1.4.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 87/90 |
Streda 11. marca 2009
Boj proti zmene klímy
P6_TA(2009)0121
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o stratégii EÚ vo vzťahu ku komplexnej dohode o zmene klímy v Kodani a k poskytnutiu dostatočných finančných prostriedkov na politiku boja proti zmene klímy
2010/C 87 E/16
Európsky parlament,
so zreteľom na článok 175 Zmluvy o ES,
so zreteľom na balík opatrení v oblasti klímy a energetiky, ktorý prijal Európsky parlament 17. decembra 2008, najmä na jeho pozíciu v otázke návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (1), a v otázke návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (2),
so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadaní Európskej rady, ktoré sa konali v dňoch 19.–20. júna 2008 a 11.–12. decembra 2008,
so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes (3),
so zreteľom na 14. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) (COP 14) a štvrtú konferenciu zmluvných strán, ktorá bola súčasne stretnutím zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 4), ktoré sa konali od 1. do 12. decembra 2008 v Poznani (Poľsko),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy (KOM(2009)0039),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2007 s názvom Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET) – Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti (KOM(2007)0723),
so zreteľom na článok 103 rokovacieho poriadku,
A. |
keďže v decembri 2009 sa v Kodani majú uzavrieť rokovania o komplexnej medzinárodnej dohode o zmene klímy, ktorá bude v súlade s cieľom obmedziť globálne zvýšenie teploty na menej ako 2 °C, |
B. |
keďže z nedávnych štúdií vyplýva, že existuje potenciál zníženia celosvetových emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % a že veterná, solárna a ostatné trvalo udržateľné obnoviteľné energie by mohli uspokojovať takmer tretinu celkovej celosvetovej potreby energie pri nákladoch, ktoré predstavujú menej ako pol percenta celosvetového HDP; keďže vďaka energetickej účinnosti by bolo možné znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako štvrtinu a keďže by bolo možné takmer zastaviť odlesňovanie, |
C. |
keďže čoraz viac vedcov uznáva, že zamedzenie nebezpečnej zmene klímy si vyžiada stabilizáciu úrovne skleníkových plynov v atmosfére na úroveň 350 ppmv ekvivalentu CO2, čo je značne nižšia úroveň, ako sa pôvodne odporúčalo, |
D. |
keďže EÚ sa dohodne na svojej rokovacej pozícii na zasadnutí Európskej rady na jar 2009, |
E. |
keďže EÚ sa usiluje zohrávať vedúcu úlohu v boji proti globálnemu otepľovaniu a plne podporuje proces rokovaní UNFCCC, |
F. |
keďže EÚ schválila vyššie uvedený balík pre oblasť klímy a energetiky pozostávajúci z legislatívnych opatrení na jednostranné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 spolu so záväzkom až 30-percentného zníženia v prípade prijatia dostatočne ambicióznej medzinárodnej dohody v Kodani, |
G. |
keďže emisie v rozvojových štátoch rýchlo rastú a nemožno ich znižovať bez značnej technickej a finančnej podpory, |
H. |
keďže odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov sa podieľajú na celkových emisiách oxidu uhličitého (CO2) približne dvadsiatimi percentami a sú hlavnými hrozbami v súvislosti so zmenou klímy, pretože ohrozujú významnú úlohu lesov ako zásobární uhlíka; keďže odlesňovanie postupuje znepokojivým tempom 13 miliónov hektárov ročne, pričom najväčšiu časť tvoria lesy tropických regiónov v rozvojových štátoch, |
I. |
keďže systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami môže poslúžiť ako model pre rozvoj obchodovania s emisiami v ostatných rozvinutých štátoch a regiónoch, |
J. |
keďže polovica celosvetových snáh o zmiernenie účinkov by sa mohla opierať o nízkonákladové opatrenia prospešné pre všetky strany, ako je zvyšovanie energetickej účinnosti, |
K. |
keďže obchodovanie s emisiami formou aukcií sa môže v budúcnosti stať zdrojom značných príjmov, ktoré by sa mohli použiť na financovanie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov a prispôsobenie sa v rozvojových štátoch, |
L. |
keďže uľahčovanie financovania vysokokvalitných projektov v rozvojových štátoch, najmä čo sa týka malých a stredných podnikov, závisí od komplexného, transparentného a nepretržitého toku informácií o dostupnosti financovania a spôsoboch uchádzania sa oň; keďže zodpovednosť za to musí prevziať medzinárodné spoločenstvo, pričom EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a ísť príkladom, |
M. |
keďže podľa nedávnych odhadov predstavuje výška investícií potrebných na celosvetové znižovanie emisií do roku 2020 sumu 175 miliárd EUR, pričom viac ako polovica týchto finančných prostriedkov by sa mala použiť v rozvojových štátoch, |
N. |
keďže podľa odhadov Komisie spomalenie tempa odlesňovania do roku 2020 o polovicu bude do uvedeného roku stáť 15 až 20 miliárd EUR ročne a keďže zastavenie odlesňovania si bude vyžadovať ešte oveľa vyššie sumy, |
O. |
keďže rôzne štúdie medzinárodných organizácií odhadli náklady na prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových štátoch rádovo vo výške desiatok miliárd eur ročne, |
1. |
zdôrazňuje, že EÚ musí aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v medzinárodnej politike v oblasti klímy; zdôrazňuje význam jednotnosti EÚ v záujme zachovania jej vierohodnosti v tejto otázke; |
2. |
vyzýva, aby sa EÚ aktívne zasadzovala za to, aby kodanská dohoda zohľadnila najnovšie vedecké správy o zmene klímy, zaväzovala zmluvné strany k stabilizačným úrovniam a teplotným cieľom, ktoré zaručia, že sa s veľkou pravdepodobnosťou zabráni nebezpečnej zmene klímy, a aby umožňovala pravidelné revízie, ktoré budú zárukou súladu stanovených cieľov s najnovšími vedeckými poznatkami; víta návrhy Komisie v tejto oblasti; |
3. |
pripomína, že v záujme obmedzenia globálneho priemerného nárastu teploty nad 2 °C oproti hodnote z predindustriálneho obdobia je nevyhnutné, aby nielen rozvinuté štáty výrazne znížili svoje emisie, ale aby k dosiahnutiu tohto cieľa prispeli aj rozvojové štáty; |
4. |
poukazuje na skutočnosť, že zníženie emisií v rozvojových štátoch pod „bežnú úroveň“ napomôže obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C, čo si vyžaduje širokú podporu od priemyselných štátov; |
5. |
zdôrazňuje, že opatrenia potrebné na zmiernenie vplyvu v rozvojových štátoch si vyžadujú výrazné zvýšenie finančných zdrojov; |
6. |
poukazuje na zodpovednosť priemyselných štátov poskytovať dostatočnú, trvalo udržateľnú a predpovedateľnú finančnú a technickú podporu rozvojovým štátom, aby ich motivovali k prijatiu záväzkov znižovať svoje emisie skleníkových plynov, prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy a znižovať emisie súvisiace s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov, ako aj zlepšovať budovanie kapacít v záujme súladu so záväzkami vyplývajúcimi z budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy; zdôrazňuje, že väčšina týchto finančných prostriedkov sa musí poskytnúť ako nové finančné prostriedky nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci; |
7. |
pripomína svoje uvedené uznesenie zo 4. februára 2009, najmä tie body, ktoré sa venujú medzinárodnému rozmeru, financovaniu a rozpočtovým otázkam, v ktorom uviedol, že pre EÚ a ďalšie priemyselné krajiny ako skupinu je dôležité stanovenie dlhodobého cieľa na zníženie aspoň na 80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990; |
8. |
ďalej pripomína svoje odporúčanie, aby sa niektoré zásady prijaté v klimatickom a energetickom balíku použili ako vzor medzinárodnej dohody, najmä záväzná lineárna cesta pre záväzky v priemyselnej krajine, diferenciácia na základe overených emisií a posilnený režim súladu s faktorom ich ročného znižovania; |
9. |
zdôrazňuje, že za podmienok súčasnej finančnej a hospodárskej krízy sa môže cieľ EÚ bojovať proti zmene klímy skombinovať s hlavnými novými hospodárskymi možnosťami rozvoja nových technológií, tvorby pracovných miest a zlepšovania energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje tiež, že kodanská dohoda by mohla priniesť potrebný impulz na presadenie tzv. novej ekologickej dohody (Green New Deal), ktorá by posilnila hospodársky rast podporou ekologických technológií a zabezpečením nových pracovných miest v EÚ a v rozvojových štátoch; |
10. |
vyzýva Európsku radu, aby si za cieľ pre medzinárodný dohovor s priemyselnými štátmi stanovila dosiahnutie spoločného zníženia emisií skleníkových plynov v hornej časti rozpätia 25-40 % odporúčaného vo štvrtej hodnotiacej správe Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC 4AR) a aby tieto zníženia mali domáci charakter; |
11. |
vyjadruje znepokojenie nad nepresnosťou údajov týkajúcich sa úrovne finančnej zodpovednosti EÚ, ktoré figurujú v uvedenom oznámení Komisie z 28. januára 2009; vyzýva Európsku radu, aby spolu s mandátom na rokovania kodanskej konferencie prijala konkrétne záväzky v oblasti financovania, ktoré budú v súlade s celosvetovým úsilím potrebným na obmedzenie nárastu priemernej teploty výrazne pod 2 °C; |
12. |
domnieva sa, že takéto finančné záväzky by mali podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2008 zahŕňať sľub členských štátov, že značnú časť príjmov pochádzajúcich z aukčného predaja v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami použijú na financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej negatívnych dôsledkov v rozvojových štátoch, ktoré ratifikujú medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ale zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že systém obchodovania s emisnými kvótami sa vzťahuje na menej ako 50 % emisií EÚ, treba do financovania týchto dôležitých opatrení zahrnúť aj ostatné odvetvia hospodárstva členských štátov; |
13. |
trvá na tom, že takéto záväzky musia byť zárukou predvídateľného financovania mechanizmov vytvorených v rámci UNFCCC, ktoré sú doplnkom oficiálnej rozvojovej pomoci a sú nezávislé od ročných rozpočtových postupov v členských štátoch; |
14. |
víta dve alternatívy inovatívneho financovania načrtnuté vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z 28. januára 2009, ak sú vypracované tak, aby zaručovali dostatočne predvídateľné úrovne financovania; ďalej súhlasí s návrhom, aby sa toto skombinovalo s financovaním z obchodovania formou aukcie v oblasti leteckej a námornej dopravy v rámci systémov na určovanie a obchodovanie s emisiami; |
15. |
víta myšlienku Komisie, že časť finančných prostriedkov by sa mala poskytnúť vo forme úverov, pretože niektoré činnosti môžu mať charakter prospešný pre všetky strany aj v rozvojových štátoch; |
16. |
zdôrazňuje, že záväzné ciele by umožnili investorom lepšie posudzovať riziká a možnosti spojené so zmenou klímy a poskytli by im príležitosť zapojiť sa do projektov, ktoré by spĺňali ciele týkajúce sa zmiernenia negatívnych vplyvov zmeny klímy a prispôsobenia sa zmene klímy; ďalej zdôrazňuje potrebu objasniť úlohu súkromného kapitálu v rámci investícií potrebných na dosiahnutie cieľov; |
17. |
domnieva sa však, že je nevyhnutné prijať komplexnejší akčný plán týkajúci sa budúceho financovania politiky v oblasti klímy, ktorý by sa vzťahoval na všetky príslušné oblasti a zdroje financovania; domnieva sa, že uvedené oznámenie Komisie z 28. januára 2009 je vhodným východiskom pre túto činnosť, ale zdôrazňuje, že ho treba doplniť ďalšími jasne definovanými opatreniami; vyzýva Európsku radu, aby poverila Komisiu bezodkladným vypracovaním tohto akčného plánu vzhľadom na nadchádzajúce kodanské rokovania; |
18. |
nazdáva sa, že veľká časť kolektívneho príspevku k úsiliu o zmierňovanie dôsledkov a k potrebám rozvojových štátov v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy sa musí venovať na projekty na zastavenie odlesňovania a zhoršovania kvality lesov, ako aj na projekty obnovy lesa a zalesňovania v týchto štátoch; |
19. |
víta tzv. mechanizmus čistého rozvoja podľa Kjótskeho protokolu ako možnosť sprístupnenia trhu s uhlíkom rozvojovým štátom; zdôrazňuje, že používanie kompenzácií zo strany priemyselných štátov na splnenie cieľa znižovania emisií skleníkových plynov nemôže tvoriť súčasť zodpovednosti rozvojových štátov za zníženie ich emisií skleníkových plynov v rámci medzinárodnej dohody o zmene klímy; preto trvá na tom, aby sa v rámci budúcich mechanizmov kompenzácií stanovili prísne kritériá kvality projektov, ktoré zabránia tomu, aby priemyselné štáty ukracovali rozvojové štáty o menej nákladné spôsoby znižovania emisií, a zaručia vysokú úroveň týchto projektov so spoľahlivým, overiteľným a skutočným znížením emisií, ktoré taktiež umožní trvalo udržateľný rozvoj v týchto štátoch; |
20. |
zastáva názor, že kolektívny príspevok EÚ k úsiliu rozvojových štátov o zmierňovanie vplyvu zmeny klímy a k ich potrebám v oblasti prispôsobovania sa tejto zmene by do roku 2020 nemal byť pod úrovňou 30 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá sa môže v dôsledku nových poznatkov o závažnosti zmeny klímy a rozsahu s ňou spojených nákladov ešte zvýšiť; |
21. |
zdôrazňuje, že značné finančné toky určené na úsilie o zmiernenie vplyvu zmeny klímy a potreby prispôsobenia sa tejto zmene v rozvojových štátoch sú iba jednou súčasťou riešenia; trvá na tom, že finančné prostriedky by sa mali vynakladať trvalo udržateľným spôsobom bez byrokracie, najmä pri malých a stredných podnikoch, a bez korupcie; zdôrazňuje, že financovanie musí byť predvídateľné, koordinované a transparentné, musí budovať kapacitu v rozvojových štátoch na ústrednej i miestnej úrovni a musí uprednostňovať občanov, ktorých zmena klímy postihla, a nielen vlády; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam priebežných a ľahko prístupných informácií o dostupnom financovaní; vyzýva Radu a nadchádzajúce švédske predsedníctvo, aby aktívne podporovali tieto zásady počas rokovaní UNFCCC COP15 v Kodani v decembri 2009; |
22. |
vyzýva Komisiu, aby upustila od svojho predchádzajúceho odmietavého stanoviska k zahrnutiu lesného hospodárstva do systémov obchodovania s emisnými kvótami; nazdáva sa, že na financovanie budúcich mechanizmov znižovania emisií v dôsledku odlesňovania a zhoršovania kvality lesov (REDD) budú v rámci dohody na obdobie po roku 2012 potrebné tak trhové, ako aj netrhové finančné prostriedky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a Radu, aby prevzali iniciatívu pri tvorbe pilotných trhov s uhlíkom pre REDD; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby vypracovali koncepciu, ako by sa trhové a netrhové prostriedky pre lesné hospodárstvo mohli vzájomne dopĺňať; |
23. |
je presvedčený, že vďaka vedúcej úlohe EÚ pri poskytovaní finančnej a technickej pomoci rozvojovým štátom sa výrazne zvýšia šance na úspech kodanských rokovaní; domnieva sa, že vedúce postavenie EÚ v oblasti financovania tým, že sa na rokovaniach v ranom štádiu uvedú konkrétne čísla, je nevyhnutné pre získanie dostatočnej podpory domácej verejnosti, povzbudenie rozvojových štátov pri prijímaní ambicióznych záväzných cieľov na znižovanie emisií a pre povzbudenie ostatných členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, aby prispeli podobným spôsobom; |
24. |
uznáva skutočnosť, že EÚ je ako celok na dobrej ceste dosiahnuť kjótske ciele, ale poukazuje na to, že niektoré členské štáty sú od týchto cieľov veľmi vzdialené, čo by mohlo naštrbiť vierohodnosť EÚ počas kodanských rokovaní; trvá preto na tom, že tie členské štáty, ktoré ešte nenastúpili cestu k dosiahnutiu kjótskych cieľov, by mali svoje úsilie zintenzívniť; |
25. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) spolu so žiadosťou, aby sekretariát UNFCCC toto uznesenie postúpil všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. |
(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0610.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0611.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0042.