TRADE/XXXX

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.9.2008

KOM(2008)549 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005, v konaní týkajúcom sa dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii. |

Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce opatrenia v oblasti návrhu Nariadenie Rady (ES) č. 1339/2002, ktorým sa ukladá ukladajúce konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Ćínskej ľudovej republike a Indii, naposledy zmenené a doplnené v znení nariadenímia Rady (ES) č.123/2006. |

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

V súlade s ustanoveniami základného nariadenia mali príslušné zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. V základnom nariadení sa nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, ale toto nariadenie obsahuje úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaného opatrenia Komisia začala 24. júla 2007 preskúmanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii. Toto preskúmanie pred uplynutím platnosti bolo začaté na žiadosť o preskúmanie podanú 24. apríla 2007 dvoma výrobcami zo Spoločenstva predstavujúcimi 100 % výroby kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve. Priložený návrh Komisie na nariadenie Rady obsahuje konečné závery týkajúce sa dumpingu, ujmy a záujmu Spoločenstva. Navrhuje sa preto, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktoré by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku najneskôr 23. októbra 2008. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005. |

Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. |

Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje a ako je úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože uvedené základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 9 a 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po konzultácii s poradným výborom,

Keďže:

1. POSTUP

2. Platné opatrenia

3. Rada v júli 2002 nariadením (ES) č. 1339/2002[2] uložila konečné antidumpingové clo (ďalej len „existujúce opatrenia“) vo výške 21 % na dovoz kyseliny sulfanilovej patriacej pod kódy KN ex 2921 42 10 (kód TARIC 2921 42 10 60) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a sadzbu zostatkového cla vo výške 18,3 % na dovoz s pôvodom v Indii. Uložené opatrenia vychádzali z výsledkov antidumpingového konania, ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

4. Zároveň Rada nariadením (ES) č. 1338/2002[3] uložila konečné vyrovnávacie clo 7,1 % na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

5. V rámci uvedených vyrovnávacích a antidumpingových konaní Komisia rozhodnutím 2002/611/ES[4] prijala cenový záväzok, ktorý ponúkol jeden indický vyvážajúci výrobca Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd (ďalej len „Kokan“).

6. Vo februári 2004, po ďalšom antiabsorpčnom prešetrovaní podľa článku 12 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 236/2004[5], zvýšila sadzbu konečného antidumpingového cla uplatniteľného na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR z 21 % na 33,7 %.

7. V decembri 2003 firma Kokan informovala Komisiu, že si želá svoj záväzok dobrovoľne stiahnuť. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa záväzok prijal, bolo preto zrušené rozhodnutím Komisie 2004/255/ES[6].

8. Na základe žiadosti podanej firmou Kokan Komisia v apríli 2005 začala[7] čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia a článku 19 nariadenia (ES) č. 2026/97 o ochrane pred subvencovaným dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[8] (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), ktoré bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie prijateľnosti záväzku, ktorý má byť ponúknutý spoločnosťou.

9. Rozhodnutím 2006/37/ES[9] Komisia prijala záväzok ponúknutý spoločnosťou Kokan v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími konaniami týkajúcimi sa dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

10. S cieľom zohľadniť prijatie predmetného záväzku boli zároveň zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 123/2006[10] nariadenie Rady (ES) č. 1338/2002, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii a nariadenie Rady (ES) č. 1339/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom okrem iného v Indii.

11. Žiadosť o preskúmanie

12. Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti[11] Komisia 24. apríla 2007 dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Táto žiadosť bola podaná dvomi výrobcami Spoločenstva (ďalej len „žiadatelia“) predstavujúcimi 100 % výroby kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve.

13. Žiadatelia tvrdili a predložili dostatočné prima facie dôkazy o tom, že existuje pravdepodobnosť pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva v súvislosti s dovozom kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR a Indii (ďalej len „príslušné krajiny“).

14. Po konzultácii s poradným výborom Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti a 24. júla 2007 formou oznámenia o začatí uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[12] oznámila začatie preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

15. Paralelné prešetrovania

16. Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie 24. júla 2007[13] Komisia taktiež začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného antisubvenčného nariadenia platných vyrovnávacích opatrení na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

17. Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie 29. septembra 2007[14] Komisia začala z vlastnej iniciatívy čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na úroveň subvencovania, podľa článku 19 základného antisubvenčného nariadenia, nakoľko existovali dostatočné prima facie dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, že sa zmenili okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, na základe ktorých boli opatrenia stanovené a že tieto zmeny boli trvalého charakteru. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

18. Prešetrovanie

19. Obdobie prešetrovania

20. Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu trvalo od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2003 až do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

21. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

22. Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, zástupcov vyvážajúcich krajín a žiadateľov o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

23. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

24. Všetkým stranám o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, boli zaslané dotazníky, menovite dvom výrobcom zo Spoločenstva a všetkým známym vyvážajúcim výrobcom, dovozcom a používateľom.

25. Odpovede na dotazníky boli prijaté od dvoch výrobcov zo Spoločenstva a od jedného vyvážajúceho výrobcu v Indii, ako aj od štyroch používateľov. Na dotazník neodpovedal žiadny z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, a ani žiadny z dovozcov sa v priebehu prešetrovania neprihlásil.

26. Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu, a z toho vyplývajúcej ujmy, a záujmu Spoločenstva. Komisia uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

27. Vyvážajúci výrobca v Indii:

28. Kokan Synthetics & Chemicals Pvt Ltd., Bombaj, India;

29. Výrobcovia zo Spoločenstva:

30. Ardenity, Givet, Francúzsko,

31. CUF Quimicos Industrials, Estarreja, Portugalsko;

32. Používatelia:

33. Kemira Germany GmbH, Leverkusen, Nemecko,

34. Robama SA, Palafolls. Španielsko.

35. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

36. Príslušný výrobok

37. Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je rovnaký ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. kyselina sulfanilová v súčasnosti klasifikovaná pod kódom KN ex 2921 42 10. V zásade existujú dva druhy kyseliny sulfanilovej, ktoré sa stanovujú podľa ich čistoty, technický druh a čistený druh. Okrem toho s čisteným druhom sa niekedy obchoduje ako so soľou kyseliny sulfanilovej. Kyselina sulfanilová sa používa ako surovina pri výrobe optických zjasňovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív a špeciálnych farieb. Zatiaľ čo existujú rôzne použitia kyseliny sulfanilovej, všetky druhy a formy sú používateľmi vnímané ako primerane nahraditeľné a vo väčšine aplikácií sa používajú ako vzájomne zameniteľné, a preto sú považované za jeden výrobok ako tomu bolo v prípade pôvodného prešetrovania.

38. Podobný výrobok

39. Ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní, toto preskúmanie potvrdilo, že kyselina sulfanilová je čistý komoditný výrobok a jej kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú identické nezávisle od krajiny pôvodu. Príslušný výrobok a výrobky, ktoré vyrába a predáva vyvážajúci výrobca v Indii na svojom domácom trhu a do tretích krajín, ako aj výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva, majú teda rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

40. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA A/ALEBO OPAKOVANÉHOVÝSKYTU DUMPINGU

41. V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či počas ORP dochádzalo k dumpingu a ak áno, či je alebo nie je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo k opakovanému výskytu dumpingu.

42. Predbežné poznámky

43. Treba poznamenať, nakoľko sa Spoločenstvo v roku 2004 rozšírilo na 25 členských štátov a v roku 2007 na 27 členských štátov, objemy vývozu a podiely dovozu na trhu v predchádzajúcom prešetrovaní a súčasnom preskúmaní pred uplynutím platnosti nie je možné priamo porovnať.

44. India

45. V záujme rešpektovania dôverných obchodných informácií a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii, bolo potrebné predložiť príslušné informácie v určitých rozsahoch.

46. Toto preskúmanie bolo založené na overenom vyplnenom dotazníku od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, ktorý plne spolupracoval pri prešetrovaní. Z informácií poskytnutých touto spoločnosťou a dostupných údajov Eurostatu sa zdá, že všetok dovoz príslušného výrobku počas ORP pripadali na tohto vyvážajúceho výrobcu.

47. Zistilo sa, že počas ORP bolo z Indie dovezených do Spoločenstva približne 800 až 1 000 ton kyseliny sulfanilovej, t. j. približne 8 – 10 % spotreby Spoločenstva. V pôvodnom prešetrovaní dovoz z Indie predstavoval 1 712 ton.

48. Čínska ľudová republika

49. Vzhľadom na to, že žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, preskúmanie skutočnosti, či v tom čase dochádzalo alebo nedochádzalo k dumpingu sa muselo opierať o informácie, ktoré má Komisia k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti, a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia, boli použité oficiálne údaje Eurostatu, s cieľom stanoviť množstvá a ceny dovozu.

50. Na základe dostupných údajov sa zistilo, že počas ORP sa do Spoločenstva doviezlo z ČĽR 1 482 ton kyseliny sulfanilovej, to znamená približne 15 % spotreby Spoločenstva. V pôvodnom prešetrovaní dovoz z ČĽR predstavoval 2 950 ton.

51. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

52. India

53. V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia bola pri stanovovaní dumpingového rozpätia použitá rovnaká metodika ako metodika použitá v predchádzajúcom prešetrovaní. Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené dumpingové rozpätie 24,6 %.

54. Normálna hodnota

55. Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v súvislosti s každým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zisťovalo, či je jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho vývozom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového vývozu do Spoločenstva. Prešetrovanie preukázalo, že predaj na domácom trhu bol reprezentatívny.

56. Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré na domácom trhu predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovým reprezentatívnym domácim predajom a ktoré sú identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Kritériá použité na identifikáciu rôznych druhov výrobku boli kvalita (čistá alebo technická), forma (kyselina v podobe prášku alebo sodnej soli) a koncentrácia kyseliny.

57. Navyše sa pre každý druh výrobku, ktorý vyvážajúci vývozca predával na domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom predávaným na vývoz do Spoločenstva stanovilo, či sú jeho domáce predaje dostatočne reprezentatívne na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas ORP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva. Prešetrovanie preukázalo, že z troch druhov vyvážaných príslušným vyvážajúcim výrobcom sa dva predávali na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách.

58. Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj spoločnosti môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

59. Toto bolo vykonané stanovením podielu domáceho predaja nezávislým zákazníkom, každého z týchto dvoch druhov predávaných v reprezentatívnych množstvách, nepredávaných počas ORP so stratou. Pre tieto druhy výrobku, nakoľko viac ako 80 % objemu nebolo predaných so stratou na domácom trhu a vážená priemerná predajná cena bola rovnaká alebo vyššia ako vážené priemerné výrobné náklady, normálna hodnota bola vypočítaná ako vážený priemer všetkých predajných cien na domácom trhu zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi za daný druh výrobku tak, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 základného nariadenia.

60. Pre druh výrobku, ktorý nebol predávaný v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, sa musela stanoviť normálna hodnota. Na účely určenia vytvorenej normálnej hodnoty, sa vzniknuté vlastné predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a vážený priemerný zisk realizovaný z domáceho predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas ORP pripočítali k priemerných výrobným nákladom počas ORP, podľa článku 2 ods. 3 a 2 od. 6 základného nariadenia.

61. Vývozná cena

62. Prešetrovanie preukázalo, že vývoz indického vyvážajúceho výrobcu bol realizovaný iba neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve.

63. Vývozná cena sa teda stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

64. Porovnanie

65. Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe cien zo závodu. Na účely objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa vykonali náležité úpravy, aby sa zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Tieto úpravy boli vykonané vzhľadom na dopravné náklady a náklady na poistenie.

66. Dumpingové rozpätie

67. Ako sa stanovuje článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva sa v ORP porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého príslušného druhu príslušného výrobku.

68. Na základe tohto porovnania sa zistilo, že v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, ktorý vyvážal do Spoločenstva počas ORP, nedochádzalo k dumpingu.

69. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v prípade spolupracujúceho vývozcu počas ORP nedochádzalo dumpingu, je potrebné poznamenať, ako je uvedené v odôvodnení 7, že počas ORP bol v platnosti cenový záväzok, ktorý vyžadoval od príslušného vývozného výrobcu dodržiavanie určitej cenovej hladiny pre vývoz do Spoločenstva. Zistilo sa, že určité transakcie sú mierne vyššie ako úroveň minimálnych dovozných cien (ďalej len „MDC“) záväzku, avšak väčšina predajov bola sa uskutočnila za ceny úrovni minimálnych dovozných cien.

70. ČĽR

71. V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia bola pri stanovovaní dumpingového rozpätia použitá rovnaká metodika ako v predchádzajúcom prešetrovaní. Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené dumpingové rozpätie 21 %. Avšak po antiabsorpčnom opätovnom prešetrovaní, ktoré začalo v roku 2003, sa dumpingové rozpätie znovu hodnotilo a zistilo sa, že sa zvýšilo na 33,7 %, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 236/2004.

72. Analogická krajina

73. V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia, ČĽR nie je krajinou s trhovým hospodárstvom, a preto sa normálna hodnota pre dovoz z ČĽR musela opierať o údaje z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom.

74. V oznámení o začatí sa ako s vhodnou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom počítalo s Indiou, pokiaľ ide o vývoz ČĽR do Spoločenstva. India bola tiež použitá ako analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní.

75. Žiadatelia však navrhovali, že v tomto prípade by bolo vhodnejšie použiť ako analogickú krajinu Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). Argumentovalo sa tým, že na rozdiel od Indie, ceny kyseliny sulfanilovej v Spojených štátoch sa riadia normálnymi nedeformovanými trhovými silami. Navyše sa tvrdilo, že proces výroby kyseliny sulfanilovej v Spojených štátoch je realizovaný spôsobom porovnateľným so spôsobom v ČĽR a že množstvá vyrobené a predané v Spojených štátoch sú reprezentatívne. Ďalej žiadatelia tiež argumentovali, že prístup k surovinám v Indii nie je porovnateľný s prístupom k surovinám v ČĽR, pretože indickí výrobcovia kvôli systému vydávania povolení vopred uprednostňujú dovoz surovín namiesto nákupu domácich materiálov.

76. Pokiaľ ide o návrh použitia Spojených štátov ako analogickej krajiny, poznamenáva sa, že USA uplatňovali niekoľko rokov ochranné opatrenia formou antidumpingových opatrení voči dovozu z ČĽR a Indie a vyrovnávacie opatrenia voči dovozu z Indie. Z tohto dôvodu nemôže byť vylúčené, že ceny boli ovplyvnené týmito opatreniami na ochranu obchodu.

77. Pokiaľ ide o prístup k surovinám, zistilo sa tiež, že indickí výrobcovia kyseliny sulfanilovej nakupujú suroviny na domácom trhu. Preto sa nemôže tvrdiť, že prístup k surovinám spôsobuje, že India je nevhodná analogická krajina. Okrem toho, existujú niekoľkí výrobcovia kyseliny sulfanilovej v Indii a na trhu sa nachádza aj dovoz, napríklad z ČĽR. Preto neexistuje žiaden dôkaz naznačujúci neexistenciu konkurencie v Indii.

78. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na neexistenciu presvedčivých ďalších argumentov o zmenených okolnostiach od pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že India predstavuje vhodnú analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia v súvislosti s týmto prešetrovaním pred uplynutím platnosti.

79. Stanovenie normálnej hodnoty

80. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe overených informácií získaných od spolupracujúceho vývozného výrobcu v analogickej krajine. Konkrétnejšie normálna hodnota bola založená na cene zaplatenej alebo splatnej v Indii neprepojenými zákazníkmi za porovnateľné druhy výrobku, ak sa predpokladalo, že sa k nim dospelo pri bežnom obchodovaní.

81. Vývozná cena

82. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskych výrobcov sa vývozná cena musela stanoviť na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na stanovenie vývoznej ceny sa ako vhodný základ vybrali oficiálne údaje Eurostatu.

83. Porovnanie

84. Na účely vykonania spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo prihliadnuté pri forme úpravy na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa vykonali pokiaľ ide o dopravné náklady a poistné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota na indickej úrovni zo závodu bola potom porovnaná s upravenou čínskou vývoznou cenou na rovnakej úrovni.

85. Dumpingové rozpätie

86. Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny potvrdilo výskyt dumpingu, dumpingové rozpätie sa rovnalo hodnote, o ktorú normálna hodnota prevyšovala vývoznú cenu do Spoločenstva. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva sa pohyboval v rozsahu od 15 % do 20 %.

87. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

88. India

89. Úvodné poznámky

90. Vzhľadom na neexistenciu dumpingu v ORP sa preskúmalo, či je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by došlo k opakovanému výskytu dumpingu z Indie. Na účely posúdenia, či existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, sa preskúmalo cenová politika spoločnosti Kokan, najmä jej ceny na iné vývozné trhy v porovnaní s jej vývoznými cenami do Spoločenstva a s jej domácimi cenami a jej výroba, kapacita výroby a zásoby. Analýza sa opierala o informácie poskytnuté vo vyplnenom dotazníku a bola overená v priestoroch spoločnosti Kokan počas prešetrovania.

91. Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii

92. Ceny na trhu v Spoločenstve boli vyššie ako tie, ktoré dosahovala spoločnosť Kokan na svojom domácom trhu počas ORP. Avšak tento vývoj treba chápať hľadiska skutočnosti, že vývozné ceny tejto spoločnosti podliehali režimu MDC záväzku.

93. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín, vývoznými cenami do Spoločenstva a domácimi cenami v Indii

94. Zistilo sa, že priemerná vývozná cena účtovaná spoločnosťou Kokan tretím krajinám bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Zistilo sa tiež, že tieto ceny boli dumpingové, keďže boli výrazne nižšie ako ceny účtované spoločnosťou Kokan na jej domácom trhu.

95. Ako je uvedené v odôvodneniach (7) a (40) vyššie, spoločnosť Kokan podliehala záväzku minimálnej ceny pre svoj vývoz do Spoločenstva počas ORP, pričom ceny účtované zákazníkom v ostatných tretích krajinách boli stanovované voľne. Za týchto okolností neskôr uvedené ceny naznačujú pravdepodobnú cenovú úroveň vývozu do Spoločenstva v prípade umožnenia ukončenia platnosti opatrení. Preto sa dospelo k záveru, že spoločnosť Kokan pravdepodobne zníži svoje vývozné ceny do Spoločenstva a že v prípade zrušenia týchto opatrení pravdepodobne dôjde k opakovanému výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva.

96. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou na trhu v Spoločenstve

97. Je potrebné tiež poznamenať, že sa zistilo, že vývozné ceny do tretích krajín boli v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva. To znamená, že prevládajúca cenová úroveň pre príslušný výrobok na trhu Spoločenstva spôsobuje, že tento trh je atraktívny pre vyvážajúceho výrobcu v Indii. Na základe uvedeného sa usúdilo, že v prípade zrušenia platných opatrení existuje ekonomický dôvod na presun predajov na trh Spoločenstva, kde je vyššia cenová úroveň.

98. Nevyužité kapacity a zásoby

99. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas ORP nevytváral zásoby. Avšak zistilo sa, že spoločnosť by bola schopná zvýšiť svoju výrobu, pretože miera využitia kapacity bola počas ORP okolo 65 %. V tejto súvislosti treba uviesť, že sa zistilo, že nevyužitá výrobná kapacita spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje viac ako 30 % spotreby Spoločenstva.

100. Záver o Indii

101. Prešetrovanie jasne ukázalo, že úroveň cien v Indii a na trhoch tretích krajín je výrazne nižšia ako úroveň cien na trhu v Spoločenstve. Ak sa zrušia existujúce antidumpingové opatrenia, predstavovalo by to silný stimul pre spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu použiť nevyužité kapacity, ale tiež výraznejší posun predajov na trh Spoločenstva, a teda pokračovanie vývozu dokonca vo zvýšených množstvách. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že zvýšené množstvá vývozu do Spoločenstva by sa veľmi pravdepodobne vykonávali za dumpingové ceny.

102. ČĽR

103. Úvodné poznámky

104. Okrem zistenia dumpingu počas ORP, bola preskúmaná tiež pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa zrušili opatrenia. Vzhľadom na to, že ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, ďalej uvedené závery sa opierajú o dostupné skutočnosti, a to informácie predložené žiadateľmi v súlade s článkom 18 základného nariadenia, spolu s údajmi získanými od Eurostatu.

105. Výrobná kapacita.

106. Verejne dostupné údaje ukazujú, že objem čínskej výroby je okolo 22 000 ton, čo je viac ako dvojnásobok spotreby v Spoločenstve počas ORP. Vzhľadom na to, že ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval, neboli k dispozícii žiadne informácie, či v ČĽR existujú zvyšné kapacity. Avšak podľa dostupných informácií, čínski výrobcovia majú možnosť použiť pomerne jednoduchý dávkový proces v súčasnosti používaný na výrobu špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení (63), trh Spoločenstva bol mnoho rokov atraktívnym trhom pre čínskych výrobcov. Je preto primerané predpokladať, že akékoľvek zostávajúce výrobné kapacity, ktoré môžu existovať v ČĽR by sa využili na nasmerovanie ďalších množstiev na trh Spoločenstva a/alebo na to, aby sa existujúca výroba zvýšená v dôsledku preorientovania výroby špeciálnych farbív a chemikálií presmerovala do Spoločenstva, ak by sa zrušili existujúce antidumpingové opatrenia.

107. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a vývoznými cenami do Spoločenstva

108. Podľa dostupných údajov boli čínske vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako čínske vývozné ceny do Spoločenstva počas ORP. Preto existuje veľká pravdepodobnosť, že ak by sa zrušili opatrenia, čínski vývozcovia by presmerovali svoj súčasný vývoz do tretích krajín na trh Spoločenstva a že tieto by boli naďalej za dumpingové ceny.

109. Absorpčné praktiky

110. Ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 236/2004, zistilo sa, že došlo k absorpcii antidumpingového cla, pokiaľ ide o vývoz z ČĽR do Spoločenstva. Na základe týchto praktík sa preukázalo, že trh Spoločenstva je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov stále atraktívny. Nakoľko sa zistilo, že vývoz počas ORP sa realizoval za dumpingové ceny, dospelo sa k záveru, že ak sa umožní ukončenie platnosti opatrení, dumping bude pravdepodobne pokračovať a zvýšia sa objemy vývozu.

111. Záver o ČĽR

112. Prešetrovanie ukázalo, že čínski vývozcovia vo veľkej miere počas ORP pokračovali vo svojich dumpingových praktikách. Na základe zistení v odôvodneniach (61) a (62) sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že by pokračoval výrazný dumping, ak by sa zrušili existujúce opatrenia. Existuje tiež pravdepodobnosť, že by sa značne zvýšil objem dumpingového dovozu v prípade neexistencie opatrení.

113. Záver týkajúci sa pravdepodobnosti pokračovania alebo výskytu dumpingu

114. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia existujúcich opatrení bude dumping pravdepodobne pokračovať, pokiaľ ide o čínskych vývozcov, a pravdepodobne dôjde k jeho opakovanému výskytu, pokiaľ ide o indických vyvážajúcich výrobcov.

115. VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA

116. V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

117. Je potrebné poznamenať, že v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, spoločnosti „Sorochimie Chimie Fine“ a „Quimigal SA“ boli premenované, prvá z nich na „Ardenity“ a druhá na „CUF Quimicos Industrials“.

118. Títo dvaja výrobcovia spolupracovali pri prešetrovaní a podporujú žiadosť o preskúmanie. Považujú sa preto za spoločnosti, ktoré predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

119. V. Situácia na trhu spoločenstva

120. Spotreba na trhu Spoločenstva

121. Zrejmá spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe:

122. údajov o dovoze príslušného výrobku na trh Spoločenstva získaných z Eurostatu,

123. údajov o celkových predajoch výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva získaných z vyplnených dotazníkov.

124. Spotreba kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve počas ORP predstavovala približne 10 000 ton. Počas posudzovaného obdobia sa zistil pokles spotreby o 6 %.

Tabuľka 1: Spotreba na trhu Spoločenstva

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Spotreba (v tonách) | 10 684 | 10 443 | 10 899 | 9 939 | 9 997 |

Index | 100 | 98 | 102 | 93 | 94 |

125. Súčasný dovoz z príslušných krajín

126. S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie, vzhľadom na skutočnosť, že Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii a že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva iba z dvoch výrobcov, informácie uvedené v ďalej uvedených tabuľkách 2 až 5 bolo potrebné predložiť v indexovanej forme.

127. Objem dovozu a podiel príslušného dovozu na trhu počas ORP

128. Objemy a podiely dovozu z ČĽR a Indie na trhu sa vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľkách. Údaje o objeme dovozu sa opierajú o informácie z Eurostatu.

Tabuľka 2: Dovoz z príslušných krajín

Dovoz (index) | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

ČĽR | 100 | 106 | 128 | 86 | 84 |

India | 100 | 54 | 59 | 56 | 60 |

Príslušné krajiny spolu | 100 | 81 | 95 | 72 | 73 |

Zdroj: Eurostat |

Tabuľka 3: Podiel príslušných krajín na trhu

Podiely na trhu (index) | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

ČĽR | 100 | 109 | 126 | 92 | 90 |

India | 100 | 55 | 58 | 60 | 64 |

Príslušné krajiny spolu | 100 | 83 | 94 | 77 | 78 |

129. Dovoz z príslušných krajín poklesol v priebehu posudzovaného obdobia o 27 %. Podiel príslušných krajín na trhu poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 22 %.

130. Ak sa zohľadní každá krajina osobitne, objem dovozu z Indie poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 40 % a podiel indického dovozu na trhu o 36 %.

131. Objem dovozu s pôvodom v ČĽR poklesol v priebehu posudzovaného obdobia o 16 % a podiel na trhu počas rovnakého obdobia o 10 %.

132. Cenový vývoj a cenová politika pri dovoze príslušného výrobku

Tabuľka 4: Ceny príslušného dovozu

Jednotkové ceny (Euro/tona) | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

ČĽR | 773 | 876 | 1 138 | 1 128 | 1 040 |

Index | 100 | 113 | 147 | 146 | 135 |

India (indexované) | 100 | 85 | 96 | 110 | 111 |

Príslušné krajiny spolu | 956 | 910 | 1 131 | 1 180 | 1 138 |

Index | 100 | 95 | 118 | 123 | 119 |

Zdroj: Eurostat |

133. Priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v ČĽR sa zvýšila v priebehu posudzovaného obdobia o 35 %. Počas rovnakého obdobia sa priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v Indii zvýšila o 11 %.

134. Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia počas ORP sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva príslušných krajín, náležite upravené, aby zohľadnili cenu franko prístav. Táto úprava sa vykonala zvýšením cien o obvyklé clo a náklady po dovoze, pre ČĽR ako aj Indiu a ďalším zvýšením čínskych cien o antidumpingové clo. Porovnanie ukázalo, že upravené čínske a indické ceny nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

135. Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 5: Dovoz z iných tretích krajín

Zvyšok sveta | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Dovoz (index) | 100 | 80 | 100 | 97 | 97 |

Podiel na trhu (Index) | 100 | 82 | 98 | 104 | 104 |

Priemerná cena (EUR/tona) | 935 | 927 | 1 100 | 1 255 | 1 285 |

Index | 100 | 99 | 118 | 134 | 137 |

Zdroj: Eurostat |

136. Objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia mierne klesol o 3 %. Avšak vzhľadom na znížený dopyt, jeho podiel na trhu sa zvýšil o 0,7 percentuálnych bodov. Väčšina z tohto dovozu bola počas posudzovaného obdobia z hlavnej vyvážajúcej krajiny USA.

137. Ceny kyseliny sulfanilovej z iných tretích krajín boli mierne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a sledovali trendy indických cien od roku 2005.

138. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

139. Úvodné poznámky

140. S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predložiť informácie týkajúce sa dvoch spoločností predstavujúcich výrobné odvetvie Spoločenstva v indexovanej forme.

141. V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, boli preskúmané všetky dôležité ekonomické ukazovatele a indexy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva.

142. Údaje týkajúce sa výrobcov zo Spoločenstva

143. Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

Tabuľka 6: Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Kapacita v tonách (index) | 100 | 100 | 100 | 105 | 112 |

Výroba (v tonách) | 100 | 119 | 115 | 115 | 117 |

Využitie kapacity (index) | 100 | 119 | 115 | 109 | 105 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

144. Úroveň výroby výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas ORP o 17 % vyššia ako úroveň zaznamenaná na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva taktiež za posudzované obdobie vzrástla o 12 %, nakoľko jeden výrobca zo Spoločenstva zvýšil svoju kapacitu investíciami do zariadenia, s cieľom vyrábať čistú kyselinu sulfanilovú. Kombinácia týchto dvoch faktorov viedla k celkovému zvýšeniu miery využívania kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Treba taktiež poznamenať, že počas ORP dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva uspokojivú úroveň využívania kapacity (v rozsahu 75 – 80 %).

145. Zásoby

146. Koncoročná úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 52 %. Úrovne zásob významne klesli v roku 2004 a 2005, avšak progresívne vzrástli v roku 2006 a počas ORP.

Tabuľka 7: Objem zásob na konci obdobia

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Zásoby (tony) | 100 | 35 | 38 | 64 | 78 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

- Objem predaja, podiel na trhu a rast

- Objem predajov výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP bol o 5 % vyšší ako na začiatku posudzovaného obdobia. Keďže spotreba Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 6 % (pozri odôvodnenie (70)), podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa za posudzované obdobie znížil o 12 %. Konkrétne, výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia získalo viac než 7 percentuálnych bodov podielu na trhu. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa udržiaval počas celého posudzovaného obdobia nad úrovňou 50 %.

Tabuľka 8: Objem predaja a podiel na trhu

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Objem predaja - tony (index) | 100 | 114 | 107 | 105 | 105 |

Podiel na trhu (index) | 100 | 116 | 105 | 113 | 112 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

147. Treba poznamenať, že pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery ovplyvnil rast výrobného odvetvia Spoločenstva. Nárast podielu na trhu sa vysvetľuje takmer rovnocenne zvýšením objemov predaja a nižšou spotrebou ku koncu posudzovaného obdobia.

148. Faktory ovplyvňujúce ceny Spoločenstva

149. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne zvýšili o 26 %. Zdá sa, že vývoj zistený od roku 2005 odzrkadľuje najmä účinky antiabsorpčných opatrení prijatých proti čínskemu dovozu v roku 2004. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v období rokov 2004 a 2005 významne vzrástli a po tomto období zostali pomerne stabilné Avšak tento nárast bol nižší ako nárast ceny anilínu, čo je najvýznamnejšia surovina pre výrobu kyseliny sulfanilovej. Anilín, ktorý je derivátom benzénu, v skutočnosti predstavoval približne 50 % celkových výrobných nákladov počas ORP, zaznamenal v období medzi rokom 2003 a ORP zvýšenie ceny o približne 45 %.

Tabuľka 10: Predajné ceny

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Priemerné predajné ceny (vývoz) | 100 | 104 | 124 | 125 | 126 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

- Zamestnanosť a produktivita

- Úroveň zamestnanosti za obdobie medzi rokom 2003 a ORP poklesla o 9 %, zatiaľ čo výroba vzrástla, čo odzrkadľovalo zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné náklady na zamestnanca však za rovnaké obdobie vzrástli o 15 %.

Tabuľka 11: Zamestnanosť a produktivita

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Zamestnanosť (index) | 100 | 96 | 96 | 98 | 91 |

Produktivita (index) | 100 | 125 | 120 | 117 | 129 |

Priemerné náklady práce (index) | 100 | 82 | 94 | 106 | 115 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

- Ziskovosť

Tabuľka 12: Ziskovosť

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Index | 100 | -1 286 | 1 519 | 335 | 191 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

150. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, s výnimkou roku 2005 predstavovala približne 1 % alebo menej z jeho obratu. Významné straty boli zaznamenané v roku 2004, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo zisky v roku 2005, 2006 a počas ORP. Vzhľadom na skutočnosť, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola v roku 2003 pozoruhodne nízka, zjavný nárast zaznamenaný v posudzovanom období viedol k úrovni ziskovosti, ktorá bola ešte stále ďaleko pod úrovňou, ktorá by mohla byť prijateľná pre tento druh výrobného odvetvia.

151. Treba taktiež poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola ovplyvnená vývojom cien surovín. Priemerné výrobné náklady vzrástli za obdobie roku od 2003 až do ORP o 25 %. Ako bolo uvedené v odôvodnení (86), anilín je kľúčovým vstupom pri výrobe kyseliny sulfanilovej a pripadá naň približne polovica výrobných nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny anilínu v roku 2004 významné vzrástli, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné preniesť tento nárast ceny na svojich zákazníkov, a teda preto utrpelo straty. Stav výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšil v roku 2005, nakoľko ceny anilínu sa stabilizovali a výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť svoje ceny kyseliny sulfanilovej do výšky potrebnej na pokrytie zvýšenia nákladov na surovinu. V roku 2006 a počas ORP v konfrontácii s novým zvýšením cien anilínu ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na obrat klesla na úroveň pod 1 %.

152. Investície, návratnosť investícií a schopnosť zvýšiť kapitál

Tabuľka 13: Investície a návratnosť investícií

2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Investície (index) | 100 | 39 | 57 | 255 | 305 |

Návratnosť investícií (index) | 100 | -1 779 | 2 498 | 420 | 224 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva |

153. Výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej investovalo do svojich aktivít, ktoré sa týkali kyseliny sulfanilovej počas celého posudzovaného obdobia. V roku 2006 a počas ORP, okrem investícií týkajúcich sa najmä údržby existujúcich základných prostriedkov, jeden výrobca zo Spoločenstva investoval s cieľom zvýšiť svoju kapacitu, pokiaľ ide o výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Treba však poznamenať, že plná prevádzkyschopnosť tejto novej kapacity sa očakáva až od roku 2008.

154. Nakoľko výrobné odvetvie Spoločenstva si uvedomovalo nízke zisky počas celého posudzovaného obdobia, údaj o návratnosti investícií, ktorý vyjadruje hospodársky výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých pri výrobe kyseliny sulfanilovej, taktiež zostal veľmi nízky, a to približne 2 % počas ORP.

155. Prešetrovanie preukázalo, že kapitálové požiadavky výrobného odvetvia Spoločenstva boli nepriaznivo ovplyvnené ťažkou finančnou situáciou. Hoci jeden z výrobcov zo Spoločenstva je súčasťou veľkej skupiny, kapitálové požiadavky nie sú vždy splnené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sú v rámci tejto skupiny prideľované najziskovejším subjektom.

156. Peňažný tok

157. Peňažný tok značne klesol o 85 % v období 2003 až ORP, avšak ešte stále zostal kladný. Peňažný tok nesleduje trend ziskovosti, nakoľko bol ovplyvnený nepeňažnými položkami, ako sú odpisy a pohyby zásob.

Tabuľka 14: Peňažný tok

Peňažný tok | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | ORP |

Index | 100 | 41 | 64 | 32 | 15 |

Zdroj: Vyplnené dotazníky z výrobného odvetvia Spoločenstva |

158. Záver

159. V období medzi rokom 2003 a ORP sa priaznivo vyvíjali tieto ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva: objemy predaja, využitie kapacity, objem výroby, zásoby na konci obdobia, produktivita, investície a návratnosť investícií. Počas ORP však jeho ziskovosť zostala nižšia ako 1 % z obratu.

160. Výrobné odvetvie Spoločenstva využilo nárast svojej jednotkovej ceny kyseliny sulfanilovej, a to hlavne v období od roku 2004 do konca ORP. Zvýšenie predajnej ceny však nemohlo úplne kompenzovať nárast výrobných nákladov, a tak sa znížilo ziskové rozpätie.

161. Navyše zníženie spotreby Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery spomalilo oživenie výrobného odvetvia Spoločenstva.

162. Celkovo je jasné, že zavedenie antisubvenčných opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva stabilizovať svoju situáciu, avšak nie úplne sa zotaviť zo svojej zlej situácie vzhľadom na prítomnosť dumpingového dovozu z ČĽR a vzhľadom na zvýšenie nákladov na suroviny, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť na svojich zákazníkov. Prešetrovanie však v každom prípade ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva začalo počas posudzovaného obdobia investovať do nového zariadenia.

163. Na základe uvedenej analýzy sa na jednej strane ukázalo, že objemové ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne. Na druhej strane, finančné ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva ako je ziskovosť a peňažné toky potvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa ešte stále nachádza v zraniteľnej ekonomickej situácii. Preto sa usúdilo, že sa ešte v plnom rozsahu nezotavilo z účinkov poškodzujúceho dumpingu.

164. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

165. Všeobecne

166. Na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia bola vykonaná analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy pre prípad zrušenia existujúcich opatrení. V tomto ohľade bol preskúmaný najmä pravdepodobný vývoj objemov vývozu a cien z príslušných krajín, ako aj jeho pravdepodobný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade, že by neboli prijaté žiadne opatrenia.

167. Vývoj objemov a cien dovozu z príslušných krajín v prípade zrušenia opatrení

168. Pripomína sa, že dokonca aj napriek uplatňovaniu antisubvenčných opatrení mal dovoz z príslušných krajín počas ORP podiel na trhu 24,6 %.

169. Prešetrovanie preukázalo, že spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca mal významnú voľnú kapacitu, viac ako 30 % spotreby Spoločenstva. Okrem toho, informácie, ktoré mala k dispozícii Komisia ukázali, že existujúca výroba kyseliny sulfanilovej v ČĽR je okolo 22 000 ton, čo predstavuje viac ako dvojnásobok spotreby Spoločenstva. Na základe rovnakých informácií sa tiež zdá, že čínski výrobcovia sú schopní jednoducho prejsť z výroby špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej. Tieto kapacity, ktoré môžu byť dostupné v príslušných krajinách naznačujú, že vyvážajúci výrobcovia majú možnosť zvýšiť svoju súčasnú výrobu a taktiež zvýšiť svoj vývoz kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva.

170. Treba taktiež poznamenať, že spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne poklesla a neočakáva sa, že by dopyt v najbližších rokoch bol taký, aby dokázal absorbovať potenciálny nárast dovozu z ČĽR a Indie, ak by platnosť opatrení skončila. V tomto scenári by vývoz kyseliny sulfanilovej z ČĽR a Indie s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil vysoký podiel predaja realizovaného výrobným odvetvím Spoločenstva, nakoľko je pravdepodobné, že ceny dovozu budú nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

171. Prešetrovanie potvrdilo, že trh Spoločenstva zostáva naďalej atraktívnym pre indického a čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Ako je uvedené v odôvodneniach (57) a (62), naozaj sa zistilo, že priemerná vývozná cena indických a čínskych predajov do iných tretích krajín bola výrazne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Napriek skutočnosti, že sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie, pokiaľ ide o čínske a indické vývozné ceny pri úprave o súčasné antidumpingové a bežné clá, zistilo sa, že čínske a indické vývozné ceny CIF sú v priemere výrazne nižšie (okolo 18 %) ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto bez vhodných opatrení, dovoz kyseliny sulfanilovej z príslušných krajín do Spoločenstva sa pravdepodobne značne zvýši vzhľadom na i) nevyužité kapacity (hlavne v Indii), ii) presmerovanie vývozu do iných tretích krajín na trhu Spoločenstva, iii) možnosť preorientovania výroby z výroby špeciálnych farbív a chemikálií na výrobu kyseliny sulfanilovej (najmä v ČĽR) na výrazne nižšej cenovej úrovni ako je súčasná cenová úroveň v Spoločenstve.

172. Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

173. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že v prípade zrušenia opatrení by sa dovoz príslušných krajín na trh Spoločenstva by sa s najväčšou pravdepodobnosťou realizoval vo významných objemoch a za subvencované ceny, ktoré by boli nižšie ako sú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. V dôsledku toho by veľmi pravdepodobne došlo k zavedeniu trendu znižovania cien na trhu Spoločenstva, čo by malo negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Zabrzdilo by to najmä finančné zotavenie, ktoré sa čiastočne dosiahlo v posudzovanom období, čo by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy.

174. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

175. Úvod

176. Podľa článku 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rozličných záujmov.

177. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže analyzuje sa situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

178. Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existujú nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

179. Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

180. Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej ťažiť z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ešte viac sa zotaví znovuzískaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozu za dumpingové ceny z príslušných krajín a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa zhoršila.

181. Na tomto základe je možné dôjsť k záveru, že pokračovanie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

182. Záujem dovozcov

183. Pripomína sa, že v rámci pôvodného prešetrovania sa zistilo, že zavedenie opatrení by nemalo vážny vplyv na dovozcov kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, žiadny dovozca nespolupracoval pri tomto prešetrovaní, a preto neboli predložené žiadne presvedčivé dôvody, že uloženie opatrení by bolo proti záujmu dovozcov.

184. Záujem užívateľov

185. Komisia poslala dotazníky všetkým 31 známym používateľom, z ktorých iba štyria predložili vyplnený dotazník. Tri vyplnené dotazníky boli získané od spoločností Spoločenstva, ktoré vyrábajú optické zjasňovače a jeden vyplnený dotazník od spoločnosti, ktorý vyrába farbivá. Avšak informácie poskytnuté všetkými používateľmi, ktoré sa týkali účinku opatrení a podielu, ktorú kyselina sulfanilová predstavovala na ich výrobných nákladoch, boli nevýznamné.

186. Objemy príslušného výrobku dovážané týmito štyri používateľmi predstavovali 47,3 % celkového dovozu do Spoločenstva. Navyše, nakoľko títo štyria používatelia nakupujú značné objemy kyseliny sulfanilovej od výrobného odvetvia Spoločenstva, pripadalo na nich celkovo až 40 % spotreby Spoločenstva počas ORP.

187. Traja používatelia poskytli rovnaké stanoviská, pričom namietali voči pokračovaniu opatrení z dôvodov, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva nie je dostačujúca na uspokojenie domáceho dopytu a že opatrenia škodia ich konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o následné výrobky. Štvrtý používateľ nereagoval a nevyjadril sa či je pre alebo proti zachovaniu opatrení.

188. Pokiaľ ide o stav ponuky na trhu Spoločenstva, treba uviesť, že súčasná výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva mohla uspokojiť približne 80 % dopytu Spoločenstva. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo do nových zariadení, s cieľom zvýšiť svoju výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Účelom opatrení v žiadnom prípade nie je uzavrieť trh pre dovoz z príslušných krajín, ale zaistiť, aby sa uskutočňovali za ceny, ktoré sú dumpingové a poškodzujúce. Preto sa očakáva, že dovoz z príslušných krajín bude naďalej vstupovať na trh, ako to bolo v prípade zavedenia opatrení v roku 2002.

189. Treba taktiež poznamenať, že výroba kyseliny sulfanilovej mimo Spoločenstva je v súčasnosti obmedzená na niekoľko krajín sveta, ako je India, ČĽR a USA. Je preto mimoriadne dôležité, aby sa výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo pracovať za efektívnych konkurenčných podmienok tak, aby domáce dodávky výrobku boli naďalej k dispozícii pre všetkých používateľov v Spoločenstve.

190. Vzhľadom na konkurencieschopnosť používateľov je potrebné poznamenať, že napriek nedostatku informácií získaných od používateľov v rámci tohto prešetrovania, sa v rámci pôvodného prešetrovania preukázalo, že antisubvenčné opatrenia zvýšia celkové náklady optických zjasňovačov a farbív, ktoré obsahujú kyselinu sulfanilovú o menej ako 1 %.

191. Na základe uvedeného sa aj v rámci tohto revízneho prešetrovania pred ukončením platnosti dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

192. Záver o záujme Spoločenstva

193. Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

194. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

195. Všetky strany boli informované o základných faktoch a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k zámeru odporúčať zachovanie existujúcich opatrení. Taktiež bola poskytnutá lehota na vyjadrenie a pripomienkovanie. Neboli prijaté žiadne pripomienky, ktoré by boli takého charakteru, že by sa mali na základe nich zmeniť uvedené závery.

196. Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania dumpingu týkajúceho sa dovozu kyseliny sulfanilovej z ČĽR, pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pokiaľ ide o dovoz z Indie, pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy a záujmu Spoločenstva, mali by sa zachovať antidumpingové opatrenia na dovozy kyseliny sulfanilovej s cieľom zabránenia opakovanému výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Spoločenstva.

197. Sadzba cla nie je uplatniteľná na dovoz príslušného výrobku, ktorý je vyrobený a predávaný na vývoz do Spoločenstva jednou indickou spoločnosťou, od ktorej bol prijatý záväzok na základe rozhodnutia Komisie 2006/37/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej zaradenej pod kódy KN ex 29214210 (kód TARIC 2921 42 10 60) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indii.

2. Sadzba konečného antidumpingového cla, ktoré je uplatniteľná pred clom na čistú cenu franko hranica Spoločenstva výrobkov opísaných v odseku 1 je takáto:

Krajina | Konečné clo (%) |

Čínska ľudová republika | 33,7 |

India | 18,3 |

3. Bez ohľadu na odsek 1, konečné clo sa neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 2.

4. Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1. Dovoz deklarovaný na prepustenie do voľného obehu fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2006/37/ES, v znení neskorších zmien a doplnení, sa oslobodzujú od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 pod podmienkou, že:

- výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve; a

- k tomuto dovozu je pripojená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou, a minimálne obsahuje údaje a vyhlásenie ustanovené v prílohe k tomuto nariadeniu; a

- tovar prihlásený a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom.

2. Colný dlh vznikne v čase prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu vždy, keď sa zistí, vo vzťahu k tovaru opísanému v článku 1 a oslobodenému od cla podľa podmienok uvedených v odseku 1, že jedna alebo viaceré podmienky nie sú splnené. Podmienka uvedená v druhej zarážke odseku 1 sa považuje za nesplnenú, ak sa zistí, že faktúra súvisiaca so záväzkom nie je v súlade s ustanoveniami prílohy, alebo ak sa zistí, že nie je autentická, alebo ak Komisia odvolala prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (ES) č. 384/1996 alebo článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia v nariadení alebo rozhodnutí, ktoré odkazuje na konkrétnu(-e) transakciu(-ie) a vyhlasuje príslušnú(-é) faktúru(-y) týkajúcu(-e) sa záväzku za neplatnú(-é).

3. Dovozcovia prijmú ako bežné obchodné riziko, že nedodržanie jednej alebo viacerých podmienok uvedených v odseku 1 a ďalej vymedzených v odseku 2 ktoroukoľvek zo strán môže viesť k vzniku colného dlhu podľa článku 201 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[15]. Vzniknutý colný dlh sa vyberie pri odvolaní prijatia záväzku Komisiou.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli [ …]

Za Radu

predseda […]

PRÍLOHA

V obchodnej faktúre sprevádzajúcej predaj kyseliny sulfanilovej, ktorú spoločnosť predáva do Spoločenstva a na ktorú sa vzťahuje záväzok, sa uvádzajú tieto prvky:

1. Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2. Názov spoločnosti vystavujúcej obchodnú faktúru uvedený v článku 1 rozhodnutia Komisie 2006/37/ES, ktorým sa prijíma záväzok.

3. Číslo obchodnej faktúry.

4. Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5. Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre preclený na hranici Spoločenstva.

6. Presný opis tovaru vrátane:

- číselného kódu výrobku (ČKV) použitého na účely záväzku (napr. „PA99“, „PS85“ alebo „TA98“),

- technických/fyzikálnych špecifikácií číselného znaku výrobku, t. j. pre „PA99“ a „PS85“ biely voľne sa rozplývajúci prášok a pre „TA98“ šedý voľne sa rozplývajúci prášok.

- číselného znaku výrobku spoločnosti (tam, kde je to uplatniteľné),

- kódu KN,

- množstva (má sa uviesť v tonách).

7. Opis predajných podmienok vrátane:

- ceny za tonu,

- uplatniteľných platobných podmienok,

- uplatniteľných dodacích podmienok,

- celkových zliav a rabatov.

8. Názov spoločnosti vystupujúcej ako dovozca v Spoločenstve, ktorému spoločnosť priamo vystavila obchodnú faktúru k tovaru, na ktorý sa vzťahuje záväzok.

9. Meno úradníka spoločnosti pôsobiacej ako dovozca, ktorý vystavil obchodnú faktúru a nasledujúce podpísané prehlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru určeného na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, sa uskutočňuje v rámci a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla [SPOLOČNOSŤ] a prijala Európska komisia rozhodnutím 2006/37/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

[1] Ú v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

[2] Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 11.

[3] Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 36.

[5] Ú. v. EÚ L 40, 12.2.2004, s. 17.

[6] Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 29.

[7] Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2005, s. 34.

[8] Ú v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.03.2004, s. 12).

[9] Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 52.

[10] Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 5.

[11] Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 18.

[12] Ú. v. EÚ C 171, 24.7.2007, s. 18.

[13] Ú. v. EÚ C 171, 24.7.2007, s. 14.

[14] Ú. v. EÚ C 229, 29.9.2007, s. 9.

[15] Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s.1)