[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 20.9.2010

KOM(2010) 472 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu

OBSAH

1. Úvod: cieľ pri širokom pásme 3

2. Vývoj v technológiách a na trhu širokého pásma 4

3. Dosahovanie cieľa pri širokom pásme 6

4. Hlavné opatrenia 12

1. ÚVOD: CIEľ PRI šIROKOM PÁSME

Do roku 2020 by všetci Európania mali mať prístup k internetu s rýchlosťou väčšou ako 30 megabitov za sekundu (Mbps) a minimálne 50 % domácností v Európe by malo mať internet s rýchlosťou vyše 100 Mbps.

Tento cieľ je súčasťou Digitálnej agendy pre Európu[1], prioritnej iniciatívy stratégie Európa 2020[2] zameranej na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo. Rovnako sa v Digitálnej agende potvrdil cieľ, ktorý si vytýčila Európska rada, poskytnúť všetkým Európanom základné široké pásmo do roku 2013. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov treba vypracovať komplexnú politiku, založenú na celej škále technológií, a dôkladne monitorovať dosiahnutý pokrok[3].

Cieľ zabezpečiť rýchly a ultrarýchly internet sa vytýčil preto, lebo bude zohrávať ústrednú úlohu pri oživovaní hospodárstva a bude predstavovať platformu na podporu inovácie v celom hospodárstve, rovnako ako to bolo v prípade elektrickej energie a dopravy v minulosti. Zavádzanie ultrarýchlych otvorených a konkurencieschopných sietí bude stimulovať pozitívny kolobeh pri vývoji digitálneho hospodárstva, pretože umožní vznik a rozšírenie nových služieb, ktoré si vyžadujú široké pásmo a po ktorých bude stúpať dopyt občanov, v dôsledku čoho bude aj väčší dopyt po širokom pásme.

Dopyt po širokom pásme z celosvetového hľadiska rástol tempom približne 50 – 60 % za rok[4], pričom hlavným dôvodom bolo rozšírenie používania internetu, spočiatku v podobe jednoduchej emailovej komunikácie a práce s textovými súbormi (počas éry vytáčaného pripojenia s rýchlosťou 56 Kbps – tzv. dial-up), cez surfovanie po internete (s príchodom trvalého širokopásmového pripojenia – tzv. always-on), až po čoraz integrovanejší grafický a audiovizuálny obsah na webových stránkach (podporovaný súčasnou generáciou ADSL s rýchlosťou sťahovania minimálne 2 Mbps a rýchlosťou nahrávania 256 Kbps).

V tejto súvislosti nie sú dôležité len rýchlosti sťahovania, pretože podmienkou vzniku inovatívnych služieb a aplikácií môže byť aj väčšia symetria (oveľa väčšia rýchlosť nahrávania) a kratšie čakacie doby. Príklady služieb, ktoré závisia od takýchto spojení už existujú: inteligentné rozvodové siete elektrickej energie, ktoré si vyžadujú krátke čakacie doby a vďaka ktorým sa darí znižovať náklady pre spotrebiteľov a výrobné náklady, služby tzv. cloud computingu v reálnom čase, ktoré si vyžadujú symetrické rýchlosti sťahovania a nahrávania a ktoré môžu malé podniky využívať na zníženie svojich nákladov, a intenzívne služby elektronického zdravotníctva poskytované nemocniciam a pacientom vo vzdialených oblastiach. Navyše OECD nedávno dospela k záveru, že úspory už v štyroch hospodárskych odvetviach (doprava, zdravotníctvo, elektrická energia a vzdelávanie) by boli dostatočným dôvodom vybudovania vnútroštátnych sietí optického vlákna v domácnostiach[5].

Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý je cieľom stratégie Európa 2020, bude teda do veľmi veľkej miery závisieť od efektívneho a účinného využitia internetu, pričom kľúčovým faktorom bude rýchlosť pripojenia k internetu. Prístup k internetu zabezpečujú – spravidla súkromní – operátori sietí v regulačnom rámci orientovanom na hospodársku súťaž a podlieha obchodným záujmom. Napriek tomu pre kľúčovú úlohu, ktorú internet zohráva, sa výhody pre spoločnosť ako celok javia oveľa väčšie ako súkromné pohnútky investovať do rýchlejších sietí. Najdôležitejším prostriedkom k dosiahnutiu cieľa v oblasti širokého pásma je stimulovať investície do rýchleho prístupu k internetu nad rámec súčasného rozvoja podmieneného trhom (pričom treba zohľadniť nedávny hospodársky pokles).

Investície do nových otvorených a konkurencieschopných sietí treba podporiť opatreniami vnútroštátnych a miestnych orgánov na zníženie nákladov. Komisia minulý rok prijala Usmernenia pre uplatňovanie pravidiel o štátnej pomoci[6], čím takéto opatrenia už podporila. V spomenutých usmerneniach sa ustanovujú podmienky finančnej podpory z verejných zdrojov, pokiaľ ide o zavádzanie širokého pásma a vysokorýchlostného širokého pásma v mimotrhovom prostredí v oblastiach, kde komerčné investície v dohľadnej budúcnosti nie sú pravdepodobné. Hlavným cieľom tohto oznámenia je intenzívnejšie podporiť opatrenia vnútroštátnych a miestnych orgánov. Predkladá sa v jednom balíku spolu s ostatnými dvomi záväzkami v oblasti širokého pásma, ktoré Komisia prijala v digitálnej agende vzhľadom na rýchly a ultrarýchly internet. Konkrétne ide o odporúčanie o prístupových sieťach novej generácie (NGA), v ktorom sa vnútroštátnym regulačným orgánom poskytujú usmernenia pri regulácii, a program politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra zameraný na zlepšenie koordinácie a riadenia spektra, a teda okrem iného aj na podporu rastu bezdrôtového širokého pásma.

V časti 2 sa načrtáva prehľad technologického a trhového vývinu, aby sa objasnila súčasná situácia v Európe. V časti 3 sa konkretizujú všetky štyri návrhy, ktoré sa členským štátom predostreli v digitálnej agende, ako aj spôsob, akým sa podporia na úrovni EÚ. V časti 4 sa nakoniec načrtávajú niektoré z hlavných následných činností.

2. VÝVOJ V TECHNOLÓGIÁCH A NA TRHU šIROKÉHO PÁSMA

Široké pásmo sa v súčasnosti poskytuje domácnostiam prostredníctvom medených (napr. telefónnych) alebo koaxiálnych sietí (napr. káblová televízia) a/alebo sietí s bezdrôtovým prístupom, ako napr. siete tretej generácie mobilnej komunikácie (3G siete) alebo siete pevného bezdrôtového prístupu. V EÚ, ktorá má z celosvetového hľadiska jednu z vedúcich pozícií pri zavádzaní prvej generácie širokého pásma, je 124 miliónov pevných a 25 miliónov mobilných širokopásmových účastníckych liniek[7]. Poskytované rýchlosti pripojenia sa pohybujú vo veľmi širokom rozpätí, pričom rýchlosť sťahovania bežne prekračuje 2 Mbps a rýchlosť nahrávania 256 Kbps. Zaznamenáva sa nárast rýchlostí. Na obrázku je znázornená funkcionalita rozličných rýchlostí a pravdepodobných budúcich aplikácií.

[pic] V súčasnosti sa zaznamenáva trhom podmienený nárast rýchlosti pevného pripojenia k internetu. Tieto siete sa označujú súhrnným názvom NGA (prístupové siete novej generácie)[8]. Pri vývoji v členských štátoch, ako aj v jednotlivých regiónoch členských štátov však existujú zreteľné rozdiely.

Postupne sa zvyšuje výkonnosť káblových sietí, ktoré využíva približne 73 miliónov domácností v EÚ, a to vďaka DOCSIS3[9] a rozšíreniu ich backhaul sietí. Hospodárska súťaž v oblasti káblového pripojenia podnecuje operátorov medených sietí k investíciám do VDSL – technológie, ktorá je založená na existujúcej medenej telefónnej infraštruktúre – a do optického vlákna v domácnostiach (FTTH). FTTH rovnako ako DOCSIS3 môžu dosiahnuť rýchlosť pripojenia väčšiu ako 100 Mbps, čím spĺňajú cieľ v oblasti širokého pásma. Otvorenejšie architektúry FTTH takisto posilňujú hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry medzi poskytovateľmi internetových služieb na základe oddelenia a postupného zavádzania alternatívnych infraštruktúr, čím sa podnieti vývoj nových služieb a aplikácií.

Operátori v oblastiach, v ktorých neexistuje pri infraštruktúre hospodárska súťaž, nie sú ochotní vyvíjať aj inú činnosť okrem svojej činnosti v ADSL. Väčšina operátorov nepovažuje premenu sietí na FTTH vo veľkom meradle za obchodne zaujímavú, pričom jedným z faktorov je aj súčasný nedostatok atraktívnych služieb, za ktoré by zákazníci boli ochotní zaplatiť vyššiu cenu. Odporúčanie o NGA a uplatňovanie nového regulačného rámca budú z tohto hľadiska zohrávať kľúčovú úlohu, keďže zabezpečia regulačnú istotu a budú podporovať investície a hospodársku súťaž.

Pozemné bezdrôtové služby ďalšej generácie môžu ponúknuť prenosovú rýchlosť väčšiu ako 30 Mbps, a teda splniť cieľ vytýčený v oblasti širokého pásma[10]. Sú mimoriadne dôležité v regiónoch s náročným terénom, kde je drôtový prístup nepraktický. Aj bezdrôtové spojenie prostredníctvom satelitu by mohlo v týchto regiónoch zohrávať úlohu, ale na to, aby satelity mohli pomôcť zabezpečiť univerzálne pokrytie s naplánovanou rýchlosťou 30 Mbps do roku 2020, treba ďalší technologický pokrok.

Na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa pri širokom pásme budú potrebné veľké investície. Potrebnú sumu je náročné vypočítať, ale na základe niekoľkých aktuálnych štúdií sa dá usúdiť, že na zabezpečenie pokrytia s rýchlosťou 30 Mbps pre všetkých (pomocou kombinácie VDSL a bezdrôtového pripojenia budúcej generácie) do roku 2020 treba 38 až 58 miliárd EUR. Na zabezpečenie takého pokrytia, aby 50 % všetkých domácností mohlo využívať služby s rýchlosťou 100 Mbps, treba 181 až 268 miliárd EUR[11].

S narastajúcim objemom tokov dát na internete a stúpajúcim dopytom po širokom pásme sa pri poskytovaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia za čoraz dôležitejšie považuje účinné riadenie sieťových zdrojov. Otvorila sa diskusia o vplyve riadenia toku dát na otvorený a decentralizovaný charakter verejného internetu, ktorý je hlavným faktorom prístupu používateľov k informáciám a možnosti ich šírenia, používania aplikácií a zvolených služieb. Význam, ktorý sa pripisuje zachovaniu týchto charakteristík, sa odrazil v zmenách a doplneniach zavedených v roku 2009 počas reformy regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie[12]. Cieľom verejných konzultácií o otvorenom internete a jeho neutralite, ktoré Komisia otvorila 30. júna 2010[13], je preskúmať spôsoby, akými operátori riadia toky dáta cez svoje siete a ich možný vplyv na to, ako používatelia vnímajú svoje využívanie internetu. Výsledok, vďaka ktorému sa zachová otvorený a neutrálny charakter verejného internetu a zabráni neoprávnenej diskriminácii a zároveň umožní operátorom maximalizovať efektívnosť svojich sietí a rozvíjať nové obchodné modely a lepšie ponuky komerčných služieb, by mal pomôcť stimulovať ďalšie investície do vysokokapacitnej širokopásmovej infraštruktúry. Komisia neskôr počas tohto roka vypracuje správu o výsledku tejto verejnej konzultácie a bude takisto monitorovať ďalšie fungovanie trhu z hľadiska spotrebiteľov (maloobchodné ceny, problémy s výberom, sťažnosti atď.)

3. DOSAHOVANIE CIEľA PRI šIROKOM PÁSME

Vzhľadom na tento vývoj situácie by politika EÚ v oblasti širokého pásma mala podporovať konkrétne opatrenia, ktoré by mohli i) zintenzívniť investície napríklad prostredníctvom zníženia investičných nákladov a ii) vystupňovať hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že konkurenčná hrozba iných verejných a súkromných investorov (vrátane miestnych správ a verejných služieb) by podnietila etablovaných operátorov investovať do NGA. Takéto opatrenia by sa mali koordinovať na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Preto Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi pri vypracúvaní účinných vnútroštátnych plánov v oblasti širokého pásma.

Vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma

Všetky členské štáty majú stratégiu pre oblasť širokého pásma[14], ale len máloktorý má úplný operačný plán pre ultrarýchle siete s konkrétnymi implementačnými opatreniami na dosiahnutie svojich cieľov, predovšetkým v otázke potrebného financovania. Cieľ v oblasti širokého pásma sa podarí naplniť len vtedy, ak sa za to budú angažovať všetky členské štáty a vypracujú operačné plány, v ktorých si určia vnútroštátne ciele. Komisia v rámci riadenia digitálnej agendy bude spolupracovať s členskými štátmi, koordinovať vytýčenie vnútroštátnych cieľov a podporovať členské štáty pri partnerskom hodnotení s cieľom urýchliť šírenie najlepšej praxe medzi tvorcami politiky. Túto aktivitu bude podporovať platforma pre široké pásmo zameraná na opatrenia, na ktorej sa bude podieľať celá škála zainteresovaných strán.

Plány členských štátov by mali obsahovať vyvážený súbor politických opatrení na vytvorenie stimulov a doplnenie opatrení súkromného sektora v spoločnom rámci, ktorý vyplýva z harmonizovaného a dôkladného uplatňovania nedávno revidovaného regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie a usmernení o štátnej pomoci v oblasti širokého pásma, ktoré Komisia prednedávnom prijala. Súkromné investície by sa mali podnecovať primeranou koordináciou plánovania a pravidiel spoločného využívania fyzickej infraštruktúry a cieleným financovaním, aby sa znížilo riziko a podporili nové otvorené infraštruktúry. Vo väčšine členských štátov budú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa pokrytia širokým pásmom zohrávať bezdrôtové infraštruktúry. Plány by mali dlhodobo a vyvážene zohľadňovať náklady a výhody prideľovania spektra a dohôd o udelení licencií, predovšetkým čisté pozitívne účinky skorých investícií a zavádzania širokého pásma. Plány by takisto mali obsahovať jednoznačné inštrukcie o prijímaní financovania širokého pásma od EÚ a nástrojov EIB v oprávnených oblastiach.

Komisia posilní monitorovanie zavádzania NGA, aby podporila vypracúvanie plánov. Na tento účel využije revidovanú formu existujúcich nástrojov, ako napr. správy o digitálnej konkurencieschopnosti. Na novej hodnotiacej tabuľke v rámci digitálnej agendy sa uvedú podrobné ukazovatele výkonu, čím sa členským štátom umožní monitorovať a porovnávať plány v oblasti širokého pásma. Pomoc pri práci s hodnotiacou tabuľkou sa zabezpečí v podobe nového webového nástroja na šírenie informácií zo štatistík a výskumných správ o širokopásmovom hospodárstve.

Podpora investícií a znižovanie investičných nákladov

Na vnútroštátnej a miestnej úrovni možno prijať celý rad regulačných a finančných opatrení na podporu investícií a zníženie investičných nákladov.

Odhaduje sa, že približne 80 % nákladov na zavádzanie novej pevnej infraštruktúry sú náklady na činnosti v oblasti stavebného inžinierstva, ktoré môžu vnútroštátne a miestne orgány výrazne znížiť náležitou koordináciou a pomocou urbanistického plánovania a prostriedkov sprístupnenia pasívnych infraštruktúr[15]. Týmito opatreniami sa rovnako dajú znížiť aj náklady na bezdrôtové infraštruktúry. Možné opatrenia na zníženie nákladov zahŕňajú:

- Stanoviť inštaláciu nových pasívnych infraštruktúr a káblových rozvodov ako podmienku povolenia plánov.

- Podnecovať miestne orgány a regulátorov, aby využili svoje právomoci a vyžadovali od operátorov[16] informácie o existencii a stave miestnych prístupových infraštruktúr s cieľom stimulovať hospodársku súťaž. Predovšetkým by vnútroštátni regulátori mali využiť svoje právomoci vyplývajúce zo smernice 2002/21/ES, aby získali všetky relevantné informácie o mieste, kapacite a dostupnosti vedení a iných možností účastníckych vedení s cieľom umožniť alternatívnym operátorom zaviesť svoje optické káble v tom istom čase ako etablované hospodárske podniky, pričom by spoločne znášali stavebné náklady.

- Koordinovať stavebné práce (výkopové práce na verejných priestranstvách, výstavba káblovodov), aby sa umožnilo a zjednodušilo zavádzanie sieťových prvkov.

- Zabezpečiť všeobecnú právomoc na získanie práva voľného priechodu racionalizovaním zákonov a nariadení o občianskych stavbách, urbanistickom plánovaní, životnom prostredí, verejnom zdraví a vo všeobecnej správe s cieľom zjednodušiť a zrýchliť postupy napr. udeľovania práva voľného priechodu alebo plánovania rozmiestnenia stĺpov, v prípade potreby zriadiť na tento účel jednotné kontaktné miesto.

- Orgány plánovania by mohli znížiť investičné náklady na zavádzanie bezdrôtového širokého pásma aj odstránením administratívnych prekážok (napr. ťažkosti pri získavaní povolení na nové základné stanice alebo pri predlžovaní zmlúv o existujúcich základných staniciach).

Okrem toho môžu vnútroštátne alebo miestne orgány podporovať zavádzanie širokého pásma priamymi verejnými investíciami alebo verejným financovaním v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Verejné financovanie by mohlo pomôcť zrealizovať vysokorýchlostné siete v tých prípadoch, keď by náklady boli ináč nezvládnuteľné. Takéto verejné financovanie by malo byť cielené, aby sa odstránili bariéry pre súkromné investície.

- Verejné orgány sa môžu rozhodnúť na vlastné náklady vykonať stavebné práce s cieľom umožniť a urýchliť zavádzanie sieťových prvkov dotknutých operátorov. Ak sú takéto práce v zásade otvorené pre všetkých potenciálnych používateľov a nielen pre operátorov systémov elektronickej komunikácie, čím sa teda vytvárajú potrebné podmienky pre prevádzkovateľov inžinierskych sietí na zavedenie vlastnej infraštruktúry bez diskriminácie v prospech daného sektora alebo spoločnosti, nepredstavujú štátnu pomoc a nemusia sa notifikovať Komisii[17].

- Verejné orgány by mohli vybudovať alebo financovať infraštruktúru špecifickú pre daný sektor v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti širokého pásma a poskytnúť prístup k nej spravodlivým a nediskriminačným spôsobom operátorom širokého pásma, čím by podnietili konkurencieschopné poskytovanie služieb v oblastiach, kde by v opačnom prípade bolo poskytovanie služieb neekonomické.

- Miestne orgány by takisto mali zvážiť využívanie jadrových optických sietí, ktoré už spájajú alebo sa budujú, aby spájali verejné subjekty (školy, knižnice, kliniky) a zabezpečili tak vysokorýchlostné spojenie pre komunity bez takéhoto pripojenia[18]. Členské štáty by v prípade potreby mali zvážiť vytvorenie fondov na široké pásmo na vnútroštátnej úrovni, na ktoré by sa miestne orgány mohli obrátiť pri vytváraní takýchto pasívnych infraštruktúr.

- Na urýchlenie využívania štátnej pomoci v oblasti širokého pásma sa členským štátom dôrazne odporúča notifikovať vnútroštátne rámcové schémy, čím sa vyhnú podaniu viacerých notifikácií jednotlivých projektov.

Komisia preskúma súčasné praktiky znižovania nákladov, na základe čoho v roku 2012 vypracuje svoju správu. Keďže opatrenia sa vykonávajú predovšetkým na miestnej úrovni, Komisia vyvinie a zlepší mechanizmus, ktorý miestnym aktérom umožní získavať relevantné informácie o znižovaní investičných nákladov. Komisia by podporila využívanie regionálnych fondov EÚ na vypracovanie a následné mapovanie infraštruktúr na miestnej a regionálnej úrovni.

Ďalšia forma pomoci Komisie pre členské štáty sa bude realizovať spoluprácou s nedávno zriadeným Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). BEREC by mal do svojho pracovného programu na rok 2011 zaradiť ako prioritnú činnosť opatrenia na podporu rozvoja širokého pásma. Komisia sa prostredníctvom odporúčania o regulovanom prístupe k NGA snažila na úrovni EÚ vytvoriť správne investičné prostredie a nastaviť atraktívne stimuly pre zavádzanie nových otvorených a konkurencieschopných sietí. V odporúčaní o NGA, prijatom súčasne s týmto oznámením, sa vnútroštátnym regulátorom poskytujú usmernenia vzhľadom na zlepšenie regulačnej istoty a podporu investícií a inovácií na trhu so širokopásmovými službami, pričom sa náležitým spôsobom zohľadňuje riziko, ktoré vzniká pri všetkých investičných akciách a potreba zachovať účinnú hospodársku súťaž, ktorá je z dlhodobého hľadiska motorom investícií. Potrebné bude aj výrazné úsilie príslušných vnútroštátnych orgánov, aby sa zabezpečila rýchla a účinná implementácia programu politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra, ktorý bude podporovať zavádzanie bezdrôtového širokého pásma.

Podpora bezdrôtového širokého pásma

Najväčší nárast na trhu EÚ so širokým pásmom sa zaznamenal pri mobilnom širokom pásme, v minulom roku to bol viac ako dvojnásobok. Bezdrôtové technológie preto zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri napĺňaní potreby širokopásmových komunikačných technológií.

V niekoľkých rozhodnutiach Komisie sa službám elektronickej komunikácie vyčlenilo spektrum z technického hľadiska optimizované predovšetkým pre bezdrôtový prístup k širokému pásmu, ale v mnohých členských štátoch sa na pridelenie významných častí tohto spektra ešte vzťahujú obmedzenia, alebo sa určité časti ešte vôbec nepridelili.

So stúpajúcim dopytom po bezdrôtových službách bude kľúčovou prioritou účinným spôsobom používateľom sprístupniť tie frekvencie, ktoré sa už vyčlenili prostredníctvom harmonizovaného udeľovania spektra vrátane rádiového frekvenčného spektra, ktoré sa uvoľní z digitálnej dividendy a následkom nového využitia frekvencií, ktoré boli doteraz rezervované pre služby druhej generácie (GSM). Okrem toho by sa na dosiahnutie cieľa vytýčeného na rok 2020 malo vyčleniť a sprístupniť dostatočné a vhodné spektrum na účely pokrytia a potrebu kapacity bezdrôtových širokopásmových technológií. Vývoj v oblasti širokého spektra možno ďalej zlepšiť opatreniami v prospech hospodárskej súťaže, ako napríklad zavedením obchodovania so spektrom a opatreniami na ochranu pred možnými skresleniami pri modifikácii existujúcich licencií.

Komisia vo svojom prvom návrhu viacročného programu politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra, ktorý predložila Európskemu parlamentu a Rade na prijatie, navrhuje koordinované opatrenia na dosiahnutie vytýčených cieľov. Jednotlivé členské štáty by však mohli pomôcť rýchlo dosiahnuť cieľ pokrytia širokým pásmom, ak by bezodkladne prijali politiky zamerané na:

- sprístupnenie dostatočne širokých pásem spektra[19],

- rýchle pridelenie práva na využívanie,

- väčšiu flexibilitu a intenzívnejšiu hospodársku súťaž,

- povolenie druhotného obchodovania s cieľom prispôsobiť sa vývoju na trhu.

Mobilní operátori v čoraz väčšej miere poukazujú na veľké ťažkosti pri rozširovaní svojej infraštruktúry tak, aby uspokojili narastajúci dopyt, predovšetkým vzhľadom na základné stanice, spôsobené rastúcou záťažou pri plánovaní a neistotou, ako aj nezosúladenými a nepredvídateľnými bezpečnostnými požiadavkami. Komisia sa bude spolu s členskými štátmi touto otázkou zaoberať, aby sa pri tomto aspekte zabezpečili racionálne a nedeformujúce vnútroštátne úpravy.

Zintenzívnenie a racionalizácia využívania štrukturálnych fondov a fondov rozvoja vidieka

Európska únia podporuje budovanie širokopásmovej infraštruktúry a zavádzanie internetu ako prostredníctvom fondu pre rozvoj vidieka, tak aj štrukturálnych fondov a objasnila uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pri využívaní verejných fondov na zavádzanie širokého pásma.

V programovom období 2007 – 2013 sa zo štrukturálnych fondov vyčlenilo spolu 2,3 mld. EUR na investície do širokopásmovej infraštruktúry a 12,9 mld. EUR na služby informačnej spoločnosti. Z údajov o výdavkoch zo štrukturálnych fondov vyplýva relatívne pomalé čerpanie finančných prostriedkov zameraných na projekty v oblasti širokého pásma. Počas uvedeného obdobia sa do septembra 2009 vyčlenilo na širokopásmové projekty 418 miliónov EUR, čo predstavuje 18 % plánovaných výdavkov. V tom istom čase bolo na všetky opatrenia v priemere vyčlenených 27 %.[20]

V tom istom programovom období sa fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) navýšil o 1,02 mld. EUR, z čoho 360 miliónov EUR sa vyčlenilo na projekty v oblasti širokého pásma.

Komisia s cieľom pomôcť zintenzívniť využívanie štrukturálnych fondov a fondov pre rozvoj vidieka pri širokom pásme aj iných službách informačnej spoločnosti

- V roku 2011 uverejní usmernenia o investovaní do širokého pásma pre miestne a regionálne orgány, aby sa dosiahlo úplné čerpanie fondov EÚ,

- Bude užšie spolupracovať s regiónmi a pomôže im posilniť schopnosť prijímať finančné prostriedky. V roku 2011 v rámci Európskej siete pre rozvoj vidieka pozve zainteresované strany na podujatie s celoeurópskou účasťou o dobrej praxi pri implementácii IKT v regiónoch a vidieckych oblastiach a vypracuje odporúčania pre ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľa pri širokom pásme.

- Ďalej poskytne usmernenia o využívaní financovania z verejno-súkromných partnerstiev a iných finančných nástrojov, ako sú napríklad vyrovnávacie fondy, ktoré dopĺňajú operačné programy európskych štrukturálnych fondov. Štrukturálne fondy sa môžu využiť v rámci verejno-súkromných partnerstiev za predpokladu, že sa pri obstarávaní v rámci týchto partnerstiev dodržiavajú zásady EÚ.

- Spustí novú a obsiahlejšiu verziu Európskeho portálu pre širokopásmové pripojenie[21] s cieľom poskytnúť viacjazyčnú platformu na výmenu materiálov o realizácii projektov v oblasti širokého pásma a dodatočné usmernenie pri otázkach, ako sú napríklad pravidlá štátnej pomoci a implementácia regulačného rámca

Vyvinutie nástrojov financovania širokého pásma

Potenciálni investori vnímajú mnohé investičné návrhy, predovšetkým tie, pri ktorých by súkromní operátori v sektore museli spolu využívať infraštruktúry, alebo návrhy, ktoré vyplývajú zo spolupráce súkromného a verejného sektora, ako vysokorizikové transakcie, následkom čoho je pri týchto návrhoch pravdepodobnejšie, že neprilákajú financovanie zo súkromných zdrojov. Dôvodom môže byť ich dlhšia lehota splatnosti alebo jednoducho skutočnosť, že vykonávatelia projektu sú príliš malí a neskúsení na to, aby pritiahli pozornosť veľkých finančných inštitúcií. Náročné podmienky likvidity a neisté hospodárske vyhliadky takisto odrádzajú súkromných investorov od rizikového financovania a v podstate spôsobujú zvýšené náklady financovania.

Európska investičná banka (EIB) už každoročne požičiava v priemere 2 miliardy EUR na hospodársky životaschopné projekty v oblasti širokého pásma. V prípade transakcií s vyšším rizikom sa v súčasnosti začali využívať nástroje na rozdelenie rizika, ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika, ktorý vyvinula EIB a Komisia. EIB svoju stratégiu pôžičiek zameriava nanovo na priority stratégie Európa 2020 a plánuje zvýšiť svoju účasť. Okrem toho výhody účasti EIB na projektoch väčšinou presahujú priamy príspevok banky, ktorý má „katalyzátorový účinok“ na bankový sektor a potenciálnych vykonávateľova projektu, čím sa zvyšuje záujem o široké pásmo.

Miestne a regionálne orgány v čoraz väčšej miere na financovanie širokopásmovej infraštruktúry využívajú alternatívne financovanie vrátane verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Cieľom týchto riešení je optimalizovať synergie vyplývajúce z kombinácie finančných zdrojov verejného a súkromného sektora, ako aj ich kompetencie pri regulácii a investíciách založených na riziku. EÚ a EIB na podporu takýchto partnerstiev do jari 2011 predostrú návrhy, ako zmobilizovať know-how Európskeho odborného centra pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC), ktoré je nástrojom technickej pomoci EIB resp. poradným nástrojom spolufinancovaným zo zdrojov EIB a rozpočtu EÚ, ako aj zamerať existujúce a budúce fondy členských štátov a rozpočtu EÚ pre technickú pomoc na prípravu projektov. Vykonávatelia projektov budú takisto môcť ťažiť z podrobných znalostí, ktoré má EIB o technologickej báze sektora, a jej obchodných modelov, ako aj z odborných poznatkov v oblasti štruktúrovania komplexných viacstranných finančných transakcií v rýchlo sa meniacom prostredí.

V súvislosti s prípravou programov EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci a rolou, ktorú pri tom bude zohrávať EIB, Komisia a EIB do jari 2011 vypracujú konkrétne návrhy finančných nástrojov, ktoré by mali doplniť existujúce spôsoby financovania širokopásmovej infraštruktúry. Takéto nástroje, ktoré by mohli mať podobu pôžičky, zábezpeky alebo vlastného kapitálu alebo by mohli byť ich kombináciou, by mali reagovať na potreby investičných projektov v otázkach flexibility, splatnosti a rizika. Vzťahovala by sa na ne výhoda najnižších nákladov na financovanie v dôsledku toho, že EIB má rating AAA a neziskový štatút, pričom tieto nástroje by potenciálne mohli čerpať z rozpočtových zdrojov Únie. Predmetné nástroje sa vytvoria tak, aby slúžili aj ako kanál pre fondy, ktoré členské štáty[22] a súkromní investori v sektore vyhradili na financovanie zavádzania širokopásmovej infraštruktúry.

Na uvoľnenie financovania na vysokorizikové projekty infraštruktúry by si tieto nástroje vyžiadali vyčlenené finančné zdroje, ktoré by EÚ mala poskytnúť vo forme svojho príspevku. Možný vplyv sa dá znázorniť týmto príkladom: finančný príspevok z rozpočtu EÚ vo výške 1 miliardy EUR pravdepodobne priláka ďalšie finančné prostriedky z verejných zdrojov a súkromného sektora, ktoré by mohli vygenerovať hrubé investície vo výške 6 – 15 miliárd EUR v závislosti od potrieb financovania a rizikových profilov príslušných investícií.

Kým takýto nástroj nefunguje, EIB bude na vypracovanie a financovanie pilotných projektov a na inovatívne schémy financovania v riadne odôvodnených prípadoch využívať dostupné zdroje. Navyše Komisia a EIB preskúmajú, či by sa skúsenosti získané pri iných spoločných nástrojoch financovania (ako napríklad RSFF, LGTT alebo fond Marguerite) mohli využiť v prospech financovania širokého pásma.

4. HLAVNÉ OPATRENIA

KOMISIA:

- v roku 2011: v spolupráci s EIB predostrie návrh na financovanie širokého pásma, poskytne miestnym a regionálnym orgánom usmernenie pri využívaní financovania z EÚ na návrhy a vypracovanie projektov širokého pásma a prijme investičné usmernenia o širokom pásme, aby miestnym a regionálnym orgánom umožnila úplne využívať financovanie z EÚ,

- do roku 2012: dokončí prieskum praktík znižovania nákladov,

- do konca roku 2013: zintenzívni a racionalizuje využívanie financovania vysokorýchlostného širokého pásma z nástrojov EÚ v súčasnom finančnom rámci (napr. EFRR, ERDP, EPFRV, TEN, PKI).

Komisia vyzýva členské krajiny, aby:

- urýchlene implementovali odporúčanie o NGA a anticipovali kľúčové aspekty programu politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra,

- stanovili vnútroštátne ciele v oblasti širokého pásma a prijali operačné plány, ktoré budú v súlade s európskym cieľom v oblasti širokého pásma, Komisia preskúma tieto vnútroštátne plány v roku 2011,

- vykonávali opatrenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom znížiť investičné náklady pri širokom pásme.

-

[1] „Digitálna agenda pre Európu“ KOM(2010) 245.

[2] Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020.

[3] Dalo by sa napríklad očakávať, že pri dosahovaní cieľa sprístupniť internet s rýchlosťou 100 Mbps podľa plánu, by ho v roku 2015 približne 15 % domácností v Európe malo už mať.

[4] Pozri: Správa „Network developments in support of innovation and user needs“, OECD, 2009.

[5] Správa „Network developments in support of innovation and user needs“, OECD, 2009.

[6] Usmernenia Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel o štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí, Ú. v. EÚ C235, 30.9.2009.

[7] Europe’s Digital Competitiveness Report (Správa o konkurencieschopnosti Európy v digitálnej oblasti), SEK(2010)627. Mobilné „linky“ = špecializované dátové karty + kľúče usb + hardvérový kľúč.

[8] Zhrnutie hlavných technológií dostupné na stránke [URL].

[9] Data Over Cable Service Interface Specification

[10] Treba však uviesť, že šírka pásma poskytovaná jednotlivým bezdrôtovým používateľom bude závislá od počtu procesorov obsluhujúcich určitú oblasť a počtu používateľov služby v danom okamihu.

[11] Rozdiely sú spôsobené predovšetkým rozličnou hustotou domácností a kombináciou technológií. Zdrojmi týchto informácií sú Plum/Cave – Broadband Stakeholder Group, JP Morgan and Analysis Mason (Spojené kráľovstvo).

[12] Článok 8 ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. g) smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140/ES.

[13] http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/library/public_consult/net_neutrality/ index_en.htm

[14] Zhrnutie plánov členských štátov pre oblasť širokého pásma je dostupné na stránke [URL].

[15] Pozri zmenu a doplnenie smernice 2002/21/ES, článok 12, L337, 18. december 2009.

[16] V súlade s článkom 12 ods. 4 revidovanej rámcovej smernice a článkom 9 ods. 4 prístupovej smernice.

[17] Usmernenia o štátnej pomoci, ods. 61, op cit poznámka pod čiarou 6.

[18] Takýto projekt sa úspešne vykonal v Spojenom kráľovstve (porov. www.nynet.co.uk a http://wales.gov.uk/topics/businessand economy/broadbandandict/).

[19] Je mimoriadne dôležité, aby sa určené spektrum sprístupnilo účinným spôsobom, teda jednak otvorením nového spektra (ako napr. 2,6 GHz aj 800 MHz) a jednak liberalizáciou využívania existujúceho spektra (napr. pásma 900/1800 MHz - pozri revidovanú smernicu o GSM a rozhodnutie o pásme 900/1800 MHz).

[20] Strategická správa (KOM(2010)110) o implementácii programov v období 2007 – 2013 obsahuje aj hodnotenie implementácie pri širokom pásme. V pripravovanom oznámení Regionálna politika prispievajúca k inteligentnému radu v Európe 2020 sa uvedú odporúčania pre riadiace orgány. Presný prehľad výdavkov na široké pásmo je dostupný na adrese [URL].

[21] http://www.broadband-europe.eu/Pages/Home.aspx

[22] Finančné prostriedky členských štátov sa musia využívať v súlade s Usmerneniami Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel o štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí.