[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 14.6.2010

KOM(2010)308 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS)

SEK(2010)716 SEK(2010)717

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS)

ÚVOD: VIAC APLIKÁCIÍ EGNOS A GALILEO V EURÓPE

EGNOS je tu, používajme ho!

EGNOS[1], európsky satelitný rozširujúci systém, ktorý pripravuje cestu pre GALILEO, je v prevádzke od 1. októbra 2009. Šesť mesiacov predtým Komisia v mene EÚ prevzala vlastníctvo tohto systému od Európskej vesmírnej agentúry (ESA). So svojimi tromi geostacionárnymi satelitmi a 40 pozemnými stanicami rozmiestnenými po Európe a v Severnej Afrike dopĺňa EGNOS systém GPS, ktorý USA v roku 2000 sprístupnili na civilné používanie bez záruky prevádzky.

Konzultácie v rámci európskej zelenej knihy o aplikáciách GNSS z roku 2006 potvrdili širokú škálu potenciálnych oblastí, v ktorých sa GNSS môže v Európe používať tak, že sa využijú schopnosti GNSS poskytovať informácie o polohe, rýchlosti a čase.

EGNOS umožňuje prístup k bezplatným zdokonaleným satelitným navigačným signálom v Európe, ktoré sú desaťkrát presnejšie ako signály GPS. Táto väčšia presnosť je prínosom pre všetky oblasti použitia, v ktorých sa využívajú informácie o polohe a rýchlosti: všetky druhy dopravy prostredníctvom lepšieho riadenia infraštruktúry a poskytovania geolokalizovaných informácií, logistika, presné poľnohospodárstvo, civilná ochrana a riadenie mimoriadnych situácií, úrady kartografie a katastre, rybolov, energetika, hospodárenie s prírodnými zdrojmi, baníctvo, vedy o Zemi, meteorológia, zostavovanie modelov o zmene klímy, ochrana životného prostredia, súdnictvo a presadzovanie práva, ochrana hraníc atď.

Civilným používateľom môže EGNOS ponúknuť ešte jednu výhodu, a to integritu. To znamená, že systém je meradlom spoľahlivosti ním poskytovaných informácií, keďže používateľa automaticky upozorní, ak chyba systému prekročí určitú hranicu spoľahlivosti. Integrita zohráva významnú úlohu v súvislosti s aplikáciami ochrany ľudského života v doprave (všetky druhy dopravy, riadenie letísk, automatické vozidlá), s citlivými obchodnými aplikáciami (veľmi presné určovanie polohy ropných plošín, logistika, preprava nebezpečného tovaru) alebo aj v súvislosti s aplikáciami s problematikou stanovenia zodpovednosti, ktorá si vyžaduje právne prostriedky (rekonštrukcia dopravných nehôd, výber poplatkov za používanie pozemných komunikácií, synchronizácia elektrických a telekomunikačných sietí).

Európa si musí zabezpečiť svoj podiel na celosvetovom nadväzujúcom trhu s GNSS

Spolu so signálom GPS posilňuje v súčasnosti EGNOS a neskôr GALILEO infraštruktúru, vďaka ktorej vzniká celosvetový trh s produktmi a službami GNSS, s tzv. nadväzujúcimi aplikáciami GNSS. V roku 2008 mal tento trh hodnotu 124 miliárd EUR.

Základ tohto trhu tvoria najmä jednoduché signály s údajmi o polohe a čase, očakáva sa však, že nové impulzy by mohli vychádzať aj z plánovaného zavedenia overovania pravosti a kódovania signálov. Podľa prognóz odborníkov budú 75 % trhu (52 % príjmov) predstavovať produkty a služby v oblasti mobilných telekomunikácií a osobných mikrotelefónov, ďalších 20 % (44 % príjmov) inteligentné cestné dopravné systémy a zvyšných 5 % (4 % príjmov) iné oblasti použitia.

Hoci Európa investovala do svojej infraštruktúry GNSS a do prístupu k systému EGNOS, podiel európskeho odvetvia na celosvetovom trhu s aplikáciami GNSS je malý v porovnaní s tým, aký podiel je možné dosiahnuť v iných sektoroch vyspelých technológií (viac ako tretinu). Je to problematické z týchto dôvodov:

- Aplikácie založené na systéme EGNOS a neskôr na systéme GALILEO by rozhodujúcim spôsobom prispeli k rozvoju znalostnej spoločnosti a k tvorbe hodnotných pracovných miest v EÚ. Ak si Európa nezabezpečí zodpovedajúci podiel ekonomického prínosu, ktorý majú aplikácie GNSS priniesť, ujde jej obrovská príležitosť. Rovnako ak sa GALILEO a EGNOS nestanú základnou normou GNSS v Európe, mohli by mnohé oblasti použitia zostať blokované technológiami, ktoré bránia využitiu pridanej hodnoty nových vyspelejších služieb.

- Obmedzené využitie aplikácií založených na systémoch EGNOS a GALILEO vedie k vážnej závislosti, keďže technológie GNSS sú mnohostranne použiteľné a poskytujú dôležité navigačné informácie a informácie o polohe a čase potrebné pre celý rad každodenných činností, ako aj pre bezpečnosť a sociálno-ekonomický rozvoj Európy. V prípade závislosti od aplikácií založených na GPS by EÚ musela počítať s eventuálnou nedostupnosťou signálu GPS, na čo EÚ nemá žiadny vplyv, keďže systém slúži najmä na podporu vojenských operácií v tretej krajine.

Mnohostrannosť využitia služieb GNSS je rovnako ako v prípade internetu obrovská. Podľa najnovších konzervatívnych odhadov by celkový prínos programov EÚ v oblasti GNSS pre odvetvie EÚ, občanov a členské štáty predstavoval v priebehu budúcich 20 rokov 55 až 63 miliárd EUR, pričom najvýznamnejší prínos majú predstavovať nepriame príjmy v nadväzujúcom odvetví (od 37 do 45 miliárd EUR). Malé rozšírenie aplikácií založených na GNSS Európskej únie preto predstavuje problém, ktorý rôznymi spôsobmi ovplyvňuje európsku spoločnosť vo všeobecnosti[2].

Neistota v súvislosti s európskym GNSS medzitým viedla k tomu, že sa oslabila dôvera v potenciálne podnikateľské možnosti v oblasti nadväzujúceho odvetvia. V dôsledku rastúcej „konkurencie“ zo strany tretích krajín (Spojené štáty, Rusko, Čína, India, Japonsko, ktoré uznali strategickú hodnotu GNSS a oznámili svoj úmysel využiť možnosti GNSS na civilné použitie a okrem toho nechať domáce výrobné odvetvie vyvíjať aplikácie založené na ich vlastnom systéme) sa pre európske subjekty zhoršili aj podmienky na rozvoj aplikácií GNSS, keďže tieto systémy by sa mohli uviesť do prevádzky súčasne so systémom GALILEO.

Vzhľadom na túto novú situáciu, v ktorej sa programy GNSS Európskej únie nachádzajú, je potrebný podrobný akčný plán s týmito cieľmi: zvýšiť dôveru občanov v tieto programy, podporiť vývoj nadväzujúcich aplikácií systémov EGNOS a GALILEO a dosiahnuť čo najrýchlejší, najdôkladnejší a najrozsiahlejší vývoj aplikácií vo všetkých oblastiach s cieľom čo najviac využiť infraštruktúru EÚ.

AKÚ ÚLOHU MÁ ZOHRAť EÚ?

Potenciálny prínos aplikácií GNSS pokrýva viaceré oblasti politiky, ktoré sú koordinované na úrovni EÚ, napríklad stratégia EÚ do roku 2020 a s ňou súvisiaca vlajková iniciatíva EÚ „Priemyselná politika v čase globalizácie“, bezpečnosť dopravy, životné prostredie a realizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Keďže prijatie GNSS Európskej únie si často vyžaduje dodržiavanie medzinárodných noriem alebo certifikáciu na európskej úrovni, sú na zabránenie duplicity a zbytočného úsilia na úrovni členských štátov potrebné opatrenia EÚ.

Ak by sa zachoval súčasný stav a neboli by prijaté žiadne opatrenia EÚ, členské štáty by postupovali nejednotne a nekoordinovane a nič by sa nezmenilo na dnešnej nízkej miere rozšírenia aplikácií založených na GNSS Európskej únie, obmedzila by sa účinnosť nových aplikácií, vytvorili by sa prekážky voľnému pohybu tovaru a služieb a spôsobilo by to nerovné zaobchádzanie s európskymi občanmi.

Keďže Komisia riadi programy GALILEO a EGNOS v mene EÚ, musí zabezpečiť, aby investície do nich mali čo najväčšiu výnosnosť. Komisia okrem toho uvoľní prostriedky na výskum a vývoj pochádzajúce z výskumných programov EÚ.

Prostredníctvom rozsiahlych konzultácií, ktoré sa začali uvedenou zelenou knihou o aplikáciách satelitnej navigácie z roku 2006, sa zozbierali návrhy na opatrenia EÚ. Komisia a ostatné európske zúčastnené strany vrátane niektorých členských štátov uskutočnili niekoľko štúdií trhu a analýz nákladov a prínosov. Komisia získala nové nápady aj prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov v oblasti výskumu v rámci 6. a 7. rámcového programu Európskej únie pre výskum a vývoj či výziev na predkladanie nápadov, ako napr. súťaž „GALILEO Masters“.

Existuje síce obrovské množstvo oblastí, v ktorých je možné rozvíjať aplikácie, vzhľadom na obmedzenia rozpočtu sa však opatrenia Komisie musia zamerať len na určitý malý počet tém, v ktorých je ich vplyv najväčší. Iné prístupy sú ponechané ostatným aktérom a trhovým silám. Okrem týchto prioritných oblastí Komisia navrhuje prierezovo posilniť inovácie horizontálnymi opatreniami, ktoré majú vo všeobecnosti zlepšiť všestrannú použiteľnosť GNSS Európskej únie.

PROGRAM OPATRENÍ V KONKRÉTNYCH PRIORITNÝCH OBLASTIACH

Z uvedených možných oblastí použitia sú ako prioritné označené tie oblasti, v ktorých môže využitie GNSS predstavovať najväčší prínos v tomto zmysle:

- príspevok k cieľom EÚ (rast, zamestnanosť, znalostná spoločnosť),

- nepriamy hospodársky (vrátane spotreby energie) a sociálny prínos,

- pozitívny vplyv na emisie a iné druhy znečistenia,

- pozitívny vplyv na fungovanie jednotného trhu a cezhraničného obchodu,

- pozitívny vplyv na interoperabilitu aplikácií,

- prepojenie so záujmami, ktoré vyplývajú z konzultácií a výziev na predkladanie nápadov a z podnikateľských zámerov,

- vplyv Európskej komisie a orgánov členských štátov,

- časové obmedzenia a príležitosti (keďže EGNOS je k dispozícii teraz, overovanie systému GALILEO na obežnej dráhe sa začne čoskoro, ale úplná prevádzkyschopnosť systému GALILEO sa dosiahne až neskôr),

- konkrétna pridaná hodnota vyplývajúca z konkurenčných výhod služieb systémov EGNOS a GALILEO: overovanie pravosti, integrita, vysoká presnosť pri navigácii a pri určovaní polohy a času.

Na základe tohto postupu je akčný plán na obdobie do roku 2013[3] zameraný na tmavšie vyznačené oblasti (pozri obrázok 1): aplikácie v oblasti individuálnych mikrotelefónov a mobilných telefónov; cestná doprava; letecká doprava; námorná doprava a rybolov; presné poľnohospodárstvo a ochrana životného prostredia; civilná ochrana a dohľad.

Obrázok 1: Schéma priorít pre oblasti GNSS

V každej oblasti sú ako prioritné označené tie opatrenia, ktoré sa považujú za nákladovo najefektívnejšie alebo na ktoré má najväčší vplyv disponibilita systému EGNOS a v prípade ktorých má Európska komisia najlepšie predpoklady na účasť v nich (s ohľadom na zásadu subsidiarity).

Nástroje sa vyberú spomedzi tých, ktoré sú Komisii zvyčajne k dispozícii: ide najmä o koordináciu medzi orgánmi, zverejňovanie informácií, zvyšovanie informovanosti a eventuálne regulačné opatrenia − s výhradou osobitných hodnotení vplyvu − ak sa trhové sily nepovažujú za dostatočné.

Certifikácia, normalizácia a koordinácia

Letectvo je už svojou podstatou prvou oblasťou využitia systému EGNOS. Služba bezpečnosti a ochrany zdravia „Safety of Life Service“, ktorú EGNOS poskytuje, bola vyvinutá s ohľadom na potreby leteckého odvetvia. Medzi potenciálnych používateľov GNSS patria nielen veľké medzinárodné letecké spoločnosti, ale aj prevádzkovatelia lietadiel všeobecného letectva a helikoptér. O služby európskeho GNSS by mohli mať záujem letiská na účely manažmentu pozemnej prevádzky. Projekty v oblasti výskumu a vývoja ukázali, že malé, nedokonale vybavené letiská by mohli podstatne zlepšiť a zvýšiť prevádzku, ak budú využívať GNSS namiesto inštalovania v súčasnosti používaného drahého pozemného zariadenia. .

Z európskeho GNSS vychádza aj politika jednotného neba a stratégia výskumu manažmentu letovej prevádzky ATM[4] jednotného európskeho neba (SESAR). Certifikácia systému EGNOS má preto úplne zásadný význam pre použitie v civilnom letectve.

Opatrenie 1: Žiada sa o certifikáciu systému EGNOS pre civilné letectvo (prostredníctvom Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) a podľa noriem Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO)), čo zahŕňa certifikáciu systému aj jeho prevádzkovateľa.

Používanie systému EGNOS v Európe, systému WAAS (Wide Area Augmentation System − Systém rozšírenie pre veľké oblasti) v USA a ďalších satelitných rozširujúcich systémov (SBAS) na Ďalekom východe zabezpečí kontinuitu služby pre lietadlá vybavené SBAS od Ameriky po Áziu. EGNOS v súčasnosti pokrýva západnú a strednú Európu. Bude rozšírený smerom na východ a na juh v oblasti Stredozemného mora. Podobné systémy nad Afrikou uľahčia prepojenie medzi Európou a africkým kontinentom. Segment v súčasnosti pokrytý systémom EGNOS by mohol byť súčasťou tohto riešenia .

Opatrenie 2: Európska komisia bude pokračovať v prípravných prácach, ktoré majú zabezpečiť, aby pokrytie SBAS na Blízkom východe a vo východnej a severnej Európe bolo rovnako kvalitné ako pokrytie systémom EGNOS v EÚ. Na budúcom summite EÚ-Afrika navrhne scenár pre zavedenie SBAS v Afrike.

Keďže trh s telekomunikáciami je podľa veľkosti najvýznamnejším trhom (75 % svetového trhu s produktmi a službami systému GNSS), na vývoj aplikácií si väčšinou vyžaduje len malé investície, najmä ak sú lacné prijímače všeobecne dostupné (napr. prostredníctvom výrobcov mobilných telefónov).

Opatrenie 3: Európska komisia bude podporovať čipy a mikrotelefóny kompatibilné so systémami GALILEO a EGNOS na základe priemyslovej spolupráce s krajinami, ktoré sú vlastníkmi GNSS, a s výrobcami prijímačov.

Niektoré budúce aplikácie inteligentných dopravných systémov (Intelligent Transport Systems (ITS)) v oblasti cestnej dopravy, napr. rozšírené systémy na podporu riadenia (Advanced Driver Assistance Systems (ADAS)), budú založené na funkciách systému GALILEO týkajúcich sa integrity a overovania pravosti. Bude si to vyžadovať zriadenie certifikačného orgánu a vypracovanie certifikačných postupov, čo by malo prebiehať v spolupráci s výrobcami automobilov, dodávateľmi elektronických zariadení a poskytovateľmi cestných služieb.

Opatrenie 4 : Preskúma sa certifikácia systému GALILEO pre systém ADAS.

Monitorovanie a dohľad by sa v námornej doprave výrazne zlepšili aplikáciami systémov EGNOS a GALILEO pre navigáciu, napr. v prístavoch, pobrežných oblastiach alebo na nebezpečných plavebných cestách, ako je napr. Lamanšský prieliv. GNSS je okrem toho dôležitým nástrojom pre nové európske systémy monitorovania dopravy (diaľková identifikácia a sledovanie lodí – Long Range Identification and Tracking (LRIT)). Pátracia a záchranná služba (SAR) systému GALILEO, používaná aj v horách a v púštnych oblastiach, sa vyvíja špeciálne na účely bezpečnosti rybárov a námorníkov. GALILEO môže okrem toho zjednodušiť colné režimy tým, že uľahčí sledovanie lodí. Ďalšou oblasťou použitia sú vnútrozemské vodné cesty, kde by mal GNSS vďaka svojej väčšej presnosti slúžiť ako významný zdroj údajov pre riečne informačné služby (RIS). V prípade všetkých takýchto použití dôležitých pre bezpečnosť je potrebná certifikácia.

Opatrenie 5: O zavedenie systému EGNOS a neskôr systému GALILEO pre námornú dopravu sa bude usilovať v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), pričom sa zohľadnia medzinárodné dohovory ako Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS).

Opatrenie 6: Uznanie pátracej a záchrannej služby systému GALILEO organizáciou Cospas-Sarsat.

Zverejňovanie a výmena informácií a informačné kampane

Druhým najväčším trhom s GNSS je cestná doprava (asi 20 % svetového trhu s produktmi a službami systému GNSS). Služby GNSS sa môžu vo väčšej miere využívať v rámci inteligentných dopravných systémov v cestnej doprave. Používanie GNSS sa už odporúča napríklad v európskej smernici o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov[5] alebo v nariadení o prepravných podmienkach živých zvierat[6]. Komisia sa vo svojom akčnom pláne zavádzania inteligentných dopravných systémov[7] a v súvisiacej smernici[8] zaoberá podporou služieb GNSS v rámci špecifických aplikácií inteligentných dopravných systémov (núdzová služba eCall, výber mýtneho, parkoviská pre nákladné automobily atď.). Aj akčný plán[9] pre logistiku nákladnej dopravy ponúka príležitosť na rozvíjanie aplikácií GNSS na sledovanie kontajnerov v reálnom čase alebo na prevenciu krádeží. V odborných kruhoch zaoberajúcich sa inteligentnými dopravnými systémami je však systém EGNOS takmer neznámy.

Opatrenie 7 : Európska komisia zrealizuje informačnú kampaň vrátane testov s cieľom poukázať na prínos systému EGNOS a marketingovú kampaň zameranú na záujmové skupiny v odvetví cestnej dopravy.

Po certifikácii systému EGNOS pre letectvo bude potrebné zlepšiť informovanosť aktérov v oblasti civilného a všeobecného letectva vrátane výrobcov lietadiel a letiskových orgánov a o dostupnosti služieb tohto systému.

Opatrenie 8 : Európska komisia zrealizuje spolu s organizáciou Eurocontrol kampaň na informovanie a otvorenie trhu, ktorá bude zameraná na výrobcov lietadiel, aktérov v oblasti všeobecného letectva a malé letiská.

Rovnako je potrebné zlepšiť informovanosť výrobcov zariadení, staviteľov lodí, prístavných orgánov a majiteľov lodí (rybárskych, športových a obchodných lodí) o nových službách pre námornú dopravu, ktoré poskytuje EGNOS a neskôr bude poskytovať GALILEO.

Opatrenie 9 : Európska komisia zrealizuje informačnú kampaň zameranú na výrobcov zariadení, staviteľov lodí, prístavné orgány a majiteľov lodí.

EGNOS už používajú niektorí európski poľnohospodári. Jeho presnosť a spoľahlivosť im pomáha šetriť čas, pohonné hmoty, vodu a chemikálie. Okrem poľnohospodárstva môže GNSS prispievať k ochrane životného prostredia a k hospodárnemu zaobchádzaniu s prírodnými zdrojmi, keďže spolu s inými zdrojmi meraných údajov, ako je iniciatíva Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), predstavuje mimoriadne dôležitý zdroj údajov. V tejto oblasti ide najmä o zlepšenie informovanosti potenciálnych používateľov o výhodách GNSS.

Opatrenie 10 : Európska komisia zrealizuje informačnú kampaň zameranú na poľnohospodárstvo a iné činnosti súvisiace s hospodárením s prírodnými zdrojmi.

Spolu s GMES budú služby s pridanou hodnotou, ktoré poskytuje systém GALILEO, pomáhať pri riešení následkov humanitárnych katastrof, v boji proti lesným požiarom a pri záchrane osôb v nebezpečných situáciách. Budú zohrávať zásadnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti, keďže budú pomáhať pri strážení hraníc a pri kontrole námorných oblastí.

Opatrenie 11 : Európska komisia sa bude usilovať o zlepšenie informovanosti a o koordináciu činností členských štátov súvisiacich s civilnou ochranou.

Regulačné opatrenia

Ak GNSS prináša ako doplnenie akčných plánov týkajúcich sa logistiky a zavádzania inteligentných dopravných systémov, najmä v nich uvedených opatrení 3.2 (systém „eCall“) a 4.1 (pokiaľ ide o otvorenú palubnú platformu) pridanú hodnotu pre bezpečnosť cestnej dopravy (napr. monitorovanie prepravy nebezpečného tovaru alebo v oblasti diaľkovej verejnej dopravy), pre efektívnosť nákladnej dopravy alebo pre lepšie riadenie dopravy, môžu byť potrebné určité regulačné opatrenia. Na tento účel sa zrealizuje osobitné hodnotenie vplyvu.

Opatrenie 12 : Európska komisia preskúma, či by bolo vhodné navrhnúť niektoré smernice: jednu týkajúcu sa monitorovania diaľkových autobusov na základe GNSS a druhú týkajúcu sa multimodálnej logistiky na základe GNSS. Pokiaľ ide o monitorovanie prepravy nebezpečného tovaru na základe GNSS, Európska komisia preskúma rôzne možnosti použitia telematických riešení vyvinutých v spolupráci na medzinárodnej úrovni (napr. EHK OSN[10] a OTIF[11]).

Opatrenie 13 : Európska komisia preskúma, či by bolo vhodné zmeniť a doplniť nariadenie o digitálnych tachografoch, najmä aby bolo možné využiť disponibilitu overených informácií o polohe, čase a rýchlosti získaných prostredníctvom GNSS.

Niektoré budúce opatrenia v oblasti inteligentných dopravných systémov pre cestnú dopravu (napr. systémy ADAS, ochrana proti krádežiam, zariadenia na zaznamenávanie údajov o nehode a systémy na rekonštrukciu nehôd) si budú vyžadovať prenos elektronických identifikačných údajov a určenie polohy vozidiel.

Opatrenie 14: Európska komisia preskúma, či by bolo vhodné navrhnúť smernicu o vybavení vozidiel palubnou funkčnou jednotkou kompatibilnou so systémom GNSS a systémom identifikácie na základe rádiovej frekvencie (RFID), aby bola poskytovaná presná overená poloha aj elektronická identifikácia vozidla pri súčasnom dodržaní predpisov o ochrane súkromia a osobných údajov.

Tým, že sa spoločná poľnohospodárska politika zaoberá faktormi týkajúcimi sa životného prostredia, vzniká mimoriadna potreba presných údajov o polohe hospodárskych objektov a zvierat.

Opatrenie 15 : Európska komisia sa bude usilovať o to, aby sa systémy EGNOS a GALILEO začali používať v rámci riadiacich a kontrolných systémov programov EÚ (napr. spoločná poľnohospodárska politika).

HORIZONTÁLNE OPATRENIA

Druhá skupina opatrení zahŕňa „horizontálne“ činnosti, ktorých cieľom je vyvíjať aplikácie GNSS v širokej škále oblastí a posilniť inovácie vrátane neplánovaných spôsobov využitia služieb GNSS, ktoré vzniknú na základe potrieb používateľov („bottom-up“), ako to bolo v prípade internetu.

Predpokladá sa napríklad, že nové aplikácie pre individuálne mikrotelefóny a mobilné telefóny, ktoré vznikli na základe potrieb používateľov, sa na trhu úspešne presadia, ak budú široko dostupné lacné prijímače.

Opatrenie 16 : Európska komisia bude financovať činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na znižovanie nákladov v prípade prijímačov, čím podporí realizáciu opatrenia 3.

Systémy GNSS predstavujú nový a jednoduchý prostriedok na zisťovanie presnej polohy pevných bodov. Môžu pomôcť pri budovaní databázy presných digitálnych máp a je zrejmé, že ich užitočnosť spočíva v obrovskom množstve oblastí využitia, ktoré sú odkázané na geografické informačné systémy. Ide o širokú škálu oblastí od kartografických databáz cez technické mapy až po tvorbu a (alebo) aktualizáciu pozemkových katastrov. V tejto súvislosti by mal byť zber údajov v súlade s platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[12], a s jej vykonávacími predpismi.

Opatrenie 17 : Európska komisia bude podporovať využívanie systémov EGNOS a GALILEO na geodetické účely v členských štátoch a v tretích krajinách. Možnosti systémov EGNOS a GALILEO zdokonaliť aktualizáciu geografických databáz sa preskúmajú napr. prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a koordinácie medzi členskými štátmi.

Pre mnohé aplikácie GNSS je potrebná kombinácia služieb súvisiacich s pozorovaním Zeme, ako sú základné služby GMES, a telekomunikačných služieb.

Opatrenie 18 : Európska komisia sa bude usilovať o zvýšenie synergie medzi systémami GALILEO, GMES, GEOSS[13] a telekomunikačnými programami, ktoré riadi, s cieľom zdokonaliť kombinované služby.

Aby vznikala čo najširšia škála aplikácií GNSS, musia mať používatelia a vývojári aplikácií na celom svete k dispozícii technické špecifikácie GNSS, ako aj právne a ekonomické informácie. Používatelia musia mať možnosť vymieňať si skúsenosti a postupy a vývojári musia mať k dispozícii sadu nástrojov, ktoré im uľahčia prácu.

Opatrenie 19 : Európska komisia zriadi medzinárodné fórum pre aplikácie systémov EGNOS a GALILEO, kde si budú používatelia, vývojári, správcovia infraštruktúry a prevádzkovatelia systémov môcť vymieňať názory, ktoré by sa zohľadnili v rámci projektu vývoja európskeho GNSS.

Opatrenie 20 : Európska komisia zriadi a bude spravovať virtuálne informačné centrum a zrealizuje všeobecnú informačnú a komunikačnú kampaň. Bude to slúžiť aj na získanie spätnej väzby, ktorá sa premietne do špecifikácií na vývoj systémov EGNOS a GALILEO.

Najdôležitejšími aktérmi sú malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú najväčšie predpoklady na vytvorenie pracovných miest v inovačných odvetviach. Aby sa do výskumu zapojili, musia byť informované o nových možnostiach, ktoré systémy EGNOS a GALILEO ponúkajú. Malým a stredným podnikom sa okrem toho musí pri prechode z výskumu na výrobu prototypov a výrobkov poskytnúť finančná pomoc.

Opatrenie 21 : Európska komisia zlepší informovanosť malých a stredných podnikov pomocou dvoch nástrojov programu na podnikanie a inovácie (EIP): cielené opatrenie organizované sieťou „Enterprise Europe Network“ a systém inovačných kupónov pre oblasť GNSS v rámci „inovačného partnerstva pre služby využívajúce satelitné systémy“.

Opatrenie 22 : Európska komisia sa bude usilovať o synergiu medzi investičnými programami, ktoré v mene Európskej únie riadi Európska investičná banka (napr. v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie), a ostatnými programami (napr. program pre prenos technológií riadený Európskou vesmírnou agentúrou).

Navrhuje sa osobitné opatrenie na podporu inovácií založených na GNSS v čo najširšom spektre aplikácií, ktoré vychádza zo súčasnej iniciatívy pre vynálezcov a podporujú ho európske regióny.

Opatrenie 23 : Európska komisia spolu s Európskym úradom pre dohľad nad GNSS podporí vytvorenie mechanizmu udeľovania medzinárodnej ceny, ktorý by sa vzťahoval napr. na regionálne organizácie podporujúce aplikácie na základe systémov EGNOS a GALILEO v širokom spektre oblastí, napr. sociálne služby pre staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou.

Výskum týkajúci sa aplikácií sa ukázal užitočný napr. na urýchlenie rozvoja používania internetu. Keďže nie sú k dispozícii finančné prostriedky určené na vojenské operácie, predstavuje podpora, ktorú Európska únia poskytuje výskumu v oblasti civilných aplikácií GNSS, významný impulz pre európske vysoké školy, výskumné centrá, malé a stredné podniky a veľké priemyselné podniky.

Opatrenie 24 : Európska komisia dá v roku 2011 v rámci siedmeho rámcového programu k dispozícii finančné prostriedky vo výške 38 miliónov EUR na široké spektrum návrhov týkajúcich sa výskumu v oblasti aplikácií GNSS a v rámci priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu bude hľadať ďalšie finančné prostriedky, aby sa mohli každoročne zverejňovať výzvy na predkladanie návrhov.

POTREBA NAVÝšENIA FINANčNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ NA VÝSKUM A VÝVOJ

Výskum je nepochybne najlepším zdrojom inovácií. Rozšírenie nových technológií bezprostredne súvisí s tým, koľko finančných prostriedkov sa do výskumu investuje.

V prípade GNSS však nie je možné hovoriť o tradičnom trhu, keďže americké, ruské a čínske systémy sú pod vojenskou kontrolou a ich špecifikácie ovplyvňujú skôr vojenské ako obchodné faktory: domáce priemyselné subjekty týchto krajín majú možnosť získať priamu podporu z programov financovaných armádou, aby sa aplikácie a služby vyvíjali na úroveň, ktorá je taká vysoká, že sa môžu uviesť na civilný trh.

Napríklad v USA sa príspevky z vojenských federálnych programov na vývoj aplikácií a služieb GNSS odhadujú na 200 až 500 miliónov EUR ročne, oproti tomu financovanie civilných aplikácií Európskou úniou predstavuje priemerne 15 miliónov EUR ročne[14] (pozri obrázok 2). Keďže Európa sa zameriava na civilné použitie systémov EGNOS a GALILEO, EÚ by mala celkové finančné prostriedky (vrátane vnútroštátnych programov) zvýšiť na úroveň verejných investícií do aplikácií GNSS v USA, aby dosiahla, že systém GALILEO bude úplne využívaný a konkurencieschopný.

V porovnaní s prostriedkami, ktoré sú z rozpočtu EÚ pridelené iným odvetviam vyspelých technológií, je súčasná výška sumy určenej na výskum a vývoj GNSS veľmi nízka: napríklad odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) dostáva každý rok v priemere trikrát väčšie množstvo prostriedkov na výskum a vývoj ako odvetvie GNSS Európskej únie – v prepočte na rovnakú výšku obratu na trhu EÚ[15].

Ak by sa EÚ rozhodla sumu 400 miliónov EUR, ktorá bola v roku 2008 odobratá zo siedmeho rámcového programu Európskej únie pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 až 2013)[16] a pridelená na financovanie infraštruktúry, vrátiť späť do rozpočtu na výskum a vývoj, musela by od roku 2010 zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré vynakladá na výskum a vývoj aplikácií GNSS, na približne 100 miliónov EUR za rok. To by predstavovalo menej ako 10 % prostriedkov na infraštruktúru GNSS.

Keďže v súčasnom viacročnom finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013 nie sú k dispozícii žiadne nevyužité pridelené rozpočtové prostriedky, navýšenie prostriedkov EÚ na výskum a vývoj by si vyžadovalo buď interné prerozdelenie prostriedkov v rámci rozpočtu siedmeho rámcového programu alebo ďalšie vnútroštátne investície členských štátov v tejto oblasti.

(v miliónoch EUR) | 2007-2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2010-2013 | 2007-2013 |

POTREBA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV NA VÝSKUM A VÝVOJ GNSS | 80 | 100 | 100 | 100 | 100 | 400 | 480 |

V rámci 7. rámcového programu pridelené na výskum a vývoj pre segment konečných používateľov GNSS | 65 | 0 | 38 | 0 | 0 | 38 | 103 |

V rámci 7. rámcového programu pridelené na výskum a vývoj technológie GNSS | 15 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 15 |

Obrázok 2: Potreba finančných prostriedkov na výskum a vývoj GNSS

Ak nebude EÚ spolu s členskými štátmi konať, obsadia trh podniky z tretích krajín, ktoré využili finančnú podporu zo strany armády, aby si vybudovali silnú základňu a získali potrebnú silu a dominantné postavenie. Nejde len o ekonomický problém: hneď ako si Európa vybuduje vlastnú infraštruktúru GNSS, musí zostať nezávislá, aj pokiaľ ide o aplikácie: informácie o polohe a čase predstavujú zdroje s obrovským vplyvom – na základe týchto informácií sa tvorí viac ako 6 % HDP Európskej únie.

VYHLIADKY DO BUDÚCNOSTI

Tento akčný plán sa bude pravidelne aktualizovať ako priebežný program: jeho ciele sa vzťahujú aj na obdobie po roku 2020, ale súčasný súbor opatrení sa zameriava na obdobie 2010 – 2013. Prvé preskúmanie súčasného návrhu by sa mohlo uskutočniť po prijatí plánu prevádzky systému GALILEO na obdobie po roku 2013, keďže povaha budúcich služieb môže mať vplyv na každé navrhované opatrenie, najmä pokiaľ ide o určenie termínu začatia systému, cenovú politiku, otázky zodpovednosti a práv duševného vlastníctva.

Určité úpravy budú možno potrebné aj po prijatí rozhodnutí o ďalšom financovaní výskumu v oblasti aplikácií GNSS alebo o rozšírení infraštruktúry systému EGNOS do mimoeurópskych regiónov. Zatiaľ čo súčasný plán sa zameriava najmä na aplikácie systému EGNOS, v neskorších verziách sa priorita presunie na aplikácie systému GALILEO. Okrem toho bude vyvinutý makroekonomický model a nástroj, pomocou ktorého bude sledovaný vplyv tohto plánu, pričom získané informácie budú v rámci preskúmania zohľadnené.

Navrhované opatrenia bude realizovať Európska komisia a príslušné agentúry; zapojené budú aj orgány členských štátov na celoštátnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby ďalšie zainteresované strany.

[1] EGNOS: Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba.

[2] Otázka nepriameho príjmu, ktorý je možné prostredníctvom európskeho GNSS dosiahnuť, ani opatrenia konkrétne súvisiace s verejne regulovanou službou (Public Regulated Service (PRS)), ku ktorej je prístup vyhradený len pre orgány členských štátov, nebudú predmetom tohto oznámenia. Týmito dvomi otázkami sa budú zaoberať samostatné dokumenty.

[3] Európska komisia bude naďalej sledovať trh a posudzovať vplyv opatrení, aby mohla pri aktualizácii akčného plánu prioritné oblasti podľa potreby pozmeniť.

[4] ATM: Manažment letovej prevádzky.

[5] Smernica 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v Spoločenstve.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97.

[7] KOM(2008) 886.

[8] KOM(2008) 887.

[9] KOM(2007) 607.

[10] EHK OSN: Európska hospodárska komisia OSN.

[11] OTIF: Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú dopravu.

[12] Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1-14.

[13] GEOSS: Globálny systém systémov pozorovania Zeme.

[14] Finančné prostriedky určené v rámci siedmeho rámcového programu na výskum a vývoj pre segment konečných používateľov (aplikácie, normalizácia a certifikácia, prijímače, súvisiace medzinárodné projekty, rozvíjanie činností) dosiahli sumu 27 miliónov EUR na rok 2007, 40 miliónov EUR na rok 2008 a 38 miliónov EUR na rok 2011. To predstavuje priemernú sumu 15 miliónov EUR za rok v priebehu obdobia 2007 – 2013. Okrem toho bolo 15 miliónov EUR v rámci siedmeho rámcového programu venovaných na výskum a vývoj technológie GNSS na rok 2007.

[15] Počas trvania siedmeho rámcového programu bolo na IKT vyčlenených 8,3 miliárd EUR (v priemere 1,2 miliardy EUR za rok), pričom obrat na trhu EÚ dosiahol v roku 2009 sumu 680 miliárd EUR. Naproti tomu finančné prostriedky EÚ na výskum a vývoj pre segment konečných používateľov GNSS predstavujú priemerne 15 miliónov EUR za rok, pričom toto odvetvie dosahuje obrat 25 miliárd EUR.

[16] Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.