Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej lisabonskej stratégie“

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. júna 2008 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej Lisabonskej stratégie“

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie).

Vzhľadom na naliehavosť témy bola pani SIRKEINEN rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra (schôdzi zo 4. novembra) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 164 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 12 sa zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1. Klimatické zmeny a bezpečnosť dodávok energie sú dvoma najväčšími výzvami tohto storočia. Štruktúra spotreby a výroby sa musí preorientovať na zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby energie. Niektoré druhy výroby skončia, kým iné sa budú rozvíjať a rásť. Existujúce pracovné miesta zaniknú a budú sa vytvárať nové, pre ktoré budú potrebné podporné opatrenia. Zmenia sa požiadavky na schopnosti a znalosti a bude potrebné uskutočňovať výskum a rozsiahle investície.

1.2. Je nevyhnutné a naliehavé konečne sa posunúť od politických vyhlásení k praktickým opatreniam, aj keď to nebude jednoduché. Naši vedúci politickí predstavitelia musia tieto výzvy a ich dôsledky objasniť verejnosti a starostlivo naplánovať potrebné opatrenia. Zmenu sa nepodarí uskutočniť bez podpory občanov a občianskej spoločnosti. Mnoho otázok týkajúcich sa dôsledkov politických rozhodnutí na úrovni EÚ ostáva otvorených a vyžaduje si ďalšie skúmanie a informácie zo strany Komisie.

1.3. Konkrétne opatrenia smerom k spoločnosti produkujúcej nízky objem emisií CO2 sa nesmú odložiť na neskôr ani pod vplyvom súčasného hospodárskeho poklesu, nech je akokoľvek vážny. Kríza sa môže, čo dokonca mala by sa považovať za príležitosť začať odznova a zvoliť iný prístup k dosahovaniu rastu. EHSV osobitne zdôrazňuje význam medzinárodnej dohody v Kodani.

1.4. Súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie musí byť akčný plán na vytvorenie hospodárstva produkujúceho nízky objem emisií CO2. Pri ekologizácii hospodárstva treba rešpektovať tri piliere udržateľného rozvoja: hospodárstvo, životné prostredie a sociálnu sféru, nesmie sa však zabudnúť na všeobecný cieľ konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti. Konkurencieschopný hospodársky rámec je predpokladom dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a potláčania klimatických zmien, a správny politický prístup v týchto oblastiach môže podporiť vytváranie rastu a zamestnanosti.

1.5. Kľúčovými oblasťami činnosti sú rozvoj technológií a investície, informovanosť a správanie, spoločenské a vzdelávacie aspekty a medzinárodný rozmer. Dosiahnutie skutočných a udržateľných výsledkov si vyžiada čas a úsilie.

2.1. Energetická politika EÚ má tri paralelné ciele: bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a ochranu životného prostredia, vrátane zmierňovania klimatických zmien. Je nevyhnutné, aby sa bezpečnosť dodávok energie stala absolútnou prioritou Hrozba nedostatku energie, vrátane výroby elektrickej energie, sa stáva reálnou, a táto situácia sa ešte zhorší, keď sa hospodárstvo začne zotavovať.

2.2. Vplyvom výroby energie a jej rozsiahleho využívania na životné prostredie a klímu sa zaoberajú predpisy EÚ. EÚ už v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami schválila nové limitné hodnoty pre výrobu energie, energeticky náročné odvetvia priemyslu a leteckú dopravu. Napriek súhrnným hodnoteniam dosahu nie je zatiaľ známy účinok týchto návrhov v praxi.

2.3. Energetická účinnosť a úspory vo všetkých odvetviach využívajúcich energiu, vrátane výroby energie sú základným predpokladom zaistenia dodávok energie a menšieho objemu emisií. Na tento účel uplatňuje EÚ niekoľko politík a ďalšie politické opatrenia sa pripravujú. Praktické opatrenia v členských štátoch však naďalej chýbajú.

2.4. Je nevyhnutné diverzifikovať európske zdroje energie a trasy energetických dodávok a kombinácia energetických zdrojov sa musí orientovať na alternatívne zdroje energie, ktoré produkujú menej emisií CO2 a iných splodín, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Optimalizácia súboru energetických zdrojov a rozhodovanie o nich je v rukách členských štátov, európska politika obnoviteľných zdrojov a právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy však usmerňujú prijímanie rozhodnutí.

2.5. Európa musí zlepšiť svoju pozíciu v medzinárodných vzťahoch a na energetických trhoch. Problémy s dodávkou plynu, ktoré sa prejavili v roku 2009 možno nakoniec povedú k dlho očakávanému rozhodnutiu konať spoločne.

2.6. Balík opatrení v oblasti energetiky a klímy prijatý v roku 2008 obsahuje opatrenia pre všetky odvetvia, prostredníctvom ktorých sa má do roku 2020 dosiahnuť známy cieľ 20-20-20. Hlavný cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov by sa zvýšil na 30 % v rámci dostatočne ambicióznej a komplexnej medzinárodnej dohody.

2.7. Veľkú časť opatrení na zníženie objemu emisií majú zaviesť členské štáty. Na úrovni EÚ ešte treba rozhodnúť o mnohých podrobnostiach tejto legislatívy, predovšetkým čo sa týka systému obchodovania s emisnými kvótami a problému presunu emisií CO2 do iných krajín.

2.8. Zatiaľ ešte nie je známe, ako bude celý systém fungovať v praxi. Dôležitou otázkou je napríklad cena za emisné kvóty na CO2, zvýšenie cien energií v dôsledku politiky zameranej na podporu obnoviteľných zdrojov energie a náklady domácností v súvislosti s činnosťou odvetví nespadajúcich do systému obchodovania s emisnými kvótami. Je potrebných viac štúdií a informácií zo strany Komisie.

2.9. Rokovania o medzinárodnej dohode v oblasti klímy vyvrcholia v decembri 2009 v Kodani. EHSV vyjadril svoj názor na túto problematiku v osobitnom stanovisku. Európska rada sa v rámci prípravy na stretnutie v Kodani dohodla na hlavných bodoch, vrátane systému rozdelenia záťaže medzi členské štáty s cieľom podporiť najchudobnejšie krajiny.

3. Otázky v oblasti energetiky a klímy, ktorými sa má obnovená Lisabonská stratégia zaoberať

3.1. Hospodárstvo produkujúce nízke emisie CO2 predpokladá veľké priemyselné zmeny. Objem emisií musí poklesnúť a využívanie energie a prírodných zdrojov sa musí oddeliť od hospodárskeho rastu. Musí sa zmeniť štruktúra výroby a spotreby. Niektoré druhy výroby skončia, kým iné sa budú rozvíjať a rásť. Určité pracovné miesta zaniknú a budú sa vytvárať nové. Zmenia sa požiadavky na schopnosti a znalosti. Budú nevyhnutné obrovské investície, ako aj podporné sociálne opatrenia.

3.2. Naši vedúci politickí predstavitelia musia tieto opatrenia a ich dôsledky na každodenný život objasniť verejnosti. Vlády musia jednoznačne ukázať, čo treba urobiť, napr. koľko energie z fosílnych palív treba nahradiť energiou z iných zdrojov a z akých, alebo koľko energie musí každý z nás ušetriť. Túto zmenu sa nepodarí uskutočniť bez podpory občanov a ich úsilia. Občianska spoločnosť tu zohráva hlavnú úlohu.

3.3. Opatrenia na potlačenie klimatických zmien a zabezpečenie dodávok energie v Európe sa nesmú odložiť na neskôr ani pod vplyvom súčasného hospodárskeho poklesu. Politické opatrenia na riešenie hospodárskej krízy by mali podporovať ciele hospodárstva produkujúceho nízke emisie CO2 a naopak. Kríza sa môže, čo dokonca by sa mala považovať za príležitosť začať odznova a zvoliť iný prístup k dosahovaniu rastu.

3.4. V praxi sa už zaviedlo množstvo politických opatrení a právnych predpisov týkajúcich sa energetiky a klimatických zmien na niekoľko rokov dopredu, až na veľmi dôležitú výnimku: dosiahnutie medzinárodnej dohody. Na národnej úrovni treba teraz odviesť veľké množstvo práce a zatiaľ ešte nevieme, ako to bude celé fungovať. Treba sa vyhnúť zmenám cieľov alebo právnych predpisov, aby mohli všetci aktéri na základe čo najlepších prognóz a v čo najväčšej istote pripraviť a realizovať svoje opatrenia. Naše úsilie treba teraz zamerať na implementáciu v praxi.

3.5. Do obnovenej Lisabonskej stratégie musí byť začlenený akčný plán vytvorenia hospodárstva produkujúceho nízky objem emisií CO2. Pri ekologizácii hospodárstva treba rešpektovať tri piliere trvalo udržateľného rozvoja: hospodárstvo, životné prostredie a sociálnu sféru, nesmie sa však zabudnúť na všeobecný cieľ konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti.

3.6. Do štrukturálnych politík, ktoré by mali súčasťou integrovaných usmernení, odporúčaní týkajúcich sa jednotlivých krajín a národných reformných programov, by sa mali začleniť vhodné opatrenia. Tieto opatrenia treba starostlivo posúdiť a naplánovať tak, aby priniesli reálne, nákladovo účinné výsledky. Komisia by mala dôsledne monitorovať ich uplatňovanie. Na sledovanie udržateľnosti rozvoja treba okrem HDP využívať aj iné ukazovatele.

3.7. Zmenu poháňa tak technologický rozvoj, ako aj zmena postojov a správania. V oboch prípadoch je však potrebný čas, kým prinesú reálne dlhodobé výsledky. Ďalšími významnými otázkami sú investície, sociálne a vzdelávacie aspekty a medzinárodný rozmer.

3.8. Celosvetová konkurencia v oblasti technológií je veľká. USA vyčlenili značné zdroje na výskum a vývoj technológií potláčajúcich klimatické zmeny. Rovnaký trend môžeme pozorovať v ďalších rozvinutých krajinách a čoraz častejšie vo veľkých rozvíjajúcich sa hospodárstvach.

3.9. Európa musí využiť svoj potenciál byť priekopníkom v oblasti ekologických technológií spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie a klimatickými zmenami. Táto úloha je veľmi naliehavá a náročná, pretože napríklad Japonsko je ďaleko popredu v rozvoji hybridných a elektrických áut. Hrozí, že Čína čoskoro predbehne Európu v oblasti veterných technológií a USA v oblasti fotovoltaickej výroby elektrickej energie. Nemôžeme očakávať, že cena za emisné kvóty na oxid uhličitý bude dostatočnou motiváciou na technologickú zmenu.

3.10. Komisia predstavila niekoľko iniciatív na podporu ekologických technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov a klímy. Na tento účel by sa z rozpočtu EÚ malo vyčleniť viac prostriedkov.

3.11. Najúčinnejšie technológie vznikajú len z rozmanitosti a zdravej súťaže rôznych prístupov, inovácií a metód. To znamená, že by sa nemalo priskoro upúšťať od žiadnej užitočnej technológie, ako napr. od štvrtej generácie jadrového štiepenia a jadrovej syntézy. Naopak, takéto technológie treba vytrvalo ďalej rozvíjať.

3.12. Rozvoj a využívanie informačných a komunikačných technológií má obrovský potenciál, ktorý by sa mal využívať.

3.13. Obnoviteľné zdroje energie ešte dlho nebudú z hospodárskeho hľadiska životaschopné. Nemali by sa však priskoro nasilu presadzovať na trhu za cenu nákladných dotácií (alebo umelo stanovených nákupných cien). Tieto prostriedky by sa namiesto toho mali investovať do výskumu a vývoja udržateľných technológií, vďaka ktorým by bolo možné predchádzať vytváraniu emisií CO2, až kým tieto technológie nebudú vhodné na využívanie.

3.14. Podiel EÚ na financovaní výskumu, vývoja a inovácií je malý v porovnaní so zdrojmi, ktoré investujú členské štáty. V súčasnosti existujú značné rozdiely v úsilí vyvíjanom jednotlivými členskými štátmi. Je nevyhnutné, aby členské štáty investovali viac zdrojov do výskumu a vývoja, a osobitne do ekologických technológií, vrátane výnosov z obchodovania s emisnými kvótami. Účinná spolupráca by mohla viesť k dosiahnutiu kritického objemu a kvality na svetovej úrovni. Tieto opatrenia by sa mali jednoznačne zapracovať do usmernení a národných akčných plánov obnovenej Lisabonskej stratégie.

3.15. Nové technológie a inovácie sa môžu využívať iba vďaka investíciám domácností, podnikov a verejného sektora. Investície sú nevyhnutné na hospodársky rozvoj a zamestnanosť, ako aj na naplnenie cieľov stanovených v oblasti klímy a energetiky.

3.16. Výroba energie a infraštruktúra na jej distribúciu si naliehavo vyžadujú rozsiahle investície. Napríklad na nahradenie dosluhujúcich kapacít v oblasti elektrickej energie treba v nasledujúcich 10 rokoch investovať približne 1 bilión eur aj v prípade, že sa dopyt nezvýši. Zásadnú modernizáciu potrebujú distribučné siete, a to najmä cezhraničné siete a siete, ktoré napájajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov na prenosovú sieť. Zmrazenie investícií v dôsledku krízy a jej možný dlhodobý dosah vyvolávajú vážne obavy.

3.17. Investície si vyžadujú určité rámcové podmienky. Medzi ne patrí zdravý hospodársky rámec, trhový dopyt a prístup na trhy. Dobrý regulačný rámec musí byť stabilný a predvídateľný a nesmie predstavovať administratívnu a finančnú záťaž pre podniky. Iba ziskové spoločnosti môžu investovať do technologického rozvoja a zavádzania nových technológií.

3.18. Konkurencieschopný hospodársky rámec je preto predpokladom naplnenia klimatických a energetických cieľov. Ak sa zvolí správny politický prístup, politika v oblasti klímy a energetiky môže vytvárať rast a zamestnanosť.

3.19. Finančné zdroje sa ocitnú pod značným tlakom, ak si výskum, vývoj a potreba investícií v rámci EÚ v boji o financovanie budú konkurovať s potrebou financovať potláčanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa týmto zmenám v rozvojových krajinách. Členské štáty budú mať k dispozícii príjmy z obchodovania s emisnými kvótami, tieto však nebudú môcť pokryť všetky dôležité potreby. Politici si budú musieť dať pozor, aby nezvýšili záťaž podnikov a neohrozovali tak ich investície do nových technológií.

3.20. Aby občania mohli konať a zmeniť svoje správanie, musia vedieť čo hrozí a čo treba zmeniť. Je potrebné zaistiť vhodnú osvetu a zlepšiť povedomie občanov o tom, ako môžu sami prispieť k zlepšeniu stavu. Tejto úlohy by sa mali zhostiť tak vlády členských štátov, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Komisia by mohla poskytnúť užitočný nástroj vo forme prehľadu osvedčených postupov.

3.21. Hoci je veľmi pozitívne, že problematika spotreby energie a emisií skleníkových plynov je v súčasnosti v popredí marketingu a odporúčaní zákazníkom, na druhej strane je poľutovaniahodné, že sa poskytujú aj zavádzajúce informácie. Príslušné subjekty by mali tento stav napraviť.

3.22. Európska únia sa vo svojej politike v oblasti klímy správne opiera prevažne o trhové nástroje. Cenové signály by mali zmeniť správanie spotrebiteľov a podnikov. Tým sa však nevyčerpajú všetky možnosti ako dosiahnuť zmenu správania. V niektorých prípadoch, napríklad v odvetví stavebníctva, je potrebná regulácia a v niektorých iných oblastiach je zase potrebná pozitívna podpora.

3.23. Vyššia energetická účinnosť zvyčajne vedie k finančným úsporám. Stimuly sú potrebné predovšetkým v prípadoch, ak je lehota návratnosti pomerne dlhá alebo ak subjekt, ktorý znáša náklady, nemá možnosť využívať prínosy. Výbor už v minulosti Komisii navrhol, aby preskúmala dosiahnuteľnosť odvetvových cieľov energetickej účinnosti, najmä v odvetviach s dosahom na vnútorný trh.

3.24. Aby sa predišlo narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, EÚ uplatňuje spoločné povinné pravidlá poskytovania podpory z verejných zdrojov.

3.25. Spotrebiteľské návyky sa časom zmenia a následne sa zmení aj výroba. Podľa štúdie ETUC a SDA (1) budú mať opatrenia na zníženie objemu emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 mierne pozitívny čistý vplyv na zamestnanosť. Niektorí však tento prístup a výsledok považujú za príliš optimistický (2). Štúdia ukazuje, že dôjde k podstatným zmenám v štruktúre pracovných miest a požadovaných schopností. Zmeny budú výraznejšie v rámci jednotlivých odvetví, ako medzi nimi. Očakáva sa napríklad presun pracovných miest z oblasti výroby elektrickej energie do činností súvisiacich s energetickou účinnosťou, alebo presun pracovných miest z cestnej dopravy do železničnej a lodnej dopravy.

3.26. Dopyt po vzdelávaní a odbornej príprave, ktoré majú podnikom, poskytovateľom služieb vo verejnom sektore a pracovníkom pomôcť prispôsobiť sa zmenám, je veľmi veľký. Problematika vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane celoživotného vzdelávania, bola hlavnou témou predchádzajúceho stanoviska EHSV na tému klimatických zmien a Lisabonskej stratégie.

3.27. Komisia nedávno predložila návrhy na spresnenie prognóz týkajúcich sa schopností požadovaných na trhu práce, čo je nevyhnutné na včasné prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy. Presnejšie prognózy, väčšia zhoda medzi ponukou schopností a dopytom po nich a opatrenia na podporu celoživotného vzdelávania sú prirodzenou súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie.

3.28. Zmeny na trhu práce sa dotknú takmer všetkých. Aby sa zmeneným požiadavkám mohli prispôsobiť všetci obyvatelia, je potrebné umožniť im prístup k vzdelávaniu. Pre tých, ktorí sa aj napriek tomu ocitnú v ťažkostiach, musia členské štáty udržiavať komplexné siete sociálneho zabezpečenia.

3.29. Ľudia pociťujú aj meniacu sa nákladovú štruktúru v dôsledku politiky v oblasti energetiky a klímy. Obzvlášť starostlivo treba sledovať dosah meniacich sa cien energie. Ceny energie z rôznych dôvodov výrazne kolíšu a jedným z cieľov energetickej politiky EÚ je čo najviac obmedziť túto fluktuáciu.

3.30. Politika ochrany životného prostredia, a obzvlášť politika v oblasti klimatických zmien, dvíha ceny energie nahor so zámerom obmedziť spotrebu energie. Zápornou stránkou takejto politiky je, že znižuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a predstavuje riziko energetickej chudoby občanov. Obmedzovanie spotreby energie v dôsledku vyšších cien si spravidla vyžaduje investície do nových zariadení, na čo je potrebný určitý čas. Na dosiahnutie dobrých, trvalo udržateľných výsledkov namiesto vytvárania hospodárskych a sociálnych problémov je potrebný vyvážený prístup k cenám energie, ktorý zohľadní potrebné časové rozpätia.

3.31. Opatrenia na potláčanie klimatických zmien obmedzené iba na územie Európy budú mať malý dosah, pretože podiel Európy na celkovom množstve emisií skleníkových plynov je 14 % a naďalej klesá. Pokiaľ všetky veľké hospodárstva nepodniknú potrebné kroky, objem emisií sa nepodarí znížiť v súlade s limitom otepľovania o 2 °C a Európa stratí svoju konkurencieschopnosť a ohrozí tak kvalitu života svojich občanov. Preto je veľmi dôležité dosiahnuť v Kodani dohodu, pričom EÚ sa musí za ňu naďalej zasadzovať.

3.32. Podľa slov Komisie musí byť cieľom rokovaní v Kodani uzavretie „dostatočne ambicióznej a komplexnej medzinárodnej dohody, ktorou sa ustanovia porovnateľné zníženia v iných vyspelých krajinách a príslušné akcie v rozvojových krajinách“. Dôležitou súčasťou je medzinárodný systém obchodovania alebo aspoň kompatibilné systémy, ktorých úlohou by bolo zabezpečiť účinné zníženie emisií a konkurenčné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetkých.

3.33. Je zrejmé, že chudobné rozvojové krajiny budú potrebovať hospodársku pomoc, aby dokázali potláčať klimatické zmeny a zároveň sa im prispôsobovať. Dôležitú úlohu bude zohrávať rozvoj výmeny technológií a vypracovanie jasných pravidiel tejto výmeny, vrátane ochrany práv duševného vlastníctva a mechanizmu čistého rozvoja.

3.34. Medzinárodná dohoda je potrebná aj na to, aby Európa získala vedúcu pozíciu v oblasti lepších technológií zameraných na klímu a energetiku. V opačnom prípade bude dopyt po takýchto technológiách oveľa menší.

3.35. EÚ musí posilniť svoje postavenie a pôsobenie na medzinárodnej úrovni, aby pre Európu zabezpečila dodávky energie. Významnou podporou by bol širší zahraničnopolitický kontext, ako ho predpokladá EÚ. Ako EHSV uviedol vo svojich predošlých stanoviskách, EÚ sa musí postaviť na čelo zodpovedného a udržateľného globálneho prístupu k energii.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Štúdiu o klimatických zmenách a zamestnanosti na objednávku Európskej komisie vypracovalo konzorcium pod vedením Európskeho odborového zväzu (ETUC) a Agentúry pre sociálny rozvoj (SDA). Ďalšími členmi konzorcia boli Syndex, Wuppertal Institut a ISTAS: Štúdia je dostupná na internetovej stránke http://www.etuc.org/a/3676.

(2) Hans Werner Sinn, „Das Grüne Paradoxon“, Econ-Verlag, ISBN 978-3-430-20062-2.