1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/23

A.

keďže Európsky parlament opakovanie konštatoval, že právne predpisy EÚ majú zmysel iba vtedy, keď sa budú v členských štátoch dodržiavať, a preto členské štáty musia posilniť monitorovanie transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ; keďže Európsky parlament navrhol, aby ho po uplynutí dátumu transpozície zodpovedný spravodajca informoval o status quo,

B.

keďže Európsky parlament a Rada 17. mája 2006 prijali smernicu 2006/43/ES (ďalej len smernica) a lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 29. júna 2008, a preto treba preskúmať, či sa transpozícia uskutočnila správne,

C.

keďže tabuľka s výsledkami, ktorú zverejnila Komisia, síce ukazuje, ktoré články smernice kto implementoval, ale neposkytuje nijaké informácie o spôsobe implementácie a ani o tom, či vnútroštátne predpisy spĺňajú minimálne normy ustanovené smernicou,

D.

keďže cieľom smernice je po prvé, optimalizovať kvalitu auditu ročných účtovných závierok v celej EÚ, a tým zvýšiť dôveru voči takémuto vypracúvaniu správ v prospech situácie na finančných trhoch, a po druhé, vytvoriť rovnaké podmienky pre sektor účtovníctva na vnútornom trhu,

E.

keďže implementácia smernice v členských štátoch sa musí uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným cieľom, ktorý má dve časti,

1.

pripomína, že smernica bola prijatá ako reakcia na krízu súvisiacu s rozpadom spoločnosti Enron; zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza zdôrazňuje význam vysokokvalitných účtovných a audítorských postupov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 12 členských štátov plne transponovalo smernicu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila jej okamžitú transpozíciu a vykonávanie;

2.

so znepokojením konštatuje, že transpozícia rozhodujúcich pojmov „subjekt verejného záujmu“ (6) (SVZ) a „sieť“ (7) vedie v členských štátoch k rozličným interpretáciám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre podnik identifikovaný ako SVZ a tiež pre účtovníka, vykonávajúceho audit tohto podniku, smernica ustanovuje niekoľko ďalekosiahlych povinností; pripomína, že smernica tiež predkladá rôzne dodatočné povinnosti pre firmy vykonávajúce audit, ktoré pokrýva definícia pojmu „sieť“; poznamenáva, že je potrebné ďalej sa zaoberať vplyvom definície siete a nedostatkom právnej istoty, pokiaľ ide o zodpovednosť firiem za úkony iných firiem patriacich do rovnakej siete; vo všeobecnosti vyslovuje obavu, že zmes definícií povedie k právnej neistote a vysokým nákladom v súvislosti s ich dodržiavaním, a tak nakoniec nepriaznivo ovplyvní dosiahnutie cieľa smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový prehľad o implementácii definícií a jej viditeľných účinkov a hľadala zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o politiku dlhodobých priorít EÚ v tejto oblasti a spôsob, akým môžu byť po prerokovaní s členskými štátmi najlepšie dosiahnuté;

3.

konštatuje, že veľa členských štátov ešte neuplatnilo článok 41 smernice, na základe ktorého členské štáty majú zaviazať SVZ na vytvorenie výboru pre audit alebo podobného orgánu; domnieva sa, že táto povinnosť je dôležitým prostriedkom na zaručenie nezávislosti štatutárnych auditov ročných účtovných závierok SVZ;

4.

zdôrazňuje, že podľa nedávnych skúseností je potrebná častá a vysoko kvalitná súčinnosť medzi výborom pre audit a nezávislými členmi predstavenstva, dozornou radou a audítormi, a že členovia predstavenstva, ktorí nemajú výkonné právomoci, by mali dôkladne zvážiť možnosť, aby sa na ich schôdzach nezúčastňovali výkonní členovia predstavenstva;

5.

usudzuje, že mnohé členské štáty implementovali požiadavku smernice na striedanie audítorov v limite maximálne sedem rokov vo veľmi krátkom období striedania a to menej ako dva alebo tri roky; pochybuje, že takéto krátke obdobia striedania zlepšia kvalitu a kontinuitu štatutárnych auditov SVZ, a poukazuje na to, že bránia audítorom a audítorským spoločnostiach dôkladne pochopiť auditovaný subjekt;

6.

ľutuje, že všetky členské štáty nezaviedli systém verejného dohľadu požadovaný smernicou; ďalej upozorňuje, že v členských štátoch, v ktorých sa zaviedli formy verejného dohľadu, sú medzi nimi značné rozdiely; upozorňuje, že verejný dohľad podľa smernice musí byť organizovaný tak, aby sa vylúčil konflikt záujmov; vo svetle toho sa zamýšľa, či orgány dohľadu priamo spojené s národnými vládami, spĺňajú túto požiadavku;

7.

považuje za veľmi dôležité, aby sa požadovaná spolupráca podľa smernice medzi verejnými orgánmi dohľadu naozaj uskutočnila, potom intenzívna spolupráca medzi orgánmi dohľadu pomáha zbližovaniu členských štátov a môže zabrániť dodatočným administratívnym prekážkam vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych postupov a požiadaviek;

8.

zdôrazňuje, že dcérske spoločnosti kótované na burze sú predmetom štatutárnych auditov; odporúča, aby vnútroštátne právne predpisy vyžadovali, aby ich materské podniky podliehali štatutárnym auditom, ktoré vykonajú audítori schválení v súlade so smernicou;

9.

domnieva sa, že existujú veľké nejasnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 47 smernice, ktorý sa zaoberá pracovnou dokumentáciou o audite; zdôrazňuje, že členské štáty môžu umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, príslušným orgánom tretej krajiny, ale existujú právne otázky a otázky v oblasti ochrany údajov, ktorými sa treba zaoberať, aby sa zabezpečilo, že informácie, ktoré audítori v EÚ dostávajú od svojich klientov (spoločností), zostanú dôverné a nedostanú sa na verejnosť v tretích krajinách, v ktorých sú takéto spoločnosti registrované alebo v ktorých je založená materská spoločnosť;

10.

žiada Komisiu, aby podrobne vyhodnotila všetky vnútroštátne právne predpisy transponujúce smernicu, aby sa rozhodne zaoberala problémami uvedenými v bodoch 1 až 9 a aby do dvoch rokov o tom informovala Európsky parlament; pochybuje, že zvolená metóda minimálnej harmonizácie je tým správnym spôsobom na plnenie cieľov tejto smernice a ďalších smerníc v súvislosti s vnútornými trhom, vzhľadom na to, že mnohé odchýlky povolené smernicou vedú k ďalšiemu rozdrobeniu audítorského trhu; vyzýva Komisiu, aby pri harmonizácii využívala jednoznačné pojmy;

11.

upozorňuje, že zbytočné odďaľovanie schválenia Medzinárodných audítorských štandardov (International Standards on Auditing, ISA) by mohlo mať negatívny vplyv na regulačné prostredie prejavujúci sa v ďalšom rozdrobovaní, čo je v rozpore hlavným cieľom smernice; žiada preto Komisiu, aby zabránila zbytočnému odďaľovaniu prijatia štandardov ISA a aby začala verejnú diskusiu o ich prijatí;

12.

zastáva názor, že pozorné monitorovanie a overovanie správnej a včasnej implementácie právnych prepisov EÚ je dôležitým prostriedkom na dosahovanie lepšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ a na zabraňovanie praktikám „prikrášľovania“, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe, napríklad, článku 40 smernice, ktorý stanovuje neúplný zoznam požiadaviek na vypracúvanie správ o transparentnosti;

13.

podporuje Komisiu v usmerňovaní členských štátov a v úzkej spolupráci s nimi, zameraných na zabezpečenie správnej a včasnej implementácie, napríklad využívaním transpozičných workshopov ako fóra na dosahovanie konsenzu v otázke implementácie konkrétnych ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; podporuje využívanie tabuliek zhody v procese implementácie ako prostriedok na dosiahnutie maximálnej zhody; napriek tomu sa domnieva, že treba urobiť ešte viac, aby členské štáty počas implementácie dostávali jasné usmernenie a aby sa členské štáty viedli k jednoznačnej implementácii právnych predpisov Spoločenstva;

14.

zdôrazňuje, že všetky podzákonné opatrenia v rámci rozsahu pôsobnosti smernice možno prijímať iba prostredníctvom uplatňovania regulačného postupu s kontrolou, sprevádzaného podľa potreby hodnotením ich vplyvov;

15.

víta odporúčanie Komisie 2008/362/ES zo 6. mája 2008 o zabezpečení vonkajšej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu (8) schvaľuje ustálený názor, že treba mať prehľady nezávislého externého hodnotenia kvality v súlade s cieľom smernice, ktorým je zlepšenie kvality auditov a dôveryhodnosti zverejnených finančných informácií; navyše podporuje ustálený názor, že úplná nezávislosť a nestrannosť kontrol a kontrolórov sú mimoriadne dôležité;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala štruktúry národnej záruky kvality, ktoré zabezpečia nezávislé a nestranné zaručovanie kvality audítorských spoločností; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca sa pri tom musí obmedziť na všeobecné rámcové ustanovenia a že konkrétne vypracovanie týchto pravidiel sa musí prenechať odborníkom;

17.

berie na vedomie rozhodnutie Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008, ktoré sa týka prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín (9) žiada Komisiu, aby oznámila Európskemu parlamentu výsledky ďalšieho skúmania otázky registrácie audítorov z tretích krajín;

18.

uznáva, že rozdiely v režimoch zodpovednosti v rámci členských štátov môžu viesť k regulačnej arbitráži a narušiť vnútorný trh, ale je si vedomý rôznych angažovaností v súvislosti s veľkosťou audítorských firiem a spoločností, ktorými sa zaoberajú; zdôrazňuje, že žaloby týkajúce sa zodpovednosti za škodu často prichádzajú z tretích krajín, kde hlavným motívom takýchto súdnych sporov je dohoda o podiele právneho zástupcu na vysúdenej sume; nie je ochotný privítať takúto kultúru súdnych sporov v rámci EÚ a žiada zásadnejšie riešenie nepriaznivých účinkov takýchto praktík motivovaných podielom na vysúdenej sume;

19.

pripomína odporúčanie Komisie 2008/473/ES z 5. júna 2008 o obmedzení občianskoprávnej zodpovednosti štatutárnych audítorov a audítorských spoločností (10), ktoré vyzýva členské štáty obmedziť občianskoprávnu zodpovednosť audítorov s náležitým ohľadom na vlastné vnútroštátne právne predpisy a okolnosti; ďalej pripomína cieľ tohto odporúčania, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky a účtovnícke spoločnosti prostredníctvom väčšej konvergencie medzi členskými štátmi v tejto oblasti; podčiarkuje, že cieľ obmedziť zodpovednosť audítorov a audítorských spoločností navrhnutý odporúčaním Komisie nesmie porušovať právne zásady, ktorými sa riadi občianskoprávna zodpovednosť v niektorých členských štátoch, napríklad zásadu práva poškodených na odškodnenie; zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by toto odporúčanie nemalo spochybňovať kvalitu štatutárneho auditu alebo dôveru vo fungovanie štatutárnych auditov; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2010 informovala Európsky parlament o vplyve tohto odporúčania a o vplyve naň nadväzujúcich opatrení, pričou dôležitou otázkou bude najmä to, či a do akej miery odporúčanie spôsobuje väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi v súlade s cieľom tejto smernice; zdôrazňuje, že v prípade, ak sa ukáže, že sú potrebné ďalšie opatrenia, Komisia musí vypracovať štúdiu o ich možnom vplyve, pričom vyhodnotí možné účinky obmedzenia občiansko-právnej zodpovednosti audítorov a audítorských spoločností na kvalitu auditov, finančnú bezpečnosť a sústredí pozornosť na trh auditu;

20.

víta konzultácie o pravidlách pre vlastnícke práva v účtovníckych spoločnostiach, ktoré iniciovala Komisia, a so záujmom očakáva odpovede zainteresovaných strán;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.