52011DC0176

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE na základe článku 8 rozhodnutia Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou /* KOM/2011/0176 v konečnom znení */


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 12.4.2011

KOM(2011) 176 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

na základe článku 8 rozhodnutia Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTUA RADE

na základe článku 8 rozhodnutia Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou

ÚVOD

1.1. Kontext

Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV[1] (ďalej len „rozhodnutie“) ukladá členským štátom povinnosť zriadiť alebo určiť vnútroštátne úrady pre vyhľadávanie majetku (ÚVM) ako vnútroštátne centrálne kontaktné miesta, ktoré by prostredníctvom posilnenej spolupráce umožňovali čo najrýchlejšie vypátranie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v celej EÚ. Toto rozhodnutie umožňuje úradom pre vyhľadávanie majetku vymieňať si informácie a najlepšie postupy buď na žiadosť, alebo bez vyžiadania, a bez ohľadu na ich postavenie (správny orgán, orgán presadzovania práva alebo justičný orgán). Vyžaduje sa v ňom, aby výmena informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku prebiehala v súlade s podmienkami stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2006/960/SVV[2] („švédska iniciatíva“) a s príslušnými ustanoveniami o ochrane údajov.

Účelom tohto rozhodnutia je takisto podpora globálnej siete odborníkov a expertov CARIN (Camdenská medziagentúrna sieť pre vyhľadávanie majetku), ktorá je zameraná na zlepšovanie vzájomných poznatkov o metodikách a technikách v oblasti cezhraničnej identifikácie, zmrazenia, zaistenia a konfiškácie nezákonne získaného majetku.

1.2. Oznámenia, ktoré zaslali členské štáty

V článku 8 ods. 1 rozhodnutia sa požaduje, aby členské štáty do 18. decembra 2008 doručili Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení svojho vnútroštátneho práva, ktoré im umožnia dodržiavanie povinností uložených podľa tohto rozhodnutia.

Komisii boli doručené oznámenia od týchto 21 členských štátov: AT, BE, BG, CY, CZ, DE, DK, EE, EL, FI, FR, HU, IE, LT, LU, LV, NL, PL, SK, SV a UK.

ES nezaslalo svoje oznámenie Komisii, ale Generálnemu sekretariátu Rady.

Oznámenie nezaslali MT, IT, PT, RO a SI .

Väčšina oznámení, ktoré zaslali členské štáty, iba uvádza podrobnosti o nimi určenom úrade alebo úradoch pre vyhľadávanie majetku (podľa rozhodnutia môžu členské štáty určiť aj druhý orgán, ktorý bude pôsobiť ako úrad pre vyhľadávanie majetku) a v niektorých prípadoch aj odkaz na príslušné vnútroštátne ustanovenia. Oznámenia BE , EL a IE obsahujú aj úplné znenie týchto príslušných vnútroštátnych ustanovení.

1.3. Metóda a kritériá hodnotenia

V článku 8 ods. 3 rozhodnutia sa stanovuje, že Komisia do 18. decembra 2010 vypracuje písomnú správu o tom, či členské štáty dodržiavajú toto rozhodnutie.

Iba osem členských štátov zaslalo svoje oznámenia v pôvodnej lehote stanovenej v rozhodnutí. Okrem toho väčšina oznámení členských štátov zahŕňala iba jeden aspekt rozhodnutia, t. j. implementáciu ustanovení o určení úradov pre vyhľadávanie majetku ( článok 1 ). Zaslané oznámenia neobsahovali údaje o implementácii ustanovení o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku ( článok 2 ), výmene informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku na žiadosť ( článok 3 ), nevyžiadanej výmene informácií ( článok 4 ), dodržiavaní predpisov o ochrane údajov ( článok 4 ), ani o výmene najlepších postupov ( článok 6 ).

Preto bolo potrebné doplniť oficiálne oznámenia ďalšími informáciami týkajúcimi sa okrem iného implementácie minimálnych právnych ustanovení uvedených v rozhodnutí.

Informácie o implementácii týchto ustanovení, ako aj o pokroku členských štátov pri určovaní úradov pre vyhľadávanie majetku, sa zozbierali na zasadnutiach neformálnej platformy úradov pre vyhľadávanie majetku v EÚ (ďalej len „platforma ÚVM“). Táto platforma zahŕňa určené ÚVM v členských štátoch a orgány podieľajúce sa na zriaďovaní týchto úradov alebo dočasne vykonávajúce funkcie ÚVM. V rámci tejto platformy sa konali pravidelné zasadnutia od začiatku roku 2009.

Na zasadnutiach platformy ÚVM v marci a máji 2010 tieto úrady informovali Komisiu najmä o tom, že uprednostňujú správu o implementácii, ktorá by sa netýkala len ustanovení rozhodnutia, ale zahŕňala by aj aspekty štruktúry určených ÚVM, ich právomocí a prístupu k informáciám, pokrok pri vytváraní bezpečného systému výmeny informácií a hlavné výzvy, ktorým ÚVM čelia.

Uvedené informácie sa získali z tabuľky, ktorá poskytuje základné údaje o určených ÚVM (tzv. „ARO Matrix“) a z odpovedí ÚVM na krátky doplňujúci dotazník Komisie (v období medzi septembrom a novembrom 2010 na dotazník odpovedalo 17 ÚVM). Tieto údaje boli doplnené informáciami pochádzajúcimi z paneurópskej konferencie o úradoch pre vyhľadávanie majetku, ktorá sa konala v Bruseli 6. – 7. decembra 2010.

2. HODNOTENIE

Článok 1 – Úrady pre vyhľadávanie majetku

V súlade s článkom 8. ods. 1 rozhodnutia boli určené tieto úrady pre vyhľadávanie majetku:

Rakúsko určilo spolkovú kriminálnu políciu ( Bundeskriminalamt – Referat „Vermögensabhöpfung“ ).

Belgicko určilo Organe Central pour la Saisie et la Confiscation (Ústredný orgán pre zabavenie a konfiškáciu), ktorý bol zriadený zákonom z 26. marca 2003.

Bulharsko určilo dva úrady pre vyhľadávanie majetku, a to Komisiu pre zabavenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti (CEPACA, ktorá následne zmenila svoj názov na CEPAIA) a generálnu prokuratúru.

Cyprus určil Jednotku boja proti praniu špinavých peňazí (MOKAS-FIU Cyprus).

Česká republika určila Útvar odhaľovania korupcie a finančnej kriminality (ÚOKFK), oddelenie medzinárodnej spolupráce, a prijala zákon č. 273/2008.

Dánsko určilo štátneho prokurátora pre závažnú hospodársku trestnú činnosť (Statsadvokaten for Særlig Økonomisk Kriminalitet).

Estónsko určilo V. útvar oddelenia vyšetrovania ústrednej kriminálnej polície.

Fínsko určilo Národný úrad vyšetrovania, útvar kriminálnej spravodajskej služby/komunikačné stredisko.

Francúzsko určilo Ústredné riaditeľstvo pre vyšetrovanie trestnej činnosti ( Plateforme d'Identification des Avoirs Criminels – PIAC). Francúzsko nedávno určilo ďalší úrad pre vyhľadávanie majetku, a to Agentúru pre správu a vyhľadávanie zabaveného a konfiškovaného majetku (AGRASC). Pripravuje sa oznámenie Komisii.

Nemecko určilo dva úrady pre vyhľadávanie majetku – spolkovú kriminálnu políciu ( Bundeskriminalamt Referat SO 35 „Vermögensabschöpfung“) a ministerstvo spravodlivosti ( Bundesamt für Justiz ).

Grécko určilo Jednotku finančnej a hospodárskej trestnej činnosti v rámci ministerstva financií, v súlade so zákonom č. 3842/2010.

Maďarsko určilo Národný vyšetrovací úrad ( Nemzeti Nyomozó Iroda ).

Írsko určilo Úrad pre majetok z trestnej činnosti, zriadený zákonom o Úrade pre majetok z trestnej činnosti z roku 2005.

Lotyšsko určilo útvar pre hospodársku trestnú činnosť ústrednej jednotky kriminálnej polície v rámci štátnej polície.

Litva určila dva úrady pre vyhľadávanie majetku, a to kriminálnu políciu ( Lietuvos kriminalines policijos biuras ) a generálnu prokuratúru ( Lietuvos Respublikos generaline prokuratura ).

Luxembursko určilo Parquet du Tribunal d'Arrondissement de Luxembourg, Section éco-fin .

Holandsko určilo Úrad prokuratúry pre konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti ( Bureau Ontnemingswetgeving Openbaar Ministerie - BOOM).

Poľsko určilo Jednotku pre vyhľadávanie majetku Úradu kriminálnej polície Ústredného veliteľstva polície.

Slovensko určilo Spravodajskú jednotku finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

Španielsko určilo dva úrady pre vyhľadávanie majetku: Stredisko spravodajských informácií pre boj proti organizovanej trestnej činnosti (CICO) a osobitnú prokuratúru zameranú na drogovú kriminalitu ( Fiscalia Especial Antidrogas ) pri ministerstve spravodlivosti

Švédsko určilo dva úrady pre vyhľadávanie majetku: spravodajskú službu Štátnej kriminálnej polície a Národný úrad pre hospodársku trestnú činnosť ( Ekobrottsmyndigheten ).

Spojené kráľovstvo určilo dva úrady pre vyhľadávanie majetku: Agentúru pre závažnú organizovanú trestnú činnosť (SOCA) pre Anglicko, Wales a Severné Írsko a Škótsku agentúru pre boj proti trestnej činnosti a trestnej činnosti spojenej s drogami (The Scottish Crime and Drug Enforcement Agency – SCDEA) pre Škótsko.

Ostatné členské štáty poskytli tieto údaje o svojom pokroku v určovaní úradov pre vyhľadávanie majetku:

Malta uviedla, že ako úrad pre vyhľadávanie majetku určí Národnú jednotku pre boj proti podvodom.

Portugalsko uviedlo, že vytvorením štruktúry budúceho úradu pre vyhľadávanie majetku bola poverená skupina pod dohľadom ministerstva spravodlivosti.

Rumunsko uviedlo, že úrad pre vyhľadávanie majetku bude zriadený v rámci pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Tento úrad bude multidisciplinárny a bude zahŕňať štruktúry presadzovania práva, ktoré dočasne vykonávali funkcie úradu pre vyhľadávanie majetku. Príslušný personál vrátane kontaktného miesta CARIN sa pridelí budúcemu úradu pre vyhľadávanie majetku.

Slovinsko uviedlo, že sa uvažuje o zriadení úradu pre vyhľadávanie majetku v rámci pôsobnosti prokuratúry.

Taliansko uviedlo, že sa uvažuje o zriadení úradu pre vyhľadávanie majetku v rámci pôsobnosti ministerstva vnútra. Pripravujú sa príslušné ustanovenia týkajúce sa vnútornej štruktúry.

Možnosť určiť dva úrady pre vyhľadávanie majetku, ktorú poskytuje článok 1 ods. 2, zatiaľ využilo sedem členských štátov ( BG, DE, ES, FR, LT, SV, UK ). To znamená, že v súčasnosti existuje v EÚ 28 úradov pre vyhľadávanie majetku.

Úrady pre vyhľadávanie majetku, ktoré boli doteraz určené, sú zriadené najmä v rámci orgánov presadzovania práva. Ostatné úrady patria takmer rovnakým dielom buď k justičným úradom, alebo k úradom s multidisciplinárnou štruktúrou.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie sa takisto zameriava na vytvorenie formálnych štruktúr na podporu činností siete CARIN, je potrebné poznamenať, že takmer všetky určené úrady pre vyhľadávanie majetku zahŕňajú kontaktné miesto (miesta) CARIN[3].

Článok 2 – Spolupráca medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku

V tomto článku sa požaduje, aby úrady pre vyhľadávanie majetku navzájom spolupracovali s cieľom zjednodušiť vypátranie a identifikáciu príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, a to prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov buď na žiadosť, alebo bez vyžiadania. Výmena informácií a najlepších postupov medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku by sa mala uskutočňovať bez ohľadu na ich postavenie (správny orgán, orgán presadzovania práva alebo justičný orgán).

Počas diskusií na zasadnutiach platformy ÚVM tieto úrady vo všeobecnosti vyjadrili spokojnosť s mierou spolupráce a výmenou najlepších postupov s inými úradmi pre vyhľadávanie majetku.

Neboli žiadne správy o tom, že by niektorý úrad pre vyhľadávanie majetku odmietol spolupracovať s iným úradom z dôvodu jeho postavenia.

Preto možno konštatovať, že ustanovenia tohto článku sa vo všeobecnosti implementujú.

Článok 3 – Výmena informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku na žiadosť

V tomto článku sa vysvetľuje, že žiadosti o informácie zasielané medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku sa riadia švédskou iniciatívou a jej vykonávacími predpismi. Švédska iniciatíva zaviedla lehoty pre odpovede na žiadosti o informácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vyšetrovania trestného činu alebo spravodajskej operácie v trestných veciach, a to:

osem hodín, pokiaľ ide o naliehavé žiadosti o informácie a spravodajské informácie, ktoré sa týkajú závažných trestných činov[4], a ak sú požadované informácie alebo spravodajské informácie v databáze, ku ktorej má orgán činný v trestnom konaní priamy prístup;

jeden týždeň, pokiaľ ide o žiadosti o informácie a spravodajské informácie týkajúce sa závažných trestných činov, ktoré nie sú naliehavé, a pokiaľ sú požadované informácie alebo spravodajské informácie v databáze, ku ktorej má orgán činný v trestnom konaní priamy prístup;

dva týždne vo všetkých ostatných prípadoch (databáza nie je priamo prístupná a/alebo sa žiadosť netýka závažného trestného činu).

Tieto prísne lehoty sa uplatňujú za predpokladu, že dožadujúci orgán uvedie vo formulári žiadosti švédskej iniciatívy viacero informácií (predmet a dôvod žiadosti, charakter konania, podrobné údaje o cieľovom alebo hľadanom majetku a o pravdepodobne zainteresovaných osobách), ktoré musia byť čo najpresnejšie. Vo všetkých uvedených prípadoch existuje možnosť predĺženia lehoty.

Určené ÚVM konštatovali, že vo všeobecnosti sú schopné uvedené lehoty dodržiavať. Najmä úrady AT, CZ, DE, ES (jeden ÚVM), HU, LT a NL odpovedali kladne. BE a ES (druhý ÚVM) ich môžu dodržať vo väčšine prípadov, v prípade CY to závisí od druhu požadovanej informácie. Pre LV môže byť problematické dodržať osemhodinovú lehotu (tento ÚVM nepracuje 24 hodín denne/7 dní v týždni) a IE uviedlo, že nemusí byť vždy možné lehoty dodržať, keďže kvalita informácií, ktoré iné ÚVM poskytujú, si často vyžaduje ďalšie overovanie.

V článku 3 ods. 2 rozhodnutia sa odkazuje na formulár na výmenu informácií, ktorý je pripojený k švédskej iniciatíve, a uvádza sa ako povinný prvok. Počas diskusií o tomto bode v rámci platformy ÚVM sekretariát Rady uviedol, že v súlade s usmerneniami o implementácii švédskej iniciatívy sa členské štáty dohodli, že tento formulár nebude považovaný za povinný.

Napriek tomu však väčšina ÚVM (minimálne úrady v AT, BE, BG, CY, CZ, DE, EE, ES, HU, IE, LT, LV, NL ) tento formulár švédskej iniciatívy pri zasielaní žiadostí iným ÚVM používa, hoci niekedy v spojení s inými nástrojmi[5].

ÚVM zasielajú žiadosti o informácie iným ÚVM, avšak mnohé z nich používajú aj iné kanály, ako sú CARIN ( BE, DE, ES, NL ), styční úradníci Interpolu ( AT, CZ, DE, ES ), Europol ( CZ, ES ), sieť styčných úradníkov vnútroštátnych orgánov presadzovania práva ( AT, CZ, DE, ES, HU, NL ), vlastná vnútroštátna finančná spravodajská jednotka ( EL, LT ) alebo styční úradníci Iniciatívy pre spoluprácu v juhovýchodnej Európe ( HU ). Väčšina ÚVM (minimálne úrady v AT, BE, CY, CZ, DE, EE, ES, HU, IE, LV, NL ) si vedie štatistiky o svojich výmenách informácií s inými ÚVM. Existujú však podstatné rozdiely medzi používanými kategóriami a ukazovateľmi. Prípadné zavedenie bezpečnejšieho systému výmeny informácií by uľahčilo zhromažďovanie údajov na štatistické účely.

Napriek relatívnemu nedostatku porovnateľných údajov diskusie v rámci platformy ÚVM ukázali, že od prijatia rozhodnutia sa počet žiadostí ÚVM zasielaných iným ÚVM výrazne zvýšil a kvalita odpovedí sa vo všeobecnosti zlepšila.

Názory ÚVM na kvalitu odpovedí, ktoré dostávajú, sa značne líšia. Podľa niektorých úradov ( AT, CZ ) boli získané informácie veľmi dobré, podľa iných ( BE, EE, LV ) boli dobré a iní ( DE, ES, HU, IE, LT) ich považujú za základné (aj keď postačujúce na začatie vyšetrovania).

Mnohé ÚVM vo svojich príspevkoch a na zasadnutiach platformy ÚVM zdôraznili význam poskytovania kvalitnejších informácií pri zasielaní žiadosti.

Vzhľadom na to, že lehoty stanovené švédskou iniciatívou sa vo všeobecnosti dodržiavajú, jej formulár sa vo veľkej miere používa a kvalita odpovedí je aspoň dostatočná, možno usúdiť, že ustanovenia tohto článku sa implementujú.

Článok 4 – Nevyžiadaná výmena informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku

V tomto článku sa stanovuje zasielanie informácií úradom pre vyhľadávanie majetku inému úradu pre vyhľadávanie majetku bez predchádzajúcej žiadosti.

Diskusie s odborníkmi ÚVM naznačujú, že existujú prípady nevyžiadaných výmen informácií (napr. medzi úradmi v BE a NL), neboli však poskytnuté žiadne štatistiky o ich frekvencii. Dostupné informácie nie sú dostatočné na posúdenie implementácie tohto článku.

Článok 5 – Ochrana údajov

Zhromaždené údaje nepoukazujú na žiadne porušenia platných ustanovení o ochrane údajov so zreteľom na rámcové rozhodnutie z roku 2008[6].

Napriek rozdielom vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa ochrany údajov sa nezdá, že by stanovený systém (uplatňujú sa ustanovenia o ochrane údajov ÚVM prijímajúceho členského štátu) významne ovplyvňoval možnosť zasielania alebo prijímania informácií. Väčšina úradov pre vyhľadávanie majetku uviedla, že existujúce pravidlá ochrany údajov nemajú vplyv na výmenu informácií s inými ÚVM.

Článok 6 – Výmena najlepších postupov

Podľa tohto článku by si členské štáty mali vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa zlepšenia účinnosti ich úsilia pri vypátraní majetku.

Úrady pre vyhľadávanie majetku identifikovali viaceré príklady najlepších postupov na základe svojich skúseností s inými ÚVM. Mnohé z nich súvisia s uplatňovaním odporúčaní siete CARIN (v rámci ktorej sa takisto stanovili najlepšie postupy). Niektoré sa týkajú spolupráce pri vyhľadávaní majetku v osobitných dvojstranných prípadoch a iné sa vzťahujú aj na operačné činnosti nesúvisiace s vyhľadávaním majetku (napr. ďalšia podpora pri presadzovaní práva po identifikácii majetku). Spätná väzba zo spolupráce medzi ÚVM je vo všeobecnosti pozitívna. Niektoré z týchto postupov sú predmetom pravidelnej výmeny na zasadnutiach neformálnej platformy EÚ úradov pre vyhľadávanie majetku.

Článok 7 – Vzťah k existujúcim dojednaniam o spolupráci

Toto ustanovenie si nevyžaduje transpozíciu.

3. HLAVNÉ VÝZVY ÚRADOV PRE VYHĽADÁVANIE MAJETKU

S cieľom porozumieť hlavným výzvam, ktorým úrady pre vyhľadávanie majetku čelia, je potrebné brať do úvahy tieto charakteristiky určených ÚVM:

- Väčšina ÚVM má pomerne málo zamestnancov. Iba šesť z 28 určených ÚVM má 10 alebo viac zamestnancov.

- Kľúčovou úlohou ÚVM je vypátranie a identifikácia majetku na ich vnútroštátnom území. Väčšina ÚVM však nemá prístup (priamy alebo nepriamy) ku všetkým relevantným databázam, ktoré by im umožnili efektívnejšie vykonávanie tejto úlohy.

- Všetky ÚVM síce majú prístup k obchodným registrom, avšak centralizované katastre nehnuteľností neexistujú vo všetkých členských štátoch. Iba jeden ÚVM má prístup k vnútroštátnemu registru bankových účtov, ktorý existuje iba v piatich krajinách.

- ÚVM si vymieňajú citlivé informácie (napr. čísla bankových účtov) prostredníctvom e-mailu alebo faxu a nepoužívajú úplne zabezpečený systém výmeny informácií.

- Iba niektoré ÚVM sú centrálnymi kontaktnými miestami na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o žiadosti o vzájomnú právnu pomoc týkajúcu sa vyhľadávania majetku, ktoré sú zasielané orgánmi iných členských štátov.

- Iba niektoré ÚVM sú zapojené do správy zmrazených aktív.

- Približne polovica ÚVM nemá prístup k súdnym štatistikám týkajúcim sa zmrazenia a konfiškácie.

Úrady pre vyhľadávanie majetku sa domnievajú, že prístup k finančným informáciám (najmä informáciám o bankových účtoch) je najdôležitejšou výzvou, ktorej čelia. Na druhom mieste je neexistencia bezpečného systému na výmenu informácií. Úrady pre vyhľadávanie majetku sa opakovane sťažovali aj na nedostatok špecializovanej odbornej prípravy pre finančných vyšetrovateľov a vo všeobecnejšom zmysle na nedostatok zdrojov.

K ďalším výzvam uvádzaným úradmi pre vyhľadávanie majetku patria rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa toho, aké informácie môžu byť týmto úradom sprístupnené, ich obmedzené vzťahy s orgánmi zodpovednými za správu aktív, neexistencia systému hodnotenia ÚVM, ustanovenia o ochrane údajov alebo o bankovom tajomstve a skutočnosť, že registre bankových účtov neexistujú vo všetkých členských štátoch.

Rozvoj bezpečného systému výmeny informácií medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku

V rozhodnutí sa nestanovujú kanály operačnej spolupráce medzi ÚVM. Kľúčovou otázkou, ktorá bola identifikovaná v rámci platformy ÚVM, je potreba bezpečnejších spôsobov výmeny operačných informácií medzi týmito úradmi. V súčasnosti často dochádza k výmene citlivých informácií prostredníctvom e-mailu, čo môže spôsobovať určité bezpečnostné riziko.

Komisia vo svojom oznámení o príjmoch z organizovanej trestnej činnosti[7] vyjadrila podporu tomu, aby Europol zohrával koordinačnú úlohu medzi vnútroštátnymi úradmi pre vyhľadávanie majetku. V tejto súvislosti úrad Europolu pre majetok z trestnej činnosti (Europol Criminal Assets Bureau)[8] navrhol preskúmať možnosť používania jeho systému SIENA[9] na účely bilaterálnej výmeny informácií medzi ÚVM. Tento návrh mal v rámci platformy ÚVM pozitívny ohlas a boli stanovené tieto body:

- existuje zrejmá potreba vytvoriť bezpečný kanál pre priamu výmenu informácií medzi ÚVM,

- SIENA predstavuje už funkčný systém, ktorý poskytuje technické riešenie pre výmenu informácií týkajúcich sa presadzovania práva, a to v rámci riadneho právneho základu a s využitím najvyšších bezpečnostných noriem,

- systém SIENA by mohol predstavovať nákladovo efektívne riešenie, pretože stavia na už existujúcej sieti, a preto nie je potrebná finančná podpora na vytvorenie novej siete,

- v prípade, že sa pre výmenu informácií medzi ÚVM zvolí systém SIENA, je potrebné, aby umožňoval priamu bilaterálnu výmenu informácií medzi týmito úradmi. Členské štáty by preto mali nominovať svoje ÚVM ako kompetentné orgány v rámci systému SIENA a v rámci švédskej iniciatívy. Bolo by takisto potrebné, aby technicky prepojili svoje ÚVM so svojimi vnútroštátnymi jednotkami Europolu[10].

V septembri 2009 sa Europol rozhodol začať skúšobnú fázu, na ktorej sa mohli zúčastniť tie ÚVM, ktoré o to mali záujem. ÚVM z 11 krajín ( BG, DK, EE, ES, FR, HU, NL PL, SK, SV a UK ) súhlasili s testovaním systému SIENA pri vzájomnej výmene informácií.

V júli 2010 osem zamestnancov ÚVM (z BG, DK, EE, HU, NL, PL a UK) absolvovalo školenie o systéme SIENA v sídle Europolu. Skúšobná fáza sa začala v júli a trvala do konca septembra 2010. V súčasnosti prebieha jej hodnotenie.

Ak bude úspešná, v roku 2011 by sa prvé ÚVM mohli oficiálne zapojiť do systému SIENA. Úsilie o prepojenie ÚVM so systémom SIENA bude pokračovať a jeho cieľom bude zapojiť do tohto systému väčšinu ÚVM.

4. ZÁVERY

Vzhľadom na to, že sa hlavné ustanovenia rozhodnutia týkajú zriadenia alebo určenia úradov pre vyhľadávanie majetku a výmeny informácií medzi nimi, úroveň implementácie tohto rozhodnutia v členských štátoch možno považovať za vcelku uspokojivú. Dvadsaťdva členských štátov má funkčné ÚVM a oznámili to Komisii (aspoň neformálne) koncom decembra 2010, t. j. dva roky po lehote stanovenej v rozhodnutí.

Oznámenie Komisie „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ“[11] vyzýva členské štáty, aby do roku 2014 zriadili úrady pre vyhľadávanie majetku, ktoré budú disponovať potrebnými zdrojmi, právomocami a odbornou prípravou a ktoré budú zabezpečovať výmenu informácií, a uvádza sa v ňom, že Komisia vypracuje do roku 2013 spoločné ukazovatele, na základe ktorých budú môcť členské štáty hodnotiť činnosť týchto úradov.

Počiatočné návrhy ukazovateľov účinnosti, ktoré by sa mohli vzťahovať na ÚVM, boli predložené v decembri 2010 na paneurópskej konferencii o úradoch pre vyhľadávanie majetku. Navrhlo sa takisto pravidelné hodnotenie účinnosti ÚVM (na základe dosahovania ukazovateľov) prostredníctvom neformálnych návštev odborníkov, po ktorých by nasledovali diskusie v rámci platformy ÚVM.

Súčasne sa plánujú zmeny a doplnenia existujúceho právneho rámca o konfiškácii. V oznámení „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ“ Komisia informovala o svojom úmysle predložiť v roku 2011 návrhy právnych predpisov, ktorých cieľom bude posilniť právny rámec EÚ v oblasti habania majetku[12]. Nezdá sa, že by toto rozhodnutie, ktorým sa vytvára právny rámec pre výmenu informácií medzi ÚVM, malo závažné nedostatky. Nové právne predpisy však poskytujú Komisii, Európskemu parlamentu a Rade príležitosť na zavedenie nových ustanovení, ktorých cieľom je posilniť právomoci ÚVM a prípadne aj ich možnosti prístupu k informáciám.

Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby túto správu zohľadnili a aby Komisii a sekretariátu Rady poskytli všetky ďalšie príslušné informácie v súlade s článkom 8 rozhodnutia.

Päť členských štátov doposiaľ neurčilo svoje úrady pre vyhľadávanie majetku. Keďže každá sieť je len taká silná ako jej najslabší článok, táto skutočnosť môže podstatne obmedziť schopnosť členských štátov vypátrať nezákonne získaný majetok v Európskej únii. Komisia očakáva, že všetky členské štáty, ktoré toto rozhodnutie zatiaľ neimplementovali, tak bezodkladne urobia.

[1] Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2007, s. 103.

[2] Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

[3] Sieť CARIN predpokladá dve operačné kontaktné miesta (jedno na presadzovanie práva a jedno justičné) na krajinu. Je podporovaná Komisiou a Europolom (kde sídli jej stály sekretariát) a zahŕňa odborníkov z viac ako 50 krajín a jurisdikcií vrátane 26 členských štátov EÚ.

[4] Napr. trestné činy, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykači.

[5] Napr. e-mail v prípade jednoduchých žiadostí alebo formulár, ktorý na výmenu informácií používajú kontaktné miesta CARIN.

[6] So zreteľom na ustanovenia rozhodnutia o použití údajov prijímajúcim členským štátom by uplatniteľné právne predpisy malo predstavovať rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60. Neexistuje takýto odkaz, pretože rámcové rozhodnutie bolo prijaté rok po prijatí rozhodnutia.

[7] KOM(2008) 766 v konečnom znení, 20.11.2008.

[8] Úrad Europolu pre majetok z trestnej činnosti pomáha finančným vyšetrovateľom pri vypátraní príjmov z trestnej činnosti v iných krajinách. V roku 2007 spolupracoval pri 133 vyšetrovaniach.

[9] Sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) je komunikačný nástroj novej generácie, ktorý bol vytvorený na umožnenie rýchlej, bezpečnej a užívateľsky ústretovej výmeny operačných a strategických informácií a spravodajských informácií súvisiacich s trestnou činnosťou medzi členskými štátmi, Europolom a tretími krajinami, s ktorými Europol uzatvoril dohodu o spolupráci.

[10] Ide o vnútroštátne centrálne kontaktné miesta na výmenu informácií s Europolom.

[11] KOM (2010) 673 z 22.11.2010.

[12] Na základe týchto právnych predpisov by bolo možné zhabať majetok tretej strany a uplatňovať rozšírené právomoci na habanie majetku. Členským štátom by zároveň uľahčili vzájomné uznávanie príkazov na zhabanie majetku bez predchádzajúceho odsúdenia.