[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.6.2009

KOM(2009) 262 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov

Väčšia sloboda v bezpečnejšom prostredí

1. ÚVOD

Občania chcú žiť v Európskej únii, ktorá prosperuje a v ktorej vládne mier; v ktorej sú ich práva rešpektované a ich bezpečnosť chránená. Chcú mať možnosť slobodne cestovať a vybrať si inú európsku krajinu na prechodný alebo trvalý pobyt na účely štúdia, práce, založenia rodiny alebo podniku či trávenia dôchodku. Napriek tomu ich znepokojuje, že stabilita a bezpečnosť, ktoré v Európe posledné roky prevládali, sú ohrozené svetovými krízami a inými fenoménmi.

Hospodárske a politické ťažkosti, ktorým svet a predovšetkým Európska únia čelí ako komplexným výzvam budúcnosti, si vyžadujú komplexné a trvalo udržateľné riešenia. Vo svete, v ktorom sa mobilita rozvíja nevídanou rýchlosťou, majú európski občania právo očakávať účinnú a zodpovednú európsku činnosť v oblastiach, ktoré sa ich najviac týkajú.

Na ceste k Európe občanov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú kľúčové hodnoty, ktoré sú významnými prvkami modelu európskej spoločnosti. Sú základnými kameňmi modelu európskej integrácie. Európska únia pre svojich občanov vytvorila jednotný trh, hospodársku a menovú úniu, a preukázala im aj svoju schopnosť čeliť svetovým politickým a hospodárskym krízam. Zároveň zaznamenala dôležitý pokrok pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - projektu, ktorý sa teraz musí prioritne zamerať na občana.

Dosiahol sa významný pokrok

Maastrichtskou zmluvou sa do rámca Európskej únie zaviedli otázky spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sa dovtedy riešili na výhradne medzivládnej úrovni. Úroveň integrácie členských štátov v súvislosti s týmito otázkami, ako aj úloha Európskeho parlamentu a Súdneho dvora, neustále narastá. Programy z Tampere a Haagu boli dôležitými politickými impulzmi pre konsolidáciu týchto politík, ktoré sú pre občanov veľmi dôležité.

Príklady úspechu za posledných desať rokov sú početné:

- odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru umožňuje viac ako 400 miliónom občanov z 25 krajín, aby cestovali z Pyrenejského polostrova do baltských štátov a z Grécka do Fínska bez hraničných kontrol. Riadenie vonkajších hraníc Únie je koherentnejšie, predovšetkým po uvedení agentúry Frontex do prevádzky,

- stanovili sa základy spoločnej prisťahovaleckej politiky. Zahŕňajú najmä normy, ktoré v oblasti legálneho prisťahovalectva zabezpečujú viac spravodlivosti a predvídateľnosti, spoločnú stratégiu na podporu integrácie v rámci európskej spoločnosti, ako aj posilnenú činnosť proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. Takisto sa vytvorili partnerstvá s tretími krajinami na účely súčinného riešenia otázok týkajúcich sa migrácie,

- vytvorili sa základy spoločného európskeho azylového systému pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a to vrátane prevádzkového hľadiska vo forme Podporného úradu pre azyl. Úspešne sa rozvinula spoločná vízová politika, ktorá zvyšuje transparentnosť, ako aj právnu istotu pre všetky zainteresované osoby,

- zvýšila sa úroveň dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi. V trestnej oblasti sa zlepšila najmä výmena informácií. Napríklad, v prípade, že sú informácie z iného členského štátu dostupné, policajné orgány ich môžu získať bez vážnej prekážky.

- európsky zatýkací rozkaz, ktorý významne zjednodušil postup vydávania trestne stíhaných osôb, znížil lehoty konaní z jedného roka na 11 dní až šesť týždňov,

- vynaložila sa snaha v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality, ako aj na ochranu kľúčových infraštruktúr,

- pokrok bol zaznamenaný aj v občianskej a obchodnej oblasti. Občania EÚ majú odteraz k dispozícii jednoduchšie a rýchlejšie prostriedky na uplatnenie svojich pohľadávok v cezhraničných sporoch. Ustanovili sa spoločné pravidlá o rozhodnom práve pre občianskoprávnu zodpovednosť a zmluvy. Zlepšila sa ochrana detí, najmä pokiaľ ide o udržiavanie pravidelného kontaktu s rodičmi po odlúčení a zabránenie únosom v EÚ.

V určitých oblastiach bol však pokrok pomalší a menej výrazný.

V určitých oblastiach bol pokrok porovnateľne pomalší, najmä v trestnej oblasti a rodinnom práve. Dôvodom tohto relatívne pomalého tempa je nevyhnutnosť jednomyseľného uznášania Rady, čo často viedlo k dlhým rozpravám bez konkrétneho záveru alebo k prijatiu nástrojov, ktoré sú menej ambiciózne ako by mohli byť.

Dodatočnou výzvou je zabezpečenie účinnej implementácie právnych predpisov. Predovšetkým v trestnej oblasti sú právomoci Súdneho dvora obmedzené a Komisia nemôže začať konania vo veci porušenia právnych predpisov. To spôsobuje značné časové posuny, pokiaľ ide o transpozíciu noriem EÚ na vnútroštátnej úrovni, ktoré týmto nadobúdajú len akýsi „virtuálny“ charakter.

Okrem procedurálnych a inštitucionálnych obmedzení je nutné vynaložiť ešte značné úsilie. V oblasti občianskeho a obchodného práva sa naďalej uplatňujú prechodné opatrenia, ktoré sú prekážkou voľného obehu rozsudkov v Európe, napríklad v prípade sporných pohľadávok. Chýba ochrana občanov a podnikov v prípade konfliktu so stranami, ktoré majú trvalý pobyt v tretích krajinách. Stále pretrvávajú prekážky pri uznávaní verejných listín občanov za vnútroštátnymi hranicami. Nie všetky členské štáty implementujú smernicu o voľnom pohybe v plnom rozsahu. V oblasti trestného súdnictva pretrvávajú rozdiely týkajúce sa úrovne ochrany osôb v súdnom konaní. Nedošlo k prijatiu minimálnych procedurálnych záruk v trestnej oblasti. Okrem toho nie je medzi vnútroštátnymi orgánmi plne účinná výmena informácií o odsúdených osobách. Činnosť polície na prevádzkovej úrovni čelí za vnútroštátnymi hranicami viacerým prekážkam.

Výzvy budúcnosti

Cieľom je zabezpečiť čo najlepšie služby pre občanov. Zvyšujúca sa rôznorodosť Únie, ktorú tvorí 27 členských štátov, vedie k nevyhnutnosti viac sa zamýšľať nad spôsobom, akým sa riadia oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Právo voľného pohybu a pobytu je v rámci Únie otvorené 500 miliónom ľudí. Počet osobných a obchodných situácií nadnárodného rozmeru je tak na vzostupe. Okrem toho jasne vzrástol migračný tlak, predovšetkým na stredozemskej hranici Únie.

Tieto príklady predstavujú niekoľko z mnohých budúcich výziev:

- viac ako 8 miliónov Európanov využíva právo žiť v členskom štáte podľa svojho výberu – tento trend sa bude v budúcnosti len zvyšovať. Napriek tomu občania pri výkone tohto práva, ktoré je zreteľným prejavom občianstva Únie, stále čelia početným prekážkam,

- otázky občianskeho práva sa stanú dôležitejšími. Už teraz má jedno z desiatich postúpení v Únii medzinárodný rozmer,

- počítačová kriminalita nepozná hranice a neustále sa vyvíja. V roku 2008 sa identifikovalo 1500 internetových stránok obchodného a neobchodného charakteru s pedopornografickým obsahom,

- terorizmus je pre Úniu naďalej hrozbou. V roku 2007 bolo v jedenástich členských štátoch Únie zaznamenaných takmer 600 teroristických útokov (zmarených, zlyhaných alebo uskutočnených),

- existuje 1636 vstupných miest na územie Únie, pričom v roku 2006 bolo zaznamenaných približne 900 miliónov prechodov. V otvorenom svete, v ktorom mobilita osôb stúpa, je účinné riadenie vonkajších hraníc Únie hlavnou výzvou,

- v roku 2006 bolo v Únii zaregistrovaných 18,5 mil. príslušníkov tretích krajín, t. j. takmer 3,8 % celkového počtu obyvateľstva. Migračný tlak má tendenciu sa zvyšovať. Dôvodom je demografický nárast a chudoba v mnohých krajinách pôvodu, ako aj starnutie európskeho obyvateľstva. V rokoch 2008 až 2060 by mal počet osôb v produktívnom veku klesnúť o 15 %, t. j. takmer 50 miliónov ľudí,

- podľa odhadov žije na území Európskej únie takmer 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, pričom mnoho z nich pracuje načierno. V budúcich rokoch budú hlavnými výzvami stimulačné faktory nelegálneho prisťahovalectva a spôsob, akým sa s nimi vysporiadať, ako aj zefektívnenie politík boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

- napriek existencii spoločného azylového systému je nutné dosiahnuť väčšiu homogénnosť pri spracovávaní žiadostí o azyl členskými štátmi, pretože percento uznávania sa v súčasnosti podstatne líši. V roku 2007 sa na základe prvého rozhodnutia udelil ochranný štatút (utečenec alebo dočasná ochrana) v 25 % prípadov. Tento nástroj zakrýva dôležité rozdiely: určité členské štáty uznávajú ochranu len v malom počte prípadov, zatiaľ čo iné tak činia v približne 50 % prípadov.

Nový viacročný program

Únia musí prijať nový viacročný program, ktorý na základe dosiahnutého pokroku a získaných skúseností o súčasných slabých stránkach, ponúkne v budúcnosti ambiciózne riešenia. Tento nový program by mal vymedziť priority na nasledujúcich päť rokov, ktoré by jednak boli reakciou na výzvy budúcnosti a zároveň by predstavovali hmatateľné výhody priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov.

Budovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nie je možné chápať bez silného vonkajšieho rozmeru, ktorý je v súlade s vonkajšou politikou Európskej únie a ktorý musí prispieť k šíreniu a propagácii našich hodnôt, a to všetko rešpektovaním medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv. Žiaden z vytýčených cieľov v rámci tohto priestoru nebude možné dosiahnuť bez účinnej implementácie príslušných nástrojov vonkajšej politiky. Na druhej strane, partnerstvá s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí pomôžu Únii zefektívniť jej vonkajšiu politiku.

Politické priority

Ústrednou témou nového programu bude „ budovanie Európy občanov “. Všetky budúce činnosti sa zamerajú na občana, pričom musia zohľadňovať tieto hlavné priority:

1. Podpora občianskych práv – Európa práv : priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť predovšetkým jedinečným priestorom ochrany základných práv, v rámci ktorého úcta k človeku a ľudskej dôstojnosti, ako aj iné práva ustanovené v Charte základných práv, predstavujú kľúčové hodnoty. Ide napríklad o ochranu súkromia občana a výkonu jeho práv za vnútroštátnymi hranicami, predovšetkým o ochranu osobných údajov; zohľadnenie osobitných potrieb zraniteľných osôb; zabezpečenie plného výkonu osobitných práv, a to aj v tretích krajinách.

2. Uľahčenie života občanov – Európa spravodlivosti: vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti sa musí prehĺbiť s cieľom prekonať súčasnú fragmentáciu. Prioritne sa to týka implementácie mechanizmov na uľahčenie prístupu osôb k spravodlivosti, čo im umožní využívať svoje práva v celej Únii. V zmluvných a obchodných veciach sa tak hospodárskym subjektom sprístupnia potrebné nástroje, ktoré im umožnia využívať možnosti vnútorného trhu v plnom rozsahu. Zároveň je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti justície a zmobilizovať prostriedky na odstránenie prekážok pri uznávaní právnych aktov v iných členských štátoch.

3. Ochrana občanov – Európa, ktorá chráni: mala by sa vyvinúť stratégia vnútornej bezpečnosti, prostredníctvom ktorej by sa ešte viac zlepšila bezpečnosť v rámci Únie a tým aj ochrana života a integrity európskych občanov. Stratégia sa zameria na posilnenie spolupráce v policajnej oblasti, ako aj v oblasti trestnej justície, a na bezpečnejší prístup na európske územie.

4. Podpora integrovanejšej spoločnosti pre občana – Európa solidarity: v priebehu nasledujúcich rokov bude dôležitou prioritou konsolidácia a riadna implementácia prisťahovaleckej a azylovej politiky, ktorá zaručuje solidaritu medzi členskými štátmi a partnerstvo s tretími krajinami. Legálnym prisťahovalcom by mala ponúknuť jasný a spoločný štatút. Mali by sa rozvinúť užšie vzťahy medzi prisťahovalectvom a potrebami európskeho trhu práce a zároveň aj politiky zamerané na začlenenie do spoločnosti a vzdelávanie. Malo by sa zefektívniť využívanie dostupných nástrojov na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Súlad s vonkajšími činnosťami Únie je pre riadenie týchto politík významný. Únia by mala potvrdiť svoju humanitárnu tradíciu tým, že bude štedro ponúkať ochranu tým, ktorí ju potrebujú.

Nástroje

Aby mohol byť budúci viacročný program považovaný za úspešný, jeho implementácia si vyžaduje dodržiavanie jednej metódy , ktorá bude vychádzať z týchto piatich bodov:

i) Politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí postupne vyzrievajú, navzájom sa podporujú a posilňujú svoju súdržnosť. V nasledujúcich rokoch sa musia harmonizovane začleniť do iných politík Únie .

ii) S cieľom znížiť výrazný rozdiel medzi normami a politikami prijatými na európskej úrovni a ich implementáciou na vnútroštátnej úrovni sa musí venovať viac pozornosti práve implementácii na vnútroštátnej úrovni. Okrem právnej transpozície je nevyhnutné, aby bola implementácia doplnená o konkrétne podporné opatrenia (t. j. posilnenie sietí odborníkov).

iii) Skvalitnenie európskych právnych predpisov musí zostať prioritou. Činnosť Únie sa musí zamerať na oblasti, v ktorých môže primerane reagovať na problémy občanov. V čase prípravy návrhov právnych predpisov je nutné zamyslieť sa nad ich možným vplyvom na občanov a ich základné práva, hospodárstvo a životné prostredie. Aj keď je acquis pomerne aktuálne, je rozsiahle a následný inštitucionálny vývoj v tejto oblasti ho ešte viac skomplikoval. Toto je isto jeden zo zdrojov ťažkostí pri jeho implementácii.

iv) Občania chcú vidieť výsledky činnosti Únie. Prioritou je zlepšovanie využívania hodnotiacich postupov prijatých nástrojov a zriadených agentúr.

v) Je nutné zabezpečiť, aby boli na politické priority vyčlenené adekvátne finančné prostriedky , ktoré zaručia ich implementáciu a boli im jasne k dispozícii. Budúce rozpočtové nástroje musia zodpovedať politickým ambíciám nového viacročného programu a zakladať sa na hodnotení efektívnosti súčasných nástrojov.

2. PODPORA OBčIANSKYCH PRÁV: EURÓPA PRÁV

V priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predstavuje úcta k človeku a ľudskej dôstojnosti, ktorá je ustanovená v Charte, jednu zo základných hodnôt. Občania sa môžu voľne pohybovať a plne využívať svoje práva v tomto priestore bez vnútorných hraníc.

Koncept ochrany základných práv je v právnom systéme Únie mimoriadne rozvinutý. Únia, ako aj členské štáty, sa napríklad môžu opierať o expertízu Agentúry pre základné práva. Pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach je silným politickým symbolom, ktorý tento koncept ochrany doplní. Podporí harmonizáciu judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Únia je priestorom spoločných hodnôt. Tieto hodnoty nie sú v súlade so zločinmi totalitných režimov. V rámci zmierovacieho procesu musia byť spomienky na zločiny proti ľudskosti spoločnými spomienkami. Z tohto hľadiska musí Únia pri uplatňovaní postupov každého štátu zaujať úlohu sprostredkovateľa.

Tieto hodnoty sú základom európskeho občianstva a ich rešpektovanie je hlavným kritériom pristúpenia k Únii. Európske občianstvo je súčasťou občianstva členského štátu a dopĺňa ho. Zahŕňa osobitné práva a povinnosti európskych občanov, ktoré sa musia využívať konkrétnym a účinným spôsobom.

2.1. Úplné vykonávanie práva na voľný pohyb

Občianstvo Únie umožňuje mobilitu v rámci Európskej únie. Napriek tomu v prípade, že sa občania rozhodnú žiť alebo cestovať v inom členskom štáte ako členskom štáte pôvodu, stále musia čeliť určitým prekážkam. Účinné uplatňovanie smernice o voľnom pohybe osôb je prioritou, pričom Komisia má v úmysle posilniť politiku, ktorou sa jej implementácia dopĺňa, a dohliadať na správnu transpozíciu a implementáciu platných pravidiel členskými štátmi. Sloboda voľného pohybu zahŕňa aj povinnosti na strane tých, ktorí ju využívajú. Komisia preskúma možnosti, ako pomôcť orgánom členských štátov v účinnom boji proti zneužívaniu tohto základného princípu Únie. Zverejní usmernenia, v ktorých jasne opíše svoju politiku v danej oblasti.

Okrem toho je potrebné pomôcť občanom, ktorí pri výkone práva na voľný pohyb čelia určitým administratívnym alebo právnym postupom. To je dôvod, prečo sa musí implementovať systém, ktorý im umožní jednoduché získavanie základných verejných listín, a to bez dodatočných nákladov. Tento systém by mal umožniť prekonať prípadné jazykové bariéry a zaručiť dôkaznú silu týchto dokumentov. Časom by malo byť predmetom hĺbkovej analýzy aj vzájomné uznávanie účinkov verejných listín.

2.2. Spoločný život v priestore, v ktorom sa rešpektuje rôznorodosť a chránia najzraniteľnejší

Rôznorodosť je bohatstvom Únie, ktoré musí zaistiť bezpečné prostredie, v ktorom sa rozdiely rešpektujú a najzraniteľnejší chránia.

V boji proti diskriminácii, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii sa musí dôsledne pokračovať. Únia plne využije existujúce nástroje, predovšetkým finančné programy. Musí sa posilniť kontrola uplatňovania právnych predpisov vrátane nového rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii.

Práva dieťaťa – inými slovami zásada prednosti jeho záujmu, právo žiť, prežiť a vyvíjať sa, nediskriminácia a rešpektovanie jeho názorov – tak, ako to potvrdzuje Charta a Dohovor Spojených národov o právach dieťaťa – sa potencionálne týkajú všetkých politík Únie. Musia sa systematicky zohľadňovať. Preto je potrebné identifikovať činnosti, ktorým môže Únia priniesť pridanú hodnotu. Osobitná pozornosť sa bude venovať deťom v obzvlášť zraniteľnej pozícii, najmä v kontexte prisťahovaleckej politiky (maloleté osoby bez sprievodu, obete obchodovania s ľuďmi).

Únia a členské štáty musia spojiť svoje úsilie, aby sa dosiahla úplná integrácia zraniteľných skupín a predovšetkým Rómov do spoločnosti, a to tým, že budú podporovať ich začlenenie do školského systému a do trhu práce a bojovať proti násiliu, ktoré by mohlo byť proti nim namierené. Na tento účel Únia cielene zmobilizuje štrukturálne fondy a bude dohliadať na správne uplatňovanie existujúcich predpisov na boj proti diskriminácii, ktorej by mohli byť obeťami. Občianska spoločnosť bude tiež zohrávať svoju úlohu.

Zo všeobecnejšieho hľadiska sa musí posilniť ochrana (vrátane právnej ochrany) najzraniteľnejších osôb, žien, ktoré sú obeťami násilia, a nezaopatrených osôb. Primeraná finančná podpora sa bude poskytovať najmä prostredníctvom programu Daphné. Únia bude v tomto zmysle konať aj v rámci svojej vonkajšej politiky.

2.3. Ochrana súkromia a osobných údajov

Únia musí reagovať na výzvu, ktorá vyplýva z narastajúcej výmeny osobných údajov, pričom musí plne rešpektovať ochranu súkromia. Právo na súkromie a ochrana osobných údajov sa zaručujú v Charte.

Mal by sa zaviesť úplný režim ochrany. Únia musí obnoviť a naďalej zabezpečovať komplexnú činnosť ochrany údajov občanov v rámci Únie, ale aj vo vzťahu k tretím krajinám. Zároveň musí ustanoviť a riešiť okolnosti, v rámci ktorých by verejné orgány v prípade potreby mohli pri výkone svojich oprávnených úloh obmedziť uplatňovanie týchto pravidiel na potrebnú mieru.

Súčasný technologický vývoj je veľmi rýchly. Mení spôsob komunikácie medzi jednotlivcami a verejnými a súkromnými subjektmi. V tomto kontexte je potrebné opätovne potvrdiť niekoľko zásad: účel, proporcionalita a legitímnosť spracovania, obmedzené trvanie uchovania, bezpečnosť a dôvernosť, rešpektovanie práv osôb a kontrola nezávislým orgánom.

Súčasný právny rámec stanovuje zvýšenú úroveň ochrany. Vzhľadom na rýchle technologické zmeny by sa na udržanie účinného uplatňovania týchto zásad mohlo zdať potrebné vyvinúť dodatočné legislatívne alebo iné iniciatívy .

Rešpektovanie zásad ochrany údajov by sa malo tiež zabezpečiť prostredníctvom vývoja vhodných nových technológií , a to zlepšením spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom, najmä v oblasti výskumu. Musí sa posúdiť zavedenie európskeho certifikátu pre technológie, produkty a služby „nenarúšajúce súkromie“.

Nakoniec, účinná ochrana predpokladá dobrú znalosť práv a potencionálnych rizík (predovšetkým na internete). Informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia by sa mali zameriavať najmä na najzraniteľnejšie osoby.

Z celkového hľadiska musí byť Únia hnacou silou vo vývoji a šírení medzinárodných noriem v oblasti ochrany osobných údajov a pri uzatváraní primeraných bilaterálnych alebo multilaterálnych medzinárodných nástrojov. Spolupráca so Spojenými štátmi americkými v oblasti ochrany údajov by mohla byť referenčným bodom pre budúce dohody.

2.4. Účasť na demokratickom živote Únie

Právo voliť a byť kandidátom v miestnych a európskych voľbách v inom členskom štáte ako v členskom štáte pôvodu je politickým prejavom európskeho občianstva. Skutočné uplatňovanie tohto práva je však málo uspokojujúce a malo by sa uľahčiť prostredníctvom informačných a komunikačných kampaní o právach týkajúcich sa občianstva Únie.

So zreteľom na európske voľby v roku 2014 je vhodné zamyslieť sa nad podnetmi pre občanov: mal by sa presadzovať ambiciózny prístup k volebným kampaniam založeným na skutočných európskych debatách. K tomuto postupu prispeje uľahčenie hlasovania pre občanov a ich zápisu do volebných zoznamov, ako aj možnosť volieb v týždni okolo 9. mája.

Na základe pravidelných správ v súlade s ustanoveniami zmluvy[1] je zo všeobecnejšieho hľadiska zároveň vhodné posúdiť, ako naplniť práva občanov, ktorí sídlia v inom členskom štáte s cieľom zvýšiť ich účasť na demokratickom živote členského štátu, v ktorom žijú.

2.5. Prístup k ochrane v tretích krajinách

Zastupiteľstvá všetkých 27 členských štátov sa nachádzajú len v troch zo 166 tretích krajín. 8,7 % európskych občanov, t. j. sedem miliónov ľudí, cestuje do krajín, kde ich štát nemá zastúpenie.

Všetci občania Únie, ktorí sa ocitnú v tretej krajine, v ktorej ich vlastný členský štát nemá zastúpenie, majú právo na ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov každého iného členského štátu, a to za rovnakých podmienok ako príslušníci daného štátu. Toto základné právo stanovené v zmluvách je však naďalej pomerne neznáme a neuplatňuje sa. V tejto súvislosti je preto nevyhnutné realizovať príslušné informačné kampane.

S cieľom zefektívniť konzulárnu ochranu je nutné posilniť existujúci rámec pre koordináciu a spoluprácu: tromi kľúčovými osami tejto reformy bude objasnenie konceptu vedúceho konzulárneho štátu v prípade krízy, stanovenie spoločných kritérií na vymedzenie pojmu „nezastúpený členský štát“ a zabezpečenie úhrady nákladov na návrat do vlasti z existujúcich nástrojov Spoločenstva. Okrem toho sa zorganizujú bezpečnostné výcviky pre prípad krízových situácií.

2.6. Posilnenie civilnej ochrany

Aby sa podporili a ukončili činnosti členských štátov v oblasti civilnej ochrany, musí sa posilniť mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva. V oblasti analýzy rizika sa na účely stanovenia spoločných cieľov a činností musí rozvinúť spolupráca, ktorá zahrnie aj regionálne aspekty. Zároveň sa musí zlepšiť schopnosť Únie reagovať na krízy a katastrofy, a to prostredníctvom lepšej organizácie podporných mechanizmov a interoperability prostriedkov, ktoré sa majú na tieto účely využívať. MIC (Monitorovacie a informačné centrum) sa musí stať skutočným operačným centrom, ktoré má kapacity pre analýzu a plánovanie.

3. ĽAHšÍ žIVOT OBčANOV: EURÓPA PRÁVA A SPRAVODLIVOSTI

V priestore s narastajúcou mobilitou by mali byť prioritou rozvoj a podpora európskeho justičného priestoru pre občana, a to odstraňovaním prekážok, ktoré mu bránia pri uplatňovaní jeho práv. Súdne rozhodnutia preto musia byť bez problémov uznávané a vykonávané v ktoromkoľvek členskom štáte. Justičné systémy 27 členských štátov by mali fungovať spoločne, súdržne a účinne, pričom sa budú naďalej rešpektovať ich právne tradície.

Zásada vzájomného uznávania predstavuje základný kameň budovania Európy spravodlivosti. Významný pokrok, ktorý sa v uplynulých rokoch dosiahol v právnej oblasti, musí byť konsolidovaný a dôsledne implementovaný. Nie je možné ho zhmotniť bez posilnenia vzájomnej dôvery medzi príslušnými aktérmi.

Vývoj justičnej Európy si zároveň vyžaduje vytvorenie jadra spoločných noriem, a to najmä v prípade boja proti určitým typom mimoriadne závažnej cezhraničnej trestnej činnosti alebo na zabezpečenie účinnej implementácie politík Únie.

Európsky justičný priestor musí taktiež umožňovať uplatňovanie práv občanov vo všetkých členských štátoch Únie, a to uľahčovaním ich prístupu k spravodlivosti. Hospodárskym subjektom musí ponúknuť potrebné nástroje, aby mohli plne využívať možnosti jednotného trhu, predovšetkým v čase hospodárskej krízy.

3.1. Implementácia zásady vzájomného uznávania

V oblasti občianskeho práva sa musia súdne rozhodnutia vykonávať priamo a bez ďalších prechodných opatrení. Preto by bolo potrebné vo všeobecnosti zrušiť konanie exequatur rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré sa ešte príliš často vyžaduje pri výkone rozsudkov vynesených v iných členských štátoch. Predbežne si to bude vyžadovať harmonizáciu kolíznych noriem v uvedených oblastiach.

Okrem toho by bolo potrebné rozšíriť vzájomné uznávanie na oblasti, ktoré ešte nie sú pokryté , no sú pritom pre každodenný život kľúčové, ako napríklad postúpenia a závete, manželské zväzky a majetkové dôsledky v prípade odlúčenia párov.

Vo všeobecnosti by sa mali prijaté opatrenia preskupiť do kódexu justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, čím by sa zjednodušila ich implementácia.

V trestnoprávnej oblasti je nevyhnutné, aby sa vzájomné uznávanie uplatňovalo vo všetkých štádiách konania. Bol zaznamenaný významný pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie vzájomného uznávania vynesených rozsudkov.

Okrem toho je nutné, aby sa vzájomné uznávanie rozšírilo na iné typy rozhodnutí , ktoré môžu mať z hľadiska členských štátov trestný, prípadne správny rozmer. Svedkovia alebo obete porušenia právnych predpisov by tak mohli využívať osobitnú ochranu, ktorá by sa uplatňovala v ktoromkoľvek členskom štáte. Na účely posilnenia bezpečnosti na cestách a všeobecného rešpektovania politík Únie sa rovnakým spôsobom musia vo všetkých členských štátoch vykonávať určité pokuty, ktorých trestná alebo správna povaha sa mení podľa členského štátu.

Únia musí ustanoviť vzájomné uznávanie rozhodnutí o odňatí práv a na tento účel presadzovať systematické výmeny informácií medzi členskými štátmi. Odňatie práv, ktoré zrejme najviac ovplyvní bezpečnosť ľudí alebo hospodársky život, sa musí riešiť prioritne: zákaz vykonávať určité profesie, odňatie vodičského preukazu, odňatie práv správcu spoločnosti alebo účasť vo verejnom obstarávaní atď. V súčasnom kontexte hospodárskej krízy musí Únia predovšetkým dohliadať na to, aby zabránila beztrestnému šíreniu správania, ktoré zneužíva alebo poškodzuje riadne fungovanie trhu, z jedného členského štátu do druhého.

3.2. Posilnenie vzájomnej dôvery

Dôsledkom vzájomného uznávania je skutočnosť, že rozhodnutia vynesené na vnútroštátnej úrovni majú dosah v iných členských štátoch, najmä v ich justičných systémoch. Aby sme mohli z týchto výhod ťažiť v plnom rozsahu, je potrebné prijať opatrenia na posilnenie vzájomnej dôvery.

Je nevyhnutné lepšie dopĺňať implementáciu nástrojov , predovšetkým v príslušných profesionálnych kruhoch. Eurojust a európske justičné siete v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach sa musia ešte viac zmobilizovať, aby sa zlepšilo reálne a efektívne uplatňovanie európskeho práva všetkými odbornými pracovníkmi. Zároveň je nutné sprístupniť súdnym orgánom podporné, najmä elektronické, nástroje (prekladateľské pomôcky, priestor zabezpečenej komunikácie, videokonferencie atď.).

Ak sa Európa spravodlivosti buduje rešpektovaním rôznorodosti vnútroštátnych systémov, táto rôznorodosť nesmie byť zdrojom vzájomného nepochopenia. Preto je dôležité znásobiť výmeny medzi odbornými pracovníkmi v oblasti justície. S pomocou Únie sa musia rôzne siete odborných pracovníkov posilniť, skoordinovať a zlepšiť svoju organizáciu. Je nutné zlepšiť fungovanie Justičného fóra .

Kľúčovým prvkom je zvýšiť a systematizovať vzdelávanie pre všetky profesie v oblasti justície vrátane správnych súdov. Počas viacročného programu by sa mali podniknúť kroky na splnenie cieľa systematického európskeho vzdelávania pre všetkých nových sudcov a prokurátorov vo vzdelávacom cykle; najmenej polovica sudcov a prokurátorov Únie by mala absolvovať európske vzdelávanie alebo sa zúčastniť výmeny v inom členskom štáte. Za túto oblasť prioritne zodpovedajú členské štáty, pričom Únia musí ich snahy finančne podporovať. Mala by sa posilniť Európska sieť odbornej justičnej prípravy (ESOJP), a to stanovením jej štruktúry a pridelením prostriedkov zodpovedajúcim úrovni jej úloh. Okrem toho sa musia vyvinúť diaľkové vzdelávacie programy („e-learning“) a podporné programy spoločného vzdelávania, čím by sa zabezpečilo vzdelávanie súdnych profesií v oblasti európskych mechanizmov (vzťahy so Súdnym dvorom, využívanie nástrojov vzájomného uznávania a justičnej spolupráce, porovnávacie právo atď.) Európske vzdelávanie sa musí zosystematizovať pre všetkých nových sudcov a prokurátorov vo vzdelávacom cykle.

Rozvoj vzájomného uznávania v oblasti justície sa musí, rovnako ako iných oblastiach, doplniť o posilnenie hodnotenia , a to predovšetkým pokiaľ ide o efektívnosť právnych nástrojov a prijatých politík na úrovni Spoločenstva. V náležitých prípadoch je nutné posúdiť prekážky riadneho fungovania európskeho justičného priestoru. Posúdenie by malo byť pravidelné a malo by umožniť lepšiu znalosť vnútroštátnych systémov na účely zozbierania osvedčených postupov.

Únia by mala podporovať úsilie členských štátov zamerané na zlepšovanie kvality ich justičných systémov, predovšetkým výmeny osvedčených postupov a rozvoj inovatívnych projektov v oblasti modernizácie justície[2]. Z krátkodobého hľadiska by sa na tento účel mohol realizovať pilotný program.

Pokiaľ ide o tretie krajiny a predovšetkým kandidátske krajiny, Únia vytvorila nástroje, napr. družobné partnerstvá alebo vzájomné preskúmania, s cieľom podporovať reformy justície a posilniť právny štát. Tieto činnosti sa musia realizovať.

3.3. Vytvorenie jadra spoločných noriem

Rozvoj európskeho justičného priestoru si tiež vyžaduje určitú úroveň aproximácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

V trestnoprávnej oblasti, najmä v súvislosti s terorizmom, organizovanou trestnou činnosťou a poškodzovaním finančných záujmov Únie, by jediná akcia na európskej úrovni mohla priniesť účinné výsledky. Preto je potrebné pokračovať v aproximácii hmotného práva týkajúceho sa určitých závažných, typicky cezhraničných, trestných činov , ktoré je nutné spoločne vymedziť a sankcionovať. Takáto aproximácia umožní prehĺbiť vzájomné uznávanie a v niektorých prípadoch dosiahnuť aj takmer úplné zrušenie dôvodov na zamietnutie uznania rozhodnutí iných členských štátov.

Okrem toho rešpektovaním právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev si môže implementácia niektorých politík Únie vyžadovať vymedzenie porušenia právnych predpisov a spoločné sankcie, aby sa tým zabezpečila jej účinnosť, ako tomu z časti bolo v prípade životného prostredia a dopravy.

V občianskoprávnych veciach je v súvislosti s potrebami vzájomného uznávania nutné na európskej úrovni stanoviť minimálne normy pre niektoré prvky občianskeho práva. Okrem toho by sa takéto normy mali ustanoviť vo veci uznávania rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach (vrátane opatrovníckeho práva). Riadne fungovanie európskeho justičného systému si niekedy vyžaduje, aby vnútroštátna jurisdikcia uplatňovala zákon iného členského štátu. Únia by sa mala zamyslieť, ako by sa dalo v príslušných postupoch vyhnúť súčasným rozdielom.

3.4. Výhody európskeho justičného priestoru pre občanov

3.4.1. Ľahší prístup k spravodlivosti

Ľahší prístup k spravodlivosti je kľúčovým prvkom, ktorý umožní plne využívať možnosti európskeho justičného priestoru, najmä v cezhraničných konaniach. V tomto zmysle by sa mali posilniť prijaté opatrenia týkajúce sa právnej pomoci . Paralelne by sa malo pokračovať v zlepšovaní systémov alternatívneho spôsobu riešenia sporov, najmä pokiaľ ide o práva spotrebiteľov.

Je nevyhnutné pomôcť občanom prekonávať jazykové bariéry , ktoré by mohli sťažiť ich prístup k spravodlivosti: zvýšenie využívania mechanizmov automatického prekladu, pokiaľ je to možné, hľadanie možností zlepšenia kvality prekladateľstva a tlmočníctva v justícii, zdieľanie dostupných zdrojov členských štátov, a to predovšetkým prostredníctvom prepojenia databáz prekladateľov a tlmočníkov, prípadne využívanie tlmočníkov na diaľku prostredníctvom videokonferencií.

Elektronická justícia predstavuje, okrem iného, vynikajúcu príležitosť. Európsky portál bude prostriedkom, ktorý umožní lepšie informovanie jednotlivcov o ich právach, pričom im sprístupní aj súbor informácií o rôznych justičných systémoch. Možnosť videokonferencií by sa mala využívať častejšie, a to napríklad s cieľom znížiť zbytočné náklady obetí na cestovanie. Niektoré európske konania (napríklad konanie o európskom platobnom rozkaze alebo konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) by sa mohli v strednodobom horizonte realizovať on-line. V súlade s pravidlami o ochrane údajov budú niektoré vnútroštátne registre postupne prepájané (napr. konkurzné registre osôb alebo podnikov).

Niektoré formality týkajúce sa legalizácie listín a dokumentov tiež predstavujú prekážku alebo nadmernú záťaž. Vzhľadom na možnosti využívania nových technológií vrátane rozvoja digitálneho podpisu by Únia mala zvážiť zrušenie všetkých formalít týkajúcich sa legalizácie verejných listín medzi členskými štátmi. V náležitých prípadoch by sa malo zvážiť vytvorenie európskych verejných listín.

Únia tiež posilní svoje právne predpisy na ochranu obetí porušenia právnych predpisov a ponúkne im dodatočnú podporu vo forme predpisov, ktoré jej umožnia poskytovať konkrétnu pomoc, najmä prostredníctvom európskych sietí.

3.4.2. Podpora hospodárskej činnosti

Európsky justičný priestor musí v rámci vnútorného trhu podporovať riadne fungovanie hospodárskej činnosti, a to najmä v období krízy.

Rýchlosť konaní, ako aj efektívnosť výkonu súdnych rozhodnutí , by sa mala posilniť prostredníctvom predbežných a ochranných opatrení (napríklad vytvorením európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov a posilnením transparentnosti majetku).

Okrem toho je potrebné zabezpečiť zmluvné vzťahy. Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov v oblasti zmluvného práva môžu hospodárskym subjektom brániť vo využívaní možnosti jednotného trhu v plnom rozsahu.

Na základe už dostupných prvkov by sa mali tiež pripraviť vzorové zmluvy medzi súkromnými osobami alebo medzi MSP, ktoré budú preložené do rôznych jazykov a ktoré budú môcť príslušné subjekty dobrovoľne využívať ako referenciu v obchodnom styku.

Okrem toho by sa mohlo zvážiť prijatie dobrovoľného , osobitného európskeho režimu pre potreby podnikov (28. režim). Tento režim, podobný režimom zriadeným v iných oblastiach vnútorného trhu, ako napr. režim európskej spoločnosti, európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov alebo ochrannej známky Spoločenstva, by prospel k rozvoju výmen v rámci Spoločenstva tým, že by sa ním zaviedol jednotný a priamo uplatniteľný právny rámec.

Regulácia obchodného práva prispeje k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. V tomto smere je možné zvážiť viacero typov činností: ustanovenie spoločných pravidiel, ktorým sa vymedzí právo obchodných spoločností, právo platné v oblasti poistných zmlúv a postúpenia pohľadávok, a konvergencia vnútroštátnych režimov v oblasti konkurzného konania bánk.

Súčasná finančná kríza poukázala na potrebu regulovať finančné trhy a predchádzať ich zneužívaniu. V kontexte smernice o zneužívaní trhu momentálne prebieha štúdia, ktorej výsledky budú čoskoro známe. V prípade potreby by Únia mohla zvážiť využívanie trestného práva na sankcionovanie podvodov, ktoré by mohli ohroziť hospodárstvo a finančný systém Európskej únie.

3.5. Posilnenie medzinárodnej prítomnosti Únie v justičnej oblasti

Na účely podpory vonkajšieho obchodu a zjednodušenia pohybu osôb musí Únia vytvoriť sieť bilaterálnych dohôd s kľúčovými hospodárskymi partnermi v oblasti uznávania a vykonávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Jednou možnosťou by mohlo byť otvorenie nového dohovoru z Logana (o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach) kľúčovým partnerom Únie. Zároveň by bolo možné pracovať na doručovaní písomností alebo získavaní dôkazov.

V trestnoprávnej oblasti by bolo potrebné vymedziť priority pre rokovania o zmluvách o vzájomnej právnej pomoci a vydávaní. Okrem toho Únia zabezpečí podporu nástrojov medzinárodnej justičnej spolupráce tým, že zriadi výmeny osvedčených postupov a skúseností s tretími krajinami.

Zo všeobecnejšieho hľadiska Únia musí naďalej systematicky podporovať sektor justície v partnerských krajinách s cieľom podporovať právny štát na celom svete. Európska únia sa bude naďalej venovať činnosti v oblasti zrušenia trestu smrti, mučenia i iného neľudského a ponižujúceho zaobchádzania.

4. EURÓPA, KTORÁ CHRÁNI

Európa ponúka nevyhnutný rámec na ochranu svojich občanov proti hrozbám, ktoré nezastavia hranice. Európska únia musí vytvoriť stratégiu vnútornej bezpečnosti , ktorá bude v súlade so základnými právami a bude vyjadrením spoločnej vízie riešenia výziev. Táto stratégia musí nadobudnúť podobu skutočnej solidarity medzi členskými štátmi. Umožní vyjasniť, čo je potrebné nechať v zodpovednosti vnútroštátnych orgánov, a čo sa naopak efektívnejšie vyrieši na európskej úrovni. Mala by sa opierať o rozhodovacie mechanizmy, ktoré umožnia stanoviť operačné priority. Zjednoduší mobilizáciu potrebných zdrojov v koordinovaných oblastiach činnosti, aby bolo možné predvídať a zvládnuť hlavné hrozby pre jednotlivcov alebo spoločenstvá.

Táto stratégia užitočným spôsobom doplní stratégiu vonkajšej bezpečnosti, ktorú Únia vypracovala, pričom takto posilní spojitosť medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami.

4.1. Posilnené prostriedky

Bezpečnosť Únie sa zakladá na integrovanom prístupe, v rámci ktorého odborníci v oblasti bezpečnosti zdieľajú spoločné zásady, optimalizujú výmenu informácií a opierajú sa o primerané technologické infraštruktúry.

4.1.1. Vytvorenie spoločnej kultúry

Na to, aby vnútroštátne subjekty postupne považovali európsky priestor za svoj prirodzený priestor činnosti, je nevyhnutné posilniť vzájomnú dôveru. Pre všetkých zainteresovaných odborníkov si to vyžaduje znásobiť výmeny skúseností a osvedčených postupov, najmä v oblasti etiky, ako aj spoločné vzdelávanie a činnosti. V tejto oblasti je potrebné stanoviť si ambiciózne ciele, napríklad v priebehu nasledujúcich piatich rokov poskytnúť školenie o európskych otázkach jednej tretine policajtov, colníkov a príslušníkov hraničnej stráže.

Mali by sa zaviesť osobitné výmenné programy (typu „ Erasmus “). O cielenej účasti tretích krajín, ako aj kandidátskych a susedných krajín, je možné rozhodnúť od prípadu k prípadu.

4.1.2. Kontrola informácií

Bezpečnosť Únie sa zakladá na výkonných mechanizmoch výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a európskymi subjektmi. Na tento účel musí Únia zriadiť európsky informačný model , ktorý sa bude zakladať na posilnení kapacity strategickej analýzy a zároveň na zlepšovaní zberu a spracovania operačných informácií. Tento model musí zohľadňovať existujúce rámce vrátane oblasti colníctva a umožniť riešenie výziev, ktoré sa týkajú výmeny informácií s tretími krajinami.

Na jednej strane by bolo vhodné vymedziť:

- kritériá zhromažďovania, zdieľania a spracovania informácií získaných na bezpečnostné účely pri rešpektovaní zásad ochrany údajov,

- monitorovací mechanizmus, ktorý umožní posúdiť fungovanie výmen informácií,

- metódy identifikácie budúcich potrieb,

- zásady politiky o medzinárodnom presune údajov z bezpečnostných dôvodov pri rešpektovaní prísnejších kritérií ochrany údajov.

Na druhej strane musí Únia značne posilniť svoju kapacitu analýzy a syntézy strategických informácií, ktoré má k dispozícii. V tomto zmysle by sa mali zlepšiť synergie medzi Europolom a agentúrou Frontex. Z tohto hľadiska sa musia lepšie koordinovať a mobilizovať aj siete styčných dôstojníkov, ktoré sú zavedené v členských štátoch alebo v tretích krajinách. Tieto opatrenia umožnia rýchlejšie prijímanie rozhodnutí o činnostiach, ktoré je nutné podniknúť na prevádzkovej úrovni.

4.1.3. Mobilizácia potrebných technologických nástrojov

Nové technológie musia dopĺňať a podporovať súčasný vývoj mobility a zároveň zabezpečovať bezpečnosť a slobodu ľudí.

V tomto zmysle je potrebné, aby sa zaviedli politiky, ktoré zabezpečia zvýšenú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v celej Európskej únii. Je vhodné zvýšiť úroveň štádia prípravy bezpečnosti a odolnosti kritických infraštruktúr vrátane tých, ktoré sa týkajú informačných a komunikačných technológií a služieb.

V rámci rozvoja európskeho informačného modelu sa Únia musí zamyslieť nad skutočnou štruktúrou informačných systémov a budovať na získaných skúsenostiach. To zabezpečí interoperabilitu technických riešení realizovaných na vnútroštátnej úrovni a existujúcich, ako aj budúcich, európskych systémov a ich súdržný vývoj prispôsobený stanoveným potrebám. Využívaním príslušných systémov takáto štruktúra okrem iného umožní úspory z rozsahu. Na vnútroštátnej úrovni zároveň umožní plánovanie investícií súvisiacich s cieľmi stratégie vnútornej bezpečnosti.

Činnosti výskumu a vývoja v oblasti bezpečnosti musia byť v súlade s prioritami stratégie vnútornej bezpečnosti a musia sa zameriavať na zlepšovanie interoperability a identifikáciu potrieb a príslušných technológií, ako aj potvrdenie výsledkov a rozvoj primeraných noriem. Výskumné činnosti by mali byť v súlade so skutočnými potrebami užívateľov a podporované vytváraním partnerstiev súkromného a verejného sektoru, ako na to poukazuje ESRIF[3]. Dostupné prostriedky na výskum a technologický vývoj sa musia využívať tak, aby naplnili očakávania užívateľom v celom rozsahu. Zároveň by sa mohlo zvážiť vytvorenie fondu pre vnútornú bezpečnosť .

4.2. Účinné politiky

Stratégia vnútornej bezpečnosti musí zahŕňať tri dodatočné oblasti činnosti, ktoré navzájom veľmi úzko súvisia: prehĺbenie policajnej spolupráce, úprava trestného práva a účinnejšie riadenie vstupu na územie.

4.2.1. Prehĺbenie efektivity policajnej spolupráce na európskej úrovni

Prvým cieľom policajnej spolupráce je boj proti typicky cezhraničnej trestnej činnosti . Práve na tejto úrovni môže Únia dokázať pridanú hodnotu svojej činnosti. Európsky informačný model uľahčí v tejto súvislosti prácu operačných útvarov, a to tak, že jasne identifikuje rôzne existujúce kanály výmeny informácií.

Je potrebné lepšie využívať potenciál Europolu , ktorý musí byť pravidelne informovaný o vytváraní spoločných vyšetrovacích tímov a zapojený do riešenia dôležitých cezhraničných operácií. Po tom, ako sa jasne definuje druh informácií, ktoré sú predmetom výmeny, bude potrebné zaviesť mechanizmy na ich automatický prenos do Europolu. Aby Europol zaistil súdne doriešenie svojich prípadov, musí posilniť vzťahy s Eurojustom. Europol by takisto mohol opäť vykonávať úlohy týkajúce sa poskytovania odborného vzdelávania v Európskej policajnej akadémii.

Europol musí takisto rozšíriť svoj medzinárodný rozmer, a to okrem iného prehĺbením vzťahov s regiónmi a štátmi, ktoré susedia s Úniou. Europol by mal posilniť svoje vzťahy s policajnými misiami v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a prispieť k presadzovaniu noriem a osvedčených postupov európskej policajnej spolupráce v tretích krajinách.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že účinnosť policajnej spolupráce by mala prispieť k vytváraniu úzkych vzťahov s tretími krajinami . Ak to bude potrebné, Únia bude musieť uzatvoriť dohody o policajnej spolupráci. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby sa činnosti Únie a členských štátov čo najviac dopĺňali.

Ďalším prioritným cieľom je zabrániť zločincom vo využívaní priestoru bez hraníc, aby unikli vyšetrovaniu a trestnému stíhaniu . Kritériom pre stanovenie úrovne spolupráce, či na regionálnej, vnútroštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, musí byť hľadanie operatívnej účinnosti. Medzi jednotlivými aktérmi na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni (Europol, OLAF, ak ide o ochranu finančných záujmov Únie, Interpol) sa musia vytvárať synergie. Musia sa prehĺbiť a sprístupniť skúsenosti z oblasti cezhraničnej regionálnej spolupráce: vytvorenie centrálneho modelu policajnej a colnej spolupráce, ktorý by sa mohol využívať pri takých udalostiach, akými sú športové súťaže (napríklad olympijské hry v roku 2012, Euro 2012) alebo veľké zhromaždenia, využívanie skúseností z cezhraničného posudzovania rizika spáchania trestného činu.

Pre Úniu je v prvom rade dôležité, aby bola schopná porovnať jednotlivé informácie a posilniť predchádzanie tak organizovanej trestnej činnosti, ako aj bežným trestným činom. Aby mohla Únia posúdiť vplyv svojej činnosti, musí sa vytvoriť štatistický nástroj na meranie miery kriminality. Okrem toho je potrebné vybudovať spoločný prístup , ktorý ponúkne rámec pre opatrenia miestnych a vnútroštátnych aktérov (tak orgánov činných v trestnom konaní, ako aj občianskej spoločnosti). Tento rámec bude vychádzať z výmeny osvedčených postupov a spoločného vypracovania noriem činnosti a hodnotiacich metód. Z výsledkov posúdenia činností Európskej siete na prevenciu kriminality (EUCPN) vyplýva, že je potrebné lepšie využívať jej potenciál. Uvažuje sa o osobitnej účasti prístupových krajín.

4.2.2. Trestné právo v službách ochrany občanov

Rozdiely medzi justičnými systémami jednotlivých členských štátov nemôžu v rámci boja proti cezhraničnej trestnej činnosti brániť činnosti justície.

Únia by mala vytvoriť komplexný systém získavania dôkazov v cezhraničných sporoch. Tento systém musí zahŕňať zavedenie skutočného európskeho príkazu na získanie dôkazov , ktorý nahradí všetky existujúce právne nástroje. Automatické uznávanie a uplatňovanie tohto nástroja v celej Únii podporí pružnú a rýchlu spoluprácu medzi členskými štátmi. Nástroj stanoví lehotu na vykonanie a v čo najväčšej miere obmedzí dôvody na zamietnutie. Rovnako sa musia preskúmať:

- európsky právny rámec týkajúci sa dôkazu v elektronickej podobe,

- európsky systém týkajúci sa príkazu na predstúpenie pred súd, v ktorom sa zohľadní možnosť videokonferencie,

- minimálne zásady zjednodušenia vzájomného uznávania dôkazov medzi štátmi, vrátane vedeckých dôkazov.

Vzhľadom na nedávne zmeny právneho rámca Eurojustu , je takisto potrebné pokračovať v upevňovaní jeho pozície , a to najmä v oblasti vyšetrovania cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti.

Je potrebné pokračovať v budovaní systému výmeny informácií uvedených v registroch trestov (ECRIS) a posúdiť fungovanie týchto výmen. Prepojenosť registrov trestov musí umožňovať predchádzať trestným činom (napríklad pri prístupe k niektorým typom práce, a to najmä pokiaľ súvisia s deťmi). ECRIS sa musí okrem iného vzťahovať aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý boli v Únii odsúdení.

Rovnako sa musí posilniť aj právo na obhajobu. Dosiahnutie pokroku v tejto oblasti je dôležité nielen pre zachovanie práv jednotlivca, ale aj pre zaistenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a dôvery občanov v Úniu. Na základe akčného plánu rozdeleného na jednotlivé témy sa práce na minimálnych spoločných zárukách budú môcť rozšíriť aj na zaistenie prezumpcie neviny a na dočasné zadržanie (trvanie a overenie dôvodov zadržania).

Nakoniec, vzhľadom na to, že väzenie je často miestom trestnej činnosti a radikalizácie, je potrebné uvažovať o programe Spoločenstva, ktorý umožní financovanie pilotných projektov členských štátov v oblasti hľadania iných alternatív ako väzenie.

4.2.3. Zaručenie lepšej bezpečnosti pri vstupe na územie

Vo svete narastajúcej globalizácie musí Únia zjednodušiť mobilitu a zároveň zaistiť bezpečnosť osôb, a to prostredníctvom zjednoteného prístupu kontroly vstupu na územie .

4.2.3.1. Kontrola a sledovanie hraníc

Základom pre rozvoj integrovaného riadenia hraníc je ďalšia aktualizácia schengenského acquis a upevňovanie spolupráce s cieľom zaručiť lepšiu koordináciu cieľov kontroly rôznych tokov (majetku a osôb). Zachovanie vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti musí ísť ruka v ruke s úplným rešpektovaním ľudských práv a prístupom k medzinárodnej ochrane.

Operačná spolupráca medzi členskými štátmi prostredníctvom agentúry FRONTEX sa musí zlepšiť. Agentúra musí zohrávať ústrednú úlohu v budúcom integrovanom nástroji sledovania vonkajších hraníc. Musia sa posilniť jej operačné kapacity, najmä prostredníctvom budúcich regionálnych a/alebo špecializovaných úradov: prioritami sú riadiace kapacity, pokiaľ ide o dobrovoľné akcie, využívanie vlastných prostriedkov a schopnosť ľahšie zmobilizovať zamestnancov potrebných na vedenie operácií.

Druhy kontrol (bezpečnosť, prisťahovalectvo, colnice) na hraničných priechodoch sa musia zracionalizovať, najmä tak, že osobná doprava sa na hraničných priechodoch oddelí od komerčnej dopravy. V niektorých prípadoch bude táto racionalizácia znamenať zlepšenie existujúcich infraštruktúr a lepšie využívanie nových technológií (biometrické znaky atď.). Užšia spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi umožní zjednodušiť postupy, ktoré uľahčia prechod cez hranice. Takisto umožní optimálne využitie prostriedkov.

Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať situácii zraniteľných osôb a skupín . Prioritami v tejto súvislosti musia byť potreby v oblasti medzinárodnej ochrany a prijímanie maloletých osôb bez sprievodu. Základom pri prijímaní osôb zadržaných pri prekračovaní vonkajších hraníc bude koordinácia činností agentúry FRONTEX a Európskeho podporného úradu pre azyl. V tejto súvislosti bude musieť Európska únia zvážiť objasnenie medzinárodných pravidiel, pokiaľ ide o potreby námornej kontroly a sledovania, pričom musí zohľadniť základnú povinnosť, ktorou je záchrana osôb na mori.

Budovanie Európskeho systému hraničného dozoru ( EUROSUR ) bude pokračovať. V roku 2013 by sa mala vytvoriť spolupráca medzi členskými štátmi a agentúrou FRONTEX týkajúca sa vzájomnej výmeny informácií o sledovaní východných a južných hraníc.

Európska únia sa bude snažiť rozvíjať a upevňovať vzťahy s tretími krajinami v oblasti integrovaného riadenia hraníc.

4.2.3.2. Informačné systémy

Dobudujú sa systémy SIS II a VIS[4] , a to spôsobom, aby sa stali plne operatívnymi. Ich riadenie by mohla zabezpečovať nová agentúra.

Zavedie sa systém elektronického registra informácií o vstupoch/výstupoch na územie členských štátov Európskej únie, ako aj programy registrácie cestujúcich. Ich príprava by mohla byť úlohou tejto novej agentúry a mali by začať fungovať od roku 2015. Únia sa vyjadrí aj k možnosti zavedenia európskeho systému predbežných cestovných povolení.

4.2.3.3. Vízová politika

Únia musí najprv účinne zaviesť nástroje, ktoré má k dispozícii. Nadobudnutie účinnosti nového vízového kódexu, ako aj postupné rozširovanie systému VIS zaručia väčšiu súdržnosť a účinnosť. Vízová politika predstavuje okrem iného dôležitú páku vonkajšej politiky Únie. V tejto súvislosti sa musí integrovať do širšej vízie a zohľadniť pri tom rôzne priority vnútornej a vonkajšej politiky.

Postupné zavádzanie systému VIS budú sprevádzať regionálne programy konzulárnej spolupráce . Budú medzi ne patriť: odborné vzdelávanie na európskej úrovni pre konzulárnych pracovníkov členských štátov, systematické plánovanie vytvárania spoločných centier na podávanie žiadostí alebo dohody o zastúpení medzi členskými štátmi, informačné kampane a dvíhanie povedomia v príslušných krajinách a vytvorenie pravidelného dialógu s týmito krajinami.

V súvislosti s týmto strategickým plánovaním je potrebné posúdiť možnosť podporiť uzatvorenie nových dohôd o zjednodušení v oblasti vydávania víz. Použiteľnosť biometrických cestovných pasov bude podmienkou k uzavretiu takýchto rokovaní, ktoré by sa mali takisto týkať readmisie osôb s neoprávneným pobytom.

Pozitívne a negatívne zoznamy sa budú pravidelne aktualizovať na základe systematického hodnotenia situácie v príslušných tretích krajinách. Kritéria hodnotenia budú: bezpečnosť cestovných dokladov, kvalita kontroly na hraniciach, kontrola politiky v oblasti azylu a prisťahovalectva, účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti a rešpektovanie ľudských práv, ako aj súdržnosť s vonkajšou politikou EÚ vo vzťahu k týmto krajinám. V súvislosti s touto otázkou sa musia využiť všetky možnosti politického dialógu.

Únia však musí ísť ešte ďalej a uvažovať o vytvorení spoločného európskeho schengenského víza . Toto vízum musí vydávať spoločný konzulárny úrad na základe kritérií, ktoré zaručia rovnosť zaobchádzania s jednotlivými žiadateľmi. Vydávanie víza by sa okrem iného malo postupne zakladať nie na domnienke rizika vyplývajúceho zo štátnej príslušnosti, ale na posúdení rizika, ktoré predstavuje daný jednotlivec . Tento vývoj bude možný zavedením systémov v dlhšom časovom horizonte, ktoré umožňujú zaznamenávanie predbežných informácií o osobách želajúcich si vstúpiť na územie niektorého z členských štátov Európskej únie.

4.3. Spoločné ciele

V boji proti určitým typom ohrozenia, ktoré si vyžadujú osobitnú koordinovanú činnosť, môže Únia prispieť skutočnou pridanou hodnotou. Stratégia vnútornej bezpečnosti sa musí sústrediť na tieto oblasti.

4.3.1. Boj proti medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti

Európa si musí stanoviť priority trestnej politiky, a to vymedzením určitých druhov trestnej činnosti, proti ktorým prednostne zmobilizuje nástroje, ktoré má k dispozícii. Tieto oblasti pilotnej činnosti poslúžia ako „laboratórium nápadov a metód“. Boj proti týmto druhom trestnej činnosti si bude vyžadovať systematizáciu výmeny informácii, plné využitie európskych vyšetrovacích nástrojov a v prípade potreby vytvorenie spoločných vyšetrovacích techník a spoločných techník predchádzania trestnej činnosti. Takto testované metódy sa potom budú môcť uplatniť na iné osobitne závažné formy trestnej činnosti, ktoré majú cezhraničný rozmer, ako napríklad obchodovanie so zbraňami alebo pirátstvo.

Obchodovanie s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi sa považuje za závažný trestný čin proti ľudským právam. V rámci boja proti tomuto javu sa musia zmobilizovať všetky prostriedky, ktoré kombinujú predchádzanie tomuto činu, represiu a ochranu obetí.

Pokiaľ ide o predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, musí sa posilniť účasť občianskej spoločnosti a koordinácia medzi príslušnými orgánmi, útvarmi, sieťami a agentúrami. Tretie krajiny sa musia vyzývať k ratifikácii a uplatňovaniu príslušných medzinárodných nástrojov.

Konzulárne úrady v krajinách pôvodu sa musia zmobilizovať s cieľom zabrániť podvodom pri vydávaní víz. V krajinách pôvodu by sa mohli v spolupráci s miestnymi orgánmi konať informačné kampane určené pre potenciálne obete, najmä ženy a deti.

Boj proti zločineckým sieťam si vyžaduje výmenu informácií a strategickú analýzu v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu. S cieľom predísť obchodovaniu s ľuďmi, najmä s maloletými osobami, je takisto potrebné posilniť kontroly na hraniciach.

Obete musia byť chránené a musí sa im poskytnúť pomoc prostredníctvom rôznych opatrení: zbavenie trestnej zodpovednosti, legalizácia pobytu, vytvorenie mechanizmov náhrady škody, pomoc pri opätovnom začlenení do spoločnosti v krajine pôvodu v prípade dobrovoľného návratu, a to aj z dôvodu uľahčenia ich spolupráce na vyšetrovaní.

Sexuálne zneužívanie detí a detská pornografia

10 % až 20 % detí v Európe je vystavených riziku sexuálneho zneužitia. Ochrana detí proti tomuto nebezpečenstvu je významným článkom stratégie práv detí. Únia musí vyvinúť nástroje na predchádzanie tomuto zločinu. Aby sa predišlo opakovanému spáchaniu trestného činu, Únia musí podporovať napríklad výmenu informácií medzi členskými štátmi o osobách odsúdených za pedofíliu.

Boj proti detskej pornografii na internete s cieľom identifikovať a zatvoriť alebo zablokovať prístup k webovým stránkam s detskou pornografiou pri rešpektovaní príslušných postupov si vyžaduje úzku spoluprácu so súkromným sektorom. V tejto súvislosti musí byť hnacou silou Europol, a to vyvinutím platformy pre online signalizáciu stránok s detskou pornografiou, ktorá zjednoduší účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Tento prístup sa doplní o činnosti podporované v rámci Programu pre bezpečnejší internet v rokoch 2009 – 2013.

Nakoniec, na zavedenie mechanizmov na zrušenie IP adresy poskytovateľov prístupu k takýmto stránkam a na uľahčenie rýchleho zrušenia webových stránok mimo Európy je nevyhnutná aktívna politika spolupráce na medzinárodnej úrovni.

Počítačová kriminalita

Digitálna ekonomika patrí medzi dôležité rozvojové faktory. Únia musí podporovať politiky, ktoré zaručujú vysokú úroveň bezpečnosti sietí.

Únia musí jasne vymedziť pravidlá súdnej príslušnosti a právny rámec platný pre kybernetický priestor, aby podporila cezhraničné vyšetrovania. Je potrebné zaviesť právny rámec, ktorý umožní uzatváranie dohôd o spolupráci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a operátormi. Tieto dohody umožnia rýchlejšie reagovať v prípade kybernetického útoku. Činnosti členských štátov sa musia okrem iného lepšie koordinovať prostredníctvom osobitnej siete zoskupujúcej osoby zodpovedné za boj proti počítačovej kriminalite na úrovni členských štátov. Ústrednú úlohu na európskej úrovni bude aj v tomto prípade zohrávať Europol, a to vytvorením európskej platformy pre signalizáciu trestnej činnosti.

Hospodárska kriminalita

Únia musí obmedziť možnosti, ktoré ponúka globalizované hospodárstvo organizovanej trestnej činnosti, a to najmä v kontexte krízy zvyšujúcej zraniteľnosť finančného systému, a vytvoriť vhodné prostriedky s cieľom účinne reagovať na tieto výzvy. Musí sa rozvinúť vyšetrovacia schopnosť a schopnosť analýzy trestnej činnosti v oblasti financií , a to prostredníctvom vzájomnej výmeny zdrojov v oblasti odborného vzdelávania.

Pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, finančné spravodajské jednotky musia lepšie koordinovať svoju prácu. V rámci európskeho informačného modelu by ich analýzy mohli byť zdrojom pre databázu podozrivých transakcií, napríklad v rámci Europolu. Okrem iného sa musia zmobilizovať a skoordinovať všetky dostupné informačné zdroje s cieľom identifikovať podozrivé operácie presunu hotovosti.

Daňové podvody a korupcia v súkromnom sektore sa musia výraznejšie potlačiť. Na finančných trhoch sa musí zlepšiť včasné zisťovanie podvodného konania spočívajúceho v zneužívaní trhu (obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia trhov), ako aj finančných podvodov. V prípade potreby je potrebné stanoviť trestné sankcie, najmä pre zainteresované právnické osoby.

Po tom, ako sa stanoví právny rámec povoľujúci konfiškáciu a zhabanie majetku, bude potrebné čo najskôr vytvoriť európsku sieť úradov na vymáhanie majetku získaného z trestnej činnosti.

Únia si musí takisto stanoviť ciele v oblasti transparencie a boja proti korupcii . Na základe pravidelného zhodnotenia úsilia, ktoré vynaložili Únia a členské štáty, bude potrebné podporiť výmenu osvedčených postupov v oblasti predchádzania a represie, najmä v rámci siete proti korupcii, a na základe existujúcich systémov a spoločných kritérií rozvinúť indikátory[5], ktoré umožnia merať úsilie vynaložené v boji proti korupcii. Zvýšená pozornosť sa bude venovať antikorupčným opatreniam v určitých oblastiach acquis (verejné obstarávanie, finančná kontrola atď.).

Falšovanie predstavuje nebezpečné riziko pre spotrebiteľov a hospodárstvo. Únia musí na jednej strane zlepšiť posudzovanie tohto javu, zohľadniť represívne aspekty v práci budúceho európskeho strediska pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva a na druhej strane musí podporovať harmonizáciu trestných sankcií v právnych predpisoch členských štátov (v rámci už predložených návrhov Komisie), pokiaľ ide o trestné činy spáchané v obchodnej oblasti.

Únia takisto prispeje k posilneniu medzinárodného právneho nástroja s cieľom uľahčiť boj proti takýmto formám hospodárskej kriminality a podporiť kapacity partnerských krajín v tejto oblasti.

Protidrogová stratégia

Protidrogová stratégia EÚ (2005 – 2012) uprednostňuje globálny a vyrovnaný prístup založený na súčasnom obmedzení ponuky a dopytu. Táto stratégia sa skončí počas trvania štokholmského programu. Bude sa musieť obnoviť na základe dôkladného posúdenia protidrogového akčného plánu realizovaného v rokoch 2009 – 2012, ktoré Komisia uskutoční za podpory Europolu a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť.

Činnosť Únie musí zohľadňovať štyri zásady:

- zlepšenie koordinácie a spolupráce na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, najmä s určitými regiónmi sveta,

- podpora súdržného šírenia vyváženého prístupu k problému drog v medzinárodných organizáciách a v spolupráci s tretími krajinami,

- mobilizácia občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom posilnenia iniciatív, akými je Európska akcia v oblasti drog,

- zintenzívnenie výskumných prác a informovania s cieľom získať prístup k dôveryhodným údajom.

4.3.2. Obmedzenie nebezpečenstva teroristickej hrozby

Únia musí zaručiť mobilizáciu všetkých nástrojov určených na boj proti terorizmu. Vnútroštátne orgány musia vyvinúť mechanizmy na predchádzanie terorizmu, ktoré budú predovšetkým schopné zaznamenať hrozbu včas.

V súvislosti s touto otázkou sa za prioritné považujú tri oblasti.

Na základe posúdenia účinnosti vnútroštátnych politík sa musia rozšíriť iniciatívy zamerané na boj proti radikalizácii na všetkých citlivých miestach (najmä vo väzniciach a vzdelávacích inštitúciách). Aby sa podchytili všetky faktory, ktoré sú pôvodcami tohto javu, a podporili sa stratégie na odstránenie terorizmu, musí sa prehĺbiť spolupráca s občianskou spoločnosťou. Zároveň sa musí rozvinúť dialóg medzi jednotlivými kultúrami a náboženstvami, aby sa rozšírili poznatky a porozumenie medzi jednotlivými komunitami. Zintenzívnenie boja proti xenofóbii takisto prispeje k eradikácii problému radikalizácie.

Využívanie internetu na teroristické účely musí byť pod prísnym dohľadom, a to najmä posilnením operačných kapacít orgánov zodpovedných za kontrolu. Bude potrebné vyvinúť vhodné technické prostriedky a zintenzívniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom. Cieľom je obmedziť šírenie teroristickej propagandy a podporu teroristických operácií v praxi. Táto spolupráca musí takisto zjednodušiť identifikáciu členov teroristických sietí.

Nástroje na boj proti financovaniu terorizmu sa musia prispôsobiť novým potenciálne citlivým miestam vo finančnom systéme a novým platobným metódam, ktoré teroristi používajú. Je potrebné vyvinúť mechanizmus umožňujúci adekvátne sledovanie finančných tokov, ako aj účinnú a transparentnú identifikáciu osôb alebo skupín, ktoré by mohli terorizmus financovať. Musia sa vypracovať odporúčania pre charitatívne organizácie, ktorých cieľom bude zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť.

Únia zaručí súlad svojich politík s medzinárodnými normami a bude zastávať aktívnu úlohu v boji proti terorizmu na rôznych multilaterálnych fórach, najmä v Organizácii Spojených národov.

Zvládnutie nebezpečenstva terorizmu si okrem iného vyžaduje aj konkrétne opatrenia na jeho predchádzanie. Aby bolo možné uskutočniť analýzu teroristickej hrozby na európskej úrovni, musí sa v spolupráci s Europolom vypracovať metodológia vychádzajúca zo spoločných parametrov. Bude potrebné zaviesť program Spoločenstva na ochranu kritickej infraštruktúry . Okrem dopravy a energetiky sa bude musieť tento program vzťahovať aj na iné infraštruktúry, ktoré sú životne dôležité pre obyvateľstvo a hospodársku činnosť (informatika). Materiál NRBC (jadrový, rádiologický, biologický a chemický), ktorý môže slúžiť na spáchanie teroristického útoku veľkého rozsahu, sa musí zaznamenávať a byť predmetom bezpečnostných opatrení a opatrení vysledovateľnosti. To si vyžaduje najmä spoluprácu so súkromným sektorom a zavedenie výstražného systému pre podozrivé transakcie. Zároveň sa musí zaviesť akčný plán Európskej únie týkajúci sa výbušnín a musí sa lepšie rozvinúť plán pre ich bezpečnosť. Takisto sa musí zaviesť právny rámec, ktorého predmetom budú hrozby spojené s prekurzormi.

5. PODPORA INTEGROVANEJšEJ SPOLOčNOSTI PRE OBčANA: ZODPOVEDNÁ A SOLIDÁRNA EURÓPA V OBLASTI PRISťAHOVALECTVA A AZYLU

Jednou z najdôležitejších výziev pre Európsku úniu do budúcich rokov je zabezpečiť účinné riadenie migračných tokov, a to v osobitnom kontexte starnúcej populácie. Úloha prisťahovalectva, pokiaľ ide o zvyšovanie počtu obyvateľstva Únie, je dôležitá a v dlhodobom horizonte bude jej prínos k hospodárskej výkonnosti Únie kľúčový.

Podľa oznámenia z júna 2008 bude prioritným cieľom nasledujúcich rokov rozvíjanie spoločnej politiky v oblasti prisťahovalectva a azylu. Solidarita musí ostať v centre pozornosti spoločnej politiky a Únia musí poskytovať väčšiu pomoc členským štátom, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. Zavedenie zásad a cieľov Paktu o prisťahovalectve a azyle bude v nasledujúcich rokoch základom činnosti Únie a bude sa pravidelne prejednávať na zasadnutiach Európskej rady.

Osobitná pozornosť sa musí venovať finančným intervenciám v oblasti riadenia migrácie: musí sa vykonať posúdenie, ktorého cieľom bude stanoviť, či štruktúra a kritériá pre rozdelenie súčasných vnútorných nástrojov naďalej zodpovedajú potrebám členských štátov a novým migračným javom.

5.1. Dynamická politika prisťahovalectva

Politika prisťahovalectva musí byť súčasťou dlhodobej vízie a dôraz sa musí klásť na rešpektovanie základných práv a ľudskej dôstojnosti. Takisto musí byť schopná riadiť zvýšenú mobilitu, ktorú so sebou prináša globalizovaný svet, a musí prikladať väčšiu hodnotu sociálnemu, hospodárskemu a kultúrnemu pokroku.

5.1.1. Súdržnosť globálneho prístupu

Otázky migrácie musia byť neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie. Spoločné riadenie migračných tokov si vyžaduje skutočnú spoluprácu s tretími krajinami. Globálny prístup predstavuje súdržný a novátorský rámec, ktorý by sa mal prehĺbiť. Na tento účel Únia a členské štáty musia:

- aktívne pracovať na zintenzívnení dialógu a upevnení partnerstva s tretími krajinami, regiónmi a kontinentmi a sústavne do tohto dialógu a spolupráce zapájať krajiny pôvodu, určenia a tranzitu. Afrika, ako aj východná a juhovýchodná Európa sa budú aj naďalej považovať za priority, avšak tým sa nevylučuje možnosť nadviazania dialógu a úzkej spolupráce s Latinskou Amerikou, Karibikom a Áziou,

- zvážiť uzatvorenie nových osobitných dohôd, ktoré budú zahŕňať tri dimenzie globálneho prístupu – kontrola nelegálnej migrácie (vrátane readmisie a podpory v prípade dobrovoľného návratu a reintegrácie), podpora mobility a legálneho prisťahovalectva, prínos k rozvoju, a to všetko podľa modelu partnerstiev v oblasti mobility,

- zaviesť účinný a solidárny systém predchádzania nelegálnej migrácii, riadenia legálnej migrácie a podpory migrantom, ktorí potrebujú ochranu a azyl. Takýto systém je potrebné zaviesť najmä v oblasti Stredozemného mora,

- dôsledne využívať všetky nástroje migračnej politiky , najmä migračné profily, programy kyvadlovej migrácie, platformy spolupráce a posilniť postavenie partnerstiev v oblasti mobility ,

- účinnejšie kontrolovať nelegálne prisťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi , šírením informácií o migračných trasách a podporovaním spolupráce v oblasti sledovania a kontroly hraníc, ako aj uľahčovaním readmisie prostredníctvom podpory dodatočných opatrení v prípade návratu,

- vyvinúť ďalšie iniciatívy v oblasti migrácie a rozvoja : zjednodušiť prevod finančných prostriedkov a zohľadniť pokles prevodov vyplývajúci z finančnej krízy, zaručiť účasť komunít migrantov v rozvoji ich krajiny alebo regiónu pôvodu, obmedziť únik „mozgov“,

- mobilizovať rôzne nástroje spolupráce Únie s cieľom posilniť schopnosť ústredných, regionálnych a miestnych orgánov tretích krajín vysporiadať sa s otázkami migrácie, ako aj s cieľom zlepšiť schopnosti tretích krajín v poskytovaní primeranej ochrany,

Únia musí takisto využiť súvislosti medzi politikou prisťahovalectva a ostatnými politikami, akými je sociálna, hospodárska alebo obchodná politika.

5.1.2. Spoločná politika v súlade s potrebami trhu práce

Hospodárska migrácia musí lepšie zodpovedať potrebám trhu práce v členských štátoch. To umožní predovšetkým lepšie zohľadniť schopnosti prisťahovalcov a uľahčiť ich integráciu. Únia musí vytvoriť spoločný rámec vo forme pružného systému prijímania migrantov, ktorý umožní prispôsobiť sa zvýšenej mobilite a potrebám vnútroštátnych trhov práce. Tento spoločný rámec bude plne rešpektovať právomoci členských štátov pri určovaní počtu vstupov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých cieľom je nájsť si prácu. Osobitnú pozornosť je potrebné v tomto kontexte venovať dvom otázkam: rozsahu mobility prisťahovalcov v rámci Európy a dôsledkom straty zamestnania na platnosť pobytu.

Aby sa zjednodušila analýza a pochopenie migračných javov, mala by sa preskúmať otázka vytvorenia monitorovacej funkcie[6], ktorá umožní systematické šírenie a využívanie disponibilných štúdií a zdrojov a sprístupní porovnateľné údaje o migrácii. Zabezpečí sa koordinácia medzi týmto nástrojom a existujúcimi sieťami, ktoré sa zaoberajú otázkami migrácie.

Okrem iného je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že schopnosti prisťahovalcov zodpovedajú potrebám trhu práce členských štátov. Organizácia prisťahovalectva sa preto musí zakladať na celkovom posúdení schopností , ktoré bude Európa potrebovať do roku 2020, a musí zohľadňovať hospodársku situáciu.

Stanoviť potreby však nestačí. Takisto je potrebné zaistiť, aby dopyt zodpovedal ponuke a naopak. Na tieto účely by sa malo zvážiť vytvorenie európskej platformy pre dialóg . Táto platforma by umožnila stanoviť, ako čo najlepšie riadiť migráciu pracovnej sily a aké úpravy sú potrebné z hľadiska právneho a inštitucionálneho rámca. Zoskupovala by zamestnávateľov, odbory a úrady práce členských štátov, personálne agentúry a iné zainteresované strany. Dôležitým prvkom v tomto kontexte bude aj vzájomné uznávanie kvalifikácií a schopností medzi Európskou úniou a tretími krajinami.

5.1.3. Proaktívna politika vychádzajúca z európskeho štatútu legálnych prisťahovalcov

Aby sa čo najlepšie využili pozitívne účinky legálneho prisťahovalectva v prospech všetkých – krajín pôvodu a určenia, hostiteľských spoločností a prisťahovalcov – je potrebné zaujať jasný, transparentný a spravodlivý prístup, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť. Na tento účel je potrebné prijať Kódex prisťahovalca , ktorým sa legálnym prisťahovalcom zaručia jednotné práva porovnateľné s právami občanov Spoločenstva. Takáto kodifikácia existujúcich právnych textov bude v prípade potreby zahŕňať úpravy potrebné na zjednodušenie alebo rozšírenie existujúcich opatrení a na zlepšenie ich účinného uplatňovania.

Jedným z hlavných dôvodov prisťahovalectva je zlúčenie rodiny, ktoré predstavuje vysoký podiel legálneho prisťahovalectva. Únia musí prijať spoločné pravidlá na účinné riadenie prílevu migrantov, ktorí využívajú možnosť zlúčenia rodiny . Vzhľadom na to, že medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov existuje len malý súlad, malo by sa uvažovať o revízii príslušnej smernice, ktorej by mali predchádzať rozsiahle konzultácie.

Možnosť hospodárskeho, ako aj kultúrneho obohatenia vyplývajúceho z prisťahovalectva sa dá využiť len zlepšením integrácie v hostiteľských krajinách . Toto zlepšenie je možné dosiahnuť nielen vynakladaním väčšieho úsilia zo strany štátu a regionálnych a miestnych orgánov, ale takisto zvýšenou účasťou tak hostiteľskej spoločnosti, ako aj prisťahovalcov samých. Mohol by sa vyvinúť spoločný koordinačný mechanizmus, ktorý podporí činnosť členských štátov v rámci spoločného referenčného rámca:

- určenie spoločných praktík a európskych vzorov s cieľom zjednodušiť integračný proces, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré sa prisťahovali len nedávno. Tieto praktiky budú zahŕňať základné prvky, akými sú prípravné a jazykové kurzy, pevný záväzok hostiteľskej spoločnosti a aktívna účasť prisťahovalcov na všetkých aspektoch spoločného života,

- navrhnutie spoločných indikátorov na posúdenie integračnej politiky,

- odstránenie bariér vo vzťahu k ostatným politikám ako vzdelávanie, odborná príprava, kultúra, zamestnanosť, viacjazyčnosť a mládež. Musí sa zdôrazniť kľúčová úloha, ktorú majú v tejto otázke školy, najmä tie, ktoré poskytujú pedagogické vzory, ktoré sú nositeľmi európskych hodnôt,

- lepšia konzultácia s občianskou spoločnosťou a jej vyššia účasť prostredníctvom portálu a európskeho fóra pre integráciu.

5.1.4. Lepšia kontrola nelegálneho prisťahovalectva

Základným prvkom rozvoja spoločnej politiky v oblasti legálneho prisťahovalectva je predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu a jeho obmedzenie pri rešpektovaní ľudských práv, ako aj zníženie a obmedzenie súvisiacej trestnej činnosti. Predovšetkým je potrebné podporiť boj proti zločineckým sieťam.

Proti nelegálnemu zamestnávaniu je potrebné bojovať preventívnymi a represívnymi opatreniami, pričom je potrebné zabezpečiť ochranu migrantom, ktorí sú jeho obeťami. Je potrebné podporiť a monitorovať vykonávanie smernice, v ktorej sa stanovujú sankcie proti takýmto zamestnávateľom.

V prípade nelegálneho prevádzania ľudí a obchodovania s nimi je potrebné uplatňovať nulovú toleranciu. Aby sa zvýšili kontroly najmä na pracoviskách, ale aj zjednodušili podmienky vydávania povolení na pobyt obetiam, je potrebné investovať príslušné ľudské a finančné zdroje.

Musí pokračovať zavádzanie účinnej politiky vyhostenia a návratu , pričom sa musia rešpektovať práva a dôstojnosť osôb. V decembri 2010 vstúpia do platnosti pravidlá stanovené v smernici o návrate. Vykonávanie tejto smernice bude pozorne sledované, a to najmä pokiaľ ide o účinné vykonávanie opatrení vyhostenia, zadržanie, opravné prostriedky a zaobchádzanie so zraniteľnými osobami. Navyše musí byť doplnená o intenzívnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Na základe posúdenia tohto právneho predpisu je z dlhodobého hľadiska potrebné prijať zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí o vyhostení. Plný účinok prinesie tejto zásade povinná registrácia zákazov vstupu v systéme SIS.

Musí sa podporovať a aktívne uprednostňovať možnosť dobrovoľného návratu , najmä v rámci existujúcich finančných nástrojov. Opatrenia vyhostenia sa však kvôli právnym a praktickým prekážkam často nemôžu uskutočniť. Keďže neexistujú jasné pravidlá, je vhodné uvažovať o možnosti zaviesť po preskúmaní potrieb a praktík členských štátov spoločné normy týkajúce sa prevzatia zodpovednosti za nelegálnych prisťahovalcov, ktorých nemožno vyhostiť . Vzhľadom na to, že ide o problém regularizácie , musí sa zlepšiť výmena informácií medzi členskými štátmi. Na jej vykonávanie by sa mohli zaviesť usmernenia.

Ďalší osobitný problém, ktorý sa musí dôkladne preskúmať, predstavujú maloletí bez sprievodu , ktorí nelegálne vstupujú na územie Únie. Po tomto preskúmaní sa prijme akčný plán, ktorého cieľom bude konsolidovať a doplniť platné právne a finančné nástroje a posilniť formy spolupráce s krajinami pôvodu, vrátane zjednodušenia návratu maloletých do ich krajiny pôvodu.

5.2. Azyl: spoločný priestor ochrany založený na solidarite

V roku 2008 bolo v Európskej únii predložených približne 240 000 žiadostí o azyl. Niektorých členských štátov sa táto otázka týka viac ako iných, a to buď z dôvodu počtu predložených žiadostí alebo z dôvodu percentuálneho podielu žiadostí k počtu ich obyvateľstva.

Únia musí pokračovať v začatej práci a stať sa skutočným spoločným priestorom ochrany a solidarity , ktorý je založený na rešpektovaní základných práv, prísnych normách ochrany a všeobecnom zlepšení kvality vnútroštátnych systémov, pričom sa musí posilniť boj proti zneužívaniu.

5.2.1. Jednotný priestor ochrany

Únia dosiahla významný pokrok vo vytváraní spoločného európskeho azylového systému, ktorý je v plnej miere založený na ženevskom dohovore a ďalších platných medzinárodných nástrojoch. Za posledných desať rokov sa stanovilo spoločné jadro noriem. Návrhy právnych predpisov v druhej fáze harmonizácie sa musia rýchlo prijať. Cieľom je zaviesť jednotný azylový postup a jednotný štatút medzinárodnej ochrany najneskôr do roku 2012.

Na operačnej úrovni musí Únia zabezpečiť nástroje potrebné na rozšírenie kapacít Európskeho podporného úradu pre azyl. Všetci úradníci zodpovední za vybavovanie žiadostí o azyl v členských štátov musia prejsť spoločnými modelmi odbornej prípravy. Takisto sa im umožní prístup k aktuálnym informáciám o krajinách pôvodu. Na tomto procese sa musia zúčastniť súdy jednotlivých členských štátov. Na základe posúdenia sa budú môcť úlohy úradu v roku 2013 rozšíriť s cieľom zohľadniť pokrok v oblasti solidarity a rozdelenia zodpovednosti.

Dôkladná kontrola a riadne uplatňovanie acquis musia zaručovať dôveryhodnosť tohto systému, ako aj vzájomnú dôveru členských štátov v riadnu správu ich príslušných azylových systémov. Mohli by sa zaviesť mechanizmy pravidelného hodnotenia, ktoré budú slúžiť na zjednodušenie zosúladenia azylových systémov v jednotlivých členských štátoch.

Takisto sa musí zlepšiť integrácia osôb, ktorým plynú výhody z medzinárodnej ochrany, pričom sa musia zohľadniť podmienky ich príchodu do Únie. V tejto súvislosti je potrebné nájsť riešenia pre žiadateľov o azyl, ktorí nezískajú štatút utečenca alebo dočasnú ochranu, ale zároveň nemôžu byť kvôli osobitným dôvodom vyhostení.

Transpozícia a zavádzanie právnych nástrojov druhej fázy, ako aj pokrok v zosúlaďovaní praktík a sprievodných opatrení budú predmetom dôkladnej analýzy. Európska únia preto do konca roka 2014 formálne schváli zásadu vzájomného uznávania všetkých jednotlivých rozhodnutí o udelení štatútu ochrany, ktoré prijímajú orgány zodpovedné za riešenie žiadostí o azyl, čím sa umožní presun ochrany bez toho, aby musel európsky zákonodarca schváliť osobitné nástroje.

5.2.2. Rozdelenie zodpovednosti a solidarita medzi členskými štátmi

Musí sa zaviesť skutočné rozdelenie zodpovednosti, pokiaľ ide o prijímanie a integráciu utečencov. Aj keď Únia v súčasnosti uprednostňuje riadiť sa podľa všeobecných princípov dublinského systému, musí zvážiť aj nové možnosti.

Je potrebné zvážiť zavedenie systému vnútorného presídľovania osôb, ktorým plynú výhody z medzinárodnej ochrany v rámci členských štátov, a to na základe dobrovoľného a koordinovaného prístupu. Prvá fáza bude pozostávať zo zavedenia systematického plánovania rozpočtových prostriedkov v rámci Európskeho fondu pre utečencov v zmysle solidarity medzi členskými štátmi. V rámci tohto plánovania sa budú musieť zohľadňovať objektívne kritériá. Tento mechanizmus bude môcť zahŕňať podporu na vytváranie trvalých platforiem pre prijímanie a tranzit v určitých členských štátoch, ako aj osobitné opatrenia týkajúce sa organizácie partnerstva s UNHCR. Zároveň s týmto prvým prístupom sa bude musieť preskúmať realizovateľnosť a právne a praktické dosahy jednotného vybavovania žiadostí o azyl v rámci Únie, ako aj mimo nej. Toto preskúmanie sa uskutoční v súčinnosti so spoločným európskym azylovým systémom a pri rešpektovaní príslušných medzinárodných noriem. Na základe týchto preskúmaní a zhodnotenia mechanizmu počiatočnej solidarity by sa od roku 2013 mohlo uvažovať o systéme ustálenej solidarity . Tento systém bude koordinovať podporný úrad.

Musí sa preskúmať finančná solidarita v rámci Európy . Už desať rokov funguje prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov, ktorý podporoval po sebe nasledujúce fázy harmonizácie. Musia sa stanoviť nové kritériá rozdelenia zdrojov alebo oblasti intervencie, pričom sa musí zohľadniť vývoj spoločnej politiky.

5.2.3. Solidarita s tretími krajinami

Veľmi dôležitou otázkou je solidarita s tretími krajinami , ktoré čelia problému významného toku utečencov alebo v ktorých sídlia veľké skupiny utečencov a vysídlených osôb. V každom prípade sa musí zaistiť prístup k ochrane a dodržiavanie zásady nenavracania. Okrem toho bude Európska únia podporovať posilňovanie kapacít tretích krajín pri vyvíjaní ich vlastných azylových systémov a systémov ochrany.

V tejto súvislosti sa musí uvažovať o novej zodpovednosti v oblasti ochrany. V rámci všeobecnej stratégie riadenia mobility sa musia zjednodušiť postupy chráneného vstupu a vydávanie víz humanitárnym pracovníkom, a to aj za pomoci diplomatických zastúpení alebo akejkoľvek inej štruktúry vytvorenej v tretích krajinách .

S cieľom väčšmi posilniť vonkajší rozmer azylovej politiky bude môcť Únia za podpory podporného úradu a nástrojov vonkajšieho financovania Spoločenstva v spolupráci s UNHCR a príslušnými tretími krajinami rozšíriť programy regionálnej ochrany .

S cieľom ponúknuť utečencom dlhodobé riešenia, Únia zintenzívni svoje úsilie v oblasti presídľovania .

6. ZÁVER:

Komisia si želá, aby Európska rada po dôkladnej diskusii s Európskym parlamentom prijala na základe tohto oznámenia do konca tohto roka ambiciózny program. Na tomto základe Komisia navrhne akčný plán na zavedenie štokholmského programu s cieľom presne stanoviť opatrenia, ktoré sa majú vykonať a harmonogram, podľa ktorého sa bude postupovať v rokoch 2010 − 2014.

PRÍLOHA: Prioritné oblasti činnosti

Podpora občianskych práv: Európa práv

Základné práva

Aby mohla Únia dokončiť svoj systém ochrany základných práv, musí pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

Na základe správy, ktorú Komisia zverejnila, Únia stanoví spôsob, akým sa zjednoduší zdieľanie spomienok na zločiny totalitných režimov.

Voľný pohyb

Kľúčová je účinná implementácia smernice 2004/38 o voľnom pohybe osôb. Komisia ju bude kontrolovať, pričom ju doplní zverejnením príslušných usmernení.

V tejto súvislosti sa zavedie aj systém, ktorí občanom umožní jednoducho a bezplatne získavať verejné listiny. Z dlhodobého hľadiska by sa Únia mala venovať vzájomnému uznávaniu účinkov verejných listín.

Rešpektovanie rôznorodosti

Únia musí vymedziť spoločný prístup, ktorý jej umožní lepšie mobilizovať existujúce finančné a právne nástroje na boj proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a homofóbii.

Ochrana zraniteľných osôb

Mala by sa vyvinúť ambiciózna európska stratégia o právach dieťaťa. Mala by sa posilniť činnosť Únie v prospech ochrany zraniteľných, žien, ktoré sú obeťami násilia a nezaopatrených osôb.

Ochrana údajov

Únia musí zaviesť úplný režim ochrany osobných údajov, ktorý pokryje všetky oblasti jej právomocí. Musí sa posúdiť zavedenie európskeho certifikátu pre technológie, produkty a služby nenarúšajúce súkromie. Ochrana údajov si vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu. V tomto smere musí Únia prispieť k vytvoreniu a šíreniu medzinárodných noriem.

Účasť na demokratickom živote

So zreteľom na európske voľby v roku 2014 Únia zavedie inovatívne opatrenia, ktoré by mali občanov stimulovať k účasti.

Konzulárna ochrana

Musí sa zaviesť posilnený rámec pre koordináciu a spoluprácu v oblasti konzulárnej ochrany.

Ľahší život občanov: Európa práva a spravodlivosti

Vzájomné uznávanie bude aj naďalej základným kameňom budovania európskeho justičného priestoru.

V občianskoprávnej oblasti by sa malo v rozsudkoch v občianskych a obchodných veciach zrušiť konanie exequatur , pričom vzájomné uznávanie by sa malo rozšíriť na zatiaľ nepokryté oblasti.

V trestnoprávnej oblasti je nevyhnutné, aby sa vzájomné uznávanie naďalej uplatňovalo vo všetkých štádiách konania.

Vzájomné uznávanie sa zároveň musí rozšíriť na opatrenia na ochranu obetí a svedkov, ako aj na odňatie práv.

S cieľom konsolidovať vzájomné uznávanie justičných systémov je nutné posilniť vzdelávanie odborníkov v oblasti justície a podporiť ho rozvojom spoločných nástrojov. Výmeny medzi príslušnými odborníkmi sa musia zvýšiť, predovšetkým prostredníctvom justičného fóra a aktivít rôznych sietí, ktoré by mali lepšie koordinovať ich činnosti.

Rozvoj vzájomného uznávania by sa mal doplniť o hĺbkovú analýzu uplatňovania politík Únie v oblasti justície. Únia musí zároveň podporovať úsilie členských štátov, pokiaľ ide o zlepšovanie ich justičných systémov.

Na účely aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti mimoriadne závažných a typicky cezhraničných trestných činov musí Únia pristúpiť k vytvoreniu jadra spoločných noriem. Okrem toho, a pokiaľ sa to bude javiť ako potrebné, by Únia mala využívať trestné právo, aby zabezpečila účinné uplatňovanie svojich politík pri rešpektovaní súdnej právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

V občianskoprávnej oblasti by malo dôjsť k aproximácii právnych predpisov týkajúcich sa minimálnych noriem niektorých aspektov občianskeho práva alebo opatrovníckeho práva.

Prioritou by mal byť ľahší prístup k spravodlivosti. Únia by sa mala venovať posilneniu existujúcich právnych predpisov v oblasti právnej pomoci, mobilizácii elektronických prostriedkov (elektronická justícia) a zaviazať sa predovšetkým k uľahčovaniu prístupu občanov k súdnemu tlmočníctvu a prekladateľstvu. Zároveň by sa mali realizovať práce týkajúce sa zjednodušenia formalít legalizácie verejných listín a dokumentov. Podpora obetiam porušení právnych predpisov by sa mala zlepšiť najmä v nadnárodných sporoch.

Mali by sa zmobilizovať právne prostriedky na podporu hospodárskej činnosti. Výkon súdnych rozhodnutí by sa mal zlepšiť predovšetkým prostredníctvom vytvorenia európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov. Práce zamerané na vytvorenie spoločného referenčného rámca v oblasti zmluvného práva by sa mohli využiť pri budúcich návrhoch právnych predpisov, pričom by sa zároveň mohli vytvoriť vzorové zmluvy. Malo by sa pristúpiť k harmonizácii práva platného v oblasti poistných zmlúv a práva obchodných spoločností. Okrem toho by sa Únia mohla v prípade potreby rozhodnúť využívať trestné právo na sankcionovanie zneužívajúceho správania vo finančnej oblasti.

Európa, ktorá chráni

Únia a členské štáty sa budú snažiť posilniť odborné vzdelávanie odborníkov v oblasti bezpečnosti, a to najmä vytvorením prispôsobených výmenných programov (typu „Erasmus“).

Únia musí vytvoriť európsky informačný model, ktorého cieľom bude posilniť svoje kapacity strategickej analýzy a operačnej spolupráce.

Únia bude musieť vybudovať štruktúru informačných systémov zaručujúcich interoperabilitu, súdržnosť a prispôsobenie sa potrebám.

Priority stratégie vnútornej bezpečnosti sa musia podporiť výskumnými činnosťami a rozvojom, aby sa podporilo optimálne využívanie čo najmodernejších technológií.

Aby sa podporili tieto snahy, malo by sa uvažovať o vytvorení fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Aby sa zaistilo, že zločinci nevyužívajú vo svoj prospech výhody priestoru bez hraníc, musia sa zmobilizovať všetky právne a operačné nástroje. Bude sa musieť zlepšiť operačná policajná spolupráca, a to tak, že sa zjednoduší činnosť polície mimo vnútroštátnych hraníc a že sa vytvorí centrálny model policajnej a colnej spolupráce.

Europol musí mať pri koordinácii, výmene informácii a odbornom vzdelávaní odborníkov ústredné postavenie.

Bezpečnosť Únie si vyžaduje prehĺbiť policajnú spoluprácu s tretími krajinami, najmä s krajinami, s ktorými bezprostredne susedí.

Únia bude musieť zaviesť komplexný európsky systém získavania dôkazov.

Zavedený systém výmeny informácii uvedených v registroch trestov sa musí využívať v plnom rozsahu a musí byť doplnený (širšie využívanie a začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín).

Únia musí vytvoriť právny rámec týkajúci sa minimálnych procedurálnych záruk a podporovať pilotné projekty v súvislosti s inými alternatívami ako je väzenie.

Únia musí zaviesť integrované riadenie hraníc, ktoré umožní plynulosť pri vstupe osôb do Únie a pri tom zaručí bezpečnosť jej územia a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Musí sa zaviesť súdržný systém kontrol na hraničných priechodoch, ktorý pokryje všetky druhy kontrol („one stop shop“). Koordinačná úloha agentúry Frontex sa musí posilniť a musia sa rozvinúť jej operačné kapacity, ako aj súdržnosť jej činnosti s činnosťami Európskeho podporného úradu pre azyl. Postupne sa musí zaviesť systém Eurosur.

Informačné systémy (SIS II, VIS) sa musia stať plne operačnými. Musí sa zaviesť systém elektronického registra informácií o vstupoch a výstupoch a program registrácie cestujúcich. Musí sa preskúmať možnosť zaviesť systém predbežných cestovných povolení.

Únia musí zaviesť európske schengenské vízum. Vybudujú sa spoločné centrá pre vydávanie víz v tretích krajinách, ktoré budú predchodcami spoločného konzulárneho úradu. Bude sa pokračovať v uzatváraní dohôd o zjednodušení s tretími krajinami a zároveň sa budú pravidelne aktualizovať zoznamy krajín, ktoré majú vízovú povinnosť. Európsky vízový systém by sa mal postupne vyvinúť do systému vydávania víz na základe posúdenia rizika, ktoré predstavuje daný jednotlivec, a nie štátnej príslušnosti.

Únia musí zaviesť európsku politiku boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bude založená na optimálnej mobilizácii všetkých dostupných nástrojov. Prioritným cieľom bude päť vážnych druhov zločinu:

Únia musí bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, a to tak, že bude účinnejšie bojovať proti sieťam pašerákov, zlepší výmenu informácií a strategickú analýzu, zavedie prispôsobené mechanizmy získavania dôkazov a zlepší pomoc obetiam.

Únia musí bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii, a to predovšetkým podporovaním výmeny informácií o odsúdených osobách. Takisto bude potrebné vytvoriť úzku spoluprácu so súkromným sektorom s cieľom zatvoriť alebo zablokovať prístup k webovým stránkam s detskou pornografiou. Únia musí jasne definovať pravidlá súdnej príslušnosti platné v oblasti počítačovej kriminality a vytvoriť v rámci Europolu platformu pre signalizáciu trestnej činnosti, aby bolo možné lepšie bojovať proti tomuto javu.

Únia musí obmedziť možnosti, ktoré ponúka globalizované hospodárstvo organizovanej trestnej činnosti, a to najmä v kontexte krízy zvyšujúcej zraniteľnosť finančného systému, zintenzívnením svojej činnosti v oblasti boja proti hospodárskej kriminalite. Musí posilniť svoje vyšetrovacie schopnosti a schopnosti analýzy trestnej činnosti v oblasti financií, lepšie identifikovať správanie spojené so zneužívaním trhu, vylepšiť operačný rámec v oblasti konfiškácií a zhabania majetku získaného z trestnej činnosti, bojovať proti korupcii a zaviesť nástroj, ktorý bude mať odstrašujúci účinok v boji proti falšovaniu.

Únia musí pokračovať vo svojej protidrogovej stratégii, ktorá uprednostňuje globálny a vyvážený prístup založený na súčasnom obmedzení ponuky a dopytu, a prehĺbiť ju. Bude potrebné zlepšiť spoluprácu s určitými regiónmi sveta, zabezpečiť plnú účasť občianskej spoločnosti a zintenzívniť výskumné práce v tejto oblasti.

Únia musí zvládnuť nebezpečenstvo teroristického útoku, a to účinným bojom proti radikalizácii, proti rastúcemu využívaniu internetu teroristami a proti financovaniu terorizmu.

Aby sa podporili a ukončili činnosti členských štátov, vrátane oblasti analýzy rizík a schopnosti reagovať, Únia musí posilniť mechanizmus civilnej ochrany.

Únia musí posilniť nástroje na zvládnutie nebezpečenstva terorizmu. Konkrétne ide o rozšírenie a zavedenie programu na ochranu kritickej infraštruktúry, vytvorenie európskej stratégie na riešenie prípadov hrozby, ktoré predstavuje materiál NRBC (jadrový, rádiologický, biologický a chemický) a uplatňovanie akčného plánu týkajúceho sa výbušnín.

Podpora integrovanejšej spoločnosti pre občana: zodpovedná a solidárna Európa v oblasti prisťahovalectva a azylu

Únia musí podporovať dynamickú a spravodlivú politiku prisťahovalectva.

Musí plne využívať a prehĺbiť globálny prístup, ktorý umožňuje koordinované riadenie migračných tokov v spolupráci s tretími krajinami. Otázky migrácie tvoria neodlučiteľnú súčasť vonkajšej politiky Únie.

Únia musí podporovať pozitívne účinky migrácie na rozvoj krajín pôvodu.

Únia musí vytvoriť spoločný rámec ustanovujúci pružný systém prijímania migrantov, ktorý umožní prispôsobiť sa zvýšenej mobilite a potrebám vnútroštátnych trhov práce.

Aby sa čo najlepšie využili pozitívne účinky legálneho prisťahovalectva v prospech všetkých, Únia musí prijať kódex prisťahovalca, zaviesť spoločné pravidlá účinného riadenia zlúčenia rodiny a podporovať úsilie členských štátov v oblasti integrácie prostredníctvom spoločného mechanizmu koordinácie.

Základným prvkom rozvoja spoločnej politiky v oblasti legálneho prisťahovalectva je lepšia kontrola nelegálneho prisťahovalectva. Únia musí bojovať proti nelegálnemu zamestnávaniu a pokračovať vo vykonávaní účinnej politiky vyhostenia a návratu, pričom musí plne využívať existujúce nástroje. Únia musí podporovať dobrovoľný návrat a venovať osobitnú pozornosť maloletým osobám bez sprievodu. Únia sa musí stať skutočným spoločným a solidárnym priestorom ochrany s jednotným azylovým postupom a jednotným štatútom medzinárodnej ochrany.

Musí zabezpečiť rozdelenie zodpovednosti, pokiaľ ide o prijímanie a integráciu utečencov, a to vrátane vytvorenia dobrovoľného mechanizmu prerozdelenia medzi členské štáty a zavedenia jednotného vybavovania žiadostí o azyl. Je potrebné zabezpečiť dôkladnú kontrolu a riadne uplatňovanie acquis , ktoré zaručí dôveryhodnosť spoločného európskeho azylového systému a dôveru medzi členskými štátmi. Zásada vzájomného uznávania všetkých rozhodnutí o udelení štatútu ochrany uľahčí presun ochrany z dlhodobého hľadiska.

Únia musí prehĺbiť operačnú spoluprácu a poskytnúť Európskemu podpornému úradu pre azyl nástroje na rozšírenie jeho kapacít.

Naďalej sa musí uplatňovať solidárna azylová politika vo vzťahoch s tretími krajinami, ktoré čelia problému významného toku utečencov. Únia musí rozšíriť programy regionálnej ochrany a zintenzívniť svoje úsilie v oblasti presídľovania.

[1] Článok 22 Zmluvy o ES.

[2] Únia by sa mala predovšetkým upriamiť na práce Európskej komisie pre efektívnosť justície (CEPEJ) Rady Európy.

[3] Európske fórum pre výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti.

[4] SIS II: Schengenský informačný systém a VIS: vízový informačný systém.

[5] Inšpirácia by sa mohla čerpať napríklad zo systému klasifikácie vnímania korupcie, ktorý vyvinula organizácia Transparency International.

[6] Nepôjde o agentúru.