11.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 218/8

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 218/02

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán WOLF.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára) prijal 158 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Predkladané stanovisko sa zaoberá spoluprácou a prenosom poznatkov medzi výskumnými organizáciami (Research Performing Organisations), priemyslom a malými a strednými podnikmi, pretože táto spolupráca hrá rozhodujúcu úlohu pri vývoji inovatívnych výrobkov a procesov na základe výsledkov vedeckého výskumu.

1.2

Výbor navrhuje systematicky informovať pracovníkov v priemysle a MSP o tom, aké cenné zdroje vedomostí a technológií sú k dispozícii na univerzitách a vo výskumných zariadeniach EÚ a ako nadviazať príslušné kontakty. V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa Komisia snažila o vytvorenie celoeurópskeho (internetového) vyhľadávacieho systému, ktorý doterajšie informačné systémy zjednotí a doplní, a tým lepšie než doteraz uspokojí osobitné požiadavky na informácie.

1.3

Výbor podporuje snahu o voľný prístup k vedeckým publikáciám cez internet. Tento prístup však bude spravidla spojený so zvýšenými výdavkami z verejných prostriedkov. Preto by sa malo vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohôd o recipročných pravidlách medzi členskými štátmi EÚ a s mimoeurópskymi štátmi. Výskumné organizácie a ich vedeckí pracovníci by pritom nemali byť obmedzovaní v možnosti slobodne si pre zverejnenie svojich výsledkov vybrať taký časopis a také fórum, ktoré najlepšie poslúžia rozšíreniu a uznaniu ich výsledkov na celom svete.

1.4

Výbor odporúča ďalej rozvíjať úvahy o voľnom prístupe k údajom, ktoré sú výsledkom výskumu, ale tiež stanoviť hranice takéhoto postupu. Nemal by sa pod tým rozumieť predčasný otvorený prístup k akýmkoľvek údajom vyplývajúcim z výskumného procesu vrátane tzv. nespracovaných údajov. Výbor odporúča, aby Komisia postupovala opatrne a krok za krokom a aby do svojho úsilia zapojila výskumných pracovníkov, ktorých sa to týka.

1.5	Vzhľadom na rozdielnu pracovnú kultúru výskumných organizácií a priemyslu výbor odporúča zabezpečiť spravodlivé vyváženie záujmov. Týka sa to rozporu medzi včasným zverejnením výsledkov a potrebou zachovania ich dôverného charakteru, ako aj práv duševného vlastníctva vrátane patentov.

1.6

Výbor preto víta, že Komisia medzitým objasnila, že svojím odporúčaním ako nakladať s duševným vlastníctvom v žiadnom prípade nechce zasahovať do slobody spolupracujúcich partnerov uzatvárať medzi sebou zmluvy, dokonca ani v prípade zmluvného výskumu. Odporúčania Komisie majú slúžiť ako pomoc, a v žiadnom prípade nemajú obmedzovať.

1.7	Výbor opakuje svoje odporúčania týkajúce sa európskeho patentu Spoločenstva s primeraným termínom predbežného zverejnenia pre vynálezcov, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period).

1.8

Pri vývoji výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy, nie sú výskumné zariadenia iba dodávateľmi nových poznatkov, lež objednávateľmi a zákazníkmi. Výbor odporúča preskúmať, či doterajšie skúsenosti s existujúcimi pravidlami EÚ a členských štátov o poskytovaní štátnej pomoci, s rozpočtovými pravidlami, pravidlami verejného obstarávania a hospodárskej súťaže prispievajú k tomu, aby sa schopnosti a špeciálne znalosti získané pri takýchto zákazkách v priemysle čo najlepšie zachovali a využívali v prospech európskej konkurencieschopnosti, ale aj príslušných neskorších následných zákaziek, alebo či tu nie sú potrebné nové prístupy v rámci tejto novej priemyselnej politiky.

2. Úvod

2.1	Výbor zverejnil mnoho stanovísk (1) týkajúcich sa otázok politiky výskumu a pritom poukázal najmä na zásadný význam dostatočného výskumu a vývoja pre plnenie cieľov z Lisabonu a Barcelony.

2.2

Obzvlášť dôležitý aspekt týchto odporúčaní sa týkal spolupráce medzi výskumnými organizáciami vrátane univerzít (Public Research Organisations PROs alebo Research Performing Organisations), priemyslom a MSP, a k tomu potrebného prenosu poznatkov s cieľom vyvíjať inovatívne procesy a výrobky uplatniteľné na trhu. Predkladané stanovisko sa týmto aspektom zaoberá do hĺbky a sústredí sa na témy uvedené v kapitole 3 až 5: a) publikácie a informácie, b) spolupráca pri vývoji výrobkov a postupov uplatniteľných na trhu a c) spolupráca pri vývoji výskumných infraštruktúr (2).

2.3

Tieto témy sa týkajú rovnováhy – ale aj rozporov – medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Spolupráca je na jednej strane nutná na udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu voči krajinám mimo Európskej únie. Na druhej strane sa tým nesmie narušiť vzájomná hospodárska súťaž medzi európskymi podnikmi, čo upravujú pravidlá o štátnej pomoci (európske právo štátnej pomoci), ktoré zabezpečujú spravodlivý vnútorný trh.

2.4	Takto vznikajúci napätý vzťah tvorí pozadie pre ďalej skúmané otázky a odporúčania, najmä čo sa týka práv duševného vlastníctva a s tým spojeného okruhu problémov voľného šírenia informácií.

2.5

Témy spolupráce sa chopila aj Komisia a Rada. To viedlo okrem iného k odporúčaniu Komisie (3) o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a o kódexe postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie. Jeho cieľom je podnietiť členské štáty a výskumné zariadenia k jednotnejšiemu postupu. Práve tieto odporúčania však napriek do veľkej miery zmysluplným cieľom a návrhom, nastolili nové otázky, a čo sa týka práv duševného vlastníctva v prípade spoločného a zmluvného výskumu, viedli k vážnym pochybnostiam zo strany príslušných organizácií. Tieto otázky a ich objasnenie, ktoré medzičasom Komisia poskytla, sú súčasťou tohto stanoviska.

3. Zverejňovanie výskumnej činnosti a poznatkov

3.1 Vedecké publikácie. Výsledky vedeckého výskumu sa tradične zverejňujú po uskutočnení prísneho postupu posudzovania („Peer Review“) v tlačených odborných časopisoch, niekedy ich výskumné ústavy uverejňujú aj vopred ako predbežné publikácie pred oficiálnym vydaním (preprinty) alebo technické správy atď. Okrem toho sa o nich informuje na odborných konferenciách a sú uverejňované v zborníku prác z konferencie.

3.1.1 Nový rozmer: internet. Internet otvoril nový rozmer komunikácie a sprostredkovania znalostí. V súčasnosti vydávajú nakladateľstvá väčšinu vedeckých časopisov aj v elektronickej podobe na internete.

3.1.2 Knižnice a otázka nákladov. Prístup k tlačeným a tiež elektronickým publikáciám sa vo veľkej miere uskutočňuje prostredníctvom knižníc na univerzitách a vo výskumných organizáciách. Univerzity a výskumné organizácie musia byť po finančnej stránke schopné – a v tom tkvie vážny problém (4) – znášať náklady s tým spojené (na publikácie a predplatné).

3.1.3 Bezplatný prístup k vedeckým publikáciám cez internet. Zatiaľ čo prístup k vedeckým publikáciám cez internet sa doteraz obvykle spája s nákladmi, ktoré musia zaplatiť buď knižnice resp. ich nosné inštitúcie alebo priamo užívatelia, už dlhšiu dobu existujú snahy o umožnenie bezplatného prístupu pre všetkých užívateľov: „Free Open Access“ (5). V tejto súvislosti sa skúmajú rôzne obchodné modely a spôsoby platby, ktoré už v niektorých prípadoch viedli ku konkrétnym dohodám. Výbor tieto snahy podporuje. Nie všetky dohody však budú pre verejné orgány z hľadiska výdavkov neutrálne. Výbor preto odporúča snažiť sa o recipročné postupy medzi členskými štátmi EÚ a tiež s mimoeurópskymi štátmi.

3.1.3.1 Neobmedzená voľnosť voľby. Výskumné organizácie a ich vedeckí pracovníci by pritom v žiadnom prípade nemali byť obmedzovaní v možnosti slobodne si pre zverejnenie svojich výsledkov vybrať taký časopis a také fórum, ktoré podľa ich úsudku najlepšie poslúžia rozšíreniu a uznaniu ich výsledkov na celom svete.

3.1.4 Otvorený prístup k výskumným údajom. Okrem toho boli vypracované vízie (6), ako umožniť všeobecný „otvorený prístup“ cez internet – t. j. prístup prekračujúci rámec súčasnej obvyklej dobrovoľnej výmeny údajov medzi spolupracujúcimi partnermi – nielen k vedeckým publikáciám, ale tiež údajom, ktoré tvoria ich základ. Z toho však vyplývajú organizačné, technické a právne otázky (napr. ochrana duševného vlastníctva a ochrana údajov), ako aj otázky zabezpečenia kvality a motivácie, na ktoré je často možné odpovedať iba v rámci danej disciplíny. Výbor preto síce považuje za správne takéto úvahy ďalej rozvíjať, ale tiež stanoviť hranice takéhoto postupu. Výbor v tejto súvislosti odporúča obzvlášť opatrný postup zo strany Komisie, hlavne so zapojením výskumných pracovníkov, ktorých sa to bezprostredne týka.

3.1.5 Právo na zachovanie dôvernosti. Výbor zdôrazňuje, že sa pod tým nesmie rozumieť predčasný otvorený prístup k akýmkoľvek údajom vyplývajúcim z výskumného procesu vrátane tzv. nespracovaných údajov. Výskumní pracovníci musia chybné merania, omyly, otázky interpretácie atď. najprv objasniť, vyhodnotiť ich význam a v internom dôvernom procese vytvárania názoru spracovať skôr, než dajú súhlas k ich prípadnému zverejneniu. V opačnom prípade by mohli byť porušené práva na ochranu osobnosti jednotlivých výskumníkov, ako aj základné predpoklady vedeckej práce a ochrany údajov, ale najmä normy kvality a nároky na prioritu vedeckých publikácií.

3.2 Informácie pre firmy a MSP. Mnohé firmy a MSP, ktoré majú záujem o vývoj noviniek, sú nedostatočne informované o tom, aké cenné zdroje vedomostí a technológií na univerzitách a vo výskumných zariadeniach EÚ vôbec existujú a sú k dispozícii a ako nadviazať príslušné kontakty, s cieľom začať možnú spoluprácu. Existuje tu teda potreba informácií mimo úzkeho kruhu odborníkov, ktorá presahuje rámec vyššie uvedených nástrojov.

3.2.1 Všeobecne zrozumiteľné publikácie. Existuje aj všeobecne zrozumiteľná (tzv. populárno-vedecká) literatúra o vedeckých a technických témach. Okrem toho sa Komisia v posledných rokoch vo zvýšenej miere a úspešne angažovala za rozširovanie vedecko-technických výsledkov programov, ktoré podporuje, napr. prostredníctvom vynikajúceho časopisu research*eu (7) alebo internetového portálu CORDIS (8). Takisto univerzity a výskumné organizácie začali v rastúcej miere predstavovať svoju činnosť a výsledky na internete aj so zreteľom na prenos poznatkov a možnú spoluprácu (9).

3.2.2 Úrady na prenos poznatkov. Mnohé výskumné organizácie už dávnejšie zriadili vlastné a veľmi užitočné úrady na prenos poznatkov, v ktorých pôsobia špeciálne vyškolení pracovníci (úradníci zaoberajúci sa prenosom technológií (10)) (11). Tieto úrady však pracujú na úrovni regiónu alebo príslušnej organizácie, takže ich využívanie na celoeurópske vyhľadávanie je veľmi zložité.

3.2.3 Podporné organizácie a odborní poradcovia. Do uspokojovania vyššie opísanej potreby na európskej úrovni sa okrem Komisie zapájajú aj viaceré organizácie a siete, sčasti na komerčnom základe: napríklad EARTO, Association of European Science and Technology Transfer Professionals alebo ProTon (12). Aj samotná Komisia však ponúka svoju podporu prostredníctvom portálu MSP a European Enterprise Network (Európska sieť podnikov) (13).

3.2.4 Systematické vyhľadávanie. Pokiaľ vyššie uvedené nástroje napriek tomu nemôžu dostatočne uspokojiť požiadavky priemyslu alebo malých a stredných podnikov, výbor navrhuje Komisii, aby sa – podľa možnosti v spolupráci s jedným z veľkých prevádzkovateľov vyhľadávačov – snažila o systematické uspokojovanie tejto potreby prostredníctvom celoeurópskeho (internetového) vyhľadávacieho systému, v ktorom budú vyššie uvedené jednotlivé informácie zhrnuté do jednotnej a odvoditeľnej podoby. Ako prvý krok by bol potrebný proces vytvárania názoru, ktorý by presnejšie určil cieľ a rozsah prvej etapy takého systému vyhľadávania, aby bolo možné získať skúsenosti vo fáze prieskumu.

3.2.5 Výmena pracovníkov. Keďže najúčinnejší prenos vedomostí sa odohráva prostredníctvom tých osôb, ktoré sa pohybujú medzi výskumom a priemyslom, opakuje výbor v tejto súvislosti svoje viacnásobné odporúčanie zvýšiť podporu takejto výmeny pracovníkov, okrem iného pomocou systému štipendií alebo dobrovoľnej prestávky v práci na dlhší čas (Sabbatical), akým je napr. štipendium Marie Curie Industry-Academia.

4. Spolupráca pri vývoji výrobkov a postupov uplatniteľných na trhu – spravodlivé vyrovnanie záujmov

4.1 Rozdielna pracovná kultúra. Vzhľadom na mnohé už existujúce a v úvode citované dokumenty a odporúčania k tejto problematike sa táto kapitola musí sústrediť na niekoľko vybraných otázok a problémov, ktoré majú svoje korene hlavne v nevyhnutne rozdielnej pracovnej kultúre a záujmoch výskumu a priemyslu. Časť týchto rozdielov výbor už podrobne uviedol vo svojom prvom stanovisku (14) k európskemu výskumnému programu a neskôr sa ním opakovane zaoberal. Podstatné z nich sa týkajú nasledujúcich oblastí:

4.2 Zverejňovanie a utajovanie

—

Výskum potrebuje včasné zverejňovanie svojich výsledkov, aby tak ďalšie skupiny výskumníkov mali možnosť tieto výsledky overiť. Okrem toho to slúži synergii, ktorá vyplýva z bezprostrednej vzájomnej komunikácie v rámci „vedeckej komunity“, najmä vtedy, keď na jednom spoločnom výskumnom alebo vývojovom programe spolupracuje viacero laboratórií.

—	Aj verejná správa musí obvykle trvať na včasnom zverejnení výsledkov výskumu, ktorý dotuje, aby zaručila spravodlivé dotácie a súťaž.

—

Napriek tomu musia v súčasnosti výskumné zariadenia podporované aj z verejných prostriedkov v prípade výsledkov, ktoré vedú k vynálezom, najprv podať prihlášku patentu skôr, než zverejnia svoje výsledky, pretože inak by to poškodilo vynález ako novinku a znemožnilo jeho patentovanie. Táto nutnosť, ktorá platí aj pre otvorený prístup, sa zdôrazňuje aj v odporúčaní Komisie k spravovaniu duševného vlastníctva (15).

—	Na zmiernenie z toho vyplývajúceho konfliktu medzi jednotlivými cieľmi výbor opakovane navrhol zahrnúť do patentového práva členských štátov a do budúceho patentového práva Spoločenstva termín predbežného zverejnenia, ktorý nepoškodzuje novinky (16) (grace period).

—	Na rozdiel od tohto musí mať podnik spravidla – vzhľadom na svoje postavenie v hospodárskej súťaži – záujem na udržaní dôverného zaobchádzania s výsledkami vývoja svojich produktov aspoň dovtedy, kým nemá nový produkt pripravený na uvedenie na trh alebo kým nie sú zabezpečené príslušné patenty.

4.3 Hľadajúci výskum – cielený vývoj. Produktom výskumníka sú poznatky, získané z komplexného procesu hľadania a skúmania, ktorého závery sú neznáme. Naproti tomu vývoj zahŕňa cielený, plánovaný postup, ktorý sa začína až vtedy, keď je možné stanoviť konkrétny cieľ a cesta k nemu je dostatočne jasná. Napriek tomu existujú plynulé prechody, vzájomné pôsobenie a synergické účinky medzi výskumom a vývojom, nie je nutný ani lineárny sled týchto procesov.

4.4 Odlišné kritériá hodnotenia Výskumný pracovník a „jeho“ výskumná organizácia sú hodnotení podľa kvality, počtu a „dosahu“ svojich publikácií (17) a poznatkov, stále viac aj podľa počtu patentov. Naproti tomu je manažér hodnotený v prvom rade podľa obchodného zisku „svojho“ podniku, ktorý zase závisí od počtu, kvality a ceny predaných produktov.

4.5 Syntéza. Je teda nutné tieto protiklady preklenúť a nastoliť spravodlivé vyrovnanie záujmov, ktoré prinesie obidvom spolupracujúcim, nerovným partnerom výhody. Ak sa pre to majú získať schopní výskumníci a ich organizácie, musí k tomu existovať aj dostatočný podnet. Pritom môže byť pre spoluprácu škodlivé, ak práva na výsledky výskumov prechádzajú v plnej miere na obstarávateľské firmy (18). Dôvodom je to, že „nové poznatky“ (Foreground) sa vyvinú z „existujúcich poznatkov“ (Background) a tým podstatným spôsobom obsahujú rozhodujúce prvky „existujúcich poznatkov“ a že tieto sú teda inherentnou súčasťou nových poznatkov. Preto bude pri dohodách o právach duševného vlastníctva a s tým spojených procesoch zvažovania potrebná pružnosť a voľnosť, aby bolo možné zohľadniť individuálne danosti a povahu kreatívnych procesov. Ich nedostatok môže viesť až k odmietnutiu spolupráce medzi vedou a hospodárstvom.

4.6 Duševné vlastníctvo a príslušné odporúčanie Komisie. Výbor preto víta, že Rada (zoskupenie pre konkurencieschopnosť) zdôraznila zmluvnú slobodu zúčastnených strán a že vo svojom rozhodnutí z 30. mája 2008 uvádza: „VYZÝVA všetky univerzity a iné verejné výskumné organizácie, aby venovali náležitú pozornosť obsahu kódexu postupov vypracovaného Komisiou a aby ho uplatňovali podľa svojej konkrétnej situácie, čo zahŕňa aj vhodnú mieru flexibility pre zmluvný výskum“. Výbor víta najmä skutočnosť, že medzitým aj Komisia objasnila (19), že svojím odporúčaním (20), ktoré sa venuje výslovne tejto otázke, v žiadnom prípade nechce pri zmluvnom výskume zasahovať do slobodného uzatvárania zmlúv. Mala by tu skôr byť ponechaná dostatočná pružnosť, pokiaľ neexistujú iné obmedzenia, ako napr. rámec pomoci pre výskum, vývoj a inovácie alebo iné európske alebo vnútroštátne právne predpisy.

4.6.1 Ďalšie objasnenie. Malo by sa ďalej objasniť, že vynálezy vedúce k patentom nie je možné jednoducho objednať, ale že predstavujú dodatočné tvorivé výkony (21). Ich využitie a z neho plynúce výnosy musia byť teda predmetom rokovania; využitie zároveň nesmie byť blokované – v neprospech národného hospodárstva – partnerským podnikom, ktorý zadáva zákazku. Výbor preto víta, že Komisia aj v tejto súvislosti pripravuje ujasnenie. Odporúčania Komisie majú slúžiť ako pomoc, a v žiadnom prípade nemajú obmedzovať.

4.7 Patent Spoločenstva V tejto súvislosti výbor opakovane zdôrazňuje (pozri tiež bod 4.2) svoje viacnásobné odporúčania týkajúce sa európskeho patentu Spoločenstva s primeraným termínom predbežného zverejnenia pre vynálezcov, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period).

4.8 Pravidlá účasti a právne predpisy v oblasti štátnej pomoci. Výbor už vo svojom stanovisku (22) k pravidlám účasti odporučil poskytnúť budúcim zmluvným partnerom viac voľnosti pri vytváraní zmluvy, ako aj pri voľbe nástrojov. Obzvlášť sa to týka prístupových práv k novým poznatkom a ochranným právam a/alebo k existujúcim poznatkom a ochranným právam zmluvných partnerov. Bezplatné prístupové práva by tu síce mali byť ponúknuté ako možnosť, ale nie – ako sa navrhlo pre niektoré prípady – predpísané bez výnimky. Bezplatné prenechanie duševného vlastníctva štátnymi vysokými školami alebo výskumnými organizáciami hospodárstvu v sebe skrýva nebezpečenstvo porušenia európskych právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci.

4.9 Verejno-súkromné partnerstvá. Aspekty a odporúčania výboru uvedené v bode 4.6 a 4.8 by sa preto mali uplatniť predovšetkým aj v prípade inak veľmi vítaných verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a vývoja a príslušných spoločných technologických iniciatív.

4.10 Poskytovanie odmien zamestnancom za vynálezy. Osobitnú pozornosť si pritom zasluhuje zákon o odmenách zamestnancom za vynálezy, ktorý existuje v niektorých členských štátoch. Tento zákon sa týka práva vynálezcu patentu na primeranú odmenu za jeho využívanie, aj keď ho urobil v rámci svojej služobnej činnosti. Toto právo nesmie byť v žiadnom prípade porušené.

5. Spolupráca pri rozvoji výskumných infraštruktúr – zachovanie schopností

5.1

Neprebádané technické oblasti – unikáty. Okrem vyššie uvedenej kategórie spolupráce medzi výskumom a priemyslom existuje ešte ďalšia a rovnako významná kategória, v ktorej výskumné zariadenia nie sú primárne dodávateľmi nových poznatkov na účely vývoja inovatívnych sériových výrobkov (alebo postupov), lež objednávateľmi a zákazníkmi. Ide tu prevažne o vývoj nových výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy. Pritom sa zo strany priemyslu vyvíjajú a vyrábajú – často na základe predchádzajúcich zákaziek na vývoj – dôležité nové samostatné komponenty.

5.2

Špecializácia a riziko. Táto oblasť bohatá na inovácie si vo firmách vyžaduje najschopnejších, špecializovaných odborníkov a – kvôli možnému zlyhaniu – ochotu podstúpiť podnikateľské riziko. Bezprostredný hospodársky zisk je väčšinou malý najmä preto, lebo vyrobené produkty sú takmer výlučne unikáty a podniky nie zriedka podcenia potrebné náklady: hranice existujúceho know-how musia byť spravidla vo veľkej miere prekročené.

5.3

Motivácia k technickému pokroku. Takéto zákazky síce vedú k tomu, že sa zúčastneným podnikom výrazne zvyšuje spôsobilosť v oblasti špičkových technológií, ktorá dlhodobo zlepšuje ich konkurencieschopnosť v príbuzných oblastiach a všeobecne slúži technickému pokroku. Napriek tomu je pre podniky často ťažké zachovať pre nie bezprostredne nastávajúce následné zákazky svoj potenciál, vrátane pracovníkov a inžinierov, v príslušnej špeciálnej oblasti, najmä keď sa ich využitie pri hospodársky oveľa výnosnejších vývojových a výrobných procesoch sériových výrobkov lepšie oplatí.

5.4

Uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Uplatňovanie súčasných pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania môže situáciu sťažiť medzi iným aj preto, lebo sa len tak jednoducho nepripúšťa, aby podnik, ktorý uskutočnil zákazku na vývoj, potom samozrejme aj dostal výrobnú zákazku. To môže viesť k tomu, že táto výrobná zákazka bude udelená menej skúsenému podniku, ktorý práve kvôli svojim menším skúsenostiam podcení ťažkosti a dá cenovo výhodnejšiu ponuku. Táto problematická situácia viedla u niektorých podnikov dokonca k tomu, že sa o takéto zákazky už neuchádzali resp. také zákazky neprijímali. Ani nástroj „obstarávania vo fáze pred komerčným využitím“ (23) nevystihuje presne tu opísanú problematiku, keďže neskôr nevznikajú žiadne sériové výrobky.

5.5

Problematická situácia a hľadanie riešení. Ani výbor na to nemá univerzálny recept. Chcel by však upozorniť na vážnosť tejto problematickej situácie, ktorá takéto veľké projekty nielen predražuje a zdržiava, ale pritom získané spôsobilosti a skúsenosti optimálne nezhodnocuje, pretože vysoko hodnotné spôsobilosti sa často znovu stratia. Odporúča preto, aby Komisia v tejto veci zostavila skupinu odborníkov na vysokej úrovni (24), ktorá sa bude zaoberať doterajšími skúsenosťami. Z toho by mohlo byť zrejmé, či súčasné pravidlá o poskytovaní štátnej pomoci, rozpočtové pravidlá a pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania a ich vykonávacie postupy zodpovedajú tejto osobitnej situácii alebo či sú nutné nové nástroje príslušnej priemyselnej politiky.

5.6

ITER. Výbor sa domnieva, že Komisia si je plne vedomá problému napr. v prípade medzinárodného projektu ITER a že sa už preto prijímajú príslušné opatrenia na zapojenie priemyslu. Tento postup by sa mohol podľa možnosti preniesť aj na požiadavky výskumných infraštruktúr (zoznam ESFRI), ktoré sa musia vytvoriť.

6. Stanoviská výboru na túto tému za posledné tri roky:

Predkladané stanovisko zohľadnilo nasledujúce stanoviská na túto tému prijaté v posledných troch rokoch:

—	7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (INT/269, CESE 1484/2005 – Ú. v. EÚ C 65/9, 17.3.2006)

—	Nanovedy a nanotechnológie (INT/277, CESE 582/2006 – Ú. v. EÚ C 185/1, 8.8.2006)

—	Päťročné hodnotenie výskumnej činnosti (1999-2003) (INT/286, CESE 729/2006 – Ú. v. EÚ C 195/1, 18.8.2006)

—	Osobitné programy VTR (INT/292, CESE 583/2006 – Ú. v. EÚ C 185/10, 8.8.2006)

—	Výskum a inovácie (INT/294, CESE 950/2006 – Ú. v. EÚ C 309/10, 16.12.2006)

—	Účasť podnikov na akciách v rámci Siedmeho rámcového programu (2007-2013) (INT/309, CESE 956/2006 – Ú. v. EÚ C 309/35, 16.12.2006)

—	Účasť podnikov – Siedmy rámcový program 2007-2011 (Euratom) (INT/314, CESE 957/2006 – Ú. v. EÚ C 309/41, 16.12.2006)

—	Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia) (INT/325, CESE 983/2007 – Ú. v. EÚ C 256/17, 27.10.2007)

—	Potenciál Európy / výskum, vývoj a inovácia (INT/326, CESE 1566/2006 – Ú. v. EÚ C 325/16, 30.12.2006)

—	Európsky technologický inštitút (INT/335, CESE 410/2007 – Ú. v. EÚ C 161/28, 13.7.2007)

—	Zelená kniha – Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (INT/358, CESE 1440/2007 – Ú. v. EÚ C 44/1, 16.2.2008)

—	Iniciatíva pre inovačné lieky – Založenie spoločného podniku (INT/363, CESE 1441/2007 – Ú. v. EÚ C 44/11, 16.2.2008)

—	Technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy – (ARTEMIS) (INT/364, CESE 1442/2007 – Ú. v. EÚ C 44/15, 16.2.2008)

—	Zriadenie spoločného podniku Čistá obloha (INT/369, CESE 1443/2007 – Ú. v. EÚ C 44/19, 16.2.2008)

—	Vytvorenie spoločného podniku ENIAC (INT/370, CESE 1444/2007 – Ú. v. EÚ C 44/22, 16.2.2008)

—	Programy výskumu a vývoja pre malé a stredné podniky (INT/379, CESE 977/2008 – Ú. v. EÚ C 224/18, 30.8.2008)

—	Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii (INT/383, CESE 751/2008 – Ú. v. EÚ C 211/1, 19.8.2008)

—	Spoločný podnik na palivové články a vodík (INT/386, CESE 484/2008 – Ú. v. EÚ C 204/19, 9.8.2008)

—	Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (INT/435, CESE 1908/2008 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku)

—	Právny rámec Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (INT/450, CESE 40/2009 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku )

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri kapitolu č. 6.

(2) INT/450, CESE 40/2009 (Ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku).

(3) K(2008) 1329 z 10. apríla 2008.

(4) URL: http://ec.europa.eu/research/science-society/pdf/scientific-publication-study_en.pdf

(5) Open Access. Príležitosti a výzvy – príručka. Európska komisia/Nemecká komisia UNESCO, 2008.

(6) KOM(2007) 56, 14.2.2007, K(2008) 1329 z 10.4.2008 – Príloha II.

(7) http://ec.europa.eu/research/research-eu

(8) http://cordis.europa.eu/

(9) http://www.ott.csic.es/english/index.html v Španielsku alebo http://www.technologieallianz.de/ v Nemecku.

(10) K(2008) 1329 z 10.4.2008, príloha 2, bod 7.

(11) KOM(2007) 182, 4.4.2007.

(12) http://www.earto.org/; http://www.astp.net/; alebo http://www.protoneurope.org/

(13) EEN: http://www.enterprise-europe-network.ec.europa.eu/services_en.htm a portál MSP http://ec.europa.eu/enterprise/sme/index_de.htm

(14) Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70.

(15) K(2008) 1329, 10.4.2008, odporúčanie č. 4. členským štátom a v prílohe I, č. 7 verejným zariadeniam.

(16) Tak to bolo kedysi napr. v nemeckom patentovom práve.

(17) A podľa prestíže príslušného časopisu, v ktorom publikácie vyšli!

(18) Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70.

(19) Odporúčanie Komisie o správe duševného vlastníctva pri činnostiach v súvislosti s prenosom poznatkov a o kódexe postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie (2008) ISBN 978-92-79-09850-5 (dostupné len v anglickom jazyku). V poslednej vete Kapitoly 4 ods. 3 sa uvádza, že strany však môžu slobodne uzavrieť rôzne dohody o vlastníctve (a/alebo potenciálnych užívateľských právach) nových poznatkov, pretože zásady kódexu postupov sú iba východiskom pre rokovania ….

(20) K(2008) 1329 z 10.4.2008, príloha I, bod 17.

(21) Na tejto myšlienke je založené aj poskytovanie odmien zamestnancom za vynálezy, pozri bod 4.10.

(22) Ú. v. EU C 309, 16.12.2006, s. 35.

(23) KOM(2007) 799 v konečnom znení. Oznámenie Komisie „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: Podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“ Pozri tiež stanovisko výboru INT/399 „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ CESE 1658 (2008) (Ešte nebolo zverijnené v úradnom vestníku).

(24) Pokiaľ možno aj za účasti výskumných zariadení zastúpených v organizácii EIROforum.