[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.4.2009

KOM(2009) 153 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o koexistencii geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom

{SEK(2009) 408}

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o koexistencii geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom

1. ÚVOD

Koexistencia geneticky modifikovaných organizmov (GMO) s konvenčnou a ekologickou poľnohospodárskou výrobou priamo súvisí s praktickým rozhodnutím spotrebiteľov a poľnohospodárskych výrobcov rešpektovať individuálne preferencie a hospodárske príležitosti v súlade s právnymi záväzkami týkajúcimi sa označovania GMO. Podľa smernice 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia[1], nariadenia (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[2] a nariadenia (ES) č. 1830/2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov[3] musia byť GMO, ako aj potraviny a krmivá, ktoré obsahujú, skladajú sa alebo sú vyrobené z GMO príslušne označené, s cieľom zaručiť spotrebiteľovi informovaný výber. Znamená to, že výrobky, ktoré musia byť označené ako geneticky modifikované je potrebné oddeliť od neoznačených výrobkov.

Keďže environmentálne a zdravotné aspekty pestovania geneticky modifikovaných plodín sú úplne zohľadnené počas ich postupu schvaľovania, otázky, ktoré je potrebné riešiť v rámci koexistencie sa týkajú technických segregačných opatrení a možných hospodárskych dosahov zmiešania geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín.

Podľa článku 26a smernice 2001/18/ES môžu členské štáty prijať vhodné vnútroštátne opatrenia týkajúce sa koexistencie, s cieľom vyhnúť sa mimovoľnej prítomnosti GMO v iných výrobkoch. Komisia prijala odporúčanie 2003/556/ES o usmerneniach pri vypracúvaní vnútroštátnych stratégií a najlepších postupov na zabezpečenie koexistencie geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom[4], ktoré má členským štátom pomôcť vypracovať vnútroštátne právne predpisy alebo iné stratégie týkajúce sa koexistencie.

V marci 2006 prijala Komisia prvú správu o implementácii vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom[5].

Dňa 22. mája 2006 prijala rada ministrov poľnohospodárstva závery o koexistencii, v rámci ktorých vyzýva Komisiu, aby uskutočnila tieto činnosti:

1. čo najskôr vypracovala prahové hodnoty označovania osív v Spoločenstve,

2. v rámci úzkej spolupráce s členskými štátmi a zúčastnenými stranami určila najlepšiu prax pokiaľ ide o technické segregačné opatrenia a na ich základe vypracovala usmernenia pre jednotlivé plodiny,

3. zintenzívnila využívanie COEX-NET[6] na výmenu informácií týkajúcich sa segregácie plodín a opatrení zodpovednosti vrátane cezhraničných problémov v súvislosti s koexistenciou a prejednala možné riešenia, v prípade výskytu týchto problémov,

4. spolu s členskými štátmi preskúmala možné spôsoby minimalizácie možných cezhraničných problémov týkajúcich sa koexistencie,

5. preskúmala udržateľné riešenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi EÚ, v oblastiach, v ktorých je pre príslušnú plodinu vzhľadom na poľnohospodárske štruktúry a podmienky hospodárenia náročné dosiahnuť koexistenciu na úrovni poľnohospodárskeho podniku,

6. posilnila európsky výskum týkajúci sa koexistencie, s cieľom doplniť medzery v súčasných poznatkoch a sprístupnila výsledky výskumu členským štátom,

7. preskúmala rôzne vnútroštátne systémy občianskoprávnej zodpovednosti, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v prípade hospodárskych škôd spôsobených prímesami geneticky modifikovaných v nemodifikovaných plodinách vrátane cezhraničných situácií. V tejto súvislosti takisto preskúmala systémy osobitnej kompenzácie a poistenia v členských štátoch,

8. v spolupráci s členskými štátmi aj naďalej skúmala, či je potrebné uskutočniť ďalšie kroky týkajúce sa spoločných zásad pokiaľ ide o koexisteniciu.

Táto správa poskytuje prehľad činností Komisie v súvislosti s mandátom stanoveným závermi Rady. Takisto poskytuje prehľad o stave implementácie vnútroštátnych a regionálnych koexistenčných opatrení, ktorý je založený na informáciách od členských štátov.

2. PRAHOVÉ HODNOTY OZNAčOVANIA OSÍV V SPOLOčENSTVE

V SMERNICI 2001/18/ES SA USTANOVUJE MOžNOSť VYňAť OSIVÁ Z POVINNOSTI OZNAčOVANIA V PRÍPADE, žE OBSAHUJÚ STOPY GENETICKY MODIFIKOVANÉHO OSIVA POVOLENÉHO NA PESTOVANIE V EÚ, KTORÉ SÚ POD URčITOU PRAHOVOU HODNOTOU. KOMISIA V SÚčASNOSTI VYKONÁVA HODNOTENIE DOSAHU POKIAľ IDE O ZAVEDENIE TAKÝCHTO PRAHOVÝCH HODNÔT NA OZNAčOVANIE OSÍV, KTORÉ VYTVORIA ZÁKLAD PRE BUDÚCI PRÁVNY PREDPIS KOMISIE. PRI VYPRACOVÁVANÍ NÁVRHU KOMISIA TAKISTO ZOHľADNÍ ZÁVERY RADY Z 5. DECEMBRA 2008 TÝKAJÚCE SA GMO, V KTORÝCH SA UVÁDZA, žE TIETO PRAHOVÉ HODNOTY SA MUSIA STANOVIť NA NAJNIžšEJ MOžNEJ ÚROVNI, KTORÁ JE PRAKTICKY MOžNÁ, PRIMERANÁ A FUNKčNÁ PRE VšETKY HOSPODÁRSKE SUBJEKTY A MUSIA PRISPIEVAť K MOžNOSTI VOľBY VÝROBCOV A SPOTREBITEľOV čI Už KONVENčNÝCH, EKOLOGICKÝCH ALEBO GENETICKY MODIFIKOVANÝCH VÝROBKOV.

3. USMERNENIA PRE OPATRENIA TÝKAJÚCE SA KOEXISTENCIE JEDNOTLIVÝCH PLODÍN, CEZHRANIčNÉ PROBLÉMY A REGIÓNY, V KTORÝCH JE ZLOžITÉ DOSIAHNUť KOEXISTENCIU

Komisia vytvorila Európsky úrad pre koexistenciu (EcoB[7]), ktorého cieľom je vypracovať dokumenty o najlepšej praxi týkajúcej sa jednotlivých plodín pokiaľ ide o technické opatrenia koexistencie. ECoB bude takisto skúmať prípadné spôsoby minimalizácie možných cezhraničných problémov týkajúcich sa koexistencie a poskytovať odporúčania oblastiam, v ktorých je pre príslušnú plodinu vzhľadom na poľnohospodárske štruktúry a podmienky hospodárenia náročné dosiahnuť koexistenciu na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

ECoB tvorí sekretariát a technické pracovné skupiny zamerané na jednotlivé plodiny, ktoré sú zložené z odborníkov z členských štátov. Konzultácie so zúčastnenými stranami prebiehajú najmä prostredníctvom príslušných poradných skupín zriadených Komisiou.

Prvá technická pracovná skupina ECoB sa zaoberá vypracúvaním opatrení koexistencie v oblasti produkcie kukurice. Predpokladá sa, že pracovná skupina vypracuje dokument o najlepšej praxi v oblasti produkcie kukurice do roku 2010.

4. KONTAKTNÁ SKUPINA NA VÝMENU A KOORDINÁCIU INFORMÁCIÍ TÝKAJÚCICH SA KOEXISTENCIE (COEX-NET)

Cieľom kontaktnej skupiny na výmenu a koordináciu informácií týkajúcich sa koexistencie geneticky modifikovaných, konvenčných a ekologických plodín (COEX-NET) je uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou pokiaľ ide o koexistenciu. V roku 2006 zasadala táto skupina dvakrát a v rokoch 2007 a 2008 jedenkrát.

5. VÝSKUMNÉ čINNOSTI NA ÚROVNI KOMISIE V SÚVISLOSTI S KOEXISTENCIOU

V rámci šiesteho rámcového programu Spoločenstva pre výskum boli podporené tri výskumné projekty týkajúce sa koexistencie. Program SIGMEA skončil v novembri 2008. Zaoberal sa časovým a priestorovým génovým tokom z GMO v celej Európe v systémoch produkcie osív aj plodín, a to s cieľom určiť vhodné opatrenia koexistencie. Projekty TRANSCONTAINER a CO-EXTRA stále prebiehajú a ukončia sa v priebehu roka 2009.

Spoločné výskumné centrum Komisie vydalo vo februári 2006 správu[8], v ktorej analyzuje potrebu a uskutočniteľnosť zmien v poľnohospodárskych postupoch na zabezpečenie koexistencie.

6. VNÚTROšTÁTNE SYSTÉMY OBčIANSKOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI A KOMPENZÁCIE ZA šKODY SPÔSOBENÉ PRÍMESAMI GMO

Prímesi GMO môžu viesť k znehodnoteniu geneticky nemodifikovaných výrobkov, čo by prinieslo hospodárske škody ich výrobcom. V súlade s právnymi predpismi EÚ by sa napríklad dotknuté výrobky mali označovať ako „geneticky modifikované“, čo by mohlo viesť k nižším výnosom na trhu.

Prímesi GMO môžu takisto mať osobitný dosah na ekologické výrobky. V nariadení (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov[9] sa stanovuje, že výrobky, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva označované kvôli prímesiam GMO, už nemôžu byť uvádzané na trh s ekologickým označením.

Zodpovednosť v prípade hospodárskych škôd vzniknutých na geneticky nemodifikovaných plodinách, ktoré vyplývajú z prímesí GMO je predmetom občianskeho práva, a teda zodpovednosťou členských štátov. Štúdia[10], ktorú si Komisia objednala ukázala, že všetky národné jurisdikcie poskytujú minimálnu ochranu v prípadoch vzniknutia takýchto škôd v rámci obvyklých podmienok právnych predpisov v oblasti deliktov. Väčšina členských štátov nezmenila podmienky uplatňovania všeobecných právnych predpisov v oblasti deliktov na osobitné prípady, ktoré spôsobili prímesi GMO.

Existujú však rozdiely v právnych predpisoch v oblasti deliktov v členských štátoch, ktoré znamenajú rozdiely v spôsobe, akým by sa možné náhrady škôd v súvislosti s prímesami GMO prejednávali a riešili. V systémoch založených na zavinení sa napríklad požaduje dôkaz o previnení alebo nedbanlivosti obžalovaného, avšak v systémoch objektívnej zodpovednosti rozsudok nezávisí od hodnotenia chovania obžalovaného. Niektoré členské štáty zaviedli systémy objektívnej zodpovednosti, ktoré sa osobitne uplatňujú na škody spôsobené prímesami GMO.

Navyše majú takmer všetky právne systémy osobitné pravidlá týkajúce sa riešenia susedských sporov, ktoré je možné uplatniť na prípady hospodárskych škôd spôsobených prímesami GMO.

Doteraz však neexistujú súdne prípady v žiadnom členskom štáte, ktoré by ilustrovali skutočné uplatňovanie rôznych platných pravidiel vnútroštátnymi súdmi.

Zdá sa, že v súčasnosti nie sú na trhoch EÚ k dispozícii poistné produkty, ktoré by sa vzťahovali na pokrytie rizika spôsobeného prímesami GMO. V štyroch členských štátoch sa však pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovaných plodín, zo zákona požaduje poistenie alebo alternatívny typ finančnej záruky týkajúce sa možných hospodárskych škôd, prípadne sa môže požadovať po zhodnotení jednotlivých prípadov.

Niektoré členské štáty zriadili kompenzačné fondy na hospodárske škody spôsobené prímesami GMO. V prípade, že sú vymedzené podmienky platieb do schémy, fondy sú financované z odvodov na pestovanie geneticky modifikovaných plodín. Keďže doteraz nebola z týchto fondov vyplatená žiadna kompenzácia, nie je možné posúdiť, či sú získané odvody postačujúce, aby vo fondoch nebolo finančných prostriedkov príliš málo, a teda by existovalo riziko, že niektoré škody by neboli plne kompenzované, prípadne príliš veľa, čo by znamenalo zbytočnú hospodársku záťaž pre pestovanie geneticky modifikovaných plodín.

Členské štáty doteraz neohlásili žiadne hospodárske škody spôsobené cezhraničnými prímesami GMO. Vo všeobecnosti sa otázky jurisdikcie v cezhraničných prípadoch riešia v rámci nariadenia „Rím II“[11].

7. PREHľAD VNÚTROšTÁTNYCH OPATRENÍ TÝKAJÚCICH SA KOEXISTENCIE

V súčasnosti prijalo osobitné právne predpisy týkajúce sa koexistencie 15 členských štátov[12]. Ďalšie tri členské štáty oznámili Komisii svoje návrhy právnych predpisov. Komisia preskúma zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa koexistencie s vnútorným trhom v súlade so smernicou 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov[13].

Žiadny členský štát neoznámil, že by koexistenciu riešil nelegislatívnymi nástrojmi, niektoré členské štáty, však neplánujú v blízkej budúcnosti vypracovať regulačný rámec, keďže pestovanie geneticky modifikovaných plodín na ich území sa považuje za nepravdepodobné.

V niektorých štátoch patrí koexistencia do regionálnej kompetencie.

Keďže vo väčšine členských štátov pestovanie geneticky modifikovaných plodín neexistuje, v praxi sa neuplatňujú ani programy, ktoré monitorujú uplatňovanie a účinnosť právnych predpisov týkajúcich sa koexistencie. Existujúce programy monitorovania v niektorých členských štátoch neodhalili žiadne negatívne výsledky, pokiaľ ide o nedodržiavanie súladu s povinnými pravidlami v oblasti koexistencie a označovania.

Žiaden členský štát nepoukázal na to, že platné pravidlá koexistencie by neboli dostatočné na zabezpečenie vhodných úrovní segregácie geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín. Členské štáty sa neodvolali na žiaden súdny prípad v súvislosti s prímesami GMO do geneticky nemodifikovaných plodín, jeden prípad bol však oznámený v odvetví včelárstva.

I keď niektoré členské štáty ešte nezačali vyvíjať prístup v oblasti koexistenicie, všetky členské štáty uskutočnili konzultácie so zúčastnenými stranami pokiaľ ide o vypracovanie opatrení koexistencie.

7..1. Informácie, registrácia a školenia

Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa informovania verejných orgánov, tretích strán a verejnosti o geneticky modifikovaných plodinách sa líšia v detailoch. Niektoré členské štáty požadujú pre pestovanie geneticky modifikovaných plodín schvaľovací postup od prípadu k prípadu, iné požadujú iba to, aby poľnohospodári oznámili pestovanie geneticky modifikovaných plodín príslušným orgánom. Jeden členský štát nestanovuje individuálnu registráciu geneticky modifikovaných plodín zo strany poľnohospodárov.

Vo väčšine členských štátov musia pestovatelia geneticky modifikovaných plodín informovať svojich najbližších susedov, prevádzkovateľov, s ktorými zdieľajú poľnohospodársku techniku a vlastníkov pozemkov, na ktorých sa pestovanie plánuje. V troch členských štátoch musia informovať aj včelárov nachádzajúcich sa v určitom obvode okolo poľa s geneticky modifikovanou plodinou.

Verejnosť je vo všeobecnosti informovaná o pestovaní geneticky modifikovaných plodín prostredníctvom verejného registra, v ktorom môžu byť zahrnuté buď rozsiahle informácie o pozemkoch, vrátane osobných údajov o pestovateľoch a presnej polohe pozemku alebo iba súhrnné informácie, tj. celková kultivačná plocha na región alebo obec.

V niektorých členských štátoch musia distribútori osiva oznámiť množstvo predaného geneticky modifikovaného osiva a/alebo informovať poľnohospodárov o platných pravidlách koexistencie. Niekedy musia byť registrovaní prevádzkovatelia zaoberajúci sa prepravou, skladovaním a balením geneticky modifikovaných plodín.

Niektoré členské štáty požadujú od pestovateľov geneticky modifikovaných plodín, aby absolvovali povinné školenie alebo preukázali dostatočné znalosti, a to s cieľom implementovať požadované segregačné opatrenia.

7.2. Technické segregačné opatrenia

Väčšina členských štátov vypracovala opatrenia koexistencie takým spôsobom, aby sa zabránilo prekročeniu prahovej hodnoty pre označovanie GMO v potravinách a krmivách stanovenej na úroveň 0,9 %. Niektoré členské štáty však uviedli, že sa snažia, aby úrovne prímes GMO boli čo najnižšie. Niektoré členské štáty do budúcnosti zohľadňujú možné prahové hodnoty pre osivá v hodnotách odlišných ako nula, čo by obmedzilo rozsah prímesí od iných, osivových zdrojov a vyžadovalo prísnejšie segregačné opatrenia na poliach.

Dvanásť členských štátov prijalo segregačné opatrenia aspoň pre jednu plodinu. Priestorová segregácia je vo všeobecnosti založená na izolačnej vzdialenosti medzi poliami s geneticky modifikovanou plodinou a susediacimi poliami s geneticky nemodifikovanou pohlavne zlučiteľnou plodinou. Izolačné vzdialenosti môžu byť sčasti alebo úplne nahradené ochrannými pásmami medzi geneticky modifikovanými a nemodifikovanými poliami, na ktorých sa pestujú pohlavne zlučiteľné geneticky nemodifikované plodiny, ktoré sa zbierajú a spracúvajú ako geneticky modifikované rastliny. V iných členských štátoch sú ochranné pásma povinným dodatkom izolačných vzdialeností. Možné využitie rôznych období kvitnutia je povolené v dvoch členských štátoch.

Niektoré členské štáty požadujú povinné konzultácie s najbližšími susedmi a v niektorých prípadoch aj ich písomný súhlas s pestovaním geneticky modifikovaných plodín, ak sa ich pozemky využívajú ako izolačné vzdialenosti.

Druhy, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne segregačné opatrenia zahŕňajú kukuricu a v niektorých členských štátoch aj zemiaky, cukrovú repu, kŕmnu repu, pšenicu a repku olejnú.

V šiestich členských štátoch sú segregačné opatrenia medzi poliami s geneticky modifikovanými plodinami a ekologickými poliami prísnejšie v porovnaní s opatreniami, ktoré sa uplatňujú medzi poliami s geneticky modifikovanou plodinou a konvenčnými poliami. V šiestich iných členských štátoch sa uplatňujú identické segregačné opatrenia. Niektoré členské štáty sformulovali rôzne segregačné opatrenia, pokiaľ ide o polia využívané na produkciu osiva.

Segregačné opatrenia sa medzi členskými štátmi líšia, napríklad, izolačné vzdialenosti pre produkciu kukurice sa pohybujú v rozpätí od 25 m až 600 m vzhľadom na konvenčnú kukuricu a v rozpätí od 50 m až 600 m, pokiaľ ide o ekologickú kukuricu.

Jeden členský štát požaduje od pestovateľov geneticky modifikovaných plodín dodržiavanie izolačnej vzdialenosti vzhľadom na miesta so zavedeným chovom včiel.

Vo všetkých členských štátoch musia segregačné opatrenia dodržiavať pestovatelia geneticky modifikovaných plodín a prevádzkovatelia zaoberajúci sa geneticky modifikovaným osivom alebo zberom. Iba v prípade, ak susediaci pestovatelia geneticky nemodifikovaných plodín dobrovoľne súhlasia so spoločnou implementáciou segregačných opatrení, bude sa od nich vyžadovať určitý stupeň zodpovednosti. Pokiaľ ide o koexistenciu v produkcii osiva, niektoré členské štáty vyhradili túto zodpovednosť výrobcom osiva a ostatným pestovateľom geneticky modifikovaných plodín.

Niektoré členské štáty umožňujú prevádzkovateľom, aby sa medzi sebou dohodli na tom, že nebudú uplatňovať segregačné opatrenia medzi svojimi pozemkami. V niektorých členských štátoch je však takáto segregácia povinná vo všetkých prípadoch.

Niektoré členské štáty regulujú segregáciu počas rôznych špecifických poľnohospodárskych činností (napr. produkcia osiva, zber, činnosti vykonávané po zbere, preprava, skladovanie), iné štáty regulujú iba segregáciu týkajúcu sa susedných polí.

7.3. Obmedzenia týkajúce sa pestovania geneticky modifikovaných plodín

Mnohé členské štáty požadujú osobitné postupy pokiaľ ide o povolenie alebo zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín v oblastiach pod environmentálnou ochranou (napr. oblasti v rámci Natura 2000). Tieto opatrenia nesúvisia s koexistenciou a je potrebné ich hodnotiť v rámci existujúcich právnych predpisov Spoločenstva.

I keď niektoré členské štáty stanovujú možnosť určenia regiónov, v ktorých by sa zo socioekonomických dôvodov pestovanie geneticky modifikovaných plodín mohlo zakázať, takéto regióny ešte neboli určené. Stanovenie takých regiónov by sa muselo oznámiť Komisii. V prípade neoznámenia by opatrenia nemuseli byť uplatniteľné a teda ani od jednotlivcov vymáhateľné. Určité regióny v niektorých členských štátoch sú vyhlásené za regióny bez GMO, tieto vyhlásenia však majú politickú povahu a nepredstavujú právne záväzný zákaz.

Niektoré členské štáty stanovujú možnosť určiť regióny, v ktorých sa môžu pestovať buď iba geneticky modifikované odrody danej plodiny alebo iba geneticky nemodifikované odrody, a to na základe dobrovoľného rozhodnutia všetkých poľnohospodárov v danej oblasti.

Štyri členské štáty zakazujú pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON810 podľa bezpečnostných opatrení stanovených v právnych predpisoch EÚ v prípadoch nových vedeckých poznatkov v súvislosti s bezpečnostným hodnotením GMO. V týchto členských štátoch teda pestovanie geneticky modifikovaných plodín nie je možné, keďže MON810 je momentálne jedinou geneticky modifikovanou plodinou dostupnou na komerčné pestovanie v EÚ. Tieto opatrenia nesúvisia s koexistenciou a riešia sa v súlade s postupom podľa právnych predpisov EÚ.

7.4. Správne ustanovenia

Pravidlá vymáhania a monitorovania opatrení koexistencie sú v platnosti vo väčšine členských štátov, ktoré ustanovili právne predpisy týkajúce sa koexistencie. Praktické používanie postupov sa však začalo iba v tých členských štátoch, v ktorých sa geneticky modifikované plodiny skutočne pestujú.

Porušenie právnych predpisov týkajúcich sa koexistencie je postihnuteľné v niektorých, nie však vo všetkých členských štátoch.

7.5. Obchodné skúsenosti s pestovaním geneticky modifikovanej kukurice

Jediná geneticky modifikovaná plodina, ktorá sa momentálne v EÚ pestuje je geneticky modifikovaná kukurica MON810, ktorá je odolná voči škodcom radu motýľov. Na základe informácií od členských štátov sa v roku 2008 pestovala kukurica MON810 v šiestich členských štátoch (CZ, DE, ES, PT, RO, SK) na pestovateľskej ploche približne 100 000 hektárov, čo predstavuje 1,2 percenta celkovej plošnej výmery pestovania kukurice v EÚ 27 v tomto roku. V určitých členských štátoch však pestovanie geneticky modifikovanej kukurice predstavuje väčší podiel produkcie kukurice. (napr. viac ako 20 % v ES).

Vo všeobecnosti si členské štáty myslia, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa koexistencie nemajú významný vplyv na rozhodnutie poľnohospodárov začať s pestovaním geneticky modifikovaných plodín. K tejto otázke je však potrebné vykonať ďalšie preskúmanie. V siedmych uvedených členských štátoch sa všeobecným trendom stáva zväčšovanie pestovateľských plôch, pričom päť z nich uplatňuje povinné pravidlá koexistencie.

7.6. Cezhraničné prípady

Iba niekoľko členských štátov zatiaľ začalo spolupracovať s inými členskými štátmi na vypracovaní možných opatrení na riešenie cezhraničných prípadov koexistencie. Neexistujú žiadne zdokumentované prípady cezhraničných prímesí GMO.

7.7. Vnútroštátne výskumné činnosti týkajúce sa koexistencie

Mnohé členské štáty oznámili uskutočňovanie vnútroštátnych výskumných činností, s cieľom zdôvodniť vývoj opatrení koexistencie. Výskumné činnosti v tejto oblasti sa stále uskutočňujú v trinástich členských štátoch.

8. ZÁVERY

Od roku 2006 dosiahli členské štáty značný pokrok vo vypracovávaní právnych predpisov týkajúcich sa koexistencie. Tento rozvoj legislatívneho rámca sa uskutočnil spoločne s miernym rozšírením plochy, na ktorej sa pestujú geneticky modifikované plodiny. Produkcia geneticky modifikovaných plodín je v EÚ stále špecializovanou produkciou, ktorá v súčasnosti produkuje iba jeden geneticky modifikovaný výrobok na komerčné účely a pestovanie sa teda uskutočňuje v značne obmedzenej miere.

I keď vo všeobecnosti sa v spoločnosti vedú polemiky týkajúce sa pestovania geneticky modifikovaných plodín v EÚ, neexistuje žiadny konkrétny náznak toho, že by sa pri zavádzaní geneticky modifikovaných plodín do poľnohospodárstva v EÚ vyskytovali praktické ťažkosti. Toto hodnotenie je však založené na doposiaľ získaných obmedzených obchodných skúsenostiach. Rozsiahlejšie praktické skúsenosti vyplývajúce z pestovania počas niekoľkých rokov sa vzťahujú iba na niektoré regióny v niekoľkých členských štátoch.

Neexistujú žiadne oznámenia týkajúce sa hospodárskych škôd vyplývajúcich buď z nedodržiavania súladu s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa koexistencie alebo zo samotných pravidiel, ktoré by boli nedostatočné, pokiaľ ide o dosiahnutie adekvátnych úrovní segregácie medzi produkciou geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín. V rámci monitorovacích programov, ktoré zriadili členské štáty sa nezistili žiadne nedostatky týkajúce sa platných pravidiel.

Prístupy jednotlivých členských štátov, ktoré uplatňujú v rámci koexistencie sa vzhľadom na správne postupy a technické segregačné opatrenia líšia. Neexistuje však presvedčivý dôkaz o tom, že by rozdiely v legislatívnom rámci predstavovali rozhodujúci faktor pri rozhodnutí poľnohospodárov, či začnú alebo nezačnú s pestovaním geneticky modifikovaných plodín. Ďalšími aspektmi, ktoré zohrávajú aspoň takú dôležitú úlohu sú existencia vhodných odbytových možností pre geneticky modifikované výrobky, regionálne varianty vzhľadom na možné výhody alebo nevýhody geneticky modifikovaných plodín voči ich konvenčným alebo ekologickým ekvivalentom, ako aj spoločenské faktory, napr. susedské spory a zničenie polí. Heterogénne priestorové rozmiestnenie pestovania GMO, dokonca aj na území členských štátov v rámci rovnakých režimov koexistencie, dokazuje dôležitosť týchto aspektov.

Rozdiely vo vnútroštátnych opatreniach sa môžu, aspoň do určitej miery, pripísať regionálnym variáciám agronomických, klimatických a iných faktorov, ktoré určujú pravdepodobnosť prímesí GMO do iných plodín. Je potrebné získať ďalšie skúsenosti, s cieľom úplne zhodnotiť účinnosť vnútroštátnych opatrení koexistencie. Európsky úrad pre koexistenciu vypracuje potrebné usmernenia.

Hoci rôzne prístupy ku koexistencii medzi susediacimi členskými štátmi môžu spôsobiť cezhraničné problémy, takéto ťažkosti sa zatiaľ v praxi nevyskytli. V súčasnosti sa preto zdá, že nie je potrebné vypracovať osobitné oparenia týkajúce sa riešenia cezhraničných prípadov v súvislosti s koexistenciou.

Komisia nepovažuje za vhodné začať s vypracovávaním právnych nástrojov Spoločenstva, ktoré by mohli zasahovať do vnútroštátnych ustanovení zodpovednosti v súvislosti so škodami spôsobenými prímesami GMO. Vzhľadom na uvedené, vyplýva uvedená diverzita z rozdielov v existujúcich vnútroštátnych systémoch zodpovednosti a kompenzácie, ktoré sa takisto uplatňujú v súvislosti s inými hospodárskymi činnosťami. Tieto rozdiely zatiaľ neviedli k potrebe ich harmonizácie. V rámci rôznej jurisdikcie členských štátov sa navyše vytvorili individuálne systémy náhrady škôd a kompenzácie. Vytvorenie jednotných pravidiel pre takú limitovanú situáciu akou je prímes GMO by mohlo viesť k súbežnému uplatňovaniu rôznych predpisov v oblasti deliktov v rámci jedného členského štátu.

Keďže zjavne neexistuje poistné krytie takýchto škôd, členské štáty sú podporované v ich snahách preskúmať opatrenia zamerané na uľahčenie vývoja vhodných produktov zo strany poisťovateľov.

Výskumné činnosti týkajúce sa rôznych aspektov koexistencie v mnohých členských štátoch stále pokračujú, a poukazujú tak na potrebu ďalšieho rozvoja vedomostnej základne v oblasti koexistencie. Zo strednodobého hľadiska budú potrebné ďalšie výskumné činnosti na riešenie segregácie produkčných reťazcov geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín mimo poľnohospodárskeho podniku.

V hodnotení o najlepšom spôsobe ako riešiť otázku koexistencie sa musia zohľadniť obchodné skúsenosti v členských štátoch. Musí zahŕňať spoľahlivé hodnotenie účinnosti a výkonnosti platných opatrení a analýzu dosahu vnútroštátnych opatrení na konkurencieschopnosť poľnohospodárov a slobodu voľby zo strany poľnohospodárov ako aj spotrebiteľov. V súčasnosti neexistujú náznaky toho, že by bolo potrebné odchýliť sa od prístupu ku koexistencii založeného na zásade subsidiarity a rozvíjať ďalšiu harmonizáciu v tejto otázke.

Komisia považuje za potrebné uskutočniť tieto opatrenia v súvislosti s koexistenciou:

- Komisia ukončí v čo najbližšom možnom termíne hodnotenie hospodárskeho dosahu týkajúce sa zriadenia možných prahových hodnôt pre osivá v budúcnosti. Na základe tohto hodnotenia navrhne Komisia vhodné následné legislatívne opatrenia.

- Komisia bude pokračovať v činnostiach COEX-NET, aby podporila výmenu informácií o koexistencii s členskými štátmi, pokiaľ ide o praktické skúsenosti, výskum a výsledky monitorovania.

- Spoločne s členskými štátmi a následne po konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami, vypracuje Komisia technické usmernenia o koexistencii pre jednotlivé plodiny prostredníctvom Európskeho úradu pre koexistenciu.

- Podľa rámcového programu Spoločenstva pre výskum bude Komisia podporovať ďalší výskum založený na jasne stanovených potrebách určených v rámci súčasných a budúcich iniciatív.

- Komisia pripraví v roku 2012 správu založenú na informáciách poskytnutých členskými štátmi o situácii v oblasti koexistencie v členských štátoch.

[1] Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1, zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1829/2003 a nariadením (ES) č. 1830/2003.

[2] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24.

[4] Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 36.

[5] KOM (2006) 104 v konečnom znení a pracovný dokument útvarov Komisie:http://ec.europa.eu/agriculture/co-existence/sec313_en.pdf

[6] Skupina na výmenu a koordináciu informácií týkajúcich sa koexistencie.

[7] http://ecob.jrc.ec.europa.eu/

[8] ftp://ftp.jrc.es/pub/EURdoc/eur22102en.pdf

[9] Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

[10] http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/liability_gmo/index_en.htm

[11] Nariadenie (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II). Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

[12] AT, BE, CZ, DE, DK, FR, HU, LT, LU, LV, NL, PT, RO, SE, SK.

[13] Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Návrhy opatrení je možné nájsť vo verejne prístupnej databáze na stránke: http://ec.europa.eu/enterprise/tris/pisa/app/search/