[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.4.2009

KOM(2009) 201 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach

OBSAH

1. Úvod 4

2. Prvky dobrej správy v oblasti daní 5

2.1. Súčasná spolupráca v oblasti daní v rámci EÚ 5

2.2. Diskusie o medzinárodnej spolupráci v daňovej oblasti 6

3. Medzinárodná politika eú v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach 7

3.1. Záväzky prijaté na úrovni EÚ 7

3.2. Prebiehajúce opatrenia 8

4. Podpora zásady dobrej správy v oblasti daní v EÚ a na medzinárodnej úrovni 10

5. Záver 13

1. ÚVOD

V súčasnej finančnej a hospodárskej kríze sú vnútroštátne rozpočty a daňové systémy vystavené väčšej hrozbe a potreba medzinárodnej spolupráce pri daňových záležitostiach a spoločných normách (t. j. „dobrá správa vecí verejných v oblasti daní“) sa stala pravidelnou témou medzinárodných diskusií.

Globalizácia, či čoraz intenzívnejšie hospodárske začleňovanie trhov, ktoré poháňa rýchla technologická zmena a liberalizácia politiky, ponúka svetu veľké príležitosti. Mnohé krajiny z tohto javu profitujú markantnou mierou. Odhaduje sa, že v EÚ je globalizácia pôvodom minimálne pätiny celkového nárastu príjmov v Európe od druhej svetovej vojny[1]. Avšak globalizácia má zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska aj tienisté stránky. Napríklad v súčasnosti možno pozorovať, že krajiny sa môžu stať zraniteľné voči hospodárskym turbulenciám, ako aj trpieť vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi. Vo svete, v ktorom je voľný obeh peňazí, môžu „daňové oázy“ a nedostatočne regulované medzinárodné finančné centrá, ktoré odmietajú prijať zásady transparentnosti a výmeny informácií, umožňovať alebo dokonca podporovať daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, čo negatívne ovplyvňuje daňovú suverenitu iných krajín a ohrozuje ich príjmy. Podľa odhadov OECD z konca roka 2008 sa do daňových oáz na celom svete investovalo 5 až 7 biliónov USD[2], pričom stupeň utajenia pri týchto účtoch sťažuje určenie presnej sumy, ktorá sa uložila na týchto územiach. To je v situácii, keď sa na vnútroštátne rozpočty, a teda aj na sociálnu a iné politiky, kladú vysoké nároky, nesmierne vážny problém.

Odvrátiť sa od globalizácie a izolácia trhov z dôvodu týchto negatívnych vplyvov by však boli kontraproduktívne kroky. Z pohľadu EÚ je preto zrealizovateľnou možnosťou uvedené vplyvy lepšie riadiť prostredníctvom dohôd s tretími krajinami na čo najširšej geografickej základni tak, aby sa vzťahovali aj na spoločné normy a spoluprácu aj v daňových záležitostiach. Spravodlivé a účinné daňové systémy zohrávajú nielen významnú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok vo všetkých hospodárskych vzťahoch, sfére obchodu a investíciách, ale zároveň poskytujú aj finančnú základňu pre všetky verejné výdavky. Konkrétnym prejavom je dobrá správa v daňových záležitostiach, ktorá je nielen podstatným prostriedkom boja proti cezhraničným daňovým podvodom a únikom, ale môže takisto posilniť boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii a financovaniu terorizmu. Na celosvetovej úrovni zreteľne rastie konsenzus, že je nutné na tento problém naďalej koordinovane reagovať, a to prostredníctvom navzájom sa doplňujúcich iniciatív v oblasti finančnej regulácie a zdaňovania.

Krajiny G20 sa vo svojom akčnom pláne z novembra 2008 dohodli pracovať na medzinárodnom uplatňovaní pravidiel transparentnosti vo finančných otázkach a administratívnej spolupráce v oblastí daní. Ministri financií EÚ v dokumente, ktorý predstavili na zasadnutí Európskej rady v decembri 2008[3], vyzvali na pokračovanie v boji proti protizákonným finančným rizikám, ktoré majú pôvod v územiach, ktoré nespolupracujú, a proti daňovým oázam. Ministri financií EÚ vo svojom príspevku na zasadnutí ministrov a guvernérov G20 zo 14. marca 2009 zdôraznili „potrebu chrániť finančný systém pred netransparentnými, nespolupracujúcimi a len voľne regulovanými územiami vrátane zahraničných centier“, žiadali „súbor sankcií“ a vyzdvihli potrebu posilniť „opatrenia na dosiahnutie dobrej správy v daňových záležitostiach (transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž) v medzinárodnom meradle“. Európska rada tento kurz na svojom zasadnutí 19. - 20. marca potvrdila. Lídri G20 sa na samite v Londýne (2. apríla 2009) dohodli „podniknúť kroky proti nespolupracujúcim územiam vrátane daňových oáz“, vyhlásili, že sú „pripravení uplatniť sankcie s cieľom chrániť [svoje] verejné financie a finančné systémy“ a že „éra bankových utajení sa skončila“. Pred zasadnutím skupiny G20 mnohé územia signalizovali svoju ochotu začať uplatňovať medzinárodné normy transparentnosti a výmeny informácií[4].

Cieľom tohto oznámenia je určiť, ako môže EÚ konkrétne prispieť k dobrej správe v oblasti priameho zdaňovania. Jeho predmetom sú otázky:

- ako možno dobrú správu vecí verejných zlepšiť na celom území EÚ,

- konkrétnych nástrojov, ktoré Európske spoločenstvo a členské štáty EÚ môžu mať k dispozícii na to, aby podporili dobrú správu vecí verejných na medzinárodnej úrovni a

- rozsahu koordinovanejších krokov zo strany členských štátov EÚ s cieľom podporiť, zefektívniť a doplniť medzinárodné opatrenia prijaté v iných fórach, ako je OECD a OSN.

2. PRVKY DOBREJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ

2.1. Súčasná spolupráca v oblasti daní v rámci EÚ

Ministri financií EÚ na zasadnutí Rady (ECOFIN) 14. mája 2008 vymedzili pojem dobrá správa v oblasti daní ako zásady transparentnosti, výmeny informácií a spravodlivej daňovej súťaže.

Na vnútornom trhu platia spoločné pravidlá vrátane pravidiel práva spoločností a daňového práva[5], ktoré sú vypracované tak, aby spoločnosti a občania mohli maximálne profitovať z otvorených hraníc. Tieto pravidlá majú pozitívne účinky, predovšetkým na zníženie nákladov na dodržiavanie právnych predpisov a na stimuláciu cezhraničných investícií. Avšak čoraz intenzívnejšie začleňovanie hospodárstiev na vnútornom trhu takisto vytvára nové problémy. Otvorené hranice môžu, napríklad, byť dôvodom väčšieho tlaku na daňové systémy a skomplikovať dosahovanie primeranej úrovne príjmov na financovanie verejných výdavkov.

Členské štáty majú podľa právnych predpisov Spoločenstva veľkú slobodu pri vytváraní svojich daňových systémov priameho zdaňovania takým spôsobom, ktorý najlepšie napĺňa ich vnútropolitické ciele a požiadavky. Počas posledného desaťročia však dosiahli všeobecnú dohodu pri niekoľkých spôsoboch riešenia problému rozpadu daňového základu a narúšaní investícií. Tým uznali skutočnosť, že jednotlivé vnútroštátne a dvojstranné opatrenia môžu byť len čiastkovým riešením problému erózie daňového systému a že spolupráca na celom území EÚ je životne dôležitá. Členské štáty sa dohodli na celom rade opatrení, ktoré majú podporiť lepšiu správu v oblasti daní v EÚ, konkrétne:

- Administratívna spolupráca vrátane výmeny informácií - V smernici „o vzájomnej pomoci“[6] sa ustanovila výmena informácií o priamych daniach medzi daňovými správami. Smernicou o vymáhaní daní[7] sa zriadil režim, v ktorom členský štát môže požiadať iný členský štát o pomoc pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a poplatkov. Na základe smernice o zdaňovaní príjmu[8] z úspor si môžu daňové správy vymieňať informácie automaticky, napriek tomu, že sa vzťahuje len na výnosy z úrokov z úspor fyzických osôb a tri členské štáty dostali povolenie prechodne uplatňovať zrážanú daň.

- Škodlivá daňová súťaž - Právne nástroje o administratívnej spolupráci dopĺňa politická dohoda medzi členskými štátmi s cieľom riešiť škodlivú daňovú súťaž v oblasti zdaňovania podnikov pomocou postupu partnerského preskúmania. V „Kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov“[9] sa vymedzujú škodlivé daňové opatrenia ako opatrenia (vrátane administratívnych postupov), ktoré majú výrazný vplyv alebo môžu mať výrazný vplyv na výber miesta obchodných aktivít v Spoločenstve a ktorých dôsledkom je podstatne nižšia úroveň zdanenia, ako je úroveň bežne uplatňovaná v dotknutom členskom štáte. Podľa kódexu, ktorý platí v členských štátoch, ako aj v ich závislých a pridružených územiach, sa posúdilo vyše 400 opatrení na zdanenie podnikov, z čoho sa viac ako 100 posúdilo ako škodlivých a následne sa zrušili alebo zmenili a doplnili.

- Štátna pomoc - Okrem toho, politika EÚ v oblasti štátnej pomoci daňovej podstaty[10] prispela k odstraňovaniu narušení súťaže vyplývajúcich z osobitných daňových režimov pre podniky, ktoré zaviedli jednotlivé členské štáty.

- Transparentnosť - Tieto daňové iniciatívy dopĺňajú platné právne predpisy a pravidlá o spoločnostiach, ktorými sa zabezpečuje transparentnosť podnikov a finančná transparentnosť.

2.2. Diskusie o medzinárodnej spolupráci v daňovej oblasti

Práca v EÚ na zlepšovaní spolupráce v oblasti daní je založená na mnohých základných zásadách, ktoré boli v niekoľkých uplynulých rokoch motorom činností OECD v boji proti škodlivej daňovej súťaži. Úsilie OECD je dvojaké:

- Cieľom je identifikovať a odstrániť preferenčné daňové režimy svojich 30 členských krajín na základe podobných (aj keď menej rozsiahlych) kritérií, ako sú kritériá Kódexu EÚ správania v oblasti zdaňovania podnikov.

- Rozšírilo sa aj na krajiny, ktoré nie sú členmi OECD vrátane určitého počtu tzv. daňových oáz[11], pričom od 35 z týchto území sa získali politické záväzky iniciovať skutočnú spoluprácu s členmi OECD v oblasti transparentnosti a výmeny informácií v daňových záležitostiach. Vzhľadom na očakávania, že na zasadnutí G20 2. apríla 2009 sa zostaví zoznam území, ktoré neurobili dostatočný pokrok pri realizácii všeobecne uznaných medzinárodných daňových štandardov, ktoré vypracovala OECD, niekoľko území sa takisto nedávno zaviazalo tieto štandardy dodržiavať vrátane Švajčiarska, Rakúska, Belgicka, Luxemburska, Hongkongu, Macaa, Singapúru, Čile, Andorrry, Lichtenštajnska a Monaka. Záväzky sa do veľkej miery týkajú dodržiavania medzinárodných štandardov OECD, podľa ktorých sa vyžaduje výmena informácií na požiadanie pri všetkých daňových záležitostiach na administratívne účely a na účely zabezpečenia dodržiavania domácich daňových zákonov, bez ohľadu na požiadavky podmienené domácimi záujmami alebo na bankové tajomstvo na daňové účely v dožiadanej krajine. V štandardoch OECD sa takisto ustanovujú rozsiahle opatrenia na ochranu dôverného charakteru vymieňaných informácií. OECD vzápätí po zasadnutí skupiny G20 podala správu o tom, ako územia, ktoré sleduje svetové fórum OECD, realizujú medzinárodne dohodnuté daňové štandardy.

Komisia víta nedávno prijaté dôležité záväzky a s radosťou očakáva ich realizáciu. Navrhne koordinované opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, aby zabezpečili primerané následné činnosti v prípadoch, keď budú v záujme EÚ. „Deklarácia o financovaní rozvoja“[12] z následnej Medzinárodnej konferencie OSN o financovaní rozvoja na preskúmanie realizácie konsenzu z Monterrey obsahuje pevné záväzky uskutočniť daňovú reformu, pričom sa veľký dôraz kladie na úsilie zvýšiť daňové príjmy pomocou zmodernizovaných daňových systémov a efektívnejšieho vyberania daní, rozšíriť daňový základ a účinne bojovať proti daňovým únikom.

3. MEDZINÁRODNÁ POLITIKA EÚ V OBLASTI DOBREJ SPRÁVY V DAňOVÝCH ZÁLEžITOSTIACH

3.1. Záväzky prijaté na úrovni EÚ

Politika EÚ v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach sa v priebehu rokov vyvinula na základe série iniciatív Komisie[13] až po prijatie záverov o dobrej správe v oblasti daní na zasadnutí Rady ministrov financií EÚ (ECOFIN) 14. mája 2008. Rada ECOFIN vzala na vedomie potrebu na čo najširšej geografickej základni podporovať zásady dobrej správy v oblasti daní. V dôsledku toho požiadala, aby sa do príslušných dohôd, ktoré uzatvára Spoločenstvo a jeho členské štáty s tretími krajinami alebo zoskupeniami tretích krajín, doplnilo ustanovenie o dobrej správe v oblasti daní. Cieľom nie je zamerať sa na daňové oázy ako také, ale dosiahnuť dohodu o spoločných zásadách spolupráce a transparentnosti s čo najväčším počtom tretích krajín.

Okrem toho Rada ECOFIN v príspevku, ktorý predložila na zasadnutí Európskej rady v decembri 2008[14], dala tomuto úsiliu mimoriadny impulz, keďže vyhlásila, v súlade s prácou vykonávanou na medzinárodnej úrovni v rôznych fórach, že bude naďalej bojovať proti nezákonným finančným rizikám, ktoré majú pôvod v územiach, ktoré odmietajú spoluprácu, a proti daňovým oázam.

3.2. Prebiehajúce opatrenia

EÚ prijala v rozličných oblastiach celý rad opatrení, aby zabezpečila, že tretie krajiny budú dodržiavať zásady dobrej správy v oblasti daní alebo im zodpovedajúce zásady.

Zdaňovanie úspor - Opatrenia, ktoré sú rovnaké ako opatrenia ustanovené v smernici EÚ o zdaňovaní príjmu alebo im zodpovedajú, sa uplatňujú v určitých tretích krajinách[15] a závislých a pridružených územiach členských štátov, z ktorých OECD niektoré identifikovala ako daňové oázy. Komisia takisto na základe mandátu, ktorý jej udelila rada ECOFIN, viedla s Hongkongom, Macaom a Singapurom sondovacie rozhovory o uplatňovaní ustanovení, ktoré zodpovedajú ustanoveniam v smernici o zdaňovaní úspor. Tieto rozhovory však ešte neviedli k otvoreniu formálnych rokovaní.

Kódex správania - Keď členské štáty prijímali Kódex EÚ správania v oblasti zdaňovania podnikov, zaviazali sa jednak zabezpečiť, aby sa zásady odstraňovania škodlivej daňovej súťaže uplatňovali aj v závislých alebo pridružených územiach členských štátov, a jednak podporovať tieto zásady v tretích krajinách. Táto otázka je súčasťou pracovného programu skupiny EÚ pre kódex správania na obdobie 2009 až 2010.

EHP a Švajčiarsko - EÚ ma intenzívne vzťahy s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) a so Švajčiarskom. Acquis communautaire týkajúce sa vnútorného trhu sa uplatňuje priamo na krajiny v EHP a pravidlá zodpovedajúce pravidlám štátnej pomoci v EÚ sú obsiahnuté v dohode o EHP a ich dodržiavanie zabezpečuje Dozorný orgán EZVO. Podobné pravidlá sa uplatňujú v prípade Švajčiarska podľa Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Švajčiarskom z roku 1972. Vďaka tomu sú možnosti daňových režimov deformujúcich súťaž v uvedených krajinách obmedzené a Komisia pred nedávnom mohla upozorniť na niektoré švajčiarske režimy zdaňovania podnikov, v rámci ktorých sa poskytujú určité výhody a ktoré považuje za štátnu pomoc. Rada ECOFIN nalieha na Lichtenštajnsko, aby prehĺbilo svoju spoluprácu s EÚ z hľadiska administratívnej a súdnej spolupráce v oblasti daní a v boji proti podvodom. Okrem toho prebiehajú rokovania o novej dohode o boji proti podvodom medzi EÚ a Lichtenštajnskom, ktoré zahŕňajú aj otázky výmeny informácií pri priamom zdaňovaní. Nedávny záväzok Lichtenštajnska dodržiavať zásady OECD transparentnosti a výmeny informácií by mali byť novým impulzom v týchto rokovaniach.

Európska susedská politika - V mnohých akčných plánoch uzavretých s dotknutými krajinami sú zahrnuté všeobecné poznámky o spolupráci v daňových záležitostiach. V mnohých sa takisto konkrétne odkazuje na zásady transparentnosti, výmeny informácií a na Kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov. Akčné plány sú nástroje hospodárskej a politickej spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami, ktoré posúvajú záväzky a ciele vyplývajúce z dohôd o partnerstve a spolupráci na vyššiu úroveň.

Politika rozširovania - Politika rozširovania si vyžaduje, aby kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny postupne transponovali právne predpisy EÚ do svojich vnútroštátnych právnych predpisov vrátane predpisov o daňových záležitostiach. Po pristúpení k EÚ sú kandidátske krajiny povinné úplne implementovať celé acquis communautaire, pričom dobrá správa vecí verejných je jednou z oblastí, ktoré sú podľa stratégie rozširovania už v ranom štádiu predvstupového procesu v stredobode pozornosti.

Realizácia záverov Rady z mája 2008 - Komisia podľa dohody dosiahnutej v rade ECOFIN v máji 2008 začala s niekoľkými tretími krajinami rokovania o ustanoveniach týkajúcich sa dobrej správy v oblasti daní. Tento postup sa práve naštartoval a výsledky sa očakávajú v blízkej budúcnosti. Komisia víta pozitívne reakcie niektorých tretích krajín, musia sa však preskúmať aj prípady území, ktoré túto koncepciu zatiaľ odmietajú.

Politika rozvojovej spolupráce - Komisia poskytla dodatočnú podporu rozvojovým krajinám, ktoré sú ochotné urobiť záväzok dodržiavať zásady dobrej správy vecí verejných vrátane dobrej správy v oblasti daní. Z nástroja riadenia v rámci európskeho susedstva a partnerstva (ESP, European Neighbourhood and Partnership) založeného na článku 2 ods. 1 a článku 7 nástroja ESP sa poskytujú dodatočné finančné prostriedky k vnútroštátnym finančným prostriedkom tým partnerským krajinám, ktoré pri objektívnom posúdení urobili najväčšie pokroky pri dosahovaní cieľov súvisiacich s dobrou správou vecí verejných vytýčených v ich reformnej agende podľa akčných plánov ESP (ktoré obsahujú všeobecné aj konkrétne záväzky vzhľadom na reformy týkajúce sa dobrej správy vecí verejných). Ďalší impulz je teraz zakotvený aj v 10. Európskom rozvojovom fonde (ERF) na roky 2008 až 2013 prostredníctvom iniciatívy v oblasti správy vecí verejných, na základe ktorého EÚ ponúka dodatočné financovanie na podporu diskusie a reformy v oblasti správy vrátane správy daňových záležitostí. Krajinám oprávneným na rozvojovú pomoc, ktoré po posúdení založenom na vypracovanom profile správy vecí verejných prijmú rozsiahle záväzky (akčný plán správy vecí verejných), sa môžu prideliť dodatočné finančné prostriedky, v závislosti od kvality ich záväzku. Celý rad karibských a tichomorských krajín už takéto záväzky prijal[16], ale iné túto ponuku doteraz odmietajú alebo ju ešte vôbec nevzali do úvahy[17]. Niekoľko zámorských krajín a území, za ktoré majú zodpovednosť členské štáty, urobili voči OECD záväzok dodržiavať zásady transparentnosti a výmeny informácií. [18]

4. PODPORA ZÁSADY DOBREJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ V EÚ A NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI

Podpora dobrej správy v oblasti daní musí pozostávať z kombinácie lepšej správy v oblasti daní v EÚ a opatrení zameraných na tretie krajiny. Dobrá správa v oblasti daní v EÚ posilní úsilie členských štátov v boji proti daňovým podvodom, a zároveň posilní aj argument, prečo by sa iné územia mali zapojiť do efektívnej a účinnej administratívnej spolupráce s EÚ. V každom prípade by členský štát podľa pravidiel rovnakého zaobchádzania mal spolupracovať s iným členským štátom na takej úrovni, na akej spolupracuje s treťou krajinou.

Komisia zastáva názor, že sú potrebné tieto opatrenia:

Prebiehajúce interné iniciatívy

Komisia vyzýva Radu, aby čo najskôr, prijala návrhy Komisie uvedené v bodoch i), ii) a iii) a pripísala náležitú prioritu opatreniu navrhnutému v bode iv).

i) Komisia vo februári 2009 predložila návrh[19] na nahradenie v súčasnosti platnej smernice o vzájomnej pomoci. Na základe tohto návrhu sa nevytvoria len nové praktické nástroje na zintenzívnenie administratívnej spolupráce (spoločné formuláre, formáty, kanály a organizácia), ale zaviedli by sa aj dva nové dôležité prvky, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné na posilnenie opatrení EÚ proti daňovým podvodom a únikom na medzinárodnej úrovni. Po prvé, zaviedla by sa doložka najvyšších výhod, na základe ktorej by členské štáty boli povinné spolupracovať s inými členskými štátmi na takej úrovni, na akej spolupracujú s treťou krajinou. Po druhé, podľa návrhu – čo je ešte dôležitejšie – by sa členským štátom znemožnilo odvolávať sa na bankové tajomstvo v prípade osôb bez trvalého pobytu v danom štáte ako na dôvod, pre ktorý by zamietli žiadosť o poskytnutie informácií o daňovníkovi členského štátu, v ktorom má bydlisko.

ii) Spolu s návrhom o vzájomnej pomoci Komisia predložila aj návrh[20] na nahradenie v súčasnosti platnej smernice o vymáhaní daní. Návrh je zameraný na zvýšenie efektívnosti pomoci tak, aby daňové správy mali lepšie možnosti vymáhať nesplatené dane, čo prospeje boju proti daňovým podvodom.

iii) Návrh, ktorý Komisia predložila v roku 2008 s cieľom zmeniť a doplniť smernicu o zdanení úspor[21], je prejavom úsilia rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice aj na určité úrokové platby osobám s trvalým pobytom v EÚ, ktoré sa prevádzajú prostredníctvom štruktúr oslobodených od dane zriadených v krajinách mimo EÚ. Návrh obsahuje aj iné koncepcie zlepšenia opatrení zdaňovania úspor. Rýchlym prijatím všetkých týchto zmien a doplnení by sa zaručilo účinnejšie fungovanie systému. Komisia vyzýva Radu, aby rýchlo dosiahla politickú dohodu o zmenách a doplneniach, ktoré treba v smernici vykonať. Tým sa zabezpečí, že uplatňovanie týchto zlepšení fungovania opatrení týkajúcich sa daní z úspor sa môže čo najskôr začať vyžadovať od iných území, ktoré uplatňujú rovnaké alebo podobné opatrenia.

iv) Mala by pokračovať práca na zmrazení a zvrátení škodlivých opatrení zdaňovania podnikov v členských štátoch EÚ podľa Kódexu správania v oblasti zdaňovania podnikov.

Dohody s tretími krajinami na úrovni EÚ

v) Rada by mala otázke dobrej správy v daňových záležitostiach pripísať náležitú politickú prioritu. Rokovania o ustanoveniach o dobrej správe v daňových záležitostiach s tretími krajinami v rámci všeobecných dohôd by malo zlepšiť toto opatrenie: čo najskôr v procese rokovaní by sa mala spomenúť dobrá správa v oblasti daní, napr. už v rokovacích smerniciach, ktoré Komisii poskytne Rada, pričom treba zohľadniť osobitnú povahu každej dohody.

vi) V prípadoch, keď je v predstihu zrejmé, že rozhovory o zásadách dobrej správy v oblasti daní budú sporné, alebo sa takéto zásady nestretnú s pochopením, by táto otázka mala byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a tretími krajinami predtým, ako sa začnú rokovania o obchode, aby sa tieto rokovania uľahčili.

vii) Rada by Komisii pri rokovaniach mala umožniť dostatočnú pružnosť vo formulovaní, ale zároveň by sa mali zachovať podstatné prvky a ciele dobrej správy vecí verejných tak, aby mohla vyrokovať riešenia, ktoré najviac zodpovedajú konkrétnemu prípadu každej krajiny.

viii) Obsah takýchto dohôd by v prípade potreby mal zahŕňať aj ustanovenia podobné ustanoveniam platným v EÚ podľa pravidiel štátnej pomoci. Tým by sa zlepšila spravodlivá súťaž medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti zdaňovania podnikov. Napríklad by malo byť možné riešiť narúšajúce praktiky, ktoré majú škodlivý vplyv na rozpočty členských štátov a podniky v nich a na ktoré sa pravidlá WTO nevyhnutne nevzťahujú.

ix) Mohli by sa zvážiť osobitné dohody v oblasti daní, ktoré by prípadne obsahovali ustanovenia o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely na úrovni EÚ, s cieľom zrýchliť spĺňanie záväzkov niektorých území dosiahnuť väčšiu transparentnosť a zapojiť sa do výmeny informácií.

x) Smernica o zdaňovaní úspor zahŕňa osobitnú úpravu, na základe ktorej tri členské štáty účtujú cudzím majiteľom účtov so sídlom v EÚ zrážanú daň namiesto toho, aby realizovali výmenu informácií, ako iné krajiny. Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Monako, Andorra a San Maríno takisto majú s EÚ uzatvorené dohody o zdaňovaní úspor, v ktorých sa takisto ustanovil výber zrážanej dane namiesto výmeny informácií. V smernici je zakotvený predpoklad, že všetky členské štáty EÚ postupne prejdú na systém automatickej výmeny informácií, čo závisí od prijatia noriem OECD z roku 2002 o výmene informácií v uvedených tretích krajinách. Na dosiahnutie celkového cieľa smernice je dôležité podporovať tieto kroky k rozšírenejšiemu využívaniu výmeny informácií zo strany dotknutých tretích krajín. Na základe nedávnych záväzkov zostávajúcich štyroch[22] z piatich uvedených krajín dodržiavať zásady OECD týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií sa dá usudzovať, že nastal čas posúdiť, či by sa malo prechodné obdobie ukončiť a všetky členské štáty EÚ by mali prejsť na automatickú výmenu informácií.

V súvislosti s týmto novým konsenzom o transparentnosti a výmene informácií je takisto zrejmé, že je potrebné postúpiť v rozhovoroch s inými tretími krajinami, predovšetkým so Singapurom, Hongkongom a Macaom a spolu s týmito územiami preskúmať uplatňovanie primeraných opatrení rovnocenných s opatreniami ustanovenými v smernici o zdanení úspor.

xi) Pokiaľ ide o Kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, Komisia zastáva názor, že skupina Rady pre túto oblasť by mala vypracovať ucelenú politiku koordinovaných akcií voči tretím krajinám rozvíjajúcim škodlivé praktiky zdaňovania podnikov, napríklad prostredníctvom prijatia spoločnej koncepcie uplatňovania opatrení boja proti zneužívaniu. To by malo byť prioritou pri vykonávaní pracovného programu skupiny, ktorý prijali ministri financií EÚ v decembri 2008.

Motivácie podieľať sa na rozvojovej spolupráci

xii) Mal by sa zvážiť súvis medzi finančnou podporou zo strany EÚ a umožňovaním prístupu na trhy EÚ určitým krajinám a stupňom ich spolupráce pri zásadách dobrej správy v oblasti daní.

xiii) Komisia je presvedčená, že úsilie na úrovni EÚ podporovať dobrú správu v oblasti daní v tretích krajinách oprávnených na rozvojovú pomoc by sa malo vystupňovať prostredníctvom týchto opatrení:

- V rámci strednodobých preskúmaní programov pomoci by sa mal monitorovať stav dobrej správy vecí verejných, aby sa v prípade potreby mohli vykonať primerané opatrenia, konkrétne v súvislosti so strednodobým preskúmaním 10. ERF by sa malo posúdiť vykonávanie záväzkov vzhľadom na dobrú správu v oblasti daní, ktoré niektoré krajiny prijali, zvážiť prerozdelenie finančných prostriedkov krajinám, ktoré uspokojivým spôsobom svoje záväzky spĺňajú, a v opačnom prípade zvážiť zrušenie finančných prostriedkov vyčlenených pre krajiny, ktoré svoje záväzky nesplnili.

- Poskytovať potrebnú technickú pomoc s cieľom pomôcť krajinám splniť svoje záväzky súvisiace s dobrou správou v oblasti daní. Ak krajina o to požiada, mohla by sa technická pomoc poskytnúť aj na vypracovanie efektívneho daňového systému, ktorý by krajine umožnil lepšie mobilizovať jej dostupné zdroje.

- Navrhnúť začlenenie osobitných ustanovení o dobrej správe v oblasti daní v rámci preskúmania Dohody z Cotonou.

xiv) Komisia takisto plánuje zvážiť zrealizovateľnosť zavedenia dodatočného kritéria pri posudzovaní oprávnenosti na financovanie v rámci súčasných externých nástrojov Spoločenstva, ktorá by súvisela s tým, či tretia krajina dodržiava zásady dobrej správy v oblasti daní. Okrem toho by sa mohla preskúmať aj možnosť na základe budúceho finančného výhľadu poskytovať dodatočné financovanie územiam, ktoré rozvíjajú spoluprácu, napríklad na technickú pomoc alebo vyslanie odborníkov.

xv) EÚ patrí k najväčším darcom na svete. Komisia zastáva názor, že ucelenosť politiky vo vzťahu k tretím krajinám je kľúčovým faktorom na účely rozvinutia zásad dobrej správy v oblasti daní. Členské štáty EÚ musia preto v rámci svojich dvojstranných programov pomoci vykonať opatrenia podobné opísaným opatreniam. Posilnením koordinácie v EÚ na úrovni krajín sa usiluje o zabezpečenie maximálnej súčinnosti. EÚ vyzýva iných darcov, aby takisto ucelili svoje politiky, a bude sa v tomto ohľade usilovať o koordinovanejší prístup medzi darcami.

Medzinárodná koordinácia daňovej politiky

xvi) Malo by sa takisto preskúmať, do akej miery sa zásady dobrej správy v oblasti daní zhodujú s vlastnými daňovými politikami členských štátov vrátane dvojstranných dohôd o daniach s tretími krajinami. Treba zabezpečiť, aby členské štáty prostredníctvom svojich dvojstranných dohôd nevytvárali nové možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam v daňových systémoch iných členských štátov alebo možnosti obchádzania smerníc EÚ. Zároveň by povinnosť dobrej správy vecí verejných pri dohodách na úrovni EÚ s tretími krajinami zabezpečila členským štátom silnejšiu pozíciu v dvojstranných rokovaniach s týmito krajinami.

xvii) Členské štáty by okrem toho mali postupovať jednotnejšie vzhľadom na tretie krajiny, v závislosti od toho, či tieto krajiny uplatňujú k zásadám dobrej správy v oblasti daní. Napríklad tretia krajina dodržiavajúca tieto zásady by sa mohla vyškrtnúť z „čiernych listín“ jednotlivých členských štátov, aby sa na ňu nevzťahovali opatrenia boja proti zneužívaniu v súvislosti s dotknutým daňovými praktikami. Naopak, voči územiam, ktoré nerealizujú aspekty dobrej správy v oblasti daní uspokojivým spôsobom v tých oblastiach, v ktorých ich uplatňujú členské štáty EÚ, by sa mohli prijať koordinované protiopatrenia. Napríklad lídri G20 sa dohodli vypracovať súbor účinných protiopatrení, ktoré sa budú ďalej zvažovať[23]. Komisia sa domnieva, že obsah a konečné využívanie takéhoto súboru by mali byť predmetom rozhovorov s členskými štátmi, aby sa zohľadnili konkrétne pravidlá a praktiky EÚ.

xxiii) Komisia zastáva názor, že lepšia koordinácia stanovísk členských štátov EÚ pri diskusiách v OECD, G20 a OSN o dobrej správe v oblasti daní je potrebná na posilnenie ich pozície pri rokovaniach s nespolupracujúcimi krajinami.

5. ZÁVER

Európska únia a jej členské štáty čelia pri riešení súčasnej hospodárskej a finančnej krízy závažným výzvam. Kríza oživila obavy o udržateľnosť daňových systémov z hľadiska globalizácie. Všeobecne sa už prijala myšlienka, že podpora dobrej správy v oblasti daní na čo najširšej geografickej základni je vhodným spôsobom reagovania na tieto obavy. Vytvára rovnováhu medzi daňovou suverenitou jednotlivých krajín a oprávnenou ochranou daňových príjmov.

EÚ a jej partneri majú v tejto súvislosti v súčasnosti silný spoločný záujem podporovať spoluprácu a spoločné normy v daňových záležitostiach na čo najširšej geografickej základni. Dozrel čas, aby členské štáty a tretie krajiny spolupracovali a podporovali kroky, ktoré sa teraz podnikajú s cieľom dosiahnuť širšie prijatie medzinárodných zásad spolupráce v oblasti zdaňovania.

V tomto oznámení sa na zváženie predkladá celý rad krokov zameraných na podporu dobrej správy v oblasti daní, ktoré zahŕňajú opatrenia v rámci EÚ, ako aj mimo nej, a opatrenia na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov. Komisia je presvedčená, že:

- Ak sa dobrá správa v oblasti daní zlepší v rámci EÚ, členské štáty z toho budú profitovať, a tým sa posilní aj argument, prečo by sa iné územia mali zapojiť do efektívnej a účinnej administratívnej spolupráce s EÚ. Členské štáty by preto mali čo najskôr prijať návrhy Komisie na smernice o administratívnej spolupráci, vzájomnej pomoci v oblasti vymáhania daní a zdaňovania úspor a naďalej pripisovať náležitú prioritu eliminácii škodlivých režimov zdaňovania podnikov.

- lepšia ucelenosť a koordinácia politík na úrovni EÚ by pomohla pri podpore dobrej správy v oblasti daní na širšej geografickej základni, pričom cieľom je zabezpečiť, aby EÚ a jej partnerské územia nielen prehlbovali svoje hospodárske vzťahy, ale pritom aj dosahovali dohodu o zásadách dobrej správy vecí verejných a na jej základe prípadne uzatvárali dohody o spolupráci v daňovej oblasti. EÚ by sa takisto mala usilovať o koordinovanú koncepciu medzi darcami na celom svete, pokiaľ ide o ucelenosť politík.

- pri úplnom zohľadnení zásady subsidiarity je potrebné zabezpečiť väčšiu zhodu stanovísk jednotlivých členských štátov v medzinárodnom dianí v oblasti daní a dohodnutých zásadách dobrej správy vecí verejných, ako napríklad v dvojstranných dohodách o daniach s tretími krajinami a na medzinárodných fórach. To si vyžaduje vyšší stupeň koordinácie na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo, že impulz otvorenejšie a konštruktívnejšie spolupracovať v daňovej oblasti zostane rovnako silný na celosvetovej úrovni.

Komisia plánuje pokračovať v konštruktívnom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami o zásadách a praktickej realizácii opatrení uvedených v tomto oznámení a situáciu opäť preskúma a podá o nej správu v roku 2010.

Komisia sa domnieva, že dynamiku, ktorú medzinárodnej spolupráci v oblasti daní dali lídri G20 treba udržať a oznamuje svoju pripravenosť podporiť členské štáty pri prijímaní vhodných opatrení s cieľom dosiahnuť dobrú správu v daňových záležitostiach.

Komisia vyzýva Radu, aby prijala toto smerovanie politiky a podnikla kroky na to, aby sa zaistila jeho rýchla realizácia.

[1] „Globalizácia: Trendy, otázky a makrodôsledky pre EÚ“, DG-ECFIN Economic Paper, č. 254 (Brusel, Európska komisia, 2006).

[2] Poznámky pána Angela Gurríu, generálneho tajomníka OECD na konferencii o boji proti medzinárodným daňovým únikom a podvodom v Paríži, Francúzsko, 21. októbra 2008.

[3] Dokument Rady 16095/1/08 REV 1.

[4] http://www.oecd.org/dataoecd/38/14/42497950.pdf

[5] http://ec.europa.eu/internal_market/score/relateddocs/index_en.htm

[6] Smernica Rady 77/799/ES z 19. decembra 1977, zmenená a doplnená smernicou 2004/56/ES z 21. apríla 2004.

[7] Smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008.

[8] Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003.

[9] http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/company_tax/harmful_tax_practices/index_en.htm#code_conduct

[10] (i) Oznámenie Komisie 98/C 384/03, Úradný vestník C 384 z 10.12.1998 s. 3 ; (ii) „Report on the implementation of the Commission notice on the application of the state aid rules to measures relating to direct business taxation“ (Správa o implementácii oznámenia Komisie o pravidlách štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov), C(2004) 434 z 9.2.2004.

[11] Podľa vymedzenia uvedeného v správe „Harmful tax competition: an emerging global issue“ (Škodlivá daňová súťaž: narastajúci celosvetový problém) z roku 1998. OECD uvádza štyri faktory na určenie, či územie je daňovou oázou – i) územie neukladá žiadne alebo iba nominálne dane, ii) nedostatok transparentnosti, iii) na území platia zákony alebo administratívne postupy, ktoré bránia účinnej výmene informácií na daňové účely s inými vládami o daňovníkoch profitujúcich z nominálneho alebo neexistujúceho zdanenia, iv) nie je ustanovená žiadna požiadavka, aby činnosť bola podstatná.

[12] Vyhlásenie z Doha, 29. november až 2. december 2008.

[13] Communications on Preventing and Combating Corporate and Financial Malpractice (Oznámenie o prevencii a boji proti finančným deliktom a deliktom spoločností) (KOM(2004)611), oznámenie o karibských krajinách (KOM(2006)86, o tichomorských krajinách (KOM(2006)248) o Hongkongu a Macao (KOM(2006)648), o správe a rozvoji (KOM(2006)421 a o konkurencieschopnosti EÚ (KOM(2006)567).

[14] Dokument Rady 16095/1/08 REV 1.

[15] Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, San Maríno, Monako a Andorra.

[16] http://ec.europa.eu/development/geographical/methodologies/strategypapers10_en.cfm

[17] Antigua a Barbuda, Bahamy a Libéria neprijali žiadne záväzky v súvislosti s daňovými záležitosťami v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu.

[18] Pozri poznámku pod čiarou 10.

[19] KOM(2009) 29 z 2. februára 2009.

[20] KOM(2009) 28 z 2. februára 2009.

[21] KOM(2008) 727 z 13. novembra 2008.

[22] San Marino prijalo svoj záväzok v roku 2000.

[23] http://www.londonsummit.gov.uk/resources/en/PDF/annex-strengthening-fin-sysm