8.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/312


Štvrtok 23. apríla 2009
Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave ***I

P6_TA(2009)0281

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (KOM(2008)0817 – C6-0469/2008 – 2008/0237(COD))

2010/C 184 E/68

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0817),

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 71 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0469/2008),

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0250/2009),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Štvrtok 23. apríla 2009
P6_TC1-COD(2008)0237

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2009 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie ║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Opatrenie zo strany Spoločenstva v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy by sa malo okrem iného zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, ktorá je porovnateľná s úrovňou ochrany v iných druhoch dopravy, a to bez ohľadu na cieľ ich cesty. Okrem toho by sa v plnej miere mali ║ zohľadniť všeobecné požiadavky na ochranu spotrebiteľov.

(2)

Keďže cestujúci v autobusovej alebo autokarovej doprave je v súvislosti s prepravnou zmluvou v slabšej pozícii, práva cestujúcich by mali byť v tejto súvislosti zabezpečené bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska v rámci Spoločenstva.

(3)

Členské štáty by mali mať možnosť vyňať mestskú a prímestskú dopravu z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak zabezpečia porovnateľnú úroveň práv cestujúcich prostredníctvom alternatívnych regulačných opatrení. Tieto opatrenia by mali zohľadňovať listinu práv cestujúcich v sieťach rôznych druhov verejnej dopravy, ktoré zahŕňajú otázky uvedené v článku 1 tohto nariadenia. Komisia by mala preskúmať možnosť ustanoviť súbor spoločných práv cestujúcich v mestskej, prímestskej a regionálnej doprave, ktorý by zahŕňal všetky druhy dopravy, a predložiť Európskemu parlamentu správu, v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom.

(4)

Členské štáty by mali podporovať rozvoj charty práv cestujúcich v mestskej, prímestskej a regionálnej autobusovej a/alebo autokarovej doprave, v ktorej sa pre autobusové a/alebo autokarové podniky ustanovia záväzky s cieľom zvýšiť kvalitu služieb a lepšie plniť potreby cestujúcich.

(5)

Opatrenia Európskej únie na zlepšenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zohľadňovať osobitosti tohto sektora dopravy, ktorý pozostáva prevažne z malých a stredných podnikov.

(6)

Cestujúci by mali mať možnosť využívať pravidlá zodpovednosti ║ prevádzkovateľov porovnateľné s pravidlami platnými pre iné druhy dopravy v prípade nehôd s následkom smrti alebo zranenia.

(7)

Cestujúci by mali mať nárok na vyplatenie zálohy na pokrytie ich okamžitých ekonomických potrieb po nehode.

(8)

Cestujúci, ktorí utrpeli škodu v dôsledku nehody, na ktorú sa vzťahuje poistná záruka, by mali v prvom rade predložiť žiadosti o náhradu škody autobusovému a/alebo autokarovému podniku v zmysle tohto nariadenia a iba v prípade, že tento podnik v danej veci nebude konať, sa môžu obrátiť na poisťovňu.

(9)

Autobusové a/alebo autokarové podniky by mali byť zodpovedné za stratu alebo poškodenie batožiny cestujúcich za podmienok porovnateľných s podmienkami platnými pre iné druhy dopravy.

(10)

Z autobusových a autokarových služieb pre cestujúcich by mali mať prospech občania vo všeobecnosti. V dôsledku toho by zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku zdravotného postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, mali mať príležitosti využívať služby autobusovej a autokarovej dopravy, ktoré sú porovnateľné s tými ktoré majú k dispozícii ostatní občania. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou majú rovnaké právo na voľný pohyb, slobodu výberu a nediskrimináciu ako všetci ostatní občania.

(11)

Na základe článku 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a s cieľom poskytnúť zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou možnosti cestovať autobusom a autokarom porovnateľné s možnosťami, ktoré majú iní občania, by sa mali stanoviť pravidlá nediskriminácie a poskytovania pomoci počas ich cesty. Týmto osobám by sa preto mala umožniť preprava a nemali by byť vylúčení z prepravy z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo nedostatočnej pohyblivosti s výnimkou prípadov, ktoré sú opodstatnené z dôvodu bezpečnosti a ktoré sú predpísané zákonom. Mali by mať možnosť využívať právo na poskytnutie pomoci na autobusových a autokarových staniciach a vo vozidlách vrátane nástupu a výstupu. V záujme sociálneho začlenenia by sa mala príslušným osobám táto pomoc poskytovať bez ďalšieho poplatku. Autobusové a/alebo autokarové podniky by mali stanoviť pravidlá dostupnosti, pričom by bolo najlepšie, ak by využívali európsky normalizačný systém.

(12)

Je potrebné, aby autobusové a/alebo autokarové podniky poskytovali svojim zamestnancom osobitný výcvik, ktorý im umožní správne pomáhať zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou. Takýto výcvik by mal byť zabezpečený v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (4). Členské štáty by mali v rámci možností podporovať autobusové a/alebo autokarové podniky v príprave a realizácii vhodných výcvikových programov.

(13)

Pri rozhodovaní o podobe nových autobusových staníc a v rámci zásadnej rekonštrukcie by riadiace orgány mali bez výnimky zohľadniť potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou. Správcovia autobusových a autokarových staníc by v každom prípade mali určiť miesta, na ktorých môžu takéto osoby oznámiť svoj príchod a potrebu pomoci.

(14)

Autobusové a/alebo autokarové podniky by tiež mali zohľadniť uvedené potreby pri rozhodovaní o návrhoch nových a modernizovaných vozidiel.

(15)

Členské štáty by mali zlepšiť existujúcu infraštruktúru tam, kde je to potrebné na to, aby sa umožnilo autobusovým a/alebo autokarovým podnikom zaistiť prístup pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ako aj poskytnúť primeranú pomoc.

(16)

Opatrenia Európskej únie na zlepšenie bezbariérovej mobility by mali v prvom rade podporovať bezbariérový prístup na autobusové a autokarové stanice a zastávky.

(17)

Podľa záverov projektu COST 349 o dostupnosti autokarov a diaľkových autobusov by Komisia mala navrhnúť opatrenia týkajúce sa prístupnej infraštruktúry na autobusových a autokarových staniciach a zastávkach, ktorá bude interoperabilná v celej Európskej únii.

(18)

Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zahŕňať sprístupnenie informácií o poskytovanej službe pred cestou, ako aj počas cesty. Všetky základné informácie poskytované cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave by sa mali poskytovať aj v alternatívnych formách dostupných pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

(19)

Týmto nariadením by sa nemali obmedziť práva autobusových a/alebo autokarových podnikov žiadať náhradu od akejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s uplatniteľným právom.

(20)

Množstvo nepríjemností, ktorým čelia cestujúci v dôsledku zrušenia alebo dlhého meškania ich spoja, by sa malo obmedziť. Na tento účel by cestujúcim mala byť vynaložená primeraná starostlivosť a informácie. Cestujúci by mali mať možnosť zrušiť svoju cestu, pričom sa im preplatia náklady na cestovné lístky, alebo zmeniť trasu za uspokojivých podmienok alebo získať informácie o alternatívnych dopravných službách. Ak autobusové a/alebo autokarové podniky neposkytnú cestujúcim nevyhnutnú pomoc, cestujúci by mali mať právo získať finančnú náhradu.

(21)

Autobusové a/alebo autokarové podniky by mali spolupracovať v snahe prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ na zlepšenie pomoci a starostlivosti vynaloženej cestujúcim v prípade akéhokoľvek prerušenia cesty, a to najmä v prípade dlhého meškania.

(22)

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva cestujúcich ustanovené v smernici Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (5). Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať v prípadoch, keď bol organizovaný turistický zájazd zrušený z iných dôvodov ako je zrušenie služby autobusovej a autokarovej dopravy.

(23)

Cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach ustanovených v tomto nariadení tak, aby mohli uvedené práva účinne uplatňovať.

(24)

Cestujúci by mali mať možnosť uplatniť svoje práva prostredníctvom primeraných postupov predkladania reklamácií a sťažností ustanovených autobusovými a/alebo autokarovými podnikmi alebo prípadne podaním sťažností príslušným orgánom, ktoré na vynucovanie uvedených ustanovení určí príslušný členský štát.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečiť a dohliadať na všeobecné dodržiavanie tohto nariadenia zo strany svojich autobusových a/alebo autokarových podnikov a určiť príslušný orgán, ktorý bude vykonávať ║ úlohy vynucovania uvedených ustanovení. Uvedený dohľad by nemal mať vplyv na práva cestujúcich uplatniť si na súde nárok na právne zadosťučinenie podľa postupov stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(26)

Členské štáty by mali stanoviť sankcie vzťahujúce sa na porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(27)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zabezpečenie vysokej a rovnocennej úrovne poskytovania pomoci cestujúcim a ich ochrany v autobusovej a autokarovej doprave vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť iba na úrovni jednotlivých členských štátov, a z dôvodu ich výrazného medzinárodného rozsahu je preto možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6).

(29)

Presadzovanie tohto nariadenia by malo byť založené na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (7). Uvedené nariadenie je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(30)

Toto nariadenie dodržiava základné práva a je v súlade so zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá, ktoré sa týkajú:

1.

nediskriminácie cestujúcich, pokiaľ ide o prepravné podmienky, ktoré autobusové a/alebo autokarové podniky ponúkajú cestujúcim;

2.

zodpovednosti autobusových a/alebo autokarových podnikov v prípade nehôd s následkom smrti alebo zranenia cestujúcich alebo straty alebo poškodenia ich batožiny;

3.

nediskriminácie zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou cestujúcich autobusom alebo autokarom a povinnej pomoci týmto osobám;

4.

povinností autobusových a/alebo autokarových podnikov voči cestujúcim v prípade zrušenia alebo meškania spojov;

5.

minimálnych informácií, ktoré je potrebné poskytnúť cestujúcim;

6.

vybavovania sťažností a reklamácií;

7.

uplatňovania práv cestujúcich.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na prepravu cestujúcich vykonávanú autobusovými a/alebo autokarovými podnikmi prostredníctvom pravidelnej dopravy.

2.   Členské štáty môžu udeliť mestskej a prímestskej ▐ doprave, na ktorú sa vzťahujú zmluvy o službe vo verejnom záujme, výnimku, ak sa v takýchto zmluvách zabezpečuje úroveň práv cestujúcich porovnateľná s úrovňou požadovanou týmto nariadením.

3.   Pokiaľ ide o príležitostnú dopravu, uplatňuje sa len kapitola II.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„autobusový a autokarový podnik“ je dopravný podnik, ktorý má v štáte, v ktorom sídli, oprávnenie na vykonávanie autobusovej a autokarovej dopravy v súlade s podmienkami prístupu na trh, ktoré sú ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi a prepravný podnik, ktorý je držiteľom platnej licencie Spoločenstva vydanej v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi  (8) za účelom vykonávania služieb medzinárodnej osobnej dopravy;

2.

„príležitostná doprava“ je doprava v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 684/92;

3.

„pravidelná doprava“ je doprava v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 684/92;

4.

„prepravná zmluva“ je zmluva o preprave medzi autobusovými a/alebo autokarovými podnikmi ▐ a cestujúcim týkajúca sa poskytnutia jednej alebo viacerých prepravných služieb , bez ohľadu na to, či bol lístok zakúpený u prepravcu, cestovnej agentúry alebo predajcu cestových lístkov ;

5.

„cestovný lístok“ je platný doklad oprávňujúci na prepravu alebo rovnocenné oprávnenie v nepapierovej forme vrátane elektronickej formy, vydané alebo povolené autobusovým a/alebo autokarovým podnikom alebo jeho oprávnenými predajcami lístkov;

6.

„predajca cestovných lístkov“ je akýkoľvek sprostredkovateľ, ktorý predáva autobusové alebo autokarové prepravné služby v mene autobusového a/alebo autokarového podniku alebo cestovnej agentúry, vrátane služieb, ktoré sa predávajú ako súčasť balíka ;

7.

„cestovná agentúra“ je organizátor ▐ v zmysle článku 2 ods. 2 ▐ smernice 90/314/EHS;

8.

„zdravotne postihnutá osoba“ alebo „osoba so zníženou pohyblivosťou“ je akákoľvek osoba, ktorej pohyblivosť pri využívaní dopravy je znížená v dôsledku akéhokoľvek fyzického postihnutia (poškodenie orgánov zmyslového vnímania alebo pohybového ústrojenstva, a to trvalé alebo dočasné), duševného postihnutia alebo poškodenia alebo akejkoľvek inej príčiny postihnutia alebo v dôsledku veku, a ktorej stav si vyžaduje primeranú pozornosť a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii všetkým cestujúcim, jej osobitným potrebám;

9.

„rezervácia“ je oprávnenie v papierovej alebo elektronickej forme, na základe ktorého vzniká nárok na prepravu, pokiaľ boli vopred potvrdené individuálne podrobnosti o preprave;

10.

„správca autobusovej stanice“ je organizačný subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za správu autobusovej a/alebo autokarovej stanice;

11.

„zrušenie“je neuskutočnenie určitej služby dopravy, ktorá bola pôvodne naplánovaná, a na ktorú bola vykonaná aspoň jedna konkrétna rezervácia;

12.

„meškanie“ je časový rozdiel medzi časom pravidelného odchodu alebo príchodu cestujúceho podľa zverejneného cestovného poriadku a skutočným alebo očakávaným časom jeho odchodu alebo príchodu;

13.

„prístupné formy“ znamenajú, že sa všetkým cestujúcim sprístupnia informácie napríklad prostredníctvom textu, Braillovho písma, audio záznamu, video záznamu a/alebo elektronickej formy.

Článok 4

Prepravná zmluva a nediskriminačné zmluvné podmienky

1.   Autobusové a/alebo autokarové podniky poskytnú cestujúcim dôkaz o uzatvorení prepravnej zmluvy. Cestovné lístky sa považujú za prima facie dôkaz o uzavretí zmluvy, na ich základe teda vznikajú práva ustanovenú v tomto nariadení.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týkajúce sa služby vo verejnom záujme, ktoré si vyžadujú sadzby sociálnych zliav cestovného, sa zmluvné podmienky a tarify uplatňované autobusovými a/alebo autokarovými podnikmi alebo predajcami cestovných lístkov poskytujú širokej verejnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska konečného spotrebiteľa alebo sídla zástupcu autobusových a autokarových podnikov alebo predajcov cestovných lístkov v rámci Spoločenstva.

Článok 5

Vylúčenie zrieknutia sa povinností

1.   Povinnosti podľa tohto nariadenia nemožno obmedziť alebo sa ich vzdať, a to okrem iného ani prostredníctvom výnimky alebo obmedzujúceho ustanovenia v prepravnej zmluve.

2.   Autobusové a/alebo autokarové podniky môžu poskytnúť zmluvné podmienky, ktoré sú pre cestujúceho výhodnejšie ako podmienky ustanovené v tomto nariadení.

Kapitola II

Zodpovednosť autobusových a/alebo autokarových podnikov, pokiaľ ide o cestujúcich a ich batožinu

Článok 6

Zodpovednosť za smrť a zranenie cestujúcich

1.   V súlade s touto kapitolou sú autobusové a/alebo autokarové podniky zodpovedné za stratu alebo škodu, ktorá vznikla v dôsledku smrti alebo úrazu cestujúceho ▐ na základe nehody, ku ktorej došlo počas prevádzky autobusových a autokarových dopravných služieb, a to v čase, keď sa cestujúci zdržiaval vo vozidle, nastupoval do vozidla alebo z neho vystupoval.

2.    Občianskoprávna zodpovednosť autobusových a/alebo autokarových podnikov za škody nepodlieha žiadnemu finančnému obmedzeniu, a to bez ohľadu na to, či je určená zákonom, dohovorom alebo zmluvou.

3.   V prípade akejkoľvek pohľadávky do výšky 220 000 EUR na cestujúceho sa nevylučuje ani neobmedzuje zodpovednosť autobusového a/alebo autokarového podniku na základe preukázania skutočnosti, že tento podnik vynaložil starostlivosť vyžadovanú podľa odseku 4 písm. a) , pokiaľ celková suma výslednej požadovanej náhrady škody nepresiahne sumu, na ktorú sa v súlade s druhou smernicou Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (9) vyžaduje povinné poistenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom má autobus alebo autokar zvyčajný východiskový bod . V takomto prípade sa zodpovednosť obmedzuje na túto sumu.

4.   Autobusový a/alebo autokarový podnik nenesie zodpovednosť podľa odseku 1:

a)

ak nehodu spôsobili okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy alebo ktorým nemohol prepravca zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, alebo ktorých následky nemohol odvrátiť;

b)

ak k nehode došlo v dôsledku zavinenia alebo zanedbania zo strany cestujúceho.

5.   V žiadnom z ustanovení v tomto nariadení:

a)

sa nenaznačuje, že autobusový a/alebo autokarový podnik je jedinou stranou, ktorá je povinná znášať náhradu škody; ani

b)

sa neobmedzujú žiadne práva autobusového a/alebo autokarového podniku žiadať od akejkoľvek inej strany odškodnenie v súlade s platnými právnymi predpismi daného členského štátu.

Článok 7

Náhrada škody

1.   V prípade smrti cestujúceho náhrada škody, pokiaľ ide o zodpovednosť ustanovenú v článku 6, zahŕňa:

a)

akékoľvek nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v dôsledku smrti cestujúceho, a to najmä náklady na prevoz tela a výdavky na pohreb;

b)

ak smrť nenastala bezprostredne, náhradu škôd uvedených v odseku 2 ║.

2.   V prípade úrazu alebo akéhokoľvek poškodenia fyzického alebo duševného zdravia cestujúceho náhrada škody zahŕňa:

a)

akékoľvek nevyhnutné výdavky, a to najmä výdavky na liečenie a prepravu;

b)

náhradu finančnej straty vzniknutej v dôsledku úplnej alebo čiastočnej práceneschopnosti alebo zvýšených potrieb.

3.   Ak v dôsledku smrti cestujúceho príde osoba, vo voči ktorej mal alebo mal mať cestujúci právny záväzok, o podporu, takáto osoba sa za uvedenú stratu takisto odškodní.

Článok 8

Zálohy

1.   V prípade smrti alebo akéhokoľvek úrazu ▐ cestujúcich, ktoré boli spôsobené nehodou v dôsledku prevádzky autobusových a autokarových dopravných služieb, a ak cestujúci nemá uzatvorenú žiadnu inú zmluvu o cestovnom poistení , autobusový a/alebo autokarový podnik zaplatí bezodkladne a v každom prípade ▐ do pätnástich dní od zistenia totožnosti fyzickej osoby, ktorá má nárok získať náhradu škody, takéto zálohy, ktoré možno požadovať na uspokojenie okamžitých ekonomických potrieb, a to úmerne k utrpenej škode , ak existuje evidentný dôkaz, že za príčiny zodpovedá dopravný podnik .

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 predstavuje záloha v prípade smrti najmenej 21 000 EUR na jedného cestujúceho.

3.   Zálohová platba neznamená uznanie zodpovednosti a môže sa odpočítať od akýchkoľvek následných súm zaplatených na základe tohto nariadenia, je však nenávratná, s výnimkou prípadov, keď bola škoda spôsobená nedbanlivosťou alebo zavinením zo strany cestujúceho, prípadov, keď osoba, ktorá dostala zálohovú platbu, nemala nárok na náhradu škody alebo prípadov, keď skutočná vzniknutá škoda bola nižšia ako suma zálohovej platby .

Článok 9

Zodpovednosť za stratu a poškodenie batožiny

1.   Autobusový a/alebo autokarový podnik nesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie batožiny, za ktorú mu bola zverená zodpovednosť. Maximálna výška náhrady škody je 1 800 EUR na jedného cestujúceho.

2.   V prípade smrti alebo zranenia cestujúceho v dôsledku prevádzky služieb autobusovej a autokarovej dopravy nesie autobusový a/alebo autokarový podnik zodpovednosť za stratu alebo poškodenie osobného majetku, ktorý mal cestujúci pri sebe alebo so sebou v príručnej batožine. Maximálna výška náhrady škody je 1 300 EUR na jedného cestujúceho.

3.   ▐ Autobusový a/alebo autokarový podnik nenesie zodpovednosť za stratu alebo škodu podľa odsekov 1 a 2:

a)

ak stratu alebo škodu spôsobili okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy a ktorým nemohol autobusový a/alebo autokarový podnik zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorých následky nemohol odvrátiť;

b)

ak strata alebo škoda vznikli v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti cestujúceho.

Kapitola III

Práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou

Článok 10

Zabránenie odmietnutiu prepravy

1.   Autobusové a/alebo autokarové podniky, ich predajcovia lístkov alebo cestovné agentúry neodmietnu z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti:

a)

vykonať rezerváciu týkajúcu sa prepravy alebo vydať cestovný lístok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)

umožniť zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou vstup do vozidla za predpokladu, že príslušná osoba má platný cestovný lístok alebo rezerváciu.

2.   Rezervácie a cestovné lístky sa poskytujú zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bez ďalších nákladov.

Článok 11

Výnimky a osobitné podmienky

1.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 10 môžu autobusové a/alebo autokarové podniky alebo ich predajcovia lístkov alebo cestovné agentúry odmietnuť prijať rezerváciu, vydať cestovný lístok alebo umožniť nástup zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou z dôvodov zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti:

a)

v prípade, že konštrukcia vozidla fyzicky alebo skutočne znemožňuje vstup alebo prepravu zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou;.

b)

v prípade, že vozidlo alebo infraštruktúra v mieste odchodu alebo príchodu alebo na trase nie sú dostatočne vybavené na to, aby umožňovali bezpečnú prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

V prípade odmietnutia vykonania rezervácie z dôvodov uvedených v písmenách a) alebo b) prvého pododseku, prepravcovia, predajcovia cestovných lístkov a cestovné agentúry vynaložia primerané úsilie na to, aby príslušnému cestujúcemu navrhli prijateľnú alternatívu.

2.   Zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou, ktorej bol odmietnutý vstup do vozidla z dôvodu jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti, sa ponúkne možnosť výberu medzi právom na náhradu a primeranými alternatívnymi prepravnými službami na miesto určenia v porovnateľnom čase.

3.   ▐ Autobusové a/alebo autokarové podniky, ich predajcovia lístkov alebo cestovné agentúry môžu vyžadovať, aby zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou boli sprevádzané ďalšou osobou schopnou poskytnúť pomoc, ktorú uvedená osoba potrebuje, ak je to vyložene nevyhnutné , ak

a)

platia podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b); alebo

b)

posádku príslušného vozidla tvorí iba jedna osoba, ktorá riadi vozidlo a ktorá nemôže zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou poskytovať pomoc opísanú v prílohe I.

4.   V prípade, že autobusový a/alebo autokarový podnik alebo jeho predajca lístkov alebo cestovná agentúra uplatňujú výnimku ustanovenú v odseku 1, okamžite informujú zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch alebo ju na jej žiadosť písomne informujú do piatich pracovných dní odo dňa požiadania .

Článok 12

Prístupnosť a poskytovanie informácií

1.   Autobusové a/alebo autokarové podniky stanovia, a to v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou a orgánmi na vynucovanie uvedenými v článku 27, nediskriminačné pravidlá prístupu, ktoré sa vzťahujú na prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a sprevádzajúce osoby s cieľom splniť platné požiadavky na bezpečnosť. V týchto pravidlách sa ustanovujú všetky podmienky prístupnosti danej služby autobusovej a autokarovej dopravy vrátane podmienok prístupnosti prevádzkovaných vozidiel, ako aj zariadení vo vozidle a nainštalovanej pomocnej výbavy .

2.   Autobusové a/alebo autokarové podniky alebo predajcovia lístkov sprístupnia verejnosti pravidlá ustanovené v odseku 1 aspoň počas urobenia rezervácie, a to v prístupnej forme a v jazyku, v ktorom sa všetkým cestujúcim všeobecne poskytujú informácie. Pri poskytovaní uvedených informácií sa osobitná pozornosť venuje potrebám zdravotne postihnutých osôb ║ a osôb so zníženou pohyblivosťou.

3.   Autobusové a/alebo autokarové podniky na požiadanie okamžite sprístupnia medzinárodné právne predpisy, právne predpisy Spoločenstva alebo vnútroštátne právne predpisy ustanovujúce požiadavky na bezpečnosť, z ktorých vychádzajú nediskriminačné pravidlá prístupu. Tieto predpisy sa musia poskytovať v prístupnej forme.

4.   Cestovné agentúry sprístupnia pravidlá ustanovené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na cesty zahrnuté v cestovných, dovolenkových a výletných službách, ktoré organizujú, predávajú alebo majú v predajnej ponuke.

5.   Autobusové a/alebo autokarové podniky, ich predajcovia lístkov alebo cestovné agentúry zabezpečia, aby všetky príslušné informácie týkajúce sa podmienok prepravy, informácie o ceste a informácie o dostupnosti služieb vrátane on-line rezervácií a informácií boli k dispozícii v ▐ prístupnej forme pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou , čo sa vzťahuje aj na osoby, ktoré nie sú schopné cestovať bez pomoci z dôvodu ich vysokého alebo mladého veku, a na sprevádzajúce osoby .

Článok 13

Právo na poskytnutie pomoci

1.   Správcovia autobusových staníc a autobusové a/alebo autokarové podniky zabezpečia pred cestou, po jej skončení a podľa možnosti počas cesty bezplatnú pomoc pre zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, ktorá je stanovená v prílohe I. Táto pomoc musí byť prispôsobená individuálnym potrebám zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou.

2.   Správcovia autobusových staníc a/alebo autobusové a autokarové podniky môžu poskytovať pomoc samotné alebo môžu na základe zmluvy s jednou alebo viacerými inými stranami dohodnúť poskytnutie danej pomoci. Takúto zmluvu alebo zmluvy môžu uzatvoriť na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy.

V prípade, že správcovia autobusových staníc a/alebo autobusové a autokarové podniky uzatvoria s jednou alebo viacerými inými stranami zmluvu o poskytnutí pomoci, zostávajú zodpovedné za poskytnutie pomoci.

3.   Ustanovenia tejto kapitoly nebránia správcom autobusovej stanice alebo autobusovému a/alebo autokarovému podniku, aby poskytol pomoc vyššej úrovne, ako je úroveň uvedená v prílohe I, alebo poskytol služby, ktoré dopĺňajú služby uvedené v tomto dokumente.

Článok 14

Správne poskytnutie pomoci na autobusových staniciach

1.   Najneskôr do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia členské štáty určia, na ktorých autobusových a autokarových staniciach by sa mala poskytovať pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, pričom zohľadnia potrebu zabezpečiť dostupnosť služieb vo väčšine geografických miest. Členské štáty o tom informujú Komisiu. Komisia sprístupní na internete zoznam určených autobusových a autokarových staníc.

2.   Správca autobusovej stanice určenej členským štátom v súlade s odsekom 1 je zodpovedný za zabezpečenie poskytovania pomoci stanovenej v časti a) prílohy I zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bez ďalšieho poplatku za predpokladu, že príslušná osoba spĺňa podmienky ustanovené v článku 16.

3.     V prípade, že je potrebná pomoc vodiaceho psa s osvedčením, povolí sa pod podmienkou, že autobusový a/alebo autokarový podnik, predajca lístkov alebo cestovná agentúra boli o tom informované v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prepravu vodiacich psov.

Článok 15

Právo na poskytnutie pomoci vo vozidle

Autobusové a/alebo autokarové podniky poskytnú bezplatne zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou ▐ počas nástupu a výstupu z autokaru alebo autobusu aspoň takú pomoc, ktorá sa ustanovuje v časti b) prílohy I za predpokladu, že príslušná osoba spĺňa podmienky ustanovené v článku 16.

Článok 16

Podmienky poskytnutia pomoci

1.   Autobusové a/alebo autokarové podniky, správcovia autobusových staníc, predajcovia cestovných lístkov a cestovné agentúry spolupracujú, aby poskytli pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou pod podmienkou, že potreba tejto osoby, pokiaľ ide o takúto pomoc, bola oznámená autobusovému a/alebo autokarovému podniku, správcovi autobusovej stanice, predajcovi cestovných lístkov alebo cestovnej agentúre aspoň 24 hodín predtým, ako je potrebné poskytnúť pomoc , pokiaľ poskytovateľ pomoci nenavrhne kratšiu lehotu na oznamovanie alebo pokiaľ sa kratšia lehota nedohodne medzi poskytovateľom pomoci a cestujúcim .

2.   Autobusové a/alebo autokarové podniky, predajcovia cestovných lístkov a cestovné agentúry podniknú všetky opatrenia na uľahčenie potvrdenia o prijatí oznámení o potrebe poskytnutia pomoci predložených zdravotne postihnutými osobami alebo osobami so zníženou pohyblivosťou. Cestujúci dostane potvrdenie o tom, že potreba poskytnutia pomoci bola oznámená. Tieto povinnosti sa uplatňujú na všetkých predajných miestach vrátane telefonického a internetového predaja.

3.   Ak v súlade s odsekom 1 nebola oznámená potreba pomoci, autobusové a/alebo autokarové podniky, správcovia autobusovej stanice, predajcovia cestovných lístkov a cestovné agentúry vynaložia primerané úsilie, aby zabezpečili poskytnutie pomoci takým spôsobom, aby zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou mohla nastúpiť do odchádzajúceho spoja, zmeniť príslušný spoj alebo vystúpiť z prichádzajúceho spoja, na ktorý si zakúpili lístok.

4.   Pomoc sa poskytuje pod podmienkou, že príslušná osoba sa dostaví na určené miesto:

v čase stanovenom vopred autobusovým a/alebo autokarovým podnikom, a to najviac 60 minút pred plánovaným časom odchodu, alebo

ak čas nie je stanovený, najneskôr 30 minút pred plánovaným časom odchodu , pokiaľ poskytovateľ pomoci nenavrhne inak alebo pokiaľ sa cestujúci a poskytovateľ pomoci nedohodli inak .

5.   Správca autobusovej stanice určenej členským štátom v súlade s článkom 14 ods. 1 zohľadňuje miestne podmienky a bez toho, aby boli dotknuté právomoci ostatných subjektov, pokiaľ ide o miesta nachádzajúce sa mimo priestoru autobusovej stanice, určí miesta príchodu a odchodu v rámci autobusovej stanice alebo miesta pod priamou kontrolou správcu autobusovej stanice, v budove aj mimo budovy autobusovej stanice, na ktorých môžu zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod a požiadať o pomoc.

6.    Určené miesta uvedené v odseku 5 sú jasne označené , prístupné a rozpoznateľné pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou a v prístupnej forme poskytujú potrebné informácie o autobusovej stanici a poskytovanej pomoci.

Článok 17

Spôsob oznamovania informácií tretím stranám

1.   V prípadoch, že sa pomoc poskytuje externými dodávateľmi, autobusovému a/alebo autokarovému podniku alebo jeho predajcovi lístkov alebo cestovnej agentúre sa doručí oznámenie o potrebe poskytnutia pomoci do 48 hodín pred plánovaným časom odchodu, pričom tento podnik, predajca alebo agentúra oznámi príslušné informácie externému dodávateľovi tak, aby oznámenie dostal aspoň 36 hodín pred plánovaným časom odchodu.

2.   V prípadoch, že sa pomoc poskytuje externými dodávateľmi, a autobusovému a/alebo autokarovému podniku alebo jeho predajcovi lístkov alebo cestovnej agentúre sa nedoručí oznámenie o potrebe poskytnutia pomoci aspoň 48 hodín pred plánovaným časom odchodu, prepravca alebo predajca lístkov alebo cestovná agentúra oznámi príslušné informácie externému dodávateľovi tak, aby oznámenie dostal čo najrýchlejšie.

Článok 18

Odborná príprava

Autobusové a/alebo autokarové podniky a správcovia autobusových staníc :

a)

zabezpečia, aby všetci ich pracovníci vrátane pracovníkov, ktorých zamestnáva subdodávateľ, poskytujúci priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou mali vedomosti o tom, ako splniť potreby osôb s rôznymi zdravotnými postihnutiami alebo so zníženou pohyblivosťou;

b)

zabezpečiť pre všetkých pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, odbornú prípravu v oblasti nediskriminácie zdravotne postihnutých a rovného zaobchádzania s nimi a informovanosti o zdravotných postihnutiach, opísanú v prílohe II.

c)

zabezpečia, aby všetci novoprijatí zamestnanci absolvovali odbornú prípravu v oblasti nediskriminácie zdravotne postihnutých a rovného zaobchádzania s nimi a v prípade potreby takisto doškoľovacie kurzy.

Článok 19

Náhrada škody, pokiaľ ide o invalidné vozíky a mobilné pomôcky

1.   V prípade straty alebo poškodenia invalidných vozíkov alebo iných mobilných pomôcok alebo ich častí počas manipulácie s nimi na autobusovej stanici alebo počas prepravy v autobuse alebo autokare sa cestujúcemu, ktorému daná pomôcka patrí, poskytne odškodnenie zo strany autobusovej a/alebo autokarovej spoločnosti alebo správcu autobusovej stanice, a to podľa toho, kto niesol zodpovednosť za uvedenú pomôcku v čase straty alebo poškodenia.

V prípade potreby sa vynaloží maximálne úsilie na rýchle poskytnutie náhradnej pomôcky s podobnými technickými a funkčnými vlastnosťami, aké mala stratená alebo poškodená pomôcka .

2.     Autobusový a/alebo autokarový podnik nenesie zodpovednosť podľa odseku 1:

a)

ak stratu alebo škodu spôsobili okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy a ktorým nemohol autobusový a/alebo autokarový podnik zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorých následky nemohol odvrátiť;

b)

ak strata alebo škoda vznikli v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti cestujúceho.

3.   ▐ Výška odškodnenia, ktoré sa vyplatí podľa tohto článku, zodpovedá skutočnej vzniknutej škode .

Kapitola IV

Povinnosti autobusových a/alebo autokarových podnikov v prípade prerušenia cesty

Článok 20

Zodpovednosť v prípade zrušenia cesty alebo dlhého meškania spoja

1.    Autobusové a/alebo autokarové podniky nesú zodpovednosť za zrušenie cesty, prekročenie kapacity rezervácií a takisto za meškanie spoja pri odchode presahujúce dve hodiny. Autobusový a/alebo autokarový podnik nesie zodpovednosť iba za zrušenie cesty a meškanie spôsobené okolnosťami patriacimi do oblasti jeho vplyvu. Táto zodpovednosť sa nevzťahuje na meškania z dôvodu preťaženia dopravy, hraničných kontrol a/alebo kontrol vozidiel. Vo všetkých prípadoch zodpovednosti podnikov :

a)

sa príslušným cestujúcim ponúknu aspoň alternatívne dopravné služby bez ďalších nákladov a za primeraných podmienok alebo, ak je to neúčelné, poskytnú sa im informácie o primeraných alternatívnych dopravných službách iných prevádzkovateľov dopravy;

b)

sa príslušným cestujúcim poskytne náhrada vo výške ceny cestovného lístka, pokiaľ neprijmú alternatívne dopravné služby uvedené v písmene a);

c)

okrem náhrady uvedenej v písmene b) majú príslušní cestujúci nárok na náhradu škody vo výške 50 % ceny cestovného lístka, ak autobusový a/alebo autokarový podnik nedokáže poskytnúť alternatívne služby alebo informácie uvedené v písmene a). Náhrada škody sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu škody;.

d)

ak príslušní cestujúci prijmú ponúknuté alternatívne prepravné služby, majú nárok na náhradu vo výške 50 % ceny cestovného lístka bez toho, aby stratili právo na prepravu. Cena cestovného lístka sa rovná plnej cene, ktorú cestujúci zaplatil za časť cesty, v ktorej došlo k meškaniu. Náhrada škody sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu škody;

e)

sa príslušným cestujúcim poskytne jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania, ak ich je možné primerane poskytnúť;

f)

sa príslušným cestujúcim poskytne hotel alebo iné ubytovanie a doprava medzi autobusovou stanicou a miestom ubytovania v prípade, že je nevyhnutný pobyt cez noc pred tým, ako bude možné pokračovať v ceste;

g)

ak je autobus a/alebo autokar nefunkčný, príslušným cestujúcim sa poskytne doprava z miesta nefunkčného vozidla na vhodné miesto na čakanie a/alebo autobusovú stanicu, odkiaľ možno pokračovať v ceste.

2.     V iných prípadoch ako v tých, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nesú autobusové a/alebo autokarové podniky zodpovednosť za meškanie spoja pri príchode presahujúce dve hodiny, ak je toto meškanie spôsobené:

nedbanlivosťou a zavinením vodiča, alebo

technickou poruchou vozidla.

V takýchto prípadoch:

a)

majú príslušní cestujúci nárok na náhradu vo výške 50 % ceny cestovného lístka; cena cestovného lístka sa rovná plnej cene, ktorú cestujúci zaplatil za časť cesty, v ktorej došlo k meškaniu. Náhrada škody sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu škody;

b)

sa príslušným cestujúcim ponúkne pomoc uvedená v písm. e), f) a g) odseku 1 tohto článku.

3.     Autobusový a/alebo autokarový podnik je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak zrušenie cesty alebo meškanie vyplýva z jednej z týchto príčin:

a)

okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy a ktorým nemohol autobusový a/alebo autokarový podnik zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorých následky nemohol odvrátiť,

b)

zavinenie cestujúceho, alebo

c)

správanie tretej strany, ktorému autobusový a/alebo autokarový podnik nemohol zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorého následky nemohol odvrátiť.

Článok 21

Poskytovanie informácií

1.   V prípade meškania spoja autobusové a/alebo autokarové podniky alebo v prípade potreby správcovia autobusových staníc informujú cestujúcich o odhadovanom čase odchodu a príchodu hneď, ako budú mať tieto informácie k dispozícii, najneskôr však 30 minút po plánovanom odchode alebo jednu hodinu pred plánovaným príchodom. Tieto informácie sa poskytujú aj v prístupnej forme pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

2.   Ak cestujúci zmeškajú dopravný prípoj v dôsledku meškania spoja, autobusové a/alebo autokarové podniky vynaložia primerané úsilie na to, aby informovali príslušných cestujúcich o alternatívnych dopravných prípojoch.

Článok 22

Ďalšie nároky

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva cestujúcich na ďalšiu náhradu . Náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa môže od takej náhrady odpočítať.

Článok 23

Ďalšie opatrenia v prospech cestujúcich

Prepravcovia by mali spolupracovať v snahe prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ so zapojením zainteresovaných strán, profesijných združení a združení zákazníkov, cestujúcich a zdravotne postihnutých osôb. Tieto opatrenia by mali byť zamerané na zlepšovanie starostlivosti o cestujúcich, a to najmä v prípade dlhého meškania, prerušenia alebo zrušenia cesty , pričom sa uprednostní starostlivosť o cestujúcich s osobitnými potrebami v dôsledku zdravotného postihnutia, zníženej pohyblivosti, choroby, vysokého veku, tehotenstva, čo sa vzťahuje aj na malé deti a sprevádzajúcich cestujúcich .

V prípade dlhého meškania, prerušenia alebo zrušenia cesty sa táto starostlivosť o cestujúcich zameriava na poskytovanie lekárskej pomoci a jedla a nápojov podľa potreby, pravidelne aktualizovaných informácií a prípadne alternatívnych prepravných služieb a ubytovania.

Kapitola V

Informácie pre cestujúcich a riešenie sťažností

Článok 24

Právo na informácie o ceste

Správcovia autobusových staníc a/alebo autobusové a autokarové podniky poskytnú cestujúcim počas cesty príslušné informácie v prístupnej forme. ▐

Článok 25

Informácie o právach cestujúcich

║ Autobusové a/alebo autokarové podniky a správcovia autobusových staníc zabezpečia, aby sa na základe tohto nariadenia cestujúcim poskytli príslušné a zrozumiteľné informácie o ich právach, a to najneskôr pri odchode a počas cesty. Informácie sa poskytnú v prístupnej forme. ▐ Tieto informácie obsahujú podrobnosti o orgáne na vynucovanie uvedených ustanovení, ktorý určil členský štát podľa ustanovení článku 27 ods. 1.

Článok 26

Sťažnosti a reklamácie

1.   Autobusové a/alebo autokarové podniky – v prípade, že takéto opatrenie doposiaľ neexistuje – zriadia mechanizmus vybavovania reklamácií a sťažností týkajúcich sa práv a povinností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie , ktorý je prístupný pre všetkých cestujúcich vrátane cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou .

2.   Cestujúci môžu predložiť reklamáciu alebo sťažnosť autobusovému a/alebo autokarovému podniku do jedného mesiaca odo dňa, kedy bola služba poskytnutá alebo kedy mala byť poskytnutá. Adresát sťažnosti poskytne do 20 pracovných dní buď zdôvodnené stanovisko alebo, v odôvodnených prípadoch, informuje cestujúceho, do akého dátumu je možné očakávať odpoveď. Lehota na poskytnutie odpovede nemá byť dlhšia ako dva mesiace od doručenia sťažnosti.

3.   Ak sa odpoveď nedoručí v rámci lehôt stanovených v odseku 2, reklamácia alebo sťažnosť sa považuje za uznanú.

4.     Autobusové a/alebo autokarové podniky vydajú každoročne správu, obsahujúcu informácie o počte a predmete prijatých sťažností, priemernej dobe odpovede na ne a uskutočnených nápravných opatreniach.

Kapitola VI

Vynucovanie tohto nariadenia a vnútroštátne orgány na jeho vynucovanie

Článok 27

Vnútroštátne orgány na vynucovanie tohto nariadenia

1.   Každý členský štát určí orgán alebo orgány zodpovedné za vynucovanie tohto nariadenia. Každý orgán prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie dodržania práv cestujúcich vrátane dodržania pravidiel prístupnosti uvedených v článku 12. Každý orgán je nezávislý ▐, pokiaľ ide o jeho organizáciu, rozhodnutia o financovaní, právnu štruktúru a rozhodovanie.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie o orgáne alebo orgánoch, ktoré určili v súlade s týmto článkom, a o jeho alebo ich príslušných povinnostiach.

3.     Tieto orgány spolupracujú s organizáciami, ktoré zastupujú autobusové a/alebo autokarové podniky a spotrebiteľov vrátane organizácii zastupujúcich zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

4.   Ktorýkoľvek cestujúci sa môže sťažovať príslušnému orgánu určenému podľa odseku 1 na údajné porušenie tohto nariadenia.

5.   Členské štáty, ktoré sa rozhodli pre udelenie výnimky určitým službám podľa článku 2 ods. 2, zabezpečia porovnateľný mechanizmus vynucovania práv cestujúcich.

Článok 28

Správa o vynucovaní

1.   Každoročne 1. júna orgány na vynucovanie tohto nariadenia ustanovené podľa článku 27 ods. 1 uverejnia správu o svojej činnosti v predchádzajúcom roku, ktorá bude okrem iného obsahovať:

a)

opis opatrení prijatých s cieľom vykonať ustanovenia tohto nariadenia,

b)

odvolanie sa na postup uplatniteľný pri riešení jednotlivých reklamácií alebo sťažností,

c)

zhrnutie pravidiel prístupnosti pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktoré sa uplatňujú v danom členskom štáte,

d)

súhrnné údaje o reklamáciách a sťažnostiach vrátane ich výsledkov a lehôt na spracovanie ,

e)

podrobné údaje o uplatnených sankciách,

f)

ďalšie otázky dôležité pre lepšie vynucovanie tohto nariadenia.

2.   Orgány na vynucovanie si vedú štatistické záznamy o jednotlivých reklamáciách a sťažnostiach podľa predmetu sťažnosti a príslušných spoločností, aby mohli vypracovať takúto správu. Takéto údaje sa na požiadanie sprístupnia Komisii alebo vnútroštátnym vyšetrovacím orgánom počas troch rokov odo dňa vzniku udalosti.

Článok 29

Spolupráca medzi orgánmi na vynucovanie

Vnútroštátne orgány na vynucovanie určené podľa článku 27 ods. 1 si vymieňajú informácie o svojej práci a zásadách a postupoch rozhodovania na účely jednotnej ochrany cestujúcich v celom Spoločenstve. Komisia ich pri plnení tejto úlohy podporuje.

Článok 30

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatňovaných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Ustanovené sankcie , medzi ktoré by mohol patriť príkaz vyplatiť náhradu príslušnému cestujúcemu, musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia príslušné ustanovenia Komisii a bezodkladne jej oznámia všetky ďalšie zmeny a doplnenia, ktoré na ne majú vplyv.

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 31

Správa

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr … (10) správu o uplatňovaní a účinkoch tohto nariadenia. K správe sa v prípade potreby pripoja legislatívne návrhy, ktorými sa podrobnejšie vykonávajú alebo menia a dopĺňajú ustanovenia tohto nariadenia.

Článok 32

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2006/2004

V znení nariadenia (ES) č. 2006/2004 sa dopĺňa tento bod:

„18.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. … z o právach cestujúcich v medzinárodnej autobusovej a autokarovej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa). (Ú. v. EÚ …)“

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa s účinnosťou od … (11).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║,

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ …

(2)  Ú. v. EÚ …

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009.

(4)   Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4 .

(5)  Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59.

(6)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(7)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(8)   Ú. v. ES L 74, 20.3.1992, s. 1.

(9)   Ú. v. ES L 8, 11.1.1984, s. 17.

(10)  Ú. v.: Tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(11)  Ú. v.: Dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA I

Pomoc poskytovaná zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou

a)

Pomoc na autobusových staniciach

Pomoc a opatrenia nevyhnutné na to, aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mohli:

oznámiť svoj príchod na autobusovú stanicu, ako aj svoju požiadavku na poskytnutie pomoci na určených miestach;

presunúť sa z určeného miesta k pokladni, do čakárne a na nástupište.

b)

Pomoc vo vozidle

Pomoc a opatrenia nevyhnutné na to, aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mohli:

nastúpiť do vozidla za pomoci zdvíhacích zariadení, invalidných vozíkov alebo iného vhodného zariadenia;

naložiť svoju batožinu;

vyzdvihnúť si svoju batožinu;

vystúpiť z vozidla;

║ ísť na toaletu , ak je to možné ;

vziať so sebou , pokiaľ je to možné, do autobusu alebo autokaru vodiaceho psa s príslušným osvedčením;

prejsť k sedadlám;

získať základné informácie o ceste v prístupnej forme;

nastúpiť/vystúpiť počas prestávok v priebehu cesty, ak je to možné.

Štvrtok 23. apríla 2009
PRÍLOHA II

Odborná príprava v súvislosti so zdravotnými postihnutiami osôb

a)

Odborná príprava týkajúca sa zdravotných postihnutí

Súčasťou odbornej prípravy personálu, ktorý je v priamom styku s cestujúcou verejnosťou je:

poskytovanie vhodných odpovedí, ako aj uvedomovanie si významu tejto skutočnosti, cestujúcim s fyzickými postihnutiami, postihnutiami zmyslových orgánov (sluchu a zraku), s navonok sa neprejavujúcimi postihnutiami alebo zníženou schopnosťou chápania, ako aj rozlišovanie medzi rôznou úrovňou schopností jednotlivcov s prípadnou zníženou pohyblivosťou, orientáciou alebo komunikačnými schopnosťami;

informovanosť o prekážkach, ktorým čelia zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou vrátane prekážok vzniknutých v dôsledku postoja ostatných, prekážok environmentálneho/fyzického alebo organizačného charakteru ;

informovanosť o vodiacich psoch vrátane úlohy a potrieb vodiaceho psa;

riešenie nečakaných situácií;

informovanosť o schopnostiach komunikácie a o spôsobe komunikácie s nepočujúcimi a slabo počujúcimi osobami, zrakovo postihnutými osobami, osobami so zníženými rečovými schopnosťami a osobami so zníženou chápavosťou;

informácie o opatrnom zaobchádzaní s invalidnými vozíkmi a inými mobilnými pomôckami s cieľom vyhnúť sa ich poškodeniu (a to v prípade potreby pre všetkých zamestnancov zodpovedných za manipuláciu s batožinou).

b)

Odborná príprava týkajúca pomoci osobám so zdravotných postihnutím

Súčasťou odbornej prípravy personálu, ktorí priamo pomáha zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou sú:

informácie o pomoci postihnutým osobám nasadnúť alebo vystúpiť z invalidného vozíka;

schopnosti poskytnúť pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou cestujúcich s vodiacim psom s príslušným osvedčením vrátane znalostí o úlohe a potrebách uvedených psov;

techniky sprevádzania nevidiacich alebo slabozrakých cestujúcich a prenosu vodiacich psov s príslušným osvedčením a manipulácie s nimi berúc do úvahy, že vodiace psy sú cvičené tak, aby poslúchali výlučne príkazy svojho majiteľa a posádka by s nimi počas služby nemala zaobchádzať ;

poznatky o typoch pomôcok, ktoré by mohli zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou pomôcť a vedomosti o spôsobe manipulácie s takýmito pomôckami;

využívanie pomôcok na pomoc pri nástupe a výstupe a znalosti o náležitých postupoch pri nástupe a výstupe, pri ktorých sa zachovajú požiadavky na bezpečnosť a dôstojnosť zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou;

dostatočné porozumenie potreby spoľahlivej a profesionálnej pomoci a takisto uvedomovanie si možnosti, že určité zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou by sa mohli vzhľadom na svoju závislosť na poskytnutí pomoci počas cesty cítiť zraniteľní;

vedomosti o poskytovaní prvej pomoci.