31.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 99/1


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 16. februára 2011

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) a k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov

(CON/2011/12)

2011/C 99/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 22. septembra 2010 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (1) (ďalej len „navrhované prepracované znenie smernice“). Dňa 30. septembra 2010 prijala ECB žiadosť Rady o stanovisko k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov (2) (ďalej len „navrhovaná zmena a doplnenie smernice“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované prepracované znenie smernice a navrhovaná zmena a doplnenie smernice obsahujú ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

1.

ECB víta cieľ navrhovaného prepracovaného znenia smernice, ktorým je vytvorenie komplexného harmonizovanejšieho rámca pre systémy ochrany vkladov. ECB oceňuje skutočnosť, že navrhované prepracované znenie smernice zahŕňa mnohé z odporúčaní uvedených v: a) stanovisku ECB CON/2008/70 (3) k staršiemu návrhu zmien a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (4) a b) príspevku Eurosystému do verejnej konzultácie Európskej komisie o revízii smernice 94/19/ES (5). ECB oceňuje, že do navrhovaného prepracovaného znenia smernice boli zahrnuté jej odporúčania: a) ďalej harmonizovať kritériá oprávnenosti a úrovne krytia pre ochranu vkladov (6); b) zvýšiť požiadavky na informácie od úverových inštitúcií týkajúce sa rozsahu ochrany vkladov poskytnutej prostredníctvom príslušných systémov ochrany vkladov (7) a c) zaviesť čiastočné financovanie ex ante pre všetky systémy ochrany vkladov (8). ECB považuje tieto prvky regulačného rámca systémov ochrany vkladov za kľúčové z hľadiska finančnej stability.

2.

ECB tiež poznamenáva, že sprievodná správa Európskej komisie k navrhovanému prepracovanému zneniu smernice (9) sa zaoberá otázkou vývoja ďalších opatrení na koordináciu ochrany vkladov na úrovni Únie po tom, ako sa dosiahne vymedzená cieľová úroveň ich financovania. Nedávno prijaté oznámenie Komisie o rámci EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore (10) zároveň odkazuje na možnosť preskúmania synergií medzi systémami ochrany vkladov a novozriadenými fondmi na riešenie problémov finančných inštitúcií. Eurosystém sa vzhľadom na svoje úlohy v oblasti finančnej stability o túto oblasť veľmi zaujíma a v spolupráci s Komisiou bude sledovať pokrok pri týchto prácach.

3.

ECB uznáva, že navrhovaná zmena a doplnenie smernice, ktorá aktualizuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (11), zvýši harmonizáciu systémov náhrad pre investorov v Únii. Hoci ECB nepripomienkuje tento legislatívny nástroj podrobne, považuje za dôležité, aby bol regulačný rámec Únie naďalej založený na predpoklade rozličných rizikových profilov vkladateľov a investorov.

Konkrétne pripomienky k systémom ochrany vkladov

Rozsah krytia

4.

Navrhované prepracované znenie smernice bude vyžadovať od všetkých úverových inštitúcií, aby sa stali členmi systémov ochrany vkladov, ktoré budú poskytovať ochranu vkladov na základe harmonizovaných podmienok (12) a aby boli tieto systémy ochrany vkladov v zásade financované jednotlivými príspevkami ex ante svojich členov. ECB považuje takúto harmonizáciu za potrebnú na zabezpečenie rovnakých podmienok v kontexte jednotného trhu Únie v oblasti finančných služieb. Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) tiež podporuje čo najširšie členstvo v systémoch ochrany vkladov (13). ECB zároveň uznáva, že v niektorých členských štátoch dlhodobo úspešne fungujú systémy vzájomných a dobrovoľných záruk, ktoré dosahujú ochranu vkladov pomocou iných opatrení, ako je vopred definovaná ochrana vkladov, napr. prostredníctvom dojednaní o vzájomnej pomoci. ECB vychádza z toho, že cieľom navrhovaného prepracovaného znenia smernice nie je obmedziť schopnosť systémov vzájomných a dobrovoľných záruk naďalej poskytovať ochranu ich členským inštitúciám spôsobom charakteristickým pre takéto systémy, a že takáto ochrana by sa poskytovala popri ochrane vkladov, ktorá bude ponúknutá klientom takýchto členských inštitúcií v súlade s navrhovaným prepracovaným znením smernice. ECB v tejto súvislosti víta desaťročné prechodné obdobie na dosiahnutie cieľovej úrovne financovania ex ante, ktoré je stanovené v navrhovanom prepracovanom znení smernice s cieľom zmierniť tlak na úverové inštitúcie, ktoré neboli predtým povinné platiť príspevky do systému ochrany vkladov (14).

5.

ECB odporúča (15), aby vyňatie vkladov držaných verejnými orgánmi z režimu navrhovaného prepracovaného znenia smernice bolo vyjadrené s použitím presnejšieho, pôvodného jazyka smernice 94/19/ES a preto by malo odkazovať na „štát a ústredné správne orgány“ a „krajské, regionálne, miestne a obecné orgány“ (16).

Lehota na vyplácanie náhrad

6.

ECB víta zásadu ďalšieho skracovania výplatných lehôt pri chránených vkladoch (17). Dosiahnutie navrhovaného skrátenia lehoty na sedem dní by sa však mohlo ukázať ako zložité, keďže by sa malo zaviesť krátko po jej pôvodnom skrátení na dvadsať pracovných dní, ktoré malo byť implementované členskými štátmi do konca roku 2010 (18). ECB odporúča (19), aby sa navrhované prepracované znenie smernice zmenilo a doplnilo tak, aby Komisia i) prehodnotila implementáciu pôvodného skrátenia na dvadsať pracovných dní a ii) na základe výsledkov prehodnotenia pripravila návrhy ohľadom ďalšieho možného skrátenia alebo skrátení výplatnej lehoty.

Financovanie

7.

Podľa navrhovaného prepracovaného znenia smernice musí systém ochrany vkladov dosiahnuť počas desaťročného prechodného obdobia úroveň financovania ex ante vymedzenú percentom oprávnených vkladov (20). ECB víta zavedenie výslovnej cieľovej úrovne financovania ex ante, čo značne zvyšuje finančnú stabilitu a prispieva k vytvoreniu rovnakých podmienok tým, že sa bremeno financovania systému ochrany vkladov presúva na členské úverové inštitúcie, t. j. subjekty kontrolujúce riziká, ktoré systémy ochrany vkladov poisťujú. ECB vychádza z toho, že úroveň financovania ex ante je predmetom diskusie vedenej ako súčasť legislatívneho procesu Únie. ECB odporúča (21), aby sa úroveň financovania ex ante vymedzila s použitím odkazu na „kryté vklady“, t. j. oprávnené vklady, ktoré neprekračujú úroveň krytia (22), berúc do úvahy, že kryté vklady odrážajú úroveň záväzkov v systéme ochrany vkladov presnejšie ako oprávnené vklady.

8.

Pokiaľ ide o výpočet jednotlivých príspevkov členov systému ochrany vkladov, ECB v zásade víta navrhovaný model príspevkov čiastočne založených na riziku spolu s ustanoveniami, ktorými sa zabezpečuje porovnateľnosť rôznych tried aktív (23). Cieľom tohto modelu, ktorý zahŕňa odporúčania Spoločného výskumného strediska Komisie (24), je ponechať výpočet dostatočne jednoduchý, aby umožnil porovnateľnosť jednotlivých príspevkov pri uplatnení viacerých významných kľúčových (založených na riziku) a doplňujúcich (nezaložených na riziku) ukazovateľov. ECB odporúča (25), aby navrhované prepracované znenie smernice ustanovovalo, že podrobné prvky metodológie výpočtu sa upravia prostredníctvom technických noriem a usmernení vypracovaných Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), ktoré sú založené na overených empirických údajoch a podporujú rovnaké zaobchádzanie.

9.

Ak je financovanie ex ante nedostatočné na vyplatenie vkladateľov, navrhované prepracované znenie smernice stanovuje tri kroky pre dodatočné financovanie ex post. ECB má k tomu tieto pripomienky:

9.1.

Ako prvý krok budú členovia systému ochrany vkladov povinní zaplatiť mimoriadne príspevky do výšky 0,5 % oprávnených vkladov (26). ECB víta toto riešenie, ktoré do plnenia výnimočných požiadaviek zapája samotný finančný sektor, čím obmedzuje podnety na morálny hazard, ktorý je so systémom ochrany vkladov spojený a poskytuje priestor na účinný tlak zo strany členov.

9.2.

Ako druhý krok sa môže aktivovať mechanizmus vzájomných pôžičiek, ktorý umožní systému ochrany vkladov fungujúcemu v členskom štáte poskytnúť pôžičku do výšky 0,5 % svojich oprávnených vkladov inému takému systému ochrany vkladov, ktorá sa musí splatiť aj s úrokom do piatich rokov (27). ECB poznamenáva, že aktivácia cezhraničných dojednaní o pôžičkách medzi systémami ochrany vkladov by mohla viesť k prípadom, kedy by sa systém ochrany vkladov poskytujúci pôžičku neskôr ocitol v situácii, v ktorej by musel pokryť vlastné potreby výplat alebo k prípadom, kedy by mal systém ochrany vkladov prijímajúci pôžičku väčší rozsah funkcií ako systém ochrany vkladov poskytujúci pôžičku, napr. by mal právomoc rekapitalizovať alebo poskytovať úvery krachujúcej úverovej inštitúcii vo svojom členskom štáte. ECB preto víta obmedzenia zavedené navrhovaným prepracovaným znením smernice vrátane obmedzenia, aby mohli byť požičané prostriedky použité len na vyplatenie nárokov vkladateľov (28). ECB vychádza z toho, že v súčasnom štádiu legislatívnej diskusie k navrhovanému prepracovanému zneniu smernice by boli dojednania o pôžičkách medzi systémami ochrany vkladov dobrovoľné. Ďalšími prvkami, ktoré by sa mali zvážiť pri regulácii tejto oblasti, sú: i) minimálne predpoklady na aktiváciu dojednaní o pôžičkách, ktoré by sa týkali vyčerpania iných finančných zdrojov systému ochrany vkladov prijímajúceho pôžičku a ii) podmienky, za ktorých môže byť pôžička poskytnutá vrátane záruk splatenia pre systém ochrany vkladov poskytujúci pôžičku. Zároveň je predmetom širšej diskusie, či majú systémy ochrany vkladov používať svoje prostriedky na účely krízového riadenia nad rámec vyplácania vkladateľov (29). ECB sa domnieva, že táto otázka by sa mala riešiť v rámci legislatívnych prác iniciovaných oznámením Komisie o riešení krízy.

9.3.

Ako tretí krok a ako poslednú možnosť by mali mať systémy ochrany vkladov pripravené alternatívne spôsoby financovania. ECB však poznamenáva, že pokiaľ ide o prípadnú účasť centrálnej banky, dojednania ohľadom financovania pre systémy ochrany vkladov musia byť v súlade so zákazom menového financovania ustanoveným v Zmluve a najmä so zákazom pre národné centrálne banky umožňovať prečerpávanie účtov alebo poskytovať iný druh úveru v zmysle článku 123 Zmluvy a jeho bližšieho vymedzenia prostredníctvom sekundárnej legislatívy Únie a ustálených zásad ECB (30).

10.

ECB vychádza z toho, že sa uvažuje o prípadnom stiahnutí pôvodného návrhu stanoviť hranice pre kumulovanú sumu vkladov a investícií systému ochrany vkladov, ktorá sa vzťahuje na jeden subjekt (31). ECB zastáva názor, že každé takéto prípadné obmedzenie investícií je potrebné posúdiť okrem iného v súvislosti s dopadom, aký môže mať na trhy s nástrojmi osobitných tried aktív. Toto by sa malo osobitne zvážiť vo vzťahu k investíciám systémov ochrany vkladov do nástrojov vydaných subjektami verejného sektora v členských štátoch.

11.

ECB z pohľadu finančnej integrácie podporuje ustanovenie navrhovaného prepracovaného znenia smernice, podľa ktorého sa úverovým inštitúciám, ktoré ukončia členstvo v jednom systéme a vstúpia do druhého systému, ich príspevky za posledných šesť mesiacov vyplatia alebo sa do druhého systému prevedú (32). Toto ustanovenie môže napomôcť reorganizácii cezhraničných úverových inštitúcií. Aby sa však zabránilo akémukoľvek prípadnému zneužitiu, táto úprava by sa mala obmedziť na prevod zaplatených príspevkov do nového systému (s vylúčením možnosti výplaty) a nemala by zahŕňať mimoriadne príspevky zaplatené na pokrytie pôvodných nedostatočných zdrojov systému ochrany vkladov (33).

Dohľad

12.

ECB víta, že dohľad nad systémami ochrany vkladov vykonávaný členskými štátmi bude posilnený stresovými testmi a že tieto budú predmetom partnerského preskúmania uskutočňovaného EBA a Európskym fórom poisťovateľov vkladov (34). Skutočnosť, že EBA bude dostávať informácie od systémov ochrany vkladov a od príslušných orgánov, najmä pokiaľ ide o financovanie systémov ochrany vkladov a cezhraničné pôžičky medzi systémami ochrany vkladov, môže napomôcť zabezpečeniu rovnakých podmienok a vyriešiť niektoré uvedené obavy, ktoré sa týkajú dojednaní o cezhraničných pôžičkách.

Pozmeňujúce návrhy

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného prepracovaného znenia smernice, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 16. februára 2011

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  KOM(2010) 368 v konečnom znení.

(2)  KOM(2010) 371 v konečnom znení.

(3)  Stanovisko ECB CON/2008/70 k zmenám a doplneniam smernice o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu (Ú. v. EÚ C 314, 9.12.2008, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5. Pozmeňujúce návrhy pripomienkované v stanovisku CON/2008/70 boli prijaté ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3).

(5)  Pozri „The Eurosystem’s stance on the Commission’s consultation document on the review of Directive 94/19/EC on deposit-guarantee schemes“ (Stanovisko Eurosystému ku konzultačnému dokumentu Komisie k revízii smernice 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov), august 2009 (ďalej len „príspevok Eurosystému z roku 2009“), dostupné na internetových stránkach ECB http://www.ecb.europa.eu

(6)  Pozri s. 4 príspevku Eurosystému z roku 2009.

(7)  Pozri s. 7 príspevku Eurosystému z roku 2009.

(8)  Pozri s. 12 príspevku Eurosystému z roku 2009.

(9)  Pozri správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Revízia smernice 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov“ z 12.7.2010, KOM(2010) 369 v konečnom znení, s. 4.

(10)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke, „Rámec EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore“ z 20.10.2010, KOM(2010) 579 v konečnom znení (ďalej len „oznámenie Komisie o krízovom riadení“), oddiel 5.2, s. 15; pozri tiež bod odôvodnenia 22 posledná veta navrhovaného prepracovaného znenia smernice a oddiel 7.4, s. 8 dôvodovej správy k navrhovanému prepracovanému zneniu smernice.

(11)  Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

(12)  Pozri článok 3 ods. 1 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(13)  Pozri „Core Principles for Effective Deposit Insurance Systems. A proposed methodology for compliance assessment“ (Kľúčové zásady efektívnych systémov poistenia vkladov. Navrhovaná metodológia pre posudzovanie súladu), konzultačný dokument BCBS z 25. novembra 2010 predložený na pripomienkovanie do 8. decembra 2010 (ďalej len „konzultačný dokument BCBS“), s. 15 („zásada 8 – povinné členstvo“), dostupné na internetových stránkach BCBS http://www.bis.org

(14)  Pozri druhý pododsek článku 20 ods. 1 v spojení s tretím pododsekom článku 9 ods. 1 a článok 2 ods. 1 písm. h) navrhovaného prepracovaného znenia smernice; pozri tiež oddiel 7.4, s. 7 dôvodovej správy k prepracovanému zneniu smernice; pozri tiež bod odôvodnenia 16 navrhovaného prepracovaného znenia smernice a oddiel 7.5, s. 8 dôvodovej správy k navrhovanému prepracovanému zneniu smernice.

(15)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 2 v prílohe tohto stanoviska.

(16)  Pozri body 3 a 4 v prílohe I smernice 94/19/ES.

(17)  Pozri článok 7 ods. 1 prvý pododsek navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(18)  Pozri článok 10 smernice 94/19/ES zmenený a doplnený článkom 1 ods. 6 písm. a) v spojení s článkom 2 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2009/14/ES.

(19)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 3 v prílohe tohto stanoviska.

(20)  Porovnaj poznámku pod čiarou 14.

(21)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 1 v prílohe tohto stanoviska.

(22)  Článok 2 ods. 1 písm. c) navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(23)  Pozri článok 11 a prílohy I a II navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(24)  Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie (jún 2009), „Possible Models for risk-based contributions to EU Deposit Guarantee Schemes“ (Možné modely príspevkov založených na riziku do systémov ochrany vkladov EÚ).

(25)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 4 v prílohe tohto stanoviska.

(26)  Pozri článok 9 ods. 3 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(27)  Pozri článok 10 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(28)  Pozri článok 10 ods. 1 písm. d) navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(29)  Pozri konzultačný dokument BCBS, s. 33.

(30)  Pozri s. 11 príspevku Eurosystému z roku 2009.

(31)  Článok 9 ods. 2 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(32)  Pozri článok 12 ods. 3 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.

(33)  Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie 5 v prílohe tohto stanoviska.

(34)  Pozri článok 3 ods. 6 navrhovaného prepracovaného znenia smernice.


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmeny a doplnenia navrhovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) navrhované ECB

Zmena a doplnenie 1

Článok 2 ods. 1 písm. h) navrhovaného prepracovaného znenia smernice

„h)

‚cieľová úroveň‘ je 1,5 % oprávnených vkladov, za krytie ktorých je zodpovedný systém ochrany vkladov;“

„h)

‚cieľová úroveň‘ je 1,5 % krytých vkladov, za krytie ktorých je zodpovedný systém ochrany vkladov;“

Odôvodnenie

Úroveň financovania ex ante by sa mala vymedziť s použitím odkazu na „kryté vklady“, t.j. oprávnené vklady, ktoré neprekračujú úroveň krytia, berúc do úvahy, že kryté vklady odrážajú úroveň záväzkov v systéme ochrany vkladov presnejšie ako oprávnené vklady.

Zmena a doplnenie 2

Článok 4 ods. 1 písm. j) navrhovaného prepracovaného znenia smernice

„j)

vklady orgánov;“

„j)

vklady štátu a ústredných správnych orgánov a krajských, regionálnych, miestnych a obecných orgánov,“

Odôvodnenie

Vyňatie vkladov verejných orgánov by sa malo vyjadriť s použitím presnejšieho jazyka, pôvodne použitého v tejto súvislosti v smernici 94/19/ES.

Zmena a doplnenie 3

Článok 7 ods. 1 navrhovaného prepracovaného znenia smernice

„1.   Systémy ochrany vkladov musia byť schopné vyplácať nedostupné vklady do siedmich dní odo dňa, keď príslušné orgány rozhodnú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu i) alebo keď súd vydá rozhodnutie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu ii).“

„1.   Systémy ochrany vkladov musia byť schopné vyplácať nedostupné vklady do dvadsiatich pracovných dní odo dňa, keď príslušné orgány rozhodnú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu i) alebo keď súd vydá rozhodnutie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu ii).

Komisia po konzultácii predloží do [1. apríla 2012] Európskemu parlamentu a Rade správu: a) o prehodnotení implementácie skrátenia výplatnej lehoty na dvadsať pracovných dní a b) o posúdení vhodnosti ďalšieho skrátenia alebo skrátení výplatnej lehoty na základe výsledkov takéhoto prehodnotenia.

Odôvodnenie

Dosiahnutie navrhovaného skrátenia lehoty na sedem dní sa môže ukázať ako zložité, keďže by sa malo zaviesť krátko po jej pôvodnom skrátení na dvadsať pracovných dní, u ktorého bola lehota na implementáciu do konca roka 2010. Navrhované prepracované znenie smernice by malo stanoviť, že Komisia prehodnotí implementáciu pôvodného skrátenia lehoty na dvadsať pracovných dní a navrhne časový plán na ďalšie skrátenie alebo skrátenia výplatnej lehoty podľa výsledkov takéhoto prehodnotenia.

Zmena a doplnenie 4

Článok 11 ods. 3 až 5 navrhovaného prepracovaného znenia smernice

„3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 ods. 2.

4.   Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom zaistiť, aby sa bližšie určili prvky definícií a metód podľa prílohy II časti A. Tieto návrhy regulačných noriem sa prijímajú v súlade s článkami 7 až 7d [nariadenia EBA]. Európsky orgán pre bankovníctvo môže vypracovať návrhy regulačných noriem na predloženie Komisii.

5.   Európsky orgán pre bankovníctvo vydá do 31. decembra 2012 usmernenia k uplatňovaniu prílohy II časti B v súlade s [článkom 8 nariadenia EBA].“

„3.   Odsek 2 sa neuplatňuje na systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 ods. 3.

4.   Na Komisiu sa delegujú právomoci prijať regulačné technické normy bližšie určujúce definície a metódy na výpočet kľúčových ukazovateľov rizika podľa prílohy II časti A. Tieto regulačné technické normy sa prijímajú v súlade s článkami 1014nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Komisia prihliadne najmä na to, že metódy na výpočet rizikovo vážených príspevkov by mali byť založené na overených empirických údajoch a mali by podporovať rovnaké zaobchádzanie.

5.   Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydá do [31. decembra 2011 ] usmernenia k uplatňovaniu doplňujúcich ukazovateľov rizika podľa prílohy II časti B v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

Odôvodnenie

Navrhovaná metóda na výpočet rizikovo vážených príspevkov do systémov ochrany vkladov je predmetom diskusie. Príprava usmernení a technických noriem v tejto oblasti zo strany EBA umožní vypracovanie vhodnej metódy založenej na overených technických údajoch a zároveň podporí rovnaké zaobchádzanie.

Zmena a doplnenie 5

Článok 12 ods. 3 navrhovaného prepracovaného znenia smernice

„3.   Ak úverová inštitúcia ukončí členstvo v jednom systéme a vstúpi do iného systému, príspevky platené počas šiestich mesiacov pred zrušením členstva sa vyplatia druhému systému alebo sa doňho prevedú. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak bola úverová inštitúcia vylúčená zo systému v súlade s článkom 3 ods. 3.“

„3.   Ak úverová inštitúcia ukončí členstvo v jednom systéme a vstúpi do iného systému, príspevky, s výnimkou mimoriadnych príspevkov podľa článku 9 ods. 3, ktoré boli platené takouto úverovou inštitúciou počas šiestich mesiacov pred zrušením členstva, sa sa prevedú do druhého systému. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak bola úverová inštitúcia vylúčená zo systému v súlade s článkom 3 ods. 3.“

Odôvodnenie

Aby sa zabránilo prípadnému zneužitiu tohto ustanovenia, prevod príspevkov do nového systému by sa nemal týkať mimoriadnych príspevkov platených na pokrytie pôvodných nedostatočných zdrojov systému ochrany vkladov, pričom výplata zaplatených príspevkov by sa mala vylúčiť.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.