(1)

Finančná stabilita je nevyhnutným predpokladom na to, aby reálna ekonomika zabezpečovala pracovné miesta, úvery a rast. Finančná kríza odhalila závažné nedostatky v oblasti dohľadu nad finančným trhom, ktorý nedokázal zabrániť nahromadeniu nadmerných rizík vo finančnom systéme. Kríza má obrovské dôsledky pre daňových poplatníkov, pre mnohých občanov Únie, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní, ako aj pre mnohé malé a stredné podniky (MSP). Členské štáty si nemôžu dovoliť v prípade, že nastane nová kríza rovnakého rozsahu, poskytnúť finančným inštitúciám pomoc bez toho, aby porušili pravidlá Paktu stability a rastu.

(1a)

Európsky parlament už dlho pred vypuknutím finančnej krízy pravidelne požadoval posilnenie skutočne rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a poukazoval pritom na závažné nedostatky dohľadu Únie nad čoraz integrovanejšími finančnými trhmi (vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (6), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (7), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (8), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (9), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (10), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)  (11) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach  (12) ).

(2)

Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú pánom Jacquesom de Larosièrom (ďalej len „de Larosièrova skupina“), aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli lepšie chránení európski občania a aby sa obnovila dôvera k finančnému systému.

(3)

De Larosièrova skupina vo svojej poslednej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) odporučila okrem iného zriadiť orgán na úrovni Únie , ktorý by bol poverený dohľadom nad rizikami v rámci finančného systému ako celku.

(4)

Komisia vo svojom oznámení „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ zo 4. marca 2009 uvítala a v zásade podporila odporúčania de Larosièrovej skupiny. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. marca 2009, odsúhlasila potrebu zlepšiť riadenie a dohľad nad finančnými inštitúciami na úrovni EÚ a využiť správu de Larosièrovej skupiny ako základ pre činnosť.

(5)

Komisia vo svojom oznámení „Európsky finančný dohľad“ z 27. mája 2009 ustanovila súbor reforiem súčasných úprav týkajúcich sa zabezpečenia finančnej stability na úrovni Únie , najmä vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zodpovedného za makroprudenciálny dohľad. Rada 9. júna 2009 a Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. a 19. júna, podporili tento názor Komisie a privítali zámer Komisie predložiť legislatívne návrhy tak, aby bol nový rámec zavedený v priebehu roku 2010. V súlade so stanoviskami Komisie okrem iného dospeli k názoru, že ECB by mala „poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu a pritom vychádzať z technického poradenstva od národných centrálnych bánk a orgánov dohľadu“. Podporou, ktorú ECB poskytuje ESRB, a ani úlohami zverenými a postúpenými ESRB, by nemala byť dotknutá zásada nezávislosti ECB pri plnení jej úloh podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(5a)

Vzhľadom na integráciu medzinárodných finančných trhov je potrebný silný záväzok Únie na globálnej úrovni. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) by sa mal opierať o odborné znalosti vedeckého výboru na vysokej úrovni a prevziať na seba všetky globálne zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas Únie v otázkach finančnej stability, a to najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s Medzinárodným menovým fondom (MMF), Radou pre finančnú stabilitu (FSB) a všetkými partnermi zo skupiny G20.

(5b)

ESRB by mal okrem iného prispievať k realizácii odporúčaní MMF, FSB a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) adresovaných skupine G20 v úvodnej etape posudzovania ich správy o usmerneniach pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií, trhov a nástrojov zverejnenej v októbri 2009, v ktorej sa uvádza, že systémové riziká musia byť dynamické, aby sa mohol zohľadniť vývoj finančného sektora a globálnej ekonomiky. Systémové riziko možno vnímať ako riziko narušenia finančných služieb, ktoré je spôsobené oslabením celého finančného systému alebo niektorých jeho častí a ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre reálnu ekonomiku.

(5c)

V správe o usmerneniach pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií sa tiež uvádza, že posudzovanie systémového rizika môže byť premenlivé v závislosti od ekonomického prostredia. Je podmienené aj finančnou infraštruktúrou, opatreniami v oblasti krízového riadenia a schopnosťou riešiť zlyhania, keď sa vyskytnú. Inštitúcie môžu byť systémovo významné pre miestne, národné či medzinárodné finančné systémy a hospodárstva. Kľúčovými kritériami na určenie systémovej významnosti trhov a inštitúcií sú veľkosť (objem finančných služieb poskytovaných jednotlivými časťami finančného systému), nahraditeľnosť (rozsah, v akom môžu ostatné časti systému poskytnúť rovnaké služby v prípade zlyhaní) a vzájomná prepojenosť (prepojenia s ostatnými časťami systému). Posudzovanie založené na týchto troch kritériách by malo byť doplnené o informácie o slabých stránkach finančného systému a schopnosti inštitucionálneho rámca riešiť finančné zlyhania.

(5d)

Úlohou ESRB by malo byť monitorovanie a posudzovanie systémových rizík za bežných okolností s cieľom zmierniť vystavenie systému riziku zlyhania častí systému a posilniť odolnosť systému voči náhlym zmenám. V tejto súvislosti by mal ESRB zabezpečiť finančnú stabilitu a zmierňovať negatívne dosahy na vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Na splnenie svojich cieľov by mal ESRB analyzovať všetky relevantné informácie, najmä relevantné právne predpisy s možným vplyvom na finančnú stabilitu, ako sú predpisy v oblasti účtovníctva, konkurzných konaní a poskytovania finančnej pomoci.

(6)

Riadne fungovanie finančných systémov v Únii a vo svete a zmiernenie súvisiacich hrozieb si vyžaduje posilnenie súladu medzi makrodohľadom a mikrodohľadom. Ako sa uvádza v Turnerovej hodnotiacej správe s názvom Regulačná odpoveď na globálnu bankovú krízu z marca 2009, „spoľahlivejšie mechanizmy si vyžadujú buď zvýšenie vnútroštátnych právomocí, čo by malo za následok menej otvorený jednotný trh, alebo väčšiu mieru európskej integrácie.“ Vzhľadom na úlohu zdravého finančného systému, ktorá spočíva v jeho prínose ku konkurencieschopnosti a rastu v Únii a v jeho vplyve na reálnu ekonomiku, sa inštitúcie Únie rozhodli v nadväznosti na odporúčania de Larosièrovej správy pre väčšiu mieru európskej integrácie.

(6a)

Tento novovytvorený systém makrodohľadu si vyžaduje dôveryhodné a vysoko uznávané vedenie. Preto by vzhľadom na kľúčovú úlohu a medzinárodnú aj vnútornú dôveryhodnosť ECB, ako aj v duchu de Larosièrovej správy mal za predsedu ESRB byť vymenovaný prezident ECB. Okrem toho by sa mali zvýšiť požiadavky na zodpovednosť a zloženie orgánov ESRB by sa malo rozšíriť tak, aby ich členovia disponovali čo najbohatšími skúsenosťami, pochádzali z rôznych zázemí a zastávali rôzne názory.

(6b)

V de Larosièrovej správe sa tiež uvádza, že makroprudenciálny dohľad nie je zmysluplný, pokiaľ nemôže určitým spôsobom ovplyvniť dohľad na mikroúrovni, zatiaľ čo mikroprudenciálny dohľad nemôže účinným spôsobom zabezpečiť finančnú stabilitu bez primeraného zohľadnenia vývoja na makroúrovni.

(6c)

Mal by sa vytvoriť európsky systém orgánov pre finančný dohľad (ESFS) zahŕňajúci subjekty finančného dohľadu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, ktoré by spolupracovali v rámci siete. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by spolupráca medzi stranami ESFS mala byť založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečovania výmeny vhodných a spoľahlivých informácií medzi nimi. Na úrovni Únie by táto sieť mala byť zložená z ESRB a troch orgánov makrodohľadu: Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010, Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trh) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 a Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010.

▐

(7a)

ESRB by mal pozostávať z generálnej rady, riadiaceho výboru, sekretariátu a poradného výboru pre vedecké otázky.

(8)

ESRB by mal podľa potreby vydávať a zverejňovať varovania a odporúčania všeobecnej povahy, týkajúce sa Únie ako celku, jednotlivých členských štátov alebo skupín členských štátov, pričom by sa na príslušnú následnú politickú reakciu vymedzil časový horizont. Ak sú takéto varovania alebo odporúčania určené jednému alebo viacerým členským štátom, ESRB by mal mať možnosť navrhnúť vhodné podporné opatrenia. V prípade potreby môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ESRB, orgánu, Európskeho parlamentu alebo Rady prijať rozhodnutie určené orgánu, v ktorom určí existenciu núdzovej situácie.

(8a)

ESRB by mal rozhodnúť, či by odporúčanie malo byť dôverné alebo či by sa malo zverejniť, pričom vezme do úvahy, že zverejnením sa môže za určitých okolností podporiť dodržiavanie odporúčaní.

(8b)

ESRB by mal vypracovať systém farebných kódov s cieľom umožniť zainteresovaným stranám lepšie posúdiť povahu rizík.

(9)

Tieto varovania a odporúčania by sa v záujme zvýšenia ich váhy a legitímnosti mali zasielať prostredníctvom Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, adresátov a podľa potreby prostredníctvom európskych orgánov dohľadu (EOD) .

(10)

ESRB by mal takisto monitorovať dodržiavanie svojich odporúčaní na základe správ od jednotlivých adresátov s cieľom zaistiť, aby sa jeho varovania a odporúčania účinne dodržiavali. Adresáti odporúčaní by mali náležite zdôvodniť každé nesplnenie odporúčaní ESRB (mechanizmus „konaj alebo vysvetli“) , a to najmä Európskemu parlamentu . ESRB by mal mať možnosť obrátiť sa na Európsky parlament a Radu v prípadoch, keď nie je spokojný s tým, ako adresáti reagujú na odporúčania.

▐

(12)

ESRB by mal podávať správy Európskemu parlamentu a Rade aspoň dvakrát ročne, a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie.

(13)

ECB a národné centrálne banky by mali mať v makroprudenciálnom dohľade vedúcu úlohu z dôvodu svojich odborných znalostí a existujúcich zodpovedností v oblasti finančnej stability. Účasť orgánov pre mikroprudenciálny dohľad na práci ESRB je podstatná, aby sa zaistilo, že posudzovanie makroprudenciálneho rizika sa zakladá na úplných a presných informáciách o vývoji v rámci finančného systému. Predsedovia európskych orgánov dohľadu by preto mali byť členmi s hlasovacím právom . V duchu otvorenosti by členmi generálnej rady malo byť šesť nezávislých osôb, ktoré by nemali byť členmi niektorého z EOD a ktoré budú vybrané na základe svojej všeobecnej spôsobilosti a lojálnosti voči Únii, ako aj rôznych profilov v akademickej oblasti či súkromnom sektore, najmä v MSP a odborových združeniach, alebo ako poskytovatelia či spotrebitelia finančných služieb, a ktoré poskytujú úplnú záruku nezávislosti a dôvernosti. Jeden zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov za každý členský štát by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach generálnej rady bez hlasovacieho práva.

(14)

Účasťou člena Komisie sa pomôže vytvoriť prepojenie s makroekonomickým a finančným dohľadom Únie , pričom v prítomnosti predsedu Hospodárskeho a finančného výboru sa prejavuje úloha ministerstiev financií pri ochrane finančnej stability.

(14a)

Vzhľadom na skutočnosť, že banky a finančné inštitúcie z tretích krajín, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu, môžu pôsobiť v Únii, malo by byť možné pozvať jedného zástupcu na vysokej úrovni z každého z týchto štátov na zasadnutia generálnej rady, a to pod podmienkou súhlasu ich domovskej krajiny.

(15)

Je podstatné, aby členovia ESRB vykonávali svoje povinnosti nestranne a skúmali finančnú stabilitu Európskej únie len ako celku. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, hlasovanie o varovaniach a odporúčaniach v rámci ESRB by nemalo byť vážené a rozhodnutia by sa mali spravidla prijímať jednoduchou väčšinou.

(16)

Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. Tieto systémové riziká zahŕňajú riziká narušenia finančných služieb, ktoré je spôsobené výrazným oslabením celého finančného systému Únie alebo niektorých jeho častí a ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Systémovo významné môžu byť všetky typy finančných inštitúcií, sprostredkovateľských subjektov, trhov, infraštruktúry alebo nástrojov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich úloh, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto údajov podľa požiadaviek.

(17)

Účastníci trhu môžu poskytnúť cenné vstupné údaje na pochopenie vývoja vplývajúceho na finančný systém. ESRB by preto mal podľa potreby konzultovať so zainteresovanými stranami súkromného sektora (zástupcami finančného sektora, spotrebiteľskými zväzmi, skupinami užívateľov v oblasti finančných služieb ustanovenými Komisiou alebo právnymi predpismi Únie …) a poskytnúť im rovnocennú príležitosť predložiť pripomienky. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadne pevné vymedzenie pojmu systémové riziko a že posudzovanie systémových rizík sa môže líšiť v závislosti od ekonomického prostredia, by mal ESRB zabezpečiť, aby jeho zamestnanci a poradcovia disponovali bohatými znalosťami a skúsenosťami.

▐

(19)

Zriadenie ESRB by malo priamo prispieť k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu. Makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Únii predstavuje neoddeliteľnú súčasť celkových nových mechanizmov dohľadu v Únii , keďže makroprudenciálny aspekt je úzko spojený s úlohami mikroprudenciálneho dohľadu priradenými európskym orgánom dohľadu. Iba vtedy, ak sa zavedú mechanizmy, ktorými sa náležite potvrdí vzájomná závislosť rizík na mikro- a makroprudenciálnej úrovni, môžu všetky zainteresované strany nadobudnúť dostatočnú dôveru na to, aby sa zapojili do cezhraničných finančných aktivít. ESRB by mal monitorovať a posudzovať riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z diania s možným vplyvom na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by riešením takýchto rizík mal priamo prispievať k integrovanej štruktúre dohľadu v rámci Únie nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

(20)

Keďže účinný makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Únie nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu integrácie európskych finančných trhov, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20a)

Ako sa navrhuje v de Larosièrovej správe, treba postupovať krok za krokom a Európsky parlament a Rada by mali do … (13) vykonať úplné preskúmanie ESFS, ESRB a EOD.

a)

ESRB;

b)

Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [ESMA];

c)

Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [EIOPA];

d)

Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [EBA];

e)

Európskeho orgánu dohľadu (spoločný výbor) stanoveného v článku 40 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia č. …/2010 [EIOPA]);

f)

orgánov v členských štátoch uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA];

g)

Komisie poverenej plnením úloh uvedených v článkoch 7 a 9 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EU) č. …/2010 [EIOPA].

a)

„finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA], a akýkoľvek iný podnik alebo subjekt pôsobiaci v Únii, ktorého finančná činnosť môže predstavovať systémové riziko, aj keď nie je v priamom kontakte so širokou verejnosťou;

b)

„finančný systém“ sú všetky finančné inštitúcie, trhy, produkty a trhové infraštruktúry;

ba)

„systémové riziko“ je riziko narušenia finančného systému, ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné .

a)

určuje a/alebo podľa potreby zhromažďuje a analyzuje všetky informácie vrátane právnych predpisov s možným vplyvom na finančnú stabilitu, ako sú predpisy v oblasti účtovníctva, reorganizácie a likvidácie, ktoré sú významnépre ciele opísané v odseku 1;

b)

identifikuje systémové riziká a určuje poradie ich dôležitosti;

c)

vydáva varovania, ak sa takéto systémové riziká považujú za významné , a podľa potreby ich uverejňuje ;

d)

vydáva odporúčania na nápravné opatrenia ako reakciu na identifikované riziká a podľa potreby ich uverejňuje ;

da)

vydáva dôverné varovanie určené Komisii v prípade, keď ESRB usúdi, že môže vzniknúť núdzová situácia, ako je vymedzené v článku 10 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA]. ESRB poskytne zhodnotenie situácie, aby Komisia mohla stanoviť potrebu prijať rozhodnutie určené EOD, v ktorom sa určuje existencia núdzovej situácie.

e)

monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na varovania a odporúčania;

f)

úzko spolupracuje so všetkými ostatnými účastníkmi ESFS a podľa potreby poskytuje EOD tie informácie o systémových rizikách, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh; ESRB v spolupráci s EOD najmä vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík), ktorý bude slúžiť ako základ na prideľovanie ratingu z hľadiska dohľadu cezhraničným inštitúciám, ktoré môžu predstavovať systémové riziko.

fa)

zúčastňuje sa podľa potreby na práci spoločného výboru;

g)

koordinuje svoju činnosť s medzinárodnými finančnými organizáciami , najmä s Medzinárodným menovým fondom a Radou pre finančnú stabilitu, ako aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách v záležitostiach týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu;

h)

vykonáva iné súvisiace úlohy uvedené v právnych predpisoch Únie .

a)

prezident a viceprezident ECB;

b)

guvernéri národných centrálnych bánk;

c)

člen Európskej komisie;

d)

predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

e)

predseda Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

f)

predseda Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ;

fa)

šesť nezávislých osôb, ktoré sú vymenované členmi generálnej rady s hlasovacím právom na návrh spoločného výboru; kandidáti nesmú byť členmi európskych orgánov dohľadu a musia byť vybraní na základe svojej všeobecnej spôsobilosti, ako aj rôznych profilov v akademickej alebo inej oblasti, najmä v malých a stredných podnikoch a odborových združeniach, alebo ako poskytovatelia či využívatelia finančných služieb; v čase svojho vymenovania spoločný výbor uvedie, ktoré osoby sú vymenované aj za členov riadiaceho výboru; pri vykonávaní svojich úloh sa vymenované osoby nesnažia získať ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu, subjektu či súkromnej osoby; musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.

a)

jeden vysoký zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu za každý členský štát v súlade s odsekom 3 tohto článku ;

b)

predseda Hospodárskeho a finančného výboru;

a)

predseda ESRB;

b)

prvý podpredseda ESRB;

ba)

viceprezident ECB;

c)

štyria ďalší členovia generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB, so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov, a to štátov eurozóny i štátov, ktoré nie sú jej členmi . Títo členovia sú na obdobie troch rokov volení členmi a z členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB;

d)

člen Európskej komisie;

e)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) ;

f)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) ;

g)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) .

▐

ha)

tri zo šiestich nezávislých osôb uvedených v článku 6 ods. 1 písm. fa).

a)

deväť odborníkov s preukázateľnou spôsobilosťou a zárukou nezávislosti navrhnutých riadiacim výborom, ktorí majú bohaté skúsenosti a znalosti a ktorých vymenovanie na štvorročné obnoviteľné funkčné obdobie schváli generálna rada. Pri plnení svojich úloh sa vymenované osoby nesnažia získať ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu, subjektu či súkromnej osoby; musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh ;

▐

c)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) ;

d)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) ;

e)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) ;

f)

dvaja zástupcovia Komisie;

g)

jeden zástupca Hospodárskeho a finančného výboru.

▐

a)

je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súlad medzi makroúrovňou a mikroúrovňou, ako aj medzi EOD;

b)

je vhodné posilniť regulačné právomoci EOD;

c)

je vývoj ESFS v súlade s globálnym vývojom v tejto oblasti;

d)

sú rôznorodosť a kvalita v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

e)

sú zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o požiadavky zverejňovania, dostatočné.