vnútroštátnej úrovni

|| Upustenie od subvencií vzťahujúcich sa na flotily

Akvakultúra || Vnútroštátne strategické plány (2014 – 2020) na propagáciu akvakultúry

|| Zriadenie novej Poradnej rady pre akvakultúru

Trhová politika || Splnomocnenie organizácii výrobcov a medziodvetvových organizácii na zvýšenie ich úlohy a zodpovednosti pri plánovaní výroby a uvádzania na trh s dôrazom na udržateľné riadenie rybolovných zdrojov a zníženie vplyvu akvakultúrnych činností

|| Úprava intervenčného režimu zavedením jedného jediného intervenčného mechanizmu pre skladovanie

|| Stanovenie intervenčných cien na decentralizovanej a primeranej úrovni

|| Lepšie informovanie spotrebiteľov a preskúmanie obchodných noriem

Správa vecí verejných || Rozšírenie úlohy poradných rád pri vykonávaní SRP na regionálnej úrovni

|| Nový prístup k angažovanosti zainteresovaných strán, pokiaľ ide o horizontálne aspekty, ktorými sa poradné rady nezaoberajú

Finančný nástroj || Plné zosúladenie so stratégiou Európa 2020

|| Ustanovenia podmienenosti týkajúce sa dodržiavania pravidiel – vzťahujúce sa na členské štáty, ako aj na individuálnych prevádzkovateľov

Vonkajší rozmer || Regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva – rozšírené angažovanie sa EÚ v rámci regionálnych organizácii riadenia rybného hospodárstva na posilnenie vedy, kontroly a dodržiavania pravidiel v rámci týchto fór s cieľom zlepšiť ich výkonnosť

|| Multilaterálne – spoločné opatrenia s najdôležitejšími partnermi EÚ zamerané na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a na zníženie nadmernej kapacity

|| Zlepšenie súladu medzi politikami EÚ v oblasti rybného hospodárstva, rozvoja, obchodu a životného prostredia

|| Dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve – posilnená vedecká základňa a jasné identifikovanie nadbytku zdrojov v partnerských krajinách s cieľom zaistiť, že flotila EÚ bude v týchto krajinách uplatňovať udržateľné rybolovné praktiky Vyššie finančné príspevky odvetvia a zriadenie spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných. Do všetkých budúcich dohôd by sa mala začleniť doložka o ľudských právach.

[1]               KOM(2009) 163 v konečnom znení z 22. apríla 2009.

[2]               Pozri aj dokument SEK(2010) 428 v konečnom znení zo 16. apríla 2010 s názvom Zhrnutie konzultácií o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

[3]               V oznámení Komisie EÚ 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu [KOM(2010) 2020 z 3. marca 2010] sa stanovuje stratégia, ktorá má EÚ pomôcť, aby z krízy vyšla silnejšia, a ktorá má EÚ zmeniť na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré poskytuje vysoké miery zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Stratégiou Európa 2020 sa vymedzuje vízia európskeho sociálneho trhového hospodárstva pre 21. storočie.

[4]               Oznámenie Komisie s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje — hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020, KOM (2011)21 z 26. januára 2011.

[5]               Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike [ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2371/2002].

[6]               V súlade s vymedzením v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

[7]               OSOBITNÁ SPRÁVA č. 7/2007 o systémoch kontrol, inšpekcií a sankcií týkajúcich sa pravidiel zachovania zdrojov rybného hospodárstva Spoločenstva spolu s odpoveďami Komisie.

[8]               Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike [ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2371/2002].

[9]               Ďalším dôležitým krokom k zaisteniu primeraných pracovných podmienok na palubách rybárskych plavidiel je rýchla ratifikácia Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybárstva z roku 2007 členskými štátmi. Tento dohovor nadobudne platnosť, keď ho ratifikuje 10 zo 180 členských štátov Medzinárodnej organizácie práce (vrátane ôsmich pobrežných štátov). Dohovor sa zameriava na zlepšenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov, ako aj zdravotnej starostlivosti na mori, zabezpečenie dostatočného odpočinku pre pracovníkov pracujúcich v týchto podmienkach, ktorý je potrebný pre ich zdravie a bezpečnosť, ochranu pracovných dohôd a zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany v rámci sociálneho zabezpečenia, akú majú iní pracovníci.

[10]             Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru – Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry — KOM(2009) 162 v konečnom znení z 8. apríla 2009.

[11]             Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, a nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.