[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.8.2009

KOM(2009) 432 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Záverečné vyhodnotenie akčného plánu eEurópa 2005 a viacročného programu (2003 - 2006) monitorovania akčného plánu eEurópa 2005, šírenia osvedčených postupov a zlepšenia bezpečnosti siete a informácií (MODINIS)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Záverečné vyhodnotenie akčného plánu eEurópa 2005 a viacročného programu (2003 - 2006) monitorovania akčného plánu eEurópa 2005, šírenia osvedčených postupov a zlepšenia bezpečnosti siete a informácií (MODINIS)

OBSAH

1. Úvod 3

2. Kontext 3

2.1. Akčný plán eEurópa 2005 3

2.2. MODINIS 3

2.3. i2010 4

3. výsledky hodnotenia: 5

3.1. Akčný plán eEurópa 2005 5

3.2. MODINIS 6

4. Záver 6

Príloha 1 8

1. Význam 8

2. Efektívnosť a súdržnosť eEurópy 6

3. Vplyv a účinnosť 6

Príloha 2 11

Efektívnosť MODINIS-u 6

Účinnosť, vyplyv a relevantnosť MODINIS-u 6

Odporúčania 6

1. ÚVOD

Týmto oznámením sa poskytuje záverečné vyhodnotenie akčného plánu eEurópa 2005 a programu Modinis. V článku 7.4 rozhodnutia Modinis (rozhodnutie č. 2256/2003/ES) sa konštatuje, že na konci programu „Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru vyhodnocovaciu správu o výsledkoch získaných pri uplatňovaní opatrení uvedených v“ programe.

Vzhľadom na súčinnosť programov Modinis a eEurópa sa dospelo k rozhodnutiu vykonať obe vyhodnotenia súčasne a predložiť spoločnú správu o ich zisteniach.

2. KONTEXT

2.1. Akčný plán eEurópa 2005

Akčný plán eEurópa (2000 – 2002) získal podporu na zasadnutí Európskej rady vo Feire (jún 2000) ako časť lisabonskej stratégie o hospodárskej, sociálne a environmentálnej obnove týkajúca sa informačnej spoločnosti. Vymedzuje sa v ňom rad cieľov, ktoré sa pravidelne monitorovali prostredníctvom ukazovateľov pre referenčné hodnotenie.

Do konca roku 2002 však len máločo naznačovalo, že úspešné zavádzanie internetu v Európe prinieslo nové pracovné miesta a služby. Preto barcelonská Európska rada (v marci 2002) vyzvala Komisiu, aby pripravila akčný plán eEurópa, ktorý by bol zameraný na „širokú dostupnosť a používanie širokopásmových sietí v celej únii do roku 2005 a rozvoj internetového protokolu IPv6 a bezpečnosť sietí a informácií, aplikácie eVláda, eUčenie, eZdravie a eObchod“[1]. Následný akčný plán eEurópa 2005 podporila Európska rada na zasadnutí v Seville (jún 2002).

2.2. MODINIS

Rada a Parlament prijali Modinis v novembri 2003 ako „ viacročný program monitorovania akčného plánu eEurópa 2005, šírenia osvedčených postupov a zlepšenia bezpečnosti siete a informácií “. Nasledoval po „PROMISE“, programe, ktorý v záverečnom štádiu poskytol financovanie pre akčný plán eEurópa 2002. Modinis pokrýval trojročné obdobie (2003 – 2005). Potom bol predĺžený na rok 2006, aby sa zabezpečila kontinuita pred nadobudnutím účinnosti programu podpory politiky IKT (PPP-IKT), súčasť programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) prijatého v roku 2006.

Modinis má tieto ciele:

- monitorovanie pokroku eEurópy,

- analýza dobrej praxe eEurópy a šírenie osvedčených postupov a informačných služieb,

- analýza hospodárskych a spoločenských dôsledkov informačnej spoločnosti a

- príprava Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

Na dosiahnutie uvedených cieľov by mali poslúžiť tieto prostriedky:

- referenčné porovnávanie (benchmarking),

- štúdie,

- konferencie a workshopy,

- podpora strategických analýz a diskusií, najmä prostredníctvom poradnej skupiny pre eEurópu.

Modinis sa vykonával formou ročných pracovných programov, ktoré schvaľoval riadiaci výboru Modinisu.

Prvý pracovný program na rok 2004 mal rozpočet 12,8 mil. EUR (vrátane 5,1 mil. EUR prevedených z roku 2003). Na rozpočty pracovných programov v rokoch 2005 a 2006 bol vyčlenené po 7,72 mil. EUR. Celkový rozpočet na Modinis bol 28,2 mil. EUR.

Predĺženie Modinisu v roku 2006 poskytlo podporu pre prvý rok iniciatívy i2010.

2.3. i2010

V júni 2005 prijala Komisia iniciatívu „i2010: Informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“. i2010, nástupca eEurópy, je celková stratégia nasadenia všetkých nástrojov politiky EÚ s cieľom povzbudiť rozvoj digitálneho hospodárstva. Vychádza z politík, regulácie, výskumu a inovácie v oblasti IKT, prispievajúcich k lisabonským cieľom. Kľúčovými prioritami tejto politiky sú: a) podpora priaznivého a konkurenčného prostredia pre elektronické komunikačné a mediálne služby; b) posilnenie výskumu a inovácie v IKT a c) zabezpečenie toho, aby inkluzívna informačná spoločnosť prinášala všetkým prospech.

V uplynulých troch rokoch sa dosiahol veľký pokrok: do účinnosti vstúpil nový regulačný rámec pre audiovizuálne mediálne služby; odštartovala sa reforma elektronických komunikácií[2]; funguje regulácia s cieľom vytvoriť jednotný trh mobilnej telefónie v zahraničí; prijali sa iniciatívy s cieľom podporiť online obsah v Európe[3]; rozbehli sa významné nové iniciatívy v oblasti financovania výskumu, vývoja a inovácie; odštartovali sa významné verejno-súkromné partnerstvá (spoločné technologické iniciatívy); prebiehajú prioritné iniciatívy týkajúce sa inteligentných áut, európskych digitálnych knižníc a využívania IKT pre udržateľnosť, ako aj iniciatívy elektronická integrácia (eInclusion), elektronická verejná správa (eGovernment) a elektronické zdravotníctvo (eHealth)[4].

3. VÝSLEDKY HODNOTENIA:

Hodnotenie rámca politík akčného plánu eEurópa a jeho pridruženého programu financovania Modinis prebiehalo od januára 2006 do júla 2007 a podieľali sa na ňom hodnotitelia, ktorí získali kontrakt na túto úlohu[5].

3.1. Akčný plán eEurópa 2005

Komisia víta výsledky nezávislého hodnotenia[6] a jeho celkové pozitívne závery, pokiaľ ide o relevantnosť, efektívnosť a vplyv akčného plánu eEurópa 2005.

Pokiaľ ide o relevantnosť, otázkou bolo, či koncepcia zastrešujúcej stratégie pre rámec politík je vo vyzretej a komplexnej oblasti politík platná a uskutočniteľná.

Hodnotitelia považovali rámcovú koncepciu stratégie za užitočnú a relevantnú. Zistili, že eEurópa mala rozhodujúci podiel na vzniku a udržiavaní dialógu medzi krajinami s veľkými kultúrnymi a inštitucionálnymi rozdielmi a rôznymi úrovňami výkonnosti, ako aj agendami a prioritami informačnej spoločnosti (IS).

Pri hodnotení sa určilo päť typov vplyvu. Je tak možné eEurópu vnímať ako:

- platformu na ovplyvňovanie

- významného iniciátora a podporovateľa národných politík IS

- referenčný bod národných politík IS

- faktor presadzovania určitých oblastí IS

- motivujúci prvok lepšej koordinácie národných politík IS

Tieto typy vplyvu sa našli v rôznych členských štátoch v rozdielnych kombináciách. Hodnotitelia zistili, že akčný plán eEurópa 2005 bol dôležitým faktorom, ktorý pomáhal udržať IKT ako súčasť politickej agendy v čase, keď sa záujem o tento predmet zmenšoval. Dvoma príkladmi toho, ako členské štáty vďaka eEurópe spolupracujú na dosahovaní jasných cieľov s podporou na vysokej úrovni, sú eGovernment a eHealth.

Dôležitú úlohu pri výmene skúseností a podpore vzájomného učenia sa na európskej úrovni zohrala poradná skupina pre eEurópu. Členské štáty s jej pomocou získali širší prehľad o výzvach, ktoré pred ne stavia IS, a o riešeniach, ktoré prijali iné štáty.

Hodnotitelia sa však nazdávajú, že skupina zainteresovaných strán poradnej skupiny pre eEurópu („druhá sekcia“) neplnila uspokojujúco svoju poradnú úlohu. V zásade išlo o stálu skupinu, ktorá nebola schopná poskytovať expertné hodnotenia pre celú šírku rozsiahlej agendy eEurópy.

Pripravila však aj významné správy o digitálnom rozdelení a elektronickej integrácii, ktoré pripravili cestu pre významné politické iniciatívy v rámci i2010, ako je „Preklenutie širokopásmových rozdielov“[7] a iniciatíva v oblasti elektronickej integrácie[8].

S cieľom prekonať nedostatky určené hodnotiteľmi, ale zachovať prínosy zlučovania odborných znalostí druhú sekciu nahradil ad hoc mechanizmus konzultácií zainteresovaných strán.

3.2. MODINIS

Komisia víta pozitívne hodnotenie[9] Modinisu ako prvku umožňujúceho vznik akčného plánu eEurópa 2005 a konzistentnosť politickej iniciatívy s programom výdavkov. Hodnotitelia považujú Modinis za úspešný, pokiaľ ide o pridávanie európskej hodnoty aktivitám členských štátov, najmä prostredníctvom referenčného porovnávania, ale aj prostredníctvom konferencií a príprav ENISA.

Považujú však za nejasný vzťah medzi riadiacim výborom Modinisu a poradnou skupinou pre eEurópu, najmä pokiaľ ide o rozdelenie zodpovedností a koordináciu medzi oboma orgánmi. Komisia víta fakt, že hodnotitelia zistili, že táto otázka sa vyriešila počas rozšírenia Modinisu a vzniku skupiny na vysokej úrovni pre i2010.

Neskoré prijatie Modinisu a skutočnosť, že prvý pracovný program musel zahrnúť do rozpočtu finančné prostriedky prenesené z roku 2003, viedli k istým ťažkostiam pri jeho plnení a oneskoreniu niektorých akcií. Avšak ako uznali hodnotitelia, rozpočet sa v rokoch 2005 a 2006 veľmi priblížil k hodnote 100 %.

Komisia uznáva zistenia hodnotení, že štúdie financované Modinisom sa dostatočne nerozšírili a mali veľmi malý viditeľný vplyv. V čase hodnotenia však mnohé štúdie ešte neboli dokončené. Dokončené štúdie sú široko dostupné, s dobrou publicitou, a poskytli významné vstupy pre rozvoj politík: prieskumy využívania IKT v školách, v ambulanciách obvodných lekárov a vo verejnej správe (eGovernment) boli prezentované na konferenciách na vysokej úrovni. Spolu s ďalšími štúdiami o pokrytí širokopásmovým internetom a cenách prístupu poskytujú analytický materiál pre výročné správy i2010. Ďalším príkladom je štúdia o interaktívnom obsahu online[10], ktorá poslúžila ako podklad pre oznámenie Komisie o obsahu online[11].

A konečne Komisia víta a zaznamenáva odporúčania poskytnuté hodnotiteľmi programu Modinis (podrobnosti pozri v prílohe 2). Zastáva názor, že odporúčania sa implementujú prostredníctvom PPP-IKT. Činnosti zastrešované Modinisom sú teraz súčasťou „horizontálnych akcií“ PPP-IKT. Odporúčania riešia tieto otázky:

a) vzťahy s riadiacim výborom

b) včasné prijatie pracovných programov

c) vývoj ukazovateľov referenčného hodnotenia

d) dôraz na rozširovanie osvedčených postupov

Tieto odporúčania sa riešili takto:

a) Úlohou riadiaceho výboru PPP-IKT je vyjadriť názor na návrh ročného pracovného programu v súlade s článkom 47 rozhodnutia, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Zároveň bolo vyvinuté značné úsilie s cieľom zvýšiť frekvenciu a kvalitu komunikácie s výborom. Skupina na vysokej úrovni pre i2010 diskutuje o smerovaní politík a prioritách.

b) Prijatie prvého pracovného programu PPP-IKT sa oneskorilo čiastočne v dôsledku neskorého prijatia rozhodnutia o programe pre konkurencieschopnosť a inovácie. (november 2006). Navyše v PPP-IKT sa zaviedli nové nástroje a ciele a zástupcovia členských štátov v riadiacom výbore pociťovali potrebu ďalšej diskusie pred vyslovením názoru na pracovný program. Toto oneskorenie tiež ovplyvnilo prijatie pracovného programu na rok 2008. Od roku 2009 sa očakáva, že pracovný program sa bude prijímať krátko po začiatku roku.

c) V rámci referenčného porovnávania i2010 prijatom v roku 2006 prebiehali všetky činnosti v nepretržitej spolupráci s členskými štátmi, hlavne prostredníctvom pracovnej skupiny pri Eurostate. Spojenie s lisabonským procesom je zabezpečené prepojením ukazovateľov i2010 s integrovanými usmerneniami týkajúcimi sa IKT. Ukazovatele pravidelne validujú členské štáty prostredníctvom uverejňovania profilov krajín vo výročnej správe i2010.

d) Výmena osvedčených postupov sa posilnila, tak prostredníctvom prehľadávateľnej databázy umiestnenej na webe (www.epractice.eu), ako aj rozvoja tematických sietí financovaných z PPP-IKT. Rozšírila sa aj na nové oblasti, ako je elektronická integrácia (eInclusion) a digitálne rozdelenie (http://www.broadband-europe.eu)

4. ZÁVER

Komisia sa domnieva, že toto je pozitívna správa, potvrdzujúca tak účinnosť, ako aj užitočnosť akčného plánu eEurópa 2005 a jeho hlavného programu financovania Modinis. Isté nedostatky sa zistili, ale nemali veľký vplyv na celkovú implementáciu programu. Riešili sa v následnej iniciatíve i2010 a jednom z jej hlavných nástrojov financovania (PPP-IKT).

Príloha 1

Konečné hodnotenie akčného plánu eEurópa 2005

Výňatky z hodnotiacej správy [12]

Toto hodnotenie eEurópy pozostávalo z troch komponentov:

- relevantnosť eEurópy;

- Efektívnosť a súdržnosť eEurópy;

- potenciálny vplyv akčného plánu eEurópy a jeho mechanizmov odovzdávania.

1. Význam

Z hľadiska obsahu definujú rôzne zainteresované záujmové skupiny (napr. tvorcovia politík, podniky, akademické inštitúcie) relevantnosť eEurópy rozličnými spôsobmi. Napríklad skutočnosť, že tvorcovia politík v určitom členskom štáte vnímajú priority eEurópy ako relevantné, nemusí odrážať priority tamojšej podnikovej sféry.

Z hľadiska prístupu k politikám je pre hodnotenie kľúčovou otázkou, či prístup poskytujúci zastrešujúcu stratégiu rámca politík v oblasti, ktorá nadobúda čoraz vyzretejšiu a komplexnejšiu podobu, je ešte platný a uskutočniteľný.

Výsledky hodnotenia naznačujú, že:

Akčný plán eEurópa 2005 mala rozhodujúci podiel na vzniku a udržiavaní dialógu medzi krajinami s veľkými kultúrnymi a inštitucionálnymi rozdielmi a rôznymi úrovňami výkonnosti, ako aj agendami a prioritami IS.

Zdá sa, že členské štáty sú jednotné v názore na relevantnosť eEurópy ako zastrešujúceho rámca politík, alebo prinajmenšom ako spoločného prístupu v rámci Európy. Tu členské štáty vidia potrebu zjednocujúceho a koordinujúceho fóra napríklad pre otázky noriem a regulácie a iné otázky súvisiace s interoperabilitou. Možno však povedať, že relevantnosť pre eEurópu na úrovni členských štátov sa líši od prípadu k prípadu, aj keď relevantnosť pre EÚ ako taká je vysoká. Je to dôsledok rôznych štádií vývoja IKT a rôznych politických potrieb, pretože ciele eEurópy určené niektorými členskými štátmi sa nezhodujú so všeobecnou úrovňou vývoja informačnej spoločnosti.

2. Efektívnosť a súdržnosť eEurópy

Efektívnosť eEurópy sa posudzovala na základe pohľadu na fungovanie poradnej skupiny pre eEurópu a s ňou súvisiacich podskupín.

Dôležitú úlohu pri výmene skúseností a podpore vzájomného učenia sa na európskej úrovni zohrala poradná skupina pre eEurópu. Zasadnutia poradnej skupiny pomohli zástupcom členských štátov získať širší prehľad o problémoch, pred ktoré nás stavia informačná spoločnosť, a o riešeniach prijatých inými krajinami.

Zdá sa však, že úloha poradnej skupiny pri vytváraní impulzov, pokiaľ ide o rozvíjanie akcií týkajúcich sa politík informačnej spoločnosti a o koordinovanie týchto politík, bola doteraz obmedzená v dôsledku nerovnakej angažovanosti členských štátov, ako aj nedostatku interaktívnosti v rámci skupiny. Zdá sa, že poradná skupina nefungovala tak, ako mala – čiže ako lakmusový papier testujúci stratégie IS navrhované Komisiou. Zdá sa, že je to najmä v dôsledku nedostatočnej rozhodovacej úrovne účastníkov z členských štátov, ktorí neboli schopní reprezentovať hľadiská svojich krajín.

Užitočnosť druhej sekcie poradnej skupiny pre eEurópu je do značnej miery spochybniteľná. Jej mandát bol od začiatku nejasný a jej práca mala len obmedzený vplyv na fungovanie eEurópy.

Druhú sekciu poradnej skupiny pre eEurópu tvorili rozliční odborníci a zainteresované subjekty z rozličných oblastí politík ako aj priemyselných sektorov. Zdá sa, že pre ľudí, zúčastňujúcich sa na práci skupiny, to bolo obohacujúce fórum, na ktorom si mohli vymieňať názory a vytvárať nové siete. Pri takej širokej konštitúcii a bez jasného mandátu sa však zdá, že diskusie nezachádzali do podrobností a odbornej hĺbky potrebných na to, aby skupiny dosiahla skutočný vplyv.

Prevažná časť práce sa vykonávala v podskupinách. Skupiny pre eHealth a pre eGovernment pracovali dobre, zabezpečili diskusiu a konsenzus týkajúci sa týchto dôležitých otázok.

Pribúdanie podskupín a nedostatok koordinácie medzi nimi však viedli k strate transparentnosti ako aj k zdvojovaniu úsilia. Okrem toho koordinácia medzi pracovnými skupinami eEurópy a pracovnými skupinami v iných GR nie je dostatočná.

3. Vplyv a účinnosť

Hodnotenie vplyvu sa sústredilo na príspevok eEurópy k politike a stratégii informačnej spoločnosti v členských štátoch, čiže na prvý stupeň vplyvu. Všade, kde to bolo možné, sa hodnotenie pokúšalo určiť vplyvy z druhej úrovne na operačné programy a opatrenia politík.

eEurópa viedla v niektorých prípadoch k priamym akciám v členských štátoch, či už v oblasti operačných programov politík alebo zlepšenia vnútornej koordinácie.

Akčný plán eEurópa 2005 viedol k rôznym typom vplyvu na členské štáty, vychádzajúcim z aktivačných činiteľov a charakteristík týchto krajín. V hodnotení sa určili dva druhy vplyvu:

- eEurópa ako platforma na ovplyvňovanie

- eEurópa ako významný iniciátor a podporovateľ národných politík IS

- eEurópa ako referenčný bod národných politík IS

- eEurópa ako faktor presadzovania určitej oblasti IS

- eEurópa ako motivujúci prvok lepšej koordinácie národných politík IS

Rozličné typy vplyvov sa v rôznych členských štátoch kombinujú a naznačujú, že eEurópa ako verejná intervencia úspešne mnohými rôznymi spôsobmi ovplyvnila politiky členských štátov v oblasti informačnej spoločnosti. Hodnotenie tiež ukázalo, že ovplyvňovanie eEurópy funguje oboma smermi – eEurópu, definovanú ako konsolidovanú európsku politiku, občas priamo ovplyvňujú členské štáty využívajúce svoje mechanizmy odovzdávania.

Akčný plán eEurópa 2005 bol dôležitý faktor, ktorý pomáhal udržať IKT ako súčasť politickej agendy v čase, keď sa záujem o tento predmet zmenšoval, čiastočne v dôsledku (opätovného) vynorenia tém, ktoré boli považované za dôležitejšie.

V mnohých prípadoch dochádza k stálemu zápasu o udržanie vysokej politickej podpory pre oblasť politiky, ktorá sa nedostáva prirodzenou cestou medzi prioritné súčasti krátkodobej vnútroštátnej politickej agendy. Tu hodnotenie naznačuje, že prostredníctvom mechanizmov odovzdávania, ako sú poradná skupina, ministerské konferencie a činnosti referenčného hodnotenia, zohrávala eEurópa dôležitú úlohu pri udržiavaní vysokej úrovne podpory pre iniciatívy v rámci IKT. Dá sa to odvodiť aj od rôznych typov pôsobenia, pre mnohé z ktorých je podpora na vysokej úrovni jedným z hlavných umožňujúcich faktorov. Stimulácia podpory na vysokej úrovni, v kombinácii s rozvojom a šírením osvedčených postupov by sa preto dala chápať ako účinný súbor nástrojov umožňujúcich dosahovať cielené výsledky prostredníctvom politík, ako je eEurópa alebo i2010.

eEurópa sa podieľala na smerovaní k spoločným politickým cieľom v oblasti informačnej spoločnosti vyjadrených v akčných plánoch eGovernment a eHealth, pričom obidva obsahujú viac než len všeobecné deklarovanie záujmu o vymedzenie konkrétnejšieho súboru cieľov.

Zatiaľ čo výsledky hodnotenia naznačujú, že eEurópa bola stimulom pre podporu na vysokej úrovni, a tým aj pre politické opatrenia v rámci IKT na vnútroštátnej úrovni, z porovnania rozdielov medzi cieľmi politík IS členských štátov a akčného plánu eEurópa taktiež vyplýva, že dôraz sa kládol na vytvorenie politík eGovernment a eHealth. Treba zdôrazniť príspevok referenčného hodnotenia vo vzťahu k eGovernmentu – diskusie o ukazovateľoch a zoradenom zozname aspoň neprestajne posúvali oblasť týchto politík do politickej agendy členských štátov.

Príloha 2

Záverečné hodnotenie Modinisu

Výňatky z hodnotiacej správy [13]

EFEKTÍVNOSť MODINIS-U

Pri hodnotení efektívnosti MODINIS-u sa hodnotenie sústredilo na riadenie programu, využívanie rozpočtu, úlohu riadiaceho výboru MODINIS-u, ako aj celkovú súdržnosť pracovného programu s akčným plánom eEurópa 2005.

Z hodnotenia vyplýva, že úloha riadiaceho výboru sa obmedzila na funkcie navrhnuté v postupe riadenia. Vzťah medzi riadiacim výborom a EAG (poradnou skupinou pre eEurópu) však charakterizovalo nejasné rozdelenie zodpovedností a nedostatok koordinácie. Konkrétne dochádzalo k napätiu medzi formálnym právnym statusom riadiaceho výboru na jednej strane a vysokými funkciami členov poradnej skupiny pre eEurópu na druhej strane.

Pri hodnotení sa zistilo, že úloha riadiaceho výboru MODINIS-u bola lepšie vymedzená v rámci i2010. Jasné oddelenie skupiny na vysokej úrovni financovanej z administratívneho rozpočtu Komisie od činností MODINIS-u čiastočne odstránilo predchádzajúce zmätky týkajúce sa interakcie rôznych fór tým, že presunulo zodpovednosť za koordináciu na členské štáty.

Pokiaľ ide o využívanie rozpočtových prostriedkov, neskoré prijatie pracovného programu výrazne ovplyvnilo využívanie finančných prostriedkov určených pre MODINIS v roku 2004. V priebehu rokov 2005 a 2006 sa vynakladanie rozpočtových prostriedkov a ich prideľovanie zlepšilo. Základná štruktúra prijímania pracovných programov a rozpočtov v rámci Komisie v súčasnosti neumožňuje vykonávanie činností v priebehu celého rozpočtového roka v dôsledku neprestajných oneskorení formálneho procesu prijímania, keď prvý štvrťrok sa len formálne prijímajú návrhy rozpočtu a programu. Táto situácia znižuje efektívnosť, s akou sa plní rozpočet a ohrozuje načasovanie a relevantnosť činnosti v pracovných programoch.

Neexistovalo ani dostatočné sústredenie na činnosti komunikácie a výmeny informácií medzi pracovnými programami, k čomu sa pridružilo aj nízke čerpanie z rozpočtu na tieto činnosti.

Napriek tomu podľa názoru hodnotiteľov pracovné programy MODINIS-u sú súdržné a konzistentné s cieľmi MODINIS-u ako programu finančnej podpory uľahčujúceho plnenie akčného plánu eEurópy 2005.

Účinnosť, vyplyv a relevantnosť MODINIS-u

Vcelku možno záverom konštatovať, že vplyv MODINIS-u na osi akcií a pracovné balíky sa rôzni Najočividnejší vplyv je badateľný pri referenčnom hodnotení, ku ktorému členské štáty pristupovali zodpovedne a v niektorých prípadoch došlo k výrazným zlepšeniam. Referenčné hodnotenie je zároveň oblasť, v ktorej sa účinok MODINIS-u prejavuje najvýraznejšie, a síce v tom, že program nielenže poskytoval financovanie na vykonávanie referenčných hodnotení, ale aj vstupy pre návrh a modifikáciu ukazovateľov pre i2010.

Pokiaľ ide o zvyšní tri osi akcií, činnosti financované v rámci MODINIS-u boli zväčša užitočné a vyvolávali následné činnosti, čo je prípad konferencií alebo prípravy Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií. Ukázalo sa, že konferencie tvoria významný základ pre oblasti, na ktoré sa sústreďuje eEurópa a že z nich vzišli impulzy pre ďalší vývin politík a poskytli vstupy pre prípravu konkrétnych cestovných máp a akčných plánov. Jediným mechanizmom odovzdávania, ktorý bol považovaný za menej dôležitý, boli štúdie financované MODINIS-om. Nedočkali sa dostatočného rozšírenia a mali podľa všetkého malý vplyv na výmenu informácií a zvyšovanie kompetentnosti členských štátov. Vplyv MODINIS-u možno chápať ako zabezpečenie toho, aby činnosti, ktoré sú v súlade s cieľmi eEurópy získali finančné prostriedky a mohli sa tak realizovať.

MODINIS bol pre eEurópu bezpochyby relevantným implementačným mechanizmom v tom zmysle, že umožnil rozšírenie celoeurópskych činností, ktoré by neboli mohli vykonávať alebo financovať samy členské štáty. Plnil teda významnú úlohu tým, že poskytol európsku pridanú hodnotu činnostiam vykonávaným členskými štátmi.

Odporúčania

Odporúča sa obmedziť úlohu riadiaceho výboru v budúcich podobných programoch na prijímanie pracovných programov a prideľovanie finančných prostriedkov. JE však potrebné, aby Komisia zlepšila proces komunikácie s výborom a zabezpečila riadne vymedzenie jeho úlohy.

Je potrebné, aby Komisia našla spôsob, ako prijímať včas pracovné programy a zosúladiť rozpočtový rok s pracovným programom s cieľom uľahčiť účinné plnenie rozpočtu.

Ukazovatele referenčného hodnotenia sa musia priebežne vymedzovať a upravovať v súlade s novým vývojom a prípadným vstupom nových členských štátov do Únie. Malo by sa priebežne vynakladať úsilie na vymedzovanie nových ukazovateľov. Treba zabezpečiť súdržnosť a spoluprácu medzi rôznymi pracovnými skupinami zodpovednými za vymedzovanie ukazovateľov a vyhnúť sa tak zdvojovaniu úsilia a maximalizovať kvalitu ukazovateľov pre i2010.

Mala by sa posilniť výmena osvedčených postupov v rámci i2010, keďže nové členské štáty a nové témy si vyžadujú spojené úsilie o podporu vzájomného učenia sa a súdržnosti v rámci celej Európskej únie.

Šírenie osvedčených postupov prostredníctvom konferencií a štúdií sa dnes zdá nedostatočné. Hodnotenie navrhuje, aby sa na šírenie osvedčených postupov vynaložilo viac úsilia a zdrojov, napríklad prostredníctvom prehľadávateľných databáz založených na webe.

[1] Barcelonská Európska Rada, závery predsedníctva, odsek 40 (http://ue.eu.int/en/Info/eurocouncil/index.htm).

[2] http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/tomorrow/index_en.htm.

[3] KOM(2007) 836, http://ec.europa.eu/avpolicy/other_actions/content_online/index_en.htm.

[4] KOM(2007) 694, http://ec.europa.eu/information_society/activities/einclusion/index_en.htm.

[5] Rambøll Management a Technopolis.

[6] Pozri prílohu 1.

[7] KOM(2006) 129.

[8] KOM(2007) 694.

[9] Pozri prílohu 2.

[10] http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/studies/interactive_content_ec2006.pdf.

[11] KOM(2007) 836 v konečnom zneníhttp://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2007:0836:FIN:EN:PDF.

[12] Kompletnú správu nájdete na: http://ec.europa.eu/dgs/information_society/evaluation/data/pdf/studies/s2005_01/eEurope2005_final_report.pdf .

[13] Kompletnú správu nájdete na:http://ec.europa.eu/dgs/information_society/evaluation/data/pdf/studies/s2005_01/modinis_final_report.pdf.