ŠTOKHOLMSKÝ PROGRAM – OTVORENÁ A BEZPEČNÁ EURÓPA, KTORÁ SLÚŽI OBČANOM A CHRÁNI ICH

2010/C 115/01

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK

1.   ZA EURÓPU PRE OBČANOV V PRIESTORE SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI

Európska rada opätovne potvrdzuje prioritné postavenie, ktoré v reakcii na zásadné obavy obyvateľov štátov združených v Únii pripisuje rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

V uvedenej oblasti sa doteraz dosiahol významný pokrok, ktorý vychádza z úspechov programu z Tampere a Haagskeho programu. V schengenskom priestore sa zrušili vnútorné hraničné kontroly a vonkajšie hranice Únie sa v súčasnosti riadia koherentnejším spôsobom. Prostredníctvom rozvoja globálneho prístupu k migrácii sa vonkajší rozmer migračnej politiky Únie zameriava na dialóg a partnerstvá s tretími krajinami, ktoré sú založené na obojstranných záujmoch. Prijali sa zásadné opatrenia smerujúce k vytvoreniu európskeho azylového systému. Európske agentúry ako Europol, Eurojust, Agentúra Európskej únie pre základné práva a Frontex dosiahli vo svojich oblastiach pôsobnosti plnú operačnú spôsobilosť. Spolupráca v oblasti občianskeho práva uľahčuje každodenný život občanov a spolupráca pri presadzovaní práva poskytuje zvýšenú bezpečnosť.

Napriek týmto a iným dôležitým úspechom stoja pred Európou v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stále ďalšie výzvy. Týmto výzvam sa musí čeliť komplexne. Preto je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie súdržnosti medzi jednotlivými oblasťami politiky. Okrem toho by sa mala zintenzívniť spolupráca s partnerskými krajinami.

Nastal preto čas, aby nová agenda umožnila Únii a jej členským štátom stavať na týchto úspechoch a čeliť budúcim výzvam. Na tento účel prijala Európska rada tento nový viacročný program na roky 2010 až 2014, ktorý sa bude nazývať Štokholmský program.

Európska rada víta, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (1) budú Európsky parlament a národné parlamenty zohrávať významnejšiu úlohu. Občania a reprezentatívne združenia budú mať väčšiu možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie v súlade s článkom 11 ZEÚ. Posilní sa tým otvorený a demokratický charakter Únie v prospech jej obyvateľov.

Zmluva uľahčuje proces plnenia cieľov uvedených v tomto programe, a to pre inštitúcie Únie i členské štáty. Potvrdzuje sa úloha Komisie na príprave iniciatív, ako aj právo skupiny aspoň siedmich členských štátov predkladať legislatívne návrhy. Legislatívny proces sa vo väčšine sektorov zlepšuje používaním spolurozhodovacieho postupu, čím sa zabezpečuje plné zapojenie Európskeho parlamentu. Národné parlamenty budú v legislatívnom procese zohrávať významnejšiu úlohu. Súčasným posilnením úlohy Súdneho dvora zmluva zlepší schopnosť Európy plne vykonávať politiku v tejto oblasti a zabezpečovať jednotnosť výkladu.

Inštitúcie Únie by mali využiť všetky možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, s cieľom posilniť európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v prospech občanov Únie.

Tento program vymedzuje v súlade s článkom 68 ZFEÚ strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

1.1.   Politické priority

Európska rada konštatuje, že prioritou na nadchádzajúce roky bude zamerať sa na záujmy a potreby občanov. Výzvou bude zabezpečiť dodržiavanie základných práv a slobôd a integrity osoby a zároveň zaručiť bezpečnosť v Európe. Je mimoriadne dôležité, aby opatrenia na presadzovanie práva na jednej strane a opatrenia na ochranu práv jednotlivca, právneho štátu a pravidiel medzinárodnej ochrany na strane druhej išli ruka v ruke tým istým smerom a vzájomne sa posilňovali.

Všetky opatrenia, ktoré sa v budúcnosti prijmú, by sa mali zamerať na občanov Únie a iné osoby, za ktoré nesie Únia zodpovednosť. Únia by v nasledujúcich rokoch mala pracovať na týchto hlavných prioritách:

Podpora občianstva a základných práv: Európske občianstvo sa musí stať skutočnou realitou. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť predovšetkým jednotným priestorom, v ktorom sa ochraňujú základné práva a slobody. Schengenský priestor sa musí ďalej rozširovať. Ústrednými hodnotami sú rešpektovanie ľudskej osobnosti a ľudskej dôstojnosti, ako aj ostatných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto práva a slobody, a najmä právo na súkromie občanov sa napríklad musia dodržiavať aj mimo územia ich krajiny, a to najmä prostredníctvom ochrany osobných údajov. Musí sa vytvoriť priestor pre osobitné potreby zraniteľných osôb. Občanom Únie a iným osobám sa musí umožniť uplatňovanie ich práv v čo najväčšom rozsahu v rámci Únie, a v prípade potreby dokonca i mimo nej.

Európa práva a spravodlivosti: Úsilie o vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti sa musí zjednotiť s cieľom prekonať súčasnú fragmentáciu. Prioritou by mali byť mechanizmy, ktoré uľahčujú prístup k spravodlivosti, aby mohli ľudia presadzovať svoje práva v rámci celej Únie. Tiež by sa mala zlepšiť odborná príprava a spolupráca medzi (právnymi) profesiami vo verejnom sektore a mali by sa zmobilizovať zdroje na odstránenie prekážok pri uznávaní súdnych rozhodnutí v iných členských štátoch.

Európa, ktorá chráni: S cieľom naďalej zvyšovať bezpečnosť v rámci Únie, a tým chrániť životy a bezpečnosť občanov Únie a bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným hrozbám by sa mala vypracovať stratégia vnútornej bezpečnosti. V záujme vytvorenia bezpečnejšej Európy by sa táto stratégia mala zameriavať na posilnenie spolupráce v oblasti presadzovania práva, riadenia hraníc, civilnej ochrany, zvládania katastrof ako aj justičnej spolupráce v trestných veciach. Okrem toho je potrebné, aby Únia vo svojej činnosti stavala na solidarite medzi členskými štátmi a naplno využívala článok 222 ZFEÚ.

Vstup do Európy v globalizovanom svete: Vstup do Európy pre podnikateľov, turistov, študentov, vedcov, pracovníkov, osoby odkázané na medzinárodnú ochranu a ďalšie osoby, ktoré majú legitímny záujem o vstup na územie Únie, musí byť účinnejší a efektívnejší. Únia a jej členské štáty musia zároveň zaručiť bezpečnosť pre svojich občanov. Na splnenie týchto cieľov by sa malo využívať integrované riadenie hraníc a vízová politika.

Zodpovedná, solidárna a partnerská Európa v otázkach migrácie a azylu: Jedným z kľúčových cieľov politiky Únie ostáva rozvoj progresívnej a komplexnej migračnej politiky Únie založenej na solidarite a zodpovednosti. Je potrebné, aby sa účinne využívali všetky relevantné právne nástroje a naplno sa zapojili aj príslušné agentúry a úrady, ktoré pôsobia v tejto oblasti. Dobre riadená migrácia môže byť prospešná pre všetky zainteresované strany. Jasným základom pre ďalší rozvoj v tejto oblasti je Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle. Európa bude potrebovať pružnú politiku, ktorá dokáže reagovať na priority a potreby členských štátov a umožní migrantom naplno využívať svoj potenciál. Cieľ vytvoriť v roku 2012 spoločný azylový systém je naďalej aktuálny a ľuďom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, sa musí zabezpečiť prístup k právne bezpečným a efektívnym konaniam o azyle. Okrem toho je na zachovanie dôveryhodných a udržateľných prisťahovaleckých a azylových systémov v Únii potrebné v súlade so závermi Európskej rady z októbra 2009 predchádzať nelegálnemu prisťahovalectvu, kontrolovať ho a bojovať proti nemu, pretože Únia, a najmä jej členské štáty na vonkajších hraniciach vrátane južných hraníc, čelia rastúcemu tlaku spôsobenému nelegálnymi migračnými tokmi.

Úloha Európy v globalizovanom svete – vonkajší rozmer: Význam vonkajšieho rozmeru politiky Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podčiarkuje potrebu zvýšenej integrácie týchto politík do všeobecných politík Únie. Tento vonkajší rozmer je zásadným faktorom pri riešení kľúčových výziev, ktoré pred nami stoja, a pri poskytovaní väčších možností občanom Únie pracovať v krajinách celého sveta a obchodovať s nimi. Tento vonkajší rozmer je kľúčovým prvkom úspešného plnenia cieľov tohto programu a mal by sa osobitne zohľadňovať vo všetkých ostatných aspektoch zahraničnej politiky Únie a byť s nimi v plnom súlade.

1.2.   Nástroje

Pre úspešné vykonávanie ďalšieho viacročného programu sú dôležité nasledujúce nástroje.

1.2.1.   Vzájomná dôvera

Základom účinnej spolupráce v predmetnej oblasti je vzájomná dôvera medzi orgánmi a útvarmi v rôznych členských štátoch a medzi rozhodovacími orgánmi. Jednou z hlavných výziev do budúcnosti je teda zabezpečenie dôvery a nájdenie nových spôsobov na zvýšenie spoľahlivosti rôznych právnych systémov v členských štátoch a vzájomného porozumenia medzi nimi.

1.2.2.   Vykonávanie

Zvýšená pozornosť sa musí v najbližších rokoch venovať úplnému a účinnému vykonávaniu, presadzovaniu a hodnoteniu existujúcich nástrojov. Podľa potreby by sa pomocou existujúcich inštitucionálnych nástrojov v čo najväčšej miere mala zabezpečiť transpozícia právnych predpisov.

V budúcnosti sa tiež musí skrátiť čas potrebný na reakciu na potreby občanov a podnikateľských subjektov. Únia by sa mala sústrediť na určenie potrieb občanov a ľudí z praxe a na náležité reakcie. Pri vypracúvaní opatrení na úrovni Únie by sa mali využívať odborné znalosti členských štátov a mala by sa zvážiť škála opatrení vrátane nelegislatívnych riešení, ako sú napr. schválené príručky, výmeny najlepších postupov (okrem iného čo najlepšie využitie európskych justičných sietí) a regionálnych projektov zameraných na riešenie uvedených potrieb, najmä ak sú schopné rýchlo reagovať.

1.2.3.   Legislatíva

Vo všeobecnosti by sa nové legislatívne iniciatívy zo strany Komisie alebo členských štátov, ak tak ustanovuje zmluva (2), mali predkladať až po overení, či rešpektujú zásady proporcionality a subsidiarity, dôkladnej príprave vrátane predchádzajúcich posúdení vplyvu a ich súčasťou by malo byť aj určenie potrieb a finančných dôsledkov, ako aj využitie odborných znalostí členských štátov. Je kľúčové hodnotiť vplyv nových legislatívnych iniciatív na štyri slobody v rámci zmluvy a zabezpečiť, aby takéto iniciatívy boli v plnom súlade so zásadami vnútorného trhu.

Európska rada sa domnieva, že hoci je vývoj právnych predpisov v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pozoruhodný, stále existujú nedostatky z hľadiska ich prekrývania a chýbajúcej koherentnosti. Zároveň by sa mohla zlepšiť aj kvalita právnych predpisov vrátane formulácií, ktoré sa v niektorých právnych aktoch používajú.

Podľa potreby by sa malo zvážiť horizontálne preskúmanie prijatých nástrojov, aby sa zlepšila konzistentnosť a konsolidácia právnych predpisov. Mimoriadne dôležité sú právna jednotnosť a ľahký prístup. Zásady lepšej právnej regulácie a lepšej tvorby práva by sa mali posilniť v celom rozhodovacom procese. V plnom rozsahu by sa mala uplatňovať Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (3). Všetky inštitúcie Únie by mali vo všetkých etapách medziinštitucionálneho postupu vynakladať úsilie, aby sa právne predpisy Únie vypracovávali zreteľne a zrozumiteľne.

1.2.4.   Zvýšená jednotnosť

Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby v záujme dosiahnutia väčšej jednotnosti medzi vonkajšími a vnútornými prvkami činnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti posilnili vnútornú koordináciu. Tá istá potreba jednotnosti a zlepšenie koordinácie platí aj pre agentúry Únie [Europol, Eurojust, Frontex, Európska policajná akadémia (EPA), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Agentúra Európskej únie pre základné práva]. Rada by mala vykonávať väčší politický dohľad nad agentúrami, napr. vypracúvaním záverov o výročných správach. Vo vzťahu k niektorým agentúram sa uplatňujú osobitné pravidlá súvisiace s dohľadom zo strany Európskeho parlamentu

1.2.5.   Hodnotenie

V Lisabonskej zmluve sa ustanovuje, že sa môžu prijať opatrenia na to, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou objektívne a nestranne zhodnotili vykonávanie politík v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä s cieľom presadzovať úplné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Európsky parlament a národné parlamenty sa majú oboznamovať s obsahom a výsledkami tohto hodnotenia. Európska rada sa domnieva, že takéto mechanizmy hodnotenia by sa mali vyhnúť zdvojovaniu a v dlhodobom horizonte by mali zahrnúť všetky politiky v danej oblasti. Mal by existovať aj účinný systém nadviazania na takéto hodnotenia.

Musí existovať hodnotenie účinnosti právnych nástrojov prijatých na úrovni Únie. Hodnotenie je potrebné aj na určenie prekážok pre riadne fungovanie európskeho justičného priestoru. Malo by sa zameriavať na konkrétne problémy, a tak uľahčovať plné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Ako prvá politikapre hodnotenie by sa mala presadzovať justičná spolupráca v trestných veciach. Avšak budú musieť nasledovať ďalšie politiky, ako napr. rešpektovanie konaní o azyle v príslušných právnych predpisoch. Postupy hodnotenia by sa mali podľa potreby prispôsobiť s ohľadom na danú politiku.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Je potrebné vyhnúť sa zdvojovaniu s inými mechanizmami hodnotenia, ale je potrebné usilovať sa o súčinnosť a spoluprácu, najmä v rámci činnosti Rady Európy. Únia by sa mala aktívnu zúčastňovať a podieľať na činnosti monitorovacích orgánov Rady Európy.

1.2.6.   Odborná príprava

V záujme podpory skutočnej európskej justičnej kultúry a kultúry presadzovania práva je nevyhnutné skvalitniť odbornú prípravu v otázkach týkajúcich sa Únie a zabezpečiť, aby bola systematicky dostupná pre všetky profesie zapojené do plnenia úloh v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Budú medzi ne patriť sudcovia, prokurátori, justiční pracovníci, príslušníci polície, colníci a príslušníci pohraničnej stráže.

Cieľom by mali byť európske systémy odbornej prípravy pre všetkých zúčastnených. Ambíciou Únie a jej členských štátov by malo byť, aby sa na niektorom z európskych systémov odbornej prípravy alebo na výmennom programe s iným členským štátom, ktorý môže byť súčasťou systému odbornej prípravy, ktorý už funguje, zúčastnil do roku 2015 značný počet profesionálov. Na tento účel by sa mali využívať najmä existujúce inštitúcie odbornej prípravy.

Za túto oblasť prioritne zodpovedajú členské štáty, Únia však musí ich snahu podporovať a finančne zabezpečovať a musí tiež disponovať vlastnými mechanizmami, ktoré dopĺňajú úsilie vyvíjané na vnútroštátnej úrovni. Európska rada zastáva názor, že aspekty spolupráce EÚ a medzinárodnej spolupráce by mali byť súčasťou vnútroštátnych učebných osnov. V súvislosti s odbornou prípravou sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov je dôležité zabezpečiť nezávislosť súdnictva, zároveň by sa však mal dôraz klásť na európsky rozmer v prípade profesionálov, ktorí často využívajú európske nástroje. Kľúčovú úlohu v rámci odbornej prípravy personálu v oblasti presadzovania práva a pohraničnej stráže by mali zohrávať EPA a Frontex s cieľom zabezpečiť jej európsky rozmer. V záujme podpory spoločného prístupu k integrovanému riadeniu hraníc má mimoriadny význam odborná príprava príslušníkov pohraničnej stráže a colníkov. Mohli by sa hľadať riešenia na európskej úrovni s cieľom posilniť európsky systém odbornej prípravy. Okrem toho sa musia vytvoriť programy elektronického vzdelávania a spoločné materiály na odbornú prípravu s cieľom školiť profesionálov v oblasti európskych mechanizmov.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

1.2.7.   Komunikácia

Výsledky dosiahnuté v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti majú vo všeobecnosti veľký význam pre občanov, podnikateľské subjekty a profesionálov. Európska rada preto vyzýva všetky inštitúcie Únie, a najmä Komisiu, ako aj členské štáty, aby zvážili možnosti lepšieho informovania občanov a ľudí z praxe o konkrétnych výsledkoch politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Žiada Komisiu, aby vymedzila stratégiu, ako čo najlepšie vysvetliť občanom, akým prínosom sú pre nich nové nástroje a právne rámce, napr. prostredníctvom využitia elektronickej justície a portálu elektronickej justície.

1.2.8.   Dialóg s občianskou spoločnosťou

Európska rada vyzýva inštitúcie Únie, aby v rámci svojich právomocí udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou. Komisia by mala do praxe zaviesť špecifické mechanizmy, ako napr. Európske justičné fórum, na zintenzívnenie dialógu v oblastiach, kde sú takéto mechanizmy vhodné.

1.2.9.   Financovanie

Európska rada zdôrazňuje, že Štokholmský program by sa mal financovať v rámci okruhov a stropov súčasného finančného rámca. Mnohé z opatrení a činností v tomto programe sa môžu vykonávať prostredníctvom efektívnejšieho využívania existujúcich nástrojov a fondov.

Európska rada pripomína, že účinnosť súčasného finančného výhľadu uplynie na konci roku 2013. Zdôrazňuje svoj úmysel zohľadniť ciele Štokholmského programu. Tento program však neprejudikuje rokovania o budúcom finančnom výhľade.

Európska rada tiež zastáva názor, že postupy vykonávania finančných programov by s prihliadnutím na skúsenosti členských štátov mali byť transparentné, pružné, koherentné a efektívne a ľahšie dostupné pre verejnú správu, etablovaných partnerov a ľudí z praxe, a to prostredníctvom poskytovania jasných usmernení, mechanizmu na určovanie partnerov a presného plánovania. Európska rada žiada Komisiu, aby preskúmala vhodné prostriedky na dosiahnutie uvedeného cieľa.

V rámci budúceho finančného výhľadu by sa malo preskúmať, ako najlepšie navrhovať finančné nástroje s cieľom zabezpečiť dostatočnú podporu pre operačné projekty vypracované mimo Únie, ktoré posilňujú bezpečnosť Únie, a to najmä v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Starostlivo by sa mali zvážiť spôsoby a prostriedky na urýchlenie reakcie Únie v prípade naliehavých udalostí v tejto oblasti z hľadiska finančnej pomoci, ako aj spôsoby poskytovania technickej pomoci pre vykonávanie dohovorov v celosvetovom meradle, ako napríklad dohovorov, ktoré sa týkajú terorizmu.

1.2.10.   Akčný plán

So zreteľom na Štokholmský program vyzýva Európska rada Komisiu, aby urýchlene predložila v prvej polovici roku 2010 akčný plán na prijatie Rade. Tento akčný plán pretaví ciele a priority Štokholmského programu do konkrétnych činností s jasným harmonogramom ich prijatia a vykonávania. Jeho súčasťou by mal byť návrh na harmonogram transformácie nástrojov s novým právnym základom

1.2.11.   Preskúmanie Štokholmského programu

Európska rada vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 predložila výsledok preskúmania Štokholmského programu v polovici obdobia jeho vykonávania. Programy troch predsedníctiev a legislatívne programy Komisie by sa mali uverejniť čo najskôr, aby sa mohli národné parlamenty včas zoznámiť s návrhmi.

2.   PODPORA OBČIANSKYCH PRÁV: EURÓPA PRÁV

2.1.   Európa založená na základných právach

Únia je založená na spoločných hodnotách a dodržiavaní základných práv. Potom ako nadobudne platnosť Lisabonská zmluva, je nesmierne dôležité, aby Únia rýchlo pristúpila k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Posilní sa tým záväzok Únie vrátane jej inštitúcií zabezpečiť, aby sa vo všetkých oblastiach jej činnosti aktívne presadzovali základné práva a slobody. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva sa budú môcť rozvíjať synchrónne, čím sa posilní vytváranie jednotného európskeho systému základných a ľudských práv vychádzajúceho z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Charty základných práv Európskej únie.

Európska rada vyzýva:

Európska rada vyzýva inštitúcie Únie, aby:

Únia je miesto spoločných hodnôt – hodnôt, ktoré sa nezlučujú so zločinmi genocídy, zločinmi proti ľudskosti a vojnovými zločinmi vrátane zločinov, ktoré spáchali totalitné režimy. Každý členský štát má k tejto otázke vlastný prístup, ale v záujme zmierenia musia byť spomienky na tieto zločiny spoločnými spomienkami, o ktoré sa, ak je to možné, delíme my všetci. Únia musí zaujať úlohu sprostredkovateľa.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

2.2.   Úplné uplatňovanie práva na voľný pohyb

Právo na voľný pohyb občanov a ich rodinných príslušníkov v rámci Únie je jednou z hlavných zásad, na ktorých je založená Únia a európske občianstvo. Občania Únie majú právo voľne sa pohybovať a mať bydlisko v rámci územia členských štátov, právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, právo na ochranu zo strany diplomatických a konzulárnych orgánov iného členského štátu atď. Pri uplatňovaní svojich práv majú občania zabezpečené rovnaké zaobchádzanie ako vlastní štátni príslušníci v rámci podmienok stanovených v práve Únie. Preto je prioritou účinné vykonávanie príslušných právnych predpisov Únie.

Ako uviedol Európsky parlament, jedným z hlavných úspechov v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je spolupráca v rámci schengenského priestoru, ktorá odstránila kontroly na vnútorných hraniciach na väčšine územia Únie. Európska rada pripomína svoj záujem o ďalšie rozšírenie schengenského priestoru. Za predpokladu, že sa splnili všetky požiadavky na uplatňovanie schengenského acquis, vyzýva Európska rada Radu, Európsky parlament a Komisiu, aby bezodkladne prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom umožniť odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach so zostávajúcimi členskými štátmi, ktoré vyhlásili, že sú pripravené na vstup do schengenského priestoru.

Občanom Únie je potrebné poskytnúť pomoc pri administratívnych a právnych postupoch, ktorými sa musia riadiť pri uplatňovaní práva na voľný pohyb. V rámci zmluvy by sa mali odstraňovať prekážky, ktoré obmedzujú uvedené právo v každodennom živote.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Získanie práva na pobyt podľa práva Únie pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov je výhodou, ktorá patrí k uplatňovaniu práva na voľný pohyb. Jeho účelom však nie je obchádzať predpisy v oblasti prisťahovalectva. Voľný pohyb nezahŕňa len práva, ale i ukladá povinnosti tým, ktorí ho využívajú; malo by sa zabrániť zneužívaniu a podvodom. Členské štáty by mali ďalej zaručovať a chrániť právo voľného pohybu vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou s cieľom bojovať proti činnostiam trestnej povahy prostredníctvom účinných a primeraných opatrení s náležitým ohľadom na uplatniteľné právne predpisy.

Európska rada preto ďalej vyzýva Komisiu, aby:

So zreteľom na uvedený cieľ by členské štáty mali taktiež dôkladne monitorovať plné a správne vykonávanie existujúceho acquis a bojovať proti možnému zneužívaniu a podvodom v súvislosti s právom na voľný pohyb osôb a vymieňať si informácie a štatistické údaje o takomto zneužívaní a podvodoch. Ak sa zistia systematické tendencie zneužívania a podvodov v súvislosti s právom na voľný pohyb, mali by s nimi členské štáty oboznámiť Komisiu, ktorá Rade navrhne, akým spôsobom by sa mohli tieto tendencie čo najvhodnejšie riešiť.

2.3.   Spoločný život v priestore, v ktorom sa rešpektuje rozmanitosť a chránia najzraniteľnejší

Keďže rozmanitosť je bohatstvom Únie, Únia a jej členské štáty musia zaistiť bezpečné prostredie, v ktorom sa rešpektujú rozdiely a chránia najzraniteľnejší. Dôsledne sa musia uplatňovať opatrenia na boj proti diskriminácii, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii.

2.3.1.   Rasizmus a xenofóbia

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Členské štáty by mali vykonať uvedené rámcové rozhodnutie čo najskôr a najneskôr do 28. novembra 2010.

2.3.2.   Práva dieťaťa

Práva dieťaťa, a to zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorým je právo dieťaťa na život, prežitie a vývoj, nediskriminácia a rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť svoje názory a byť skutočne vypočuté vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú podľa veku a stupňa vývoja – tak, ako ich potvrdzuje Charta základných práv Európskej únie a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa – sa týkajú všetkých politík Únie. Musia sa systematicky a strategicky zohľadňovať s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup. Úvahy dôležité v tejto súvislosti sa odzrkadľujú v oznámení Komisie z roku 2006 K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa. Mala by sa vypracovať ambiciózna stratégia Únie v oblasti práv dieťaťa.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Pokiaľ ide o únosy detí zo strany rodičov, mala by sa okrem účinného vykonávania existujúcich právnych nástrojov v tejto oblasti preskúmať možnosť mediácie v rodinných veciach na medzinárodnej úrovni s prihliadnutím na osvedčené postupy v jednotlivých členských štátoch. Únia by mala naďalej presadzovaním spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a interoperability systémov rozvíjať mechanizmy varovania v prípade únosov detí.

2.3.3.   Zraniteľné skupiny

Všetky formy diskriminácie ostávajú neprijateľné. Únia a členské štáty sa musia spoločnými silami snažiť o úplnú integráciu zraniteľných skupín, a predovšetkým rómskej komunity, do spoločnosti, a to tým, že budú podporovať ich začlenenie do systému vzdelávania a na trh práce a prijímať opatrenia na ochranu týchto skupín proti násiliu. Členské štáty by na tento účel mali zabezpečiť, aby sa existujúce právne predpisy v záujme riešenia prípadnej diskriminácie vhodne uplatňovali. Únia ponúkne na tento účel členským štátom praktickú podporu a bude presadzovať najlepšie postupy. Osobitnú úlohu bude zohrávať občianska spoločnosť.

Väčšiu ochranu, a to i právnu ochranu, potrebujú zraniteľné skupiny v obzvlášť vypätých situáciách, napr. ženy, ktoré sa stali obeťami násilia alebo mrzačenia pohlavných orgánov, alebo osoby, ktoré boli poškodené v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi ani v ňom nemajú pobyt. Primeraná finančná podpora sa bude poskytovať prostredníctvom dostupných finančných programov.

Potrebu ďalších návrhov v súvislosti so zraniteľnými dospelými by vo svetle skúseností z uplatňovania Haagskeho dohovoru o medzinárodnej ochrane dospelých z roku 2000 mali posúdiť členské štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami alebo ktoré sa nimi stanú v budúcnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby čo najskôr pristúpili k touto dohovoru.

2.3.4.   Obete trestnej činnosti vrátane terorizmu

Osobitnú podporu a právnu ochranu potrebujú najzraniteľnejšie osoby alebo osoby, ktoré sa nachádzajú v obzvlášť vypätej situácii, ako napríklad osoby vystavené opakovanému násiliu v blízkych vzťahoch, obete rodovo motivovaného násilia alebo osoby, ktoré sa stali obeťami iných typov trestnej činnosti v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ani v ňom nemajú pobyt. Osobitnú pozornosť, podporu a spoločenské pochopenie si zasluhujú aj obete terorizmu. Je potrebný integrovaný a koordinovaný prístup k obetiam v súlade so závermi Rady o stratégii týkajúcej sa zabezpečenia práv a zlepšenia podpory osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov.

Európska rada vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

Zvýšené využívanie finančných programov by sa malo uskutočňovať v ich príslušnom právnom rámci.

2.4.   Práva jednotlivcov v trestnom konaní

Ochrana práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní je jednou zo základných hodnôt Únie, ktorá je zásadným aspektom zachovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a dôvery verejnosti v Úniu. Európska rada preto víta, že Rada prijala plán na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, ktorá pri svojom úplnom uplatňovaní posilní uvedené práva jednotlivcov. Uvedený plán bude odteraz súčasťou Štokholmského programu.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

2.5.   Ochrana práv občanov v informačnej spoločnosti

Pri posudzovaní súkromia jednotlivca v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je hlavným právom právo na slobodu. Právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov občanov sa stanovujú v Charte základných práv. Únia preto musí reagovať na výzvu, ktorá vyplýva z narastajúcej výmeny osobných údajov a z potreby zabezpečiť ochranu súkromia. Únia musí zaistiť komplexnú stratégiu na ochranu údajov vo svojom rámci, ale aj vo vzťahu s inými krajinami. V tejto súvislosti by mala presadzovať uplatňovanie zásad uvedených v príslušných nástrojoch Únie o ochrane údajov a v Dohovore Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z roku 1981, ako aj podporovať pristupovanie k uvedenému dohovoru. Zároveň musí predvídať a právne regulovať okolnosti, pri ktorých je zásah orgánov verejnej moci do takýchto práv oprávnený, a uplatňovať zásady ochrany údajov aj v súkromnej sfére.

Únia musí riešiť potrebu zvýšenej výmeny osobných údajov a zabezpečiť pritom úplné rešpektovanie ochrany súkromia. Európska rada je presvedčená, že technický pokrok nepredstavuje len nové výzvy týkajúce sa ochrany osobných údajov, ale ponúka aj nové možnosti na ich lepšiu ochranu.

Musia sa zabezpečiť základné zásady, akými sú účel obmedzenie účelu, proporcionalita, legitímnosť spracovania, obmedzené trvanie uchovávania, bezpečnosť a dôvernosť, ako aj dodržiavanie práv jednotlivca, kontrola zo strany vnútroštátnych nezávislých dozorných orgánov a prístup k účinným justičným opravným prostriedkom, a musí sa vytvoriť komplexný systém ochrany. Tieto otázky sa riešia aj v kontexte stratégie v oblasti riadenia informácií vnútornej bezpečnosti EÚ uvedenej v kapitole 4.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Z celkového hľadiska musí byť Únia hnacou silou vo vývoji a presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti ochrany osobných údajov na základe príslušných nástrojov Únie o ochrane údajov a Dohovoru Rady Európy z roku 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a pri uzatváraní primeraných bilaterálnych alebo multilaterálnych medzinárodných nástrojov.

2.6.   Účasť na demokratickom živote Únie

Európska rada pripomína, že k účasti občanov na demokratickom živote v Európe prispievajú transparentnosť rozhodovania, prístup k dokumentom a dobrá správa vecí verejných. Navyše, tzv. iniciatíva občanov Únie zavedená článkom 11 ZEÚ vytvorí nový mechanizmus občianskej angažovanosti. Tento mechanizmus by sa mal urýchlene realizovať.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

So zreteľom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 je vhodné zamyslieť sa nad tým, ako podnietiť občanov, aby sa volieb zúčastnili. Účasť voličov klesla od roku 1979 o 20 %, zároveň však značne vzrástli právomoci Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarného orgánu. Mali by sa posúdiť opatrenia, akými je napríklad ľahšia registrácia do zoznamu voličov.

Európska rada okrem toho vyzýva Komisiu, aby do decembra 2012:

2.7.   Nárok na ochranu v nečlenských štátoch

Občan Únie, ktorý cestuje do tretej krajiny, alebo ktorý v takejto krajine žije, pričom jeho vlastný členský štát v nej nemá zastúpenie, má nárok na ochranu zo strany diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného členského štátu. O tomto práve zakotvenom v zmluvách nie je verejnosť dostatočne informovaná, preto je potrebné, aby sa v záujme zabezpečenia jeho plného uplatňovania vyvinulo väčšie úsilie. V tejto súvislosti by sa mohli uskutočniť cielené komunikačné kampane.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

3.   UĽAHČENIE ŽIVOTA OBČANOV: EURÓPA PRÁVA A SPRAVODLIVOSTI

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere v roku 1999 vyhlásila, že vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí a rozsudkov a potrebná aproximácia právnych predpisov uľahčia spoluprácu medzi orgánmi a súdnu ochranu práv jednotlivcov a že zásada vzájomného uznávania by mala byť základným kameňom justičnej spolupráce v občianskych aj trestných veciach. Táto zásada je už v súčasnosti vyjadrená v zmluve.

V Haagskom programe, ktorý bol prijatý v roku 2004, Európska rada poznamenala, že na to, aby sa zásada vzájomného uznávania mohla stať účinnou, sa musí posilniť vzájomná dôvera prostredníctvom postupného rozvíjania európskej justičnej kultúry založenej na rôznosti právnych systémov a jednote prostredníctvom európskeho práva. Justičné systémy členských štátov by mali byť schopné jednotne a účinne spolupracovať v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi tradíciami.

Únia by mala pokračovať v posilňovaní vzájomnej dôvery v právne systémy členských štátov ustanovením minimálnych práv potrebných na rozvoj zásady vzájomného uznávania a minimálnych noriem týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a trestov podľa zmluvy. Európsky justičný priestor musí taktiež občanom umožňovať uplatňovať ich práva kdekoľvek v Únii, a to prostredníctvom podstatného zvýšenia celkového povedomia o právach a tým, že sa im uľahčí prístup k spravodlivosti.

V tejto súvislosti Európska rada zdôrazňuje horizontálny význam elektronickej justície, ktorá sa nezameriava len na špecifické oblasti práva. Mala by sa začleniť do všetkých oblastí občianskeho, trestného a správneho práva, aby sa zabezpečil lepší prístup k spravodlivosti a posilnila spolupráca medzi správnymi a justičnými orgánmi.

3.1.   Napredovanie pri uplatňovaní zásady vzájomného uznávania

Európska rada berie s uspokojením na vedomie, že pri plnení dvoch programov o vzájomnom uznávaní, ktoré Rada prijala v roku 2000, sa dosiahol značný pokrok, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby na vnútroštátnej úrovni transponovali pravidlá, ktoré sa dohodnú na európskej úrovni. V tejto súvislosti Európska rada zdôrazňuje potrebu zhodnotiť vykonávanie uvedených opatrení a pokračovať v práci na vzájomnom uznávaní.

3.1.1.   Trestné právo

V boji proti cezhraničnej trestnej činnosti by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na zefektívnenie justičnej spolupráce. Prijaté nástroje sa musia viac zamerať na používateľov a sústrediť na problémy, ktoré sa pri cezhraničnej spolupráci sústavne vyskytujú, ako napríklad otázky týkajúce sa lehôt a jazykových podmienok alebo zásady proporcionality. Na zlepšenie spolupráce založenej na vzájomnom uznávaní by sa mali vyriešiť aj niektoré principiálne otázky. Môže napríklad vzniknúť potreba horizontálneho riešenia určitých opakujúcich sa problémov počas rokovaní o nástrojoch. Aproximácia hmotného a procesného práva v oblastiach, ktoré si to vyžadujú, by mala uľahčiť vzájomné uznávanie.

Vzájomné uznávanie by sa mohlo rozšíriť na všetky typy rozsudkov a rozhodnutí justičnej povahy, ktoré môžu mať v závislosti o právneho systému trestný alebo správny charakter.

Ohrozeným obetiam trestných činov alebo svedkom sa môžu poskytnúť osobitné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť účinné v rámci Únie.

Európska rada sa domnieva, že by sa malo pokračovať v tvorbe komplexného systému na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom na základe zásady vzájomného uznávania. Existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim. Preto je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale taktiež zohľadňujúci pružnosť tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Tento nový model by mohol mať širší rozsah pôsobnosti a mal by zahŕňať čo najviac typov dôkazov a zároveň zohľadňovať dotknuté opatrenia.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Únia by sa mala zamerať na systematickú výmenu informácií a – ako dlhodobý cieľ – na vzájomné uznávanie rozsudkov ukladajúcich určité druhy zákazu činnosti.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Európska rada zdôrazňuje, že v oblasti justičnej spolupráce je potrebné, aby členské štáty a Eurojust riadne vykonávali rozhodnutie Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu, ktoré spolu s Lisabonskou zmluvou umožňuje ďalší vývoj Eurojustu v nasledujúcich rokoch, a to aj vo vzťahu k začatiu vyšetrovaní a riešeniu sporov o právomoc. Na základe hodnotenia vykonávania tohto nástroja by sa mohli v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zvážiť nové možnosti vrátane priznania ďalších právomocí národným členom Eurojustu, posilnenia právomocí kolégia Eurojustu alebo vytvorenia funkcie európskeho prokurátora.

3.1.2.   Občianske právo

Pokiaľ ide o občianske veci, Európska rada sa domnieva, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Štokholmský program, by sa malo pokračovať v procese zrušenia všetkých medzistupňov (doložka vykonateľnosti). Zrušenie doložky vykonateľnosti bude zároveň sprevádzať aj súbor záruk, ktoré môžu byť vo forme opatrení vzťahujúcich sa na procesné právo, ako aj kolízne normy.

Okrem toho by sa mohlo vzájomné uznávanie rozšíriť aj na oblasti, ktoré ešte nie sú pokryté, no sú pritom pre každodenný život kľúčové, ako napríklad dedenie zo zákona alebo závetu, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku a majetkové dôsledky rozvodu alebo rozluky, pričom by sa mali zohľadniť právne systémy členských štátov vrátane verejného poriadku a ich vnútroštátne tradície v tejto oblasti.

Európska rada sa domnieva, že v oblastiach, v ktorých je to potrebné, napríklad pri rozluke a rozvode, by mal na úrovni Únie pokračovať aj proces harmonizácie kolíznych noriem. Mohol by sa vzťahovať aj na oblasť práva obchodných spoločností, poistných zmlúv a zabezpečenia pohľadávok.

Európska rada taktiež zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa začali práce na konsolidácii nástrojov, ktoré sa doteraz prijali v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach. V prvom rade by sa prostredníctvom zefektívnenia existujúcich nástrojov mala zvýšiť konzistentnosť právnych predpisov Únie. Cieľom by malo byť zabezpečenie súdržnosti týchto nástrojov a ich ústretovosti voči používateľom, čím by sa zabezpečilo ich efektívnejšie a jednotnejšie uplatňovanie.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

So zreteľom na výsledky tohto prieskumu by Komisia mohla predložiť primerané návrhy, pričom by zohľadnila rôzne právne systémy a právne tradície v členských štátoch. V krátkodobom horizonte by sa mohlo naplánovať vytvorenie systému, ktorý by občanom umožnil ľahšie získať listiny o ich osobnom stave. Z dlhodobého hľadiska by sa mohlo zvážiť, či by bolo vhodné vzájomne uznávať účinky listín o osobnom stave, a to aspoň v niektorých oblastiach. V tejto konkrétnej oblasti by sa mala zohľadniť práca, ktorú vykonala Medzinárodná komisia pre osobný stav.

3.2.   Posilnenie vzájomnej dôvery

Jedným z dôsledkov vzájomného uznávania je skutočnosť, že rozhodnutia vydané na vnútroštátnej úrovni majú dosah v iných členských štátoch, najmä v ich justičných systémoch. Aby sa mohli výhody tohto vývoja využívať v plnom rozsahu, je potrebné prijať opatrenia na posilnenie vzájomnej dôvery.

Únia by mala podporovať úsilie členských štátov zamerané na zlepšovanie efektívnosti ich justičných systémov prostredníctvom podnecovania výmeny najlepších postupov a rozvoja inovačných projektov v oblasti modernizácie justície.

3.2.1.   Odborná príprava

Pre posilnenie vzájomnej dôvery je kľúčová odborná príprava sudcov (a to aj správnych súdov), prokurátorov a iných justičných pracovníkov (pozri tiež kapitolu 1.2.6). Únia by mala naďalej podporovať a posilňovať opatrenia na zintenzívnenie odbornej prípravy v súlade s článkami 81 a 82 ZFEÚ.

3.2.2.   Rozvoj sietí

Európska rada sa domnieva, že kontakty medzi vyššími úradníkmi členských štátov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sú cenné a Únia by ich mala čo najviac podporovať. V závislosti od vnútroštátnych štruktúr by nimi mohli byť vyšší policajní dôstojníci a prokurátori, vedúci inštitúcií odbornej prípravy, vedúci správy väzenských zariadení, generálni riaditelia colnej správy. Ak je to vhodné, tieto siete by mali byť informované o práci stáleho výboru pre vnútornú bezpečnosť (COSI) alebo mať možnosť zúčastňovať sa na vývoji hodnotenia hrozieb organizovanej trestnej činnosti a iných strategických nástrojov Únie. Takéto siete by sa mali stretávať predovšetkým v rámci existujúcich štruktúr ako Europol, Eurojust a Frontex alebo na základe pozvania predsedníctva ako hostiteľskej krajiny. Únia by mala naďalej podporovať aj iné siete profesionálov, ktoré existujú v tejto oblasti. Patria medzi ne Európska sieť súdnych rád a Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie.

3.2.3.   Hodnotenie

Rozvoj vzájomného uznávania v oblasti justície musí, rovnako ako iných oblastiach, sprevádzať skvalitnenie predbežného aj následného hodnotenia (pozri tiež kapitolu 1.2.5).

3.2.4.   Skvalitňovanie nástrojov

Európska rada vyzýva na zlepšenie operačných spôsobilostí sudcov, prokurátorov a všetkých ostatných činiteľov v oblasti justície, ako aj nástrojov, ktoré sú pre nich určené. Na tento účel Európska rada žiada Eurojust a európske justičné siete pre občianske a trestné právo o aktívnejšiu účasť na zlepšení spolupráce a zefektívnení uplatňovania práva Únie zo strany všetkých ľudí z praxe. Naďalej by sa mali vylepšovať elektronické nástroje, ktoré sa doteraz vyvinuli, a na toto úsilie by sa mali poskytnúť potrebné zdroje.

3.2.5.   Vykonávanie

Jednou z priorít Únie by malo byť vykonávanie rozhodnutí, ktoré sa už prijali. Toto sa môže dosiahnuť niekoľkými spôsobmi: intenzívnejším zapojením do vykonávania právnych predpisov Únie, lepším využívaním finančných nástrojov, zintenzívnením odbornej prípravy sudcov a iných profesionálov a skvalitnením mechanizmov hodnotenia a praktických opatrení.

Bez toho, aby bola dotknutá úloha Komisie a Súdneho dvora Európskej únie, je vykonávanie najmä záležitosťou členských štátov, ale keďže nástroje vzájomného uznávania sú spoločnými nástrojmi, Únia by sa mala na ich vykonávaní viac zúčastňovať, a to umožnením výmeny skúseností a najlepších postupov.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Európska rada taktiež zastáva názor, že by sa mali v plnej miere využívať všetky moderné prostriedky elektronickej komunikácie a že justičným orgánom by sa mali čo najskôr poskytnúť prostriedky na bezpečnú elektronickú komunikáciu umožňujúce bezpečnú korešpondenciu. Únia by tiež mala klásť dôraz na používanie videokonferencií a pomoc pri vývoji prekladateľských nástrojov, aby boli čo najpresnejšie. Tieto činnosti by malo sprevádzať vykonávanie akčného plánu týkajúceho sa elektronickej justície a mali by byť jeho súčasťou. Okrem toho by sa mali prijať opatrenia na posilnenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi, aby sa v súvislosti s doručovaním písomností zistili adresy, na ktorých majú dotknuté osoby obvyklé bydlisko, pričom by sa mali plne zohľadniť normy na ochranu údajov.

3.2.6.   Pozbavenie osobnej slobody

Európska rada sa domnieva, že by sa malo vynaložiť čo najväčšie úsilie na posilnenie vzájomnej dôvery a zefektívnenie zásady vzájomného uznávania v oblasti pozbavenia osobnej slobody. Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykonávanie Európskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy. Mali by sa tiež riešiť také otázky, ako sú alternatívy trestu odňatia slobody, pilotné projekty týkajúce sa pozbavenia osobnej slobody a najlepšie postupy pri správe väzenských zariadení. Komisia sa vyzýva, aby zvážila túto otázku v rámci možností, ktoré ponúka Lisabonská zmluva.

3.3.   Vytvorenie jadra spoločných minimálnych predpisov

Do tej miery, do ktorej je to potrebné na umožnenie vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, môže Únia prijať spoločné minimálne predpisy. Európska rada sa domnieva, že na podporu spoločného chápania otázok zo strany sudcov a prokurátorov, a tým aj na umožnenie riadneho uplatňovania zásady vzájomného uznávania, je potrebná určitá úroveň aproximácie právnych predpisov a zároveň zohľadnenie rozdielov medzi právnymi systémami a právnymi tradíciami členských štátov.

3.3.1.   Trestné právo

V súvislosti s trestnou činnosťou v oblastiach mimoriadne závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe by sa mali ustanoviť spoločné vymedzenia trestných činov a spoločná minimálna výška najvyšších trestných sadzieb. Ide o závažné trestné činy uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Bolo by vhodné prioritne sa zamerať na terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, nedovolené obchodovanie s drogami, sexuálne zneužívanie žien a detí, detskú pornografiu a počítačovú kriminalitu.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Mal by sa podrobnejšie preskúmať vzťah medzi aproximáciou trestných činov alebo ich vymedzenia a pravidlom obojstrannej trestnosti v rámci vzájomného uznávania. Komisia sa vyzýva, aby Rade predložila správu o tejto otázke. Jednou z otázok by mohla byť potreba a uskutočniteľnosť aproximácie alebo vymedzenia trestných činov, na ktoré sa nevzťahuje obojstranná trestnosť.

Ustanovenia trestného práva by sa mali prijímať vtedy, keď sa považujú za nevyhnutné na ochranu záujmov, a v zásade iba ako posledná možnosť.

Minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a testov sa môžu ustanoviť aj vtedy, keď sa preukáže, že aproximácia trestných zákonov a iných právnych predpisov členských štátov je nevyhnutná na zabezpečenie účinného vykonávania politiky Únie, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení.

Európska rada zdôrazňuje dôležitosť jednotnosti trestnoprávnych ustanovení v rôznych nástrojoch Únie a vyzýva Radu, aby:

a Komisiu, aby:

3.3.2.   Občianske právo

Zrušenie doložky vykonateľnosti bude najmä v prípade kontumačných rozsudkov sprevádzať súbor záruk, ktoré môžu byť vo forme opatrení vzťahujúcich sa na procesné právo, ako aj vo forme kolíznych noriem (napríklad právo byť vypočutý, doručovanie písomností, lehoty na vyjadrenie, atď.). Hlavným cieľom politiky v oblasti občianskeho práva procesného je, aby hranice medzi členskými štátmi už nepredstavovali prekážku pre riešenie občianskoprávnych sporov alebo začatie súdneho konania ani pri výkone rozhodnutí v občianskych veciach. Zásadnými krokmi na dosiahnutie tohto cieľa boli závery zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a Haagsky program: o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii. Európska rada však pripomína, že je stále potrebné zvyšovať účinnosť nástrojov Únie v tejto oblasti.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

3.4.   Výhody európskeho justičného priestoru pre občanov

3.4.1.   Ľahší prístup k spravodlivosti

Prístup k spravodlivosti v európskom justičnom priestore sa musí uľahčiť, a to najmä pri cezhraničných konaniach. Zároveň sa musí pokračovať v úsilí o zlepšenie alternatívnych spôsobov urovnávania sporov, najmä v oblasti spotrebiteľského práva. Tiež je potrebné podniknúť kroky na pomoc občanom pri prekonávaní jazykových bariér, ktoré im sťažujú prístup k spravodlivosti.

Európska rada zastáva názor, že elektronická justícia je vynikajúcou príležitosťou na poskytnutie ľahšieho prístupu k spravodlivosti. V niekoľkoročnom akčnom pláne týkajúcom sa európskej elektronickej justície, ktorý bol prijatý Radou koncom novembra 2008, sa ustanovuje rámec rozvoja činností európskej elektronickej justície do konca roku 2013. Európsky portál elektronickej justície bude prostriedkom, ktorý umožní lepšie informovanie občanov o ich právach, pričom im sprístupní aj súbor informácií a služieb týkajúcich sa rôznych justičných systémov. Zlepšiť by sa malo využívanie videokonferencií, a to napríklad s cieľom ušetriť obete od zbytočného cestovania a od stresu, ktorý predstavuje účasť na súdnom konaní. V súlade s pravidlami o ochrane údajov budú niektoré vnútroštátne registre postupne prepájané (napríklad konkurzné registre, registre tlmočníkov, prekladateľov a závetov). Do portálu sa môžu čiastočne integrovať aj niektoré existujúce databázy (napríklad Európsky obchodný register a Európsky pozemkový informačný servis). Niektoré európske konania a vnútroštátne konania s cezhraničným rozmerom (napríklad konanie o európskom platobnom rozkaze, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a mediácia) by sa mohli v strednodobom horizonte viesť online. Okrem toho by sa malo v rámci projektu elektronickej justície podporovať používanie elektronického podpisu.

Európska rada vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby:

Európska rada ďalej vyzýva inštitúcie Únie a členské štáty, aby:

Prekážku alebo nadmernú záťaž predstavujú aj niektoré formality týkajúce sa legalizácie listín. Vzhľadom na možnosti, ktoré poskytuje využívanie nových technológií vrátane digitálneho podpisu, by Únia mala zvážiť zrušenie všetkých formalít týkajúcich sa legalizácie listín medzi členskými štátmi. V náležitých prípadoch by sa mala z dlhodobého hľadiska zvážiť možnosť vytvorenia autentických európskych listín.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

3.4.2.   Podpora hospodárskej činnosti

Európsky justičný priestor by mal slúžiť na podporu hospodárskej činnosti v rámci jednotného trhu.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Pri príprave takýchto opatrení by sa mal zohľadniť ich dosah na právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov občanov.

Európska rada potvrdzuje, že spoločným referenčným rámcom európskeho zmluvného práva by mal byť nezáväzný súbor základných zásad, definícií a vzorových pravidiel, ktoré by mali využívať zákonodarcovia na úrovni Únie na zabezpečenie väčšej súdržnosti a kvality v zákonodarnom procese. Komisia sa vyzýva, aby predložila návrh spoločného referenčného rámca.

Súčasná finančná kríza zdôraznila potrebu regulovať finančné trhy a predchádzať zneužívaniu. Je tiež potrebné preskúmať ďalšie opatrenia týkajúce sa obchodného práva a vytvoriť jednoznačné regulačné prostredie umožňujúce malým a stredným podnikom najmä plne využiť výhody vnútorného trhu, aby mohli rásť a pôsobiť cezhranične rovnako ako v rámci vnútroštátneho trhu. Je potrebné preskúmať, či by sa mali vypracovať spoločné normy na určenie rozhodného práva vo veciach práva obchodných spoločností, normy o platobnej neschopnosti bánk a prevode pohľadávok. Tiež je potrebné podrobnejšie preskúmať otázku zmluvného práva.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

3.5.   Posilnenie medzinárodnej prítomnosti Únie v právnej oblasti

3.5.1.   Občianske právo

Európska rada sa domnieva, že jasné vymedzenie vonkajších záujmov a priorít Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach je veľmi dôležité z hľadiska interakcie s tretími krajinami v bezpečnom právnom prostredí.

Luganský dohovor z roku 1988 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je otvorený pre pristúpenie iných štátov a Únia v spolupráci s ostatnými zmluvnými stranami by mala posúdiť, ktoré tretie krajiny by sa mali nabádať, aby k nemu pristúpili.

Únia by mala využiť svoje členstvo v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného na aktívne presadzovanie čo najrozsiahlejšieho pristupovania k najdôležitejším dohovorom a na čo najrozsiahlejšiu ponuku pomoci iným štátom s cieľom riadne uplatňovať uvedené nástroje. Európska rada vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby nabádali všetky partnerské krajiny na pristúpenie k tým dohovorom, na ktorých má Únia osobitný záujem.

V prípadoch, keď neexistuje právny rámec pre vzťahy medzi Úniou a partnerskými krajinami a ak nie je z pohľadu Únie možné začať novú mnohostrannú spoluprácu, mala by sa od prípadu k prípadu preskúmať možnosť uzatvorenia dvojstranných dohôd.

Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby:

3.5.2.   Trestné právo

Pokiaľ ide o trestnoprávnu oblasť, bude potrebné určiť priority na rokovania o dohodách o vzájomnej pomoci a vydávaní. Únia by mala aktívne presadzovať čo najrozsiahlejšie pristupovanie partnerských krajín k najdôležitejším uplatňovaným dohovorom a poskytovať čo najviac pomoci iným štátom s cieľom riadne uplatňovať uvedené nástroje. Inštitúcie Únie by mali v čo najväčšej miere zabezpečiť súlad medzi právom Únie a medzinárodným právnym poriadkom. V oblastiach, kde je to možné, by sa mala zvážiť synergia s Radou Európy.

Európska rada vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby vo vhodných prípadoch:

Európska rada okrem toho vyzýva Komisiu, aby:

4.   EURÓPA, KTORÁ CHRÁNI

4.1.   Stratégia vnútornej bezpečnosti

Európska rada je presvedčená, že skvalitnenie činnosti na európskej úrovni spojené s lepšou koordináciou s činnosťami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni je kľúčové pre ochranu proti nadnárodným hrozbám. Terorizmus a organizovaná trestná činnosť, obchodovanie s drogami, korupcia, obchodovanie s ľuďmi, pašovanie ľudí, obchodovanie so zbraňami a iná trestná činnosť predstavuje aj naďalej výzvu pre vnútornú bezpečnosť Únie. Naliehavou výzvou sa stáva rozšírenie cezhraničnej trestnej činnosti, čo si vyžaduje jasnú a komplexnú reakciu. Činnosť Únie podporí prácu príslušných orgánov členských štátov a zlepší jej výsledky.

Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby:

Vypracovanie, monitorovanie a vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti by sa malo stať jednou z prioritných úloh COSI zriadeného podľa článku 71 ZFEÚ. Na účely zabezpečenia účinného presadzovania stratégie vnútornej bezpečnosti sa bude zaoberať aj bezpečnostnými aspektmi integrovaného riadenia hraníc, a ak je to vhodné, justičnou spoluprácou v trestných veciach týkajúcou sa operačnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti.

Stratégia vnútornej bezpečnosti by mala zohľadniť aj stratégiu vonkajšej bezpečnosti vypracovanú Úniou, ako aj iné politiky Únie, napríklad politiky týkajúce sa vnútorného trhu. Tiež by sa mal zohľadniť jej potenciálny vplyv na vzťahy so susedmi Únie, a najmä s kandidátskymi krajinami a krajinami, ktoré sú potenciálnymi kandidátmi, pretože vnútorná bezpečnosť je prepojená s vonkajším rozmerom hrozieb. V globálnom svete trestná činnosť nepozná hranice. Postupne ako politiky vykonávané v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dozrievajú, mali by sa navzájom podporovať a jednotne sa rozvíjať. V nadchádzajúcich rokoch by sa mali plynulo začleniť medzi ostatné politiky Únie.

Európska rada žiada Komisiu, aby:

4.2.   Zvyšovanie úrovne nástrojov

Bezpečnosť Únie si vyžaduje integrovaný prístup, v rámci ktorého existuje pre profesionálov v oblasti bezpečnosti spoločná kultúra, pričom zhromažďujú informácie čo najúčinnejším spôsobom a opierajú sa o primeranú technologickú infraštruktúru.

4.2.1.   Vytvorenie spoločnej kultúry

Európska rada zdôrazňuje potrebu posilnenia vzájomnej dôvery medzi všetkými dotknutými profesionálmi na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie. Mala by sa vyvinúť skutočná európska kultúra presadzovania práva, a to prostredníctvom výmeny skúseností a osvedčených postupov, ako aj organizovania spoločných kurzov a cvičení odbornej prípravy v súlade s kapitolou 1.2.6.

Európska rada nabáda členské štáty, aby vypracovali mechanizmy, ktoré budú profesionálov podnecovať k plneniu úloh týkajúcich sa cezhraničnej spolupráce, a tak podporovať reakciu celej Únie na všetkých úrovniach.

4.2.2.   Riadenie toku informácií

Európska rada berie s uspokojením na vedomie, že vývoj v Únii v posledných rokoch viedol k možnosti širokého výberu a k vytvoreniu rozsiahleho súboru nástrojov na zber, spracovanie a výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inými európskymi aktérmi v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Dôležitým impulzom pri tejto práci bude aj naďalej zásada dostupnosti.

Európska rada uznáva potrebu súdržnosti a konsolidácie pri rozvoji riadenia a výmeny informácií a vyzýva Radu a Komisiu, aby:

V tejto súvislosti Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Základom stratégie riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ je:

Je potrebné zriadiť nevyhnutné štruktúry Únie a vnútroštátne štruktúry s cieľom zabezpečiť využívanie a riadenie rozličných nástrojov riadenia informácií. Európska rada taktiež vyzýva na zriadenie úradu, ktorý navrhla Komisia a ktorého úlohou a právomocou by bol technický vývoj a riadenie rozsiahlych systémov informačných technológií v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z decembra 2006 a októbra 2007. Rada by so zreteľom na stratégiu riadenia informácií mala zvážiť prípadné ďalšie úlohy.

Európska rada vzhľadom na diskusie v Rade a Európskom parlamente na účely vytvorenia systému osobných záznamov o cestujúcich Únie (PNR) vyzýva Komisiu, aby:

4.2.3.   Mobilizácia potrebných technologických nástrojov

Európska rada popri zabezpečení súladu so stratégiou na ochranu osobných údajov uvedených v kapitole 2 zdôrazňuje potrebu nových technológií, aby sa držal krok so súčasnými trendmi smerom k mobilite, aby sa tieto trendy podporovali a zároveň sa zaručila bezpečnosť, ochrana a sloboda ľudí.

Európska rada vyzýva Radu, Komisiu, Európsky parlament a, ak je to vhodné, aj členské štáty, aby:

Európska rada taktiež vyzýva Radu a Komisiu, aby:

Európska rada vyzýva:

Európska rada pripomína, že je potrebné zabezpečiť konzistentnosť so stratégiou na ochranu osobných údajov a plánom činnosti na zriadenie rozsiahlych systémov informačných technológií uvedených v kapitole 2, a vyzýva Komisiu, aby:

4.3.   Účinné politiky

4.3.1.   Účinnejšia európska spolupráca v oblasti presadzovania práva

Hlavným cieľom spolupráce v rámci Únie pri presadzovaní práva je boj proti typicky cezhraničným formám trestnej činnosti. Je potrebné sa zamerať nielen na boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ale aj na rozšírenú cezhraničnú trestnú činnosť, ktorá má významný vplyv na bežný život občanov Únie. Europol by sa mal stať centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, poskytovateľom služieb a platformou v oblasti služieb presadzovania práva.

Európska rada nabáda príslušné orgány členských štátov, aby vo vhodných prípadoch čo najviac využívali vyšetrovací nástroj spoločných vyšetrovateľských tímov. Europol a Eurojust by sa mali systematicky zapájať do kľúčových cezhraničných operácií a malo by sa im oznamovať vytváranie spoločných vyšetrovateľských tímov. Mala by sa aktualizovať vzorová dohoda o zriadení spoločných vyšetrovateľských tímov. Europol a Eurojust by mali ďalej zintenzívniť vzájomnú spoluprácu. Eurojust by mal zabezpečiť nadviazanie na svoju prácu na justičnej úrovni. Europol a Eurojust by mali rozšíriť svoju činnosť na tretie krajiny, najmä prostredníctvom užších väzieb s regiónmi a krajinami, ktoré susedia s Úniou. Europol by mal užšie spolupracovať s policajnými misiami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a prispievať k presadzovaniu noriem a osvedčených postupov európskej spolupráce v oblasti presadzovania práva v krajinách mimo Únie. Mala by sa zintenzívniť spolupráca s Interpolom, aby sa vytvorili synergie a zabránilo zdvojovaniu.

Európska rada vyzýva Komisiu a, ak je to vhodné, aj Radu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby:

Únia by okrem iného aj prostredníctvom finančných programov mala podporovať pilotné projekty v oblasti cezhraničnej regionálnej spolupráce, ktoré sa zameriavajú na spoločné operačné činnosti a/alebo posudzovanie cezhraničných rizík, akými sú napríklad spoločné policajné a colné strediská.

Mala by sa rozvíjať spolupráca ad hoc v oblasti presadzovania práva počas športových podujatí alebo veľkých verejných zhromaždení (napríklad olympijské hry v roku 2012 alebo majstrovstvá Európy vo futbale v roku 2012).

4.3.2.   Účinnejšie predchádzanie trestnej činnosti

Najlepším spôsobom, ako znížiť úroveň trestnej činnosti, je prijať účinné opatrenia na predchádzanie tomu, aby k nej vôbec došlo, a to vrátane podpory sociálneho začlenenia, používaním mutlidisciplinárneho prístupu, ktorý zahŕňa aj prijímanie administratívnych opatrení a podporovanie spolupráce medzi správnymi orgánmi; občania Únie majú podobné skúsenosti a sú vo svojom každodennom živote podobným spôsobom ovplyvňovaní trestnou činnosťou a súvisiacou neistotou.

Zvyšuje sa povedomie o väzbách medzi miestnou a organizovanou trestnou činnosťou, ako aj jej komplexným cezhraničným rozmerom. Členské štáty si vypracovali rôzne metódy na predchádzanie trestnej činnosti a mali by sa nabádať, aby sa so skúsenosťami a najlepšími postupmi podelili, a tak prispievali ku všeobecným znalostiam a ich účinnosti a efektívnosti, čím by sa zamedzilo zdvojovaniu práce.

Okrem toho cezhraničný rozmer podčiarkuje dôležitosť zvyšovania a rozvíjania znalostí na európskej úrovni o prepojení trestnej činnosti a kriminality v členských štátoch, podpory členských štátov pri samostatných alebo spoločných akciách a vyzývania na činnosť zo strany inštitúcií Únie v prípade potreby. Lisabonská zmluva so sebou prinesie aj ďalšie uznanie spolupráce v oblasti predchádzania trestnej činnosti, a to vo forme nového právneho základu.

Európska rada vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v súlade s článkom 84 ZFEÚ aktívne presadzovali a podporovali opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti, ktoré sú zamerané na predchádzanie masovej kriminality a cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré ovplyvňujú každodenný život našich občanov.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby predložila návrh vychádzajúci z hodnotenia práce vykonanej v rámci Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) na účely zriadenia strediska pre predchádzanie trestnej činnosti (OPC), ktorého úlohou bude zhromažďovať, analyzovať a rozširovať vedomosti o trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti (vrátane štatistík) a predchádzaní trestnej činnosti, podporovať členské štáty a inštitúcie Únie pri prijímaní preventívnych opatrení a vymieňať si najlepšie postupy. OPC by malo vychádzať z práce uskutočnenej v rámci EUCPN a jej hodnotenia. Malo by zahŕňať alebo nahradiť EUCPN, pričom sekretariát by sa mal nachádzať v rámci existujúcej agentúry Únie a fungovať ako samostatná jednotka. Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

4.3.3.   Štatistika

Primeraná, spoľahlivá a porovnateľná štatistika (z časového hľadiska i medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi) je nevyhnutným predpokladom okrem iného na podložené rozhodnutia o potrebe konať, o výkone rozhodnutí a o účinnosti činnosti.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

4.4.   Ochrana proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti

4.4.1.   Boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti

Keďže organizovaná trestná činnosť sa viac a viac globalizuje, je stále dôležitejšie, aby presadzovaniu práva nebránili hranice a rôzne oblasti právomoci. Únia môže byť v boji proti určitým typom hrozieb, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň koordinácie činností, prínosom. Boj proti týmto kriminálnym prejavom bude zahŕňať systematickú výmenu informácií, rozsiahle využívanie agentúr Únie a vyšetrovacích nástrojov a v prípade potreby aj vývoj spoločných techník vyšetrovania a predchádzania trestnej činnosti, ako aj zintenzívnenie spolupráce s tretími krajinami.

Európska rada preto vyzýva Radu a Komisiu, aby:

Mali by sa zvoliť trestné činy, proti ktorým by sa na európskej úrovni malo bojovať prioritne. Európska rada zastáva názor, že v najbližších rokoch si obzvlášť prioritnú pozornosť zaslúžia nasledujúce typy trestnej činnosti.

4.4.2.   Obchodovanie s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi a ich pašovanie sú obzvlášť závažnými trestnými činmi, ktoré zahŕňajú porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti a ktoré Únia nemôže prehliadať. Európska rada považuje za potrebné posilniť a skvalitniť predchádzanie obchodovaniu a pašovaniu a boj proti nim. Tento prístup si vyžaduje koordinovanú a koherentnú politickú reakciu presahujúcu priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a – zohľadňujúc nové formy vykorisťovania – zasahujúcu do oblasti vonkajších vzťahov, rozvojovej spolupráce, sociálnych vecí a zamestnanosti, vzdelávania a zdravia, rodovej rovnosti a nediskriminácie. Podporovať by ho mal aj rozsiahly dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a mal by byť postavený na zlepšenom chápaní a skúmaní obchodovania s ľuďmi a ich pašovania na úrovni Únie i medzinárodnej úrovni.

V tomto kontexte je mimoriadne dôležitá spolupráca a koordinácia s tretími krajinami. V plnej miere by sa mal využiť dokument o konkrétnych opatreniach v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý prijala Rada 30. novembra 2009.

Je potrebné, aby Únia vypracovala konsolidovanú politiku Únie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorej cieľom bude ďalšie posilnenie odhodlania a úsilia Únie a členských štátov pri predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu. Tento zámer zahŕňa nadväzovanie a posilňovanie partnerstiev s tretími krajinami, zlepšenie koordinácie a spolupráce v rámci Únie a prepojenie s mechanizmami vonkajšieho rozmeru Únie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou takejto politiky. Mal by sa monitorovať aj pokrok v oblasti koordinácie a spolupráce v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pravidelne by sa o ňom mal informovať Výbor pre vnútornú bezpečnosť (COSI). V rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa musia zmobilizovať všetky prostriedky, ktoré kombinujú prevenciu, presadzovanie práva a ochranu obetí, a musia sa prispôsobiť na pašovanie ľudí do Únie, v jej rámci a smerom von z Únie.

Európska rada preto vyzýva Radu, aby zvážila zriadenie pozície koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (EU ATC), a ak sa tak rozhodne, určila jeho funkcie takým spôsobom, aby sa čo najoptimálnejšie dali využiť všetky právomoci Únie na dosiahnutie účinne koordinovanej a konsolidovanej politiky Únie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Európska rada žiada:

4.4.3.   Sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia

Ochrana detí proti nebezpečenstvu sexuálneho zneužívania je významným prvkom stratégie práv detí.

Európska rada vyzýva:

4.4.4.   Počítačová kriminalita

Internet podstatne uľahčuje komunikáciu a podporuje globálny rozvoj a vzájomné styky. Zároveň sa však objavili aj nové výzvy vo forme počítačovej kriminality, keďže technológie účinne využívajú aj zločinecké skupiny; a to naopak komplikuje vyšetrovanie orgánom presadzovania práva. Únia by preto mala presadzovať politiku a právne predpisy, ktoré zabezpečujú veľmi vysokú úroveň bezpečnosti sietí a umožňujú rýchlejšiu reakciu na počítačové útoky.

Členské štáty by čo najskôr mali ratifikovať Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001. Tento dohovor by sa mal stať referenčným právnym rámcom na boj proti počítačovej kriminalite na globálnej úrovni. Europol by mal zohrávať úlohu európskeho strediska pre zdroje prostredníctvom vytvorenia európskej platformy pre identifikáciu trestnej činnosti, ktorá by tiež mala pomáhať vnútroštátnym platformám pre oznamovanie trestnej činnosti pri výmene najlepších postupov.

Európska rada taktiež vyzýva členské štáty, aby:

Európska rada vyzýva:

Únia by tiež mala objasniť pravidlá týkajúce sa jurisdikcie a právneho rámca uplatniteľného na virtuálny priestor v Únii, a to aj čo sa týka spôsobov získavania dôkazov na podporu cezhraničného vyšetrovania.

Európska rada:

Zefektívniť by sa mala aj spolupráca v oblasti boja proti predaju falošných farmaceutík na internete.

4.4.5.   Hospodárska trestná činnosť a korupcia

Únia musí obmedziť možnosti, ktoré ponúka globalizované hospodárstvo organizovanej trestnej činnosti, a to najmä počas krízy, zvyšujúcej zraniteľnosť finančného systému, a prideľovať primerané zdroje s cieľom účinne reagovať na príslušné výzvy.

Európska rada vyzýva členské štáty a v náležitých prípadoch i Komisiu, aby:

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Falšovanie predstavuje vážne nebezpečenstvo pre spotrebiteľov a hospodárstvo. Únia musí vykonať ďalšie prieskumy tohto javu a zabezpečiť lepšie zohľadnenie aspektov presadzovania práva v práci budúceho európskeho strediska pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva. Európska rada vyzýva Radu a Európsky parlament, aby čo najskôr zvážili možnosť prijatia právnych predpisov o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva.

4.4.6.   Drogy

V Protidrogovej stratégii Únie (2005 – 2012) sa propaguje globálny a vyvážený prístup založený na súčasnom obmedzení ponuky a dopytu. Táto stratégia sa skončí počas trvania štokholmského programu. Musí sa obnoviť na základe dôkladného vyhodnotenia akčného plánu EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 – 2012, ktoré Komisia uskutoční s podporou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť a Europolu.

Táto obnovená stratégia by mala vychádzať z troch zásad:

Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, aby sa prostredníctvom protidrogovej stratégie podporovala Stratégia vnútornej bezpečnosti Únie a dopĺňali iné súvisiace politické nástroje ako hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti (OCTA), budúca stratégia pre boj proti organizovanej trestnej činnosti a závery Rady o boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

4.5.   Terorizmus

Európska rada konštatuje, že hrozba terorizmu je aj naďalej vážnym problémom a sústavne sa vyvíja v reakcii na snahy medzinárodného spoločenstva o boj proti nej, ako aj na nové príležitosti, ktoré sa teroristom naskytajú. Preto nesmieme poľaviť v ostražitosti pri ochrane pred týmito hanebnými zločincami.

Dodržiavanie zásad právneho štátu, základných práv a slobôd je jednou z bášt celkovej protiteroristickej činnosti Únie. Opatrenia v oblasti boja proti terorizmu sa musia podnikať v rámci úplného dodržiavania základných práv a slobôd, aby nedávali podnet k napádaniu. Okrem toho by sa všetky dotknuté strany mali vyhnúť stigmatizovaniu akejkoľvek konkrétnej skupiny ľudí a mali by nadviazať dialóg medzi jednotlivými kultúrami na presadzovanie vzájomného povedomia a porozumenia.

Únia musí zabezpečiť, aby sa do boja proti terorizmu nasadili všetky nástroje a by sa pri tom v plnej miere dodržiavali základné práva a slobody. Európska rada potvrdzuje svoju protiteroristickú stratégiu pozostávajúcu zo štyroch častí – predchádzania, ochrany, sledovania a reakcie – a vyzýva na posilnenie oblasti predchádzania.

Európska rada opätovne potvrdzuje dôležitosť úlohy koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu pri zabezpečovaní vykonávania a hodnotenia protiteroristickej stratégie, koordinácii protiteroristického úsilia v rámci Únie a podpore lepšej komunikácie medzi Úniou a tretími krajinami.

Európska rada vyzýva:

Európska rada zdôrazňuje dôležitosť lepšieho chápania metód používaných na šírenie teroristickej propagandy, a to aj prostredníctvom internetu. Bude si to vyžadovať lepšie technické zdroje a know-how. Spoločne s analýzou hrozieb by sa malo napredovať v práci na leteckej a námornej bezpečnosti, a to v úzkej spolupráci s dopravcami s cieľom zmierniť dosah na cestujúcich. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať potenciálnym cieľom, akými sú siete mestskej hromadnej dopravy a vysokorýchlostných železníc, ako aj energetická a vodná infraštruktúra.

Európska rada zastáva názor, že nástroje na boj proti financovaniu terorizmu sa musia prispôsobiť novým potenciálne citlivým miestam vo finančnom systéme, ako aj pašovaniu hotovosti a zneužívaniu peňažných služieb, a novým platobným metódam, ktoré teroristi používajú.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Únia musí zabezpečiť, aby boli jej politiky v plnom súlade s medzinárodným právom, najmä právom v oblasti ľudských práv. Bude zohrávať aktívnu úlohu v boji proti terorizmu na rôznych mnohostranných fórach, predovšetkým v rámci Organizácie Spojených národov (OSN), kde bude pokračovať v spolupráci s partnermi smerujúcej k vypracovaniu komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme a v spolupráci na zlepšovaní navrhovania, vykonávania a účinnosti sankcií Bezpečnostnej rady OSN s cieľom chrániť základné práva a slobody a zabezpečovať spravodlivé a jasné postupy. Posilniť sa musí spolupráca s tretími krajinami vo všeobecnosti, a konkrétne v rámci medzinárodných organizácií.

Aby bolo možné uskutočniť analýzu hrozieb na európskej úrovni, musí sa vypracovať metodika vychádzajúca zo spoločných parametrov. V boji proti terorizmu by sa mali naplno využiť Europol, SitCen a Eurojust.

Vykonávať by sa mal akčný plán EÚ zvýšenia bezpečnosti výbušnín a mali by sa poskytovať lepšie informácie o ich bezpečnosti. Takisto by sa mal vypracovať právny rámec, ktorého predmetom bude riešenie nebezpečenstva spojeného s prekurzormi.

4.6.   Komplexné a účinné zvládanie katastrof v rámci Únie: posilnenie kapacít Únie na predchádzanie všetkým druhom katastrof a prípravu a reakciu na ne

Prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené človekom, ako napríklad lesné požiare, zemetrasenia, povodne a búrky, ako aj teroristické činy, ovplyvňujú bezpečnosť občanov a vyžadujú si ďalší rozvoj činností Únie v oblasti zvládania katastrof.

Zvládanie katastrof na úrovni Únii by sa malo zakladať na integrovanom prístupe, ktorý zahrnuje celý cyklus katastrofy od prevencie cez pripravenosť a reakciu až po obnovu a ktorý sa týka činností v rámci i mimo Únie.

Zvládanie katastrof na úrovni Únie vychádza z dvoch hlavných zásad: zodpovednosti členských štátov za poskytnutie potrebnej ochrany svojim občanom so zreteľom na existujúce riziká a hrozby a solidarity medzi členskými štátmi týkajúcej sa vzájomnej pomoci pred katastrofami, počas a po nich, ako aj v prípade, že katastrofa vyčerpá vnútroštátne kapacity alebo postihne viac ako jeden členský štát. Európska rada konštatuje, že budúce kroky Únie by mali sledovať ciele zníženia zraniteľnosti v dôsledku katastrof prostredníctvom strategického prístupu k predchádzaniu katastrofám a ďalšieho zvyšovania pripravenosti a schopnosti reakcie pri uvedomení si vnútroštátnej zodpovednosti. Vypracovať by sa mali usmernenia pre situáciu ohrozenia a metódy, posúdenia a analýzy v súvislosti s mapovaním rizík, ako aj prehľad prírodných rizík a rizík vyplývajúcich z činnosti človeka, ktorým môže Únia čeliť v budúcnosti. Je potrebné pokračovať v úsilí o posilnenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a o skvalitnenie nástrojov civilnej ochrany vrátane zvýšenia dostupnosti a zlepšenia interoperability, využívania a podpory koordinácie pomoci, a to aj mimo územia Únie v prípade vážnych núdzových situácií, ktoré sa týkajú občanov Únie v zahraničí. Posilniť by sa malo monitorovacie a informačné centrum, a to s cieľom zlepšiť koordináciu pomoci členských štátov, poskytovať im mapovaciu a analytickú podporu na ďalšiu identifikáciu a registráciu modulov vnútroštátnej a mnohonárodnej civilnej ochrany a na prípravu školení a cvičení s cieľom prispieť k efektívnej reakcii Únie na katastrofy.

Znižovanie zraniteľnosti v prípade útokov je jedným z hlavných cieľov, ktoré sa sledujú v rámci činnosti Únie týkajúcej sa ochrany kritickej infraštruktúry Únie. Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu by sa počas vykonávania mala v náležitom čase analyzovať a revidovať, aby sa zvážilo možné začlenenie ďalších sektorov politiky.

Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká, a najmä hrozba použitia týchto materiálov zo strany teroristických skupín, viedli k opatreniam na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie. Všeobecným cieľom politiky týkajúcej sa chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti je predložiť relevantnú a účinnú európsku stratégiu s jasnými prioritami, ktorej cieľom bude ochrana občanov Únie pred incidentmi s použitím chemických, biologických, rádiologických a jadrových materiálov. Aby sa tento cieľ splnil, je nevyhnutné vykonávať akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti, pričom sa bude vychádzať z prístupu založeného na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká, vrátane činností na predchádzanie rozsiahlejším incidentom s vysokorizikovými chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi, ich odhaľovanie a prípravu a reakciu na ne.

Čoraz dôležitejší bude aj výskum, a to na podporu všetkých oblastí zvládania katastrof. Analyzovať by sa mali možnosti na výskum v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja v rokoch 2007 až 2013 a v rámci nadväzujúcich rámcových programov a mali by sa navrhnúť primerané opatrenia na podporu uvedeného cieľa.

Prioritou pre zásahy v tretích krajinách, či už v teréne alebo z hľadiska pripravenosti (odborná príprava, spoločné cvičenia), by mala byť aj naďalej úzka spolupráca s medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s OSN, ktorá má zastrešujúcu koordinačnú úlohu pri humanitárnej reakcii medzinárodného spoločenstva. V súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci z roku 2007 posilní dôrazná koordinácia zo strany Únie a jej silná pozícia celkovú medzinárodnú humanitárnu reakciu, aj spoločné úsilie zlepšiť systém humanitárnej pomoci, pričom by posilnila aj zámer Únie úzko spolupracovať s ostatnými humanitárnymi aktérmi. Bezpečnosť a ochrana Únie si vyžaduje pokračujúci dialóg a spoluprácu s tretími krajinami, a najmä so susednými štátmi a krajinami s perspektívou stať sa členskými štátmi. Na tento cieľ sú určené rastúce iniciatívy Únie na posilnenie regionálnej spolupráce, napríklad v oblasti Stredozemia, Baltického mora a Čierneho mora, ako aj Východné partnerstvo.

5.   PRÍSTUP K EURÓPE V GLOBALIZOVANOM SVETE

5.1.   Integrované riadenie vonkajších hraníc

Únia musí pokračovať v uľahčovaní zákonného vstupu na územie svojich členských štátov a zároveň prijímať opatrenia na zabránenie nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na udržanie vysokej úrovne bezpečnosti. Posilnenie hraničných kontrol by nemalo brániť prístupu oprávnených osôb k systémom ochrany, a to najmä osôb a skupín, ktoré sú v zraniteľnom postavení. Z tohto hľadiska sa uprednostnia tí, ktorí majú potrebu medzinárodnej ochrany a prijímanie maloletých bez sprievodu. V súvislosti s prijímaním migrantov na vonkajších hraniciach Únie bude nevyhnutné koordinovať činnosti agentúry Frontex a EASO. Európska rada vyzýva na ďalší rozvoj integrovaného riadenia hraníc vrátane posilnenia úlohy agentúry Frontex, aby sa zvýšila jej schopnosť účinnejšie reagovať na zmenu migračných tokov.

Európska rada preto:

Európska rada očakáva pokračovanie postupného vývoja Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) na južných a východných hraniciach s cieľom zaviesť do praxe systém využívajúci moderné technológie a podporujúci členské štáty, presadzovať interoperabilitu a jednotné štandardy hraničného dozoru a zabezpečiť nadviazanie potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi a s agentúrou Frontexna bezodkladnú výmenu potrebných údajov o dozore. Pri tomto vývoji by sa mala zohľadniť činnosť v ďalších relevantných oblastiach integrovanej námornej politiky Európskej únie, ako aj schopnosť umožniť v strednodobom horizonte spoluprácu s tretími krajinami. Európska rada vyzýva Komisiu, aby predložila potrebné návrhy na dosiahnutie týchto cieľov.

Európska rada berie na vedomie prebiehajúce prieskumy členských štátov a agentúry Frontex v oblasti automatizovanej kontroly hraníc a nabáda ich, aby pokračovali vo svojom úsilí s cieľom ustanoviť najlepší postup na zlepšenie kontroly vonkajších hraníc.

Európska rada taktiež vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali, ako možno lepšie koordinovať, integrovať a racionalizovať rôzne typy kontrol na vonkajších hraniciach s paralelným cieľom uľahčiť vstup a zvýšiť bezpečnosť. Okrem toho by sa mal preskúmať potenciál na skvalitnenie výmeny informácií a užšiu spoluprácu medzi orgánmi pohraničnej stráže a inými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, a to s cieľom zvýšiť efektívnosť všetkých zúčastnených strán a účinnejšie bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Európska rada konštatuje, že pri zlepšovaní a posilňovaní systému kontroly vonkajších hraníc môže zohrávať kľúčovú úlohu technika. Kľúčovým cieľom preto ostáva uvedenie druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II) do prevádzky a spustenie Vízového informačného systému (VIS), pričom Európska rada vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tieto systémy budú v plnej prevádzke podľa harmonogramu ustanoveného na tento účel. Spomenuté a ďalšie existujúce systémy by sa mali vyhodnotiť pred vytvorením nových systémov, pričom by sa mali zohľadniť ťažkosti pri ich vytváraní. Vytvorenie a nastavenie správcovských funkcií pri rozsiahlych systémoch informačných technológií by mohlo zohrávať ťažiskovú úlohu pri možnom vývoji systémov informačných technológií v budúcnosti.

Európska rada zastáva názor, že existujúce systémy by mohol dopĺňať elektronický systém zaznamenávania vstupu na územie členských štátov a výstupu z neho, aby sa členským štátom umožnilo účinne si vymieňať údaje pri zaručení dodržiavania pravidiel ochrany údajov. Zavedenie takéhoto systému na pozemných hraniciach si zaslúži osobitnú pozornosť, pričom pred jeho uplatňovaním by sa mali analyzovať dôsledky na infraštruktúru a rady na hraniciach.

Možnosti vyplývajúce z nových a interoperabilných technológií predstavujú vysoký potenciál na zefektívnenie riadenia hraníc, ako aj na jeho vyššiu bezpečnosť, ale nemali by viesť k diskriminácii alebo nerovnakému zaobchádzaniu s cestujúcimi. Patrí sem aj používanie brán pre automatizovaný systém hraničných kontrol.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

5.2.   Vízová politika

Európska rada je presvedčená, že nadobudnutie účinnosti Vízového kódexu a postupné spúšťanie VIS vytvoria dôležité nové príležitosti na ďalší rozvoj spoločnej vízovej politiky. Táto politika musí byť aj súčasťou širšej vízie, v ktorej sa zohľadnia príslušné záujmy vnútornej i vonkajšej politiky. Európska rada preto nabáda Komisiu a členské štáty, aby využili tento vývoj na zintenzívnenie regionálnej konzulárnej spolupráce prostredníctvom programov regionálnej konzulárnej spolupráce, ktoré by mohli zahŕňať najmä zriadenie spoločných stredísk na podávanie žiadostí o víza, a to v prípade potreby i na dobrovoľnom základe.

Európska rada tiež vyzýva:

Európska rada s cieľom vytvoriť možnosť posunu k novej etape vo vývoji spoločnej vízovej politiky a zohľadňujúc právomoci členských štátov v tejto oblasti, vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o možnosti zavedenia spoločného európskeho mechanizmu vydávania víz na krátkodobý pobyt. V tejto štúdii by sa malo skúmať aj to, do akej miery by hodnotenie individuálneho rizika mohlo nahrádzať predpoklad rizika spojeného so štátnou príslušnosťou žiadateľa.

6.   ZODPOVEDNÁ, SOLIDÁRNA A PARTNERSKÁ EURÓPA V OTÁZKACH MIGRÁCIE A AZYLU

Európska rada si uvedomuje príležitosti aj výzvy vyplývajúce zo zvýšenej mobility osôb a podčiarkuje, že správne riadená migrácia môže prinášať úžitok všetkým zainteresovaným stranám. Európska rada si rovnako uvedomuje aj skutočnosť, že v kontexte dôležitých demografických výziev, ktorým bude Únia v budúcnosti čeliť z hľadiska zvýšeného dopytu po pracovnej sile, bude v dlhodobom horizonte dôležitým príspevkom k hospodárskemu rozvoju Únie pružná migračná politika. Európska rada zastáva názor, že sa musia zohľadniť dlhodobé dôsledky migrácie, napríklad na trhy práce a sociálnu situáciu migrantov, a že kľúčovým aspektom aj z hľadiska základných hodnôt Únie ostáva prepojenie medzi migráciou a integráciou. Okrem toho Európska rada pripomína, že jedným z kľúčových politických cieľov Únie je aj naďalej vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) do roku 2012.

Európska rada vyzýva na vytvorenie komplexného a udržateľného rámca politík Únie v oblasti migrácie a azylu, ktorý môže v duchu solidarity primerane a proaktívne zvládať odchýlky v migračných tokoch a riešiť situácie, akou je napríklad súčasná situácia na južných vonkajších hraniciach. Na dosiahnutie kvalitnejšej reakcie na tieto situácie, ktorá je založená na dôkazoch, je potrebná seriózna snaha o nadviazanie a posilnenie dialógu a partnerstva medzi Úniou a tretími krajinami, regiónmi a organizáciami, pričom je potrebné vziať do úvahy, že nelegálni prisťahovalci vstupujú do Únie aj cez iné hranice alebo prostredníctvom zneužívania víz. Dôležitým cieľom je predísť opakovaniu tragédií na mori. Ak žiaľ dôjde ku tragickej situácii, mali by sa preskúmať spôsoby lepšieho zaznamenávania, a ak je to možné, identifikovania migrantov, ktorí sa snažia dostať do Únie.

Európska rada uznáva potrebu nájsť praktické riešenia, ktorými sa zvýši súdržnosť medzi migračnou politikou a inými oblasťami politiky, ako je napríklad zahraničná a rozvojová politika a politiky v oblasti obchodu, zamestnanosti, zdravia a vzdelávania na európskej úrovni. Konkrétne Európska rada vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy, ktoré do väčšej miery prepájajú rozvoj migračnej politiky s rozvojom postlisabonskej stratégie. Európska rada uznáva potrebu väčšej pružnosti a súdržnosti finančných zdrojov v rámci Únie, a to z hľadiska rozsahu i uplatniteľnosti, s cieľom podporovať rozvoj politík v oblasti azylu a migrácie.

Európska rada opätovne potvrdzuje zásady stanovené v globálnom prístupe k migrácii, ako aj v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle. Európska rada taktiež pripomína svoje závery o tejto otázke prijaté v júni a októbri 2009. Podčiarkuje potrebu vykonávať všetky opatrenia komplexným spôsobom a hodnotiť ich podľa príslušných rozhodnutí. Pripomína päť základných záväzkov ustanovených v pakte:

6.1.   Dynamická a komplexná migračná politika

6.1.1.   Konsolidácia, rozvoj a vykonávanie globálneho prístupu k migrácii

Európska rada sústavne zdôrazňuje potrebu, aby sa migračná politika Únie stala neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej politiky Únie, a uznáva, že globálny prístup k migrácii preukázal svoju dôležitosť ako strategický rámec na tento účel. Vychádzajúc z pôvodných zásad solidarity, rovnováhy a skutočného partnerstva s krajinami pôvodu a tranzitu mimo Únie a v súlade s tým, čo sa doteraz dosiahlo, vyzýva Európska rada na ďalší rozvoj a konsolidáciu tohto integrovaného prístupu. Vykonávanie globálneho prístupu k migrácii sa musí urýchliť prostredníctvom strategického využívania všetkých jeho existujúcich nástrojov a zlepšiť prostredníctvom skvalitnenia koordinácie. Zachovať by sa mala rovnováha medzi tromi oblasťami (podpora mobility a legálnej migrácie, optimalizácia prepojenia medzi migráciou a rozvojom a predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu a boj proti nemu). Kľúčovým zameraním by mala ostať spolupráca s najdôležitejšími krajinami v Afrike a východnej a juhovýchodnej Európe. Na základe určenia spoločných záujmov a výziev by sa mala naďalej rozvíjať spolupráca a dialóg aj s inými krajinami a regiónmi, akými sú napríklad regióny Ázie a Latinskej Ameriky.

Z tohto hľadiska zdôrazňuje Európska rada tieto priority:

Úspešné vykonávanie globálneho prístupu k migrácii by sa malo podčiarknuť pravidelnými hodnoteniami, zvýšeným odhodlaním a kapacitou, ako aj väčšou pružnosťou finančných nástrojov Únie a členských štátov, ktoré sú pre túto oblasť dostupné.

6.1.2.   Migrácia a rozvoj

Európska rada podčiarkuje potrebu ďalších krokov na maximalizáciu pozitívnych a minimalizáciu negatívnych účinkov migrácie na rozvoj v súlade s globálnym prístupom k migrácii. Účinné politiky môžu zabezpečiť potrebný rámec, aby sa krajinám určenia a pôvodu, ako aj samotným migrantom umožnilo pracovať v partnerstvách na zvýšenie vplyvu medzinárodnej migrácie na rozvoj.

Snaha o presadzovanie zosúladenej mobility a migrácie s krajinami pôvodu by mala byť úzko zviazaná s úsilím o podporu rozvoja príležitostí na slušnú a produktívnu prácu a zlepšené možnosti na živobytie v tretích krajinách s cieľom minimalizovať odliv mozgov.

So zreteľom na uvedené skutočnosti vyzýva Európska rada Komisiu, aby do roku 2012 predložila návrhy:

Európska rada uznáva potrebu zvýšenej súdržnosti politík na európskej úrovni s cieľom podporovať pozitívne rozvojové účinky migrácie v rámci činností Únie vo vonkajšom rozmere a zosúladiť medzinárodnú migráciu s plnením rozvojových cieľov tisícročia. Európska rada vyzýva Radu, aby zabezpečila, že bude v tejto oblasti konať koordinovaným a koherentným spôsobom.

Musí sa pokračovať v skúmaní prepojenia medzi zmenou klímy, migráciou a rozvojom, a preto Európska rada vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu účinkov zmeny klímy na medzinárodnú migráciu vrátane jej potenciálnych účinkov na prisťahovalectvo do Únie.

6.1.3.   Koordinovaná politika v súlade s požiadavkami trhu práce

Európska rada uznáva, že pracovné prisťahovalectvo môže prispievať k zvýšeniu konkurencie a životaschopnosti hospodárstva. V tomto zmysle zastáva Európska rada názor, že Únia by mala podporovať vytváranie pružných systémov prijímania, ktoré reagujú na priority, potreby, počty a objemy určené každým členským štátom a umožňujú migrantom, aby naplno využívali svoje zručnosti a spôsobilosti. Na uľahčenie zosúlaďovania potrieb trhu práce sa vykonávajú koherentné prisťahovalecké politiky a zlepšuje sa posudzovanie požadovaných zručností z hľadiska integrácie na európskych trhoch práce. Tieto systémy musia náležite zohľadňovať právomoci členských štátov, najmä z hľadiska riadenia ich trhov práce, a zásadu preferencie Únie.

Európska rada vyzýva:

6.1.4.   Proaktívne politiky pre migrantov a ich práva

Únia musí zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s legálnym pobytom na území jej členských štátov. Na zabezpečenie ich práv a povinností porovnateľných s právami a povinnosťami občanov Únie by sa mala zamerať prísnejšia integračná politika. Tento prístup by mal zostať cieľom spoločnej prisťahovaleckej politiky a mal by sa zaviesť do praxe čo najskôr, ale najneskôr v roku 2014.

Európska rada preto vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na:

6.1.5.   Integrácia

Kľúčom k maximalizácii prospechu z prisťahovalectva ostáva úspešné začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom. Európska spolupráca môže prispieť k účinnejším integračným politikám členských štátov prostredníctvom poskytnutia stimulov a podpory činností členských štátov. Jadrom európskej spolupráce v oblasti integrácie je pri zohľadnení potreby vyváženia práv a povinností migrantov cieľ zabezpečiť porovnateľné práva, zodpovednosti a príležitosti pre všetkých.

Integrácia je dynamickým, dvojsmerným procesom vzájomného pôsobenia, ktorý si vyžaduje úsilie nielen vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ale aj väčšie odhodlanie hostiteľskej spoločnosti a prisťahovalcov.

Integračné politiky členských štátov by sa mali podporovať prostredníctvom ďalšieho rozvoja štruktúr a nástrojov na výmenu znalostí a na koordináciu s inými relevantnými oblasťami politiky, ako napríklad zamestnanosťou, vzdelávaním a sociálnou inklúziou. Kľúčom k úspešnej integrácii je prístup k zamestnanosti.

Európska rada vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie členských štátov:

6.1.6.   Účinné politiky na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu

Európska rada je presvedčená, že účinné kroky proti nelegálnemu prisťahovalectvu sú aj naďalej zásadným aspektom pri vytváraní spoločnej prisťahovaleckej politiky. Kľúčovými prioritami na tento účel musia zostať predovšetkým boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ich pašovaniu, integrované riadenie hraníc a spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu, podporované policajnou a justičnou spoluprácou. Našim cieľom musí byť predchádzať ľudským tragédiám, ktoré sú výsledkom aktivít osôb zapojených do obchodovania s ľuďmi.

Účinná a udržateľná politika návratu je zásadným prvkom dobre riadeného systému migrácie v rámci Únie. Únia a členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na ich území zdržiavajú nelegálne. Na tento účel by sa mali vyčleniť potrebné finančné prostriedky. Takáto politika sa musí vykonávať pri plnom dodržiavaní zásady nenavracania a základných práv a slobôd a dôstojnosti jednotlivých navrátených osôb. Uprednostňovať by sa mal dobrovoľný návrat, zatiaľ čo by sa mala uznať nevyhnutnosť účinných prostriedkov na vynútenie návratu v prípade potreby.

Na vytvorenie komplexného prístupu k návratu a readmisii je potrebné zintenzívniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu v rámci globálneho prístupu k migrácii a v súlade s Európskym paktom o prisťahovalectve a azyle, pričom sa uznáva, že od všetkých štátov sa vyžaduje, aby prijímali svojich vlastných štátnych príslušníkov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území iného štátu.

Dôležité je zabezpečiť, aby sa dôkladne monitorovali novoprijaté nástroje v oblasti návratu a sankcií proti zamestnávateľom, ako aj platné dohody o readmisii na účely ich účinného uplatňovania.

Európska rada je presvedčená, že dôraz by sa mal klásť:

6.1.7.   Maloletí bez sprievodu

Maloletí bez sprievodu, ktorí prichádzajú do členských štátov z tretích krajín, predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť a adresnú reakciu, a to hlavne v prípade maloletých vystavených riziku. Táto oblasť je pre členské štáty výzvou a vzbudzuje otázky spoločného záujmu. Medzi oblasti, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, patrí výmena informácií a najlepších postupov, pašovanie maloletých, spolupráca s krajinami pôvodu, otázka posúdenia veku, určenia totožnosti a hľadania príbuzných a potreba venovať osobitnú pozornosť maloletým bez sprievodu v kontexte boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Komplexná reakcia na úrovni Únie by mala spájať opatrenia na predchádzanie, ochranu a asistovaný návrat pri zohľadnení najlepších záujmov dieťaťa.

Európska rada preto víta iniciatívu Komisie:

6.2.   Azyl: spoločný priestor ochrany a solidarity

Európska rada je aj naďalej odhodlaná napĺňať cieľ, ktorým je vytvorenie spoločného priestoru ochrany a solidarity vychádzajúceho zo spoločného konania o azyle a jednotného statusu pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana. Základom CEAS by mali byť normy vysokej ochrany a zároveň by sa náležitá pozornosť mala venovať spravodlivým a účinným postupom znemožňujúcim zneužívanie. Nesmierne dôležité je, aby sa bez ohľadu na členský štát, v ktorom si osoba podala žiadosť o azyl, takejto osobe poskytla rovnocenná úroveň zaobchádzania vzhľadom na podmienky prijatia a rovnaká úroveň vzhľadom na procesné pravidlá a určenie statusu. Cieľom je, aby sa s podobnými prípadmi zaobchádzalo podobne a s rovnakým výsledkom.

6.2.1.   Spoločný priestor ochrany

Stále existujú podstatné rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi a ich uplatňovaním. Na dosiahnutie vyššej úrovne harmonizácie by malo kľúčovým cieľom politiky Únie ostať zriadenie CEAS. Spoločné pravidlá, ako aj ich lepšie a koherentnejšie uplatňovanie, by mali zabrániť následným presunom v rámci Únie alebo znížiť ich počet a tiež zvýšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

Vývoj spoločnej politiky v oblasti azylu by mal byť založený na úplnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a iných príslušných medzinárodných zmlúv. Takáto politika je potrebná na zachovanie dlhodobej udržateľnosti azylového systému a presadzovanie solidarity v rámci Únie. S výhradou správy Komisie o právnych a praktických dôsledkoch by sa Únia mala snažiť o pristúpenie k Ženevskému dohovoru a jeho protokolu z roku 1967.

EASO bude dôležitým nástrojom pre tvorbu a vykonávanie CEAS a mal by prispievať k posilňovaniu všetkých foriem praktickej spolupráce medzi členskými štátmi. Z tohto dôvodu by členské štáty mali v činnosti EASO zohrávať aktívnu úlohu. EASO by mal ďalej pracovať na vývoji spoločnej platformy pre vzdelávanie národných azylových úradníkov, a to vychádzajúc predovšetkým z európskych osnov pre vzdelávanie v oblasti azylu (EAC). Ďalšou dôležitou úlohou bude zvýšenie konvergencie a zachovanie kvality s cieľom zmenšovať rozdiely v prijímaných rozhodnutiach o azyle.

Základným kameňom budovania CEAS zostáva dublinský systém, ktorý jasne rozdeľuje zodpovednosť za skúmanie žiadostí o azyl.

V súlade s uvedeným Európska rada vyzýva:

6.2.2.   Rozdelenie zodpovednosti a solidarita medzi členskými štátmi

Mala by sa podporovať účinná solidarita s členskými štátmi, ktoré čelia osobitnému tlaku.

Na to by mal slúžiť široký a vyvážený prístup. Preto by sa malo pokračovať v analýze a rozvoji mechanizmov dobrovoľného a koordinovaného rozdeľovania zodpovednosti medzi členskými štátmi. Konkrétne, Európska rada nabáda členské štáty na vzájomnú podporu pri budovaní dostatočných kapacít v ich vnútroštátnych azylových systémoch, keďže jedným z kľúčov k dôveryhodnému a udržateľnému systému CEAS je vybudovanie dostatočnej kapacity v rámci vnútroštátnych azylových systémov. Kľúčovú úlohu pri koordinácii týchto opatrení na budovanie kapacít by mal zohrávať EASO.

Európska rada preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti:

6.2.3.   Vonkajší rozmer azylu

Únia by mala postupovať v partnerstve a spolupráci s tretími krajinami, na ktorých území žije veľký počet utečencov. Spoločný prístup na úrovni Únie môže byť strategickejší, a tak môže efektívnejšie prispieť k riešeniu dlhotrvajúcich problémov s utečencami. Akýkoľvek posun v tejto oblasti sa musí sledovať v úzkej spolupráci s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a podľa potreby s ďalšími relevantnými aktérmi. EASO by sa mal plne zapájať do vonkajšieho rozmeru CEAS. Únia v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami nesie zodpovednosť za to, aby aktívne poukazovala na význam pristúpenia k Ženevskému dohovoru z roku 1951 a k jeho protokolu a na význam ich vykonávania.

Presadzovanie solidarity v rámci Únie je síce zásadné, ale nepostačuje na dosiahnutie dôveryhodnej a udržateľnej spoločnej politiky v oblasti azylu. Preto je dôležité pokračovať vo vytváraní nástrojov na vyjadrenie solidarity s tretími krajinami s cieľom presadzovať a napomáhať budovanie kapacít na riadenie migračných tokov a dlhotrvajúcich problémov s utečencami v týchto krajinách.

Európska rada vyzýva:

7.   EURÓPA V GLOBÁLNOM SVETE – VONKAJŠÍ ROZMER SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI

Európska rada zdôrazňuje dôležitosť vonkajšieho rozmeru politiky Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a podčiarkuje potrebu zvýšenej integrácie týchto politík do všeobecných politík Únie. Vonkajší rozmer je kľúčovým aspektom pri úspešnom plnení cieľov tohto programu a mal by byť predovšetkým v plnom súlade so všetkými ostatnými aspektmi zahraničnej politiky Únie.

Únia musí naďalej zabezpečovať účinné vykonávanie a uskutočňovať hodnotenia aj v tejto oblasti. Všetky činnosti by mali byť založené na transparentnosti a zodpovednosti, predovšetkým pokiaľ ide o finančné nástroje.

Ako sa opätovne zdôrazňuje v správe o európskej bezpečnostnej stratégii za rok 2008, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú neoddeliteľné. Riešenie hrozieb, dokonca aj tých, ktoré sú veľmi vzdialené nášmu kontinentu, má kľúčový význam pre ochranu Európy a jej občanov.

Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili súlad a komplementárnosť medzi politickou a operačnou úrovňou činností v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Priority vo vonkajších vzťahoch by mali byť základom a usmernením pre priorizáciu práce príslušných agentúr Únie (Europol, Eurojust, Frontex, EPA, EMCDDA a EASO).

Styční úradníci členských štátov by sa mali povzbudiť, aby pokračovali v posilňovaní spolupráce, výmene informácií a najlepších postupov.

Európska rada zdôrazňuje potrebu dopĺňania sa krokov Únie a členských štátov. Na tento účel sa vyžaduje zvýšené odhodlanie oboch strán.

7.1.   Posilnený vonkajší rozmer

Európska rada sa rozhodla, že činnosť Únie v oblasti vonkajšieho rozmeru priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v budúcnosti bude i naďalej riadiť týmito zásadami:

Európska rada sa domnieva, že politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by sa mali lepšie začleniť do všeobecných politík Únie. Prijatie Lisabonskej zmluvy ponúka Únii nové možnosti na efektívnejšiu činnosť v rámci vonkajších vzťahov. Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia zabezpečia lepší súlad medzi tradičnými nástrojmi vonkajšej politiky a nástrojmi vnútornej politiky s podstatným vonkajším rozmerom, ako je sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť. Do úvahy by sa mala vziať pridaná hodnota, ktorá by sa mohla dosiahnuť poskytnutím konkrétnych spôsobilostí v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti delegáciám Únie v strategických partnerských krajinách. Okrem toho právna subjektivita umožní Únii, aby v medzinárodných organizáciách mohla konať s väčším dôrazom.

Rada uznáva, že SBOP a mnohé vonkajšie činnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti majú spoločné alebo vzájomne sa dopĺňajúce ciele. Misie SBOP tiež znamenajú dôležitý príspevok k vnútornej bezpečnosti Únie v ich úsilí o podporu boja proti závažnej nadnárodnej trestnej činnosti v hostiteľských krajinách a o budovanie rešpektu k právnemu štátu. Európska rada nabáda na hlbšiu spoluprácu a koherenciu medzi politikami v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a SBOP, aby sa tieto spoločné ciele podporili.

Nový základ na uzatváranie medzinárodných dohôd, ktorý vychádza zo zmluvy, zabezpečí vyššiu efektívnosť rokovaní s kľúčovými partnermi zo strany Únie. Zámerom Európskej rady je vyťažiť zo všetkých týchto nových nástrojov čo najviac.

Európska rada zdôrazňuje potrebu dopĺňania sa krokov Únie a členských štátov. To si bude vyžadovať ďalšie záväzky zo strany Únie aj členských štátov. Európska rada preto vyzýva Komisiu, aby najneskôr do decembra 2011 podala správu o spôsoboch na zabezpečenie tejto komplementárnosti.

7.2.   Ľudské práva

V Lisabonskej zmluve sa Únii ponúkajú nové nástroje na ochranu základných práv a slobôd, a to vo vnútri Únie aj navonok. Presadzovať by sa mali hodnoty Únie a mal by sa dodržiavať úplný súlad s medzinárodným právom a rešpektovať jeho vývoj. Európska rada vyzýva k vypracovaniu akčného plánu pre ľudské práva s cieľom presadzovať tieto hodnoty v rámci vonkajšieho rozmeru politík v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento plán by mala preskúmať Európska rada; plán by mal zohľadňovať, že vnútorné a vonkajšie aspekty ľudských práv sa navzájom prelínajú, napr. pokiaľ ide o zásadu nenavracania alebo využívania trestu smrti zo strany partnerov, s ktorými Únia spolupracuje. Plán by mal obsahovať konkrétne krátkodobé, strednodobé i dlhodobé opatrenia a malo by sa v ňom stanoviť, kto je zodpovedný za vykonávanie opatrení.

7.3.   Pokračujúce tematické priority s novými nástrojmi

Európska rada konštatuje, že kľúčové tematické priority určené v predchádzajúcej stratégii ostávajú v platnosti, t. j. boj proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, korupcii, drogám, výmena osobných údajov v bezpečnom prostredí a riadenie migračných tokov. Musí sa zintenzívniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ich pašovaniu.

Vychádzajúc zo Stratégie pre vonkajšie vzťahy v oblasti SVV: globálna sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť prijatej v roku 2005 a iného relevantného acquis v tejto oblasti, ako napríklad globálneho prístupu k migrácii, by sa vonkajšia spolupráca Únie mala zamerať na oblasti, v ktorých činnosť Únie poskytuje pridanú hodnotu, a to najmä na:

Európska rada vyzýva Komisiu, aby:

Hrozba terorizmu a organizovanej trestnej činnosti je stále vysoká. Preto je potrebné spolupracovať s kľúčovými strategickými partnermi pri výmene informácií a zároveň pokračovať v plnení dlhodobejších cieľov, akými sú napríklad opatrenia na predchádzanie radikalizácie a náboru teroristov, ako aj ochrana kritickej infraštruktúry. Posilniť by sa mali operačné dohody Eurojustu a Europolu, ako aj pracovné postupy s Frontexom.

7.4.   Dohody s tretími krajinami

V Lisabonskej zmluve sa ustanovujú nové a efektívnejšie postupy uzatvárania dohôd s tretími krajinami. Európska rada odporúča, aby sa častejšie využívali takéto dohody, a osobitne dohody v oblasti justičnej spolupráce, ako aj v občiansko-právnej oblasti, pričom by sa zohľadnili multilaterálne mechanizmy. Poznamenáva však, že členským štátom sa ponechá možnosť uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s právom Únie a že sa vytvoril právny rámec na uzatváranie určitých dvojstranných dohôd aj v oblasti občianskeho práva.

Jednou z kľúčových činností Únie je ochrana osobných údajov. Existuje potreba jednotného legislatívneho rámca Únie na transfer osobných údajov do tretích krajín v záujme presadzovania práva. Mala by sa vypracovať vzorová rámcová dohoda, ktorá by obsahovala všeobecne uplatniteľné základné prvky ochrany údajov.

7.5.   Geografické priority a medzinárodné organizácie

Činnosť Únie v oblasti vonkajších vzťahov by sa mala zamerať na kľúčových partnerov, a to sú najmä:

V rámci západného Balkánu postupne nadobúdajú platnosť dohody o stabilizácii a pridružení a viditeľný pokrok sa dosiahol v oblasti vízovej politiky, pričom platia dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii a s niektorými krajinami sa už podarilo nadviazať komplexný dialóg o liberalizácii vízového režimu – a s ďalšími sa stále rokuje. S cieľom zmeniť európsku perspektívu na realitu je potrebné ďalšie úsilie vrátane využitia finančných nástrojov v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, na zabezpečenie základných práv a slobôd a budovanie administratívnych kapacít v rámci riadenia hraníc, presadzovania práva a justície.

Únia a Turecko sa dohodli na zintenzívnení ich spolupráce s cieľom odpovedať na spoločnú výzvu, ktorou je riadenie migračných tokov, a osobitne riešiť problém nelegálneho prisťahovalectva. Táto spolupráca by sa mala sústrediť na spoločnú zodpovednosť, solidaritu, spoluprácu so všetkými členskými štátmi a spoločné porozumenie zohľadňujúc fakt, že Turecko je susedom Únie na jej vonkajšej hranici, ako aj prebiehajúce rokovania a existujúcu finančnú pomoc Únie v relevantných oblastiach vrátane kontroly hraníc. Prioritou je uzavretie rokovaní s Tureckom o dohode o readmisii. Dovtedy by sa mali primerane vykonávať platné bilaterálne dohody.

Európska rada zdôrazňuje, že Európska susedská politika (ESP) ponúka Únii do budúcnosti príležitosti, aby mohla konať koordinovane a účinne a aby prispela k posilneniu kapacít a inštitucionalizácii nezávislej a nestrannej justície, orgánov presadzovania práva a úsilia v oblasti boja proti korupcii, ako aj k zvýšeniu a uľahčeniu mobility občanov v partnerských krajinách. Pokiaľ ide o krajiny Východného partnerstva, Únia ponúka perspektívu uzavretia dohôd o pridružení (s podstatnými časťami týkajúcimi sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) s týmito krajinami a v dlhodobom horizonte podporuje mobilitu občanov a liberalizáciu vízového režimu v bezpečnom prostredí.

Európska rada vyzýva, aby sa do konca roku 2010 vypracoval s dotknutými krajinami plán napredovania spolupráce s krajinami Východného partnerstva vrátane aspektov slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Východného partnerstva, ako aj kapitoly o tejto oblasti v rámci akčných plánov ESP (alebo dokumentov, ktoré po nich nasledujú). V tomto pláne by sa mal uvádzať aj zoznam postupných krokov k plnej liberalizácii vízového režimu ako dlhodobému cieľu pre jednotlivé partnerské krajiny na individuálnej báze a tiež opísať podmienky dobre riadenej a bezpečnej mobility, o ktorej sa hovorí v spoločnom vyhlásení pražského samitu k Východnému partnerstvu. Európska rada tento plán preskúma do konca roku 2012, predovšetkým s cieľom zhodnotiť jeho praktický vplyv.

Únia by mala zvýšiť svoje úsilie o podporu stability a bezpečnosti regiónu Čierneho mora ako celku a ďalej rozvíjať iniciatívu o dosiahnutie synergie regionálnej spolupráce v regióne Čierneho mora . Činnosti by sa predovšetkým mali zameriavať na riadenie hraníc, riadenie migrácie, colnú spoluprácu a právny štát, ako aj boj proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Čo sa týka Únie pre Stredozemie , bude potrebné zvýšiť úsilie začaté v kontexte barcelonského procesu a euro-stredozemského partnerstva, najmä pokiaľ ide o (námornú) migráciu, hraničný dozor, predchádzanie a boj proti obchodovaniu s drogami, civilnú ochranu, presadzovanie práva a justičnú spoluprácu. Európska rada vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku takýto plán predložila v roku 2010, a žiada Coreper, aby čo najskôr pripravil rozhodnutia, ktoré má prijať Rada. Európska rada tento plán preskúma do konca roku 2012, predovšetkým s cieľom zhodnotiť jeho praktický vplyv.

Pokiaľ ide o situáciu v stredozemnej oblasti, Európska rada považuje za nevyhnutné posilniť partnerstvo s tretími krajinami tranzitu a pôvodu, ktoré sa zakladá na recipročných požiadavkách a operačnej podpore a zahŕňa kontrolu hraníc, boj proti organizovanej trestnej činnosti, problematiku návratu a readmisie. Prioritou sú urýchlené kroky, aby sa čelilo výzvam v tomto regióne.

V posledných desiatich rokoch sa zintenzívnila spolupráca s USA , a to aj vo všetkých oblastiach týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V rámci každého predsedníctva sa konajú pravidelné zasadnutia ministerskej trojky, ako aj zasadnutia na úrovni vysokých predstaviteľov. V súlade s tým, čo sa uviedlo vo Washingtonskom vyhlásení, ktoré prijala ministerská trojka v októbri 2009, by sa v dialógu malo pokračovať a mal by sa prehĺbiť.

Pokračovať by sa malo aj v prebiehajúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu a nadnárodnej trestnej činnosti, bezpečnosti hraníc, vízovej politiky, migrácie a justičnej spolupráce. Je potrebné rokovať o dohode o ochrane osobných údajov vymieňaných na účely presadzovania práva a urýchlene ju uzavrieť. Únia a USA budú spolupracovať s cieľom čím skôr uzavrieť otázku bezvízového cestovania medzi USA a Úniou a zvýšiť bezpečnosť cestujúcich. Na vykonávanie dohôd o justičnej spolupráci by sa mali vypracovať spoločné postupy, pričom je potrebné uskutočňovať pravidelné konzultácie.

Spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a nová dohoda, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, poskytnú rámec na intenzívnu a kvalitnejšiu budúcu spoluprácu s Ruskou federáciou . Vychádzajúc z výsledkov práce Stálej rady pre partnerstvo v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zasadajúcej v dvojročných intervaloch by Únia a Rusko mali naďalej spolupracovať v rámci dialógu o vízach a v oblasti legálnej migrácie a zároveň riešiť problém nelegálneho prisťahovalectva, posilniť spoločný boj proti organizovanej trestnej činnosti a predovšetkým operačnú spoluprácu a zlepšiť a prehĺbiť justičnú spoluprácu. Čím skôr by sa mala dohodnúť dohoda s Eurojustom, ktorá by zodpovedala prísnym normám ochrany údajov. V tomto kontexte by sa mala uzavrieť rámcová dohoda o výmene informácií. Pokračovať musí dialóg o vízach. V plnom rozsahu by sa mala vykonávať dohoda o zjednodušení vízového režimu a readmisii.

Európska rada konštatuje, že v spoločnej stratégii a akčnom pláne EÚ a Afriky z roku 2007 sa vymedzuje rozsah spolupráce v oblasti boja proti terorizmu, nadnárodnej trestnej činnosti a obchodovania s drogami. Dialóg o migrácii by sa mal prehĺbiť a zintenzívniť s africkými partnermi, a to v rámci partnerstva EÚ a Afriky pre mobilitu, migráciu a zamestnanosť (MME), aj v rámci globálneho prístupu k migrácii a procesu nadväzujúceho na konferencie, ktoré sa konali v Rabate, Paríži a Tripolise; zameriavať by sa mal na krajiny, ktorými vedú nepravidelné migračné trasy do Európy, s cieľom pomôcť týmto krajinám v ich úsilí o vypracovanie politík pre oblasť migrácie a reagovať na problém nelegálneho prisťahovalectva po mori a cez hranice. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby sa zintenzívnila spolupráca s Alžírskom, Marokom a Egyptom a v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady z októbra 2009 aj s Líbyou vrátane rýchleho uzatvorenia dohôd o readmisii.

Západná Afrika sa nedávno stala hlavným tranzitným uzlom obchodu s drogami medzi Južnou Amerikou a Európou, pričom vykorenenie obchodu s drogami a inej nadnárodnej trestnej činnosti a terorizmu (v sahelskom regióne) si bude vyžadovať zvýšenú pozornosť a pomoc.

Prehĺbiť by sa mali dialógy s Čínou a Indiou o aspektoch boja proti terorizmu, pričom by mali zahŕňať aj iné prioritné oblasti, akými sú práva duševného vlastníctva, migrácia vrátane boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a justičná spolupráca. Keď sa uzavrú dohody o justičnej spolupráci, Únia bude aj naďalej trvať na tom, že trest smrti je otázka, kde neexistuje možnosť kompromisu. Zintenzívniť by sa mal aj dialóg s Indiou o migrácii a mal by sa týkať jej všetkých aspektov. Pokiaľ ide o Čínu, musí sa pokračovať v dialógu o ľudských právach. Dialóg s Brazíliou sa bude musieť v nasledujúcich rokoch prehĺbiť a rozšíriť. Účinnejšie by sa malo vykonávať strategické partnerstvo a spoločný akčný plán a malo by sa zvážiť prijatie konkrétnejších opatrení.

Podľa potreby bude Únia spolupracovať s ďalšími krajinami a regiónmi na regionálnej alebo bilaterálnej báze. S krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku sa dialóg o migrácii, obchodovaní s drogami a praní špinavých peňazí a ďalších oblastiach spoločného záujmu bude viesť v regionálnom rámci ( EÚ – LAC ) a v rámci FATF. Bude pokračovať spolupráca s krajinami Strednej Ázie v súvislosti s trasami obchodovania vedúcimi do Európy.

Malo by sa vyvinúť úsilie o zintenzívnenie spolupráce s Afganistanom v oblasti drog vrátane vykonávania dokumentu o konkrétnych opatreniach pre oblasť obchodovania s drogami a s Afganistanom a Pakistanom v otázkach terorizmu a migrácie.

Pokiaľ ide o Afganistan a Irak , pozornosť by a mala zameriavať na účinné riešenie situácie utečencov prostredníctvom komplexného prístupu. Mala by sa vyvíjať snaha o riešenie tokov nelegálneho prisťahovalectva a uzatvorenie dohody o readmisii s týmito krajinami, ako aj s Bangladéšom .

7.6.   Medzinárodné organizácie a presadzovanie európskych a medzinárodných noriem

Európska rada opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť účinnému multilateralizmu, ktorý dopĺňa bilaterálne a regionálne partnerstvo s tretími krajinami a regiónmi.

OSN ostáva pre Úniu najvýznamnejšou medzinárodnou organizáciou. Lisabonská zmluva vytvára základ pre ucelenejšie a efektívnejšie zapojenie sa Únie do práce OSN a ďalších medzinárodných organizácií.

Únia by mala pokračovať v presadzovaní európskych a medzinárodných noriem a ratifikácii medzinárodných dohovorov, predovšetkým tých, ktoré sa vypracovali pod záštitou OSN a Rady Európy.

Osobitne dôležitá je práca Rady Európy, ktorá je uzlom európskych hodnôt, ako sú demokracia, ľudské práva a právny štát. Únia musí naďalej spolupracovať s Radou Európy na základe Memoranda o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou podpísaného v roku 2007 a podporovať jej dôležité dohovory, ako je Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním.

V rámci spolupráce v oblasti presadzovania práva je dôležitým partnerom Únie Interpol. Spolupráca v občiansko-právnych veciach sa realizuje predovšetkým v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného. Únia by mala naďalej poskytovať konferencii podporu a mala by nabádať svojich partnerov k ratifikácii dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa stane Únia alebo ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty.

(1)  Ako je všeobecne známa. Únia je v skutočnosti založená na dvoch zmluvách: Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Aby sa text lepšie čítal, budú sa v programe niekedy používať pojmy „Lisabonská zmluva“ alebo „zmluva“.

(2)  Aby sa text lepšie čítal, pripisuje sa v tomto programe právo iniciatívy iba Komisii. Toto nemá vplyv na možnosť členských štátov predkladať iniciatívy v súlade s článkom 76 ZFEÚ.

(3)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(4)  Pozri dokument Rady 16637/09 JAI 873.