22.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 228/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 228/02

V liste z 27. júna 2008 české ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s českým predsedníctvom Rady Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

„Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. marca 2009. Spravodajcom bol pán MALOSSE a pomocným spravodajcom pán PIRVULESCU.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) prijal 160 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Ako reakcia na žiadosť, ktorú zaslalo české predsedníctvo EHSV, sa toto prieskumné stanovisko zameriava na vzťahy medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami, uvádzajú sa v ňom odporúčania pre rôzne podniky, podnikateľské združenia, vzdelávacie inštitúcie, ako aj pre EÚ a určujú sa v ňom hlavné smery pre otvorenie sociálneho a občianskeho dialógu so všetkými inštitúciami a organizáciami zainteresovaných strán.

1.2

V stanovisku sa rozoberajú nasledujúce aspekty:

—	Kontext súčasnej krízy, ktorá stavia Európu pred nové vonkajšie a vnútorné výzvy a prejavuje sa v reálnom hospodárstve zatváraním a reštrukturalizáciou podnikov a veľkým stúpaním nezamestnanosti.

—	Existencia štrukturálnych tendencií so silným sociálnym a hospodárskym dopadom, medzi ktoré patrí starnutie obyvateľstva, príchod nových hospodárskych veľmocí do svetovej konkurencie a rozvoj nových technológií, ktoré si vyžadujú stále prispôsobovanie a predvídanie nových spôsobilostí.

—

Potreby jednotlivcov alebo skupín vystavených riziku vylúčenia. Zraniteľná verejnosť je v čase krízy najviac postihnutá. Partnerstvá musia byť rovnoprávne, a teda by mali rozvíjať projekty, ktoré uprednostňujú začlenenie žien, mladých ľudí, menšín, zdravotne postihnutých a starších pracovníkov na pracovný trh.

1.3

V stanovisku sa zdôrazňujú viaceré prioritné nasmerovania:

—	Kultúra partnerstva pri rešpektovaní základných rozdielov medzi úlohami podnikov a vzdelávacích inštitúcií.

—	Celkový stav vzťahov a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi ešte nie je uspokojivý (s výnimkou technického a odborného vzdelávania) a je tu hlavne nedostatok potrebných prostriedkov a strategickej vízie.

—	Potreba nájsť pre všetky iniciatívy správne vyváženie medzi prístupom zhora nadol a zdola nahor.

—	Význam osobných vzťahov pre efektívnejšie fungovanie partnerstiev.

—	Potreba zoširoka sa zaoberať problematikou partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami (univerzity, odborné vzdelávanie, školstvo, ...) a zamestnávateľmi (súkromný a verejný sektor, mimovládne organizácie, ...) v rámci prístupu na troch úrovniach:

—	základné, stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie,

—	počiatočné a celoživotné odborné vzdelávanie,

—	vzdelávanie v oblasti inžinierstva, technológie, inovácie a výskumu.

—	Je potrebné vyvinúť výnimočné úsilie na podporu odborných sektorov a MSP. Táto kategória podnikov predstavuje vďaka svojej flexibilite hlavný zdroj pre vytváranie pracovných miest v čase krízy a zohráva osobitnú úlohu pri rozvoji podnikateľského ducha a tvorivosti.

—	Úloha organizácií zamestnávateľov a odborárskych organizácií, ako aj organizácií občianskej spoločnosti ako katalyzátorov projektov a synergií, s cieľom podporiť iniciatívy a trvalo udržateľné a dynamické štruktúry.

Všeobecné nasmerovanie v prospech modelu spolupráce medzi všetkými zapojenými aktérmi v súvislosti s hospodárskou súťažou

1.4

EHSV navrhuje, aby sa na európskej úrovni vybudoval nový rámec partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi s perspektívou zhodnotiť výhody európskeho rozmeru a zabezpečiť pokrok pre spoločnosť. EHSV odporúča, aby sa začal európsky proces, ktorý by sa mohol nazvať „pražský proces“ s odkazom na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“, ktorá sa uskutoční 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva. Proces by mohol mať formu pomerne širokého európskeho referenčného rámca, ktorý umožní aktérom priamo v teréne uskutočňovať na miestnej a vnútroštátnej úrovni inovatívne činnosti:

—	Žiadať členské štáty a iné verejné orgány, aby viac investovali do vzdelávania vo všeobecnosti a hlavne do týchto partnerstiev s cieľom primerane reagovať na hospodársku krízu a na trvalý nesúlad na pracovnom trhu.

—	Podnecovať podniky a vzdelávacie inštitúcie, aby sa angažovali v týchto partnerstvách a inovovali formu a obsah.

—	Organizovať výmeny osvedčených postupov, vytvárať technické a finančné usmernenia ktoré umožnia testovať, hodnotiť a rozširovať iniciatívy na európskej úrovni.

—	Rozvíjať spoločné projekty (spoločné normy pre diplomy, školské siete a siete iniciatív, vzdelávanie učiteľov, siete sprostredkovateľov).

—	Podporovať programy vzájomnej mobility medzi učiteľmi, žiakmi, školami a organizáciami zamestnávateľov.

1.5

EHSV navrhuje, aby sa tento proces financoval do roku 2013 prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov a existujúcich programov (Leonardo, Grundtvig, Erazmus pre študentov, Erazmus pre učňov, Erazmus pre podnikateľov, …), ktoré by sa v prípade potreby upravili. ESF by sa mal využiť hlavne v prípade základného vzdelávania. Po roku 2013 by sa mohol navrhnúť osobitný doplnkový program.

2. Potreba a potenciál partnerstiev medzi podnikateľským a vzdelávacím prostredím

2.1

Na celom európskom území sú rozvoj a kvalita života z veľkej časti podmienené kultúrnou a vedeckou úrovňou, ktoré samotné závisia od kvality vzdelávacích mechanizmov. Je potrebné zdôrazniť, že v Európe partnerstvo podnikov a vzdelávacích inštitúcií čelí viacerým veľkým výzvam, ktoré súvisia:

—	v sociálnej oblasti so silným nárastom dopytu po vedomostiach,

—	v hospodárskej oblasti s exponenciálnym rozvojom disciplín, ktoré sa vyučujú, aby sa zohľadnili potreby hospodárstva,

—	v oblasti kultúry so stále zložitejšími potrebami týkajúcimi sa podpory multikultúrnych hodnôt.

Partnerstvo by malo zobrať do úvahy aj:

—	Právo na vzdelanie pre všetkých, a hlavne na najvyššej možnej úrovni všeobecnej kultúry vrátane výučby jazykov a moderných komunikačných technológií.

—	Boj proti všetkým formám vylúčenia a diskriminácie, ako aj rešpektovanie rôznorodosti v jej všetkých formách.

—	Iniciatívu a tvorivosť a všetky pozitívne hodnoty koncepcie vytvárania bohatstva a podnikateľského ducha.

—	Výnimočnú pozornosť venovanú jednotlivým prípadom, hlavne v prípade špecifickej verejnosti.

2.2	Európa sa tradične spolieha na dlhodobé prognózy zručností. V rýchlo sa meniacom celosvetovom hospodárstve však vznikla požiadavka, aby vzdelávacie inštitúcie a podniky užšie spolupracovali na bezprostredných a budúcich potrebách priemyslu, a hlavne MSP.

2.3

Stredné a vysoké technické školy majú už veľmi dlho pozitívne skúsenosti s partnerstvami, ktoré im umožňujú byť v symbióze s hospodárskym prostredím prostredníctvom mnohých dohôd – formálnych alebo neformálnych – ktoré prepájajú navzájom vzdelávacie inštitúcie a podniky. Okrem osvedčených postupov, ktoré sa vyskytujú takmer všade, majú veľmi silnú ambíciu – pri rešpektovaní úloh všetkých zainteresovaných strán a hlavne nezávislosti vzdelávacích inštitúcií pri vydávaní diplomov – vybudovať trvalé partnerstvá na vytvorenie synergie, spojenie síl a talentov, s cieľom spoločne reagovať na hospodárske a sociálne potreby.

Podniky a vzdelávacie inštitúcie majú samozrejme rôzne ciele, ale rozvojom výmeny informácií, partnerstiev a spoločných projektov môžu získať veľa výhod, ktoré im pomôžu efektívne vykonávať ich poslanie. Počas rokov, vlastne storočí, sa v členských štátoch vyvinuli alternatívne vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy, v rámci ktorých sa štúdium uskutočňuje zároveň v školách a v podnikoch (učňovská príprava v Nemecku, vo Francúzsku a v Británii, a pod.). Alternatívne vzdelávanie potvrdilo veľký prínos stálych, štruktúrovaných a jednotných partnerstiev.

2.4	V ideálnom prípade podniky prinášajú znalosti o potrebách trhu, a to o súčasných ako aj o predpokladaných, a prinášajú tak možnosť lepšie zamerať ponuku vzdelávania a odbornej prípravy. Predstavujú zdroj vedomostí, odborných schopností a technických prostriedkov.

2.5	Na úrovni vzdelávacích inštitúcií sa zhromažďujú technické a vedecké vedomosti, ktoré by sa mohli prakticky využiť, a to napríklad na začlenenie do pracovného prostredia, rozvoj nových možností a odbornej kvalifikácie.

3. Výzvy pre podniky a vzdelávacie inštitúcie

3.1

Napriek mnohým pozitívnym skúsenostiam zostávajú iniciatívy partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi obmedzené a sústreďujú sa na technické a odborné vzdelávanie. Tvárou v tvár hospodárskej kríze sa „prebudenie potenciálu týchto partnerstiev“ stáva nevyhnutnosťou, pretože hospodárstvo sa môže úspešne obnoviť iba ak sa poskytne lepšie odborné vzdelávanie reagujúce na potreby pracovného trhu a lepšie sa využijú schopnosti a ľudské zdroje v podnikoch.

3.2

Rámec takýchto nových európskych partnerstiev by mal byť samozrejme mnohotvárny. Mal by zahŕňať rozmanitých aktérov zapojených rôznym spôsobom:

—	Na miestnej úrovni podniky a vzdelávacie inštitúcie a miestne orgány.

—	Týmto miestnym partnerstvám by mohli dodať impulz a štruktúrovaný rámec podnikateľské združenia, sociálni partneri, vzdelávacie štruktúry a iní aktéri občianskej spoločnosti.

—	Na európskej úrovni Európska komisia a veľké európske podnikateľské a zamestnanecké organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti a samozrejme európske vlády, ktoré by mu dodali rozmer na úrovni Európy s 27 štátmi.

3.3	Vzdelávacie inštitúcie a podniky majú spoločnú zodpovednosť, hlavne na úrovni ich zastupujúcich organizácií, spoločne navrhovať vzdelávacie metódy a ponuky.

3.4

Podniky sa musia obohatiť o rôzne schopnosti v rôznych oblastiach, ktoré podmieňujú alebo ovplyvňujú ich organizáciu, fungovanie a hospodársku činnosť: technologický vývoj, internacionalizáciu, nové technológie. Podniky musia na jednej strane nájsť na pracovnom trhu príslušné schopnosti a na druhej strane vzdelávať svojich zamestnancov, vedúcich pracovníkov a budúcich vedúcich pracovníkov v súvislosti s požiadavkami odboru. Pokiaľ ide o zamestnancov, tí sú tiež nútení rozvíjať svoju zamestnateľnosť v rôznych odboroch, získať kvalifikácie ukončené diplomom, ktoré sú uznávané vo vnútri samotného podniku, ako aj vonku na pracovnom trhu.

3.5

Na dynamiku vývoja vzdelávania v Európe silne vplývajú dva javy: stále širší prístup k vzdelávaniu a jeho zvyšujúca sa rôznorodosť. Rýchly rozmach počtu žiakov a študentov počas posledných desaťročí zároveň spôsobil väčšiu diverzifikáciu verejnosti (veková štruktúra, predchádzajúce vzdelávanie, sociálny pôvod, atď.), čo samo o sebe vyžaduje upravené pracovné metódy a osobitnú pozornosť.

3.6

Napriek a zoči-voči problémom dneška je potenciál pre spoluprácu z tohto uhla pohľadu nesmierny a na tejto úrovni prístupu k problematike treba posilniť tri aspekty:

3.6.1

V súčasnosti nesmierne chýbajú kvalifikovaní zamestnanci v oblasti služieb občanom, stavebníctva, reštauračných služieb a hoteliérstva, atď. Technické a odborné vzdelávanie na miestnej úrovni bolo často vzorom pre spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami. V mnohých krajinách však zastaralo a niektorí si myslia, že rozvoj neistoty a vylúčenia v našich spoločnostiach je priamo spojený s týmto javom. Spoločnou úlohou podnikov a vzdelávacích inštitúcií je prehodnotiť perspektívy kariéry (platy, povýšenia,...), propagovať povolania a remeslá a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie s osobitným dôrazom na „všeobecnú kultúru“.

3.6.2

Neustále a rýchle zmeny si vyžadujú ustavičnú aktualizáciu výsledkov, celoživotné vzdelávanie, opätovné vzdelávanie a zachovanie úrovne odborných spôsobilostí a kvalifikácie. Vzdelávanie „počas celého života“ sa teda dnes týka všetkých a je vynikajúcou príležitosťou pre partnerstvá medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

3.6.3

Vzdelávacie inštitúcie sú okrem výnimiek vo väčšine podnikov veľmi nedocenené, hlavne v rámci MSP. MSP však potrebujú disponovať znalosťami z viacerých odborov.

Mal by sa uprednostniť prístup väčšieho zapojenia zamestnávateľov do vzdelávania vyučujúcich, ktorí sa angažujú v procese rozvoja odborných schopností. Okrem toho by bolo treba vzdelávať sprostredkovateľov, aby sa podnecovali a uviedli do činnosti partnerstvá.

4. K európskemu rámcu pre vzťahy medzi vzdelávacím a podnikateľským prostredím

V období mnohých nových výziev, krízy a veľkého zvýšenia nezamestnanosti sa viac ako inokedy vyžadujú investície do vzdelania, ale aj rýchle predvídanie, hodnotenie a riadenie ďalších potrebných zručností, ako to uvádza Európska komisia v svojom oznámení „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta (1)“. V tomto období je nevyhnutné využiť na tento účel existujúce investície, hlavne štrukturálne fondy a zvážiť nové formy investícií na obdobie 2014-2020.

4.1 V 80. rokoch bola vytvorená jednotná európska sieť (program COMETT), ktorá každoročne organizuje úspešné nadnárodné výmeny medzi podnikmi a univerzitami vrátane intenzívnych kurzov ďalšieho vzdelávania. Keďže kvantita a kvalita ponuky ďalšieho vzdelávania sa na celom európskom území zlepšila, zvýšila sa európska konkurencieschopnosť a uvedomenie si a porozumenie výhod spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

Niektoré prvky programu COMETT prevzal program Leonardo da Vinci, ale špecifickosť a potenciál takto vytvorených sietí sa stratili (2).

4.2 Bolonský proces

4.2.1

Vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania v rámci Bolonského procesu v roku 1999 ministrami pre školstvo a vzdelávanie a univerzitnými pracovníkmi z 29 krajín malo za následok veľkú reformu, ktorá oficiálne zapojila 46 členských krajín Rady Európy.

4.2.2

Jeho cieľom je ustanovenie Európskeho priestoru vzdelávania, čo sa uskutočňuje hlavne harmonizáciou univerzitných cyklov v Európe: bakalárske/magisterské/doktorandské štúdium. Táto harmonizácia umožňuje hlavne porovnať typy štúdia a tak uľahčuje pohyb študentov a mobilitu osôb. Takisto určuje nasmerovania na podporu väčšej transparentnosti, prekonanie prekážok a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

4.2.3

Treba však konštatovať, že:

—	sa tam nikde prioritne neuvádza posilnenie prepojení medzi podnikateľským a vzdelávacím prostredím,

—	univerzity, ktorých úloha samozrejme prioritne nespočíva v prepojeniach so zamestnávateľmi, vo všeobecnosti nemajú prostriedky, ani kapacity na zapojenie sa do štruktúrovaných vzťahov s podnikmi krajín EÚ,

—	zamestnávatelia vítajú spoluprácu, ale príliš často neposkytujú očakávanú technickú ani finančnú pomoc.

4.3 Kodanský proces

4.3.1

Tento proces Európskej únie sa začal v roku 2002 a jeho cieľom je, aby sa systémy odborného vzdelávania a prípravy stali vzorom kvality a zároveň sa v ňom silne podporujú podobné činnosti ako v Bolonskom procese, ktoré sú však prispôsobené oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

4.3.2

Program Leonardo umožňuje mobilitu osôb, ktoré si želajú získať odborné skúsenosti v Európe a uľahčuje výmeny osvedčených postupov medzi zodpovednými pracovníkmi za vzdelávanie a program Grundtvig má za cieľ zlepšiť kvalitu a posilniť európsky rozmer vzdelávania dospelých a poskytnúť občanom viac možností lepšie sa vzdelávať počas celého života. Oba programy sú však stále príliš neznáme a nedosiahli kritické množstvo, ktoré by im umožnilo rozvinúť svoje ciele. Aj keď nespochybňujeme praktické aspekty týchto programov, bolo by vhodné, aby sa v budúcnosti posilnili prostriedky na tieto činnosti.

4.3.3

Vyhlásenie Rady z Bordeaux (26. 11. 2008) je súčasťou posolstva Kodanského procesu o posilnenej európskej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Potvrdzuje sa v ňom aj potreba uvoľniť primerané verejné a súkromné financie. Mali by sa preto využiť nástroje ako ESF, EFRR a pôžičky z EIB.

Vo vyhlásení z Bordeaux sa zistili nedostatky v oblasti kompetencií a potreba rozvoja činností na riešenie budúcich potrieb a odporúča sa preto, aby sa odborné vzdelávanie rozvinulo čo najširšie a aby zahrnulo členské štáty, Komisiu a sociálnych partnerov.

5. Nový európsky proces v prospech partnerstiev medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami

5.1

Podľa poslednej správy o pokroku programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (3) nemôže Európska únia prehliadať svoje zaostávanie v oblasti vzdelávania, ani to, aké je zložité poskytovať podnikom zamestnancov, ktorí majú základné a odborné vzdelanie dostatočné na to, aby si dokázali poradiť so súčasnými technologickými výzvami a otázkami globalizácie. V tomto zmysle je nevyhnutná mobilita vo vnútri Európy, ako aj výučba cudzích jazykov v rámci európskej stratégie pre viacjazyčnosť. Spoločný prístup k téme vzťahov medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami sa teda musí chápať ako potreba zaoberať sa príslušnou problematikou, ale aj (a hlavne) ako potreba priblížiť vnútroštátne politiky v oblasti vzdelávania a uvoľniť tak ľudský potenciál pre európsku integráciu.

5.2

Školám a univerzitám by sa malo viac pomáhať, aby sa neobmedzovali len na ponuku základného vzdelania, ale aby poskytovali aj celoživotné vzdelávanie. Vzdelávacie inštitúcie napríklad – s výnimkou niektorých členských štátov – nie sú oprávnené dostávať finančnú pomoc v rámci štrukturálnych programov pre rozvoj ľudských zdrojov. Skúsenosti krajín, kde je tento prístup možný, ukazujú, že takáto iniciatíva môže byť významným pozitívnym prínosom k rozvoju lepších vzťahov s podnikmi a zároveň k všeobecnejšiemu rozvoju ponuky vzdelávania a odbornej prípravy.

5.3

Hlavným známym problémom európskych programov je nedostatok ich ambícií kvôli obmedzeného rozpočtu. Namiesto toho, aby sa odporúčal už „x-tý“ európsky program, ktorý by zostal neznámy a dozvedela by sa o ňom len okrajová a elitná verejnosť, by bolo lepšie prijať systémový prístup založený na mechanizmoch, ktoré sú jednoduchšie (nie tak byrokratické ako mnohé európske programy), ale aj ambicióznejšie, a to:

—	Celkový politický rámec predložený na schválenie, hodnotenie a monitorovanie sociálnym partnerom, EP, Európskej rade a EHSV.

—	Európske nástroje na určenie trhov a sektorov s vysokým dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch.

—	Výmeny osvedčených postupov zahŕňajúce technické vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a aj výskum.

—	Mechanizmy pre „európske štipendiá“, finančne podporované tak EÚ, ako štátmi a súkromným alebo dobrovoľníckym sektorom a ktoré sa týkajú všetkých typov verejnosti, hlavne menšín a znevýhodnených mladých ľudí: praktické stáže, projekty pre začlenenie na pracovný trh, inovatívne projekty.

—	Vypracovanie spoločných referenčných systémov pre diplomy a odborné tituly, ako aj sietí miestnych cezhraničných iniciatív.

—	Vytvorenie európskych sietí sprostredkovateľov na uľahčenie partnerstiev.

—	Úprava existujúcich európskych fondov a programov na dosiahnutie tohto cieľa.

5.4

Európska integrácia predstavuje veľký prínos pre výmeny vzájomných skúseností a rozšírenie možností a poskytuje tak širší a bohatší rámec pre naše vzdelávacie inštitúcie a ponúka podnikom vnútorný trh, ktorý im dodáva možnosti pre rozvoj. Pražský proces, ktorý sa odvoláva na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ naplánovanú na 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva, by mohol tomuto rozvoju dodať politický impulz a operatívny plán prác.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové zručnosti pre nové pracovné miesta - Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností, KOM(2008) 868/3.

(2) Prieskumné stanovisko EHSV na tému Podpora mobility mladých ľudí v Európe, spravodajca: pán RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO (Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008).

(3) http://ec.europa.eu/education/policies/2010/natreport08/council_sk.pdf – Správa COREPERu Rady z 31.1.2008, Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2008 o uplatňovaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, dokument 5723/08.