OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ OBSAH 1. Úvod 2 2. 12 hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery 5 2.1. Prístup MSP k financovaniu 5 2.2. Mobilita občanov 6 2.3. Práva duševného vlastníctva 8 2.4. Spotrebitelia, účastníci jednotného trhu 9 2.5. Služby 10 2.6. Siete 11 2.7. Jednotný digitálny trh 12 2.8. Sociálne podnikanie 14 2.9. Zdaňovanie 16 2.10. Sociálna súdržnosť 17 2.11. Regulačné podnikateľské prostredie 18 2.12. Verejné obstarávanie 19 3. Predpoklady úspechu, posilnené riadenie jednotného trhu 20 4. Ďalšia etapa a záver 22 1. ÚVOD Spoločný trh, ktorý je už od svojho zriadenia hlavným cieľom európskeho projektu a ktorý sa stal vnútorným trhom, vytvára už viac ako 50 rokov solidaritu medzi mužmi a ženami v Európe a zároveň otvára nový priestor na rast viac ako 21 miliónom európskych podnikov . Priestor voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu – vnútorný trh – sa od roku 1993 rozšíril vďaka konsolidácii hospodárskej integrácie, vytvoreniu jednotnej meny a rozvoju politík solidarity a súdržnosti. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým súčasťou každodenného života občanov , ktorí z neho majú úžitok v rámci svojej činnosti, vo svojom pracovnom živote a v súkromí alebo v oblasti spotreby, a predstavuje skutočnú hybnú silu hospodárskeho rastu v Európe a rozvoja podnikov. Vnútorný trh však má niekoľko nedostatkov , na ktoré upozornil Mario Monti vo svojej správe Nová stratégia pre jednotný trh , ako aj Európsky parlament v správe Louisa Grecha o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov [1]. Akčný plán na oživenie rastu a posilnenie dôvery Odstrániť tieto nedostatky znamená dať jednotnému trhu možnosť plne rozvinúť svoj potenciál a súčasne umožniť občanom mať kontrolu nad svojím spoločným životným priestorom a poskytnúť väčšie príležitosti na úspech iniciatívam verejných a súkromných subjektov. Na to je potrebné rozvíjať aktívnu a prierezovú stratégiu . Treba skoncovať s roztrieštenosťou trhu, odstrániť prekážky a obmedzenia pohybu služieb, inovácií a tvorivosti . Treba posilniť dôveru občanov v ich vnútorný trh a spotrebiteľom ponúknuť všetky výhody, ktoré tento trh v sebe skrýva . Trh, ktorý je lepšie integrovaný a v plnej miere zohráva úlohu platformy , na ktorej je postavená kolektívna konkurencieschopnosť európskych mužov a žien, podnikov a území vrátane najvzdialenejších a najmenej rozvinutých území[2]. Treba naliehavo konať . Napriek rýchlej reakcii Európskej únie na krízu a napriek reformám, ktoré sú v plnom prúde, najmä na finančných trhoch, a napriek hospodárskemu riadeniu by kríza mohla mať trvalý vplyv na potenciálny rast a na nezamestnanosť, pričom by ovplyvnila životné podmienky Európanov a ich budúcnosť[3]. V reakcii na tento stav Európska únia prijala stratégiu – Európa 2020 – v rámci ktorej si vytýčila ambiciózne ciele nového smerovania k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu [4]. Tieto ciele však bude možné dosiahnuť len vtedy, keď Únia a členské štáty uskutočnia naliehavé štrukturálne reformy . Opatrenia, ktoré môžu podporiť rast a zamestnanosť, musia byť prioritou . Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu[5] zdôraznila potrebu globálnej reakcie na krízu, ku ktorej by mal významnou mierou prispieť jednotný trh využitím celého jeho potenciálu v prospech rastu. Európska rada vyzdvihla túto úlohu vo svojich záveroch z 24. – 25. marca 2011: „Jednotný trh zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rastu a zamestnanosti, ako aj podpore konkurencieschopnosti... Osobitný dôraz by sa mal klásť na opatrenia, ktoré podnietia rast, vytvoria pracovné miesta a prinesú hmatateľné výsledky občanom a podnikom.“[6] Jednotný trh poskytuje rámec a nástroje na vykonávanie týchto reforiem. Bohatá a podnetná verejná diskusia Na účely zvládnutia týchto výziev Komisia predložila na verejnú diskusiu päťdesiat návrhov uvedených v oznámení s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu [7]. Verejná diskusia sa uskutočnila na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. V rámci verejnej konzultácie o Akte o jednotnom trhu bolo doručených viac ako 800 príspevkov, ktoré odzrkadľovali názory členských štátov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni, miestnych a regionálnych orgánov, priemyselných a profesijných združení, odborových organizácií, podnikov, združení spotrebiteľov, „think tanks“ (expertných skupín), akademickej obce a mnohých občanov[8]. Z konzultácie vyplynuli veľké očakávania zo strany občianskej spoločnosti tak z hľadiska rozvoja potenciálnych možností jednotného trhu v oblasti podpory rastu a zamestnanosti , ako aj z hľadiska sociálneho rozmeru vnútorného trhu a ochrany verejných služieb. Priority uvedené hospodárskymi subjektmi potvrdzujú silnú podporu spoločného cieľa, ktorým je vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo . Rada vo svojich záveroch z 10. decembra 2010[9] schválila všeobecné smerovanie Aktu o jednotnom trhu, podľa ktorého sa jednotný trh musí opierať o pevný ekonomický a sociálny základ s cieľom vybudovať vysoko konkurencieschopné hospodárstvo. Zaviazala sa pokračovať v skúmaní Aktu o jednotnom trhu s cieľom vymedziť čo najskôr v spolupráci s Európskym parlamentom a Komisiou prioritné opatrenia, ktoré by sa mali konkretizovať do konca roku 2012. Európsky parlament vo svojich uzneseniach zo 6. apríla 2011 založených na parlamentných správach Sandry Kalnieteovej, Cristiana Silviu Busoia a Antonia Fernanda Correia de Camposa[10] uviedol, že jeho prioritou je rozvoj jednotného trhu v prospech Európanov, pre podniky a rast v rámci partnerstva a správy. Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery občanov Na základe príspevkov zozbieraných v priebehu verejnej diskusie, stanovísk a záverov Európskeho parlamentu a Rady, ako aj stanovísk Výboru regiónov[11] a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12] Komisia určila dvanásť hybných síl . Komisia navrhuje, aby EÚ prijala do konca roku 2012 pre každú z nich jedno kľúčové opatrenie na podnietenie rastu a posilnenie dôvery občanov. V roku 2011 Komisia predloží legislatívne návrhy potrebné na vykonanie týchto kľúčových opatrení, aby Parlament a Rada mohli reagovať na výzvu Európskej rady týkajúcu sa prijatia prvého súboru prioritných opatrení na oživenie jednotného trhu do konca roku 2012 [13]. Stanovenie týchto priorít však neznamená, že Komisia nebude pokračovať v prácach na ďalších opatreniach stanovených v oznámení s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, ktoré umožnia vytvoriť z jednotného trhu platformu pre rast a vytváranie pracovných miest. Ak treba naliehavo konať v záujme rastu a zamestnanosti, predložený plán opatrení je iba prvou etapou tohto vývoja . Práce musia pokračovať a už teraz treba pripraviť ďalšiu etapu. Komisia predloží ďalšie opatrenia, ktoré budú spĺňať rovnaké požiadavky a vo významnej miere sa budú podieľať na projekte oživenia jednotného trhu. Na konci roka 2012 Komisia vyhodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení plánu opatrení a predloží svoj program na nadchádzajúcu etapu. Na základe súboru reforiem Komisia navrhne súdržnú politickú reakciu na nedostatky vnútorného trhu vrátane modelu udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020. Udržateľný rast Súbor týchto reforiem musí prispieť k udržateľnému rozvoju založenému na vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve [14]. Reformy by mali prispieť k sociálnemu pokroku a zamestnanosti , ako aj k zlepšeniu životného prostredia a k boju proti zmene klímy . Mali by posilniť vonkajší rozmer vnútorného trhu . Zároveň by mali priniesť hmatateľné výhody občanom , ktorým sú určené. To isté sa týka podpory projektu európskej integrácie zo strany občanov a ich dôvery. Inteligentný rast Tieto reformy doplnia a zreformujú jednotný trh, ktorý prispôsobia výzvam 21. storočia , a najmä výzvam digitálneho hospodárstva , poskytnú nášmu priemyslu prostriedky na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch a Európe poskytnú infraštruktúry, ktoré nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie voľného pohybu osôb a tovaru. Tieto reformy by v budúcnosti mali podnietiť aj inovácie a tvorivosť, ktoré sú súčasťou obnovy pevnej priemyselnej základne v Európe a rozvoja konkurencieschopnej spoločnosti poskytujúcej služby . Inkluzívny rast Tieto reformy uľahčia zakladanie a rozvoj malých a veľmi malých podnikov , ktoré sú oporou hospodárstiev jednotlivých štátov a európskeho hospodárstva . Neoddeliteľnou súčasťou týchto reforiem je pokračovanie v úsilí o dosiahnutie inteligentnejšej regulácie a zníženia administratívnych nákladov . Prostredníctvom reforiem sa zabezpečí vyriešenie konkrétnych problémov Európanov a to, že integrácia sa neuskutoční na úkor sociálnych práv, ale že tieto reformy naopak prispejú k solidárnejšej spoločnosti. Preto bude Komisia naďalej prehlbovať sociálny aspekt pri posudzovaní vplyvov jednotlivých legislatívnych návrhov v oblasti vnútorného trhu . Bude dbať o to, aby jej legislatívne návrhy obsahovali, ak to bude vzhľadom na výsledky jej posúdenia opodstatnené, odkaz na politiky a sociálne práva. Náležite bude zohľadňovať články 8 a 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Chartu základných práv Európskej únie. V týchto základných právach sa predovšetkým ustanovuje, že pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi právo uskutočniť v prípade konfliktu záujmov kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.[15] Inkluzívny rast takisto znamená venovať osobitnú pozornosť potrebám osôb so zdravotným postihnutím, aby mohli využívať jednotný trh, napríklad cestujúci so zníženou pohyblivosťou musia mať v budúcnosti možnosť cestovať jednoduchšie a zrakovo postihnuté osoby musia mať lepší prístup k textovým informáciám. Integrovaná stratégia Komisia už začala s realizáciou niekoľkých dôležitých opatrení prostredníctvom siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Prijaté iniciatívy, ktoré sa dotýkajú všetkých oblastí podieľajúcich sa na hospodárskom oživení, ako Plán energetickej účinnosti na rok 2011[16] alebo aj preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“[17] pre Európu postupne začínajú prípravu na nový hospodársky rast. V tomto smere budú zohrávať dôležitú úlohu finančné trhy a bude sa pokračovať v reformách podnikov v oblasti regulácie finančných služieb v záujme udržateľného rastu[18]. 2. 12 hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery 2.1. Prístup MSP k financovaniu Kľúčové opatrenie: Uľahčujúce právne predpisy, ktorými sa umožní, aby fondy rizikového kapitálu zriadené v členskom štáte investovali v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez prekážok alebo dodatočnej požiadavky. Cieľom bude zabezpečiť, aby sa MSP, ktoré chcú použiť rizikový kapitál, mohli obrátiť na fondy s odbornými znalosťami nevyhnutnými pre ich konkrétny sektor schopné ponúknuť kapitál za príťažlivú cenu[19]. | Hlavným tromfom pre udržateľný rast a vytváranie pracovných miest je 21 miliónov MSP v Európskej únii. Neľahký prístup k financovaniu je jednou z hlavných prekážok, ktorá bráni MSP uviesť nové výrobky na trh, posilniť svoje infraštruktúry a prijať viac zamestnancov[20]. Takáto situácia je príznačná tak pre MSP s dlhou tradíciou, ako aj pre inovačné podniky a rýchlo sa rozvíjajúce podniky. V Európe využíva väčšina MSP s dlhou tradíciou bankové úvery, ktorých poskytovanie sa kvôli finančnej kríze obmedzilo. Práve preto sa Komisia vo svojom preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ prijatom vo februári zaviazala, že posúdi vplyv všetkých návrhov na reguláciu finančných služieb (ako sú požiadavky na vlastný kapitál bánk) na MSP a primerane ich nastaví. Prvoradý význam má požiadavka uľahčiť prístup k financovaniu rýchlo sa rozvíjajúcim MSP, pretože tieto podniky, a najmä inovatívne MSP, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji inovatívneho a udržateľného hospodárstva. S cieľom získať finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie umiestnenia inovácií na trhu sa tieto podniky často usilujú získať prístup na kapitálové trhy prostredníctvom kapitálových úverov. Trhy rizikového kapitálu môžu poskytnúť kapitál, ale v Európe ešte nie sú dostatočne rozvinuté. Fondy rizikového kapitálu sa stretávajú s veľkými ťažkosťami pri získavaní kapitálu v zahraničí a pri transakciách cezhraničného charakteru pre mnohorakosť vnútroštátnych regulačných systémov, ako aj pre daňové prekážky. Toto kľúčové opatrenie sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Fórom pre financovanie MSP. Financovanie MSP bude predmetom plánu opatrení, ktorý sa bude týkať nielen prístupu k rôznym zdrojom financovania, ale aj priamo nástrojov financovania MSP a vytvorenia priaznivého prostredia na rozvoj a rast MSP. Zároveň je potrebné zmeniť a doplniť smernicu o transparentnosti, nariadenie, ktorým sa vykonáva smernica o prospekte a smernicu o zneužívaní trhu , aby boli záväzky vzťahujúce sa na kótované MSP viac proporcionálne a aby sa pritom zaručila rovnaká úroveň ochrany investorov. Okrem toho, do revidovanej smernice o finančných trhoch (MIF) je potrebné vložiť osobitné a prispôsobené podmienky pre rokovacie platformy určené MSP, aby sa pre tieto trhy vytvorila značka kvality a uľahčilo sa ich prepojenie. 2.2. Mobilita občanov Kľúčové opatrenie: Modernizované právne predpisy týkajúce sa uznávania odborných kvalifikácií[21]. Cieľom je zjednodušiť postupy vzájomného uznávania kvalifikácií v prípade mobilných pracovníkov, zmodernizovať legislatívny rámec, opätovne preskúmať oblasť regulovaných povolaní a posilniť dôveru a spoluprácu medzi členskými štátmi. Vytvorenie európskeho profesijného preukazu by predovšetkým umožnilo podporiť mobilitu odborníkov a zároveň by zaistilo dôveru medzi dotknutými orgánmi členských štátov a bolo by napokon v prospech spotrebiteľov a zamestnávateľov. | Mobilita a kvalifikácie pracovníkov zodpovedajú požiadavke oživenia rastu v Európe. Väčšia mobilita kvalifikovanej pracovnej sily povedie k väčšej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Priveľa regulačných prekážok stále bráni Európanom pracovať v Európskej únii tam, kde chcú, a to i napriek tomu, že veľa vysoko kvalifikovaných pracovných miest nie je obsadených. V hospodárstve by sa mohla viacej využívať dočasná mobilita pracovníkov, keby bola lepšie zhodnocovaná a zjednodušená jasnejším právnym rámcom. Okrem toho je dôležité, aby sa v oblasti, ktorá nie je regulovaná, pokračovalo v úsilí o dosiahnutie súladu medzi certifikačnými systémami jednotlivých krajín prostredníctvom európskeho rámca pre certifikáciu, a to s cieľom podporiť porovnateľnosť kvalifikácií v prípade mobility. Súčasnú situáciu na trhu práce poznačenú hospodárskou krízou a starnutím obyvateľstva charakterizuje nedostatok pracovných síl a ťažkosti zamestnávateľov s nájdením zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou. V tejto súvislosti musia mať občania možnosť rýchlo prejsť do zamestnania v inom členskom štáte. Preto je potrebné, aby ich kvalifikácie a odborná prax boli uznávané vo všetkých členských štátoch. Aby sa uľahčila mobilita, občania musia mať zároveň možnosť vytvoriť a zachovať si svoje doplnkové dôchodkové práva (prenositeľnosť práv) aj v prípade neskoršieho prechodu do zamestnania v inom členskom štáte. Prvoradá bude plná angažovanosť Parlamentu a Rady v tomto smere, aby sa do roku 2012 splnili veľké očakávania občanov. Na tento účel a na základe zelenej knihy z roku 2010[22] Komisia uverejní bielu knihu o dôchodkoch, ktorá sa bude okrem iného zaoberať otázkou ochrany dôchodkových práv a podnieti členské štáty k tomu, aby si zabezpečili služby monitorovania dôchodkov, ktoré občanom pomôžu sledovať vývoj ich dôchodkových práv. Potom, v priebehu roka 2012, sa navrhnú legislatívne opatrenia na podporu ochrany dôchodkových práv. V tom istom čase Komisia zreviduje aj smernicu o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, aby pracovníkom a ich zamestnávateľom umožnila lepšie využívať jednotný trh. Komisia zároveň navrhla vo svojej hlavnej iniciatíve Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta rad opatrení v prospech mobility vrátane vytvorenia „európskeho pasu zručností“ , ktorý každému jednotlivcovi umožní podrobne opísať svoje schopnosti a zručnosti nadobudnuté počas celého života[23]. Súčasne je potrebné uľahčiť mobilitu mladých ľudí, najmä tých, ktorí ukončili školský systém bez kvalifikácie. S týmto cieľom Komisia predloží návrh odporúčania Rady na podporu a schválenie vzdelávania mimo škôl [24]. 2.3. Práva duševného vlastníctva Kľúčové opatrenie: Právne predpisy, ktorými sa ustanovuje jednotná ochrana patentov pre väčšinu členských štátov a zjednotený systém riešenia sporov, pričom cieľom je udeliť prvé patenty, na ktoré sa bude táto ochrana vzťahovať, v roku 2013[25]. | Duševné vlastníctvo je vlastnícke právo uznané v Charte základných práv[26]. Je rovnako dôležité ako komodity alebo priemyselná základňa: 45 – 75 % zdrojov veľkých podnikov je spojených s ich právami duševného vlastníctva[27]. Priemyselné odvetvia, ktoré ich intenzívne využívajú, plnia strategickú úlohu pre trvalý rast našich hospodárstiev. Tieto odvetvia sú nielen nositeľmi inovácií, ale zároveň vytvárajú významnú hospodársku pridanú hodnotu a poskytujú stabilné a vysoko kvalifikované pracovné miesta. Mzdy sú v nich v priemere o 60 % vyššie ako v ostatných odvetviach. Ochrana práv duševného vlastníctva podporuje investície do vývoja inovatívnych výrobkov a služieb tým, že zaisťuje primeranú návratnosť investícií. Zavedie sa regulačný rámec, ktorý bude účinne chrániť tieto práva a súčasne bude dodržiavať základné práva. Tento rámec, ktorý musí zároveň zabezpečiť šírenie informácií, výrobkov a služieb, ako aj dodržiavanie práva v oblasti hospodárskej súťaže, musí byť jednou z priorít EÚ. Súčasná situácia charakterizovaná veľkým množstvom patentov a vnútroštátnych systémov riešenia sporov je nákladná, málo účinná a prináša so sebou právnu neistotu, v dôsledku čoho sa zavedenie jednotnej ochrany patentov a jednotného systému riešenia sporov stáva absolútnou prioritou v tejto oblasti. Jednotnou ochranou by sa znížili náklady o 80 %. Vyvinutím nástroja na využívanie práv duševného vlastníctva by sa rovnako uľahčilo vytvorenie skutočného európskeho trhu patentov a licencií . Okrem toho je žiaduce, aby nehmotný majetok, ktorý podnik vlastní v podobe práv duševného vlastníctva, mohol byť plne uznaný ako zábezpeka na pôžičku. Na druhej strane treba tiež zjednodušiť a zabezpečiť transparentnosť súčasných systémov udeľovania licencií autorského práva[28]. V internetovom veku sa kolektívne riadenie musí vyvíjať smerom k európskym modelom, ktoré uľahčujú udeľovanie licencií vzťahujúcich sa na viaceré územia pre množstvo online služieb a súčasne zabezpečujú vysokú úroveň ochrany nositeľov práv. Vďaka tejto novej pružnosti obnoveného legislatívneho rámca bude možné vytvoriť nové obchodné modely, ktoré so sebou prinesú rozsiahle a adresné šírenie kreatívnych obsahov so zameraním na mobilnejších spotrebiteľov. Okrem toho je potrebné uľahčiť tvorbu digitálnej verzie fondov európskych kultúrnych inštitúcií vrátane tzv. osirelých diel . Podpora zákonnej ponuky musí byť doplnená o európske právne predpisy, ktoré treba prijať na účely posilnenia boja proti pirátstvu a falšovaniu najmä prostredníctvom posilnenia európskeho strediska pre sledovanie falšovania a pirátstva a zlepšenia spolupráce orgánov[29]. Ochrana práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa musí posilniť prostredníctvom revidovaných právnych predpisov. Pirátstvo a falšovanie predstavujú pre európske podniky ročné náklady, ktoré sa odhadujú na 250 miliárd EUR[30]. Je potrebné zmodernizovať aj európsky systém ochranných známok s cieľom zlepšiť ochranu známok a zlepšiť súdržnosť európskeho systému a vnútroštátnych systémov, čím sa zjednodušia postupy, znížia sa náklady a systému to umožní plne využívať nové technológie uľahčujúce vyhľadávanie. Týmito otázkami sa bude zaoberať oznámenie o stratégii v oblasti duševného vlastníctva, ktoré Komisia prijme v roku 2011. 2.4. Spotrebitelia, účastníci jednotného trhu Kľúčové opatrenie: Právne predpisy týkajúce sa alternatívneho riešenia sporov. Ich cieľom je zabezpečiť zavedenie prostriedkov mimosúdneho vyrovnania, ktoré by spotrebiteľom zaistili jednoduché, rýchle a cenovo dostupné riešenie, schopné zabezpečiť ochranu vzťahov podnikov so zákazníkmi. Toto opatrenie bude zahŕňať časť venovanú elektronickému obchodu. | Jednotný trh je realitou každodenného života spotrebiteľov, keď cestujú, nakupujú, uskutočňujú platby, ale spotrebitelia sa stále príliš často stretávajú s množstvom prekážok a nedôverujú úplne možnosti dosiahnuť nápravu v prípade, keď sa vyskytne problém. Pre oživenie jednotného trhu a najmä jednotného elektronického trhu je preto dôležité posilniť dôveru spotrebiteľov v uplatňovanie ich práv. Lepšia uplatniteľnosť práva by spotrebiteľom umožnila zabrániť značným stratám s hodnotou 0,16 % hrubého domáceho produktu (HDP) Európskej únie. Väčšia dôvera spotrebiteľov v cezhraničný elektronický obchod by viedla k dodatočným úsporám odhadovaným na približne 0,02 % HDP Európskej únie, t. j. 2,5 miliardy EUR[31]. Okrem alternatívneho riešenia sporov bude Komisia na základe výsledkov konzultácie, ktorú otvorila, pokračovať aj vo svojej práci na európskej stratégii v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. Na posilnenie dôvery spotrebiteľov v jednotný trh je potrebné vykonať ďalšie konkrétne opatrenia. Spotrebitelia by mali nadobudnúť istotu, že tovar, ktorý kupujú, je spoľahlivý nezávisle od miesta výroby. Preto je dôležité zrevidovať smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov . Podniky rovnako očakávajú, že členské štáty budú uplatňovať rovnaké pravidlá ochrany v celej EÚ. Komisia preto v spolupráci s colnými úradmi a úradmi pre dohľad vypracuje viacročný akčný plán pre dohľad nad trhom vrátane vonkajších hraníc a členské štáty budú tento plán plniť. S cieľom ubezpečiť sa, že spotrebitelia dostávajú spoľahlivé informácie o výsledkoch výrobkov v oblasti životného prostredia, Komisia navrhne v rámci akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu iniciatívu o ekologickej stope výrobkov . Treba zaručiť aj riadne uplatňovanie práv cestujúcich vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou vo všetkých druhoch dopravy. Uverejní sa oznámenie, v ktorom budú zhrnuté všetky pravidlá týkajúce sa práv cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, ktoré existujú v Európskej únii: leteckej, železničnej, lodnej a autobusovej/autokarovej. V záujme lepšej ochrany spotrebiteľov, najmä v prípade online nákupu, Komisia v dohľadnej dobe navrhne revíziu smernice o balíku cestovných služieb. Nakoniec budú pokračovať práce v oblasti ochrany spotrebiteľov maloobchodných finančných produktov , najmä so zameraním na transparentnosť bankových poplatkov a lepšiu ochranu dlžníkov na trhu hypotekárnych pôžičiek. 2.5. Služby Kľúčové opatrenie: Revízia právnych predpisov týkajúcich sa európskeho systému normalizácie s cieľom rozšíriť ho na služby a zabezpečiť, aby postupy normalizácie boli efektívnejšie, účinnejšie a inkluzívnejšie[32]. | Normalizácia je základný nástroj na zabezpečovanie voľného pohybu tovaru a súčasne interoperability výrobkov, ich bezpečnosti a kvality. Okrem toho sa čoraz viac používa v sektore služieb, no najmä na vnútroštátnej úrovni. Tým sa môže sťažiť integrácia jednotného trhu služieb. Na to, aby sa zabránilo vzniku nových prekážok a zjednodušil sa cezhraničný tok služieb, najmä služieb podnikom , ako sú logistika alebo riadenie podporných služieb podniku („facility management“), je dôležité rozvinúť normalizáciu služieb na európskej úrovni s plným ohľadom na potreby trhu. Toto bude dôležitý cieľ revízie európskeho systému normalizácie. Ďalším dôležitým cieľom bude vytvoriť efektívnejší, účinnejší a inkluzívnejší systém. V systéme normalizácie musí byť umožnené rýchle prijímanie noriem a ich prispôsobenie novým technológiám, okrem iného v oblasti informačných a komunikačných technológií, väčšia účasť MSP a ostatných zainteresovaných strán tak, aby normy boli dostupné všetkým dotknutým používateľom. Všeobecnejšie, riadne fungovanie jednotného trhu služieb je dôležitým predpokladom rastu a zamestnanosti v Európe. Zatiaľ čo rast európskeho hospodárstva predstavoval v období rokov 1998 až 2008 v priemere 2,1 % ročne, rast v sektore služieb predstavoval v priemere 2,8 % ročne. Zamestnanosť v tomto sektore sa zvýšila o 2 % ročne v porovnaní s 1 % vzťahujúcim sa na celé hospodárstvo[33]. Pre riadne fungovanie trhu je bezprostrednou prioritou plné a úplné vykonávanie smernice o službách všetkými členskými štátmi vrátane zriadenia jednotných kontaktných miest. Okrem vykonávania tejto smernice a v súlade so závermi Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 Komisia v spolupráci s členskými štátmi uskutoční „kontroly účinnosti“ s cieľom bližšie preskúmať praktické fungovanie právneho rámca Spoločenstva vzťahujúceho sa na určité nosné sektory, akými sú sektor služieb podnikom , stavebný sektor a sektor cestovného ruchu . Komisia uskutoční posúdenia, ktoré budú viac zamerané na vyhradzovanie činnosti, držbu kapitálu, právnu formu a požiadavky v oblasti poistenia a tiež na pretrvávajúce prekážky lepšej integrácie trhu služieb[34]. Na základe výsledku týchto rôznych iniciatív Komisia rozhodne v roku 2012 o ďalších etapách. Osobitnú pozornosť treba venovať aj obchodu a distribúcii z dôvodu ich prínosu k rastu a vytváraniu pracovných miest. Prijme sa iniciatíva pre boj proti nekalým obchodným praktikám podnikov s cieľom zistiť, aký je charakter a rozsah problémov spojených s nekalými obchodnými praktikami medzi obchodníkmi v celom dodávateľskom reťazci, urobiť zoznam existujúcej právnej úpravy na úrovni členských štátov, zohľadniť jej vykonávanie a napokon určiť jednotlivé možnosti, ktoré pripadajú do úvahy. Cieľom bude skoncovať s nekalými praktikami, ktoré ohrozujú životaschopnosť podnikov, a podnietiť hospodársku súťaž jednotlivých hospodárskych subjektov v dodávateľských reťazcoch v rámci efektívnejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu v oblasti obchodu a distribúcie a zároveň splniť očakávania spotrebiteľov a výrobcov, pokiaľ ide o konkurencieschopné ceny. Vzhľadom na význam služieb podnikom Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni s cieľom preskúmať nedostatky trhu. Nakoniec bude potrebné preskúmať, ako zabezpečiť kvalitu vzdelávania poskytovaného v rámci voľného pohybu služieb vo vzťahu k narastajúcemu franchisingu vo vzdelávaní bez toho, aby bolo dotknuté uznávanie dokladov o dosiahnutom vzdelaní. 2.6. Siete Kľúčové opatrenie: Právne predpisy týkajúce sa energetických a dopravných infraštruktúr s cieľom určiť a rozvíjať strategické projekty európskeho záujmu a zabezpečiť interoperabilitu a intermodalitu. | Energetické, dopravné a elektronické komunikačné siete sú oporou jednotného trhu. Výkonné infraštruktúry totiž napomáhajú rýchly a cenovo prijateľný voľný pohyb osôb, tovaru, rôznych druhov energií a dát (pri pridelení primeraného rádiového frekvenčného spektra). Účinná hospodárska integrácia je založená na integrácii výkonných sieťových infraštruktúr. Zmena spôsobu plánovania a rozvoja sietí v EÚ si vyžaduje novú európsku politiku pre energetické infraštruktúry [35]. Pre dôležité chýbajúce články treba nájsť riešenia a siete sa musia stať inteligentnejšími, aby sa energia lepšie prepravovala. Nové právne predpisy musia uľahčiť budovanie jednotnej a inteligentnej siete , ktorá zvýši bezpečnosť dodávok a integráciu trhov, ale aj energetickú efektívnosť a spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov. Zrýchlenie a transparentnosť povoľovacích postupov sú podstatné pre úspešnosť integrovania energetických sietí jednotlivých štátov do jednej celoeurópskej siete. V tejto oblasti je potrebné naliehavo konať vzhľadom na lehoty dodržiavané pri povoľovaní nových projektov (často viac ako 10 rokov). Pokiaľ ide o dopravu, bude potrebné vykonávať opatrenia, ktoré presadzuje biela kniha pre dopravnú politiku do roku 2050[36], zamerané najmä na odstránenie prekážok budovania skutočného jednotného trhu, ktorý zahŕňa všetky druhy dopravy a všetky vnútroštátne dopravné systémy vrátane inteligentných dopravných systémov, a na rozvoj modernej siete multimodálnej dopravy a kabotáže. EÚ predovšetkým stále nemá k dispozícii dostatočne dobre prepojenú, interoperabilnú a efektívnu sieť cezhraničných infraštruktúr. Zmena a doplnenie spoločných usmernení pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v roku 2011 umožní odstrániť hlavné kritické miesta, vytvoriť chýbajúce články reťazca a vzájomne prepojiť jednotlivé druhy dopravy vďaka lepšej identifikácii projektov a lepšiemu monitorovaniu rozhodnutí. Novými usmerneniami sa takto vymedzí základná sieť európskych strategických infraštruktúr, ktorá zahŕňa východnú a západnú časť Európskej únie, čím sa dá konkrétna podoba európskej sieti mobility a jednotnému európskemu dopravnému priestoru. Napokon zásadný význam pre digitálnu spoločnosť má rádiové frekvenčné spektrum, rýchle bezdrôtové služby, hospodárske oživenie, rast, vytváranie kvalitných pracovných miest a dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ. So zreteľom na dôležitosť použiteľnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra pre budovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií a pre ďalšie oblasti politiky EÚ by Parlament a Rada mali urýchlene prijať návrh rozhodnutia, ktorým sa stanovuje program strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Európe . 2.7. Jednotný digitálny trh Kľúčové opatrenie: Právne predpisy zaisťujúce vzájomné uznávanie elektronickej totožnosti a elektronického overovania v celej EÚ a revízia smernice o elektronickom podpise s cieľom umožniť bezpečný a bezproblémový elektronický styk medzi podnikmi, občanmi a orgánmi verejnej správy v záujme dosiahnutia efektívnosti služieb a verejného obstarávania a poskytovania služieb elektronického obchodu aj v cezhraničnom rozsahu. | Nevyhnutnou podmienkou rozvoja vnútorného digitálneho trhu, ktorý budú môcť naplno využívať občania, podniky a správne orgány, je posilnenie dôvery v elektronické transakcie. Dôležitým predpokladom sú preto dôveryhodné elektronické služby, ktoré rešpektujú ochranu súkromného života, zaisťujú právnu istotu, bezpečnosť výmen, fungujú cezhranične, sú uznávané všetkými odvetviami činnosti, ale ich používanie je jednoduché, hospodárne a prebieha pod prísnou kontrolou účastníkov transakcie. Na tento účel Komisia navrhne nový legislatívny rámec na zaistenie dôvery v elektronické transakcie. Tento rámec bude zahŕňať revíziu smernice o elektronickom podpise zameranú na objasnenie pojmov, zjednodušenie používania elektronického podpisu a odstránenie prekážok interoperability. Rámec zároveň zaistí vzájomné uznávanie služieb elektronickej totožnosti a elektronického overovania . Tento legislatívny rámec bude upravovať aj cezhraničné fungovanie určitých ďalších dôveryhodných služieb. Nástroje navrhované týmto rámcom by mali byť všeobecné a nemali by byť spojené s osobitným odvetvím činnosti, najmä pokiaľ ide o elektronickú totožnosť . Tento rámec bude technologicky neutrálny a bude otvorený všetkým komunikačným médiám, ako sú internet alebo mobilné komunikácie. Rozvoj digitálnych technológií je jednou z hlavných hybných síl rastu a zamestnanosti v EÚ v jednotlivých oblastiach použitia: napríklad priemysel informačných a komunikačných technológií (ktorého pridaná hodnota v európskom hospodárstve predstavovala v roku 2007 približne 600 miliárd EUR[37]), rastúci počet Európanov, ktorí pravidelne, alebo dokonca denne používajú internet (65 % pravidelne a 53 % denne z celkového počtu v roku 2010[38]), širokopásmový trh, ktorý v roku 2010[39] vo svete prevládol, trh s informáciami verejného sektora odhadovaný na 27 miliárd EUR[40]. Hlavná iniciatíva Digitálna agenda pre Európu[41] predstavuje celý súbor opatrení, ktoré by nakoniec mali viesť k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu. Hlasový a dátový prenos je čoraz viac hlavnou službou pre všetkých Európanov. Pokiaľ ide o ceny roamingu, regulačné opatrenia, ktoré Únia vykonáva od roku 2007, zreteľne prispeli k zníženiu telefonických nákladov a k väčšej transparentnosti pre spotrebiteľa. Maloobchodné ceny služieb roamingového zasielania dát sú však ešte stále príliš vysoké a väčšinu súkromných osôb a značnú časť podnikov vedú k tomu, aby tieto služby nepoužívali za hranicami. Rozvoj jednotného digitálneho trhu naráža na problém nedôvery spotrebiteľov, ktorej prvoradé príčiny sa týkajú bezpečnosti platieb a dodržiavania práv spotrebiteľov pri cezhraničných transakciách[42], najmä z hľadiska bezpečnosti výrobkov a ich falšovania[43]. Táto nedôvera a ťažkosti s online nakupovaním v iných členských štátoch je vysvetlením toho, prečo elektronický obchod predstavuje menej ako 5 % maloobchodného predaja a iba 9 % Európanov už nakupovalo cez internet v inom členskom štáte[44]. Hlavným cieľom je sprístupniť skutočný jednotný trh všetkým občanom vrátane najzraniteľnejších obyvateľov alebo obyvateľov bývajúcich na izolovaných územiach. V tejto súvislosti Komisia predloží plán opatrení na rozvoj elektronického obchodu . V tomto oznámení sa posúdi uplatňovanie smernice o elektronickom obchode a zanalyzujú sa výzvy, na ktoré treba odpovedať: mikroplatby, bezpečnosť online platieb, ochrana osobných údajov, boj proti falšovaniu, dodávanie objednávok, zodpovednosť poskytovateľov služieb cez internet, súdržnosť európskeho práva majúceho vplyv na elektronický obchod[45]. Komisia navrhne aj opatrenia na podporu rozvoja integrovaného priestoru pre platobné karty, ako aj iné inovatívne spôsoby platenia. Diskriminácia založená na geografickej polohe, najmä pri elektronickom obchode, sa musí odstrániť. Komisia predloží usmernenia [46] zamerané na odstránenie neopodstatnenej diskriminácie v prípadoch, keď je založená na štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu, osobitne pri elektronickom obchode. Napokon smernicou o opakovanom použití informácií verejného sektora (PSI[47]) sa zaviedli základné podmienky opakovaného použitia množstva údajov orgánov verejnej správy, ktoré môžu podporiť trhy s obsahom a službami, pokiaľ sú dostupné za transparentných a nediskriminačných podmienok[48]. Vďaka jej revízii sa informácie verejného sektora môžu stať významným zdrojom možností a rastu pre mnohé ďalšie novátorské odvetvia. 2.8. Sociálne podnikanie Kľúčové opatrenie: Právne predpisy, ktorými sa vytvára európsky rámec uľahčujúci rozvoj solidárnych investičných fondov, ktoré rozširujú vplyv iniciatív jednotlivých štátov tým, že týmto fondom otvárajú možnosti jednotného trhu (prístup k investičným možnostiam a k investorom vo všetkých členských štátoch). | Vnútorný trh je založený na „vysoko konkurencieschopnom sociálnom hospodárstve“ a odráža vývoj smerom k inkluzívnemu, sociálne spravodlivejšiemu a ekologicky udržateľnému rastu. Rozvíjajú sa nové hospodárske modely, v rámci ktorých tieto spoločenské dôvody prevážili nad samotnou logikou finančného zisku. Tento trend by sa mal prejaviť v rámci jednotného trhu. Ide o to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a presadzovali skúsenosti, ktoré do hospodárstva vnášajú viac spravodlivosti, a podieľajú sa na boji proti vylúčeniu. Treba využiť mimoriadnu finančnú páku – európsky priemysel riadenia aktív (7 000 miliárd EUR v roku 2009) – na podporu rozvoja podnikov, ktoré si okrem oprávneného úsilia o dosiahnutie zisku zvolili aj možnosť sledovať aj ciele všeobecného záujmu, sociálneho, etického alebo environmentálneho rozvoja. V snahe zabezpečiť, aby pravidlá boli rovnaké pre všetkých, Komisia predloží legislatívny návrh týkajúci sa transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví. Na to, aby sa odvetvie sociálneho hospodárstva mohlo na vnútornom trhu rozvinúť a splniť tieto ciele, musí mať možnosť využívať spôsoby organizácie s osobitným právnym postavením. Napríklad družstevný sektor je aktívny tak ako nikdy predtým[49], ale bude potrebné uskutočniť posúdenie toho, prečo sa málo využíva štatút európskeho družstva. V odvetviach, ktoré sú pre občanov kľúčové (zdravotníctvo, bankovníctvo, poisťovníctvo atď.), pôsobia vzájomné spoločnosti , ktoré však len zriedka poskytujú svoje služby vo viacerých členských štátoch. Napriek tomu pri 25 % podiele na trhu poistenia a 70 % podiele na celkovom počte podnikov v odvetví ich jednotný trh nemôže ignorovať. K financovaniu inovatívnych prístupov všeobecného záujmu výrazne prispievajú nadácie . Tieto nadácie sa však stretávajú s ťažkosťami, pokiaľ ide o ich zriadenie v iných členských štátoch alebo zlúčenie ich prostriedkov za hranicami. S cieľom odstrániť tieto ťažkosti Komisia predloží návrh nariadenia, ktorým sa zriadi štatút európskej nadácie. Okrem toho, určité podniky si stanovili za úlohu bojovať proti vylúčeniu rôzneho druhu bez toho, aby sa zriekli zisku. Často ide o veľmi malé podniky, ktoré pôsobia na miestnej úrovni, ale niektoré majú skutočný potenciál rastu a vytvárania pracovných miest[50]. Právnymi nástrojmi[51] je potrebné zabezpečiť, aby jednotný trh bol miestom podnecujúcim ich rozvoj, alebo dokonca miestom, ktoré im poskytne perspektívu rastu namiesto toho, aby ich obmedzil výlučne na vnútroštátne územia. V rámci Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu[52] bude Komisia podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva ako nástroja aktívneho začleňovania tým, že v roku 2011 navrhne Iniciatívu pre sociálne podnikanie a zároveň zjednoduší prístup k príslušným finančným programom EÚ. Komisia prijme v roku 2011 aj oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP), koncepcii, ktorá nielenže zahŕňa sociálne podnikanie, ale podnecuje všetky podniky k tomu, aby v rámci svojej každodennej činnosti vykonávali opatrenia zamerané na sociálne alebo environmentálne ciele. 2.9. Zdaňovanie Kľúčové opatrenie: Revízia smernice o zdaňovaní energií s cieľom zabezpečiť koherentné zaobchádzanie s rôznymi zdrojmi energií s cieľom lepšie zohľadniť energetický obsah výrobkov, ako aj obsah emisií CO2. | Daňová regulácia v EÚ už nezodpovedá realite jednotného trhu 21. storočia, ani hlavným cieľom udržateľného rozvoja. Neumožňuje zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s konečnými spotrebiteľmi na vnútornom trhu a dostatočne neprispieva k podpore energeticky najhospodárnejších postupov alebo postupov ohľaduplnejších k životnému prostrediu. V súčasnosti je potrebné, aby zdaňovanie umožnilo orientovať spotrebu na lepšie využívanie energetických zdrojov s dôrazom na čisté energetické zdroje. Okrem toho, podniky, ktoré majú v Únii niekoľko pobočiek, musia podať niekoľko daňových hlásení na niekoľkých daňových úradoch. Návrh spoločného konsolidovaného základu pre daň z príjmu právnických osôb (SKZD) je opatrením, v rámci ktorého Komisia navrhuje zosúladiť pravidlá stanovenia zdaniteľného zisku, aby dotknuté podniky podliehali rovnakým pravidlám bez ohľadu na členský štát zdanenia[53]. Zriadením jednotného daňového kontaktného miesta sa zjednodušia vzťahy medzi podnikmi a daňovým úradom a zabezpečovanie administratívnej spolupráce medzi daňovými orgánmi členských štátov. SKZD každoročne umožní podnikom Európskej únie ušetriť 700 miliónov EUR na nákladoch na uvedenie do súladu a 1,3 miliardy EUR vďaka konsolidácii. Okrem toho, podniky, ktoré sa chcú rozvíjať za hranicami svojho štátu, ušetria približne 1 miliardu EUR. V ročnej stratégii rastu bol SKZD zahrnutý ako jedno z hlavných opatrení podporujúcich rast, ktoré by sa mali prednostne prijať do konca roka 2012. V rámci plnej angažovanosti Parlamentu a Rady bude prvoradé splniť veľké očakávania podnikov v oblasti zjednodušovania ich regulačného prostredia. Mal by sa revidovať aj systém DPH s cieľom vymedziť najmä konečný systém uplatniteľný na cezhraničné operácie a podmienky zdanenia, aby sa znížili osobitné administratívne náklady na tieto transakcie a predovšetkým v prípade MSP sa zaistila bezpečnosť celého obchodného reťazca. Komisia plánuje určiť do konca roku 2011 prvky stratégie DPH, na základe ktorých by v budúcnosti mali vzniknúť legislatívne iniciatívy. Tieto iniciatívy bude potrebné preskúmať v ďalšej etape posilňovania jednotného trhu po roku 2012. Cezhraničné daňové problémy sú pre občanov veľkou prekážkou. Treba ich vyriešiť. V oznámení Komisie o odstránení cezhraničných daňových prekážok pre občanov[54] sú identifikované najnaliehavejšie problémy, osobitne ide o dvojité zdanenie, daňovú diskrimináciu a sťažený prístup k informáciám a k daňovým úradom iných členských štátov. Komisia oznámila opatrenia na vyriešenie osobitných problémov. Možné riešenia obsahujú najmä záväzný mechanizmus riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia, vytvorenie jednotných prístupových miest v rámci správnych orgánov a daňové zaobchádzanie s cezhraničnými dedičstvami. 2.10. Sociálna súdržnosť Kľúčové opatrenie: Právne predpisy určené na zlepšenie a posilnenie transpozície, vykonávania a praktického dodržiavania smernice o vysielaní pracovníkov[55] zahŕňajúce opatrenia na predchádzanie a sankcionovanie každého zneužitia a obchádzania platných pravidiel, doplnené právnymi predpismi, ktorých účelom je objasniť uplatňovanie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb so základnými sociálnymi právami. | V sociálnom trhovom hospodárstve sa predpokladá, že jednotnejší európsky trh služieb poskytne podnikom záruky, bez vyrovnávania rozdielov nadol, že budú môcť jednoduchším spôsobom poskytovať svoje služby v celej Európskej únii, najmä prostredníctvom vysielania svojich zamestnancov a súčasne zabezpečenia väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest a zvýšenej úrovne ochrany pracovníkov a ich sociálnych práv. Z tohto hľadiska by sa uplatňovanie právneho rámca pre vysielanie pracovníkov malo zlepšiť, aby sa zjednodušil pohyb informácií medzi podnikmi a orgánmi členských štátov, posilnili kontroly a boj proti zneužívaniu, najmä pokiaľ ide o práva pracovníkov. V právnych predpisoch v oblasti jednotného trhu treba náležite zohľadniť články 8 a 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Chartu základných práv Európskej únie, ktorá má v súčasnosti rovnakú právnu hodnotu ako zmluva. Komisia preto navrhne prierezové právne predpisy na objasnenie uplatňovania slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb so základnými sociálnymi právami, okrem iného s právom uskutočniť kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi a právom Únie[56]. Okrem toho, európsky projekt celkovo kladie do centra svojho záujmu sociálnu a územnú súdržnosť Únie. Uznáva tým, že samotná trhová súťaž neprináša primeranú odpoveď na všetky kolektívne potreby. Dôležitou zložkou európskeho sociálneho modelu, t. j. hospodárstva, ktoré je vysoko konkurencieschopné, ako aj sociálne inkluzívne, sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). Európska únia uznáva predovšetkým v článku 14 ZFEÚ a v protokole 26 k zmluvám význam SVHZ pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti Únie a jej členských štátov, ako aj hlavnú úlohu a širokú právomoc vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov samostatne rozhodovať o poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu spôsobom, ktorý vyhovuje potrebám používateľov, v súlade so zásadou subsidiarity. V oblasti verejného obstarávania sa Komisia práve začala zaoberať otázkou skĺbenia pravidiel štátnej pomoci s pravidlami verejného obstarávania a tiež s pravidlami uplatniteľnými na služby poskytované v režime kvázi réžie. V súlade s článkom 106 ZFEÚ je vo výlučnej právomoci Komisie zabezpečiť, aby pravidlá vykonávania a financovania SVHZ boli v súlade so zásadami a ustanoveniami zmluvy týkajúcimi sa hospodárskej súťaže. Práve sa začalo uvažovať o ďalšej revízii balíka opatrení o štátnej pomoci v prospech SVHZ (nazývaného aj „balík po Altmarku“)[57]. Budúca reforma by mala sledovať dvojaký cieľ – objasnenie a diferencovaný a proporcionálny prístup. Komisia takisto plánuje spresniť v prípade potreby viaceré kľúčové pojmy. Okrem toho má v úmysle sa ubezpečiť, či je miera preskúmania štátnej pomoci primeraná vzhľadom na charakter poskytovaných služieb a na ich rozsah. V oznámení, ktoré bude prijaté do konca roka 2011, Komisia predloží opatrenia, ktorých cieľom bude lepšie zaručiť, aby sa na SVHZ vrátane sociálnych služieb vo verejnom záujme (SSVZ) vzťahoval rámec, vďaka ktorému budú môcť plniť svoje poslanie. Komisia tak preskúma v nadväznosti na článok 14 a na protokol č. 26 nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie prístupu všetkých občanov za dostupné ceny k službám, ktoré sú potrebné pre ich každodenný život a pre ich začlenenie do hospodárskeho a spoločenského života, so zreteľom na hlavnú úlohu členských štátov poskytovať, obstarávať a organizovať tieto služby. V tejto reakcii bude potrebné zohľadniť skutočnosť, že potreby Európanov sa stále vyvíjajú. Komisia poznamenáva, že všetci občania nemajú možnosť byť aktívnymi účastníkmi jednotného trhu. Napríklad prístup k základným bankovým službám, ktorý sa stal nevyhnutnou podmienkou účasti na hospodárskom a spoločenskom živote, nie je zabezpečený v plnom rozsahu. Komisia preto navrhne iniciatívu týkajúcu sa prístupu každého občana k základnému platobnému účtu za primeranú cenu bez ohľadu na jeho miesto pobytu v EÚ. 2.11. Regulačné podnikateľské prostredie Kľúčové opatrenie: Zjednodušenie smerníc o účtovných normách, pokiaľ ide o povinnosti poskytovať finančné informácie a zníženie administratívnej záťaže, osobitne tej, ktorá zaťažuje MSP. | Vo svojich záveroch z 24. – 25. marca 2011 Európska rada zdôraznila potrebu znížiť regulačné obmedzenia, najmä obmedzenia postihujúce MSP tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni, čo je agenda, o ktorej Komisia podá správu Európskej rade[58]. Rozsah výhod, ktoré prináša jednotný trh, závisí od toho, do akej miery je jednoduchý voľný pohyb osôb, výrobkov, služieb a kapitálu z jedného členského štátu do druhého. Cieľom politík jednotného trhu je uľahčiť tento pohyb nielen odstránením prekážok, ale aj vytvorením regulačného prostredia, ktoré zníži administratívnu záťaž na minimum. Hlavným cieľom návrhu revízie smerníc o účtovných normách je znížiť administratívnu záťaž v súvislosti s účtovnými povinnosťami uloženými mikropodnikom a malým podnikom, ktoré majú formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Potenciálne úspory vyplývajúce z tohto návrhu predstavujú 1,5 miliardy EUR ročne pre 1,1 milióna malých podnikov a 5,2 miliardy EUR ročne pre 5,9 milióna mikropodnikov[59]. Úspory by v prípade mikropodnikov a malých podnikov pochádzali predovšetkým zo zredukovania povinnosti v oblasti finančného výkazníctva. Okrem tohto zjednodušenia bude cieľom revízie smerníc zlepšiť jasnosť a porovnateľnosť finančných výkazov malých až veľkých podnikov v celej EÚ. Rada a Parlament by mali navyše schváliť návrh Komisie oslobodiť mikropodniky od ustanovení účtovných smerníc. Zavedením harmonizovaných európskych pravidiel sa nahradí súbor 27 vnútroštátnych pravidiel, čo samo osebe zníži administratívnu záťaž. Okrem toho sa vyvinulo úsilie o ďalšie zníženie administratívnej záťaže, ktorá vychádza z európskych pravidiel[60]. V tejto súvislosti Komisia predložila, návrh na vytvorenie štatútu európskych súkromných spoločností , o ktorom Rada EÚ ešte stále rokuje. Rada by mala návrh odblokovať. Na uľahčenie činnosti MSP Komisia prijala „Small Business Act“ [61]. Týmto aktom sa zavádza zásada „Think Small First“ (najskôr myslieť v malom) do všetkých európskych politík a zahŕňa celú škálu konkrétnych opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti MSP v rámci jednotného trhu. Treba zaviesť nepovinný nástroj európskeho zmluvného práva na uľahčenie cezhraničných transakcií na jednotnom trhu. Treba usilovať aj o prijatie nariadenia na ľahšie cezhraničné vymáhanie pohľadávok . Ešte viac by sa tým zjednodušili existujúce pravidlá v prospech občanov a podnikov, ktoré si želajú väčšiu právnu istotu v tejto oblasti. 2.12. Verejné obstarávanie Kľúčové opatrenie: Revidovaný a modernizovaný legislatívny rámec verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť vyváženú politiku, ktorá by podporovala dopyt po tovare, službách a prácach ohľaduplných k životnému prostrediu, sociálne zodpovedných a inovatívnych. Touto revíziou by sa zároveň mali poskytnúť verejným obstarávateľom jednoduchšie a pružnejšie postupy a podnikom, najmä MSP, by sa mal zaistiť ľahší prístup k verejnému obstarávaniu[62]. | Verejné orgány vynakladajú približne 18 % HDP EÚ na tovar, služby a práce. Európske a vnútroštátne právne predpisy otvorili verejné obstarávanie spravodlivej hospodárskej súťaži, ktorej dôsledkom je poskytovanie lepšej kvality občanom za nižšiu cenu. Vzhľadom na veľké množstvo tovaru, služieb a prác, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, ponúka verejné obstarávanie príležitosti na zvýšenie dopytu po tovare, službách a prácach ohľaduplných k životnému prostrediu, sociálne zodpovedných a inovatívnych. Inými slovami, verejné obstarávanie môže byť nástrojom na podporu rozvoja ekologickejšieho, sociálnejšieho a inovatívnejšieho vnútorného trhu. Treba takisto preskúmať, ako možno zjednodušiť a spružniť postupy, aby sa zvýšila efektívnosť verejného obstarávania. Takéto zjednodušenie by zároveň nemalo viesť k obmedzeniu prístupu na trhy na európskej úrovni. Naopak, prístup na trhy sa musí stať ešte ľahším, obzvlášť v prípade MSP a cezhraničného obchodu vrátane spoločného obstarávania viacerých obstarávateľov. Percentuálny podiel verejných zákaziek, ktoré sa zadávajú podnikom z iného členského štátu, je stále relatívne nízky, najmä v porovnaní s mierou prieniku na súkromné trhy. Významný hospodársky podiel predstavujú koncesie na služby [63], ktoré tvoria väčšinu verejno-súkromných partnerstiev. Legislatívny rámec poskytne týmto partnerstvám väčšiu právnu istotu. Otvorenie verejného obstarávania hospodárskej súťaži prináša zisk tak na celosvetovej, ako aj na celoeurópskej úrovni. Na to, aby sa toto otvorenie uskutočnilo v duchu reciprocity a vzájomného prospechu a zároveň sa poskytli rovnaké príležitosti európskym a zahraničným podnikom a týmto podnikom sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž, je takisto potrebné zaviesť európske právne predpisy o prístupe podnikov z tretích krajín k európskym verejným zákazkám, ktoré by umožnili prijímať záväzky v celoeurópskom rámci. 3. Predpoklady úspechu, posilnené riadenie jednotného trhu Na to, aby navrhované opatrenia mali z hľadiska rastu a zamestnanosti očakávaný účinok, musia byť splnené podmienky ich rozvoja a skutočného vykonávania. Tieto podmienky sú štyri: 1) lepší dialóg s celou občianskou spoločnosťou, 2) užšie partnerstvo s jednotlivými aktérmi, 3) efektívne poskytovanie informácií občanom a podnikom a 4) energickejšia kontrola uplatňovania pravidiel jednotného trhu. Zapojenie občianskej spoločnosti a podpora kultúry hodnotenia Verejná konzultácia jasne preukázala, že občianska spoločnosť chce byť zapojená do rozvoja jednotného trhu užšie ako v minulosti[64]. Na to, aby Komisia mohla odhodlane nastúpiť na túto cestu, mala by pravidelne uverejňovať zoznam 20 hlavných očakávaní občanov a podnikov voči jednotnému trhu, vychádzajúcich z ich konkrétnych skúseností. Tento zoznam bude skutočným barometrom stavu fungovania jednotného trhu , ktorý Komisia predloží Fóru jednotného trhu . V rámci tohto fóra sa budú pravidelne stretávať účastníci tohto trhu: podniky, sociálni partneri, mimovládne organizácie a organizácie zastupujúce občanov, verejné orgány na rôznych vládnych úrovniach a parlamenty. Fórum preskúma stav jednotného trhu, najmä transpozíciu a uplatňovanie smerníc, a umožní vzájomnú výmenu osvedčených postupov. Prispeje k rozvoju kultúry hodnotenia politík a v tomto smere sa plne zapojí do monitorovania Aktu o jednotnom trhu, v súvislosti s ktorým sa bude podieľať na skúmaní jeho praktického vplyvu. K tomuto posúdeniu prispejú aj práce ombudsmana. V záujme posilnenia tohto aspektu Komisia využije obmedzený súbor ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe 2. Potrebné je aj posilniť úlohu sociálnych partnerov tým, že sa im poskytne možnosť prezentovať svoje stanoviská k otázkam, ktoré sa dotýkajú hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Vytvorenie partnerstiev a podpora spolupráce Územné orgány, ktoré zreteľne vyjadrili svoju ochotu byť stranami plne zainteresovanými na rozvoji politík jednotného trhu, zdôraznili potrebu posilniť a prehĺbiť partnerstvo medzi všetkými účastníkmi jednotného trhu, zvlášť medzi členskými štátmi a Komisiou. Bude to znamenať väčšie zapojenie do konzultácií o osobitných návrhoch Komisie a posilnenie prostriedkov poskytnutých na uľahčenie a podporu spolupráce medzi správnymi orgánmi jednotlivých štátov na úrovni, na ktorej sa prijímajú individuálne rozhodnutia, t. j. často na úrovni územného celku. Na tento účel sa posilní právna istota elektronickej výmeny informácií (Informačný systém o vnútornom trhu – IMI), ktorá už zahŕňa viac ako 6 000 správnych orgánov . Využitie tohto systému by sa malo uprednostniť ako nástroj partnerstva na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu v budúcich návrhoch Komisie. S cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi správnymi orgánmi je potrebné ďalej rozvíjať technické možnosti strojového prekladu. Lepšia informovanosť pre lepšie uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu Jednotný trh by mohol navyše viac prispievať k rastu, keby všetky členské štáty uplatňovali súbor acquis (najmä platné európske právne predpisy) a keby v plnom rozsahu poskytoval výhody podnikom a občanom . Podniky a občania sa ako prvé majú snažiť o to, aby sa dodržiavali ich práva. Na to, aby tak mohli urobiť, musia poznať svoje práva, musia byť schopní uplatniť svoje práva a vedieť nájsť pomoc, keď ich práva neboli dodržané. Komisia preto posilní svoje jednotné prístupové miesto („Vaša Európa“) v spolupráci s členskými štátmi, aby sa stalo jednotným informačným a podporným miestom na celoeurópskej úrovni a na úrovni jednotlivých členských štátov. Je takisto nevyhnutné zlepšiť podmienky, za akých možno občanom a podnikom, ktorých práva nie sú plne dodržiavané, priniesť konkrétne riešenia rýchlo a bez poplatkov. To isté sa týka dôvery v jednotný trh, a teda vôle každého subjektu mať tam svoje miesto. Komisia a členské štáty preto posilnia sieť „Solvit“ medzi správnymi orgánmi jednotlivých štátov . Rovnaké pravidlá hry uplatňované jednotným spôsobom Ak musí byť používanie alternatívnych prostriedkov riešenia sporov systematické[65], v prípade, že pretrvávajú ťažkosti a tieto ťažkosti vyplývajú obzvlášť z problémov, ktoré sú skôr štrukturálne a majú svoj pôvod vo vnútroštátnych právnych predpisoch, je vecou Komisie, aby v plnom rozsahu využila postupy podľa článku 258 zmluvy (ZFEÚ). Zainteresované strany v rámci konzultácie zdôrazňovali, že je dôležité zabezpečiť, aby pravidlá hry boli na jednotnom trhu rovnaké pre všetkých , a uviedli množstvo prípadov blokovania. Komisia preto začne presadzovať ráznejšiu politiku v tejto oblasti a bude apelovať na členské štáty, aby zlepšili stav transpozície a zosúladenia svojho vnútroštátneho práva pomocou vyčíslených cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Takýto prístup už umožnil znížiť deficit v transpozícii na 1 %, ale teraz treba vyvinúť ďalšie úsilie. Riadne a úplné uplatňovanie pravidiel jednotného trhu všetkými členskými štátmi si vyžaduje do roku 2012, ako žiadal Európsky parlament, i) oznamovanie tabuliek zhody, ktoré sa majú zverejniť, zo strany členských štátov, ii) stanovenie vyčíslených cieľov zmenšujúcich deficit v transpozícii a deficit v súlade vnútroštátneho práva na 0,5 %[66] v prípade deficitu v transpozícii a na 0,5 %[67] v prípade deficitu v súlade vnútroštátneho práva a iii) účinnejšie uplatňovanie konaní vo veci porušenia právnych predpisov prostredníctvom vyčíslených cieľov týkajúcich sa etáp konania. Napokon, keď sa smernica určená na transponovanie bude týkať jednej kľúčovej oblasti, v ktorej existuje príliš mnoho právnych predpisov jednotlivých členských štátov, Komisia bude môcť navrhnúť nástroj vzájomného partnerského preskúmania. Pravidlá hry na globálnej úrovni Úspech vnútorného trhu a úspech európskych podnikov v celosvetovej hospodárskej súťaži závisia od schopnosti Európskej únie zabezpečiť súlad a komplementárnosť svojich vnútorných a vonkajších politík. Komisia bude preto pokračovať vo svojej politike podpory regulačnej konvergencie a bude sa zasadzovať za širšie prijatie medzinárodných noriem. Uzatvorí obchodné dohody s osobitným dôrazom nielen na prístup na trhy, ale aj na regulačnú konvergenciu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám pristupujúcim k Európskej únii, ktoré majú prijať acquis communautaire , ale aj susediacim krajinám a strategickým partnerom Únie, aby sa podporila hospodárska integrácia a zlepšil vzájomný prístup na trh a aproximácia právnych predpisov najmä na základe podrobnejších dohôd o voľnom obchode. 4. ĎALšIA ETAPA A ZÁVER Stanovenie priorít, na ktoré sa treba zamerať v nadchádzajúcich 18 mesiacoch, nás neoslobodzuje od povinnosti zaoberať sa už teraz tým, čo by sa malo diať v ďalšej etape po roku 2012. Jednotný trh sa totiž musí preorientovať a stať sa dynamickejším, aby slúžil cieľom stratégie Európa 2020, ktorá si vytýčila obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Jednotný trh by mal prispieť k cieľom udržateľnosti a efektívnejšieho využívania zdrojov, k inováciám, k sociálnemu začleňovaniu a k územnej súdržnosti, ako aj k stratégii pre zamestnanosť. Na konci roka 2012 bude potrebné podnietiť novú etapu v rozvoji jednotného trhu. Predmetom úvah bude veľká hospodárska štúdia, ktorej výsledky by mali umožniť určiť miesta, kde existuje nevyužitý potenciál rastu, a v prípade potreby uvoľniť nové hybné sily rastu. Komisia zároveň zabezpečí konzultácie s občianskou spoločnosťou a všetkými účastníkmi jednotného trhu prostredníctvom nových nástrojov riadenia. Občania a podniky budú môcť plne využívať jednotný trh len vtedy, keď Akt o jednotnom trhu a jeho prioritné opatrenia budú predmetom rýchleho a ambiciózneho vykonávania . Tento program opatrení je hlavným príspevkom k snahám o zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a z tohto dôvodu sa mu musí udeliť najvyššia priorita. Bude si to vyžadovať mobilizáciu všetkých európskych inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán. Komisia preto: - vyzýva Európsky parlament, Európsku radu, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby plne podporili Akt o jednotnom trhu, - vyzýva Európsku radu, aby podporila 12 priorít vytýčených Aktom o jednotnom trhu, ako aj ich prioritné plnenie, - vyzýva Európsky parlament a Radu, aby boli v rámci legislatívneho procesu najvyššou prioritou kľúčové opatrenia obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu a súčasne sa dohodli na ich urýchlenom prijatí najneskôr do konca roka 2012, - v rámci európskeho semestra predloží Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade správu o dosiahnutom pokroku vo vykonávaní Aktu o jednotnom trhu a jeho kľúčových opatrení na účely preskúmania na jarnom zasadnutí Európskej rady, - bude spolupracovať s členskými štátmi na uľahčení rýchleho vykonávania Aktu o jednotnom trhu a jeho kľúčových opatrení, - vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány členských štátov, aby zabezpečili uplatňovanie a dodržiavanie pravidiel jednotného trhu, - vyzýva všetky zainteresované strany, poslancov Európskeho parlamentu a parlamentov jednotlivých členských štátov, zástupcov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj všetky ostatné zainteresované strany, aby sa aktívne zúčastnili „dňa jednotného trhu“, počas ktorého sa bude diskutovať na vnútroštátnej i celoeurópskej úrovni, najmä v rámci Fóra jednotného trhu, o dosiahnutom pokroku a výzvach, na ktoré treba reagovať. Príloha 1 Tabuľka kľúčových opatrení Kľúčové opatrenie | Hybná sila | Návrh Komisie | 1 | Uľahčujúce právne predpisy, ktorými sa umožní fondom rizikového kapitálu zriadeným v členskom štáte investovať v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez prekážok alebo dodatočnej požiadavky. | Prístup MSP k financovaniu | 4. štvrťrok 2011 | 2 | Modernizované právne predpisy týkajúce sa uznávania odborných kvalifikácií. | Mobilita občanov | 4. štvrťrok 2011 | 3 | Právne predpisy, ktorými sa ustanovuje jednotná ochrana patentov pre väčšinu členských štátov a zjednotený systém riešenia sporov, pričom cieľom je udeliť prvé patenty, na ktoré sa bude táto jednotná ochrana vzťahovať, v roku 2013. | Práva duševného vlastníctva | 2. štvrťrok 2011 | 4 | Právne predpisy týkajúce sa alternatívneho riešenia sporov. Toto opatrenie bude zahŕňať časť venovanú online obchodu. | Spotrebitelia, účastníci jednotného trhu | 4. štvrťrok 2011 | 5 | Revízia právnych predpisov týkajúcich sa európskeho systému normalizácie s cieľom rozšíriť ho na služby a zabezpečiť, aby postupy normalizácie boli efektívnejšie, účinnejšie a inkluzívnejšie. | Služby | 2. štvrťrok 2011 | 6 | Právne predpisy týkajúce sa energetických a dopravných infraštruktúr s cieľom určiť a rozvíjať strategické projekty európskeho záujmu a zabezpečiť interoperabilitu a intermodalitu. | Siete | 4. štvrťrok 2011 3. štvrťrok 2011 | 7 | Právne predpisy zaisťujúce vzájomné uznávanie elektronickej totožnosti a elektronického overovania v celej EÚ a revízia smernice o elektronickom podpise. | Jednotný digitálny trh | 1. štvrťrok 2012 | 8 | Právne predpisy, ktorými sa vytvára európsky rámec uľahčujúci rozvoj solidárnych investičných fondov. | Sociálne podnikanie | 4. štvrťrok 2011 | 9 | Revízia smernice o zdaňovaní energií s cieľom zabezpečiť koherentné zaobchádzanie s rôznymi zdrojmi energie s cieľom lepšie zohľadniť energetický obsah výrobkov, ako aj obsah emisií CO2 | Zdaňovanie | 2. štvrťrok 2011 | 10 | Právne predpisy určené na zlepšenie a posilnenie transpozície, vykonávania a praktického dodržiavania smernice o vysielaní pracovníkov[68], doplnené právnymi predpismi, ktorých účelom je objasniť uplatňovanie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb so základnými sociálnymi právami. | Sociálna súdržnosť | 4. štvrťrok 2011 | 11 | Zjednodušenie smerníc o účtovných normách | Regulačné podnikateľské prostredie | 2. štvrťrok 2011 | 12 | Revidovaný a modernizovaný legislatívny rámec verejného obstarávania | Verejné obstarávanie | 4. štvrťrok 2011 | Príloha 2 Ukazovatele pre jednotný trh - Obchod s tovarom a službami v rámci EÚ: v roku 2009 predstavoval obchod s tovarom v rámci EÚ 37 % HDP (4 320 miliárd EUR) a obchod so službami 10,5 % HDP (1 233 miliárd EUR)[69]. - Elektronický obchod v rámci EÚ: v roku 2010 uskutočnilo nákup od dodávateľov usadených v iných členských štátoch 9 % európskych občanov[70]. - Počet podaných prihlášok európskeho patentu a počet udelených patentov: v roku 2010 (predbežné čísla) – na Európskom patentovom úrade bolo podaných 235 029 prihlášok európskeho patentu; udelilo sa 58 108 európskych patentov[71]. - Cezhraničná spolupráca orgánov verejnej správy EÚ (IMI): na konci roka 2010 bolo v IMI evidovaných 5 737 príslušných orgánov[72]. - Deficit v transpozícii európskych právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu: na konci roku 2010 predstavoval deficit v transpozícii celej EÚ 0,9 %[73]. - Počet občanov EÚ, ktorí pracujú v inom členskom štáte: 5,8 milióna občanov v roku 2009, čo zodpovedá 2,5 % aktívne činného obyvateľstva v EÚ[74]. [1] A7-0132/2010. [2] Komisia poverila vypracovaním správy o situácii v týchto regiónoch Pedra Solbesa. [3] Strednodobý potenciálny rast do roku 2020 sa odhaduje na 1,5 %. Nezamestnaných je 9,6 % aktívne činných obyvateľov. Oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu, strany 2 a 3. [4] KOM(2010) 2020. [5] Oznámenie Ročný prieskum rastu – KOM(2011) 11. [6] Závery Európskej rady z 24. – 25. marca 2011, EUCO 10/11, ods. 7. [7] KOM(2010) 608. [8] Pozri v prílohe správu o verejných konzultáciách o Akte o jednotnom trhu. [9] Závery Rady o Akte o jednotnom trhu (17799/10). [10] Správa a partnerstvo na jednotnom trhu, P7TA-PROV(2011)0144, Jednotný trh pre Európanov, P7TA-PROV(2011)0145 a Jednotný trh pre podniky a rast, P7TA-PROV(2011)0146. [11] CdR 330/2010 - ECOS-V-009. [12] CESE 525/2011 – INT/548. [13] Závery Európskej rady z 24. – 25. marca, EUCO 10/11 z 25. marca, odsek 7. [14] Článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. [15] Článok 28 charty. [16] KOM(2011) 109. [17] KOM(2011) 78. [18] Pozri oznámenie z 2. októbra 2010: Regulácia finančných služieb v záujme udržateľného rastu – KOM(2010) 301 a správu o pokroku uverejnenú vo februári 2011 (http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/110209_progress_report_financial_issues_fr.pdf). [19] Pozri aj hlavnú iniciatívu Inovácia v Únii – KOM(2010) 546. [20] Podľa Eurobarometra v roku 2009 sa ťažkosti s prístupom k financovaniu uvádzajú ako druhá najväčšia prekážka, ktorá brzdí rast podnikov. http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_271_en.pdf. [21] Pozri aj hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – KOM(2010) 682. [22] Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy – KOM(2010) 365. [23] Pozri KOM(2010) 682. [24] Pozri aj hlavnú iniciatívu Mládež v pohybe – KOM(2010) 477. [25] Pozri aj hlavné iniciatívy Inovácia v Únii – KOM(2010) 546 a Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – KOM(2010) 614. [26] Článok 17 Charty základných práv. [27] Zdroj: http://www.wipo.int/sme/en/documents/valuing patents.htm. [28] Pozri aj hlavnú iniciatívu Digitálna agenda pre Európu – KOM(2010) 245. [29] Pozri aj hlavnú iniciatívu Integrovaná priemyselná politika – KOM(2010) 614. [30] OECD: „Magnitude of counterfeiting and piracy of tangible products – November 2009 update“; http://www.oecd.org. [31] Pracovný dokument Posilnenie právomocí spotrebiteľov v Európskej únii, prijatý 7. apríla 2011 [SEK(2011) 469], vychádzajúci z Eurobarometra 342 a odhad útvarov Komisie na základe údajov uverejnených v štúdii uskutočnenej spoločnosťou YouGovPsychonomics (2009) „Mystery Shopping Evaluation of Cross-Border E-Commerce in the EU“. [32] Pozri aj hlavné iniciatívy Inovácia v Únii – KOM(2010) 546 a Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – KOM(2010) 614 a Digitálna agenda pre Európu – KOM(2010) 245. [33] Eurostat. [34] Oznámenie Komisie Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – KOM(2011) 20. [35] Pozri aj oznámenie Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete – KOM(2010) 677 v konečnom znení, závery z európskeho samitu zo 4. februára 2011, hlavnú iniciatívu Európa efektívne využívajúca zdroje – KOM(2011) 21 a Plán energetickej účinnosti na rok 2011 – KOM(2011) 109. [36] Pozri aj hlavnú iniciatívu Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – KOM(2010) 614. [37] Europe's Digital Competitiveness Report (Správa o digitálnej konkurencieschopnosti Európy) – SEK(2010) 627. [38] Eurostat. [39] Pracovný dokument výboru pre komunikácie – „Broadband Access in the EU: situation at 1 July 2010“ (Širokopásmové pripojenie v EÚ: situácia k 1. júlu 2010). [40] Štúdia „MEPSIR – Measuring European Public Sector Information Resources“ (Meranie zdrojov európskeho verejného sektora) (2006), HELM Group a Zenc, pre Európsku komisiu. [41] KOM(2010) 245. [42] Flash Eurobarometer č. 299 – Cross-border trade and consumer protection (Cezhraničný obchod a ochrana spotrebiteľa), september 2010, analytická správa, s. 30. [43] Pozri aj závery v oznámení o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ, KOM(2009) 557,http://ec.europa.eu/consumers/strategy/docs/COM_2009_0557_4_fr.pdf. [44] 5th Consumer Scoreboard – http://ec.europa.eu/consumers/strategy/docs/5th_edition_scoreboard_en.pdf. [45] K plánovaným opatreniam patrí iniciatíva o európskom zmluvnom práve zameraná na čiastočné odstránenie regulačných prekážok elektronického obchodovania. [46] Na účely vykonávania článku 20 smernice o službách. [47] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003. [48] Napríklad karty a itineráre, ktoré sú dostupné online alebo cez GPS, by neboli tak rozšírené, keby sa smernicou PSI nevytvorili podmienky na zaistenie dostupnosti informácií verejného sektora. [49] Samotné družstvá predstavujú viac ako 4,8 milióna pracovných miest. [50] Počet zamestnancov sociálnych podnikov a tretieho sektora sa odhaduje na 7 miliónov, čo predstavuje 4 % zamestnancov v Európe. [51] Regulácia verejného obstarávania, vzťahy medzi podnikmi, najmä v obchode a distribúcii (B to B), prístup k financovaniu [bankový úver, účelové investičné fondy, usmernenie súkromného sporenia iniciatívami typu Big Society Bank (Spojené kráľovstvo)]. [52] KOM(210) 758. [53] Zníženie administratívnych nákladov daňového charakteru zaťažujúce MPS v prípade zavedenia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb sa odhaduje na 67 %. [54] KOM(2010) 769. [55] Pozri aj hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – KOM(2010) 682. [56] Iniciatíva by mohla vychádzať z riešení uvedených v nariadení (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi. [57] Oznámenie Komisie z 23. marca 2011 Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci uplatniteľných na služby všeobecného hospodárskeho záujmu – KOM(2011) 146. [58] Závery Európskej rady z 24. – 25. marca, EUCO 10/11 z 25. marca, odsek 7. [59] Číselné údaje zistené na základe štúdie, ktorú uskutočnilo stredisko Center of Strategy & Evaluation Services (CSES) v októbri 2010 a správy o projekte Európskej únie týkajúcom sa referenčných opatrení a zníženia administratívnych nákladov, ktorú vypracovali Capgemini, Deloitte a Ramboll vo februári 2009. [60] Pozri aj európsku stratégiu pre zjednodušenie regulačného prostredia – KOM(2005) 535. [61] Pozri aj Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – KOM(2010) 614. [62] Pozri aj hlavné iniciatívy Inovácia v Únii – KOM(2010) 546 a Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – KOM(2010) 614. [63] Podľa opatrného odhadu najmenej 138 miliárd EUR v období od roku 2000 do roku 2006. [64] Konzultácia a dialóg s občianskou spoločnosťou boli považované za najdôležitejšie z 50 opatrení Aktu o jednotnom trhu v najväčšom počte elektronicky zaslaných odpovedí (312 zo 740). [65] Pilotná sieť EÚ vytvorená medzi Komisiou a niektorými členskými štátmi je účinným prostriedkom, ako sa pokúsiť vyriešiť spory ešte pred tým, ako sa pristúpi ku konaniu vo veci porušenia právnych predpisov. Komisia ju systematicky používa a chce ju rozšíriť na všetky členské štáty. [66] V roku 2010 bol priemerný deficit 0,9 % a jedna štvrtina členských štátov už dosiahla 0,5 %. [67] V roku 2010 bol priemerný deficit 0,7 %. [68] Pozri aj hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – KOM(2010) 682. [69] Eurostat. [70] Eurostat. [71] Európsky patentový úrad. [72] Európska komisia. [73] Európska komisia. [74] Eurostat.