Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Energetické zásobovanie: aká susedská politika je potrebná na zabezpečenie dodávok do EÚ?“

(prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ)

2011/C 132/04

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Budúce maďarské predsedníctvo Európskej únie sa 15. novembra 2010 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

„Energetické zásobovanie: aká susedská politika je potrebná na zabezpečenie dodávok do EÚ?“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. marca 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca 2011) prijal 86 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) si želá:

2.   Úvod

2.1   Žiadosť predsedníctva Rady EÚ adresovaná Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru sa týka jedného z najcitlivejších a najzákladnejších bodov stratégie EÚ 27 krajín v energetike: zabezpečenia energetického zásobovania pomocou susedskej politiky, nástroja spolupráce EÚ.

2.2   V posledných rokoch sa energetické otázky stali podstatnou a prioritnou témou hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky. Udržateľný rozvoj v súčasnosti i v budúcnosti závisí od dostupnosti energie, od jej obozretného a uvedomelého využívania, od výskumu nových zdrojov energie v spojení s cieľom dospieť k spoločnosti s nízkymi emisiami.

2.3   Právny rámec

2.3.1   Lisabonskou Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) bol schválený nový článok 194, ktorý stanovuje pôsobnosť EÚ v energetickej politike, v ktorej sa v duchu solidarity medzi členskými štátmi sledujú tieto ciele:

2.3.2   V článku 4 ods. 2 písm. i) ZFEÚ sa stanovuje spoločná právomoc EÚ a členských štátov v energetike.

2.3.3   Pokiaľ ide o medzinárodné dohody dáva článok 216 ZFEÚ Európskej únii právomoc potrebnú na uzatváranie dohôd potrebných na dosiahnutie cieľov EÚ.

2.4   Závislosť EÚ od dodávateľov z tretích krajín

2.4.1   Európska únia je vo veľkej miere závislá na energetických dodávkach z tretích krajín. V rokoch 1997 – 2007 sa napriek zníženiu energetickej náročnosti o 17 percentuálnych bodov závislosť od zahraničných dodávok zvýšila zo 45,0 na 53,1 % (ukazovatele stavu energetiky, dopravy a životného prostredia, Eurostat 2009). Iba Dánsko naďalej zostáva čistým vývozcom energie a jeho vývoz predstavuje 25,4 % jeho potrieb. Poľsko zaznamenalo nárast závislosti zo 6,4 % v roku 1997 na 25,5 % v roku 2007.

2.4.2   Malta, Luxembursko, Cyprus, Írsko, Taliansko a Portugalsko sú krajiny, ktoré majú najväčšiu percentuálnu závislosť v rozsahu 82 až 100 %.

2.4.3   Pokiaľ ide o zdroje, stúpla závislosť EÚ 27 krajín pri rope zo 75,8 na 82,6 %. Dánsko je jediná krajina, ktorá podstatne zvýšila svoj vývoz, kým všetky ostatné krajiny sú čistými dovozcami.

2.4.4   Pokiaľ ide o zemný plyn, závislosť pozoruhodne vzrástla o 33 % zo 45,2 na 60,3 %. Dánsko a Holandsko sú jedinými vyvážajúcimi krajinami, kým Írsko zaznamenalo v rokoch 1997 – 2007 najväčší nárast z 31,2 na 91,4 %.

2.4.5   Primárna výroba energie v Európe klesla z 962 384 000 toe v roku 1997 na 849 592 000 toe v roku 2007 s takýmto rozdelením medzi jednotlivé zdroje: 10 % čierne uhlie, 12 % hnedé uhlie, 14 % ropa, 20 % zemný plyn, 28 % jadrové palivo. Obnoviteľné zdroje prispievajú 16 %.

2.4.6   Hrubá domáca spotreba sa zvýšila o 6 % z 1 704 473 000 toe na 1 806 378 000 toe s podielmi: 13 % čierne uhlie, 6 % hnedé uhlie, 36 % ropa, 23 % zemný plyn, 13 % jadrové palivo, 8 % obnoviteľné zdroje. Na rozdiel od podstatnej stability ropy, jadrových palív a hnedého uhlia sa v tomto desaťročí využívanie čierneho uhlia znížilo o 7 %, zemného plynu zvýšilo o 20 % a obnoviteľných zdrojov o 50 %, ktoré však zostávajú zatiaľ pri veľmi nízkom podiele 8 %.

2.5   Dovozy podľa krajín pôvodu

2.5.1   Hlavnými dodávateľmi palív na výrobu energie boli (v roku 2007):

2.5.2   Z rozboru tejto tabuľky vyplýva, že dovozy sa sústreďujú na niekoľko málo krajín, čo je veľmi podstatné. Pri zemnom plyne pochádza 86 % zo 4 krajín, pri rope 71 % z 5 krajín, pri čiernom uhlí 89 % zo 6 krajín a takisto zo 6 krajín pochádza 87 % uránu.

2.5.3   Hlavným partnerom takmer pri všetkých palivách je Rusko, dovozom z ktorého EÚ pokrýva približne 30 % svojich energetických potrieb a tento dovoz neustále stúpa. Ďalšími partnermi, ktorí dodávajú najvýznamnejšiu časť energetických surovín sú Nórsko, Alžírsko a Líbya pri skvapalnených uhľovodíkových palivách a Austrália, Kanada, Kolumbia a Niger pri čiernom uhlí a uráne.

2.5.4   Pri elektrine zaznamenávame veľké fluktuácie. Z desiatich rokov, ktorým sa venuje správa Eurostatu z roku 2009, sa v troch rokoch zaznamenal čistý vývoz, tri roky boli dopyt a ponuka na trhu v podstate vyvážené a v piatich rokoch bolo možné pozorovať rozmach dopytu voči dodávateľom z tretích krajín. Taliansko je najdôležitejším dovozcom elektriny so 46 283 GWh a Francúzsko najdôležitejším vývozcom s 56 813 GWh. V roku 2007 sa do EÚ 27 krajín doviezlo 10,5 TWh elektriny.

3.   Politika EÚ

3.1   Pokračujúce zvyšovanie cien ropy a na ňu naviazaných uhľovodíkových palív sa v roku 2008 prejavilo stúpnutím kótovanej ceny z 90 dolárov vo februári na 147,27 dolára 11. júla, čo bolo historické maximum. Už predtým bola kríza dodávok plynu, ktorá v januári 2006 vyvrcholila zablokovaním dodávok plynu Gazpromom ukrajinskému partnerovi Naftogazu, podnetom na to, že sa téma energetiky a istoty dodávok presunula do centra politických diskusií. Kríza v roku 2009 bola ešte horšia pre krajiny východnej Európy. Andris Piebalgs, člen Európskej komisie zodpovedný za energetiku reagoval na krízu rozhodne a inteligentne a podarilo sa mu zabezpečiť pravidelné dodávky, aj keď v tom čase pre zníženie tlaku v plynovodoch poklesli dodávky do EÚ približne o 30 %.

3.2   Energetika bola dôležitou súčasťou už Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) z roku 1952 aj Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) z roku 1957, a pri diskusiách o rímskych zmluvách zastávali niektorí účastníci názor, že energetika by mala byť plne začlenená do činností spoločného trhu a pevne zakotvená medzi európske kompetencie.

3.3   Až s odstupom rokov čeliac vážnej kríze sme si uvedomili, že energetická závislosť Európy má mimoriadne veľký význam z ekonomického hľadiska, ale predovšetkým, že sa energetické dodávky pokojne dajú použiť na vyvíjanie politického tlaku.

3.4   Je zrejmé, že stúpajúca závislosť EÚ od dodávok pochádzajúcich z nedemokratických a nestabilných oblastí a krajín, v ktorých sa často nerešpektujú ľudské a sociálne práva, a závislosť od ruských dodávok, predovšetkým plynu, vyvoláva obavy a mohla by z dlhodobého hľadiska pripraviť mnoho ťažkostí členským štátom, ale predovšetkým ohroziť celkovú bezpečnosť EÚ.

3.5   Medzinárodné prostredie sa podstatne zmenilo. Ekonomická a politická úloha Číny, Indie a Brazílie, dlhodobé stratégie Spojených štátov zachovať čo najdlhšie vlastné zásoby zvyšovaním energetického dopytu na medzinárodných trhoch, ubúdajúca stabilita a radikalizácia konfliktov v regiónoch, v ktorých sídlia vývozcovia, si vyžadujú prudký obrat v európskej politike. Energetická bezpečnosť sa stala nevyhnutným činiteľom národnej bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja.

4.   Nové scenáre

4.1   Vzhľadom na strategický význam energetickej bezpečnosti, by nový scenár mal brať do úvahy všetky možné alternatívy v susedných krajinách na východe, na juhu, v Stredozemí a na Blízkom východe. Treba urýchliť úplnú realizáciu energetického partnerstva EÚ a Afriky a začať s prípravou veľkej medzinárodnej konferencie o dostupnosti energie a energetickej bezpečnosti, ktorej výsledkom by boli nové spoločné pravidlá. Ak by sa dosiahla celosvetová dohoda o energetickej bezpečnosti, mali by byť kontrolou jej uplatňovania poverené špecializované medzinárodné agentúry. Vzhľadom na životnú dôležitosť témy by základom mala byť účasť veľkých medzinárodných inštitúcií.

4.2   EÚ by mala istotu dodávok považovať za jednu z priorít vlastnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a k zodpovednosti za zahraničnú politiku pričleniť novú funkciu vysokého predstaviteľa pre energetickú politiku. Aj keď sa dosiahli určité pokroky v spoločnej politike, pretrváva tendencia členských štátoch držať opraty pevne vo vlastných rukách vďaka dvojstranným vzťahom s producentskými krajinami.

4.3   Napriek zmenám zmluvy a novému článku 194 ZFEÚ ešte nie je jasné, ako bude EÚ vykonávať svoje právomoci a predovšetkým čo pri operatívnej činnosti znamená „duch solidarity“. Niektoré kroky vpred sa urobili, napríklad pri strategických zásobách plynu, kde prvýkrát vidno solidárne úsilie. Komisia sa snaží o uplatňovanie serióznej zahraničnej politiky. V tomto roku bude vydané oznámenie o medzinárodnej politike a energetickej bezpečnosti. Niektoré členské štáty naopak vyvíjajú samostatnú zahraničnú politiku energetického zásobovania, osobitne s Ruskom a niektorými krajinami Stredozemia, čo spôsobuje vážne problémy iným krajinám a oslabuje schopnosť spoločne uplatňovať silu EÚ.

4.4   Je zrejmé, že súčasné znenie zmluvy je užitočným kompromisom, ale je nedostatočné na zvládanie budúcich výziev. Malo by sa uvažovať o tom, že energetická politika ako celok bude pretvorená do špecifickej zmluvy podobnej zmluve o Euratome, pričom by sa bezpečnostnej politike dala silná inštitucionálna podoba, ktorá by zahŕňala aj energetickú bezpečnosť. Energetická jednostrannosť sa musí prekonať silnou spoločnou politikou energetickej solidarity založenej na diverzifikácii, kombinácii energetických zdrojov prispôsobených podmienkam a črtám každého členského štátu, ale predovšetkým na ekologickej udržateľnosti berúc do úvahy, že hlavné energeticky náročné odvetvia, ako je výroba, prenos a distribúcia elektrickej energie, doprava, vykurovanie, sú tie odvetvia, ktoré najviac prispievajú k emisiám skleníkových plynov.

4.5   Východný rozmer vonkajšej politiky EÚ

4.5.1   Pokiaľ ide o susedskú politiku, napríklad vo vzťahu s krajinami na východe, ako sú Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko, by sa napriek známym politickým ťažkostiam mala zintenzívniť spolupráca a pridruženie týchto krajín k spoločnej politike, samozrejme v rámci záruky a dodržiavania demokratických pravidiel a ľudských práv, ktoré boli nedávno ťažko skúšané v Bielorusku v súvislosti s násilnými represiami voči opozícii. Skúsenosti energetických spoločenstiev s krajinami Balkánu a krajinami na východe sú kladné. Spoločenstvo, ktoré vzniklo na podporu možnej integrácie krajín bývalej Juhoslávie sa postupne rozšírilo a nedávne pričlenenie Ukrajiny k projektu ešte viac integruje našich susedov a krajiny Strednej Ázie, ako je Uzbekistan a Kirgizsko.

4.5.2   V roku 2008 Poľsko a Švédsko navrhli vytvorenie Východného partnerstva ako iniciatívu EÚ zameranú na šesť susedných krajín (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu), ktorej cieľom je prehĺbenie politickej spolupráce a hospodárskej integrácie, ako aj vytvorenie štruktúr multilaterálnej spolupráce v regióne. Prvý oficiálny summit krajín Východného partnerstva, ktorým sa začala jeho činnosť, sa konal 7. mája 2009 v Prahe.

4.5.3   EHSV je zapojený do troch zo štyroch tematických platforiem Východného partnerstva a naliehavo požaduje prístup na platformu 3 „energetická bezpečnosť“, ktorá sa zaoberá posilňovaním energetického spoločenstva a energetickej charty, zvyšovaním energetickej účinnosti a úlohou obnoviteľných zdrojov energie. Rozvoj energeticky účinného hospodárstva východných partnerov EÚ a presadzovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie v susedských krajinách musí byť jedným z hlavných smerovaní činnosti v rámci partnerstva. Je potrebné vyvíjať ďalšiu činnosť na podporu spolupráce, modernizácie energetickej infraštruktúry i ďalších vzájomných prepojení sietí výroby a distribúcie energie.

4.5.4   Tieto otázky sú pre občiansku spoločnosť životne dôležité a preto by sa nemali ponechať výlučne na zváženie verejným orgánom a finančným inštitúciám. EHSV požaduje, aby do platformy Východného partnerstva boli systematicky, teda nielen ad hoc, začleňovaní zástupcovia pracovnej skupiny 3 „životné prostredie, klimatické zmeny a energetická bezpečnosť“ pôsobiacej v rámci občianskeho fóra Východného partnerstva, vzhľadom na to, že na názor občianskej spoločnosti, vrátane sociálnych partnerov, sa často zabúda alebo dokonca sa nemôže prejaviť. Pokusom o posilnenie sociálneho dialógu v oblasti hospodárstva, a teda aj energetiky, je iniciatíva vytvoriť podnikateľské fórum v rámci Východného partnerstva.

4.6   Európsko-stredomorský rozmer vonkajšej politiky EÚ

4.6.1   Politické zmeny prebiehajúce v niektorých krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora nútia politikov konzultovať s občianskou spoločnosťou na obidvoch pobrežiach Stredozemného mora problematiku budúcej spoločnej energetickej politiky a zapájať ju do nej s cieľom zabezpečiť, aby nevznikol dojem, že táto politika je vnucovaná zhora alebo zvonka, ale aby sa jej dostalo skutočnej podpory širokej verejnosti. EHSV vyvíja aktivity smerujúce k vytvoreniu zhromaždenia hospodárskych a sociálnych rád Stredozemia do jesene 2011. Toto zhromaždenie by mohlo poskytnúť priestor na diskusie občianskej spoločnosti o energetickej politike.

4.6.2   EÚ by mala navrhnúť združenie do špecifického energetického spoločenstva aj pri krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora. Dokončenie programu Medring, čiže spojenia elektrických sietí, pripravovaných projektov ako je Desertec, plánu európsko-stredomorského partnerstva na využívanie slnečnej energie, ako aj samotná stredomorská spolupráca by mali priniesť začiatok zintenzívnenej spolupráce napríklad v krajinách severnej Afriky, v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov, dopravy, prepojenia sietí a modernizácie výrobných a prenosových sústav.

4.6.3   Prínosy pre EÚ sú jednoznačné. Zlepšenie infraštruktúry našich partnerov v Stredozemí im pomôže dosiahnuť mnohé spoločné ciele: udržateľný rozvoj, zníženie celkovej energetickej náročnosti, ktoré by prispelo k stabilizácii energetickej bezpečnosti a cien surovín, a tiež zníženie emisií.

4.6.4   Tieto aj finančné príspevky s podporou Európskej investičnej banky v prípade stredomorských krajín a Európskej banky pre obnovu a rozvoj v niektorých krajinách v oblasti jej pôsobnosti by mohli byť hospodárskou pomocou, k podpore ktorej by sa mala EÚ zaviazať v prospech menej rozvinutých hospodárstiev, aby im umožnila udržateľný rozvoj s nízkymi emisiami CO2.

4.7   Strategickú os, v rámci ktorej Spoločenstvo bude podporovať partnerské krajiny, budú v blízkej budúcnosti tvoriť programy na výrazné zlepšenie energetickej účinnosti. Takýto projekt zapadá aj do spolupráce pri ochrane životného prostredia a nadviaže na nové ciele po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

4.8   Ciele novej energetickej diplomacie voči producentským, tranzitným a spotrebiteľským krajinám by mali byť zaradené do nového európskeho inštitucionálneho rámca, do dohôd a zmlúv, ktorých príkladom môže byť zmluva o energetickej charte a protokol o energetickej účinnosti, čo sú nástroje spolupráce a urovnávania medzinárodných sporov, ktoré jestvujú už dvadsať rokov, ale neboli osobitne účinné.

4.9   Európska únia by mala propagovať novú chartu a nový protokol s krajinami na južnom pobreží Stredozemného mora, začať s revíziou a posilnením súčasnej charty a zaviazať členské krajiny k politike energetickej solidarity. V tejto súvislosti má osobitný význam rozvoj integrácie pobaltských krajín.

4.10   Severný ľadový oceán a Barentsovo more budú patriť medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce hospodárske oblasti EÚ a budú oblasťami s rozhodujúcim významom pre Nórsko, Rusko, Spojené štáty a Kanadu. Miestne i celosvetové záujmy tohto regiónu sú európskou problematikou, ktorej sa možno venovať iba v rámci silnej a realistickej politiky EÚ.

4.11   Jednostrannosť dramaticky obmedzila potenciál váhy EÚ a fakticky umožnila dodávateľským krajinám, predovšetkým Rusku, aby rozhodujúcim spôsobom vplývali na demokratické rozhodnutia niektorých svojich susedov. Pre EÚ je okrem iného určených 67 % ruského vývozu energetických produktov a zo zrejmých susedských a politických dôvodov by Rusko nemohlo ľahko nájsť iné také dostupné trhy, ako je ten náš.

4.12   Rusko by malo byť prijaté do WTO s podmienkou, že dá presné záruky za správanie svojich energetických monopolov, ktoré sa často nechajú inšpirovať a podporovať politickou mocou, a samozrejme za predpokladu, že svoje konflikty s Gruzínskom vyrieši dvojstrannou zmluvou.

5.   Strategické partnerstvo s USA, Japonskom, Brazíliou, Indiou a Čínou

5.1   Podstatný význam bude mať rozvoj strategických partnerstiev s hlavnými aktérmi svetového energetického trhu: USA, Japonskom, Brazíliou, Indiou a Čínou. Spolupráca a dohody by mali obsahovať špecifickú tému zaručených dodávok za primerané ceny, prioritu energetickej účinnosti a obmedzovanie emisií skleníkových plynov.

5.2   Téma bezpečnosti dodávok, ktorá má zjavné dôsledky na všeobecnú bezpečnosť, udržateľný rozvoj a boj proti klimatickým zmenám, si vyžaduje široký multilaterálny súhlas. Hospodárska súťaž nemôže ohrozovať stabilitu a mier a musí sa počítať s možným zostrením medzinárodného napätia, ktoré je už teraz typické pre mnohé oblasti, z ktorých sa dodávajú uhľovodíkové suroviny.

5.3   Energetika je už dlho témou diskusií krajín G20. Tieto diskusie, ktorých výsledkom sú často iba zoznamy dobrých úmyslov by sa mali pretvoriť do dohôd a strategických partnerstiev. Realistickejším prístupom sú pravdepodobne dvojstranné dohody. EÚ často zabúda, že je hlavnou ekonomickou oblasťou sveta, a nedokáže u svojich partnerov presadiť svoj program, ktorým sa majú upevniť hlavné usmernenia európskej zahraničnej politiky určené na obranu zásad demokracie, dodržiavania ľudských práv, sebaurčenia národov alebo na odmietnutie použitia vojny ako prostriedku na riešenie konfliktov medzi národmi, lebo na ich riešenie by sa mali posilniť medzinárodné inštitúcie.

5.4   Nové rozvíjajúce sa hospodárstva majú takisto ako EÚ záujem o medzinárodný rámec stabilných a zaručených dodávok za primerané ceny. Činnosť EÚ by mala počítať aj s vytváraním strategických partnerstiev s týmito krajinami, čím by sa podporila sústava pravidiel trhového hospodárstva, ktoré by upevňovali spoluprácu a zabraňovali zbytočnej a nákladnej honbe za surovinami.