22.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 228/66

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve“

KOM(2008) 640 v konečnom znení – 2008/0194 (COD)

2009/C 228/11

Rada sa rozhodla 30. októbra 2008 podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. marca 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca) prijal 178 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta celkové zameranie návrhu Komisie, ktorého cieľom je v prvom rade rozšíriť o priame inkasá ponuku platobných operácií uvedených v nariadení o cezhraničných platobných systémoch. Táto iniciatíva je principiálne v súlade s postojom Komisie, ktorá má záujem o to, aby cezhraničné platby v eurozóne boli chápané a uskutočňované ako vnútroštátne platby.

1.2

Určitým dôvodom na zamyslenie je však skutočnosť, že realizácia priamych cezhraničných inkás je drahšia než uskutočňovanie obdobných operácií na vnútroštátnej úrovni. EHSV preto žiada Komisiu, aby v duchu transparentnosti oznámila podrobnosti, metodiku a zdroje štúdií, na základe ktorých dospela k odlišným záverom. Vyvážené rozhodnutia závisia od znalosti faktov.

1.3	V každom prípade treba pripomenúť, že ak má nariadenie podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2009, je len málo času na prípravu hospodárskych plánov, ktoré nie je možné vypracovať bez právnej istoty o mnohostrannom výmennom poplatku (MIF).

1.4

Návrh obsahuje aj dve požiadavky adresované členským štátom: najskôr treba zriadiť úrad zodpovedný za platobné systémy tam, kde takýto úrad ešte nie je, a potom treba vytvoriť vhodné orgány na vybavovanie reklamácií. EHSV sa domnieva, že vo väčšine členských krajín takéto štruktúry už dávno existujú. V prípade týchto krajín varuje pred vytváraním nových štruktúr, ktoré by znamenali zdvojenie, resp. čiastočné alebo úplne prekrytie kompetencií existujúcich štruktúr.

1.5

Ďalšia požiadavka adresovaná členským štátom sa týka prijatia „účinných, primeraných a odradzujúcich“ sankcií proti každému, kto nedodrží alebo poruší predpisy tohto nariadenia. EHSV s tým súhlasí, ale pripomína, že istý obraz o tom, aký význam pripíše každý členský štát tomuto nariadeniu, by si bolo možné vytvoriť na základe zverejnenia porovnávacieho prieskumu opatrení prijatých v jednotlivých krajinách.

1.6

Toto nariadenie platí iba pre krajiny, ktoré sú súčasťou menovej únie. Krajiny mimo eurozóny majú možnosť rozšíriť aplikáciu tohto nariadenia aj na vlastnú menu. Skutočnosť, že žiadna krajina túto možnosť nevyužila, by mala byť dôvodom na zamyslenie nad tým, či jednotlivé krajiny vidia v tejto iniciatíve nejaký úžitok.

2. Úvod

2.1

Nariadenie (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platobných systémoch v Spoločenstve je účinné od 31. decembra 2001. Podľa tohto nariadenia by mala byť cena cezhraničnej platby v každom členskom štáte eurozóny rovnaká ako cena obdobnej vnútroštátnej platby. Nariadenie platí pre prevody, elektronické platby, všetky druhy platobných kariet a výber hotovosti z bankomatov. Návrh Komisie rozširuje pole pôsobnosti nariadenia od 1. novembra 2009 aj na priame inkasá, zlepšuje systém vybavovania reklamácií a zjednodušuje systémy oznamovania údajov na štatistické účely.

2.2

Cieľom Komisie je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu platobných systémov v eurách tak, aby domáce a medzinárodné platby podliehali rovnakým pravidlám, čo by prinieslo úspory a výhody tak spotrebiteľom ako aj hospodárstvu vôbec. Urovnávanie sporov si vyžaduje osobitnú pozornosť, aby sa zohľadnili pripomienky združení spotrebiteľov, zatiaľ čo oznamovanie údajov na štatistické účely znamená pre úverové ústavy vysoké správne poplatky a náklady.

2.3	EHSV kladne hodnotí iniciatívu Komisie a vo všeobecnosti s ňou súhlasí. Prináša však niekoľko pripomienok a návrhov, ktoré chápe ako užitočný prínos k prebiehajúcej diskusii.

3. Všeobecné pripomienky

3.1

Bankový sektor pod vplyvom niekoľkoročného tlaku Komisie vybudoval európsku platobnú infraštruktúru SEPA (Single Euro Payments Area / Jednotná oblasť platieb v eurách), ktorá teraz už uspokojivo funguje tak z technicko-organizačného hľadiska ako aj z hľadiska vyrovnávania poplatkov za medzinárodné a vnútroštátne platby. Podľa Komisie „toto nariadenie možno preto považovať za počiatok SEPA“.

3.2

S doteraz dosiahnutými výsledkami môžeme byť len spojní. Sú tu však zásadné pochybnosti pokiaľ ide o ich súlad so všeobecnými princípmi jednotného trhu. Úlohou SEPA je v prvom rade riešiť problém platieb v eurách. Krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny z nej úžitok nemajú, až na platby, ktoré vykonávajú v jednotnej mene. Teraz, po rozšírení, SEPA pokrýva väčšinu finančných transakcií v rámci Spoločenstva, čím vytvára nerovnomerný vnútorný trh.

3.3

Po druhé rovnaké podmienky pre vnútroštátne a cezhraničné platby platia len v rámci jednotlivých krajín. Naďalej pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V niektorých prípadoch nie sú zanedbateľné. Rozdiely medzi krajinami eurozóny ako celku a krajinami mimo nej sú ešte výraznejšie. Platné nariadenie umožňuje, aby ho dobrovoľne uplatňovali aj tie krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Túto klauzulu doposiaľ nevyužilo veľa krajín. Celkový výsledok je taký, že zatiaľ sme ešte ďaleko od primeranej cenovej konvergencie vo vnútri EÚ.

3.4

Keď hovoríme o cenovej konvergencii, to neznamená, že by sme chceli zjednotiť ceny. Krokom vpred v oblasti transparentnosti a uspokojovania očakávaní spotrebiteľov by mohol byť v každej krajine dôkladný komparatívny prieskum nákladov. Veľké rozdiely existujú v oblasti nákladov na infraštruktúru, daňového zaťaženia a výšky sociálnych odvodov, štruktúry a vzájomného pomeru objemov vnútroštátnych a cezhraničných transakcií. Takáto analýza by mohla priniesť užitočné informácie o správnosti rozhodnutia zahrnúť do tohto nariadenia všetky cezhraničné elektronické platobné nástroje.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Článok 1 ods. 3 vylučuje z pôsobnosti nariadenia platby, ktoré realizujú poskytovatelia platobných služieb na vlastný účet. Toto vylúčenie by sa malo rozšíriť aj na služby poskytované iným poskytovateľom platobných služieb. Komisia ubezpečuje, že nariadenie je potrebné chápať v tomto zmysle. V tomto prípade EHSV navrhuje jednoznačnejšiu definíciu a poznamenáva, že by bolo vlastne protirečením, keby sa sloboda poskytovať služby priamo medzi profesionálnymi poskytovateľmi nerozšírila na tých profesionálnych poskytovateľov, ktorí využívajú služby profesionálnych sprostredkovateľov.

4.2 Článok 2 ods. 1 zdôrazňuje, že nariadenia sa vzťahuje výlučne na elektronické platobné prostriedky. Nezahŕňa teda papierové platobné prostriedky ako šeky a zmenky. EHSV s tým úplne súhlasí, ale zdôrazňuje, že rozdiely v poplatkoch účtovaných v jednotlivých krajinách za tieto platobné prostriedky, ktoré sa stále menej používajú, sú veľmi vysoké na to, aby sa dali zdôvodniť ako náklady. Vyzerá to tak, ako keby v niektorých krajinách boli účtované vysoké poplatky nielen na pokrytie nákladov, ale aj ako prostriedok na odradenie klientov od toho, aby v súčasnej dobe elektroniky používali papierové platobné prostriedky. S týmto opatrením EHSV súhlasí.

4.2.1 Článok 2 by však mal objasniť v samostatnom odseku aj pojem „elektronickej platby“ uvedený v odseku 1. Vzhľadom na náklady zmiešaných postupov a v súlade so zaužívanou praxou by malo byť v novom odseku jasne stanovené, že elektronická platba sa nesmie kombinovať s papierovými postupmi.

4.3 Článok 1 ods. 2 zavádza nový prvok: uplatnenie nariadenia na cezhraničné platby do výšky 50 000 EUR sa vzťahuje na všetky elektronické platobné nástroje vrátane priamych inkás. V prípade posledného nástroja by chcel EHSV vyjadriť určité výhrady.

4.3.1 Systém SEPA priameho inkasa sa odlišuje od jednotlivých vnútroštátnych systémov. Je zložitejší a rozpracovanejší. Vyrovnávanie ceny cezhraničného priameho inkasa a ceny vnútroštátneho inkasa prináša so sebou nebezpečenstvo, že dôjde k objektívnemu porušeniu princípu, podľa ktorého určitý výrobok alebo službu nemožno predávať pod cenu. Finančné inštitúcie okrem toho často ponúkajú svojim klientom systém priameho inkasa (túto ponuku využívajú firmy, nie jednotlivci) za výhodných podmienok z reklamných dôvodov. Ceny pre vnútroštátne operácie sú vypočítané tak, aby pri minimálnom zisku pokryli náklady. Nemožno ich však uplatniť na nákladnejšie medzinárodné transakcie. EHSV navrhuje, aby sa priame inkasá dočasne vyňali z nariadenia, a to s výhradou, že budú do nariadenia opäť zahrnuté, keď sa na základe nezávislého znaleckého posudku zistí, že už neexistuje nebezpečenstvo deformácie cien a narušenia hospodárskej súťaže.

4.3.2 V každom prípade by Komisia na základe princípu transparentnosti mala zverejniť svoj prieskum predovšetkým v oblasti vnútroštátnych a medzinárodných nákladov a jasne uviesť zdroje, z ktorých dané informácie pochádzajú, a metodiku ich zberu a spracovania. V prípade absencie týchto údajov bude hroziť, že akýkoľvek postoj sa bude javiť zaujatý a nevyvážený.

4.3.3 EHSV by chcel ďalej poukázať na to, že nové nariadenie by malo platiť od 1. novembra 2009. Táto lehota je možno príliš krátka na prípravu strednodobých a dlhodobých hospodárskych plánov. Veľmi dôležitá pre vypracovanie takýchto plánov je právna istota v súvislosti s mnohostranným výmenným poplatkom MIF (Multilateral Interchaneg Fee).

4.4 Článok 3 potvrdzuje princíp stanovený platným nariadením: každý poskytovateľ musí uplatňovať na cezhraničné platby rovnaké poplatky ako na vnútroštátne platobné transakcie zodpovedajúceho typu. Zdá sa, že pravidlo stanovené v roku 2001 bolo uspokojivo uplatňované. Prieskum v teréne by však mohol zistiť veľký rozdiel, ktorý existuje v mnohých krajinách medzi poplatkami za prevody v eurách a poplatkami za prevody v iných menách. To je diskriminácia, ktorá poškodzuje občanov bývajúcich mimo eurozóny.

4.5 Významnú inováciu zavádza článok 5. Je ňou zrušenie oznamovacej povinnosti pri prevodoch do 50 000 EUR od 1. januára 2010 a úplné zrušenie tejto povinnosti od 1. januára 2012. Plnenie tejto povinnosti, ktorá má zhromažďovať údaje potrebné pre účtovníctvo platobnej bilancie, sa v minulosti spájalo s komplikáciami a spôsobovalo náklady. Členské štáty budúc môcť údaje zhromažďovať pomocou iných systémov. EHSV plne súhlasí s týmto opatrením.

4.6 V článku 6 je stanovené, že členské štáty ustanovia orgány zodpovedné za dodržiavanie nariadenia. Je to povinnosť, ktorá už existuje a vo všeobecnosti sa aj plní. Dôležitejšie je ustanovenie článku 7, podľa ktorého sú členské štáty povinné stanoviť postupy vybavovania reklamácií a mimosúdneho vyrovnania sporov a primerane o nich informovať verejnosť. Týmito úlohami môžu byť poverené nové orgány vytvorené ad hoc alebo už jestvujúce orgány. EHSV s tým súhlasí, ale len v prípade krajín, v ktorých takéto štruktúry ešte neexistujú. Varuje však pred vytvorením nových štruktúr, ktorých náplň by sa prekrývala s úlohami už existujúcich orgánov. Poznamenáva však, že je len málo informácii o fungovaní týchto orgánov, predovšetkým o počte, povahe a výsledku riešených prípadov. Nedostatok úplných a transparentných informácií neumožňuje vykonať seriózne preskúmanie povahy a skutočného rozsahu porušení.

4.7 V článku 10 je stanovené, že členské štáty musia prijať „účinné, primerané a odradzujúce“ opatrenia proti všetkým, ktorí si neplnia povinnosti vyplývajúce z daného nariadenia a Komisiu informovať o prijatých opatreniach. Aj v tomto prípade, rovnako ako v predchádzajúcom bode, zúčastnené strany by mali dostať primerané informácie v neposlednej miere aj preto, aby sa dal posúdiť význam, ktorý jednotlivé členské štáty pripisujú dodržiavaniu nariadenia.

4.8 Článok 11 dáva aj štátom, ktoré nepatria do eurozóny, možnosť rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia aj na vlastnú menu. Prijatie tohto nariadenia by skončilo s prekážkami a diskrimináciou, na ktoré EHSV poukázal v bode 4.6. Zdá sa však, že v súčasnosti členské štáty na toto nariadenie reagujú skôr vlažne, ak vôbec nejako reagujú. EHSV sa tu zdrží ďalších pripomienok, ale vyzýva Komisiu, aby sa vážne zamyslela nad predpokladanou popularitou niektorých riešení.

4.9 Nariadenie by malo nadobudnúť platnosť 1. novembra 2009. Komisia by mala predložiť správu o fungovaní kódov IBAN a BIC do 31. decembra 2012 a správu o uplatňovaní nariadenia do 31. decembra 2015. EHSV tu nemá žiadne pripomienky, len chce zopakovať požiadavky uvedené v bodoch 4.6 a 4.7 týkajúce sa dôkladnejšieho informovania zúčastnených strán.

V Bruseli 24. marca 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI