28.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 354/85

1.1

EHSV sa domnieva, že kríza je neodkladnou príležitosťou na uskutočnenie významnej reformy systému dohľadu. Cieľom tejto reformy musí byť predchádzanie ojedinelým prípadom ako aj krízam väčšieho rozsahu a vytvorenie odolnosti voči takýmto otrasom. Preto je potrebné oprieť sa o základy definované na úrovni Spoločenstva alebo dokonca o interakciu medzi pevným režimom Spoločenstva a jeho ekvivalentmi v iných krajinách.

1.2

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedokonalá harmonizácia podmienok prístupu na trh a požiadaviek obozretného podnikania v súčasnosti umožňuje regulačnú arbitráž a spôsobuje narušenia hospodárskej súťaže. Úprava týchto požiadaviek na základe stability, zvládania rizík finančných subjektov a kvality informovania verejnosti je nevyhnutným základom spoločných záujmov v európskom hospodárskom priestore. Tento krok musí sprevádzať neustále monitorovanie kvalifikácií kontrolných orgánov najmä na základe vzájomnej spolupráce.

1.3

EHSV preto podporuje Komisiu v jej snahe vybaviť sektorové orgány dohľadu právomocami, ktoré by im umožnili stanoviť spoločné technické normy a riešiť spory medzi vnútroštátnymi orgánmi. Schvaľuje vývoj vzťahov medzi kontrolnými orgánmi smerujúci ku kolegiálnemu riešeniu prípadných sporov pokiaľ ide o uplatňovanú prax v oblastiach, pre ktoré existujú spoločné rozhodovacie postupy. Súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné jasne rozlišovať medzi tým, čo patrí na jednej strane do odbornej oblasti a na druhej strane do politickej oblasti, ktorá prislúcha inštitúciám Spoločenstva s politickým mandátom.

1.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci pracovného programu prijala pre svoje činnosti ambiciózne ciele a ukončila začaté zmeny v oblasti technických noriem uplatniteľných v sektore cenných papierov, ako aj v oblasti očakávaných smerníc pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov.

2.1

Európska komisia predstavila 26. októbra 2009 návrh súhrnnej smernice s cieľom zmeniť a doplniť súbor smerníc zameraných na činnosť sektora finančných služieb. Ide o smernice, ktoré sa týkajú kapitálových požiadaviek, finančných konglomerátov, dôchodkového poistenia zamestnancov, zneužívania trhu, trhov s finančnými nástrojmi, prospektov, konečného zúčtovania, transparentnosti, prania špinavých peňazí a investičných fondov.

2.2

Medzi ciele Komisie patrí ochrana verejnosti, finančná stabilita a zlepšovanie jednotného trhu, ktoré vnútroštátne mechanizmy dohľadu, aj keď sú z časti harmonizované, nedovoľujú uskutočniť.

2.3

Aby tieto ciele bolo možné dosiahnuť, je potrebné určiť rozsah kompetencií stanovených v nariadeniach s cieľom zriadiť orgány, ktoré by vznikli premenou terajších európskych výborov dohľadu. Vzhľadom na snahu o dosiahnutie jednoty umožňuje návrh pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice vykonať žiadané zmeny existujúcich textov.

2.4

Tento návrh je v súlade s politickou aktivitou, ktorú Komisia vyvíja na základe analýzy záverov správy skupiny expertov na vysokej úrovni pod vedením pána Jacquesa de Larosièra s cieľom vytvoriť účinnejší, integrovanejší a udržateľnejší európsky systém dohľadu. Súčasťou tohto systému by podľa oznámenia Komisie z mája 2009 mal byť na jednej strane Európsky výbor pre systémové riziká, poverený dohľadom nad makroekonomikou a rizikami ohrozujúcimi finančnú stabilitu a na druhej strane Európsky systém orgánov pre finančný dohľad, tvorený sieťou vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu pôsobiacich koordinovane s novými európskymi orgánmi dohľadu.

2.5

Tieto orgány by mali vzniknúť z troch výborov dohľadu (nachádzajúcich sa na „úrovni 3“ v štruktúre vytvorenej v rámci rozhodovacieho procesu, ktorý nesie meno profesora Lamfalussyho), z ktorých jeden je príslušný pre bankovú činnosť, druhý pre poisťovníctvo a posledný pre dôchodkové poistenie zamestnancov.

2.6

S cieľom vytvoriť v Európe harmonizovanejší súbor finančných predpisov si oznámenie Komisie z mája 2009 nazvané „Európsky finančný dohľad“ (1) stanovilo za cieľ umožniť orgánom vypracovať návrhy technických noriem a napomáhať výmene mikroprudenciálnych informácií.

2.7

Predkladaný návrh rozvíja smernicu v troch hlavných oblastiach: stanovuje rozsah pôsobnosti čisto technických noriem (nástrojov, postupov, štatistík, formulárov…) určených na zabezpečenie konvergencie dohľadu smerom k väčšej jednotnosti. Tieto normy potom bude musieť prijať Komisia.

2.8

Dáva orgánom právomoc na urovnávanie sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi týkajúcich sa situácií, kde je potrebná spolupráca, pretože spoločný záujem stojí vyššie než národný záujem, a kde zmierovacie konanie predchádza prípadnému záväznému rozhodnutiu.

2.9

Nakoniec vytvára vhodné kanály na výmenu informácií, ktoré umožňujú bez právnych prekážok dosiahnuť spoločný princíp, a to hlavne vo vzťahoch medzi vnútroštátnymi orgánmi a novými európskymi orgánmi.

2.10

Tieto nové európske orgány by mali právomoc rokovať so svojimi partnermi v tretích krajinách, zverejňovať stanoviská hlavne k prudenciálnym aspektom cezhraničných fúzií a akvizícií a zostavovať zoznamy schválených európskych finančných subjektov.

3.1

Toto stanovisko nadväzuje na stanoviská schválené v súvislosti s finančnou krízou 2007-2008, hlavne na stanovisko k správe Larosièrovej skupiny (2) a na tému makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu. Aj keď bezprostredné príčiny tejto krízy možno pripísať hlavne nedostatku kontroly finančného systému USA, kríza zároveň odhalila aj nedostatky európskych režimov dohľadu a veľké rozdiely medzi nimi. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani krízy, ani predchádzajúce incidenty (hlavne aféra „Equitable Life“) nestačili na to, aby sa skôr začalo s potrebnými reformami.

3.2

Sklamanie, ktoré zažili klienti inštitúcií vyvíjajúcich cezhraničné aktivity, je také veľké, že môže ohroziť dôveru spotrebiteľov v jednotný trh.

3.3

Nové orgány by mali mať štruktúry umožňujúce konzultácie s príslušnými pracovným prostredím, odborovými organizáciami a spotrebiteľmi finančných služieb a viesť dialóg s EHSV ako zástupcom občianskej spoločnosti.

3.4

EHSV podčiarkuje odborný charakter troch nových úradov. Ich postavenie samostatných orgánov musí zostať podriadené politickým právomociam Komisie a, v konečnom dôsledku, Európskeho parlamentu.

3.5

EHSV poznamenáva, že finančné inštitúcie pôsobiace v niekoľkých členských krajinách by mali využívať čo najväčšmi zjednotené postupy dohľadu. Zvlášť si uvedomuje, že navrhovaný režim nevytvára sám o sebe nové obmedzenia pre finančné subjekty, ktorých náklady by sa preniesli na spotrebiteľov, okrem štátov, ktoré využili regulačnú arbitráž a narušenie hospodárskej súťaže a teraz budú musieť svoje praktiky zmeniť.

3.6

EHSV súhlasí so začlenením zásad „lepšej tvorby právnych predpisov“ do navrhovaného nastroja formou verejných konzultácií a štúdií vplyvu už od štádia prípravy opatrení. Víta aj snahu o flexibilitu a nutnosť, ktoré sa Komisia usiluje presadiť.

3.7

Pokiaľ ide o kolegiálny charakter troch nových úradov, výbor sa vyslovuje za rovnováhu medzi jednotlivými vnútroštátnymi úradmi v prípade sporov. Podľa EHSV táto kolegialita znamená, že vnútroštátne úrady prijímajú spoločné rozhodnutia bez toho, aby niekoho zvýhodňovali vzhľadom na to, aký veľký je trh alebo či sa operátori nachádzajú mimo svojej krajiny pôvodu.