23.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/124

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a jej dobré riadenie sú dôležité pre celý potravinový dodávateľský reťazec i pre poľnohospodárov. Zložité a zdĺhavé administratívne procesy sú pre poľnohospodárov často záťažou. Návrh na reformu a zjednodušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je oprávnený, pokiaľ zvyšuje administratívnu účinnosť a rozširuje možnosti orgánov.

1.2

EHSV osobitne upozorňuje na skutočnosť, že niektoré nové právomoci môžu pre členské štáty znamenať vyššie administratívne náklady na činnosť platobných agentúr a certifikačných orgánov. Tomuto problému by sa malo pri uplatňovaní návrhu predísť.

1.3

EHSV sa domnieva, že je potrebné bližšie objasniť rozsah právomocí, ktoré budú udelené na prijímanie delegovaných aktov. Dôležité ustanovenia musia byť sformulované jasnejšie a presnejšie než v návrhu Komisie.

1.4

EHSV sa nazdáva, že je podstatné, aby základné nariadenie obsahovalo všetky kľúčové pravidlá, ktoré dávajú konkrétnu podobu základným zásadám poľnohospodárskej politiky. V iných ohľadoch môžu byť právomoci presunuté na Komisiu. Rozsah vykonávacích právomocí v poľnohospodárskej politike musí byť dostatočne široký, aby sa dala účinne riadiť.

1.5

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby Komisia pri prijímaní delegovaných aktov poskytla značný priestor pre konzultácie s expertmi členských štátov. Otvorený a široký konzultačný proces môže obmedziť neistotu a zmätok, ktorý vznikol pri príprave reformy. Členské štáty musia mať dostatok príležitostí zapojiť sa do prípravy špecifických ustanovení.

1.6

EHSV očakáva, že navrhnuté zmeny a doplnenia uľahčia financovanie a riadenie poľnohospodárskej politiky EÚ, čo by znamenalo zjednodušenie a obmedzenie byrokratických postupov. Je však poľutovaniahodné, že bez odbornej pomoci je skutočne veľmi ťažké porozumieť príslušným finančným predpisom a interpretovať ich. Preto je potrebné ďalej pokračovať v procese zjednodušovania a zintenzívniť toto úsilie.

2.1

Podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) môže právny predpis delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

2.2

V súlade s článkom 291 ZFEÚ ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, právny predpis zverí Komisii vykonávacie právomoci prijímať vykonávacie akty.

2.3

Cieľom návrhu Komisie je dať jej na základe legislatívneho aktu právomoc prijímať delegované akty (článok 209 ZFEÚ) alebo vykonávacie predpisy (článok 291 ZFEÚ) v určitých oblastiach. Pokiaľ ide o delegované právomoci, právomoci Komisie sú pre každú oblasť stanovené v základnom nariadení. Komisia pri prijímaní delegovaných aktov konzultuje s expertmi členských štátov, ale v týchto prípadoch sa nepostupuje podľa komitologického postupu. Komisia však dodrží komitologický postup pri prijímaní vykonávacích aktov, pričom v tomto prípade majú experti členských štátov príležitosť predkladať pripomienky k navrhovanej legislatíve a oficiálne o nej hlasovať.

2.4

Zámerom návrhu je tiež zjednodušiť postupy zrušením dvoch nariadení Rady. Príslušné regulačné ustanovenia by sa presunuli do navrhovaného nariadenia. Návrh sa okrem toho zameriava na zjednodušenie postupov pri vymáhaní s cieľom znížiť administratívnu záťaž členských štátov.

3.1

Komisia mala v poľnohospodárskej politike tradične rozsiahle právomoci. Teraz navrhuje, aby sa pravidlá dohľadu a riadenia, ako aj osobitné záväzky prijímali ako delegované akty. Na národnej úrovni sa už v určitých prípadoch objavili ťažkosti s výkladom a systémami platieb, účtovníctva a monitorovania jestvujúcej podpory poľnohospodárstva. Bolo by vhodné položiť si otázku, či delegované akty ponúkajú lepšie podmienky pre finančné riadenie. Hrozí tiež, že zavedenie delegovaných aktov by pre členské štáty znamenalo vyššie náklady na riadenie a monitorovanie podpory.

3.2

Návrh Komisie obsahuje viac ako tucet bodov, ktoré jej udeľujú právomoci prijímať delegované akty. Tieto právomoci sa týkajú okrem iného povinností platobných agentúr a prijímania postupov, ako aj menovania certifikačných orgánov, dobrého hospodárenia s prostriedkami a zverejňovania informácií o dotáciách. Presný charakter delegovaných právomocí a rozsah, v akom boli udelené Komisii, vyvoláva niekoľko otázok. Navrhované právomoci sa zdajú byť príliš široké a príliš všeobecné.

3.3

Konkrétne je potrebné presnejšie sformulovať povinnosti certifikačných orgánov, pretože návrh nemôže rozšíriť rozsah ich právomocí.

3.4

Návrh tiež obsahuje nové body týkajúce sa právomocí prijímať vykonávacie akty. Tieto právomoci sa týkajú dodržiavania fiškálnej disciplíny, pravidiel predkladania dokumentov Komisii a zúčtovania. Zdá sa, že cieľ týchto právomocí je vymedzený lepšie ako cieľ delegovaných aktov.