1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/94

A.

keďže medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,

B.

keďže súčasná hospodárska kríza prináša nebývalé výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a keďže sa predpokladá ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie EÚ a z neho vyplývajúci znížený alebo dokonca záporný rast zamestnanosti a zvýšenie nezamestnanosti v EÚ v roku 2009,

C.

keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre zamestnanosť sú hlavnými nástrojmi v rámci lisabonskej stratégie zameranými na riešenie úloh týkajúcich sa pracovného trhu,

D.

keďže EÚ a členské štáty spoločne nesú zodpovednosť za riešenie úloh, príležitostí a neistôt občanov súvisiacich s globalizáciou,

E.

keďže globálna finančná a hospodárska kríza vyžaduje od EÚ, aby reagovala rozhodne a koordinovane s cieľom zabrániť rušeniu pracovných miest, podporiť zodpovedajúce príjmy občanov, vyhnúť sa recesii a využiť súčasné výzvy týkajúce sa hospodárstva a zamestnanosti na vytvorenie príležitostí,

F.

keďže preto treba naliehavo zintenzívniť úsilie na všetkých úrovniach riadenia, pokiaľ ide o investovanie do ľudí a modernizáciu európskych pracovných trhov najmä využitím koncepcie flexiistoty, a to za účasti sociálnych partnerov a iných relevantných subjektov, po konzultácii so sociálnymi partnermi, v súlade s vnútroštátnymi zvyklosťami a postupmi,

1.

je presvedčený, vzhľadom na vážnu celosvetovú recesiu a na predpovede zvýšenia nezamestnanosti v EÚ do konca roku 2009 aspoň o 3,5 milióna, že hlavnými cieľmi politiky zamestnanosti EÚ a členských štátov musí byť: ochrana čo najväčšieho počtu životaschopných pracovných miest pred krátkodobým poklesom dopytu, pomoc pri vytváraní pracovných miest, a podpora tak kúpnej sily nezamestnaných pracovníkov, ako aj ich možností na rýchle znovu získanie práce; vyzýva Komisiu, aby dala členským štátom jasný signál, že usmernenia na zachovanie zamestnanosti by sa mali vykonať v tomto duchu, a v súvislosti s riešením problematiky zamestnanosti ako otázky priority predložila návrhy na európsku iniciatívu zamestnanosti na rokovanie jarného zasadania Európskej rady 2009, spolu s koordinovaným postupom členských štátov na zachovanie zamestnanosti a na vytváranie nových pracovných miest;

2.

víta oznámenie Komisie o pláne hospodárskej obnovy Európy a jeho dôraz na väzbu medzi krátkodobými daňovými stimulmi a dlhodobou lisabonskou stratégiou a integrovanými usmerneniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky krátkodobé opatrenia prijímané členskými štátmi na obnovu hospodárstva prispeli k dosiahnutiu spoločne odsúhlasených cieľov;

3.

konštatuje, že nástroje európskej hospodárskej politiky ešte nie sú dostatočne rozvinuté na to, aby úspešne vyriešili výzvy, ktoré sú pred nami, a to je hlavná dilema v súčasnej kríze; preto požaduje prehodnotenie a aktualizáciu základných nástrojov politiky, najmä integrovaných usmernení, paktu stability a rastu, ako aj stratégie trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom začleniť ich do rámca novej dohody pre inteligentný rast v EÚ;

4.

zdôrazňuje potrebu prehodnotiť integrované usmernenia vzhľadom na hospodársky pokles a nalieha na Radu, aby odsúhlasila krátkodobé opatrenia na zabezpečenie miery zamestnanosti z roku 2008 a aby investovala do boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s praxou v jednotlivých štátoch zabezpečili dostatočné príjmy najmä najzraniteľnejších skupín spoločnosti; očakáva od Komisie, že predloží iniciatívy a návrhy týkajúce sa týchto cieľov včas na nadchádzajúce jarné zasadnutie Európskej rady;

5.

pripomína, že koordinované investovanie členských štátov do piatich hlavných lisabonských cieľov – do výskumu, vzdelávania, aktívnych politík pracovného trhu, starostlivosti o deti a do stimulov na súkromné investície – musí byť kľúčovým prvkom politiky zamestnanosti a že sieť zariadení detskej starostlivosti sa považuje za jeden z predpokladov zvýšenia účasti, najmä žien, na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty, aby tieto spoločné zásady po konzultáciách so sociálnymi partnermi presadzovali vo svojich národných reformných programoch;

6.

zastáva názor, že členské štáty pri vykonávaní usmernení:

7.

zastáva názor, že, členské štáty musia zabezpečiť posilnené vzájomné pôsobenie medzi usmerneniami a otvorenou metódou koordinácie na sociálnu ochranu a proces sociálneho začleňovania;

8.

zastáva názor, že členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi a v súlade s tradíciami každého členského štátu vo svojich národných plánoch reforiem musia preskúmať a vyjadriť sa k možnostiam na zlepšenie súladu so zásadami a predpismi európskej sociálnej legislatívy, dohodami medzi sociálnymi partnermi a základnými zásadami rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a na zlepšenie ich vykonávania;

9.

opäť pripomína význam využívania koncepcie flexiistoty z usmernenia 21 na vytvorenie premostenia medzi zamestnaniami a zdôrazňuje, že toto si vyžaduje vysokú úroveň ochrany v systémoch sociálneho zabezpečenia, ako aj aktívnu politiku na trhu práce;

10.

v tejto súvislosti víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého je dôležité posilniť aktivačné schémy, a to najmä pre nízkokvalifikovaných pracovníkov, rozšíriť dotácie pracovných miest a krátkodobé školenia pre zraniteľné skupiny a tých, ktorým najviac hrozí dlhodobá nezamestnanosť, zabezpečiť preškoľovanie a nové zručnosti potrebné v menej ovplyvnených odvetviach, zabezpečiť adekvátnu sociálnu ochranu, ktorá poskytuje istotu príjmu, a zásadným spôsobom sa zaviazať k sociálnemu dialógu a zapájaniu sociálnych partnerov;

11.

zdôrazňuje význam cielených opatrení pre zraniteľné skupiny v časoch vysokej nezamestnanosti a najmä cielených opatrení pre skupiny dlhodobo nezamestnaných, ľudí s postihnutím a skupiny prisťahovalcov;

12.

domnieva sa, že vzhľadom na závažnosť hospodárskej krízy musí byť Komisia pripravená prijať mimoriadne opatrenia vrátane rozšírenia prístupu k Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré musia byť schopné podporiť pracovníkov v rôznych situáciách vrátane dočasných pracovníkov, ktorí stratili prácu, a dočasného otvorenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) na podporu opatrení na zachovanie pracovných miest prostredníctvom vzdelávacích programov;

13.

domnieva sa, že hospodárska kríza si vyžaduje posilnenie opatrení EÚ spojených s reštrukturalizáciou, a najmä posilnenie práva na informácie a konzultácie;

14.

domnieva sa, že budúca reforma štrukturálnych fondov EÚ by mala viac zamerať ciele fondov na tvorbu udržateľných a vysokokvalitných pracovných miest;

15.

zdôrazňuje ďalej dôležitosť vzdelávania nielen na rozšírenie možnosti pracovníkov zamestnať sa, ale tiež na zlepšenie ich mobility, ktorá je dôležitá pre fungovanie vnútorného trhu; preto upozorňuje na význam uznávania formálne a neformálne nadobudnutých zručností;

16.

vyzdvihuje význam usmernenia 23 a výrazných investícií do celoživotného vzdelávania v záujme zníženia miery nezamestnanosti a dosiahnutia cieľa vytvorenia lepších pracovných miest v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby všetci občania mali rovnaký prístup k programom celoživotného vzdelávania a možnosť zúčastniť sa na nich, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva; upozorňuje, že na financovanie takýchto opatrení by sa mali okamžite využiť ESF a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby s najnižšou úrovňou počiatočného vzdelania, starší ľudia, ľudia vo vidieckych oblastiach a osoby so zdravotným postihnutím sú tými, ktorých účasť na vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní je vo všetkých krajinách najmenej pravdepodobná;

18.

zdôrazňuje, že zlepšenie poskytovania vzdelávania dospelých je kľúčom k zvýšeniu účasti na ňom a že medzi opatrenia na podporu účinného poskytovania takéhoto vzdelávania patria miestna dostupnosť školiacich priestorov a zariadení starostlivosti o deti, služby otvoreného a diaľkového štúdia pre ľudí z odľahlých regiónov, informácie a poradenstvo, prispôsobené programy a flexibilné možnosti vyučovania;

19.

pripomína skutočnosť, že miery nezamestnanosti mladých ľudí v Európe sú stále príliš vysoké; pripomína tiež, že skúsenosti z predchádzajúcej hospodárskej krízy ukazujú, že mladí ľudia, ktorí sa stanú nezamestnanými po zanechaní štúdia, majú výrazne zníženú schopnosť uplatniť sa na trhu práce; preto zdôrazňuje význam toho, aby všetky členské štáty plnili cieľ usmernenia 18, podľa ktorého sa má každému mladému človeku, ktorý odišiel zo školy, ponúknuť do štyroch mesiacov práca, učňovské vzdelávanie, dodatočná odborná príprava alebo iné opatrenie na zlepšenie možnosti zamestnať sa;

20.

vyzýva na prijatie rozhodujúcich opatrení v boji s problémom nízkej účasti žien na pracovnom trhu; pripomína, že miery zamestnanosti žien sú vo všeobecnosti nižšie a že práca na čiastočný pracovný úväzok je bežnejšia v prípade žien než v prípade mužov; upozorňuje preto na dôležitosť politiky, podľa ktorej muži a ženy nesú rovnakú zodpovednosť; preto vyzýva členské štáty, aby urýchlene splnili svoje povinnosti v súlade s barcelonskými cieľmi;

21.

je znepokojený tým, že zamestnávanie na čiastočný pracovný úväzok, ktoré sa z väčšej časti týka žien, sa ukazuje ako osobitne zraniteľné v časoch hospodárskej krízy;

22.

domnieva sa, že v časoch vysokej nezamestnanosti existuje zjavné nebezpečenstvo pre regionálnu a sociálnu kohéziu, a preto zdôrazňuje dôležitosť usmernenia 17 týkajúceho sa uplatňovania sociálnej a teritoriálnej kohézie na predchádzanie nedostatkom v tejto oblasti; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali aktívnu spoločenskú integráciu všetkých s cieľom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to zabezpečovaním dôstojného príjmu a kvalitných sociálnych služieb spolu s prístupom na pracovný trh pomocou príležitostí na prijatie do zamestnania a počiatočnej či pokračujúcej odbornej prípravy;

23.

podčiarkuje význam investícií do odvetvia sociálnych služieb, a to najmä v čase hospodárskej krízy; považuje ho za odvetvie, ktoré plní širokú škálu dôležitých komunitných služieb a zamestnáva veľkú časť obyvateľstva; zdôrazňuje, že odvetvie sociálnych služieb treba preto udržať, aby sa predišlo úpadku kvality komunitných služieb a nárastu nezamestnanosti;

24.

s poľutovaním konštatuje, že počas tejto hospodárskej krízy môže vzniknúť tlak na mzdy a odmeny v niektorých spoločnostiach, ako dobrovoľná alternatíva k selektívnemu prepúšťaniu; zdôrazňuje však, že je dôležité nedopustiť, aby kríza spôsobila zníženie miezd vo všeobecnosti; považuje za dôležité, aby:

25.

podčiarkuje význam proaktívnych a koordinovaných investícií naprieč členskými štátmi vrátane investícií do výrobnej infraštruktúry, vzdelávania a opatrení proti zmene klímy, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia zamestnanosti, prispelo sa k tvorbe kvalitných pracovných miest a zabezpečila sa sociálna súdržnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala rozvoj moderného a trvalo udržateľného priemyslu;

26.

vyzdvihuje význam nielen tvorby dodatočných pracovných miest, ale tiež zachovania a zlepšenia kvality pracovných miest dostupných v súčasnosti;

27.

vyzýva členské štáty, aby naďalej podporovali zodpovednosť a zlepšovali zapájanie všetkých príslušných subjektov, vrátane sociálnych partnerov a podľa potreby ďalších zainteresovaných strán, v záujme účinného vykonávania usmernení pre zamestnanosť;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.