Návrh nariadenie rady o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008 /* KOM/2008/0306 v konečnom znení - CNS 2008/0104 */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 20.5.2008 KOM(2008) 306 v konečnom znení 2008/0103 (CNS) 2008/0104 (CNS) 2008/0105 (CNS) 2008/0106 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov Návrh NARIADENIE RADY o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008 Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013) (predložená Komisiou) {SEK(2008) 1885}{SEK(2008) 1886} DÔVODOVÁ SPRÁVA DÔVODY A CIELE NÁVRHU Hlavnými cieľmi stanovenými pre oznámenie Komisie „Príprava na kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP z 20. novembra 2007 bolo posúdiť implementáciu reformy SPP z roku 2003 a zaviesť úpravy procesu reformy, ktoré sa považujú za nutné na ďalšie zjednodušenie politiky, umožnenie využívania nových trhových príležitostí a jej prípravu na čelenie novým výzvam, akými sú zmena klímy, hospodárenie s vodou a bioenergia. V posledných mesiacoch nadobudol jeden z uvedených cieľov, konkrétne využitie trhových príležitostí, nový rozmer vzhľadom k tomu, že došlo k prudkému zvýšeniu cien mnohých poľnohospodárskych produktov na výnimočnú úroveň. Stabilný rast týchto cien v roku 2006 a v prvom polroku 2007 už podporil závery uvedené v oznámení z novembra, že by sa mali zrušiť zostávajúce kontroly ponuky v rámci SPP (t.j. kvóty na mlieko a mliečne výrobky a vyňatie pôdy z produkcie). Kombinácia faktorov, ktorá viedla k tomuto vývoju, a najvhodnejšia reakcia zo strany EÚ na tento vývoj sú uvedené v samostatnom oznámení Komisie. Hlavné závery novembrového oznámenia o posúdení najnovších reforiem SPP vypracovaného v rámci kontroly zdravotného stavu SPP však zostávajú v platnosti. Tieto reformy SPP znamenali novú fázu v tomto procese tým, že sa v roku 2003 oddelila väčšina priamych platieb prostredníctvom režimu jednotných platieb (Single Payment Scheme – SPS) pre sektory plodín na ornej pôde, hovädzieho dobytka a oviec a mlieka a mliečnych výrobkov a v roku 2004 pre olivový olej, bavlnu a tabak. Ako súčasť reformy z roku 2003 sa politika rozvoja vidieka (RV) posilnila v roku 2005 dodatočnými finančnými prostriedkami a reformou jej politických nástrojov. Reformný proces ďalej pokračoval reformami v sektore cukru (2006), ovocia a zeleniny a vína (2007). Uvedené reformy sú odrazom zmeny orientácie SPP, ktorá má dnes vyššiu schopnosť plniť svoje základné ciele. - Podpora výrobcov je vo veľkej miere (90 %) oddelená od rozhodnutí o výrobe, čo umožňuje poľnohospodárom EÚ prijímať vlastné rozhodnutia v reakcii na trhové signály a uplatňovať svoj poľnohospodársky potenciál a svoje preferencie pri prispôsobovaní sa zmenám v ich ekonomickom prostredí. To predstavuje najefektívnejší spôsob poskytovania podpory príjmov poľnohospodárskych podnikov. - Odklon od podpory výrobkov, ktorý sa všeobecne považoval za začiatok minulých problémov s prebytkami, a zníženie podporných cien EÚ priviedli poľnohospodárstvo EÚ oveľa bližšie k svetovým trhom, zlepšili rovnováhu trhov a znížili rozpočtové náklady na intervenčné zásoby alebo likvidáciu prebytkov. - Výsledky reformného procesu zvýšili konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ, ktoré sa napriek poklesu podielu EÚ na väčšine komoditných trhov stalo najväčším poľnohospodárskym vývozcom najmä výrobkov vysokej hodnoty, a súčasne zostalo najväčším poľnohospodárskym dovozcom na svete a najväčším trhom pre rozvojové krajiny. - SPP vo zvýšenej miere prispieva k odvráteniu rizík degradácie životného prostredia a k dodávaniu mnohých verejných statkov, ktoré naše spoločnosti očakávajú, keďže podpora výrobcov dnes závisí od dodržiavania noriem týkajúcich sa životného prostredia, bezpečnosti a kvality potravín a blaha zvierat prostredníctvom krížového plnenia. - Lepšia politika rozvoja vidieka podporuje ochranu životného prostredia a vidieckej krajiny a prináša rast, pracovné miesta a inováciu vo vidieckych oblastiach, najmä v tých, ktoré sú odľahlé, vyľudnené alebo vysoko závislé od poľnohospodárstva. Uvedený vývoj potvrdzuje, že SPP je v súčasnosti zásadne odlišná od SPP v minulosti. V oznámení Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP sa však tiež uvádza, že na to „aby SPP zostala naďalej politikou súčasnosti aj budúcnosti, musí byť schopná zhodnotiť svoje nástroje, overiť, či fungujú tak, ako by mali, identifikovať akékoľvek zmeny potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov a musí byť schopná prispôsobiť sa novým výzvam“. V súlade s údajmi uvedenými v tomto oznámení vypracovala Komisia právne návrhy, ku ktorým je pripojená správa o hodnotení vplyvu týkajúca sa „kontroly zdravotného stavu“ reformy SPP, ktorá zohľadňuje výsledok širokej konzultácie so zainteresovanými stranami a príspevky ostatných európskych inštitúcií. Právne návrhy sa týkajú troch základných nariadení: - nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, - nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), - nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Tieto návrhy, ktoré nepredstavujú zásadnú reformu, sú príspevkom k budúcemu rozvoju SPP, ktorý je v súlade s celkovým cieľom Komisie a požiadavkami zmlúv na podporu trvalo udržateľného a trhovo orientovaného poľnohospodárskeho sektora. REžIM JEDNOTNÝCH PLATIEB (SPS) A REžIM JEDNOTNÝCH PLATIEB NA PLOCHU (SAPS) Zjednodušenie Lepšia regulácia a zjednodušenie predstavujú jednu z politických priorít Komisie na obdobie rokov 2004 – 2009. SPP začala najdôležitejšiu cestu k zjednodušeniu reformou z roku 2003, ktorou sa presunula väčšina priamych platieb pre poľnohospodárov do režimu jednotných platieb, a prijatím jednotnej spoločnej organizácie trhov v roku 2007. Pokiaľ ide o SPS, skúsenosti ukázali, že prispela k zníženiu administratívnej záťaže, zabráneniu zbytočných verejných výdavkov, zlepšeniu prijímania SPP verejnosťou a zlepšeniu konkurencieschopnosti SPP. Stále však možno prijímať kroky na ďalšie zjednodušenie, najmä v krížovom plnení a v existujúcej čiastočne viazanej podpore. Krížové plnenie Reforma SPP z roku 2003 zaviedla krížové plnenie v rámci jednotnej platby pre poľnohospodárske subjekty. To znamená, že sa na tieto platby vzťahujú právne predpisy týkajúce sa ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín a blaha zvierat, ako aj povinnosť udržiavať poľnohospodársky podnik v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Na praktické problémy s implementáciou krížového plnenia upozornili členské štáty, ako aj Komisia samotná na základe svojich auditov zameraných na zúčtovanie. To viedlo Komisiu k preskúmaniu rámca pôsobnosti krížového plnenia s cieľom zjednodušiť a zlepšiť jeho zacielenie. Návrhy majú za cieľ najmä odstrániť niektoré záväzné zákonné požiadavky, ktoré sa nepovažujú za relevantné alebo spojené so zodpovednosťou poľnohospodárov, a zaviesť do dobrých agroenvironmentálnych podmienok požiadavky, ktoré zachovávajú environmentálne výhody vyňatia pôdy z produkcie, a riešiť otázky hospodárenia s vodou. Čiastočne viazaná podpora V reformách SPP z roku 2003 niektoré členské štáty zastávali názor, že úplné oddelenie by mohlo viesť k viacerým rizikám, napríklad k opusteniu výroby, k nedostatku dodávky surovín spracovateľskému odvetviu alebo k sociálnym a environmentálnym problémom v oblastiach s malým počtom ekonomických alternatív. To bolo dôvodom, prečo sa dospelo k rozhodnutiu ponechať v niektorých sektoroch určité úrovne viazanej podpory. Skúsenosti s oddelením dokumentujú, že táto zmena neznamenala vo všeobecnosti dramatické zmeny v štruktúre výroby na úrovni EÚ a že viedla poľnohospodárov k udržateľnejšej výrobe podľa požiadaviek trhu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že súbežné ponechanie dvoch systémov (viazaná a oddelená podpora) neprispelo k zjednodušeniu pre vnútroštátne a regionálne správy v členských štátoch. Vzhľadom na to sa navrhuje zosúladiť ich so zásadami reformy SPP z roku 2003 odstránením zostávajúcej viazanej podpory a jej presunutím do režimu jednotných platieb. Výnimka sa však robí vo vzťahu k prémiám na dojčiace kravy a na ovčie a kozie mäso. V týchto prípadoch sa navrhuje umožniť členským štátom zachovať viazanú podporu (tak, ako existuje v súčasnosti) s cieľom udržať hospodársku aktivitu v regiónoch, v ktorých neexistujú žiadne alebo len málo iných ekonomických alternatív. Ďalšie záležitosti týkajúce sa zjednodušenia Návrh obsahuje aj ďalšie opatrenia zamerané na zabezpečenie výraznejšieho zjednodušenia SPS. Konkrétne vyššia pružnosť sa dosiahla pri využívaní vnútroštátnej rezervy a pri prevode platobných nárokov, voľbe úpravy nárokov a dátumov platby. Navrhuje sa aj zrušenie podpôr pri vyňatí pôdy z produkcie. Presun k paušálnejšej sadzbe oddelenej podpory Reforma z roku 2003 zaviedla ako kľúčový prvok SPP oddelenú podporu pre poľnohospodárske podniky. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť režim priamych platieb, ktorý umožní poľnohospodárom zamerať sa na trh, a ktorý bude čo najjednoduchší z administratívneho hľadiska a zlučiteľný s WTO. Členským štátom boli poskytnuté dva základné modely implementácie režimu: historický a regionálny - historický model: v tomto modeli sa platobné nároky zakladajú na individuálnych historických referenčných sumách na poľnohospodára, - regionálny model: v tomto modeli sa platobné nároky s paušálnou sadzbou zakladajú na sumách, ktoré dostali poľnohospodári v danej oblasti v referenčnom období. Súčasné právne predpisy neumožňujú členským štátom zmeniť ich rozhodnutie o implementácii modelu SPS. Zo skúseností však vyplýva, že niektoré úpravy existujúcich režimov sú nutné alebo žiaduce. V budúcnosti bude napríklad ťažšie dokázať opodstatnenosť rozdielov v úrovniach podpory, ktoré vyplývajú z implementácie historického modelu, keďže referenčné obdobia pre platby sa stávajú vzdialenejšie. Na druhej strane regionálny model poskytuje spravodlivejšiu podporu poľnohospodárom, napriek určitému počiatočnému prerozdeľovaniu podpory. To je dôvod, prečo Komisia navrhla povoliť členským štátom upraviť ich model SPS postupným presunom k paušálnejším sadzbám platieb podľa jednotlivých nárokov s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť, efektívnosť a jednoduchosť SPS. Návrhy súčasne obsahujú mnoho zjednodušujúcich opatrení pri implementácii SPS. Rozšírenie SAPS Režim jednotných platieb na plochu bol zavedený ako predchádzajúci krok k zavedeniu SPS v členských štátoch, ktoré sa pripojili k EÚ od 1. mája 2004, s cieľom uľahčiť ich prispôsobenie sa EÚ z dôvodu ich špecifickej situácie v oblasti poľnohospodárstva. Cieľom SAPS ako prechodného systému bolo napomôcť hladšej integrácii EÚ-10 a EÚ-2 vzhľadom na veľmi výrazné rozdiely medzi úrovňou ich hospodárstiev všeobecne a na vidieku a úrovňou hospodárstiev EÚ-15. Členské štáty, ktoré uplatňujú SAPS, musia prejsť na SPS v roku 2011 (Bulharsko a Rumunsko v roku 2012). Zdá sa vhodné umožniť týmto členským štátom predĺžiť SAPS do toku 2013 Táto možnosť je v súlade s rozhodnutím prijatým pre členské štáty EÚ-15, pretože smú revidovať svoju implementáciu SPS a rozhodli sa pre prechod na model s paušálnejšou sadzbou. Revidovaný článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 Na základe článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 o schémach priamej podpory pre poľnohospodárov si členské štáty, ktoré uplatňujú SPS, môžu ponechať podľa sektorov až 10 % svojich vnútroštátnych rozpočtových stropov pre priame platby v príslušnom sektore na opatrenia týkajúce sa ochrany alebo zlepšenia životného prostredia alebo na zlepšenie kvality a odbytu poľnohospodárskych výrobkov. V záujme umožnenia väčšej pružnosti sa v reakciách členských štátov na potreby vyplývajúce z celkovej orientácie SPP navrhuje, aby sa článok 69 rozšíril: - odstraňuje sa obmedzenie, že lineárne zníženia sa majú brať z toho istého sektora a zostávať v tom istom sektore, - zahrnujú sa opatrenia na riešenie nevýhod pre poľnohospodárov v určitých regiónoch, ktorí sa špecializujú na sektor mlieka a mliečnych výrobkov, hovädzieho mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a ryže, - povoľuje sa aj možnosť použiť zachované sumy na doplnenie nárokov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú reštrukturalizačné a/alebo rozvojové programy, - za určitých podmienok sa poskytuje pomoc na niektoré opatrenia riadenia rizík – schémy poistenia úrody pri prírodných katastrofách a vzájomné fondy pre nemoci zvierat, - opatrenia, ktoré s istotou nespĺňajú podmienky Zelenej skrinky WTO, by mali byť obmedzené na 2,5 % maximálnej sumy, - a napokon členské štáty, ktoré uplatňujú SAPS, budú tiež smieť uplatniť toto ustanovenie. Modulácia Modulácia predstavuje prostriedok rozpočtového prevodu, ktorým sa uplatňuje percentuálne zníženie na priame platby poľnohospodárom (pilier I), a uvoľnené rozpočtové zdroje sa prideľujú na opatrenia rozvoja vidieka (pilier II). V reforme z roku 2003 sa dohodla povinná modulácia pre všetky členské štáty EÚ-15 so začiatočnou sadzbou 3 % v roku 2005 a zvýšením na 4 % v roku 2006 a na 5 % od roku 2007. Zaviedla sa hranica 5 000 EUR, pod ktorou sa zníženie priamych platieb neuplatňuje. V oznámení Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP sa určilo mnoho nových a priebežných výziev, ktorým musí SPP čeliť, ide napr. o zmenu klímy, riadenie rizík, bioenergiu, hospodárenie s vodou a biologickú rozmanitosť, a skúma sa politika RV ako jedna z možností vyrovnania sa s týmito zmenami. Opatrenia dostupné v rámci RV už poskytujú rôzne alternatívy na riešenie nových výziev a členské štáty už zahrnuli súvisiace opatrenia do svojich programov RV na obdobie rokov 2007 – 2013. Prvé skúsenosti s finančným čerpaním zdrojov RV v roku 2007 však naznačujú, že členské štáty majú rozpočtové potreby, ktoré presahujú ich finančné možnosti. V záujme umožniť členským štátom podporovať rastúce potreby na plnenie nových výziev sa prostredníctvom súboru opatrení navrhnutých v rámci RV navrhuje zvýšiť povinnú moduláciu o 8 % a pridať ďalší progresívny prvok do nového systému, ktorý sa zakladá na týchto zásadách: - všetky nové príjmy z modulácie zostávajú v členskom štáte, v ktorom boli vytvorené, - v EÚ-15 sa základná modulácia, ktorá sa uplatňuje na všetky platby nad 5 000 EUR, zvyšuje od roku 2009 o 2 % ročne, kým nedosiahne dodatočných 8 % (navyše k súčasným 5 %) v roku 2012, - zavádza sa progresívny prvok, ktorým sa platby znižujú v postupných medzných hodnotách dodatočnými krokmi vo výške 3 %; navrhuje sa nový systém finančného riadenia priamej pomoci, ktorým sa vytvárajú čisté globálne stropy na členský štát, - nižšie uvedená tabuľka ukazuje celkové percentá odlíšenia, ktoré sa majú použiť (súčasné a dodatočné): Medzné hodnoty | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 1 až 5 000 | 0 | 0 | 0 | 0 | 5 000 až 99 999 | 5 % + 2 % | 5 % + 4 % | 5 % + 6 % | 5 % + 8 % | 100 000 až 199 999 | 5 % + 5 % | 5 % + 7 % | 5 % + 9 % | 5 % + 11 % | 200 000 až 299 999 | 5 % + 8 % | 5 % + 10 % | 5 % + 12 % | 5 % + 14 % | Nad 300 000 | 5 % + 11 % | 5 % + 13 % | 5 % + 15 % | 5 % + 17 % | - krajiny EÚ-10 začnú mať v roku 2012 takisto nárok na moduláciu so základnou sadzbou 3 % (namiesto 13 %). Bulharsko a Rumunsko sú vylúčené v súvislosti s postupným zavádzaním priamych platieb. Platobné obmedzenia Z celkového počtu priamych príjemcov platieb v EÚ-25 dostáva 46,6 % menej ako 500 EUR. Do tohto počtu patria najmä malí poľnohospodári, ale v niektorých členských štátoch tu patria aj príjemcovia, ktorých hodnota platby je nižšia ako príslušné správne náklady. Na zjednodušenie a zníženie správnych nákladov na priame platby sa navrhuje, aby členské štáty uplatňovali buď minimálnu sumu platieb vo výške 250 EUR, alebo použili minimálnu rozlohu plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu na jeden poľnohospodársky podnik s veľkosťou minimálne 1 hektár alebo oboje. Pre tie členské štáty, ktorých poľnohospodárstvo tvoria prevažne veľmi malé hospodárstva, sa však vypracovali zvláštne ustanovenia. ORGANIZÁCIA JEDNOTNÉHO SPOLOčNÉHO TRHU Mechanizmy trhovej intervencie Na základe analýzy dospela Komisia k záveru, že regulácia trhovej ponuky by nemala slúžiť na spomalenie schopnosti poľnohospodárov EÚ reagovať na signály trhu, ale mala by sa premeniť na skutočnú bezpečnostnú sieť. Na dosiahnutie toho cieľa sa navrhuje zjednodušiť a zosúladiť súčasné ustanovenia o verejnej intervencii prostredníctvom rozšírenia systému verejných súťaží. V sektore obilnín sa navrhuje zaviesť verejné súťaže na chlebovú pšenicu, kým pre kŕmne zrniny sa bude uplatňovať rovnaký model ako pre kukuricu (zníženie kvantitatívneho stropu na nulu). Pre pšenicu tvrdú sa so zreteľom na súčasné a očakávané trhové podmienky navrhuje zrušiť intervenciu. Z rovnakých dôvodov sa zrušenie intervencie navrhuje aj pre ryžu a bravčové mäso. Ustanovenia o vyhlasovaní verejných súťaží sa budú uplatňovať aj pre maslo a sušené odstredené mlieko. Zrušenie vyňatia pôdy z produkcie Na základe situácie v oblasti trhového výhľadu a implementácie SPS sa navrhuje zrušiť vyňatie pôdy z produkcie ako nástroj regulácie ponuky. Na základe návrhov pre krížové plnenie a RV však dostávajú členské štáty primerané nástroje na zabezpečenie, aby sa mohli zachovať súčasné environmentálne výhody vyňatia pôdy z produkcie. Prechod k ukončeniu kvóty pre mlieko Kvóty sa zaviedli v roku 1984 ako reakcia na nadvýrobu. Súčasná situácia podľa trhového výhľadu naznačuje, že podmienky, pre ktoré sa kvóty pre mlieko zaviedli v roku 1984, už nie sú relevantné. Keďže kvóty pre mlieko skončia v roku 2015, je vhodné pomôcť sektoru postupnými prechodnými opatreniami prispôsobiť sa trhu bez kvót po roku 2015. Na umožnenie „hladkého pristátia“ mliekarenského sektora na konci kvót sa navrhuje postupné ročné zvyšovanie. Vo všeobecnosti sa očakáva, že postupným ukončením kvót na mlieko sa zvýši produkcia, znížia sa ceny a zvýši sa konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Zároveň sa však očakáva, že niektoré oblasti, predovšetkým horské, ale nielen tie, budú čeliť ťažkostiam s udržaním minimálnej miery produkcie. Tieto problémy možno riešiť uplatnením osobitných opatrení prostredníctvom článku 68 nariadenia o režimoch priamej podpory. Osobitná pomoc pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov Navrhuje sa zrušiť pomoc na súkromné skladovanie syrov a pomoc pri predaji masla na pekárske výrobky a zmrzlinu a na priamu spotrebu. Tieto režimy už nie sú potrebné na podporu trhu, a majú sa preto zrušiť. Pre ďalšie produkty, ako pomoc na súkromné skladovanie masla, kŕmne zmesi na báze sušeného odstredeného mlieka a pomoc na výrobu kazeínu, pre ktoré toto nariadenie stanovuje povinnú pomoc, sa navrhlo, aby bolo poskytovanie podpory nepovinné a aby Komisia rozhodovala o tom, či sa má táto podpora uplatniť, keď to vyžaduje trhová situácia. Ďalšie režimy podpory V mnohých malých režimoch podpory sa navrhuje oddeliť ich a previesť na SPS, keďže by to prispelo k zlepšeniu konkurencieschopnosti a k ich zjednodušeniu. V prípade konope, bielkovinových plodín a orechov sa prechod na SPS môže uskutočniť bez prechodného obdobia. V prípade ryže, sušeného krmiva, zemiakov na výrobu škrobu a ľanu s dlhými vláknami sa navrhuje prechodné obdobie pre prechod na úplné oddelenie s cieľom pomôcť poľnohospodárom a spracovateľským odvetviam postupne sa prispôsobiť novému režimu podpory. Navrhuje sa tiež zrušiť režim pre plodiny určené na výrobu energie na základe súčasného veľmi silného dopytu po bioenergii. NOVÉ VÝZVY A POLITIKA ROZVOJA VIDIEKA Keďže existuje strop stanovený pre celkový rozpočet na SPP do roku 2013, možno dodatočné financovanie rozvoja vidieka realizovať len prostredníctvom zvýšenia povinnej modulácie. Tieto dodatočné finančné prostriedky sú potrebné na posilnenie úsilia v súvislosti s prioritami EÚ v oblasti zmeny klímy, obnoviteľnej energie, hospodárenia s vodou a biologickej rozmanitosti. - Klíma a energia sa presunuli na vrchol programu, keďže EÚ preberá vedúce postavenie pri budovaní celosvetového nízkouhlíkového hospodárstva. V marci 2007 schválili vedúci predstavitelia EÚ návrhy Komisie znížiť emisie CO2 najmenej o 20 % do roku 2020 (30 %, ak sa budú môcť dohodnúť celosvetové ciele) a stanoviť záväzný 20 % cieľ pre používanie obnoviteľných energetických zdrojov vrátane 10 % podielu biopalív na spotrebe benzínu a nafty. Poľnohospodárstvo a lesníctvo môžu zabezpečiť dôležitý príspevok, pokiaľ ide o poskytovanie surovín určených pre bioenergiu, sekvestráciu uhlíka a ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov. - Ciele EÚ v súvislosti s politikou hospodárenia s vodou sú stanovené v rámcovej smernici o vode, ktorej úplná implementácia sa dosiahne v období rokov 2010 – 2012. Poľnohospodárstvo a lesníctvo ako hlavní používatelia vody a vodných zdrojov majú hrať významnú úlohu v trvalo udržateľnom hospodárení s vodou z hľadiska kvantity, ako aj kvality. Hospodárenie s vodou bude vo zvýšenej miere dôležitou súčasťou stratégie vyrovnávania sa s už nevyhnutnou zmenou klímy. - Členské štáty sa zaviazali zastaviť pokles biologickej rozmanitosti do roku 2010, no splnenie tohto cieľa sa zdá byť stále menej pravdepodobné. Veľká časť biologickej rozmanitosti Európy je závislá od poľnohospodárstva a lesníctva a úsilie na ochranu biologickej rozmanitosti bude potrebné zvýšiť, najmä z hľadiska očakávaných negatívnych účinkov zmeny klímy a rastúceho dopytu po vode. Členským štátom sa odporúča, aby plne využívali dodatočné finančné prostriedky dostupné na obdobie rokov 2010 – 2013 a v súvislosti s tým upravili svoje stratégie a programy. Konkrétne podpora investícií v rámci osi 1 môže byť zameraná na stroje a zariadenia určené na úsporu energie, vody a iných vstupov a na výrobu obnoviteľnej energie (surovín pre ňu) na využitie v poľnohospodárskych podnikoch a mimo nich. V rámci osi 2 možno agroenvironmentálne a lesnícke opatrenia použiť najmä na akcie zamerané na biologickú rozmanitosť, hospodárenie s vodou a zmiernenie zmeny klímy. V rámci osi 3 a 4 možno podporiť miestne projekty v oblasti obnoviteľnej energie. V súvislosti s tým prispeje 7. rámcový program pre výskum k zvládnutiu nových výziev a poskytne cennú podporu v oblasti inovácií v poľnohospodárskom sektore a určovania cieľov politík. VPLYV NA ROZPOčET SPP používa od rozpočtového roku 2007 mechanizmus finančnej disciplíny, zavedený reformou SPP z roku 2003, pokiaľ z očakávaných výdavkov vyplýva riziko prekročenia finančného stropu trhových výdavkov a priamej pomoci. Návrh nemení zásady týkajúce sa použitia tohto mechanizmu, ktoré stanovila reforma z roku 2003 a ktoré boli pozmenené a doplnené v dôsledku pristúpenia krajín EÚ-12. Väčšina podpory v rámci SPP je v súčasnosti pevne stanovená a trhový výhľad sa od roku 2003 výrazne zlepšil. V dôsledku toho sa riziko, že sa uplatní finančná disciplína (t. j. zníženie priamej pomoci), znížilo v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami. Návrhy na moduláciu v režime jednotných platieb a v rozvoji vidieka sú zámerne neutrálne vo vzťahu k rozpočtu EÚ, keďže ide o jednoduchý povinný prevod medzi druhým a prvým pilierom SPP. V prípade vnútroštátneho rozpočtu by zvýšená modulácia mohla viesť k dodatočným vnútroštátnym výdavkom na nutné spolufinancovanie potrebné v oblasti rozvoja vidieka. To bude znamenať, že niektoré členské štáty majú možnosť vrátiť sa k (vyššej) úrovni vnútroštátnych výdavkov, ktoré boli pôvodne plánované pred rozhodnutím o finančnom rámci na roky 2007 – 2013. Prevod opatrení do režimu jednotných platieb by mohol mať mierne finančné dôsledky pre rozpočet EÚ, ale väčšina prevodov je tiež rozpočtovo neutrálna. Pokiaľ ide o trhové opatrenia, súčasné zvýšenie svetových cien viedlo k jasnému zlepšeniu vyhliadok vzhľadom na očakávania v čase rozhodovania o reforme z roku 2003. Reforma intervencie na kukuricu odvtedy vyriešila časť predtým očakávaných problémov na trhu obilnín a súčasné návrhy týkajúce sa intervencie na obilniny ďalej zlepšujú situáciu. Niektoré dodatočné výdavky sú ku koncu súčasného finančného rámca relatívne malé. V sektore mlieka a mliečnych výrobkov sa vplyv viac týka načasovania výdavkov (pred alebo po roku 2013). Skončenie kvóty na mlieko a mliečne výrobky prinesie dodatočný tlak na maslo vo všetkých alternatívach. Súčasný návrh začať postupný proces ukončovania kvót je celkovo priaznivejší nielen pre tento sektor, ale aj pre dlhodobý vývoj SPP. Nemožno však vylúčiť potrebu určitých obmedzených dodatočných výdavkov na vývoz masla. Či to nastane, bude závisieť od faktorov, ktoré sú v tejto etape neznáme (dohoda o rozvojovej agende z Dohy, vývoj svetového trhu). Súčasné návrhy preto obsahujú doložku o preskúmaní v roku 2012, ktorá umožní posúdenie vývoja na trhoch mlieka a mliečnych výrobkov s cieľom stanoviť, či budú potrebné ďalšie opatrenia na zabránenie zvýšenia rozpočtu. V dôsledku zrušenia existujúcich opatrení sa predpokladajú určité úspory. Najväčším rozpočtovým vplyvom „hladkého pristátia“ na kvóty mlieka je strata rozpočtových príjmov v dôsledku predpokladaného zníženia poplatkov za mlieko. 2008/0103 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 36, 37 a článok 299 ods. 2, so zreteľom na Akt o pristúpení Grécka, a najmä na jeho odsek 6 protokolu č. 4 o bavlne,[1] so zreteľom na návrh Komisie[2], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[3], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[5], keďže: 1. Zo skúseností získaných z implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001,[6] vyplýva, že niektoré prvky mechanizmu podpory je potrebné upraviť. Malo by sa najmä rozšíriť oddelenie priamej podpory a zjednodušiť fungovanie režimu jednotných platieb. Treba tiež poznamenať, že nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa podstatne zmenilo a doplnilo od jeho nadobudnutia účinnosti. Z hľadiska tohto vývoja a v záujme jasnosti by sa malo zrušiť a nahradiť novým nariadením. 2. V nariadení (ES) č. 1782/2003 sa ustanovila zásada, že poľnohospodári, ktorí nedodržia určité požiadavky v oblasti zdravia verejnosti, zvierat a rastlín, ochrany životného prostredia a blaha zvierat, budú podliehať zníženiu priamej podpory alebo vylúčeniu z nároku na ňu. Tento systém „krížového plnenia“ predstavuje neoddeliteľnú súčasť podpory Spoločenstva na základe priamych platieb, a preto by sa mal zachovať. Zo skúseností však vyplynulo, že mnoho požiadaviek v rámci krížového plnenia sa netýka dostatočne poľnohospodárskej činnosti alebo poľnohospodárskej pôdy, alebo sa týka skôr vnútroštátnych orgánov ako poľnohospodárov. Je preto vhodné upraviť rámec pôsobnosti krížového plnenia. 3. Okrem toho s cieľom zabrániť opúšťaniu poľnohospodárskej pôdy a zabezpečiť, aby sa udržiavala v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, sa nariadením (ES) č. 1782/2003 ustanovil rámec Spoločenstva, v ktorom členské štáty prijímajú normy zohľadňujúce osobitné charakteristiky príslušných oblastí vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov (využívanie pôdy, striedanie plodín, poľnohospodárske postupy) a štruktúry poľnohospodárskych podnikov. Zrušenie povinného vyňatia pôdy z produkcie v rámci režimu jednotných platieb môže mať v niektorých prípadoch negatívny vplyv na životné prostredie, najmä v súvislosti s niektorými krajinnými prvkami. Je preto vhodné v prípade potreby zosilniť existujúce ustanovenia Spoločenstva zamerané na ochranu stanovených krajinných prvkov a na vytvorenie oddeľovacích pásov pozdĺž vodných tokov. 4. Ochrana vody a hospodárenie s vodou v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou sa v niektorých oblastiach stáva vo zvýšenej miere problémom. Je preto tiež vhodné posilniť existujúci rámec Spoločenstva pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav s cieľom chrániť vodu pred znečistením a odtokom a riadiť používanie vody. 5. Keďže stále pastviny majú kladný vplyv na životné prostredie, je vhodné uplatňovať opatrenia podporujúce zachovanie súčasných stálych pastvín, aby sa zabránilo ich všeobecne rozšírenej premene na ornú pôdu. 6. Na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi nástrojmi politiky určenými na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a nástrojmi určenými na podporu rozvoja vidieka bol nariadením (ES) č. 1782/2003 zavedený systém povinného postupného znižovania priamych platieb („modulácia“). Tento systém by sa mal zachovať vrátane oslobodenia od platieb do 5 000 EUR od jeho uplatňovania. 7. Úspory dosiahnuté mechanizmom modulácie zavedeným nariadením (ES) č. 1782/2003 sa používajú na financovanie opatrení patriacich do rámca politiky rozvoja vidieka. Od prijatia tohto nariadenia bol poľnohospodársky sektor vystavený mnohým novým a náročným výzvam, akými sú zmena klímy, rastúca dôležitosť bioenergie, ako aj potreba lepšieho hospodárenia s vodou a účinnejšia ochrana biologickej rozmanitosti. Európske spoločenstvo ako strana Kjótskeho protokolu[7] bolo vyzvané, aby upravilo svoje politiky z hľadiska faktorov súvisiacich so zmenou klímy. Potrebné je ďalej riešiť otázky hospodárenia s vodou na základe závažných problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha[8]. Ochrana biologickej rozmanitosti zostáva závažnou výzvou, a hoci sa dosiahol výrazný pokrok, dosiahnutie cieľa Európskeho spoločenstva v oblasti biologickej rozmanitosti na rok 2010 bude vyžadovať ďalšie úsilie[9]. Spoločenstvo uznáva potrebu venovať pozornosť týmto novým výzvam vo svojich politikách. V oblasti poľnohospodárstva predstavujú programy rozvoja vidieka prijaté na základe nariadenia Rady (ES) č. 1698/2006 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[10] primeraný nástroj na ich riešenie. Na to, aby mohli členské štáty zodpovedajúcim spôsobom revidovať svoje programy rozvoja vidieka bez potreby redukovať svoje súčasné činnosti rozvoja vidieka v iných oblastiach, je potrebné sprístupniť dodatočné finančné prostriedky. Finančné výhľady na obdobie rokov 2007 až 2013 však nezabezpečujú finančné prostriedky na potrebné posilnenie politiky rozvoja vidieka Spoločenstva. Za týchto okolností je vhodné mobilizovať veľkú časť potrebných finančných zdrojov zabezpečením postupného väčšieho znižovania priamych platieb prostredníctvom modulácie. 8. Rozdeľovanie priamej podpory príjmov medzi poľnohospodárov je charakterizované pridelením veľkého podielu platieb dosť obmedzenému počtu veľkých príjemcov pomoci. Je jasné, že väčší príjemcovia pomoci nevyžadujú rovnakú mieru jednotkovej podpory na efektívne dosiahnutie cieľa podpory príjmov. Okrem toho potenciál na prispôsobenie sa uľahčuje väčším príjemcom fungovať s nižšou mierou jednotkovej podpory. Zdá sa preto spravodlivé očakávať od poľnohospodárov s vyššími sumami podpory, aby osobitne prispievali k financovaniu opatrení rozvoja vidieka určených na čelenie novým výzvam. Zdá sa preto vhodné vytvoriť mechanizmus zabezpečujúci väčšie zníženie najvyšších platieb, ktorého výnosy by sa mali použiť aj na čelenie novým výzvam v rámci rozvoja vidieka. Na zabezpečenie vyváženosti tohto mechanizmu by sa dodatočné zníženia mali postupne zvyšovať v súlade s príslušnými sumami platieb. 9. Osobitná geografická situácia najvzdialenejších regiónov, ako aj ich izolovanosť, malá plocha a horský terén a klíma znamenajú dodatočnú záťaž pre ich poľnohospodárske sektory. Na zmiernenie týchto záťaží a obmedzení sa zdá byť vhodné poskytnúť poľnohospodárom v najvzdialenejších regiónoch výnimku z povinnosti modulačného znižovania. 10. Zvýšené sadzby povinnej modulácie musia zohľadniť tie členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatniť systém dobrovoľnej modulácie. Je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 378/2007 z 27. marca 2007, ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov[11] . 11. Sumy vyplývajúce z uplatnenia 5 percentuálnych bodov zodpovedajúcich modulačným zníženiam stanoveným v nariadení (ES) č. 1782/2003 by sa mali rozdeliť medzi členské štáty podľa objektívnych kritérií. Je však vhodné rozhodnúť o tom, že by určité percento súm malo zostať v členských štátoch, kde boli vytvorené. So zreteľom na štrukturálne úpravy vyplývajúce zo zrušenia intervencie na raž je vhodné stanoviť pre niektoré regióny produkujúce raž prechodné opatrenia financované časťou súm, ktoré sa vytvorili moduláciou. Sumy získané uplatnením akéhokoľvek ďalšieho modulačného zníženia by však mali zostať k dispozícii členským štátom, v ktorých sa vytvorili. 12. Na uľahčenie fungovania modulácie, najmä v súvislosti s postupmi poskytovania priamych platieb poľnohospodárom, a prevodov v prospech programov rozvoja vidieka je vhodné stanoviť čisté maximálne sumy na členský štát, ktorými je ohraničená realizácia platieb poľnohospodárom po uplatnení modulácie. Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[12] by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. 13. Poľnohospodári v nových členských štátoch dostávajú priame platby na základe mechanizmu postupného zavádzania. Na dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi nástrojmi politiky určenými na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a nástrojmi určenými na podporu rozvoja vidieka by sa v nových členských štátoch nemal uplatňovať systém modulácie dovtedy, kým sa úroveň priamych platieb uplatniteľná v týchto členských štátoch nevyrovná úrovni uplatniteľnej v ostatných členských štátoch. 14. Modulácia by nemala znížiť čistú sumu zaplatenú poľnohospodárovi v novom členskom štáte pod sumu, ktorá sa má zaplatiť rovnocennému poľnohospodárovi v ostatných členských štátoch. Keď sa modulácia stane uplatniteľná na poľnohospodárov v nových členských štátoch, miera zníženia by mala byť preto obmedzená na rozdiel medzi úrovňou vyplývajúcou z rozvrhu postupného zavádzania a úrovňou v ostatných členských štátoch po uplatnení modulácie. Okrem toho poľnohospodári v nových členských štátoch, na ktorých sa vzťahuje modulácia, by už nemali mať nárok na využívanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v záujme zabránenia, aby ich úroveň podpory prekročila úroveň v ostatných členských štátoch. 15. S cieľom zabezpečiť, aby sumy určené na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky dodržovali ročné maximálne sumy stanovené vo finančných výhľadoch, je vhodné stanoviť finančný mechanizmus na úpravu priamych platieb v prípade potreby. O úprave priamej podpory by sa malo rozhodnúť, ak odhady uvádzajú, že sa výdavková podkapitola 2 s bezpečnostným rozpätím 300 miliónov EUR v danom rozpočtovom roku prekročí. Berúc do úvahy úrovne priamych platieb poľnohospodárom v nových členských štátoch ako dôsledok postupného zavádzania by sa malo stanoviť, že v rámci uplatňovania mechanizmu postupného zavádzania na všetky priame platby poskytované v nových členských štátoch by sa tento nástroj finančnej disciplíny nemal uplatňovať v nových členských štátoch dovtedy, kým sa úroveň priamych platieb uplatniteľná v nových členských štátoch aspoň nevyrovná úrovni uplatniteľnej v členských štátoch iných ako nové členské štáty. 16. S cieľom pomôcť poľnohospodárom prispôsobiť sa normám moderného a vysoko kvalitného poľnohospodárstva je nutné, aby členské štáty zriadili komplexný poradenský systém pre komerčné poľnohospodárske podniky. Uvedený poľnohospodársky poradenský systém má prispieť k tomu, aby si poľnohospodári viac uvedomili vzťahy medzi tokmi surovín a poľnohospodárskymi procesmi na jednej strane a štandardmi týkajúcimi sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrej starostlivosti o zvieratá na strane druhej, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval ich povinnosti a zodpovednosti poľnohospodárov, čo sa týka dodržiavania uvedených štandardov. 17. Členské štáty musia v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1290/2005 prijať potrebné opatrenia s cieľom zaručiť, že sa transakcie financované Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) skutočne realizovali a boli vykonané správne a zabrániť nezrovnalostiam a riešiť ich. Na tento účel zriadia integrovaný správny a kontrolný systém pre priame platby. Na zlepšenie účinnosti a kontroly podpory Spoločenstva by mali byť členské štáty oprávnené využívať tento integrovaný systém aj v prípade schém Spoločenstva, ktoré nepatria do oblasti pôsobnosti tohto nariadenia. 18. Majú sa stanoviť hlavné prvky integrovaného správneho a kontrolného systému, a najmä ustanovenia týkajúce sa počítačovej databázy, systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, žiadostí poľnohospodárov o pomoc, zosúladený kontrolný systém, a čo sa týka režimu jednotných platieb, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov. 19. Správa malých súm je úloha, ktorá zaťažuje príslušné orgány členských štátov. S cieľom zabrániť nadmernej administratívnej záťaži je vhodné, aby členské štáty odmietli poskytovať priame platby, ak by platba bola nižšia ako priemerná podpora Spoločenstva na jeden hektár alebo ak by bola oprávnená plocha poľnohospodárskeho podniku žiadajúceho o podporu menšia ako jeden hektár. Pre tie členské štáty, ktorých štruktúra poľnohospodárskych podnikov sa výrazne líši od priemeru v Spoločenstve, by sa malo vypracovať zvláštne ustanovenie. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia pre implementáciu jedného z týchto dvoch kritérií so zreteľom na osobitosti štruktúry ich poľnohospodárskej ekonomiky. Keďže osobitné platobné nároky boli pridelené poľnohospodárom v takzvaných poľnohospodárskych podnikoch „nevlastniacich pôdu“, uplatňovanie medznej hodnoty založenej na hektároch by nebolo účinné. Na týchto poľnohospodárov by sa preto mala vzťahovať minimálna suma založená na priemernej podpore. 20. Zo skúseností s uplatňovaním režimu jednotných platieb vyplýva, že oddelená podpora príjmov bola v mnohých prípadoch poskytnutá iným príjemcom ako fyzickým osobám, ktorých obchodný účel nebol zameraný, alebo bol len okrajovo zameraný na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. S cieľom zabrániť, aby sa poľnohospodárska podpora príjmov pridelila takýmto spoločnostiam a firmám a zabezpečiť, aby sa podpora Spoločenstva používala výhradne na zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskeho obyvateľstva, je vhodné splnomocniť členské štáty, v ktorých sa takéto prídely realizujú, aby odmietli poskytovať priame platby podľa tohto nariadenia uvedeným príjemcom. 21. Príslušné vnútroštátne orgány by mali príjemcom poskytovať platby v rámci režimov podpory Spoločenstva v plnej výške, s výhradou znížení stanovených v tomto nariadení a v stanovených lehotách. Na zabezpečenie väčšej pružnosti v riadení priamych platieb by členské štáty mali byť oprávnené vyplácať priame platby v dvoch splátkach za rok. 22. Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje spoločná poľnohospodárska politika, poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskemu obyvateľstvu primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovaním vidieckych oblastí. Aby sa zabránilo nesprávnemu prideleniu zdrojov Spoločenstva, je nutné, aby sa neuskutočnila žiadna platba podpory v prospech poľnohospodárov, ktorí umelo vytvorili podmienky vyžadované na získanie takých platieb. 23. Na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky sa spoločné režimy podpory musia upraviť podľa zmien vývoja v prípade potreby v krátkych lehotách. Oprávnené osoby tak nemôžu počítať s nemennosťou podmienok na poskytovanie podpory a musia sa pripraviť na to, že režimy sa môžu prehodnotiť, najmä v závislosti od hospodárskeho vývoja alebo rozpočtovej situácie. 24. Nariadením (ES) č. 1782/2003 sa vytvoril režim jednotných platieb, ktorý zlučuje rôzne existujúce mechanizmy podpory do jediného režimu oddelených priamych platieb. Zo skúseností s uplatňovaním režimu jednotných platieb vyplýva, že niektoré jeho prvky možno zjednodušiť pre prospech poľnohospodárov a správnych úradov. Vzhľadom na to, že režim jednotných platieb medzitým implementovali všetky členské štáty, ktoré ho boli povinné implementovať, mnoho ustanovení spojených s jeho počiatočnou implementáciou sa následne stalo zastaranými, a mali by sa preto upraviť. V súvislosti s tým bolo v niektorých prípadoch zistené výrazné nedostatočné využitie platobných nárokov. S cieľom zabrániť tejto situácii a s ohľadom na to, že poľnohospodári sú už oboznámení s fungovaním režimu jednotných platieb, pôvodne stanovené obdobie na vrátenie nevyužitých platobných nárokov do vnútroštátnej rezervy sa má skrátiť na dva roky. 25. Hlavné prvky režimu jednotných platieb by sa mali zachovať. Konkrétne stanovenie vnútroštátnych stropov by malo zabezpečiť, aby celková úroveň podpory a nárokov neprekročila platné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by mali tiež zriadiť vnútroštátnu rezervu, ktorú možno použiť na uľahčenie účasti nových poľnohospodárov v režime, alebo na zohľadnenie osobitných potrieb v niektorých regiónoch. Mali by sa stanoviť pravidlá prevodu a používania platobných nárokov, aby sa zabránilo špekulatívnemu prevodu a hromadeniu platobných nárokov bez zodpovedajúceho poľnohospodárskeho základu. 26. Postupná integrácia nových odvetví do režimu jednotných platieb vytvára potrebu prehodnotiť vymedzenie pôdy oprávnenej na využívanie výhod režimu alebo na využitie platobných nárokov. Malo by sa však stanoviť, že sa vylučuje podpora pre oblasti, v ktorých sa pestuje ovocie a zelenina, v prípade, že sa členské štáty rozhodli odložiť začlenenie tohto sektoru do režimu jednotných platieb. Je potrebné ďalej stanoviť osobitné opatrenia pre konope, aby sa zabránilo poskytovaniu podpory pre nelegálne plodiny. 27. Povinné vyňatie ornej pôdy z produkcie bolo zavedené ako mechanizmus regulácie ponuky. Trhový vývoj v sektore plodín na ornej pôde spolu so zavedením oddelenej pomoci už nedokazuje oprávnenosť potreby udržiavať tento nástroj, ktorý by sa mal preto zrušiť. Nároky na vyňatie pôdy z produkcie v súlade s článkom 53 a článkom 63 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa preto využívajú na hektáre v súlade s rovnakými podmienkami oprávnenosti ako akékoľvek iné nároky. 28. Po integrácii predtým viazanej trhovej podpory do režimu jednotných platieb sa hodnota platobných nárokov v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre historickú implementáciu, zakladala na individuálnej úrovni predchádzajúcej podpory. S rastúcim počtom rokov, ktoré uplynuli od zavedenia režimu jednotných platieb, a po úspešnej integrácii ďalších odvetví do režimu jednotných platieb je stále ťažšie dokázať oprávnenosť výrazných individuálnych rozdielov v úrovni podpory, ktoré sa zakladajú len na predchádzajúcej podpore. Z toho dôvodu by sa členským štátom, ktoré si zvolili model historickej implementácie, malo za určitých podmienok povoliť prehodnotiť pridelené platobné nároky s ohľadom na zblíženie ich jednotkovej hodnoty pri dodržiavaní všeobecných zásad právnych predpisov Spoločenstva cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. V súvislosti s tým môžu členské štáty brať pri určovaní presnejších hodnôt do úvahy špecifiká geografických oblastí. Vyrovnávanie platobných nárokov by sa malo realizovať počas primeraného prechodného obdobia a v rámci obmedzeného okruhu znížení, aby sa poľnohospodári mohli primerane prispôsobiť meniacim sa úrovniam podpory. 29. Na základe reformy z roku 2003 mali členské štáty možnosť rozhodnúť sa uplatňovať režim jednotných platieb prostredníctvom historickej alebo regionálnej implementácie. Odvtedy mali členské štáty možnosť vyhodnotiť účinky svojej voľby z hľadiska jej ekonomickej a administratívnej vhodnosti. Členské štáty by mali preto dostať možnosť prehodnotiť svoju pôvodnú voľbu z hľadiska svojich skúseností. Z toho dôvodu by členské štáty, ktoré uplatňovali historický model, mali byť navyše k možnosti vyrovnať úroveň hodnoty platobných nárokov oprávnené prejsť na regionálny model. Okrem toho členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať regionálny model, by mali dostať možnosť za určitých podmienok prehodnotiť svoje rozhodnutie s cieľom zblížiť hodnotu platobných nárokov v súlade s vopred stanovenými krokmi a pri dodržiavaní všeobecných zásad právnych predpisov Spoločenstva a cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tieto zmeny by sa mali uskutočniť počas primeraného prechodného obdobia a v rámci obmedzeného rozsahu znížení, aby poľnohospodári boli schopní primerane sa prispôsobiť meniacim sa úrovniam podpory. 30. Nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa zaviedol režim oddelených jednotných platieb, umožnilo členským štátom vylúčiť niektoré platby z tohto režimu. Súčasne sa v článku 64 ods. 3 tohto nariadenia ustanovila možnosť prehodnotenia voliteľných alternatív ustanovených v oddieloch 2 a 3 kapitoly 5 hlavy III z hľadiska trhového a štrukturálneho vývoja. Z analýzy príslušných skúseností vyplýva, že oddelenie prináša výrobcom pružnosť pri rozhodovaní, čo im umožňuje prijímať výrobné rozhodnutia na základe ziskovosti a reakcie trhu. To sa týka najmä sektora plodín na ornej pôde, chmeľu a semien a v určitej miere aj sektora hovädzieho mäsa. Čiastočne viazané platby v týchto sektoroch by sa preto mali začleniť do režimu jednotných platieb. Na to, aby sa poľnohospodári v odvetví hovädzieho mäsa postupne prispôsobili novému režimu podpory, je potrebné stanoviť postupné začlenenie osobitnej prémie na samce zvierat a prémie za zabitie do režimu. Keďže čiastočne viazané platby v odvetví ovocia a zeleniny sa zaviedli len nedávno a len ako prechodné opatrenie, nie je potrebné prehodnocovať tieto režimy. 31. Pokiaľ však ide o dojčiace kravy a sektor oviec a kôz, zdá sa, že udržiavanie minimálnej úrovne poľnohospodárskej výroby môže byť ešte stále potrebné pre poľnohospodárstva v určitých regiónoch, najmä ak poľnohospodári nemôžu využiť iné ekonomické alternatívy. Za daných okolností by členské štáty mali mať možnosť zachovať viazanú podporu na súčasnej úrovni, alebo v prípade dojčiacich kráv na nižšej úrovni. V tom prípade by sa malo osobitne stanoviť, aby sa dodržiavali požiadavky identifikácie a registrácie stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000[13] a nariadením Rady (ES) č. 21/2004[14], najmä s cieľom zabezpečiť sledovateľnosť zvierat. 32. Členským štátom by sa malo povoliť použiť ich stropy do úrovne 10 % na poskytnutie osobitnej podpory v jasne stanovených prípadoch. Táto podpora by mala umožniť členským štátom riešiť environmentálne otázky a zlepšiť kvalitu a odbyt poľnohospodárskych výrobkov. Osobitná podpora by mala byť dostupná aj na tlmenie dôsledkov postupného rušenia kvót na mlieko a oddelenia podpory v osobitne citlivých odvetviach. Vzhľadom na rastúcu dôležitosť účinného riadenia rizík by členské štáty mali mať možnosť finančne prispievať k poistnému, ktoré poľnohospodári platia za poistenie plodín, ako aj financovať finančné náhrady za niektoré hospodárske straty v prípade chorôb zvierat alebo rastlín. Na účel dodržiavania medzinárodných záväzkov Spoločenstva by zdroje, ktoré možno použiť na akékoľvek opatrenia viazanej podpory, mali byť obmedzené na vhodnú úroveň. Zodpovedajúcim spôsobom by sa mali stanoviť podmienky uplatniteľné na finančné príspevky na poistenie plodín a na náhrady súvisiace s chorobami zvierat alebo rastlín. 33. Priame platby v rámci režimu jednotných platieb boli založené na referenčných sumách priamych platieb, ktoré boli prijaté v minulosti, alebo na čiastkach na hektár vyplatených na regionálnom základe. Poľnohospodári v nových členských štátoch nepoberali priame platby od Spoločenstva a nemajú žiadne historické referenčné hodnoty za kalendárne roky 2000, 2001 a 2002. V nariadení (ES) č. 1782/2003 sa preto stanovilo, že režim jednotných platieb v nových členských štátoch sa má zakladať na platbách na hektár na regionálnom základe. Niekoľko rokov po pristúpení nových členských štátov do Spoločenstva by sa však mali zvážiť referenčné obdobia pre tie nové členské štáty, ktoré ešte neprešli na režim jednotných platieb. S cieľom uľahčiť prechod na režim jednotných platieb, a najmä zabrániť špekulatívnym žiadostiam, je preto vhodné poskytnúť novým členským štátom právo, aby na výpočet platobných nárokov v rámci režimu jednotných platieb brali do úvahy oblasti, ktorým bola v minulosti poskytnutá podpora v rámci režimu jednotných platieb na plochu. 34. V rámci regionálnej voľby v prospech režimu jednotných platieb by nové členské štáty mali mať možnosť upraviť hodnotu nárokov na hektár na základe objektívnych kritérií s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k poľnohospodárom a zabrániť narušeniu trhu. 35. Nové členské štáty by mali mať rovnaké príležitosti ako ostatné členské štáty čiastočne implementovať režim jednotných platieb. 36. Oddelenie priamej podpory a zavedenie režimu jednotných platieb predstavovali dôležité prvky procesu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Viaceré dôvody však vyžadovali v roku 2003 zachovanie osobitnej podpory pre mnohé plodiny. Skúsenosti získané implementáciou nariadenia (ES) č. 1782/2003 spolu s vývojom trhovej situácie naznačujú, že režimy, ktoré boli v roku 2003 ponechané mimo režim jednotných platieb, možno v súčasnosti integrovať do tohto režimu na podporu výraznejšie trhovo orientovaného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva. To je prípad najmä sektora olivového oleja, kde sa viazaná podpora uplatňovala len okrajovo. Týka sa to aj platieb za pšenicu tvrdú, bielkovinové plodiny, ryžu, zemiaky na výrobu škrobu a orechy, kde znižujúca sa účinnosť zostávajúcich viazaných platieb podporuje možnosť oddelenia. Aj v prípade ľanu je vhodné zrušiť podporu na spracovanie a začleniť príslušné sumy do režimu jednotných platieb. Pokiaľ ide o ryžu, sušené krmivo, zemiaky na výrobu škrobu a ľan, malo by sa stanoviť prechodné obdobie na zabezpečenie ich čo najhladšieho prechodu na oddelenú podporu. Pokiaľ ide o orechy, členským štátom by sa malo povoliť naďalej vyplácať vnútroštátnu časť pomoci spôsobom viazaným na produkciu s cieľom tlmiť vplyv oddelenia. 37. V dôsledku integrácie nových režimov do režimu jednotných platieb by sa mal stanoviť výpočet novej úrovne individuálnej podpory príjmov v rámci tohto režimu. V prípade orechov, zemiakov na výrobu škrobu, ľanu a sušeného krmiva by toto zvýšenie malo byť poskytnuté na základe podpory, ktorú poľnohospodári dostali v posledných rokoch. V prípade integrácie platieb, ktoré boli doteraz čiastočne vylúčené z režimu jednotných platieb, by členské štáty mali mať možnosť voľby používať pôvodné referenčné obdobia. 38. Nariadením (ES) č. 1782/2003 sa stanovila osobitná podpora pre plodiny určené na výrobu energie s cieľom napomôcť rozvoju tohto odvetvia. V dôsledku posledného vývoja v sektore bioenergie, a najmä vysokého dopytu po týchto výrobkoch na medzinárodných trhoch a zavedenia záväzných cieľov podielu bioenergie na celkovom objeme palív do roku 2020, už neexistuje dostatočný dôvod na poskytovanie osobitnej podpory pre plodiny určené na výrobu energie. 39. Pri príležitosti začlenenia odvetvia bavlny do režimu jednotných platieb sa považovalo za potrebné, aby bola časť podpory naďalej spojená s pestovaním bavlny prostredníctvom zvláštnej podpory na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, aby sa zabránilo riziku narušenia produkcie v oblastiach produkujúcich bavlnu. Táto voľba sa má zachovať v súlade s cieľmi stanovenými v protokole 4 o bavlne, ktorý je pripojený k Aktu o pristúpení Grécka. 40. Na tlmenie účinkov procesu reštrukturalizácie v členských štátoch, ktoré poskytli reštrukturalizačnú pomoc stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve[15], by sa výrobcom cukrovej repy a cukrovej trstiny mala poskytnúť pomoc na maximálne päť za sebou idúcich rokov. 41. V akte o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska a akte o pristúpení Bulharska a Rumunska sa stanovilo, že poľnohospodári v nových členských štátoch budú dostávať priame platby na základe mechanizmu postupného zavádzania. 42. V týchto aktoch o pristúpení sa ďalej stanovil prechodný zjednodušený mechanizmus podpory na poskytovanie priamych platieb v nových členských štátoch na základe plochy. Je potrebné stanoviť hlavné prvky tohto mechanizmu. Režim jednotných platieb na plochu sa osvedčil ako efektívny a jednoduchý systém poskytovania podpory príjmov poľnohospodárom. Na účely zjednodušenia je vhodné umožniť novým členským štátom pokračovať v jeho uplatňovaní do konca roka 2013. 43. V nadväznosti na reformu odvetví cukru a ovocia a zeleniny a ich začlenenia do režimu jednotných platieb by sa členským štátom, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim jednotných platieb na plochu, malo umožniť poskytovať priamu podporu pestovateľom cukrovej repy, cukrovej trstiny a čakanky a výrobcom určitých druhov ovocia a zeleniny formou oddelených platieb. Podobne by sa tým istým členským štátom malo povoliť vyplácať samostatnú osobitnú podporu za podobných podmienok, aké sa vzťahujú na ostatné členské štáty. 44. Ako dôsledok postupného zavádzania priamych platieb v nových členských štátoch sa v aktoch o pristúpení stanovil rámec, ktorý umožňuje novým členským štátom vyplácať doplňujúce vnútroštátne priame platby. Je potrebné stanoviť podmienky poskytovania takýchto platieb. 45. Pri začiatočnom prideľovaní platobných nárokov členskými štátmi viedli niektoré omyly k mimoriadne vysokým platbám pre poľnohospodárov. Za týmto nedodržaním podmienok má štandardne nasledovať finančná oprava, kým sa neprijmú nápravné opatrenia. Ak sa však vezme do úvahy čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia nárokov, pre členské štáty by prijatie potrebnej opravy viedlo k neprimeraným právnym a administratívnym obmedzeniam. V záujme právnej istoty je preto vhodné zosúladiť pridelenie týchto platieb s právnymi predpismi. 46. V súlade s článkom 70 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa Španielsko, Francúzsko a Portugalsko rozhodli vylúčiť z režimu jednotných platieb priame platby realizované vo francúzskych zámorských departementoch, na Azorských ostrovoch a Madeire a na Kanárskych ostrovoch a poskytovať ich za podmienok stanovených v hlave IV uvedeného nariadenia. Niektoré z podpôr stanovených v uvedenej hlavne boli úplne začlenené do režimu jednotných platieb. Na účel zjednodušenia a na zohľadnenie osobitných okolností najvzdialenejších regiónov sa zdá byť vhodné, aby sa táto pomoc riadila na základe programov podpory ustanovených nariadením (ES) č. 247/2006. Na tento účel by sa príslušné finančné prostriedky mali previesť z vnútroštátnych stropov pre priame platby do finančnej sumy stanovenej v článku 23 ods. 2 daného nariadenia. Nariadenie (ES) č. 247/2006 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. 47. S cieľom zabrániť neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže je vhodné stanoviť, že ustanovenia tohto nariadenia, ktoré by mohli dať podnet, aby správanie členského štátu predstavovalo možnú štátnu pomoc, by sa mali vylúčiť, ak sa nestanoví inak, z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci, pokiaľ príslušné ustanovenia obsahujú primerané podmienky poskytovania podpory alebo predpokladajú prijatie takýchto podmienok Komisiou. 48. Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999[16], ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. 49. Nariadenie (ES) č. 1782/2003 by sa malo zrušiť. 50. Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatok času na implementáciu ustanovení, ktoré umožňujú ďalšie oddelenie priamych platieb, a ustanovení, ktoré im umožňujú prehodnotiť rozhodnutia prijaté v súvislosti s reformou z roku 2003. Z toho dôvodu sa majú príslušné ustanovenia uplatňovať až od roku 2010. Pre režimy pomoci, ktoré sa začlenia do režimu jednotných platieb až od roku 2010, by sa preto malo počas roku 2009 uplatňovať nariadenie (ES) č. 1782/2003, PRIJALA TOTO NARIADENIE: HLAVA I ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV Článok 1 Rozsah pôsobnosti Týmto nariadením sa ustanovujú: a) spoločné predpisy pre priame platby, b) režim podpory príjmov pre poľnohospodárov (ďalej len „režim jednotných platieb“), c) prechodný zjednodušený režim podpory príjmov pre poľnohospodárov v nových členských štátoch (ďalej len „režim jednotných platieb na plochu“), d) režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorí vyrábajú ryžu, zemiaky na výrobu škrobu, bavlnu, cukor, ovocie a zeleninu, ovčie a kozie mäso a bravčové a teľacie mäso, e) rámec pre dopĺňanie priamych platieb novými členskými štátmi. Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: a) „poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právnu formu skupiny a jej členov podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorých poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva, podľa článku 299 zmluvy, a ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť, b) „poľnohospodársky podnik“ je celok produkčných jednotiek spravovaných poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu, c) „poľnohospodárska činnosť“ je produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenárskej činnosti a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave podľa článku 6 tohto nariadenia, d) „priama platba“ je platba poskytnutá priamo poľnohospodárom v rámci jedného z režimov podpory príjmov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, e) „platby za daný kalendárny rok“ alebo „platby počas referenčného obdobia“ sú platby, ktoré boli poskytnuté alebo sa majú poskytnúť za príslušný rok/príslušné roky, vrátane všetkých platieb, ktoré majú byť poskytnuté za iné obdobia začínajúce v danom kalendárnom roku/daných kalendárnych rokoch, f) „poľnohospodárske produkty“ sú produkty uvedené v prílohe I zmluvy vrátane bavlny, avšak okrem produktov rybolovu, g) pod pojmom „nové členské štáty“ sa rozumie Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, h) „poľnohospodárska pôda“ znamená akúkoľvek plochu, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky a trvalé plodiny. Článok 3 (ex-32) Financovanie priamych platieb Režimy podpory uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa financujú v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1290/2005. HLAVA IIVŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIAMYCH PLATBÁCH KAPITOLA 1 KRÍŽOVÉ PLNENIE Článok 4 Hlavné požiadavky 1. Poľnohospodár, ktorý dostáva priame platby, dodržiava základné požiadavky týkajúce sa správy uvedené v prílohe II a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu podľa článku 6. 2. Príslušný vnútroštátny orgán poskytne poľnohospodárovi zoznam základných požiadaviek týkajúcich sa správy a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu, ktorý sa má dodržiavať. Článok 5 Základné požiadavky týkajúce sa správy 1. Základné požiadavky týkajúce sa správy uvedené v prílohe II sú stanovené právnymi predpismi Spoločenstva v týchto oblastiach: a) verejné zdravie, zdravie zvierat a zdravie rastlín, b) životné prostredie, c) blaho zvierat. 2. Akty uvedené v prílohe II sa uplatňujú v rámci tohto nariadenia v platnom znení a v prípade smerníc v znení vykonávanom členskými štátmi. Článok 6 Dobrý poľnohospodársky a ekologický stav 1. Členské štáty dbajú na to, aby všetka poľnohospodárska pôda, a najmä pôda, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, bola udržovaná v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave. Na základe rámca stanoveného v prílohe III stanovia členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni minimálne požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav, ktoré zohľadňujú osobitné charakteristiky príslušných oblastí, najmä pôdne a klimatické podmienky, súčasné spôsoby hospodárenia, využitie pôdy, striedanie plodín, poľnohospodársku prax a štruktúru poľnohospodárskych podnikov. 2. Členské štáty iné ako nové členské štáty dbajú na to, aby pôda využívaná na trvalé pasienky v čase podania žiadosti o podporu na plochu v roku 2003 toto použitie. Nové členské štáty dbajú na to, aby pôda, ktorá sa 1. mája 2004 využívala na trvalé pasienky, zostala vyčlenená na trvalé pasienky. Bulharsko a Rumunsko však zabezpečia, aby plochy, ktoré boli k 1. januáru 2007 trvalými pasienkami, nimi zostali. Členský štát sa však môže v riadne odôvodnených prípadoch odchýliť od prvého pododseku pod podmienkou, že prijme opatrenie, aby zabránil značnému zníženiu celkovej plochy, ktorú vyčlenil na trvalé pasienky. Prvý pododsek sa neuplatňuje na pôdu využívanú na stále pasienky určené na zalesnenie, ak je také zalesnenie zlučiteľné so záujmami ochrany životného prostredia, a s výnimkou pestovania vianočných stromčekov a rýchlo rastúcich druhov pestovaných krátkodobo. KAPITOLA 2MODULÁCIA A FINANČNÁ DISCIPLÍNA Článok 7 Modulácia 1. Všetky sumy priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť v danom kalendárnom roku a presahujú 5 000 EUR, sa až do roku 2012 každý rok znižujú o tieto percentá: a) 2009: 7 %, b) 2010: 9 %, c) 2011: 11 %, d) 2012: 13 %. 2. Zníženia uvedené v odseku 1 sa zvyšujú pre: a) sumy od 100 000 EUR do 199 999 EUR o 3 percentuálne body, b) sumy od 200 000 EUR do 299 999 EUR o 6 percentuálnych bodov, c) sumy rovné 300 000 EUR alebo vyššie o 9 percentuálnych bodov. 3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na priame platby poskytované poľnohospodárom vo francúzskych zámorských departementoch, na Azorských ostrovoch a Madeire, na Kanárskych ostrovoch a na ostrovoch v Egejskom mori. Článok 8 Čisté stropy 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, neprekračujú celkové čisté sumy priamych platieb, ktoré sa môžu poskytnúť v členskom štáte v súvislosti s daným kalendárnym rokom po uplatnení článkov 7 a 10 tohto nariadenia a článku 1 nariadenia (ES) č. 378/2007, stropy uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu. V prípade potreby použijú členské štáty lineárne zníženie na priame platby s cieľom dodržať stropy stanovené v uvedenej prílohe IV. 2. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 prehodnotí stropy uvedené v prílohe IV s cieľom zohľadniť: a) úpravy maximálnych súm, ktoré možno poskytnúť v súlade s priamymi platbami, b) úpravy dobrovoľnej modulácie uvedené v nariadení (ES) č. 378/2007, c) štrukturálne zmeny poľnohospodárskych podnikov. Článok 9 Sumy vyplývajúce z modulácie 1. Sumy vyplývajúce z uplatňovania znížení ustanovených v článku 7 v ktoromkoľvek členskom štáte inom ako nové členské štáty sú k dispozícii ako dodatočná podpora Spoločenstva na opatrenia v rámci programovania rozvoja vidieka financované prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV), ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1698/2005, v súlade s podmienkami uvedenými v nasledujúcich odsekoch. 2. Sumy zodpovedajúce zníženiu o 5 percentuálnych bodov sú pridelené príslušným členským štátom v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2 na základe týchto kritérií: a) poľnohospodárska plocha, b) zamestnanosť v poľnohospodárstve, c) hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily. Každý príslušný členský štát však dostane aspoň 80 % celkových súm vytvorených v danom členskom štáte moduláciou. 3 Odchylne od odseku 2 druhého pododseku platí, že v prípade, ak presiahne v členskom štáte podiel raži na jeho celkovej produkcii obilnín v priemere 5 % za obdobie 2000 – 2002 a ak jeho produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej produkcie raži Spoločenstva počas toho istého uvedeného obdobia, najmenej 90 % súm vytvorených moduláciou v príslušnom členskom štáte je znovu vyčlenených pre tento členský štát, a to až do roku 2013 vrátane. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť stanovená v článku 58, je v tomto prípade aspoň 10 % sumy pridelenej príslušnému členskému štátu vyčlenených na opatrenia podľa odseku 2 tohto článku v regiónoch produkujúcich raž. Na účel tohto odseku znamená pojem„obilniny“ výrobky uvedené v bode I prílohy V. 4. Zostávajúca suma vyplývajúca z uplatňovania článku 7 ods. 1 a sumy vyplývajúce z uplatňovania článku 7 ods. 2 sa pridelia členskému štátu, v ktorom boli príslušné sumy vytvorené, v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Využijú sa v súlade s článkom 69 ods. 5 a nariadenia (ES) č. 1698/2005. Článok 10 Osobitné pravidlá pre moduláciu v nových členských štátoch 1. Článok 7 sa vzťahuje na poľnohospodárov v novom členskom štáte v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku, len ak úroveň priamych platieb uplatniteľných v uvedenom členskom štáte na daný kalendárny rok podľa článku 110 nie je nižšia ako úroveň v členských štátoch iných ako nové členské štáty pri zohľadnení akýchkoľvek znížení uplatnených podľa článku 7 ods. 1. 2. Ak sa článok 7 vzťahuje na poľnohospodárov v novom členskom štáte, percento uplatniteľné podľa článku 7 ods. 1 je obmedzené na rozdiel medzi úrovňou priamych platieb uplatniteľnou voči nemu podľa článku 110 a úrovňou v členských štátoch iných ako nové členské štáty pri zohľadnení akýchkoľvek znížení uplatnených podľa článku 7 ods. 1. 3. Ak sa zníženia uvedené v článku 7 vzťahujú na poľnohospodárov v novom členskom štáte, príslušným poľnohospodárom sa neposkytnú žiadne doplňujúce vnútroštátne priame platby uvedené v článku 120. 4. Akákoľvek suma vyplývajúca z uplatňovania článku 7 ods. 1 a ods. 2 sa pridelí novému členskému štátu, ak zodpovedajúce sumy boli vytvorené v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Využijú sa v súlade s článkom 69 ods. 5a nariadenia (ES) č. 1698/2005. Článok 11 Finančná disciplína 1. Úprava priamych platieb sa stanoví, ak prognózy financovania uvedených opatrení podľa výdavkovej kapitoly 2 prílohy I k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a zdravom finančnom riadení[17] na daný rozpočtový rok, zvýšené o sumy uvedené v článkoch 122 a 123 tohto nariadenia a pred uplatnením modulácie ustanovenej v článku 7 a 10 tohto nariadenia a článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 378/2007, naznačujú, že sa prekročí uvedený ročný strop zohľadnení rozpätia 300 miliónov EUR pod týmto stropom. 2. Rada na základe návrhu predloženého Komisiou vždy najneskôr do 31. marca toho kalendárneho roku, pre ktorý sa použijú úpravy uvedené v odseku 1, stanoví tieto úpravy najneskôr do 30. júna toho istého roka. 3. V rámci uplatňovania harmonogramu zvýšení stanoveného v článku 110 na všetky priame platby poskytované v nových členských štátoch sa ods. 1 nevzťahuje na nové členské štáty až do začiatku kalendárneho roka, v ktorom sa úroveň priamych platieb uplatniteľná v nových členských štátoch aspoň rovná úrovni týchto platieb uplatniteľnej v členských štátoch iných ako nové členské štáty. KAPITOLA 3 POĽNOHOSPODÁRSKY PORADENSKÝ SYSTÉM Článok 12 Poľnohospodársky poradenský systém 1. Členské štáty zriadia pre poľnohospodárov poradenský systém v oblasti správy pôdy a poľnohospodárskych podnikov (ďalej len „poľnohospodársky poradenský systém“) spravovaný jedným či niekoľkými určenými orgánmi alebo súkromnými subjektmi. 2. Poradenská činnosť sa prinajmenšom vzťahuje na základné požiadavky týkajúce sa správy a na dobrý poľnohospodársky a ekologický stav uvedené v kapitole 1. Článok 13 Podmienky 1. Poľnohospodári sa môžu zapojiť do poľnohospodárskeho poradenského systému dobrovoľne. 2. Členské štáty budú uprednostňovať poľnohospodárov, ktorí dostávajú viac ako 15 000 EUR priamych platieb na rok. Článok 14 Povinnosti schválených súkromných subjektov a určených orgánov Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám, členské štáty dbajú na to, aby súkromné subjekty a určené orgány podľa článku 12 neoznamovali žiadne osobné alebo jednotlivé informácie alebo údaje, ktoré získajú v rámci svojej poradenskej činnosti, iným osobám ako poľnohospodárovi, ktorý spravuje príslušný poľnohospodársky podnik, okrem prípadu nezrovnalosti či porušenia zisteného v rámci ich poradenskej činnosti, pre ktorú ustanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva povinnosť informovať verejný orgán, najmä v prípade trestného činu. Článok 15 Preskúmanie Najneskôr do 31. decembra 2010 predloží Komisia správu o používaní poľnohospodárskeho poradenského systému, ku ktorej sú v prípade potreby pripojené primerané návrhy, aby sa tento systém stal povinným. KAPITOLA 4 INTEGROVANÝ ADMINISTRATÍVNY A KONTROLNÝ SYSTÉM Článok 16 Rozsah pôsobnosti Každý členský štát vytvorí a spravuje integrovaný administratívny a kontrolný systém (ďalej len „integrovaný systém“). Integrovaný systém sa uplatňuje na režimy podpory uvedené v prílohe I. V nevyhnutnej miere sa použije aj na správu a kontrolu pravidiel stanovených v kapitolách 1 a 2. Článok 17 Prvky integrovaného systému 1. Integrovaný systém zahrnuje tieto prvky: a) počítačovú databázu, b) systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, c) systém identifikácie a evidencie platobných nárokov, ako je uvedený v článku 20, d) žiadosti o pomoc, e) integrovaný systém kontroly, f) jednotný systém identifikácie každého poľnohospodára predkladajúceho žiadosť o pomoc. 2. Ak sa uplatňujú články 55 a 56 tohto nariadenia, integrovaný systém zahŕňa systém identifikácie a registrácie zvierat zriadený v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 a nariadením Rady (ES) č. 21/2004. 3. Identifikačný systém poľnohospodárskych pozemkov môže podľa potreby zahŕňať geografický informačný systém pre pestovanie olív. Článok 18 Počítačová databáza 1. Do počítačovej databázy sa za každý poľnohospodársky podnik zaznamenávajú údaje získané v žiadosti o pomoc. Táto databáza musí umožniť najmä priamy a bezprostredný prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom za kalendárne a/alebo hospodárske roky od roku 2000. 2. Členské štáty môžu vytvárať decentralizované databázy pod podmienkou, že tieto databázy, ako aj administratívne postupy pre evidenciu a sprístupňovanie údajov, budú upravené rovnako pre celé územie členského štátu a budú vzájomne kompatibilné, aby umožnili vykonávať krížové kontroly. Článok 19 Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov je vytvorený na základe pozemkových katastrálnych máp a dokumentov alebo ďalších kartografických údajov. Použité techniky sú založené na počítačovom systéme zemepisných informácií zahrňujúce najlepšie letecké alebo družicové snímky s rovnakými normami, ktoré zaručujú presnosť rovnajúcu sa aspoň presnosti kartografie v mierke 1 : 10000. Článok 20 Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov 1. Systém identifikácie a evidencie platobných nárokov je zavedený tak, aby umožnil overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o pomoc a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov. 2. Tento systém musí umožniť priamy a bezprostredný prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom prinajmenšom za posledné tri po sebe idúce kalendárne a/alebo hospodárske roky. Článok 21 Žiadosti o poskytnutie pomoci 1. Každý rok poľnohospodár predloží žiadosť o priame platby, v ktorej podľa potreby uvedie: a) všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku, a ak členský štát uplatňuje článok 17 ods. 3, počet olivovníkov a ich rozmiestnenie na pozemku, b) počet a sumu platobných nárokov, ktoré ohlasuje na účely využitia, c) akékoľvek ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo príslušným členským štátom. 2. Členský štát sa môže rozhodnúť, že postačí, ak žiadosť o pomoc obsahuje len zmeny v porovnaní so žiadosťou o pomoc, ktorá sa predložila v predchádzajúcom roku. Členský štát zabezpečí distribúciu vopred vytlačených formulárov, v ktorých sa vychádza z plôch stanovených v predchádzajúcom roku a poskytne grafické dokumenty uvádzajúce polohu týchto plôch, prípadne rozmiestnenie olivovníkov. 3. Členský štát môže rozhodnúť, že jediná žiadosť o pomoc zahrnuje niekoľko režimov podpory alebo všetky režimy podpory, ktoré sú uvedené v prílohe I, alebo iné režimy podpory. Článok 22 Kontrola podmienok oprávnenosti na pomoc 1. Členské štáty vykonávajú administratívne kontroly žiadostí o pomoc na overenie podmienok oprávnenosti na poskytnutie pomoci. 2. Administratívne kontroly doplňuje systém kontrol na mieste, aby sa overila oprávnenosť na poskytnutie pomoci. Na tento účel stanovia členské štáty plán výberu poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol poľnohospodárskych pozemkov na mieste využívať techniku diaľkového snímania a globálny navigačný satelitný systém (GNSS). 3. Každý členský štát určí orgán zodpovedný za koordináciu kontrol uvedených v tejto kapitole. Ak členské štáty zveria niektoré čiastkové práce, ktoré sa majú vykonať podľa tejto kapitoly, špecializovaným agentúram alebo podnikom, určený orgán si zachová dohľad a zodpovednosť za ich plnenie. Článok 23 Zníženia a vylúčenia v prípade nedodržania podmienok oprávnenosti na podporu 1. Bez toho, aby boli dotknuté zníženia a vylúčenia uvedené v článku 25, v prípade, ak sa zistí, že poľnohospodár nedodržuje podmienky oprávnenosti požadované na poskytnutie pomoci stanovené týmto nariadením, je platba alebo časť platby, ktorá sa poskytla alebo sa má poskytnúť a pre ktorú boli dodržané podmienky oprávnenosti na platbu, predmetom znížení a vylúčení stanovených v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2. 2. Percento zníženia závisí od závažnosti, rozsahu, trvania a opakovania zisteného nedodržania a môže viesť až k úplnému vylúčeniu z jedného alebo viacerých schém pomoci počas jedného alebo viacerých kalendárnych rokov. Článok 24 Kontroly krížového plnenia 1. Členské štáty vykonávajú kontroly na mieste, aby preverili, či poľnohospodár dodržuje povinnosti podľa kapitoly 1. 2. Členské štáty môžu využiť svoje súčasné administratívne a kontrolné systémy na zabezpečenie dodržovania základných požiadaviek tykajúcich sa správy a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu podľa kapitoly 1. Tieto systémy, a najmä systém identifikácie a registrácie zvierat zriadený v súlade s nariadeniami (ES) č. 1760/2000 a (ES) č. 21/2004, musia byť kompatibilné s integrovaným systémom ustanoveným v článku 28 ods. 1 tohto nariadenia. Článok 25 Zníženie alebo vylúčenie z platieb v prípade nedodržania pravidiel krížového plnenia 1. Ak sa kedykoľvek v danom kalendárnom roku (ďalej len „príslušný kalendárny rok“) nedodržia základné požiadavky týkajúce sa správy alebo dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu a za toto nedodržanie je svojou činnosťou alebo opomenutím priamo zodpovedný poľnohospodár, ktorý podal žiadosť o pomoc v príslušnom kalendárnom roku, celková suma priamych platieb, ktoré sa po uplatnení článkov 7, 10 a 11 majú tomuto poľnohospodárovi poskytnúť, sa zníži alebo vylúči v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v článku 26. Prvý pododsek sa vzťahuje aj na prípady, keď je za dané nedodržanie požiadaviek svojou činnosťou alebo opomenutím priamo zodpovedná osoba, na ktorú alebo od ktorej sa poľnohospodárska pôda previedla. Na účely tohto odseku znamená pojem „prevod“ akýkoľvek druh transakcie, ktorou poľnohospodárska pôda prestáva byť k dispozícii prevodcovi. 2. Zníženie alebo vylúčenie podľa odseku 1 sa použije len vtedy, ak sa nedodržanie týka: a) poľnohospodárskej činnosti alebo b) poľnohospodárskej plochy poľnohospodárskeho podniku. 3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 a v súlade s podmienkami stanovenými v podrobných pravidlách uvedených v článku 26 ods. 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatniť zníženie alebo vylúčenie vo výške 100 EUR alebo nižšej na poľnohospodára a na kalendárny rok, ktoré obsahuje zníženie alebo vylúčenie uplatnené na platby podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1698/2005. Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť ustanovenú v prvom pododseku, nasledujúci rok prijme príslušný orgán opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby poľnohospodár vykonal nápravu zisteného nedodržania. Takéto zistenie a nápravné opatrenie, ktoré sa má prijať, sa oznámi poľnohospodárovi. Článok 26 Podrobné pravidlá týkajúce sa znížení a vylúčení v prípade nedodržania pravidiel krížového plnenia 1. Podrobné pravidlá týkajúce sa zníženia a vylúčenia podľa článku 25 sa stanovia v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie zisteného nedodržania, ako aj kritériá stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku. 2. V prípade nedbalosti nepresiahne miera zníženia 5 % a v prípade opakovaného nedodržania 15 %. V náležite odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť, že v prípadoch nedodržania, ktoré sa pri zohľadnení ich závažnosti, rozsahu a trvania majú považovať za menej závažné, neuplatnia žiadne zníženie. Prípady nedodržania, ktoré predstavujú priame riziko pre ľudské zdravie alebo zdravie zvierat, sa však nepovažujú za menej závažné. Ak poľnohospodár bezodkladne nevykoná nápravné opatrenia odstraňujúce zistené nedodržanie, príslušný orgán vykonáva potrebné činnosti, ktoré sa môžu v prípade potreby obmedziť na administratívnu kontrolu, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodár napraví zistené nedodržanie. Každé zistenie menej závažného nedodržania a nápravné opatrenie, ktoré sa má prijať, sa oznámia poľnohospodárovi. 3. V prípade úmyselného nedodržania nie je miera zníženia v zásade nižšia ako 20 % a môže viesť až k úplnému vylúčeniu z jednej alebo viacerých schém pomoci a môže sa uplatniť za jeden alebo viac kalendárnych rokov. 4. V každom prípade nie je celková výška znížení a vylúčení za jeden kalendárny rok vyššia ako celková suma podľa článku 25 ods. 1. Článok 27 Sumy vyplývajúce z krížového plnenia Sumy, ktoré vyplývajú z uplatňovania znížení a vylúčení v prípade nedodržania požiadaviek kapitoly 1, sa pripisujú v prospech EPUZF. Členské štáty si môžu ponechať 25 % z týchto súm. Článok 28 Kompatibilita s integrovaným systémom 1. Na účely uplatňovania režimov podpory uvedených v prílohe VI dbajú členské štáty na to, aby boli administratívne a kontrolné postupy používané pre tieto režimy kompatibilné s integrovaným systémom v týchto bodoch: a) počítačová databáza, b) systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, c) administratívne kontroly. Na tento účel musia byť tieto systémy zriadené tak, aby mohli fungovať spoločne alebo aby umožnili bezproblémovú a bezkonfliktnú výmenu údajov. 2. Členské štáty môžu na účely uplatnenia režimov podpory Spoločenstva alebo vnútroštátnych režimov podpory iných, ako sú režimy uvedené v prílohe VI, začleniť do svojich administratívnych a kontrolných postupov jednu alebo viac zložiek integrovaného systému. Článok 29 Informácie a kontrola 1. Komisia je pravidelne informovaná o používaní integrovaného systému. Organizuje výmeny názorov o tejto veci s členskými štátmi. 2. V súlade s článkom 37 nariadenia (ES) č. 1290/2005 a po včasnom informovaní dotknutých príslušných orgánov môžu oprávnení zástupcovia vymenovaní Komisiou vykonať: a) akékoľvek skúmanie alebo akúkoľvek kontrolu týkajúcu sa opatrení prijatých na vytvorenie a používanie integrovaného systému, b) kontrolu v špecializovaných agentúrach a podnikoch uvedených v článku 22 ods. 3. 3. Bez toho aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za uskutočňovanie a používanie integrovaného systému, môže Komisia využiť služby špecializovaných organizácií alebo osôb, aby napomohla zavedeniu, sledovaniu a využívaniu integrovaného systému, najmä aby poskytla technické rady príslušným orgánom členských štátov na ich žiadosť. KAPITOLA 5OSTATNÉ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 30 Minimálne požiadavky na prijímanie priamych platieb 1. Členské štáty neposkytnú priame platby poľnohospodárovi v jednom z týchto prípadov: a) ak celková suma priamych platieb, ktoré sú požadované alebo sa majú poskytnúť v danom kalendárnom roku, nepresahuje 250 EUR, alebo b) ak plocha poľnohospodárskeho podniku oprávnená na podporu, pre ktorú sú požadované alebo sa majú poskytnúť priame platby, nepresahuje jeden hektár. Cyprus však môže stanoviť minimálnu plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, na 0,3 ha a Malta na 0,1 ha. Na zvláštne nároky poľnohospodárskych podnikov uvedené v článku 45 ods. 1 sa však vzťahuje podmienka uvedená v písmene a). 2. Členské štáty sa môžu v zmysle druhého odseku článku 48 zmluvy objektívne a nediskriminačne rozhodnúť neposkytnúť priame platby spoločnostiam alebo podnikom, ktorých predmet činnosti neobsahuje ako jeden z hlavných bodov vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. Článok 31 Platba 1. Ak sa v tomto nariadení nestanoví inak, platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I sa príjemcom vyplatia v plnej výške. 2. Platby sa vykonávajú dvakrát ročne počas obdobia, ktoré začína 1. decembra a končí 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku. 3. Platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I sa vykonajú, až keď sa dokončia kontroly podmienok oprávnenosti na platbu, ktoré má členský štát vykonať podľa článku 22. 4. Odchylne od odseku 2 tohto článku a v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2 môže Komisia: a) stanoviť zálohy, b) oprávniť členské štáty, aby podľa rozpočtovej situácie vyplatili do 1. decembra zálohy v regiónoch, kde poľnohospodári čelia z dôvodu mimoriadnych podmienok vážnym finančným ťažkostiam: i) až do výšky 50 % platieb, alebo ii) až do výšky 80 % platieb, ak už boli zálohy stanovené. Článok 32 Doložka o obchádzaní Bez toho, aby boli dotknuté prípadné zvláštne ustanovenia v jednom alebo druhom režime podpory, sa žiadna platba neuskutoční v prospech príjemcov, u ktorých sa zistí, že umelo vytvorili podmienky požadované na poskytnutie takých platieb a získali tak výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi príslušného režimu podpory. Článok 33 Preskúmanie Režimy podpory uvedené v prílohe I sa vykonávajú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie realizované kedykoľvek vzhľadom na hospodársky vývoj a rozpočtovú situáciu. HLAVA IIIREŽIM JEDNOTNÝCH PLATIEB KAPITOLA 1 VŠEOBECNÁ IMPLEMENTÁCIA Článok 34 Platobné nároky 1. Podpora v rámci režimu jednotných platieb je poľnohospodárom k dispozícii, ak: a) sú držiteľmi platobných nárokov, ktoré získali v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003, b) získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia: i) prevodom, ii) z vnútroštátnej rezervy, iii) podľa prílohy VII, iv) podľa článku 68 ods. 4 písm. c) a článku 65 ods. 2 tretieho pododseku. 2. Na účel tejto hlavy sú poľnohospodári, ktorí sú držiteľmi platobných nárokov, poľnohospodármi, ktorým boli pridelené alebo s konečnou platnosťou prevedené platobné nároky. Článok 35 Využitie platobných nárokov na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu 1. Podpora v rámci režimu jednotných platieb sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Využité platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené. 2. „Hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ znamená: a) akúkoľvek poľnohospodársku plochu poľnohospodárskeho podniku vrátane oblastí, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (číselný znak KN ex 0602 90 41), ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo v prípade, ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, ktoré sa využívajú prevažne na poľnohospodársku činnosť. Komisia postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 tohto nariadenia stanoví podrobné pravidlá využívania na nepoľnohospodárske činnosti, ktoré majú byť povolené na hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu . b) akékoľvek plochy, ktoré boli oprávnené na podporu v roku 2007 a ktoré: i) už nespĺňajú definíciu oprávnenosti na podporu v dôsledku implementácie smernice Rady 79/409/EHS[18] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES[19], alebo ii) sú počas trvania príslušného režimu zalesnené podľa článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 alebo článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005. Hektáre musia spĺňať podmienku oprávnenosti na podporu kedykoľvek počas kalendárneho roka. Článok 36 Nahlásenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu 1. Poľnohospodár nahlási pozemky zodpovedajúce ploche, na ktorú sa viaže platobný nárok. Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť tieto pozemky poľnohospodárovi k dispozícii ku dňu stanovenému členským štátom, nie však neskôr ako v deň stanovený členským štátom ako koniec lehoty na zmenu a doplnenie žiadosti o pomoc. Prípady uznané príslušným orgánom ako vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti sú napríklad: a) úmrtie poľnohospodára, b) dlhšie trvajúca pracovná neschopnosť poľnohospodára, c) vážna prírodná katastrofa, ktorá významne zasiahla poľnohospodársku pôdu podniku, d) neočakávané zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá, e) choroba, ktorá postihne časť alebo všetky hospodárske zvieratá poľnohospodára. 2. Členské štáty môžu v riadne odôvodnených prípadoch oprávniť poľnohospodára na zmenu ním nahlásených pozemkov pod podmienkou, že dodrží počet hektárov zodpovedajúci jeho platobným nárokom a podmienky stanovené na poskytnutie jednotnej platby na príslušnú plochu. Článok 37 Úprava platobných nárokov Platobné nároky na hektár sa neupravujú, ak nie je stanovené inak. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 tohto nariadenia stanoví podrobné pravidlá na úpravu platobných nárokov, najmä v prípade častí nárokov. Článok 38 Viacnásobný nárok Plocha zodpovedajúca počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, na ktorú je podaná žiadosť o jednotnú platbu, môže byť predmetom žiadosti o akúkoľvek ďalšiu priamu platbu a akúkoľvek ďalšiu pomoc, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, pokiaľ nie stanovené inak. Článok 39 Využitie pôdy v prípade odkladu začlenenia ovocia a zeleniny Ak členský štát využije možnosť stanovenú v článku 51 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1782/2003 (ďalej len „odklad začlenenia odvetvia ovocia a zeleniny do režimu jednotných platieb“), pozemky v regiónoch dotknutých týmto rozhodnutím nesmú byť do 31. decembra 2010 oprávnené na podporu, ak sa využívajú na: a) výrobu ovocia a zeleniny, b) výrobu konzumných zemiakov a/alebo c) škôlky. V prípade odkladu začlenenia uvedeného v prvom pododseku sa členské štáty môžu rozhodnúť, že najviac na dobu troch mesiacov každý rok od 15. augusta povolia, aby sa na hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, pestovali vedľajšie plodiny. Na žiadosť členského štátu sa však tento dátum môže zmeniť postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 pre regióny, v ktorých sa obilniny vzhľadom na klimatické podmienky bežne zberajú skôr. Článok 40 Využívanie pôdy na výrobu konope 1. Plochy používané na výrobu konope sú oprávnené na podporu, len ak majú používané odrody obsah tetrahydrokanabinolu, ktorý nepresahuje 0,2 %. Členské štáty zriadia systém, ktorý umožňuje overiť obsah tetrahydrokanabinolu v plodinách pestovaných najmenej na 30 % plôch osiatych konope. Ak však členský štát zavedie systém predchádzajúceho schválenia pre uvedené pestovanie, minimum predstavuje 20 %. 2. V súlade s postupom v článku 128 ods. 2 poskytnutie platby závisí od použitia certifikovaných osív určitých odrôd. Článok 41 Strop 1. Pre žiaden členský štát nemôže byť celková hodnota všetkých platobných nárokov vyššia ako vnútroštátny strop uvedený v prílohe VIII. V prípade pridelenia platobných nárokov pestovateľom vína a po zohľadnení najnovších údajov, ktoré poskytli členské štáty podľa [článku 4a a článku 92 ods. 6] nariadenia (ES) č. [ nariadenie o víne ], Komisia upraví vnútroštátne stropy uvedené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 tohto nariadenia. Do 1. decembra roka pred upravením vnútroštátnych stropov oznámia členské štáty Komisii regionálny priemer hodnoty nárokov uvedený v bode B prílohy VII k tomuto nariadeniu. 2. Členský štát v prípade potreby použije na hodnotu nárokov lineárne zníženie, aby zabezpečil dodržanie svojho vnútroštátneho stropu. Článok 42 Vnútroštátna rezerva 1. Členské štáty zriadia vnútroštátnu rezervu, ktorá obsahuje rozdiel medzi stropom stanoveným v prílohe VIII a celkovou hodnotou všetkých pridelených platobných nárokov. 2. Členské štáty môžu prednostne a na základe objektívnych kritérií používať vnútroštátnu rezervu na poskytovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť, a takým spôsobom, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže. 3. Členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 68 ods. 1 písm. c), môžu použiť vnútroštátnu rezervu, aby stanovili podľa objektívnych kritérií a takým spôsobom, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, platobné nároky pre poľnohospodárov v oblastiach podliehajúcich programom reštrukturalizácie a/alebo rozvoja, ktoré sa týkajú tej či onej formy verejnej intervencie, s cieľom zabrániť opusteniu poľnohospodárskej pôdy a/alebo vyrovnať zvláštne nevýhody, ktorým musia čeliť poľnohospodári v týchto oblastiach. 4. Členské štáty môžu pri uplatňovaní tohto článku zvýšiť jednotkovú hodnotu a/alebo počet nárokov pridelených poľnohospodárom. Článok 43 Nevyužité nároky na platbu Akýkoľvek platobný nárok, ktorý nebol využitý počas obdobia 2 rokov, sa prevedie do vnútroštátnej rezervy, okrem prípadu vyššej moci a mimoriadnych okolností v zmysle článku 36 ods. 1. Článok 44 Prevod platobných nárokov 1. Platobné nároky sa môžu previesť len na poľnohospodárov z rovnakého členského štátu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva. I v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva sa však môžu platobné nároky využiť len v členskom štáte, kde boli zavedené. Členský štát môže rozhodnúť, že sa platobné nároky môžu previesť alebo využiť len v rámci jedného a toho istého regiónu. 2. Prevody platobných nárokov s pôdou alebo bez pôdy sa môžu vykonávať prostredníctvom predaja alebo akýmkoľvek iným konečným prevodom. Naopak, prenájom alebo podobné typy transakcií sú povolené len pod podmienkou, že prevod platobných nárokov je spojený s prevodom rovnakého počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu. 3. V prípade predaja platobných nárokov s pôdou alebo bez pôdy môžu členské štáty v súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva rozhodnúť, že sa časť predaných platobných nárokov prevedie späť do vnútroštátnej rezervy, alebo že sa ich jednotková hodnota bude krátiť v prospech vnútroštátnej rezervy podľa kritérií, ktoré stanoví Komisia v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2 Článok 45 Podmienky pre zvláštne nároky 1. Ak sa nestanoví inak, platobné nároky stanovené podľa hlavy III kapitoly 3 oddielu 2 a článku 71m nariadenia (ES) č. 1782/2003, ďalej len „zvláštne nároky“, podliehajú podmienkam uvedeným v odsekoch 2 a 3 tohto článku. 2. Odchylne od článku 35 ods. 1 oprávňuje členský štát poľnohospodára so zvláštnymi nárokmi na odchýlku od požiadavky využiť nároky na zodpovedajúci počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ak udržiava aspoň 50 % poľnohospodárskej činnosti vykonávanej v kalendárnych rokoch 2000, 2001 a 2002, vyjadrenej v dobytočných jednotkách (LU). Podmienka uvedená v prvom pododseku sa neuplatňuje na Maltu. Zvláštne nároky sa nemenia. 3. V prípade prevodu zvláštnych nárokov nevyužíva príjemca nárok na výnimku uvedenú v odseku 2, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva. Článok 46 Revízia platobných nárokov V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť najneskôr do 1. augusta 2009 a v súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva, že od roku 2010 prejdú k zblíženiu hodnoty platobných nárokov stanovenej v hlave III kapitolách I až IV nariadenia (ES) č. 1782/2003. Na tento účel môžu platobné nároky podliehať postupným úpravám na základe najmenej troch vopred stanovených ročných krokov a podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok. Zníženie hodnoty akéhokoľvek platobného nároku nesmie byť v žiadnom z týchto ročných krokov vyššie ako 50 % rozdielu medzi jeho začiatočnou hodnotou a hodnotou uplatniteľnou pri vykonaní posledného ročného kroku. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať predchádzajúce pododseky na vhodnej geografickej úrovni, ktorá sa určí podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok, akými sú ich inštitucionálna a administratívna štruktúra a/alebo regionálny poľnohospodársky potenciál. KAPITOLA 2REGIONÁLNA A ČIASTOČNÁ IMPLEMENTÁCIA Oddiel 1Regionálna implementácia ČLÁNOK 47 Pridelenie stropu uvedeného v článku 41 na regionálnej úrovni 1. Členský štát, ktorý zaviedol režim jednotných platieb v súlade s hlavou III kapitolami 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa môže najneskôr do 1. augusta 2009 rozhodnúť uplatňovať od roku 2010 režim jednotných platieb na regionálnej úrovni za podmienok stanovených v tomto oddiele. 2. Členské štáty stanovia regióny podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok, akými je ich inštitucionálna a administratívna štruktúra a/alebo regionálny poľnohospodársky potenciál. Členské štáty, ktoré majú menej ako tri milióny hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, sa môžu pokladať za jediný región. 3. Členské štáty rozdelia strop uvedený v článku 41 medzi regióny podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok. Článok 48 Regionalizácia režimu jednotných platieb 1. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu členské štáty rozhodnúť rozdeliť najviac 50 % regionálneho stropu stanoveného podľa článku 47 medzi všetkých poľnohospodárov, ktorých poľnohospodárske podniky sa nachádzajú v príslušnom regióne, vrátane tých, ktorí nevlastnia platobné nároky. 2. Poľnohospodári dostanú platobné nároky, ktorých jednotková hodnota sa počíta vydelením zodpovedajúcej časti regionálneho stropu stanoveného podľa článku 48 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v zmysle článku 35 ods. 2, stanoveným na regionálnej úrovni. Hodnota týchto platobných nárokov sa zvýši v prípadoch, ak poľnohospodár vlastní do 15. mája 2010 platobné nároky, ktoré sú upravené hlavou III kapitolami 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Na tento účel sa regionálna jednotková hodnota každého z jeho platobných nárokov zvýši o sumu vypočítanú na základe celkovej hodnoty platobných nárokov, ktoré vlastnil do 15. mája 2010. Tieto zvýšenia sa počítajú v rozsahu zostávajúcej časti regionálneho stropu po uplatnení odseku 1 tohto článku. 3. Počet nárokov na poľnohospodára sa rovná počtu hektárov, ktoré poľnohospodár nahlási v roku 2010 v súlade s článkom 35 ods. 2, okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností v zmysle článku 36 ods. 1. 4. Platobné nároky držané poľnohospodármi pred rozdelením uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa zrušia a nahradia novými nárokmi uvedenými v odseku 3. Článok 49 Revízia platobných nárokov 1. V riadne odôvodnených prípadoch sa členské štáty, ktoré uplatňujú článok 48 tohto nariadenia, môžu rozhodnúť najneskôr do 1. augusta 2009 a v súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva prejsť od roku 2011 na aproximáciu hodnoty platobných nárokov stanovenú v tomto oddiele alebo v hlave III kapitole 5 oddiele 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Na tento účel podriadia tieto platobné nároky postupným úpravám na základe aspoň dvoch vopred stanovených ročných krokov a podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok. 2. V riadne odôvodnených prípadoch sa členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotných platieb v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003, môžu rozhodnúť najneskôr do 1. augusta 2009 a v súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva prejsť od roku 2010 na aproximáciu hodnoty platobných nárokov stanovenú v danom oddiele podriadením týchto platobných nárokov postupným úpravám na základe aspoň troch vopred stanovených ročných krokov a podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok. Pododsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté členskými štátmi podľa článku 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003. 3. Zníženie hodnoty akéhokoľvek platobného nároku nie je v žiadnych ročných krokoch uvedených v odsekoch 1 a 2 vyššie ako 50 % rozdielu medzi jeho počiatočnou hodnotou a hodnotou uplatniteľnou pri vykonaní posledného ročného kroku. 4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať odseky 1, 2 a 3 na primeranej geografickej úrovni, ktorá sa určí podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok, akými sú ich inštitucionálna a/alebo administratívna štruktúra alebo regionálny poľnohospodársky potenciál. Článok 50 Využitie pôdy Ak členský štát, ktorý uplatňuje odklad začlenenia odvetvia ovocia a zeleniny, využil výnimku stanovenú v článku 60 nariadenia (ES) č. 1782/2003, poľnohospodári môžu v súlade s uvedeným článkom využívať pozemky nahlásené v súlade s článkom 36 tohto nariadenia na výrobu ovocia a zeleniny a konzumných zemiakov. Článok 51 Trávnaté plochy V prípade uplatňovania článku 48 môžu členské štáty podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok stanoviť do výšky regionálneho stropu alebo jeho časti rozdielne jednotkové hodnoty nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárom uvedeným v článku 48 ods. 1: a) na hektáre trávnatých plôch k dátumu stanovenému pre žiadosti o pomoc na plochu na rok 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, alebo v inom prípade b) na hektáre trvalých pasienkov k dátumu stanovenému pre žiadosti o pomoc na plochu na rok 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu. Článok 52 Podmienky týkajúce sa nárokov stanovených podľa tohto oddielu 1. Platobné nároky stanovené v súlade s týmto oddielom alebo v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa môžu prevádzať alebo používať len v rámci toho istého regiónu alebo medzi regiónmi, v ktorých sú rovnaké nároky na hektár. 2. Ak sa v tomto oddiele nestanoví inak, uplatňujú sa ostatné ustanovenia tejto hlavy. Oddiel 2Čiastočná implementácia ČLÁNOK 53 Všeobecné ustanovenia 1. Akýkoľvek členský štát, ktorý vylúčil platby na ovce a kozy a platby na hovädzie mäso z režimu jednotných platieb za podmienok článkov 67 a 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa môže do 1. augusta 2009 rozhodnúť naďalej uplatňovať režim jednotných platieb od roku 2010 za podmienok stanovených v tomto oddiele a v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 64 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, aby sa časť zložky ich vnútroštátneho stropu používala na dodatočné platby poľnohospodárom v súlade s článkom 55 ods. 1 tohto nariadenia pri nižšej sadzbe ako v prípade rozhodnutia podľa článku 64 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Ak členský štát vylúčil pri uplatňovaní článku 68 b nariadenia (ES) č. 1782/2003 niektoré platby na ovocie a zeleninu z režimu jednotných platieb, uplatňuje režim jednotných platieb za podmienky stanovenej v tomto oddiele a v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 68 b ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia. 2. Na základe výberu vykonaného každým členským štátom stanoví Komisia v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2 strop pre každú z priamych platieb uvedených v článkoch 54, 55 a 56, a to v uvedenom poradí. Tento strop sa rovná zložke každého typu priamej platby vo vnútroštátnych stropoch uvedených v článku 41, vynásobenej percentami zníženia, ktoré členské štáty použijú v súlade s článkami 54, 55, a 56. Celková výška stanovených stropov sa odpočíta od vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2. Článok 54 Platby na ovce a kozy Členské štáty si môžu ponechať až do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41, ktorá zodpovedá platbám na ovce a kozy uvedeným v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1782/2003, a vyplatia poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Táto dodatočná platba sa poskytuje poľnohospodárom, ktorí chovajú ovce a kozy, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 7 tohto nariadenia a do výšky stropu stanoveného v súlade s článkom 53 ods. 2. Článok 55 Platby na hovädzie a teľacie mäso 1. Členské štáty, ktoré si v súlade s článkom 68 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia (ES) č. 1782/2003 ponechali celú zložku alebo časť zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá prémii na dojčiace kravy uvedenej v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1782/2003, vyplatia poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Táto dodatočná platba sa poskytuje na chov dojčiacich kráv za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 8 tohto nariadenia a do výšky stropu stanoveného v súlade s článkom 53 ods. 2. 2. V rokoch 2010 a 2011 členské štáty, ktoré si v súlade s článkom 68 ods. 1, článkom 68 ods. 2 písm. a) bodom ii) alebo článkom 68 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1782/2003 ponechali celú zložku alebo časť zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá prémii za zabitie na teľatá, prémii za zabitie na zvieratá iné ako teľatá alebo zvláštnej prémii na samce zvierat, môžu vykonať dodatočnú platbu v prospech poľnohospodára. Dodatočné platby sa poskytnú pri zabití teliat, zabití dobytka iného ako sú teľatá a pri chove hovädzieho dobytka samčieho pohlavia za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 8. Dodatočná platba sa vykoná vo výške 50 % úrovne uplatňovanej podľa článku 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003 a do maximálnej výšky stanovenej v súlade s článkom 53 ods. 2 tohto nariadenia. Článok 56 Prechodné platby na ovocie a zeleninu 1. Členské štáty si ponechajú do 31. decembra 2011 až do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá rajčiakom, v súlade s rozhodnutím, ktoré prijali pri uplatňovaní článku 68b ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003. V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného v súlade s článkom 53 ods. 2 tohto nariadenia príslušný členský štát vyplatí poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Dodatočná platba sa poskytne poľnohospodárom, ktorí vyrábajú rajčiaky, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 5 tohto nariadenia. 2. Členské štáty si ponechajú v súlade s rozhodnutím, ktoré prijali pri uplatňovaní článku 68 b ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003: a) do 31. decembra 2010 až do 100 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovocným a zeleninovým plodinám iným ako jednoročné plodiny, uvedené v treťom pododseku tohto odseku, a b) od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 až do 75 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovocným a zeleninovým plodinám iným ako jednoročné plodiny, uvedené v treťom pododseku tohto odseku. V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného v súlade s článkom 53 ods. 2 príslušný členský štát vyplatí poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Dodatočná platba sa poskytne poľnohospodárom, ktorí vyrábajú jeden alebo viac nasledujúcich druhov ovocia a zeleniny, ktoré určí príslušný členský štát, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 5: a) čerstvé figy, b) čerstvé citrusové plody, c) stolové hrozno d) hrušky, e) broskyne a nektárinky a f) slivky odrody „d'Ente“. 3. Zložka vnútroštátnych stropov uvedená v odsekoch 1 a 2 je stanovená v prílohe IX. KAPITOLA 3 IMPLEMENTÁCIA V NOVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH, KTORÉ UPLATŇOVALI REŽIM JEDNOTNÝCH PLATIEB NA PLOCHU Článok 57 Zavedenie režimu jednotných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotných platieb na plochu 1. Pokiaľ sa v tejto kapitole neustanovuje inak, ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na nové členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotných platieb na plochu stanovený v hlave V kapitole 2. Články 42 a 45 a oddiel 1 kapitoly 2 sa neuplatňujú. 2. Ktorýkoľvek nový členský štát, ktorý uplatňoval režim jednotných platieb na plochu, prijme rozhodnutia uvedené v článku 53 ods. 1 a článku 58 ods. 1 do 1. augusta roku, ktorý predchádza roku, v ktorom tento nový členský štát prvý raz uplatní režim jednotných platieb. 3. Každý nový členský štát, ktorý uplatňoval režim jednotných platieb na plochu, môže stanoviť, že okrem podmienok oprávnenosti na podporu uvedených v článku 35 ods. 2 sa pod pojmom „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu,“ rozumie akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa k 30. júnu 2003 udržiavala v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa v tom čase využívala na produkciu alebo nie. Článok 58 Žiadosť o podporu 1. Poľnohospodári požiadajú o podporu v rámci režimu jednotných platieb do termínu, ktorý určia nové členské štáty, ale najneskôr do 15. mája. 2. Okrem prípadu vyššej moci a mimoriadnych okolností v zmysle článku 36 ods. 1 sa poľnohospodárom nepridelia žiadne nároky, ak nepožiadajú o režim jednotných platieb do 15. mája prvého roka uplatňovania režimu jednotných platieb. Článok 59 Vnútroštátna rezerva 1. Každý nový členský štát uskutoční lineárne percentuálne zníženie svojho vnútroštátneho stropu s cieľom vytvoriť vnútroštátnu rezervu. 2. Nové členské štáty využívajú vnútroštátnu rezervu na to, aby podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, prideľovali nároky na platby poľnohospodárom, ktorí sa nachádzajú v osobitnej situácii, ktorú Komisia definuje v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. 3. V priebehu prvého roka uplatňovania režimu jednotných platieb môžu nové členské štáty využívať vnútroštátnu rezervu na to, aby podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, prideľovali nároky na platby poľnohospodárom, ktorí sa v dôsledku prechodu na režim jednotných platieb nachádzajú v osobitnej situácii. 4. Nové členské štáty môžu využívať vnútroštátnu rezervu na poskytovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí začali poľnohospodársku činnosť po 1. januári 2007, ale v roku 2007 nedostali žiadnu priamu platbu, podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže. 5. Nové členské štáty môžu využívať vnútroštátnu rezervu na to, aby podľa objektívnych kritérií a spôsobom, ktorým zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránia narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, prideľovali nároky poľnohospodárom v oblastiach podliehajúcich programom reštrukturalizácie a/alebo rozvoja, ktoré sa týkajú tej či onej formy verejnej intervencie, s cieľom zabrániť opusteniu poľnohospodárskej pôdy a/alebo vyrovnať zvláštne nevýhody, ktorým musia čeliť poľnohospodári v týchto oblastiach. 6. Na účely uplatňovania odsekov 2 až 5 môžu nové členské štáty zvýšiť jednotkovú hodnotu platobných nárokov, ktoré prislúchajú príslušnému poľnohospodárovi, do maximálnej výšky 5 000 EUR a/alebo môžu prideliť nové platobné nároky príslušnému poľnohospodárovi. 7. Nové členské štáty uskutočnia lineárne zníženie nárokov v prípade, ak ich vnútroštátna rezerva nie je dostatočná. Článok 60 Vnútroštátny strop uvedený v článku 41 1. Nové členské štáty môžu uplatňovať režim jednotných platieb na regionálnej úrovni. 2. Nové členské štáty stanovia regióny podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií. 3. V náležitých prípadoch rozdelí každý nový členský štát svoj vnútroštátny strop uvedený v článku 41, po znížení uvedenom v článku 59, medzi regióny podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií. Článok 61 Prideľovanie platobných nárokov 1. Všetci poľnohospodári dostanú nároky, ktorých jednotková hodnota sa vypočíta vydelením stropu uvedeného v článku 41 počtom platobných nárokov stanoveným na vnútroštátnej úrovni v súlade s odsekom 2 tohto článku. 2. Počet nárokov na poľnohospodára sa rovná počtu hektárov, ktoré poľnohospodár nahlási v súlade s článkom 36 ods. 1 za prvý rok uplatňovania režimu jednotných platieb, okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností v zmysle článku 36 ods. 1. 3 . Nové členské štáty sa odchylne od odseku 2 môžu rozhodnúť, že sa počet nárokov na poľnohospodára rovná trojročnému priemernému počtu všetkých hektárov, ktoré v rokoch 2005, 2006 a 2007 oprávňovali na jednotnú platbu na plochu, okrem prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností v zmysle článku 36 ods. 1. Článok 62 Trávnaté plochy Nové členské štáty môžu tiež podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií stanoviť v rozsahu regionálneho stropu alebo jeho časti rozdielne jednotkové hodnoty nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárom uvedeným v článku 61 ods. 1: a) na hektáre trávnatých plôch určené 30. júna 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, alebo v inom prípade, b) na hektáre trvalých pasienkov určené 30. júna 2008 a na akékoľvek ďalšie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu. Článok 63 Podmienky týkajúce sa nárokov 1. Nároky stanovené v súlade s touto kapitolou sa môžu previesť len v rámci toho istého regiónu, alebo medzi regiónmi, v ktorých sú nároky na hektár rovnaké. 2. Nové členské štáty sa môžu najneskôr do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku uplatňovania režimu jednotných platieb, a v súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva rozhodnúť, že nároky pridelené v súlade s touto kapitolou podliehajú na zblíženie hodnoty platobných nárokov postupným úpravám podľa vopred určených krokov a objektívnych a nediskriminačných kritérií. 3. Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ktoré sú uvedené v článku 36 ods. 1, môže poľnohospodár previesť svoje platobné nároky bez pôdy až po tom, keď využije v zmysle článku 35 aspoň 80 % svojich platobných nárokov počas najmenej jedného kalendárneho roka, alebo po tom, keď dobrovoľne prevedie do vnútroštátnej rezervy všetky platobné nároky, ktoré nevyužil počas prvého roka uplatňovania režimu jednotných platieb. KAPITOLA 4INTEGRÁCIA VIAZANÝCH PLATIEBDO REŽIMU JEDNOTNÝCH PLATIEB Článok 64 Integrácia viazanej podpory do režimu jednotných platieb Členské štáty integrujú od roku 2010 podporu dostupnú v rámci režimov viazanej podpory uvedených v prílohe X bodoch I, II, a III do režimu jednotných platieb v súlade s pravidlami stanovenými v tejto kapitole. Článok 65 Integrácia viazanej podpory vylúčenej z režimu jednotných platieb 1. Sumy uvedené v prílohe XI, ktoré boli k dispozícii pre viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe X bode I, rozdelia členské štáty medzi poľnohospodárov v príslušných odvetviach v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, predovšetkým so zreteľom na podporu, ktorú títo poľnohospodári priamo alebo nepriamo dostali v rámci príslušných režimov podpory počas jedného alebo viacerých rokov obdobia 2005 až 2008. 2. Členské štáty zvýšia hodnotu platobných nárokov, ktoré prislúchajú príslušným poľnohospodárom, na základe súm vyplývajúcich z uplatňovania odseku 1. Hodnota zvýšenia na platobný nárok na poľnohospodára sa počíta vydelením sumy uvedenej v predchádzajúcom pododseku počtom platobných nárokov každého príslušného poľnohospodára. Ak však poľnohospodárovi v príslušnom odvetví neprislúcha žiadny platobný nárok, pridelia sa mu platobné nároky, ktorých: a) počet sa rovná počtu hektárov, ktoré nahlási v súlade s článkom 36 ods. 1 v súvislosti s rokom integrácie režimu viazanej podpory do režimu jednotných platieb, b) hodnota sa stanoví vydelením sumy uvedenej v prvom pododseku počtom stanoveným v súlade s písmenom a). Článok 66 Integrácia viazanej podpory čiastočne vylúčenej z režimu jednotných platieb Sumy, ktoré boli k dispozícii pre viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe X bode II, rozdelia členské štáty medzi poľnohospodárov v príslušných odvetviach v pomere k podpore, ktorú títo poľnohospodári dostali v rámci príslušných režimov podpory počas obdobia rokov 2000 až 2002. Členské štáty si však môžu podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií zvoliť novšie reprezentatívne obdobie. Členské štáty zvýšia hodnotu platobných nárokov príslušných poľnohospodárov alebo pridelia platobné nároky v súlade s ustanoveniami článku 65 ods. 2. Článok 67 Nepovinná integrácia viazanej podpory čiastočne vylúčenej z režimu jednotných platieb Ak členský štát neprijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku ods. 1 článku 53, sumy, ktoré boli k dispozícii pre viazanú podporu v rámci režimov uvedených v prílohe X bode III, sa začlenia do režimu jednotných platieb v súlade s ustanoveniami v článku 66. KAPITOLA 5ZVLÁŠTNA PODPORA Článok 68 Všeobecné pravidlá 1. Členské štáty sa môžu najneskôr do 1. augusta 2009 rozhodnúť, že od roku 2010 využijú až do 10 % svojich vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 na poskytnutie podpory poľnohospodárom: a) na: (i) zvláštne druhy poľnohospodárstva, ktoré sú dôležité na ochranu alebo zlepšenie životného prostredia, (ii) zlepšenie kvality poľnohospodárskych výrobkov alebo (iii) zlepšenie odbytu poľnohospodárskych výrobkov, b) na riešenie osobitných nevýhod, ktoré majú vplyv na poľnohospodárov v odvetviach mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, ovčieho a kozieho mäsa a ryže v hospodársky alebo ekologicky citlivých oblastiach, c) v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie a/alebo rozvoja s cieľom zabrániť opusteniu pôdy a/alebo riešiť osobitné nevýhody, ktorým čelia poľnohospodári v týchto oblastiach, d) formou príspevkov na poistné na plodiny v súlade s podmienkami uvedenými v článku 69, e) vzájomné fondy pre choroby zvierat a rastlín v súlade s podmienkami uvedenými v článku 70. 2. Podporu opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) možno poskytnúť len: a) ak: (i) pokiaľ ide o zvláštne druhy poľnohospodárstva uvedené v jeho bode (i), dosahuje súlad s požiadavkami na agroenvironmentálne platby stanovené v článku 39 ods. 3 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1698/2005, (ii) pokiaľ ide o podporu na zlepšenie kvality poľnohospodárskych výrobkov uvedenú v jeho bode ii), dosahuje súlad s nariadením Rady (ES) č. 509/2006, nariadením Rady (ES) č. 510/2006, nariadením Rady (ES) č. 834/2007[20] a časťou II hlavou II kapitolou I nariadenia (ES) č. 1234/2007 a (iii) pokiaľ ide o podporu na zlepšenie odbytu poľnohospodárskych výrobkov uvedenú v jeho bode (iii), dosahuje súlad s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 5 nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 a b) len na pokrytie skutočne vynaložených dodatočných nákladov a stratených príjmov s cieľom splniť príslušný cieľ. 3. Podporu pre opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) možno poskytnúť len: a) po úplnej implementácii režimu jednotných platieb v príslušnom odvetví v súlade s článkami 54, 55 a 71, b) v rozsahu nevyhnutnom na vytvorenie stimulu na udržanie súčasných úrovní výroby. 4. Podpora v rámci opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e) sa obmedzuje na 2,5 % vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41. Členské štáty môžu stanoviť čiastkové limity na jednotlivé opatrenia. 5. Podpora opatrení uvedených: a) v odseku 1 písm. a) a d) má formu ročných dodatočných platieb, b) v odseku 1 písm. b) má formu ročných dodatočných platieb, napríklad platieb na kus dobytka alebo prémií na trávnaté plochy, c) v odseku 1 písm. c) má formu zvýšenia jednotkovej hodnoty a/alebo počtu platobných nárokov poľnohospodárov, d) v odseku 1 písm. e) má formu kompenzačných platieb uvedených v článku 70. 6. Prevod platobných nárokov so zvýšenou jednotkovou hodnotou a dodatočných platobných nárokov uvedených v odseku 5 písm. c) možno povoliť, len ak je s prevádzanými nárokmi spojený prevod zodpovedajúceho počtu hektárov. 7. Podpora opatrení uvedených v odseku 1 musí byť v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Spoločenstva. 8. Členské štáty získajú finančné prostriedky potrebné na krytie podpory uvedenej: a) v odseku 1 písm. a), b), c) a d) uskutočnením lineárneho zníženia nárokov pridelených poľnohospodárom a/alebo z vnútroštátnej rezervy, b) v odseku 1 písm. e) uskutočnením, v prípade potreby, lineárneho zníženia jednej alebo viacerých platieb, ktoré sa majú vykonať v prospech oprávnených príjemcov príslušných platieb v súlade s touto hlavou a v rozsahu uvedenom v odsekoch 1 a 3. 9. Komisia postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 stanoví podmienky poskytovania podpory uvedenej v tomto oddiele, najmä s cieľom dosiahnuť súlad s opatreniami a politikami Spoločenstva a zabrániť kumulovaniu podpory. Článok 69 Poistenie plodín 1. Členské štáty môžu poskytnúť finančné príspevky na poistenie plodín proti škodám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami. Na účel tohto článku znamená pojem „nepriaznivé poveternostné udalosti“ poveternostné podmienky, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, ako napríklad mráz, krupobitie, námraza, dážď alebo sucho, a ktoré zničia viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie príslušného poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju. 2. Finančný príspevok poskytnutý na poľnohospodára sa stanoví vo výške 60 % splatného poistného. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zvýšiť finančný príspevok na 70 % so zreteľom na poveternostnú situáciu alebo situáciu v príslušnom odvetví. Členské štáty môžu ohraničiť výšku poistného, ktoré je oprávnené na poskytnutie finančného príspevku, uplatnením primeraných stropov. 3. Krytie poistenia plodín je k dispozícii, len ak nepriaznivú poveternostnú udalosť oficiálne uznal ako takú príslušný orgán príslušného členského štátu. 4. Platby poistného kompenzujú maximálne všetky náklady na náhradu škôd uvedených v odseku 1 a nevyžadujú ani nešpecifikujú druh ani množstvo budúcej produkcie. 5. Akýkoľvek finančný príspevok sa platí priamo príslušnému poľnohospodárovi. 6. Výdavky členských štátov za poskytnutie finančných príspevkov spolufinancuje Spoločenstvo z finančných prostriedkov uvedených v článku 68 ods. 1 v rozsahu 40 % oprávnených súm poistného stanovených v súlade s odsekom 2 tohto článku. Prvý pododsek nemá vplyv na právomoci členských štátov kryť ich podiel na financovaní finančných príspevkov v plnej výške alebo čiastočne prostredníctvom povinných systémov kolektívnej zodpovednosti v príslušných odvetviach. 7. Finančný príspevok nepredstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu poisťovacích služieb. Finančný príspevok sa neobmedzuje na poistenie poskytované jednou poisťovňou alebo skupinou poisťovní, ani nie je podmienený tým, že poistná zmluva sa má dojednať so spoločnosťou, ktorá je zriadená v príslušnom členskom štáte. Článok 70 Vzájomné fondy pre choroby zvierat a rastlín 1. Členské štáty môžu zabezpečiť, aby sa finančná náhrada vyplatila poľnohospodárom za hospodárske škody spôsobené vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín formou finančných príspevkov do vzájomných fondov. 2. Na účely tohto článku: a) „vzájomný fond“ je systém akreditovaný členským štátom v súlade s vnútroštátnym právom pre poľnohospodárov, členov fondu, na ich vzájomné poistenie proti hospodárskym škodám spôsobeným vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, pričom sa im v prípade potreby vyplatí finančná náhrada, b) „hospodárske škody“ sú dodatočné náklady, ktoré poľnohospodár musel vynaložiť v dôsledku ním prijatých mimoriadnych opatrení s cieľom znížiť zásobovanie príslušného trhu alebo akúkoľvek výraznú stratu produkcie. Náklady, za ktoré sa môže poskytnúť náhrada v súlade s ďalšími ustanoveniami Spoločenstva, a náklady vyplývajúce z uplatňovania akýchkoľvek iných zdravotných a veterinárnych alebo fytosanitárnych opatrení sa nepovažujú za hospodárske škody. 3. Vzájomné fondy vyplácajú finančnú náhradu priamo členom fondu postihnutým hospodárskymi škodami. Zdroje finančnej náhrady vyplácanej vzájomnými fondmi pochádzajú z: a) základného kapitálu, ktorý do fondu vložili členovia fondu, a/alebo b) úverov, ktoré fondy prijali za komerčných podmienok. Do začiatočného základného kapitálu nesmú prispievať verejné fondy. 4. Finančné príspevky uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať na: a) administratívne náklady na zriadenie vzájomného fondu, rozložené maximálne na tri roky, b) splatenie kapitálu a úrokov z komerčných úverov prijatých vzájomným fondom na účel vyplatenia finančnej náhrady poľnohospodárom, c) sumy vyplatené vzájomným fondom z jeho kmeňového kapitálu ako finančná náhrada poľnohospodárom. Minimálne a maximálne trvanie komerčných úverov oprávnených na finančný príspevok stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Ak fond vyplatí finančnú náhradu v súlade s písmenom c) prvého pododseku, verejný finančný príspevok si zachováva rovnaký rytmus, ako príspevok naplánovaný pre komerčný úver s minimálnou dĺžkou trvania. 5. Žiadny finančný príspevok nepresahuje 60 % nákladov uvedených v odseku 4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zvýšiť svoj finančný príspevok na 70 % so zreteľom na situáciu príslušného odvetvia. Náklady, ktoré nie sú kryté finančnými príspevkami, znášajú členovia fondu. Členské štáty môžu obmedziť náklady, ktoré sú oprávnené na finančný príspevok, uplatnením: a) stropov na každý fond, b) primeraných stropov na jednotku. 6. Výdavky členských štátov na finančné príspevky spolufinancuje Spoločenstvo z finančných prostriedkov uvedených v článku 68 ods. 1 v pomere 40 % zo súm oprávnených podľa odseku 4. Prvý pododsek nemá vplyv na právomoci členských štátov kryť ich podiel na financovaní finančných príspevkov v plnej výške alebo čiastočne prostredníctvom povinných systémov kolektívnej zodpovednosti v príslušných odvetviach. 7. Členské štáty stanovia pravidlá zriaďovania a správy vzájomných fondov, najmä pravidlá poskytovania kompenzačných platieb poľnohospodárom v prípade krízy alebo pravidlá spravovania a kontroly týchto pravidiel. 8. Členské štáty predložia Komisii výročnú správu o vykonávaní tohto článku. Formu, obsah, harmonogram a lehoty tejto správy stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. HLAVA IVĎALŠIE SCHÉMY POMOCI KAPITOLA 1 SCHÉMY POMOCI SPOLOČENSTVA Oddiel 1Zvláštna platba na plodiny za ryžu ČLÁNOK 71 Rozsah pôsobnosti Na roky 2009, 2010 a 2011 sa poskytne pomoc poľnohospodárom, ktorí vyrábajú ryžu s číselným znakom KN 1006 10, za podmienok stanovených v tomto oddiele. Článok 72 Podmienky a výška pomoci 1. Pomoc sa poskytuje na hektár pôdy osiatej ryžou, kde sa plodina pestuje aspoň do začiatku kvetu v bežných rastových podmienkach. Pre plodiny pestované na plochách, ktoré sú celkom osiate a obrábané v súlade s miestnymi normami, ale ktoré nedosahujú štádium kvetu z dôvodu výnimočných poveternostných podmienok uznaných príslušným členským štátom, však možno naďalej poskytovať pomoc pod podmienkou, že príslušné plochy nie sú vyčlenené na iné využitie do uvedeného štádia rastu. 2. Výška pomoci je stanovená podľa výnosov v príslušných členských štátoch takto: EUR/ha | 2009 | Roky 2010 a 2011 | Bulharsko | 345,255 | 172,627 | Grécko | 561,00 | 280,5 | Španielsko | 476,25 | 238,125 | Francúzsko | 411,75 | 205,875 | Taliansko | 453,00 | 226,5 | Maďarsko | 232,50 | 116,25 | Portugalsko | 453,75 | 226,875 | Rumunsko | 126,075 | 63,037 | Článok 73 Plochy Týmto sa pre každý produkujúci členský štát určuje vnútroštátna základná plocha. Pre Francúzsko sa však určujú dve základné plochy. Základné plochy sú takéto: - Bulharsko: 4 166 ha, - Grécko: 20 333 ha, - Španielsko: 104 973 ha, - Francúzsko: 19 050 ha, - Taliansko: 219 588 ha, - Maďarsko: 3 222 ha, - Portugalsko: 24 667 ha, - Rumunsko: 500 ha. Členský štát môže podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií rozdeliť svoju základnú plochu alebo plochy na základné čiastkové plochy. Článok 74 Prekročenie plôch 1. Ak v členskom štáte plocha, na ktorej sa pestuje ryža, počas daného roku prekročí základnú plochu uvedenú v článku 73, plocha na poľnohospodára, na ktorú sa žiada pomoc, sa v danom roku pomerne znižuje. 2. Ak členský štát rozdelí svoju základnú plochu na základné čiastkové plochy, použije sa zníženie stanovené v odseku 1 len na poľnohospodárov na základných čiastkových plochách, kde sú limity prekročené. Také zníženie sa použije vtedy, ak v príslušnom členskom štáte boli plochy nachádzajúce sa v základných čiastkových plochách, kde sa nedosiahli stanovené limity, znovu rozdelené medzi základné čiastkové plochy, v ktorých boli tieto limity prekročené. Oddiel 2Pomoc na zemiaky na výrobu škrobu ČLÁNOK 75 Výška pomoci Stanovuje sa pomoc pre poľnohospodárov, ktorí produkujú zemiaky určené na výrobu škrobu. Výška pomoci sa vzťahuje na množstvo zemiakov, ktoré je potrebné na výrobu jednej tony škrobu. Predstavuje: a) 66,32 EUR za hospodárske roky 2009/2010 a 2010/2011, b) 33,16 EUR za hospodárske roky 2011/2012 a 2012/2013. Táto cena sa upravuje podľa obsahu škrobu v zemiakoch. Článok 76 Podmienky Podpora sa vyplatí výhradne na množstvo zemiakov, na ktoré sa vzťahuje pestovateľská zmluva medzi výrobcom zemiakov a podnikom vyrábajúcim zemiaky na výrobu škrobu v rozsahu kvóty pridelenej uvedenému podniku v súlade s ustanoveniami článku 84a ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007[21]. Oddiel 3Zvláštna platba na plodiny za bavlnu ČLÁNOK 77 Rozsah pôsobnosti Pomoc sa poskytuje poľnohospodárom produkujúcim bavlnu s číselným znakom KN 5201 00 za podmienok stanovených v tomto oddiele. Článok 78 Podmienky 1. Pomoc sa poskytuje na hektár oprávnenej plochy, na ktorej sa pestuje bavlna. Na túto plochu vzniká nárok, ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, ak je osiata schválenými odrodami a skutočne zozbieraná za bežných podmienok pestovania. Pomoc uvedená v článku 77 sa vypláca pre bavlnu náležitej a primeranej predajnej kvality. 2. Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s presnými pravidlami a podmienkami prijatými v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Článok 79 Základné plochy a výška pomoci 1. Vnútroštátne základné plochy sa stanovujú takto: - Bulharsko: 10 237 ha, - Grécko: 370 000 ha, - Španielsko: 70 000 ha, - Portugalsko: 360 ha. 2. Výška pomoci na oprávnený hektár je pre: - Bulharsko: 263 EUR, - Grécko: 594 EUR na 300 000 hektárov a 342,85 EUR na zvyšných 70 000 hektárov, - Španielsko: 1 039 EUR, - Portugalsko: 556 EUR. 3. V prípade, že oprávnená plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna, prevyšuje základnú plochu ustanovenú v odseku 1, pomoc, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 2, sa zníži úmerne k prekročeniu základnej plochy. V prípade Grécka sa však úmerné zníženie uplatní v závislosti od výšky pomoci určenej na časť vnútroštátnej základnej plochy, ktorú tvorí 70 000 hektárov, aby sa zachovala celková suma 202,2 milióna EUR. 4. Presné pravidlá vykonávania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Článok 80 Schválené medziodvetvové organizácie 1. Na účel tohto oddielu „schválená medziodvetvová organizácia“ je právnická osoba, ktorú tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jeden čistič bavlny a ktorá vykonáva tieto činnosti: - napomáha lepšie koordinovať spôsob uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu, - vypracúva štandardné vzorové zmluvy, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva, - produkciu zameriava na produkty, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a požiadavkám spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa, - aktualizuje metódy a prostriedky na zlepšenie kvality produktu, - vyvíja marketingové stratégie na podporu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality. 2. Členský štát, na ktorého území sídlia čističi bavlny, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré dodržiavajú kritériá schválené v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Článok 81 Vyplácanie finančnej pomoci 1. Poľnohospodárom sa pomoc na hektár, na ktorý možno poskytnúť pomoc, poskytuje podľa článku 79. 2. Poľnohospodárom, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa poskytne pomoc na hektár, na ktorý možno poskytnúť pomoc, v rámci základnej plochy stanovenej v článku 79 ods. 1, zvýšená o 3 eurá. Oddiel 4POMOC PRE VÝROBCOV CUKROVEJ REPY A TRSTINY ČLÁNOK 82 Rozsah pôsobnosti 1. V členských štátoch, ktoré poskytli reštrukturalizačnú pomoc stanovenú v článku 3 nariadenia (ES) č. 320/2006 pre najmenej 50 % kvóty na cukor stanovenej 20. februára 2006 v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 318/2006[22], sa pomoc Spoločenstva poskytuje pestovateľom cukrovej repy a trstiny. 2. Pomoc sa poskytuje maximálne počas piatich po sebe nasledujúcich rokov od hospodárskeho roku, v ktorom bola dosiahnutá 50 % hranica uvedená v odseku 1, avšak najneskôr do hospodárskeho roku 2013/2014. Článok 83 Podmienky Táto pomoc sa poskytuje na množstvo cukru podliehajúceho kvóte získaného z cukrovej repy alebo trstiny dodanej podľa zmlúv uzatvorených v súlade s článkom 50 nariadenia (ES) č. 1234/2007. Článok 84 Výška pomoci Pomoc sa vyjadruje na tonu bieleho cukru štandardnej kvality. Výška pomoci sa rovná polovici sumy získanej vydelením sumy stropu, ktorá je uvedená v prílohe XII k tomuto nariadeniu pre dotknutý členský štát v príslušnom roku, celkovou kvótou na cukor a inulínový sirup, ktorá bola stanovená 20. februára 2006 v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 318/2006. Články 110 a 120 tohto nariadenia sa neuplatňujú na pomoc pre výrobcov cukrovej repy a trstiny. Oddiel 5Prechodné platby na ovocie a zeleninu ČLÁNOK 85 Prechodná pomoc na plochu 1. Ak sa uplatňuje článok 56 ods. 1 alebo článok 117 ods. 1, poľnohospodárom pestujúcim rajčiaky, ktoré sa dodávajú na spracovanie, sa za podmienok stanovených v tomto oddiele môže počas obdobia uvedeného v týchto ustanoveniach poskytnúť prechodná pomoc na plochu. 2. Ak sa uplatňuje článok 56 ods. 2 alebo článok 117 ods. 2, poľnohospodárom produkujúcim jeden alebo viac druhov ovocia a zeleniny uvedených v treťom pododseku článku 56 ods. 2 na základe rozhodnutia príslušného členského štátu, ktoré sa dodávajú na spracovanie, sa za podmienok stanovených v tomto oddiele môže počas obdobia uvedeného v týchto ustanoveniach poskytnúť prechodná pomoc na plochu. Článok 86 Výška pomoci a oprávnenosť na poskytovanie pomoci 1. Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných podmienok stanovia výšku pomoci na hektár, na ktorom sa pestujú rajčiaky a všetky druhy ovocia a zeleniny uvedené v treťom pododseku článku 56 ods. 2. 2. Celková výška platieb v žiadnom prípade neprekročí strop určený v súlade s článkom 53 ods. 2 alebo s článkom 117. 3. Pomoc sa poskytuje len na plochy, na ktorých produkciu sa vzťahuje zmluva na spracovanie na jeden z výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 1234/2007. 4. Členské štáty môžu poskytnutie pomoci Spoločenstva podriadiť ďalším objektívnym a nediskriminačným kritériám, vrátane podmienky, aby poľnohospodári boli členmi organizácie výrobcov alebo skupiny výrobcov uznaných podľa článku 125b, respektíve článku 125d nariadenia (ES) č. 1234/2007. Oddiel 6Prechodná platba na drobné bobuľové ovocie ČLÁNOK 87 Platba na drobné bobuľové ovocie 1. Na jahody s číselným znakom KN 0810 10 00 a maliny s číselným znakom KN 0810 20 10, ktoré sa dodávajú na spracovanie, sa počas obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2012, uplatní prechodná pomoc na plochu. 2. Pomoc sa poskytuje len na plochy, na ktorých produkciu sa vzťahuje zmluva na spracovanie na jeden z výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 1234/2007. 3. Vyplácaná pomoc Spoločenstva je 230 EUR/ha. 4. Členské štáty môžu navyše k pomoci Spoločenstva poskytovať vnútroštátnu pomoc. Celková výška pomoci Spoločenstva a vnútroštátnej pomoci neprekročí 400 EUR/ha. 5. Pomoc sa vypláca výlučne vzhľadom na maximálne vnútroštátne zaručené plochy pridelené členským štátom takto: Členský štát | Vnútroštátna zaručená plocha (v hektároch) | Bulharsko | 2 400 | Maďarsko | 1 700 | Lotyšsko | 400 | Litva | 600 | Poľsko | 48 000 | Ak plocha, na ktorú možno poskytnúť pomoc v danom členskom štáte a v danom roku, prekročí maximálnu vnútroštátnu zaručenú plochu, výška pomoci uvedená v odseku 3 sa zníži úmerne k prekročeniu maximálnej vnútroštátnej zaručenej plochy. 6. Články 110 a 120 sa nevzťahujú na vnútroštátnu prechodnú platbu na mäkké ovocie. Oddiel 7Prémie na ovce a kozy ČLÁNOK 88 Rozsah pôsobnosti V prípade uplatnenia článku 54 poskytujú členské štáty na ročnom základe prémie alebo dodatočné platby poľnohospodárom, ktorí chovajú ovce a kozy, za podmienok stanovených v tomto oddiele, pokiaľ nie je stanovené inak. Článok 89 Vymedzenie pojmov Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto definície: a) „bahnica“ je každá samica druhov oviec, ktorá už aspoň raz rodila alebo dosiahla vek najmenej jedného roka, b) „koza“ je každá samica druhov kôz, ktorá už aspoň raz rodila alebo dosiahla vek najmenej jedného roku. Článok 90 Prémie na bahnice a kozy 1. Poľnohospodárovi, ktorý chová vo svojom poľnohospodárskom podniku bahnice, sa môže na základe žiadosti poskytnúť prémia na chov bahníc (ďalej len „prémia na bahnice“). 2. Poľnohospodárovi, ktorý chová vo svojom poľnohospodárskom podniku kozy, sa môže na základe žiadosti poskytnúť prémia na chov kôz (ďalej len „prémia na kozy“). Táto prémia sa poskytuje poľnohospodárom vo vybraných oblastiach, v ktorých produkcia spĺňa tieto dve kritériá: a) chov kôz je zameraný najmä na produkciu kozieho mäsa, b) metódy chovu kôz a oviec sú podobné. Zoznam týchto oblastí sa stanoví postupom podľa článku 128 ods. 2. 3. Prémie na bahnice a prémie na kozy sa poskytujú v rozsahu individuálnych stropov formou ročnej platby na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu, na kalendárny rok a na poľnohospodára. Minimálny počet zvierat, pre ktorý sa podáva žiadosť o prémiu, stanoví členský štát. Toto minimum musí byť najmenej 10 a najviac 50. 4. Výška prémie na bahnicu predstavuje 21 EUR. Pre poľnohospodárov, ktorí dodávajú na trh ovčie mlieko alebo výrobky z ovčieho mlieka, však výška prémie na bahnicu predstavuje 6,80 EUR. 5. Výška prémie na kozu predstavuje 6,80 EUR. Článok 91 Dodatková prémia 1. Dodatková prémia sa vypláca poľnohospodárom v oblastiach, v ktorých chov oviec a kôz predstavuje tradičnú činnosť alebo významne prispieva k hospodárstvu na vidieku. Tieto oblasti určujú členské štáty. V každom prípade sa dodatková prémia poskytuje len poľnohospodárovi, ktorého poľnohospodársky podnik využíva najmenej 50 % svojej plochy využívanej na poľnohospodárske účely v znevýhodnených oblastiach vymedzených nariadením (ES) č. 1257/1999. 2. Dodatková prémia sa poskytuje tiež poľnohospodárovi, ktorý vykonáva sezónny presun zvierat na iné pasienky, a to za predpokladu, že: a) najmenej 90 % zvierat, pre ktoré sa podala žiadosť o prémiu, sa pasie najmenej 90 po sebe idúcich dní v oblasti, na ktorú možno poskytnúť pomoc podľa odseku 1, a b) poľnohospodársky podnik leží v presne vymedzenej zemepisnej oblasti, pre ktorú členský štát stanovil, že sezónny presun zvierat na iné pasienky je tradičnou metódou chovu oviec a/alebo kôz a že tento presun zvierat je nevyhnutný z dôvodu nedostatku krmovín v čase, keď sa presun uskutočňuje. 3. Výška dodatkovej prémie je stanovená na 7 EUR na bahnicu a na kozu. Dodatková prémia sa poskytuje za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené na poskytovanie prémie na bahnice a prémie na kozy. Článok 92 Spoločné pravidlá týkajúce sa prémií 1. Prémie sa vyplácajú oprávneným poľnohospodárom na základe počtu bahníc a/alebo kôz, ktoré chovajú v svojom poľnohospodárskom podniku počas minimálnej lehoty, ktorá sa má stanoviť v súlade s postupom podľa článku 128 ods. 2. 2. Prémie sa poskytnú len na zvieratá, ktoré sú riadne označené a evidované v súlade s nariadením (ES) č. 21/2004. Článok 93 Individuálne obmedzenia 1. Od 1. januára 2009 sa individuálny strop na každého poľnohospodára uvedeného v článku 90 ods. 3 rovná počtu nárokov na prémiu, ktoré mu prislúchali 31. decembra 2008 podľa príslušných pravidiel Spoločenstva. 2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že súčet nárokov na prémiu na ich území nepresiahne vnútroštátne stropy stanovené v odseku 4 a že sa zachovajú vnútroštátne rezervy uvedené v článku 96. Po skončení obdobia uplatňovania režimu jednotných platieb na plochu podľa článku 111 a ak sa uplatní článok 54, sa pridelenie individuálnych stropov výrobcom a vytvorenie vnútroštátnej rezervy uvedenej v článku 95 vykoná najneskôr do konca prvého roka uplatňovania režimu jednotných platieb. 3. Nároky na prémie, ktoré boli odňaté na základe opatrenia prijatého podľa odseku 2, sa zrušia. 4. Uplatňujú sa tieto stropy: Členský štát | Nároky (x 1000) | Bulharsko | 2 058,483 | Česká republika | 66,733 | Dánsko | 104 | Estónsko | 48 | Španielsko | 19 580 | Francúzsko | 7 842 | Cyprus | 472,401 | Lotyšsko | 18,437 | Litva | 17,304 | Maďarsko | 1 146 | Poľsko | 335,88 | Portugalsko | 2 690 | Rumunsko | 5 880,620 | Slovinsko | 84,909 | Slovensko | 305,756 | Fínsko | 80 | Spolu | 40 730,523 | Článok 94 Prevod nárokov na prémiu 1. Ak poľnohospodár predá alebo iným spôsobom prevedie svoj poľnohospodársky podnik, môže všetky svoje nároky na prémiu previesť na osobu, ktorá tento poľnohospodársky podnik prevezme. 2. Poľnohospodár môže taktiež celkom alebo sčasti previesť svoje nároky na iných poľnohospodárov, bez toho, aby previedol svoj poľnohospodársky podnik. V prípade prevodu nárokov bez prevodu poľnohospodárskeho podniku sa časť prevádzaných nárokov na prémiu, najviac 15 %, postúpi bez vyrovnania do vnútroštátnej rezervy členského štátu, na ktorého území sa daný poľnohospodársky podnik nachádza, aby sa mohla bezúplatne znovu rozdeliť. Členské štáty môžu nadobúdať nároky na prémiu od poľnohospodárov, ktorí dobrovoľne súhlasia s úplným alebo čiastočným prevodom svojich nárokov. V tomto prípade možno platby za nadobudnutie týchto nárokov vykonať v prospech týchto poľnohospodárov zo štátnych rozpočtov. Odchylne od odseku 1 a v riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty stanoviť, že v prípade predaja alebo iného prevodu poľnohospodárskeho podniku sa prevod nárokov uskutoční prostredníctvom vnútroštátnej rezervy. 3. Členské štáty môžu prijať nevyhnutné opatrenia, aby zabránili prevodu nárokov na prémiu mimo citlivých oblastí alebo regiónov, v ktorých je chov oviec zvlášť dôležitý pre miestne hospodárstvo. 4. Členské štáty môžu povoliť, aby sa pred nimi stanoveným dňom realizoval dočasný prevod tej časti nárokov na prémiu, ktorú poľnohospodár, ktorému tieto nároky patria, nemá v úmysle využiť. Článok 95 Vnútroštátna rezerva 1. Každý členský štát spravuje vnútroštátnu rezervu nárokov na prémie. 2. Všetky nároky na prémiu odňaté podľa článku 94 ods. 2 alebo iných ustanovení Spoločenstva sa začlenia do vnútroštátnej rezervy. 3. Členské štáty môžu prideliť nároky na prémiu poľnohospodárom v rámci rozsahu svojich vnútroštátnych rezerv. Pri priznaní nárokov dávajú prednosť najmä osobám začínajúcim v obore, mladým poľnohospodárom alebo iným uprednostňovaným poľnohospodárom. Článok 96 Stropy Súčet súm každej požadovanej prémie nepresiahne strop, ktorý stanoví Komisia v súlade s článkom 53 ods. 2. Ak celková suma požadovanej pomoci prekročí stanovený strop, pomoc na poľnohospodára sa pre príslušný rok pomerne zníži. Oddiel 8Platby na hovädzie a teľacie mäso ČLÁNOK 97 Rozsah pôsobnosti V prípade uplatnenia článku 55 poskytujú členské štáty za podmienok stanovených v tomto oddiele, pokiaľ nie je stanovené inak, dodatkovú platbu alebo platbu vybranú príslušným členským štátom v súlade s uvedeným článkom. Článok 98 Vymedzenie pojmov Na účely tohto oddielu: a) „región“ je členský štát alebo región členského štátu podľa výberu príslušného členského štátu, b) „býk“ je nevykastrovaný hovädzí dobytok samčieho pohlavia, c) „vôl“ je vykastrovaný hovädzí dobytok samčieho pohlavia, d) „dojčiaca krava“ je krava mäsového plemena alebo krava krížená s mäsovým plemenom, určená na produkciu teliat mäsového typu, e) „jalovica“ je hovädzí dobytok samičieho pohlavia od ôsmich mesiacov, ktoré sa ešte neotelilo. Článok 99 Zvláštne prémie 1. Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom poľnohospodárskom podniku hovädzí dobytok samčieho pohlavia, môže na základe žiadosti využívať zvláštnu prémiu. Táto prémia sa poskytuje vo forme ročnej prémie na kalendárny rok a na poľnohospodársky podnik v rozsahu regionálnych stropov najviac pre 90 zvierat každej vekovej skupiny uvedenej v odseku 2. 2. Zvláštna prémia sa poskytuje najviac: a) raz v živote každého býka od 9 mesiacov, alebo b) dvakrát v živote každého vola: i) prvýkrát v 9 mesiacoch, ii) druhýkrát po dovŕšení 21 mesiacov. 3. Na to, aby sa mohla využívať zvláštna prémia: a) chová poľnohospodár každé zviera, ktoré je predmetom žiadosti o prémiu, na výkrm počas lehoty, ktorá sa má stanoviť, b) má každé zviera do zabitia alebo do vývozu pas podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, ktorý obsahuje všetky príslušné informácie o stave prémie, alebo v prípade, že pas nie je k dispozícii, v rovnocennom správnom doklade. 4. Ak v príslušnom regióne celkový počet býkov od 9 mesiacov a volov od 9 do 20 mesiacov, pre ktoré sa podala žiadosť a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie zvláštnej prémie, presahuje regionálny strop uvedený v odseku 8, počet všetkých zvierat na poľnohospodára v príslušnom roku, na ktoré možno poskytnúť prémiu podľa odseku 2 písm. a) a b), sa úmerne zníži. Na účely tohto článku sa pod pojmom „regionálny strop“ rozumie počet zvierat, na ktoré sa môže vzťahovať zvláštna prémia v niektorom regióne na kalendárny rok. 5. Odchylne od odsekov 1 a 4 môžu členské štáty: a) na základe objektívnych kritérií, ktoré sú súčasťou politiky rozvoja vidieka, a len za podmienky, že zohľadnia aspekty životného prostredia a zamestnanosti, zmeniť obmedzenie 90 zvierat na poľnohospodársky podnik a vekovú skupinu, alebo sa od neho odchýliť, b) ak využijú túto právomoc rozhodnúť o uplatnení odseku 4 tak, aby dosiahli úroveň zníženia požadovanú na dodržanie platného regionálneho stropu, bez toho, aby uvedené zníženia použili pre malých poľnohospodárov, ktorí pre príslušný rok nepredložili žiadosti o zvláštnu prémiu na počet zvierat, ktorý je vyšší ako minimálny počet stanovený príslušným členským štátom. 6. Členské štáty môžu rozhodnúť o poskytnutí zvláštnej prémie v čase zabitia dobytka. Za takých okolností je v prípade býkov podmienka veku podľa odseku 2 písm. a) nahradená podmienkou hmotnosti jatočne upraveného tela najmenej 185 kilogramov. Prémia sa vypláca alebo prevádza na poľnohospodárov. 7. Výška zvláštnej prémie sa stanovuje na: a) 210 EUR na býka, na ktorého možno poskytnúť prémiu, b) 150 EUR na vola, na ktorého možno poskytnúť prémiu, a vekovú skupinu. 8. Platia tieto regionálne stropy: Členský štát | Regionálne stropy | Bulharsko | 90 343 | Česká republika | 244 349 | Dánsko | 277 110 | Nemecko | 1 782 700 | Estónsko | 18 800 | Cyprus | 12 000 | Lotyšsko | 70 200 | Litva | 150 000 | Poľsko | 926 000 | Rumunsko | 452 000 | Slovinsko | 92 276 | Slovensko | 78 348 | Fínsko | 250 000 | Švédsko | 250 000 | Článok 100 Prémie na dojčiace kravy 1. Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom poľnohospodárskom podniku dojčiace kravy, môže na základe žiadosti využívať prémiu na chov dojčiacich kráv (prémia na dojčiace kravy). Táto prémia sa poskytuje v rozsahu individuálnych stropov vo forme ročnej prémie na kalendárny rok a na poľnohospodára. 2. Prémia na dojčiace kravy sa poskytuje každému poľnohospodárovi: a) ktorý počas 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti nedodáva mlieko ani mliečne výrobky zo svojho poľnohospodárskeho podniku. Priama dodávka mlieka alebo mliečnych výrobkov z poľnohospodárskeho podniku spotrebiteľovi však nevylučuje poskytnutie prémie. b) ktorý dodáva mlieko alebo mliečne výrobky, ktorých celková individuálna kvóta podľa článku 67 nariadenia (ES) č. 1234/2007 nepresahuje 120 000 kilogramov. Členské štáty sa však môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré stanovia, rozhodnúť zmeniť toto množstevné obmedzenie alebo sa od neho odchýliť, ak poľnohospodár chová najmenej šesť po sebe idúcich mesiacov odo dňa podania žiadosti dojčiace kravy, ktorých počet sa rovná aspoň 60 % a v prípade jalovíc aspoň 40 % počtu, na ktorý sa žiadala prémia. Na účely určenia počtu oprávnených zvierat podľa prvého odseku písm. a) a b), bez ohľadu, či kravy patria k stádu bez trhovej produkcie mlieka alebo k stádu určenému na produkciu mlieka, sa tento počet stanoví na základe individuálnej kvóty oprávnenej osoby na mlieko, ktoré je k dispozícii v poľnohospodárskom podniku 31. marca príslušného kalendárneho roka, vyjadrené v tonách a v priemernej dojivosti. 3. Nárok poľnohospodárov na prémiu je obmedzený použitím individuálneho stropu stanoveného v článku 101. 4. Výška prémie sa stanovuje na 200 EUR na zviera, na ktoré možno poskytnúť prémiu. 5. Členské štáty môžu poskytovať dodatočnú štátnu prémiu na dojčiace kravy do maximálnej výšky 50 EUR na jedno zviera za predpokladu, že sa v dôsledku toho v dotknutom členskom štáte nediskriminujú niektorí chovatelia. Pokiaľ ide o poľnohospodárske podniky v regióne stanovenom v článkoch 5 a 8 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006[23], prvých 24,15 EUR na zviera tejto dodatočnej prémie sa financuje z EPFRV. Pokiaľ ide o poľnohospodárske podniky na celom území členského štátu, financuje EPFRV dodatočnú prémiu v plnej výške, ak v príslušnom členskom štáte stáda dobytka zahrňujú veľký počet dojčiacich kráv, ktoré predstavujú najmenej 30 % celkového počtu kráv, a ak najmenej 30 % porazeného dobytka samčieho pohlavia patrí do tried mäsitosti S a E. Akékoľvek prekročenie uvedených percent sa určuje na základe priemeru dvoch rokov, ktoré predchádzajú roku, na ktorý sa prémia poskytuje. 6. Na účely tohto článku sa berú do úvahy len jalovice mäsových plemien alebo jalovice krížené s mäsovým plemenom, určené na produkciu teliat mäsového typu. Článok 101 Individuálny strop pre dojčiacu kravu 1. Každému poľnohospodárovi, ktorý chová dojčiace kravy, sa pomoc poskytuje v rozsahu individuálnych stropov stanovených podľa článku 126 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003. 2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby súčet nárokov na prémiu na ich území nepresiahol vnútroštátne stropy stanovené v odseku 5 a aby sa zachovali vnútroštátne rezervy uvedené v článku 103. Po skončení obdobia uplatňovania režimu jednotných platieb na plochu podľa článku 111 a ak sa uplatňuje článok 55 ods. 1, pridelenie individuálnych stropov výrobcom a vytvorenie vnútroštátnej rezervy uvedenej v článku 103 sa vykoná najneskôr do konca prvého roka uplatňovania režimu jednotných platieb. 3. Ak je v dôsledku úpravy prijatej podľa odseku 2 nevyhnutné znížiť individuálne stropy poľnohospodárov, toto zníženie sa vykoná bez vyrovnávacej platby a rozhodne sa o ňom na základe objektívnych kritérií, ktoré zahŕňajú najmä: a) pomer, v akom poľnohospodári využili svoje individuálne stropy počas troch referenčných rokov pred rokom 2000, b) realizáciu investičného alebo extenzifikačného programu v odvetví hovädzieho a teľacieho mäsa, c) zvláštne prírodne okolnosti alebo uplatnenie sankcií spočívajúcich v nevyplatení prémie alebo v jej znížení najmenej v jednom referenčnom roku, d) ďalšie mimoriadne okolnosti, v dôsledku ktorých platby vykonané najmenej v jednom referenčnom roku nezodpovedajú skutočnej situácii, ktorá vznikla v predchádzajúcich rokoch. 4. Nároky na prémiu, ktoré sa odobrali na základe opatrenia stanoveného v odseku 2, sa zrušia. 5. Uplatňujú sa tieto vnútroštátne stropy: Členský štát | Vnútroštátne stropy | Belgicko | 394 253 | Bulharsko | 16 019 | Česká republika | 90 300 | Estónsko | 13 416 | Španielsko | 1 441 539 | Francúzsko | 3 779 866 | Cyprus | 500 | Lotyšsko | 19 368 | Litva | 47 232 | Maďarsko | 117 000 | Malta | 454 | Rakúsko | 375 000 | Poľsko | 325 581 | Portugalsko | 416 539 | Rumunsko | 150 000 | Slovinsko | 86 384 | Slovensko | 28 080 | Spojené kráľovstvo | 1 699 511 | Článok 102 Prevod nárokov na prémiu na dojčiacu kravu 1. Ak poľnohospodár svoj poľnohospodársky podnik predá alebo ho prevedie iným spôsobom, môže všetky svoje nároky na prémiu na dojčiace kravy previesť na osobu, ktorá tento podnik prevezme. Poľnohospodár môže takisto celkom alebo sčasti previesť svoje nároky na iných poľnohospodárov bez toho, aby previedol svoj poľnohospodársky podnik. V prípade prevodu nárokov na prémiu bez prevodu poľnohospodárskeho podniku sa časť prevedených nárokov, najviac 15 %, postúpi bez vyrovnávacej platby do vnútroštátnej rezervy členského štátu, v ktorom sa poľnohospodársky podnik nachádza, aby sa mohla znovu bezplatne rozdeliť. 2. Členské štáty: a) prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabránili prevodu nárokov na prémiu mimo citlivé oblasti alebo regióny, v ktorých je produkcia hovädzieho a teľacieho mäsa veľmi dôležitá pre miestne hospodárstvo, b) môžu stanoviť, že sa prevod nárokov bez prevodu poľnohospodárskeho podniku uskutoční buď priamo medzi poľnohospodármi, alebo prostredníctvom vnútroštátnej rezervy. 3. Členské štáty môžu povoliť, aby pred nimi stanoveným dňom dochádzalo k dočasnému prevodu časti nárokov na prémiu, ktoré poľnohospodár disponujúci týmito právami nemá v úmysle použiť. Článok 103 Vnútroštátna rezerva nárokov na prémiu na dojčiacu kravu 1. Každý členský štát udržuje vnútroštátnu rezervu nárokov na prémiu na dojčiacu kravu. 2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 101 ods. 4, sa všetky nároky na prémiu odňaté podľa článku 102 ods. 1 druhého pododseku alebo podľa iných ustanovení Spoločenstva začlenia do vnútroštátnej rezervy. 3. Členské štáty využívajú svoju vnútroštátnu rezervu na prideľovanie, v rámci obmedzení týchto rezerv, nárokov na prémiu, najmä začínajúcim poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom a iným uprednostňovaným poľnohospodárom. Článok 104 Jalovice 1. Odchylne od článku 100 ods. 3 tohto nariadenia môžu členské štáty, v ktorých sa najmenej 60 % dojčiacich kráv a jalovíc chová v horských oblastiach v zmysle článku 50 nariadenia (ES) č. 1698/2005, rozhodnúť, že budú spravovať poskytovanie prémie na dojčiacu kravu na jalovice oddelene od prémie na dojčiace kravy v rozsahu samostatného vnútroštátneho stropu, ktorý stanoví príslušný členský štát. Tento samostatný vnútroštátny strop neprekročí 40 % vnútroštátneho stropu príslušného členského štátu stanoveného v článku 101 ods. 5. Tento vnútroštátny strop sa zníži o sumu rovnajúcu sa sume samostatného vnútroštátneho stropu. Ak v členskom štáte, ktorý využije právomoc podľa tohto odseku, prekročí celkový počet jalovíc, pre ktoré bola podaná žiadosť a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie prémie na dojčiace kravy, samostatný vnútroštátny strop, počet jalovíc, na ktoré sa vzťahuje prémia, na poľnohospodára sa pre príslušný rok úmerne zníži. 2. Na účely tohto článku sa do úvahy berú len jalovice mäsových plemien alebo jalovice krížené s týmito mäsovými plemenami. Článok 105 Prémia za zabitie 1. Poľnohospodár, ktorý chová v svojom poľnohospodárskom podniku hovädzí dobytok, môže na základe žiadosti získať nárok na prémiu za zabitie. Táto prémia sa poskytuje pri zabití zvierat, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie prémie, alebo pri ich vývoze do tretích krajín, a to v rámci vnútroštátnych stropov, ktoré sa majú stanoviť. Prémia za zabitie sa vzťahuje na tieto zvieratá: a) býky, voly, kravy a jalovice od ôsmich mesiacov, b) teľatá vo veku od 1 do 8 mesiacov s jatočnou hmotnosťou do 185 kg. Na zvieratá uvedené v druhom pododseku sa prémia za zabitie vzťahuje, ak ich poľnohospodár choval počas obdobia, ktoré sa stanoví. 2. Výška prémie sa stanovuje na: a) 80 EUR na zviera, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie prémie podľa odseku 1 písm. a), b) 50 EUR na zviera, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie prémie podľa odseku 1 písm. b). 3. Vnútroštátne stropy podľa odseku 1 sa stanovia pre každý členský štát a samostatne pre obe skupiny zvierat uvedené v písmenách a) a b) jeho druhého pododseku. Každý strop sa rovná počtu zvierat každej z týchto dvoch skupín, ktoré boli porazené v príslušnom členskom štáte v roku 1995 a ku ktorým sa pripočítajú zvieratá vyvezené do tretích krajín podľa údajov Eurostatu alebo podľa akýchkoľvek iných zverejnených oficiálnych štatistických informácií za uvedený rok a prijatých Komisiou. Vnútroštátne stropy pre nové členské štáty sú uvedené v tabuľke. Býky, voly, kravy a jalovice | Teľatá vo veku od 1 do 8 mesiacov s jatočnou hmotnosťou do 185 kg | Bulharsko | 22 191 | 101 542 | Česká republika | 483 382 | 27 380 | Estónsko | 107 813 | 30 000 | Cyprus | 21 000 | — | Lotyšsko | 124 320 | 53 280 | Litva | 367 484 | 244 200 | Maďarsko | 141 559 | 94 439 | Malta | 6 002 | 17 | Poľsko | 1 815 430 | 839 518 | Rumunsko | 1 148 000 | 85 000 | Slovinsko | 161 137 | 35 852 | Slovensko | 204 062 | 62 841 | 4. Ak v danom členskom štáte celkový počet zvierat jednej z dvoch skupín zvierat uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b), pre ktoré bola podaná žiadosť a ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie prémie za zabitie, presiahne vnútroštátny strop stanovený pre príslušnú skupinu, počet všetkých zvierat, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie prémie, v rámci danej skupiny sa na poľnohospodára a na príslušný rok úmerne zníži. Článok 106 Spoločné pravidlá týkajúce sa prémií Priame platby stanovené v tomto oddiele sa poskytnú len na zvieratá, ktoré sú riadne označené a evidované v súlade s nariadením (ES) č. 1760/2000. Zviera sa však považuje za oprávnené na poskytnutie platby, ak boli informácie o predchádzajúcom pohybe zvierat stanovené v článku 7 ods. 1 druhej zarážke nariadenia (ES) č. 1760/2000 nahlásené príslušnému orgánu na začiatku retenčného obdobia zvieraťa. Článok 107 Stropy Súčet súm každej priamej platby požadovanej podľa tohto oddielu nepresiahne strop stanovený Komisiou v súlade s článkom 53 ods. 2. Ak celková výška požadovanej podpory prekročí stanovený strop, pomoc na poľnohospodára sa v danom roku úmerne zníži. Článok 108 Zakázané látky podľa smernice 96/22/ES 1. Ak sa u zvieraťa zo stáda hovädzieho dobytka poľnohospodárov zistia v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 96/23/ES[24] rezíduá látok zakázaných smernicou Rady 96/22/ES[25] alebo rezíduá látok, ktoré uvedená smernica povoľuje, ale boli použité nezákonne, alebo ak sa v poľnohospodárskom podniku poľnohospodára nájde zakázaná látka alebo produkt, či látka alebo produkt, ktoré smernica 96/22/ES povoľuje, ale poľnohospodár ich drží nezákonne, vylúči sa tento poľnohospodár z poskytnutia platieb stanovených v tomto oddiele za kalendárny rok, v ktorom sa uvedené porušenie predpisov zistilo. V prípade, že sa priestupok zopakuje, doba vylúčenia sa v závislosti od závažnosti priestupku môže počínajúc rokom, v ktorom sa opakovaný priestupok zistil, predĺžiť na päť rokov. 2. Ak vlastník alebo chovateľ zvierat bráni vykonávaniu kontroly a odoberaniu vzoriek, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie vnútroštátnych plánov monitoringu rezíduí alebo na uskutočnenie šetrení a kontrol podľa smernice 96/23/ES, uplatnia sa sankcie podľa odseku 1 tohto článku. KAPITOLA 2 VNÚTROŠTÁTNA POMOC Článok 109 Vnútroštátna pomoc na orechy 1. Členské štáty môžu poskytnúť vnútroštátnu pomoc do maximálnej výšky 120,75 EUR na hektár na rok poľnohospodárovi, ktorý vyrába tieto výrobky: a) mandle s číselným znakom KN 0802 11 a 0802 12, b) lieskové oriešky s číselným znakom KN 0802 21 a 0802 22, c) vlašské orechy s číselným znakom KN 0802 31 a 0802 32, d) pistácie s číselným znakom KN 0802 50, e) svätojánsky chlieb s číselným znakom KN 1212 10 10. 2. Vnútroštátna pomoc sa môže poskytnúť len na nasledujúce maximálne plochy: Členský štát | Maximálna plocha (ha) | Belgicko | 100 | Bulharsko | 11 984 | Nemecko | 1 500 | Grécko | 41 100 | Španielsko | 568 200 | Francúzsko | 17 300 | Taliansko | 130 100 | Cyprus | 5 100 | Luxembursko | 100 | Maďarsko | 2 900 | Holandsko | 100 | Rakúsko | 100 | Poľsko | 4 200 | Portugalsko | 41 300 | Rumunsko | 1 645 | Slovinsko | 300 | Slovensko | 3 100 | Spojené kráľovstvo | 100 | 3. Členské štáty môžu podmieniť poskytnutie vnútroštátnej pomoci poľnohospodárom ich členstvom v organizácii výrobcov uznanej v súlade s článkom 125b nariadenia (ES) č. 1234/2007. HLAVA V REALIZÁCIA PRIAMYCH PLATIEB V NOVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH KAPITOLA 1 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 110 Zavedenie priamych platieb V nových členských štátoch, s výnimkou Bulharska a Rumunska, sa priame platby zavádzajú v súlade s nasledujúcim plánom zvyšovania vyjadreným v percentách úrovne platieb, ktorá sa v tom období uplatňuje v členských štátoch iných ako nové členské štáty: - 60 % v roku 2009, - 70 % v roku 2010, - 80 % v roku 2011, - 90 % v roku 2012, - 100 % od roku 2013. Pre Bulharsko a Rumunsko sa priame platby zavádzajú v súlade s plánom zvyšovania vyjadreným v percentách úrovne platieb, ktorá sa v tom období uplatňuje v členských štátoch iných ako nové členské štáty: - 35 % v roku 2009, - 40 % v roku 2010, - 50 % v roku 2011, - 60 % v roku 2012, - 70 % v roku 2013, - 80 % v roku 2014, - 90 % v roku 2015, - 100 % od roku 2016. KAPITOLA 2 REŽIM JEDNOTNEJ PLATBY NA PLOCHU Článok 111 Režim jednotnej platby na plochu 1. Nové členské štáty, ktoré sa rozhodli nahradiť priame platby, s výnimkou prechodnej platby na mäkké ovocie ustanovenej v hlave IV kapitole 1 oddiele 6 tohto nariadenia, režimom jednotnej platby na plochu, poskytujú pomoc poľnohospodárom v súlade s týmto článkom. 2. Jednotná platba na plochu sa poskytuje raz ročne. Počíta sa vydelením ročného finančného rámca stanoveného podľa článku 112 poľnohospodárskou plochou každého nového členského štátu stanovenou podľa článku 113. 3. Pre každý nový členský štát je režim jednotnej platby na plochu k dispozícii do 31. decembra 2013. Nové členské štáty oznámia Komisii svoj zámer ukončiť uplatňovanie tohto režimu do 1. augusta posledného roku uplatňovania. 4. Po konci obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa priame platby uplatňujú podľa príslušných pravidiel Spoločenstva a na základe kvantitatívnych parametrov, ako sú základné plochy, stropy pre prémie a maximálne garantované množstvá (MGM), stanovených v aktoch o pristúpení a následných právnych predpisoch Spoločenstva pre každú priamu platbu. Následne sa uplatnia percentuálne sadzby stanovené v článku 110 tohto nariadenia pre jednotlivé roky. Článok 112 Ročný finančný rámec 1. Komisia stanoví pre každý nový členský štát ročný finančný rámec ako súčet finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre príslušný kalendárny rok na poskytovanie priamych platieb v novom členskom štáte. Ročný finančný rámec sa stanoví podľa príslušných pravidiel Spoločenstva a na základe kvantitatívnych parametrov, ako sú základné plochy, stropy pre prémie a maximálne garantované množstvá (MGM), stanovených v aktoch o pristúpení a následných právnych predpisoch Spoločenstva pre každú priamu platbu. Ročný finančný rámec sa upraví s použitím príslušnej percentuálnej výšky stanovenej v článku 110 na postupné zavedenie priamych platieb, okrem súm disponibilných v súlade s prílohou XII alebo v súlade s rozdielom medzi týmito sumami alebo sumami zodpovedajúcimi odvetviu ovocia a zeleniny a sumami skutočne uplatnenými podľa článku 118 ods. 1. 2. Ak v určitom roku jednotné platby na plochu v novom členskom štáte presiahnu ročný finančný rámec, ročná suma na hektár uplatniteľná v tomto novom členskom štáte sa pomerne zníži použitím koeficientu zníženia. Článok 113 Plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu 1. Poľnohospodárska plocha nového členského štátu podľa režimu jednotnej platby na plochu je časť jeho využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá bola k 30. júnu 2003 udržiavaná v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu, či sa na nej k uvedenému dňu produkovalo, alebo nie, prípadne upravená podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok stanovených týmto novým členským štátom po schválení Komisiou. Na účely tejto hlavy „využívaná poľnohospodárska plocha“ znamená celkovú plochu, ktorú zaberajú orná pôda, trvalé pasienky, trvalé plodiny a záhradky, ako boli zistené Komisiou na jej štatistické účely. Pre Bulharsko a Rumunsko je však poľnohospodárska plocha podľa režimu jednotnej platby tá časť využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržuje v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu, či sa na nej k uvedenému dňu produkovalo, alebo nie, prípadne upravená podľa objektívnych a nediskriminačných podmienok, ktoré stanoví Bulharsko alebo Rumunsko po schválení Komisiou. 2. Na účely poskytovania platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu sú oprávnené všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, ako aj poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (číselný znak KN ex 0602 90 41), ktoré boli k 30. júnu 2003 udržiavané v dobrom poľnohospodárskom stave. V prípade Bulharska a Rumunska sú však oprávnené všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, ako aj poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním (číselný znak KN ex 0602 90 41). Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť pozemky uvedené v prvom pododseku k dispozícii poľnohospodárom ku dňu stanovenému členským štátom, nie však neskôr ako v deň stanovený týmto členským štátom na zmenu a doplnenie žiadosti o podporu. Poľnohospodársky podnik môže žiadať o platbu na plochu o výmere najmenej 0,3 ha. Každý nový členský štát sa však môže na základe objektívnych podmienok a po schválení Komisiou rozhodnúť, že stanoví väčšiu minimálnu plochu, ktorá však nepresiahuje 1 ha. 3. Nestanovuje sa žiadna povinnosť vyrábať alebo použiť výrobné faktory. Poľnohospodári však môžu využiť pôdu uvedenú v odseku 4 tohto článku na akýkoľvek poľnohospodársky účel. V prípade pestovania konope s číselným znakom KN 5302 10 00 sa uplatní článok 42 ods. 1. 4. Všetky poľnohospodárske pozemky, pre ktoré existuje nárok na vyplácanie platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu, sa udržiavajú v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave v súlade s článkom 6. Každý poľnohospodár, ktorý dostáva platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu, dodržiava základné požiadavky týkajúce sa správy uvedené v prílohe II v súlade s týmto harmonogramom: a) požiadavky uvedené v bode A prílohy II sa uplatňujú od 1. januára 2009, b) požiadavky uvedené v bodoch B a C prílohy II sa uplatňujú od 1. januára 2011. Pre Bulharsko a Rumunsko je však uplatňovanie článkov 4, 5, 25, 26 a 27 nepovinné do 31. decembra 2011, pokiaľ sa tieto ustanovenia vzťahujú na základné požiadavky týkajúce sa správy. Od 1. januára 2012 každý poľnohospodár, ktorý dostáva v týchto členských štátoch platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu, dodržiava základné požiadavky týkajúce sa správy, uvedené v prílohe II, v súlade s týmto harmonogramom: a) požiadavky uvedené v bode A prílohy II sa uplatňujú od 1. januára 2012, b) požiadavky uvedené v bodoch B a C prílohy II sa uplatňujú od 1. januára 2014. 5. Uplatňovaním systému jednotnej platby na plochu nie sú žiadnym spôsobom dotknuté záväzky žiadneho nového členského štátu vykonávať pravidlá Spoločenstva o identifikácii a registrácii zvierat ustanovené v nariadení (ES) č. 1760/2000 a nariadenia (ES) č. 21/2004. Článok 114 Oznamovanie Nové členské štáty Komisiu podrobne informujú o opatreniach prijatých na vykonanie tejto kapitoly, najmä o opatreniach prijatých podľa článku 112 ods. 2. KAPITOLA 3 OSOBITNÉ PLATBY A ZVLÁŠTNA PODPORA Článok 115 Osobitná platba na cukor 1. Ak nový členský štát iný ako Bulharsko a Rumunsko využije možnosť ustanovenú v článku 143ba nariadenia (ES) č. 1782/2003, poskytne na roky 2009 a 2010 osobitnú platbu na cukor poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení využívať režim jednotnej platby na plochu. Bulharsko a Rumunsko ju poskytnú aj na rok 2011. Táto platba sa poskytuje na základe podmienok stanovených príslušnými členskými štátmi v roku 2006 a 2007. 2. Osobitná platba na cukor sa poskytuje v rozsahu stropov stanovených v prílohe XII. 3. Odchylne od odseku 2 sa každý príslušný nový členský štát môže rozhodnúť do 31. marca roka, na ktorý sa poskytuje osobitná platba na cukor, a na základe objektívnych podmienok uplatňovať na osobitnú platbu na cukor strop, ktorý je nižší ako strop uvedený v prílohe XII. Ak súčet súm určených podľa odseku 1 presahuje strop, o ktorom rozhodol príslušný členský štát, ročná suma, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárom, sa pomerne zníži. Článok 116 Osobitná platba na ovocie a zeleninu 1. Ak nový členský štát využije možnosť uvedenú v článku 143bb nariadenia (ES) č. 1782/2003, poskytne osobitnú platbu na ovocie a zeleninu poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení využívať režim jednotnej platby na plochu. Táto platba sa poskytne v súlade s podmienkami stanovenými týmto členským štátom v roku 2007. 2. Osobitná platba na ovocie a zeleninu sa poskytne v rozsahu zložky vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovociu a zelenine, alebo v rozsahu nižšieho stropu, ak nový členský štát využije možnosť uvedenú v článku 143bb ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003. Článok 117 Osobitná prechodná platba na ovocie a zeleninu 1. Ak nový členský štát využije možnosť uvedenú v článku 143bc ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003, ponechá do 31. decembra 2011 až do 50 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá rajčiakom s číselným znakom KN 0702 00 00, v súlade so svojím rozhodnutím z roku 2007. V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 tohto nariadenia vyplatí príslušný členský štát poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Dodatočná platba sa poskytne poľnohospodárom, ktorí produkujú rajčiaky, za podmienok stanovených v hlave IV kapitole 1 oddiele 5 tohto nariadenia. 2. Ak nový členský štát využije možnosť uvedenú v článku 143 bc ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003, ponechá v súlade so svojim rozhodnutím z roku 2007: a) do 31. decembra 2010 až do 100 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovociu a zelenine, okrem jednoročných plodín, uvedenému v článku 56 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia, b) od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012 až do výšky 75 % zložky vnútroštátnych stropov uvedených v článku 41 tohto nariadenia, ktorá zodpovedá ovociu a zelenine, okrem jednoročných plodín, uvedenému v článku 56 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia. V tomto prípade a v rozsahu stropu stanoveného postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 tohto nariadenia vyplatí príslušný členský štát poľnohospodárom dodatočnú platbu na ročnom základe. Táto dodatočná platba sa poskytne poľnohospodárom, ktorí produkujú jeden druh alebo viac druhov ovocia a zeleniny uvedených v článku 56 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia, ktoré stanoví príslušný členský štát. Článok 118 Spoločné ustanovenia pre osobitné platby 1. Finančné prostriedky sprístupnené pre udelenie platby uvedenej v článkoch 115, 116 a 117 nie sú zahrnuté v ročnom finančnom rámci uvedenom v článku 112 ods. 1. V prípade uplatňovania článku 115 ods. 3 sa však rozdiel medzi stropom uvedeným v prílohe XII a skutočne uplatneným stropom zahrnie do ročného finančného rámca uvedeného v článku 112 ods. 1. 2. Články 110 a 120 sa nevzťahujú na osobitné platby uvedené v článkoch 115, 116 a 117. 3. V prípade skutočnej alebo predpokladanej pozostalosti sa osobitná platba na cukor a osobitné platby na ovocie a zeleninu uvedené príslušne v článkoch 115 a 116 udelia poľnohospodárovi, ktorý zdedil poľnohospodársky podnik, za podmienky, že tento poľnohospodár je oprávnený v rámci systému jednotnej platby na plochu. Článok 119 Osobitná podpora 1. Nové členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, sa môžu najneskôr do 1. augusta 2009 a s účinnosťou od kalendárneho roku 2010 rozhodnúť že budú využívať do 10 % svojho vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 41 na podporu poľnohospodárov uvedenú v písmenách a), b), c), d) a e) článku 68 ods. 1 a v súlade s článkom 68 ods. 2 až 9 a s článkami 69 a 70. 2. Odchylne od písmena b) v článku 68 ods. 5 podpora pre opatrenia uvedené v písmene c) článku 68 ods. 1 nadobudne formu zvýšenia sumy na hektár udelenej v rámci režimu jednotnej platby na plochu. 3. Sumy uvedené v odseku 1 stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2. Tieto sumy sa odpočítajú od celkových ročných súm uvedených v článku 112 ods. 1 príslušných nových členských štátov. KAPITOLA 4 DOPLNKOVÉ VNÚTROŠTÁTNE PRIAME PLATBY A PRIAME PLATBY Článok 120 Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby 1. Na účely tohto článku „vnútroštátny systém porovnateľný so SPP“ znamená vnútroštátny systém priamych platieb uplatňovaný pred dňom pristúpenia nového členského štátu, podľa ktorého sa podpora udeľovala poľnohospodárom na výrobu, na ktorú sa vzťahuje jedna z priamych platieb. 2. Nové členské štáty majú možnosť po povolení Komisiou doplniť priame platby do výšky: a) pokiaľ ide o všetky priame platby, do 30 percentuálnych bodov nad uplatňovanou úrovňou uvedenou v článku 110 v príslušnom roku. Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, uplatňuje sa nasledovné: 65 % úrovne priamych platieb v Spoločenstve stanovených k 30. aprílu 2004 v roku 2009 a od roku 2010 do 30 percentuálnych bodov nad uplatňovanou úrovňou uvedenou v článku 110 v príslušnom roku. Česká republika však môže doplniť priame platby v sektore zemiakového škrobu do 100 % úrovne uplatňovanej v členských štátoch okrem nových členských štátov. No v prípade priamych platieb uvedených v kapitole 7 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003 môžu členské štáty doplniť priame platby do 100 %. Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, uplatňujú sa tieto maximálne sadzby: 95 % v roku 2009 a 100 % od roku 2010. alebo b) i) pokiaľ ide o priame platby mimo režimu jednotnej platby, sa celková úroveň priamej podpory, na ktorú by bol poľnohospodár oprávnený na produktovom základe v novom členskom štáte v kalendárnom roku 2003 v rámci vnútroštátneho režimu porovnateľného so SPP zvýšila o 10 percentuálnych bodov. Pre Litvu je však referenčným rokom kalendárny rok 2002. Pre Bulharsko a Rumunsko je referenčným rokom kalendárny rok 2006. Pre Slovinsko toto zvýšenie predstavuje 25 percentuálnych bodov; ii) pokiaľ ide o režim jednotnej platby, celková suma doplnkovej vnútroštátnej priamej pomoci, ktorú môže udeliť nový členský štát v súvislosti s daným rokom, je obmedzená osobitnou finančnou sumou. Táto suma sa rovná rozdielu medzi: - celkovou výškou vnútroštátnej priamej podpory porovnateľnou so SPP, ktorá by bola dostupná v príslušnom členskom štáte v súvislosti s kalendárnym rokom 2003 alebo, v prípade Litvy, s kalendárnym rokom 2002, zvýšená každý raz o 10 percentuálnych bodov. No v prípade Bulharska a Rumunska je referenčným rokom kalendárny rok 2006. V prípade Slovinska zvýšenie predstavuje 25 percentuálnych bodov, a - vnútroštátnym stropom tohto nového členského štátu uvedeným v prílohe VIII, prípadne upraveným v súlade s článkom 53 ods. 2. Na účely výpočtu celkovej sumy uvedenej v prvej zarážke sa zahŕňajú vnútroštátne priame platby a/alebo ich zložky zodpovedajúce priamym platbám Spoločenstva a/alebo ich zložkám, ktoré sa zohľadnili pri výpočte platného stropu príslušného nového členského štátu v súlade s článkom 41 a článkom 53 ods. 2. Pre každú príslušnú priamu platbu sa nový členský štát môže rozhodnúť, že uplatní možnosť a) alebo b). Celková priama podpora, ktorá sa môže udeliť poľnohospodárovi v nových členských štátoch po pristúpení v rámci príslušnej priamej platby, vrátane všetkých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, nesmie prekročiť úroveň priamej podpory, na ktorú by bol poľnohospodár oprávnený v rámci príslušnej priamej platby uplatňovanej v tom istom čase na členské štáty v členských štátoch iných ako nových členských štátoch. 3. Cyprus môže doplniť priamu pomoc vyplatenú poľnohospodárovi v rámci ľubovoľných priamych platieb uvedených v prílohe I až po celkovú úroveň podpory, na ktorú by bol poľnohospodár oprávnený na Cypre v roku 2001. Cyperské orgány zabezpečia, aby celková priama podpora, ktorá sa poskytne poľnohospodárovi po pristúpení Cypru v rámci príslušnej priamej platby, vrátane všetkých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, v žiadnom prípade neprekročila úroveň priamej podpory, na ktorú by bol poľnohospodár oprávnený v rámci tejto priamej platby v príslušnom roku v členských štátoch iných ako nových členských štátoch. Celkové sumy doplnkovej vnútroštátnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť, sú uvedené v prílohe XIII. Doplnková vnútroštátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, podlieha akýmkoľvek úpravám, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v spoločnej poľnohospodárskej politike. Odseky 2 a 5 sa na Cyprus neuplatňujú. 4. Ak sa nový členský štát rozhodne uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, tento nový členský štát môže poskytnúť doplnkovú vnútroštátnu priamu pomoc za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 8. 5. Celková suma doplnkovej vnútroštátnej pomoci poskytnutej v danom roku pri uplatňovaní režimu jednotnej platby na plochu môže byť obmedzená osobitným finančným rámcom pre (pod)sektor za predpokladu, že tento finančný rámec charakteristický pre daný (pod)sektor môže súvisieť len s: - priamymi platbami spojenými s režimom jednotnej platby a/alebo - jednou priamou platbou alebo viac priamymi platbami, ktoré môžu podliehať čiastočnej realizácii uvedenej v článku 53 ods. 2. Toto krytie sa rovná rozdielu medzi: - celkovou sumou podpory na (pod)sektor vyplývajúcou z uplatňovania písmena a), prípadne písmena b) odseku 2 a - celkovou sumou priamej podpory, ktorá by bola dostupná v príslušnom novom členskom štáte pre ten istý (pod)sektor v príslušnom roku v rámci režimu jednotnej platby na plochu. 6. Nový členský štát sa môže na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou rozhodnúť o sumách doplnkovej vnútroštátnej pomoci, ktoré sa majú poskytnúť. 7. Schválenie Komisiou: - v prípade uplatňovania písmena b) odseku 2 určí príslušné režimy vnútroštátnych priamych platieb porovnateľné s režimami v rámci SPP, - vymedzí úroveň, po ktorú sa môže vyplatiť doplnková vnútroštátna pomoc, sadzbu doplnkovej vnútroštátnej pomoci a, prípadne, podmienky jej poskytnutia, - sa udelí s ohľadom na akékoľvek úpravy, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v spoločnej poľnohospodárskej politike. 8. Žiadne doplnkové vnútroštátne platby alebo pomoc sa neposkytnú na poľnohospodárske činnosti, pre ktoré sa neráta s priamymi platbami v členských štátoch iných ako nových členských štátoch. Článok 121 Štátna pomoc – Cyprus Okrem doplnkových vnútroštátnych priamych platieb môže Cyprus poskytnúť do konca roku 2010 prechodnú alebo postupne klesajúcu vnútroštátnu pomoc. Táto štátna pomoc sa poskytne vo forme podobnej pomoci Spoločenstva, ako sú oddelené platby. So zreteľom na charakter a výšku vnútroštátnej podpory udelenej v roku 2001 môže Cyprus poskytnúť štátnu pomoc (pod)sektorom uvedeným v prílohe XIV a do výšky určenej v uvedenej prílohe. Štátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, podlieha ľubovoľným úpravám, ktoré sa môžu stať nevyhnutnými na základe vývoja v spoločnej poľnohospodárskej politike. Keby sa také úpravy ukázali ako nevyhnutné, výška pomoci alebo podmienky pre jej poskytnutie sa zmenia a doplnia na základe rozhodnutia Komisie. Cyprus predloží Komisii výročnú správu o realizácii opatrení štátnej pomoci s uvedením foriem pomoci a súm na (pod)sektor. HLAVA VI FINANčNÉ PREVODY Článok 122 Finančný prevod na reštrukturalizáciu v bavlnárskych regiónoch Suma vo výške 22 miliónov EUR je k dispozícii na kalendárny rok ako doplnková podpora Spoločenstva na opatrenia v regiónoch produkujúcich bavlnu v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Článok 123 Finančný prevod na reštrukturalizáciu v tabakových regiónoch Od rozpočtového roku 2011 je k dispozícii suma vo výške 484 miliónov EUR ako doplnková podpora Spoločenstva na opatrenia v regiónoch produkujúcich tabak v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV pre tie členské štáty, v ktorých výrobcovia tabaku dostali pomoc v súlade nariadením Rady (ES) č. 2075/92[26] v rokoch 2000, 2001 a 2002. HLAVA VII VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ PRAVIDLÁ KAPITOLA 1 VYKONÁVACIE USTANOVENIA Článok 124 Potvrdenie platobných nárokov 1. Platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2009 sa považujú za zákonné a regulárne od 1. januára 2010. 2. Odsek 1 sa neuplatňuje na platobné nároky pridelené poľnohospodárom na základe vecne nesprávnych žiadostí. 3. Odsek 1 nemá vplyv na právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s výdavkami, ktoré vznikli v prípade platieb udelených na ľubovoľný kalendárny rok až do roku 2009 vrátane. Článok 125 Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny Hlavy III a IV sa neuplatňujú vo francúzskych zámorských departmánoch, na Azorských ostrovoch a ostrove Madeira a na Kanárskych ostrovoch. Článok 126 Štátna pomoc Články 87, 88 a 89 zmluvy sa odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006[27] neuplatňujú na platby, ktoré na základe článkov 42, 59, 68 až 70, 87 ods. 4, 100 ods. 5, 109 a 119 až 121 uskutočnili členské štáty v súlade s týmto nariadením. Článok 127 Odovzdávanie informácií Komisii Členské štáty podrobne informujú Komisiu o opatreniach prijatých na vykonávanie tohto nariadenia, a najmä opatrení týkajúcich sa článkov 6, 12, 42, 46, 47, 68, 69, 70, 59, 60 a 119. Článok 128 Riadiaci výbor pre priame platby 1. Komisii pomáha Riadiaci výbor pre priame platby zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie. 2. V prípade odkazov na tento odsek sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES. Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac. 3. Výbor prijme vlastný rokovací poriadok. Článok 129 Vykonávacie pravidlá V súlade s postupom uvedeným v článku 128 ods. 2 sa na vykonávanie tohto nariadenia prijmú podrobné pravidlá. Budú zahŕňať najmä: a) podrobné pravidlá týkajúce sa vytvorenia poľnohospodárskeho poradenského systému; b) podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií prideľovania súm, ktoré sú dostupné na základe uplatňovania modulácie; c) podrobné pravidlá týkajúce sa poskytovania pomoci ustanovenej v tomto nariadení, vrátane podmienok oprávnenosti, dátumov uplatňovania a platieb a kontrolných ustanovení, ako aj kontroly a stanovenia nárokov na pomoc, vrátane akejkoľvek nevyhnutnej výmeny údajov s členskými štátmi, a stanovenia prekročenia základných plôch a maximálnych zaručených plôch, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa stanovenia obdobia uchovávania, stiahnutia a prerozdelenia nepoužitých práv na prémie stanovené podľa oddielov 7 a 8 kapitoly 1 hlavy IV; d) pokiaľ ide o režim jednotnej platby, podrobné pravidlá týkajúce sa najmä stanovenia vnútroštátnych rezerv, prevodu nárokov, určovania trvalých plodín, trvalých pastvín a lúk, možností ustanovených v kapitolách 2 a 3 hlavy III a integrácie viazaných platieb ustanovených v kapitole 4 hlavy III; e) podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania ustanovení v hlave V; f) podrobné vykonávacie pravidlá týkajúce sa zahrnutia podpory na ovocie a zeleninu, konzumné zemiaky a škôlky do režimu jednotnej platby, vrátane procesu uplatňovania v prvom roku realizácie, a týkajúce sa platieb uvedených v oddieloch 5 a 6 kapitoly1 hlavy IV; g) podrobné pravidlá týkajúce sa zahrnutia podpory na víno do režimu jednotnej platby, vrátane procesu uplatňovania v prvom roku realizácie v súlade s nariadením (ES) č. [nariadenie o víne]; h) pokiaľ ide o konope, podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných kontrolných opatrení a metód na určovanie hladín tetrahydrokanabinolu ; i) zmeny a doplnenia v prílohe I, ktoré sa môžu stať potrebnými, so zreteľom najmä na kritériá stanovené v článku 1; j) zmeny a doplnenia v prílohách V, VI a VII, ktoré sa môžu stať potrebnými, so zreteľom najmä na nové právne predpisy Spoločenstva; k) základné prvky identifikačného systému poľnohospodárskych pozemkov a ich vymedzenie; l) akékoľvek zmeny a doplnenia vykonané v žiadosti o podporu a v oslobodení od povinnosti predložiť žiadosť o pomoc; m) pravidlá týkajúce sa minimálneho množstva informácií, ktoré sa majú uviesť v žiadostiach o pomoc; n) pravidlá týkajúce sa administratívnych kontrol a kontrol na mieste a kontrol pomocou diaľkového snímania; o) pravidlá týkajúce sa uplatňovania znížení a vylúčení, ak ide o platby v prípade nedodržania povinností stanovených v článkoch 4 a 24, vrátane prípadov neuplatňovania znížení a vylúčení; q) zmeny a doplnenia v prílohe V, ktoré sa môžu stať potrebnými so zreteľom na kritériá podľa článku 28; r) oznámenia medzi členskými štátmi a Komisiou; s) opatrenia, ktorých vyriešenie v núdzovej situácii je potrebné, ako aj riadne zdôvodnené, praktické a osobitné problémy, najmä tie, ktoré sa týkajú vykonávania kapitoly 4 hlavy II a kapitol 2 a 3 hlavy III; tieto opatrenia sa môžu odchyľovať od niektorých častí tohto nariadenia, ale len do takej miery a na také obdobie, ako je prísne nevyhnutné; t) pokiaľ ide o bavlnu, podrobné pravidlá týkajúce sa: i) výpočtu zníženia pomoci ustanovenej v článku 80 ods. 3; ii) schválených medziodvetvových organizácií, najmä ich financovania a systému kontroly a sankcií. KAPITOLA 2 PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 130 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1290/2005 1. V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Komisia stanoví sumy, ktoré sú podľa článku 9, článku 10 ods. 4, článkov 123 a 124 nariadenia Rady (ES) č. xxx/2008*[ toto nariadenie ] a článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 378/2007 sprístupnené EPFRV.“ 2 Článok 18 ods. 3 sa nahrádza takto: „3. Národné stropy pre priame platby uvedené v článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. XXX/2008*[ toto nariadenie ] opravené úpravami ustanovenými v článku 11 ods. 1 tohto nariadenia sa považujú za finančné stropy v eurách. * Ú. v. EÚ L ………“ Článok 131 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 247/2006 Nariadenie (ES) č. 247/2006 sa mení a dopĺňa takto: (1) V článku 23 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Spoločenstvo financuje opatrenia ustanovené v hlavách II a III tohto nariadenia až do tejto ročnej maximálnej výšky: V miliónoch EUR | Finančný rok 2007 | Finančný rok 2008 | Finančný rok 2009 | Finančný rok 2010 a ďalšie | Francúzske zámorské departmány | 126,6 | 262,6 | 269,4 | 276,05 | Azorské ostrovy a Madeira | 77,9 | 86,98 | 86,7 | 106,21 | Kanárske ostrovy | 127,3 | 268,4 | 268,4 | 268,42 | (2) vkladá sa tento článok 24b: „ Článok 24b 1. Najneskôr do 15. februára 2009 členské štáty predložia Komisii návrh zmien a doplnení svojich celkových programov, aby zohľadnili zmeny zavedené v článku 23 ods. 2. 2. Komisia vyhodnotí navrhnuté zmeny a doplnenia a rozhodne o ich schválení najneskôr do štyroch mesiacov od ich predloženia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“ Článok 132 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 378/2007 Nariadenie (ES) č. 378/2007 sa mení a dopĺňa takto: (1) Článok 1 sa mení a dopĺňa takto: a) Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Zníženia v rámci dobrovoľnej modulácie sa vykonajú na tom istom výpočtovom základe, aký sa uplatňuje na moduláciu podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. XXX/2008* (toto nariadenie) * Ú. v. EÚ L …..“ b) Dopĺňa sa tento odsek 5: „5. Miery modulácie uplatňované na poľnohospodára a vyplývajúce z uplatňovania článku 7 nariadenia (ES) č. XXX/2008 (toto nariadenie) mínus 5 percentuálnych bodov sa odpočítajú z miery dobrovoľnej modulácie uplatňovanej členským štátom pri uplatňovaní odseku 4 tohto článku. Percento, ktoré sa má odpočítať, a konečná miera dobrovoľnej modulácie sa rovnajú alebo sú vyššie ako 0.“ (2) Písmeno a) v odseku 1 článku 3 sa nahrádza takto: „a) odchylne od článku 1 ods. 3 tohto nariadenia uplatní zníženia v rámci modulácie na základe výpočtu uplatňovaného na moduláciu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. xx/2008 bez prihliadnutia na vylúčenie 5 000 EUR ustanoveného v odseku 1 uvedeného článku a/alebo“. Článok 133 Zrušenia 1. Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa týmto zrušuje. Články 66, 67, 68, 68a, 69, článok 70 ods. 1 písm. a) a kapitola 1 (tvrdá pšenica), kapitola 2 (prémie na bielkovinové plodiny), kapitola 4 (platba na plochu pre škrupinové ovocie), kapitola 8 (energetické plodiny), kapitola 9 (podpora pre osivo), kapitola 10 (platba na plochu pre plodiny na ornej pôde), kapitola 10b (podpora na olivové háje), kapitola 10c (podpora na tabak) a kapitola 10d (platba na plochu pre chmeľ) hlavy IV uvedeného nariadenia sa ďalej uplatňujú na rok 2009. 2. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa podľa korelačnej tabuľky uvedenej v prílohe XV. Článok 134 Prechodné pravidlá Komisia môže prijať opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu z opatrení, ktoré sa ustanovujú v nariadení (ES) č. 1782/2003, na opatrenia, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení, Článok 135 Prechodné opatrenia pre nové členské štáty V prípadoch, keď sú potrebné opatrenia, ktoré novým členským štátom uľahčia prechod od režimu jednotnej platby na plochu k režimu jednotnej platby a k ostatným programom pomoci uvedeným v hlavách III a IV, tieto opatrenia sa prijímajú v súlade s postupom ustanoveným v článku 128 ods. 2. Článok 136 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2009. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Radu predseda PRÍLOHA I Zoznam režimov podpory Sektor | Právny základ | Poznámky | Jednotná platba | hlava III tohto nariadenia | Oddelená platba | Režim jednotnej platby na plochu | hlava V kapitola 2 tohto nariadenia | Oddelená platba nahrádzajúca všetky priame platby uvedené v tejto prílohe, okrem osobitných platieb | Bielkovinové plodiny | hlava IV kapitola 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Platba na plochu | Ryža | hlava IV kapitola 2 tohto nariadenia | Platba na plochu | Škrupinové ovocie | hlava IV kapitola 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Platba na plochu | Energetické plodiny | hlava IV kapitola 5 nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Platba na plochu | Zemiaky na výrobu škrobu | hlava IV kapitola 1, oddiel 5 tohto nariadenia | Pomoc na výrobu | Semená | hlava IV kapitola 9 nariadenia (ES) č. 1782/2003 | Pomoc na výrobu | Plodiny na ornej pôde | hlava IV kapitola 10 nariadenia (ES) č. 1782/2003 | Platba na plochu | Ovčie a kozie mäso | hlava IV kapitola 1 oddiel 7 tohto nariadenia | Prémia na ovce a kozy | Hovädzie a teľacie mäso | hlava IV kapitola 1 oddiel 8 tohto nariadenia | Osobitná prémia, prémia na dojčiacu kravu (vrátane prípadov, keď je vyplatená na jalovicu a vrátane doplnkovej vnútroštátnej prémie na dojčiacu kravu, keď je financovaná čiastočne), prémia za zabitie | Osobitná podpora | hlava III kapitola 5 tohto nariadenia | Olivový olej | hlava IV kapitola 10b nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Pomoc na plochu | Húsenice priadky morušovej | článok 1 nariadenia (EHS) č. 845/72 | Podpora chovu | Tabak | hlava IV kapitola 10c nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Pomoc na výrobu | Chmeľ | hlava IV kapitola 10d nariadenia (ES) č. 1782/2003( | Pomoc na plochu | Cukrová repa, trstina a čakanka na výrobu cukrového alebo inulínového sirupu | hlava V článok 116 tohto nariadenia | Oddelené platby | Cukrová repa a trstina používaná na výrobu cukru | hlava IV kapitola 1 oddiel 4 tohto nariadenia | Pomoc na výrobu | Ovocie a zelenina dodávané na spracovanie | hlava IV kapitola 1 oddiel 5 tohto nariadenia | Prechodné platby na ovocie a zeleninu | Jahody a maliny dodávané na spracovanie | hlava IV kapitola 1 oddiel 6 tohto nariadenia | Prechodná platba na mäkké ovocie | Ovocie a zelenina | článok 116 | Osobitná platba na ovocie a zeleninu | Posei | hlava III nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 | Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch | Ostrovy v Egejskom mori | kapitola III nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 | Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch | Bavlna | hlava IV kapitola 1 oddiel 4 tohto nariadenia | Platba na plochu | ( Len na rok 2009. | PRÍLOHA II Základné požiadavky týkajúce sa správy uvedené v článkoch 4 a 5 A. Životné prostredie 1. | Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1) | Článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. b), článok 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. a), b) a d) | 2. | Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečisťovaním niektorými nebezpečnými látkami (Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43) | Články 4 a 5 | 3. | Smernica 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6) | Článok 3 | 4. | Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1) | Články 4 a 5 | 5. | Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7) | Články 6 a 13 ods. 1 písm. a) | Verejné zdravie a zdravie zvierat Identifikácia a registrácia zvierat | 6. | Smernica Rady 92/102/EHS z 27. novembra 1992 o identifikácii a registrácii zvierat (Ú. v. ES L 355, 5.12.1992, s. 32) | Články 3, 4 a 5 | 7. | Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1) | Články 4 a 7 | 8. | Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8). | Články 3, 4 a 5 | B. Verejné zdravie, zdravie zvierat a rastlín | 9. | Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1) | Článok 3 | 10. | Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3) | Články 3, 4, 5 a 7 | 11. | Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1) | Články 14, 15, 17 ods. 1, články 18, 19 a 20 | 12. | Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1) | Články 7, 11, 12, 13 a 15 | Oznamovanie chorôb | 13. | Smernica Rady 85/511/EHS z 18. novembra 1985, ktorou sa zavádzajú opatrenia Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky (Ú. v. ES L 315, 26.11.1985, s. 11) | Článok 3 | 14. | Smernica Rady 92/119/EHS z 17. decembra 1992, ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 69) | Článok 3 | 15. | Smernice Rady 2000/75/ES z 20. novembra 2000 stanovujúca špecifické ustanovenia pre kontrolu a likvidáciu katarálnej horúčky oviec - modrého jazyka (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 74) | Článok 3 | C. Blaho zvierat | 16. | Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28) | Články 3 a 4 | 17. | Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33) | Článok 3 a článok 4 ods. 1 | 18. | Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23) | Článok 4 | PRÍLOHA III Dobrý poľnohospodársky a ekologický stav podľa článku 6 Oblasť | Normy | Erózia pôdy: Chrániť pôdu pomocou vhodných opatrení | – Minimálne pokrytie pôdy | – Minimálna správa pôdy odrážajúca osobitné miestne podmienky | – Zadržovacie terasy | Organické zložky pôdy: Zachovať úrovne organických zložiek pôdy pomocou vhodných postupov | – Normy pre striedanie plodín, ak sú použiteľné | – Správa ornej pôdy so strniskom | Štruktúra pôdy: Zachovať štruktúru pôdy pomocou vhodných opatrení | – Používanie vhodných strojov | Minimálna miera údržby: Zaistiť minimálnu úroveň údržby a zabrániť zhoršeniu biotopov | – Minimálna miera intenzity chovu a/alebo vhodné režimy | – Ochrana trvalých pasienkov | – Zachovanie vlastností krajiny, vrátane, prípadne, živých plotov, rybníkov, priekop a stromov v rade, v skupine alebo izolovane a medze –Zakázať, podľa vhodnosti, vyklčovanie olivovníkov | – Zabránenie rozrastaniu neželanej vegetácie na poľnohospodárskej pôde | – Udržiavanie olivovníkových hájov a viníc v dobrom vegetatívnom stave | Ochrana vody a hospodárenie s vodou: Chrániť vodu proti znečisteniu a odtoku a regulovať používanie vody | – Vytvorenie nárazníkových pruhov pozdĺž vodných tokov - dodržiavanie schvaľovacích postupov pre používanie vody na zavlažovanie. | PRÍLOHA IV Čisté vnútroštátne stropy uvedené v článku 8 V miliónoch EUR | Kalendárny rok | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | Belgicko | 583,2 | 570,9 | 563,1 | 553,9 | Česká republika | 773,0 | Dánsko | 985,9 | 965,3 | 954,6 | 937,8 | Nemecko | 5 467,4 | 5 339,2 | 5 269,3 | 5 178,0 | Estónsko | 88,9 | Írsko | 1 283,1 | 1 264,0 | 1 247,1 | 1 230,0 | Grécko | 2 567,3 | 2 365,5 | 2 348,9 | 2 324,1 | Španielsko | 5 171,3 | 5 043,4 | 5 019,1 | 4 953,5 | Francúzsko | 8 218,5 | 8 021,2 | 7 930,7 | 7 796,2 | Taliansko | 4 323,6 | 4 103,7 | 4 073,2 | 4 023,3 | Cyprus | 48,2 | Lotyšsko | 130,5 | Litva | 337,9 | Luxembursko | 35,2 | 34,5 | 34,0 | 33,4 | Maďarsko | 1 150,9 | Malta | 4,6 | Holandsko | 841,5 | 827,0 | 829,4 | 815,9 | Rakúsko | 727,7 | 718,2 | 712,1 | 704,9 | Poľsko | 2 730,5 | Portugalsko | 635,8 | 623,0 | 622,6 | 622,6 | Slovinsko | 129,4 | Slovensko | 335,9 | Fínsko | 550,0 | 541,2 | 536,0 | 529,8 | Švédsko | 731,7 | 719,9 | 710,6 | 699,8 | Spojené kráľovstvo | 3 373,0 | 3 340,4 | 3 335,8 | 3 334,9 | PRÍLOHA V Zoznam obilnín uvedené v článku 9 ods. 3 Číselný znak KN Opis I. Obilie 1001 10 00 | Tvrdá pšenica | 1001 90 | Ostatná pšenica a súraž, okrem pšenice tvrdej | 1002 00 00 | Raž | 1003 00 | Jačmeň | 1004 00 00 | Ovos | 1005 | Kukurica | 1007 00 | Zrná ciroku | 1008 | Pohánka, proso a lesknica kanárska; ostatné obilniny | 0709 90 60 | Kukurica cukrová | II. Olejnaté semená 1201 00 | Sójové bôby | ex 1205 00 | Semená repky | ex 1206 00 10 | Semená slnečnicové | III. Bielkovinové plodiny 0713 10 | Hrach | 0713 50 | Bôb | ex 1209 29 50 | Vlčí bôb | IV. Ľan ex 1204 00 | Semená ľanové (Linum usitatissimum L.) | ex 5301 10 00 | Ľan, surový alebo máčaný, pestovaný na vlákno (Linum usitatissimum L.) | V. Konope ex 5302 10 00 | Konope, surové alebo máčané, pestované na vlákno (Cannabis sativa L.) | PRÍLOHA VI Povolené režimy podpory uvedené v článku 28 Sektor | Právny základ | Znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami | Článok 13 písm. a), článok 14 ods. 1 a prvé dve zarážky článku 14 ods. 2, články 15, 17 až 20, článok 51 ods. 3 a článok 55 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1257/1999 | Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom: | platieb za znevýhodnené prírodné podmienky pre poľnohospodárov v horských oblastiach | Článok 36 písm. a) bod i) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | platieb poľnohospodárom v oblastiach so znevýhodnenými podmienkami, okrem horských oblastí | Článok 36 písm. a) bod ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | platieb v systéme Natura 2000 a platieb súvisiacich so smernicou 2000/60/ES | Článok 36 písm. a) bod iii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | agroenvironmentálnych platieb | Článok 36 písm. a) bod iv) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie lesnej pôdy prostredníctvom: | prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy | Článok 36 písm. b) bod i) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | platieb v systéme Natura 2000 | Článok 36 písm. b) bod iv) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | lesnícko-environmentálnych platieb | Článok 36 písm. b) bod v) nariadenia (ES) č. 1698/2005 | Víno | Článok 117 (nariadenia o víne) | PRÍLOHA VII A. Ovocie a zelenina, konzumné zemiaky a škôlky 1. Poľnohospodári dostanú platobný nárok na hektár vypočítaný delením referenčnej sumy uvedenej v odseku 2 počtom hektárov vypočítaným v súlade s odsekom 3. 2. Členské štáty určia sumu, ktorá sa začlení do referenčnej sumy každého poľnohospodára na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, napríklad: - suma trhovej podpory, ktorú poľnohospodár dostal, priamo alebo nepriamo, na ovocie a zeleninu, konzumné zemiaky a škôlky, - plocha využívaná na pestovanie ovocia a zeleniny, konzumných zemiakov a vytváranie škôlok, - množstvo vypestovaného ovocia a zeleniny, konzumných zemiakov a vytvorených škôlok, vzhľadom na reprezentatívne obdobie, ktoré môže byť pre každý výrobok odlišné, jedného alebo viac hospodárskych rokov, počnúc hospodárskym rokom, ktorý sa skončil v roku 2001, a v prípade členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 alebo po tomto dátume, od hospodárskeho roku, ktorý sa skončil v roku 2004, až po hospodársky rok, ktorý sa skončil v roku 2007. Uplatňovanie kritérií v tomto bode sa môže pri rôznych výrobkoch z ovocia a zeleniny, konzumných zemiakoch a škôlkach líšiť, ak je to na objektívnom základe riadne odôvodnené. Členské štáty sa na rovnakom základe môžu rozhodnúť, že neurčia sumy, ktoré sa majú sa zahrnúť do referenčnej sumy, a uplatniteľné hektáre podľa tohto bodu pred koncom prechodného trojročného obdobia, ktoré sa skončí 31. decembra 2010. 3. Členské štáty vypočítajú uplatniteľné hektáre na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ako sú plochy uvedené v druhej zarážke prvého odseku bodu 2. Na účely tohto nariadenia „ovocie a zelenina“ sú výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. i) a j) nariadenia (ES) č. 1234/2007 a „konzumné zemiaky“ sú zemiaky s číselným znakom KN 0701 okrem zemiakov určených na výrobu škrobu, na ktoré sa poskytuje podpora podľa článku 93. 4. Poľnohospodár, ktorého výroba bola počas reprezentatívneho obdobia uvedeného v odseku 2 nepriaznivo ovplyvnená prípadom vyššej moci alebo mimoriadnymi okolnosťami (uvedenými v článku 36 ods. 1), ktoré sa vyskytli pred referenčným obdobím alebo počas neho, je oprávnený požiadať, aby sa referenčná suma uvedená v odseku 2 vypočítala na základe kalendárneho roku alebo kalendárnych rokov v reprezentatívnom období, ktoré neboli ovplyvnené prípadom vyššej moci alebo mimoriadnymi okolnosťami. 5. Ak prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti ovplyvnili celé referenčné obdobie, členský štát vypočíta referenčnú sumu na základe najbližšieho hospodárskeho roka pred referenčným obdobím zvoleného v súlade s odsekom 3. V tomto prípade sa odsek 1 uplatňuje mutatis mutandis . 6. Prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti spolu so zodpovedajúcim dôkazom, doloženým k spokojnosti príslušného orgánu oznámi príslušný poľnohospodár písomne príslušnému orgánu v lehote, ktorú stanoví každý členský štát. B. Víno (vyklčovanie) Poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú na režime vyklčovania ustanoveného v kapitole III hlavy V nariadenia (ES) [nariadenie o víne], sa v roku nasledujúcom po vyklčovaní pridelia platobné nároky rovnajúce sa počtu hektárov, na ktoré dostali prémiu na vyklčovanie. Jednotková hodnota týchto platobných nárokov sa rovná regionálnemu priemeru hodnoty nárokov zodpovedajúceho regiónu. Jednotková hodnota však v žiadnom prípade nepresiahuje 350 EUR/ha. C. Víno (prevod z programov pomoci) Ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť pomoc v súlade s článkom 4a nariadenia (ES) č. [nariadenie o vínach], stanovia pre každého poľnohospodára referenčnú sumu a uplatniteľné hektáre: - na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií; - s ohľadom na reprezentatívne referenčné obdobie jedného alebo viac vinárskych rokov, počnúc vinárskym rokom 2005/2006. Referenčné kritériá použité na stanovenie referenčnej sumy a uplatniteľných hektárov sa však nezakladajú na referenčnom období zahŕňajúcom vinárske roky po vinárskom roku 2007/2008, keď sa prevod v programoch pomoci týka kompenzácie pre poľnohospodárov, ktorí dovtedy dostali pomoc na destiláciu alkoholu určeného na priamu konzumáciu, alebo boli ekonomickými príjemcami pomoci na používanie koncentrovaného hroznového muštu na obohatenie vína podľa nariadenia (ES) č. [nariadenie o vínach]; - v súlade s celkovou disponibilnou sumou na toto opatrenie uvedenou v článku 6 písm. e) nariadenia (ES) č. [nariadenie o vínach]. Poľnohospodári dostanú platobný nárok na hektár, ktorý sa vypočíta vydelením uvedenej referenčnej sumy počtom uplatniteľných hektárov. PRÍLOHA VIII Vnútroštátne stropy uvedené v článku 41 Tabuľka 1 (v tis. EUR) | Členský štát | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | 614 179 | 611 901 | 613 281 | 613 281 | 614 661 | 614 661 | 614 661 | 614 661 | Dánsko | 1 030 478 | 1 031 321 | 1 043 421 | 1 043 421 | 1 048 999 | 1 048 999 | 1 048 999 | 1 048 999 | Nemecko | 5 770 254 | 5 781 666 | 5 826 537 | 5 826 537 | 5 848 330 | 5 848 330 | 5 848 330 | 5 848 330 | Írsko | 1 342 268 | 1 340 737 | 1 340 869 | 1 340 869 | 1 340 869 | 1 340 869 | 1 340 869 | 1 340 869 | Grécko | 2 367 713 | 2 209 591 | 2 210 829 | 2 216 533 | 2 216 533 | 2 216 533 | 2 216 533 | 2 216 533 | Španielsko | 4 838 512 | 5 070 413 | 5 114 250 | 5 139 246 | 5 139 316 | 5 139 316 | 5 139 316 | 5 139 316 | Francúzsko | 8 404 502 | 8 444 468 | 8 500 503 | 8 504 425 | 8 518 804 | 8 518 804 | 8 518 804 | 8 518 804 | Taliansko | 4 143 175 | 4 277 633 | 4 320 238 | 4 369 974 | 4 369 974 | 4 369 974 | 4 369 974 | 4 369 974 | Luxembursko | 37 051 | 37 084 | 37 084 | 37 084 | 37 084 | 37 084 | 37 084 | 37 084 | Holandsko | 853 090 | 853 169 | 886 966 | 886 966 | 904 272 | 904 272 | 904 272 | 904 272 | Rakúsko | 745 561 | 747 298 | 750 019 | 750 019 | 751 616 | 751 616 | 751 616 | 751 616 | Portugalsko | 589 723 | 600 296 | 600 370 | 605 967 | 605 972 | 605 972 | 605 972 | 605 972 | Fínsko | 566 801 | 565 823 | 568 799 | 568 799 | 570 583 | 570 583 | 570 583 | 570 583 | Švédsko | 763 082 | 765 229 | 768 853 | 768 853 | 770 916 | 770 916 | 770 916 | 770 916 | Spojené kráľovstvo | 3 985 834 | 3 986 361 | 3 987 844 | 3 987 844 | 3 987 849 | 3 987 849 | 3 987 849 | 3 987 849 | Tabuľka 2( (v tis. EUR) | Členský štát | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Bulharsko | 287 399 | 328 997 | 409 587 | 490 705 | 571 467 | 652 228 | 732 986 | 813 746 | Česká republika | 559 622 | 647 080 | 735 801 | 821 779 | 909 164 | 909 164 | 909 164 | 909 164 | Estónsko | 60 500 | 70 769 | 80 910 | 91 034 | 101 171 | 101 171 | 101 171 | 101 171 | Cyprus | 31 670 | 38 845 | 43 730 | 48 615 | 53 499 | 53 499 | 53 499 | 53 499 | Lotyšsko | 90 016 | 104 025 | 118 258 | 132 193 | 146 355 | 146 355 | 146 355 | 146 355 | Litva | 230 560 | 268 746 | 305 964 | 342 881 | 380 064 | 380 064 | 380 064 | 380 064 | Maďarsko | 807 366 | 935 912 | 1 064 312 | 1 191 526 | 1 318 542 | 1 318 542 | 1 318 542 | 1 318 542 | Malta | 3 434 | 3 851 | 4 268 | 4 685 | 5 102 | 5 102 | 5 102 | 5 102 | Poľsko | 1 877 107 | 2 164 285 | 2 456 894 | 2 742 771 | 3 033 549 | 3 033 549 | 3 033 549 | 3 033 549 | Rumunsko | 623 399 | 713 207 | 891 072 | 1 068 953 | 1 246 821 | 1 424 684 | 1 602 550 | 1 780 414 | Slovinsko | 87 942 | 102 047 | 116 077 | 130 107 | 144 236 | 144 236 | 144 236 | 144 236 | Slovensko | 240 014 | 277 779 | 314 692 | 351 377 | 388 191 | 388 191 | 388 191 | 388 191 | ( Stropy vypočítané so zreteľom na plán zvyšovania podľa článku 110. PRÍLOHA IX Zložka vnútroštátnych stropov uvedených v článku 56 ods. 1 zodpovedajúca rajčiakom je takáto: Členský štát | Suma (v mil. EUR na kalendárny rok) | Bulharsko | 5,394 | Česká republika | 0,414 | Grécko | 35,733 | Španielsko | 56,233 | Francúzsko | 8,033 | Taliansko | 183,967 | Cyprus | 0,274 | Malta | 0,932 | Maďarsko | 4,512 | Rumunsko | 1,738 | Poľsko | 6,715 | Portugalsko | 33,333 | Slovensko | 1,018 | Zložka vnútroštátnych stropov uvedených v článku 56 ods. 2 zodpovedajúca ovocným a zeleninovým plodinám okrem jednoročných plodín je takáto: Členský štát | Suma (v mil. EUR na kalendárny rok) | Bulharsko | 0,851 | Česká republika | 0,063 | Grécko | 153,833 | Španielsko | 110,633 | Francúzsko | 44,033 | Taliansko | 131,700 | Cyprus | v roku 2009: v roku 2010: v roku 2011: v roku 2012: | 4,856 4,919 4,982 5,045 | Maďarsko | 0,244 | Rumunsko | 0,025 | Portugalsko | 2,900 | Slovensko | 0,007 | PRÍLOHA X Začlenenie viazanej pomoci do režimu jednotnej platby I. - Od roku 2010, zvláštna prémia na kvalitu pre tvrdú pšenicu ustanovená v kapitole 1 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - od roku 2010, prémia na bielkovinové plodiny ustanovená v kapitole 2 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - od roku 2010, zvláštna platba na plodinu pre ryžu ustanovená v kapitole III hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003 a v oddiele 1 kapitoly 1 hlavy IV tohto nariadenia v súlade s časovým harmonogramom stanoveným v článku 72 ods. 2 tohto nariadenia; - od roku 2010, platba na plochu pre škrupinové ovocie ustanovená v kapitole 4 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - od roku 2011, pomoc na spracovanie sušeného krmiva ustanovená v pododdiele I oddielu I kapitoly IV hlavy I časti II nariadenia (ES) č. 1234/2007; - od roku 2011, pomoc na spracovanie ľanu pestovaného na vlákno ustanovená v pododdiele II oddielu I kapitoly IV hlavy I časti II nariadenia (ES) č. 1234/2007 v súlade s časovým harmonogramom ustanoveným v uvedenom pododdiele; - od roku 2011, pomoc na zemiaky určené na výrobu škrobu ustanovená v článku [95a] nariadenia (ES) č. 1234/2004 a, v súlade s časovým harmonogramom článku 75 tohto nariadenia, pomoc na zemiakový škrob ustanovená v uvedenom článku. II. Od roku 2010, ak členský štát udelil: - podporu na osivo ustanovenú v kapitole 9 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - platbu na plochu pre plodiny na ornej pôde ustanovenú v kapitole 10 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - pomoc na olivové háje ustanovenú v kapitole 10b hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; - pomoc na plochu pre chmeľ ustanovenú v kapitole 10d hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003; v súlade s časovým harmonogramom ustanoveným v článku 55, platby na hovädzie a teľacie mäso okrem prémie na dojčiace kravy. III. Od roku 2010, ak členské štáty neprijali rozhodnutie uvedené v článku 53 ods. 1 tohto nariadenia: - platby na ovce a kozy uvedené v článku 67 nariadenia (ES) č. 1782/2003; - platby na hovädzie a teľacie mäso uvedené v článku 68 nariadenia (ES) č. 1782/2003. PRÍLOHA XI Začlenenie viazanej pomoci – článok 65 Sušené krmivo | (v tis. EUR) | Členský štát | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | Dánsko | 2 779 | 2 779 | 2 779 | 2 779 | 2 779 | 2 779 | Nemecko | 8 475 | 8 475 | 8 475 | 8 475 | 8 475 | 8 475 | Írsko | 132 | 132 | 132 | 132 | 132 | 132 | Grécko | 1 238 | 1 238 | 1238 | 1 238 | 1 238 | 1 238 | Španielsko | 43 725 | 43 725 | 43 725 | 43 725 | 43 725 | 43 725 | Francúzsko | 35 752 | 35 752 | 35 752 | 35 752 | 35 752 | 35 752 | Taliansko | 22 605 | 22 605 | 22 605 | 22 605 | 22 605 | 22 605 | Luxembursko | Holandsko | 5 202 | 5 202 | 5 202 | 5 202 | 5 202 | 5 202 | Rakúsko | 64 | 64 | 64 | 64 | 64 | 64 | Portugalsko | 69 | 69 | 69 | 69 | 69 | 69 | Fínsko | 10 | 10 | 10 | 10 | 10 | 10 | Švédsko | 180 | 180 | 180 | 180 | 180 | 180 | Spojené kráľovstvo | 1 478 | 1 478 | 1 478 | 1 478 | 1 478 | 1 478 | Bulharsko | Česká republika | 922 | 922 | 922 | 922 | 922 | 922 | Estónsko | Cyprus | Lotyšsko | Litva | 21 | 21 | 21 | 21 | 21 | 21 | Maďarsko | 1 421 | 1 421 | 1 421 | 1 421 | 1 421 | 1 421 | Malta | Poľsko | 147 | 147 | 147 | 147 | 147 | 147 | Rumunsko | Slovinsko | Slovensko | 91 | 91 | 91 | 91 | 91 | 91 | Prémia na kvalitu na tvrdú pšenicu | (v tis. EUR) | Členský štát | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | Dánsko | Nemecko | Írsko | Grécko | 20 301 | 20 301 | 20 301 | 20 301 | 20 301 | 20 301 | 20 301 | Španielsko | 22 372 | 22 372 | 22 372 | 22 372 | 22 372 | 22 372 | 22 372 | Francúzsko | 8 320 | 8 320 | 8 320 | 8 320 | 8 320 | 8 320 | 8 320 | Taliansko | 42 457 | 42 457 | 42 457 | 42 457 | 42 457 | 42 457 | 42 457 | Luxembursko | Holandsko | Rakúsko | 280 | 280 | 280 | 280 | 280 | 280 | 280 | Portugalsko | 80 | 80 | 80 | 80 | 80 | 80 | 80 | Fínsko | Švédsko | Spojené kráľovstvo | Bulharsko | 349 | 436 | 523 | 610 | 698 | 785 | 872 | Česká republika | Estónsko | Cyprus | 173 | 198 | 223 | 247 | 247 | 247 | 247 | Lotyšsko | Litva | Maďarsko | 70 | 80 | 90 | 100 | 100 | 100 | 100 | Malta | Poľsko | Rumunsko | Slovinsko | Slovensko | Bielkovinové plodiny | (v tis. EUR) | Členský štát | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | 84 | 84 | 84 | 84 | 84 | 84 | 84 | Dánsko | 843 | 843 | 843 | 843 | 843 | 843 | 843 | Nemecko | 7 231 | 7 231 | 7 231 | 7 231 | 7 231 | 7 231 | 7 231 | Írsko | 216 | 216 | 216 | 216 | 216 | 216 | 216 | Grécko | 242 | 242 | 242 | 242 | 242 | 242 | 242 | Španielsko | 10 905 | 10 905 | 10 905 | 10 905 | 10 905 | 10905 | 10 905 | Francúzsko | 17 635 | 17 635 | 17 635 | 17 635 | 17 635 | 17635 | 17 635 | Taliansko | 5 009 | 5 009 | 5 009 | 5 009 | 5 009 | 5009 | 5 009 | Luxembursko | 21 | 21 | 21 | 21 | 21 | 21 | 21 | Holandsko | 67 | 67 | 67 | 67 | 67 | 67 | 67 | Rakúsko | 2 051 | 2 051 | 2 051 | 2 051 | 2051 | 2051 | 2 051 | Portugalsko | 214 | 214 | 214 | 214 | 214 | 214 | 214 | Fínsko | 303 | 303 | 303 | 303 | 303 | 303 | 303 | Švédsko | 2 147 | 2 147 | 2 147 | 2 147 | 2147 | 2147 | 2 147 | Spojené kráľovstvo | 10 500 | 10 500 | 10 500 | 10 500 | 10500 | 10500 | 10 500 | Bulharsko | 160 | 201 | 241 | 281 | 321 | 361 | 401 | Česká republika | 1 858 | 2 123 | 2 389 | 2 654 | 2654 | 2654 | 2 654 | Estónsko | 169 | 194 | 218 | 242 | 242 | 242 | 242 | Cyprus | 17 | 19 | 22 | 24 | 24 | 24 | 24 | Lotyšsko | 109 | 124 | 140 | 155 | 155 | 155 | 155 | Litva | 1 486 | 1 698 | 1 911 | 2 123 | 2123 | 2123 | 2 123 | Maďarsko | 1 369 | 1 565 | 1 760 | 1 956 | 1956 | 1956 | 1 956 | Malta | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | Poľsko | 1 723 | 1 970 | 2 216 | 2 462 | 2462 | 2462 | 2 462 | Rumunsko | 911 | 1 139 | 1 367 | 1 595 | 1822 | 2050 | 2 278 | Slovinsko | 63 | 72 | 81 | 90 | 90 | 90 | 90 | Slovensko | 1 003 | 1 146 | 1 290 | 1 433 | 1433 | 1433 | 1433 | Ryža | (v tis. EUR) | Členský štát | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | Dánsko | Nemecko | Írsko | Grécko | 5 703 | 5 703 | 11 407 | 11 407 | 11 407 | 11 407 | 11 407 | Španielsko | 24 997 | 24 997 | 49 993 | 49 993 | 49 993 | 49 993 | 49 993 | Francúzsko | 3 922 | 3 922 | 7 844 | 7 844 | 7 844 | 7 844 | 7 844 | Taliansko | 49 737 | 49 737 | 99 473 | 99 473 | 99 473 | 99 473 | 99 473 | Luxembursko | Holandsko | Rakúsko | Portugalsko | 5 596 | 5 596 | 11 193 | 11 193 | 11 193 | 11 193 | 11 193 | Fínsko | Švédsko | Spojené kráľovstvo | Bulharsko | 288 | 360 | 863 | 1 007 | 1 151 | 1 294 | 1 438 | Česká republika | Estónsko | Cyprus | Lotyšsko | Litva | Maďarsko | 262 | 300 | 674 | 749 | 749 | 749 | 749 | Malta | Poľsko | Rumunsko | 13 | 16 | 38 | 44 | 50 | 57 | 63 | Slovinsko | Slovensko | Škrupinové ovocie | (v tis. EUR) | Členský štát | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | Dánsko | Nemecko | 181 | 181 | 181 | 181 | 181 | 181 | 181 | Írsko | Grécko | 4 963 | 4 963 | 4 963 | 4 963 | 4 963 | 4 963 | 4 963 | Španielsko | 68 610 | 68 610 | 68 610 | 68 610 | 68 610 | 68 610 | 68 610 | Francúzsko | 2 089 | 2 089 | 2 089 | 2 089 | 2 089 | 2 089 | 2 089 | Taliansko | 15 710 | 15 710 | 15 710 | 15 710 | 15 710 | 15 710 | 15 710 | Luxembursko | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | Holandsko | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | Rakúsko | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | Portugalsko | 4 987 | 4 987 | 4 987 | 4 987 | 4 987 | 4 987 | 4 987 | Fínsko | Švédsko | Spojené kráľovstvo | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | 12 | Bulharsko | 579 | 724 | 868 | 1 013 | 1 158 | 1 302 | 1 447 | Česká republika | Estónsko | Cyprus | 431 | 493 | 554 | 616 | 616 | 616 | 616 | Lotyšsko | Litva | Maďarsko | 245 | 280 | 315 | 350 | 350 | 350 | 350 | Malta | Poľsko | 355 | 406 | 456 | 507 | 507 | 507 | 507 | Rumunsko | 79 | 99 | 119 | 139 | 159 | 179 | 199 | Slovinsko | 25 | 29 | 33 | 36 | 36 | 36 | 36 | Slovensko | 262 | 299 | 337 | 374 | 374 | 374 | 374 | Ľan s dlhým vláknom | (v tis.EUR) | Členský štát | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | 1 380 | 1 380 | 2 760 | 2 760 | 2 760 | 2 760 | Dánsko | Nemecko | 30 | 30 | 60 | 60 | 60 | 60 | Írsko | Grécko | Španielsko | 5 | 5 | 10 | 10 | 10 | 10 | Francúzsko | 5 580 | 5 580 | 11 160 | 11 160 | 11 160 | 11 160 | Taliansko | Luxembursko | Holandsko | 480 | 480 | 960 | 960 | 960 | 960 | Rakúsko | 15 | 15 | 30 | 30 | 30 | 30 | Portugalsko | 5 | 5 | 10 | 10 | 10 | 10 | Fínsko | 20 | 20 | 40 | 40 | 40 | 40 | Švédsko | 5 | 5 | 10 | 10 | 10 | 10 | Spojené kráľovstvo | 5 | 5 | 10 | 10 | 10 | 10 | Bulharsko | 1 | 1 | 3 | 3 | 3 | 3 | Česká republika | 192 | 192 | 385 | 385 | 385 | 385 | Estónsko | 3 | 3 | 6 | 6 | 6 | 6 | Cyprus | Lotyšsko | 36 | 36 | 72 | 72 | 72 | 72 | Litva | 226 | 226 | 453 | 453 | 453 | 453 | Maďarsko | Malta | Poľsko | 92 | 92 | 185 | 185 | 185 | 185 | Rumunsko | 4 | 4 | 8 | 8 | 8 | 8 | Slovinsko | Slovensko | 7 | 7 | 15 | 15 | 15 | 15 | Pomoc na spracovanie zemiakov na výrobu škrobu | (v tis. EUR) | Členský štát | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | Dánsko | 3 743 | 3 743 | 3 743 | 3 743 | 3 743 | 3 743 | Nemecko | 14 603 | 14 603 | 14 603 | 14 603 | 14 603 | 14 603 | Írsko | Grécko | Španielsko | 43 | 43 | 43 | 43 | 43 | 43 | Francúzsko | 5 904 | 5 904 | 5 904 | 5 904 | 5 904 | 5 904 | Taliansko | Luxembursko | Holandsko | 11 290 | 11 290 | 11 290 | 11 290 | 11 290 | 11 290 | Rakúsko | 1 061 | 1 061 | 1 061 | 1 061 | 1 061 | 1 061 | Portugalsko | Fínsko | 1 183 | 1 183 | 1 183 | 1 183 | 1 183 | 1 183 | Švédsko | 1 381 | 1 381 | 1 381 | 1 381 | 1 381 | 1 381 | Spojené kráľovstvo | Bulharsko | Česká republika | 749 | 749 | 749 | 749 | 749 | 749 | Estónsko | 6 | 6 | 6 | 6 | 6 | 6 | Cyprus | Lotyšsko | 129 | 129 | 129 | 129 | 129 | 129 | Litva | 27 | 27 | 27 | 27 | 27 | 27 | Maďarsko | Malta | Poľsko | 3 226 | 3 226 | 3 226 | 3 226 | 3 226 | 3 226 | Rumunsko | Slovinsko | Slovensko | 16 | 16 | 16 | 16 | 16 | 16 | Pomoc pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu | (v tis. EUR) | Členský štát | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Belgicko | Dánsko | 5 578 | 5 578 | 11 156 | 11 156 | 11 156 | 11 156 | Nemecko | 21 763 | 21 763 | 43 526 | 43 526 | 43 526 | 43 526 | Írsko | Grécko | Španielsko | 64 | 64 | 129 | 129 | 129 | 129 | Francúzsko | 8 799 | 8 799 | 17 598 | 17 598 | 17 598 | 17 598 | Taliansko | Luxembursko | Holandsko | 16 825 | 16 825 | 33 651 | 33 651 | 33 651 | 33 651 | Rakúsko | 1 581 | 1 581 | 3 163 | 3 163 | 3 163 | 3 163 | Portugalsko | Fínsko | 1 763 | 1 763 | 3 527 | 3 527 | 3 527 | 3 527 | Švédsko | 2 058 | 2 058 | 4 116 | 4 116 | 4 116 | 4 116 | Spojené kráľovstvo | Bulharsko | Česká republika | 893 | 1 005 | 2 232 | 2 232 | 2 232 | 2 232 | Estónsko | 7 | 7 | 17 | 17 | 17 | 17 | Cyprus | Lotyšsko | 153 | 172 | 383 | 383 | 383 | 383 | Litva | 32 | 36 | 80 | 80 | 80 | 80 | Maďarsko | Malta | Poľsko | 3 846 | 4 327 | 9 615 | 9 615 | 9 615 | 9 615 | Rumunsko | Slovinsko | Slovensko | 19 | 22 | 48 | 48 | 48 | 48 | Olivový olej | (v tis. EUR) | Členský štát | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 a nasledujúce roky | Španielsko | 103 140 | 103 140 | 103 140 | 103 140 | 103 140 | 103 140 | 103 140 | Cyprus | 2 051 | 2 344 | 2 637 | 2 930 | 2 930 | 2 930 | 2 930 | PRÍLOHA XII Stropy pre výpočet výšky pomoci uvedenej v článku 84 (cukor) (v tis. EUR) | Sektor | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | Plodiny na ornej pôde (okrem tvrdej pšenice) | 4 220 705 | 3 165 529 | 2 110 353 | 1 055 176 | Tvrdá pšenica | 1 162 157 | 871 618 | 581 078 | 290 539 | Strukoviny pestované na zrno | 16 362 | 12 272 | 8 181 | 4 091 | Mlieko a mliečne výrobky | 1 422 379 | 1 066 784 | 711 190 | 355 595 | Hovädzie mäso | 1 843 578 | 1 382 684 | 921 789 | 460 895 | Ovčie a kozie mäso | 4 409 113 | 3 306 835 | 2 204 556 | 1 102 278 | Olivový olej | 3 174 000 | 2 380 500 | 1 587 000 | 793 500 | Tabak | 417 340 | 313 005 | 208 670 | 104 335 | Banány | 1 755 000 | 1 316 250 | 877 500 | 0 | Sušené hrozienka | 0 | 0 | 0 | 0 | Mandle | 0 | 0 | 0 | 0 | Spolu | 1 842 0634 | 13 815 476 | 9 210 317 | 4 166 409 | Doplnkové vnútroštátne priame platby v rámci režimu jednotnej platby: Celková výška doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ktoré sa môžu udeliť v rámci režimu jednotnej platby, sa rovná súčtu sektorových stropov uvedených v tejto tabuľke a týkajúcich sa sektorov, na ktoré sa vzťahuje režim jednotnej platby, pokiaľ je podpora v týchto sektoroch oddelená. Tabuľka 2 Cyprus: Doplnkové vnútroštátne priame platby v prípade uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu Sektor | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | Plodiny na ornej pôde (okrem tvrdej pšenice) | 0 | 0 | 0 | 0 | Tvrdá pšenica | 1 795 543 | 1 572 955 | 1 350 367 | 1 127 779 | Strukoviny pestované na zrno | 0 | 0 | 0 | 0 | Mlieko a mliečne výrobky | 3 456 448 | 3 438 488 | 3 420 448 | 3 402 448 | Hovädzie mäso | 4 608 945 | 4 608 945 | 4 608 945 | 4 608 945 | Ovčie a kozie mäso | 10 724 282 | 10 670 282 | 10 616 282 | 10 562 282 | Olivový olej | 5 547 000 | 5 115 000 | 4 683 000 | 4 251 000 | Sušené hrozienka | 156 332 | 149 600 | 142 868 | 136 136 | Banány | 4 323 820 | 4 312 300 | 4 300 780 | 4 289 260 | Tabak | 1 038 575 | 1 035 875 | 1 033 175 | 1 030 475 | Spolu | 31 650 945 | 30 903 405 | 30 155 865 | 29 408 325 | PRÍLOHA XIV ŠTÁTNA POMOC – CYPRUS Sektor | 2009 | 2010 | Obilniny (okrem pšenice) | 2 263 018 | 1 131 509 | Mlieko a mliečne výrobky | 562 189 | 281 094 | Hovädzie mäso | 64 887 | 0 | Ovčie a kozie mäso | 1 027 917 | 513 958 | Sektor ošípaných | 2 732 606 | 1 366 303 | Hydina a vajcia | 1 142 374 | 571 187 | Víno | 4 307 990 | 2 153 995 | Olivový olej | 2 088 857 | 1 044 429 | Stolové hrozno | 1 058 897 | 529 448 | Spracované rajčiaky | 117 458 | 58 729 | Banány | 127 286 | 63 643 | Ovocie listnatých stromov, vrátane kôstkového ovocia | 2 774 230 | 1 387 115 | Spolu | 18 267 707 | 9 101 410 | PRÍLOHA XV Korelačná tabuľka Nariadenie (ES) č. 1782/2003 | Toto nariadenie | Článok 1 | Článok 1 | Článok 2 | Článok 2 | Článok 3 | Článok 4 | Článok 4 | Článok 5 | Článok 5 | Článok 6 | Článok 6 | Článok 25 | Článok 7 | Článok 26 | Článok 8 | – | Článok 9 | Článok 27 | Článok 10 ods. 1 | Článok 7 | Článok 10 ods. 2 | Článok 9 ods. 1 | Článok 10 ods. 3 | Článok 9 ods. 2 | Článok 10 ods. 4 | Článok 9 ods. 3 | – | Článok 9 ods. 4 | Článok 11 | Článok 11 ods. 1 a 2 | Článok 12 | – | – | Článok 8 | Článok 12a ods. 1 | Článok 10 | Článok 12a ods. 2 | Článok 11 ods. 3 | Článok 13 | Článok 12 | Článok 14 | Článok 13 | Článok 15 | Článok 14 | Článok 16 | Článok 15 | Článok 17 | Článok 16 | Článok 18 | Článok 17 | Článok 19 | Článok 18 | Článok 20 | Článok 19 | Článok 21 | Článok 20 | Článok 22 | Článok 21 | Článok 23 | Článok 22 | Článok 24 | Článok 23 | Článok 25 | Článok 24 | Článok 26 | Článok 28 | Článok 27 | Článok 29 | – | Článok 30 | Článok 28 | Článok 31 | Článok 29 | Článok 32 | Článok 30 | Článok 33 | Článok 31 | – | Článok 32 | Článok 3 | Článok 33 | Článok 34 | Článok 34 | – | Článok 35 | Článok 38 | Článok 36 | – | Článok 37 | Príloha VII | Článok 38 | – | Článok 39 | – | Článok 40 ods. 1 až 3 | Príloha VII, bod A ods. 4 až 6 | Článok 40 ods. 4 | Článok 36 ods. 1 druhý pododsek | Článok 40 ods. 5 | – | Článok 41 | Článok 41 | Článok 42 | Článok 42 | Článok 43 | Príloha VII | Článok 44 | Článok 35 | Článok 45 | Článok 43 | Článok 46 | Článok 44 | Článok 47 | – | Článok 48 | – | Článok 49 | Článok 45 | Článok 50 | – | Článok 51 prvý pododsek | – | Článok 51 druhý pododsek | Článok 39 | Článok 52 | Článok 40 | Článok 53 | – | Článok 54 | – | Článok 55 | – | Článok 56 | – | Článok 57 | – | – | Článok 46 | Článok 58 | Článok 47 | Článok 59 | Článok 48 | Článok 60 | Článok 50 | Článok 61 | Článok 51 | Článok 62 | – | Článok 63 ods. 1 | Článok 52 ods. 1 | Článok 63 ods. 2 | – | Článok 63 ods. 3 | Článok 49 | Článok 63 ods. 4 | Článok 52 ods. 2 | Článok 64 | Článok 53 | Článok 65 | – | Článok 66 | – | Článok 67 | Článok 54 | Článok 68 | Článok 55 | Článok 68a | Článok 68b | Článok 56 | Článok 69 | – | Článok 70 | – | Článok 71 | – | Článok 71a | Článok 57 | Článok 71b | Článok 58 | Článok 71c | – | Článok 71d | Článok 59 | Článok 71e | Článok 60 | Článok 71f | Článok 61 | Článok 71g | – | Článok 71h | Článok 62 | Článok 71i | – | Článok 71j | – | Článok 71k | Článok 63 | Článok 71l | – | Článok 71m | – | – | Článok 64 | – | Článok 65 | – | Článok 66 | – | Článok 67 | – | Článok 68 | – | Článok 69 | – | Článok 70 | Článok 72 | – | Článok 73 | – | Článok 74 | – | Článok 75 | – | Článok 76 | – | Článok 77 | – | Článok 78 | – | Článok 79 | Článok 71 | Článok 80 | Článok 72 | Článok 81 | Článok 73 | Článok 82 | Článok 74 | Článok 83 | – | Článok 84 | – | Článok 85 | – | Článok 86 | – | Článok 87 | Článok 109 | Článok 88 | – | Článok 89 | – | Článok 90 | – | Článok 91 | – | Článok 92 | – | Článok 93 | Článok 75 | Článok 94 | Článok 76 | Článok 95 | – | Článok 96 | – | Článok 97 | – | Článok 98 | – | Článok 99 | – | Článok 100 | – | Článok 101 | – | Článok 102 | – | Článok 103 | – | Článok 104 | – | Článok 105 | – | Článok 106 | – | Článok 107 | – | Článok 108 | – | Článok 109 | – | Článok 110 | – | Článok 110a | Článok 77 | Článok 110b | Článok 78 | Článok 110c | Článok 79 | Článok 110d | Článok 80 | Článok 110e | Článok 81 | Článok 110f | – | Článok 110g | – | Článok 110h | – | Článok 110i | – | Článok 110j | – | Článok 110k | – | Článok 110l | – | Článok 110m | – | Článok 110n | – | Článok 110o | – | Článok 110p | – | Článok 110q | Článok 82 | Článok 110r | Článok 83 | Článok 110s | Článok 84 | Článok 110t | Článok 85 | Článok 110u | Článok 86 | Článok 110v | Článok 87 | Článok 111 | Článok 88 | Článok 112 | Článok 89 | Článok 113 | Článok 90 | Článok 114 | Článok 91 | Článok 115 | Článok 92 | Článok 116 | Článok 93 | Článok 117 | Článok 94 | Článok 118 | Článok 95 | Článok 119 | – | Článok 120 | Článok 96 | Článok 121 | Článok 97 | Článok 122 | Článok 98 | Článok 123 | Článok 99 | Článok 124 | – | Článok 125 | Článok 100 | Článok 126 | Článok 101 | Článok 127 | Článok 102 | Článok 128 | Článok 103 | Článok 129 | Článok 104 | Článok 130 | Článok 105 | Článok 131 | – | Článok 132 | – | Článok 133 | – | Článok 134 | – | Článok 135 | – | Článok 136 | – | Článok 136a | – | Článok 137 | – | Článok 138 | Článok 106 | Článok 139 | Článok 107 | Článok 140 | Článok 108 | Článok 141 | – | Článok 142 | – | Článok 143 | – | Článok 143a | Článok 110 | Článok 143b ods. 1, 2, 9 a 10 | Článok 111 | Článok 143b ods. 3 a 7 | Článok 112 | Článok 143b ods. 4, 5 a 6 | Článok 113 | Článok 143b ods. 13 | Článok 114 | Článok 143ba ods. 1 až 3 | Článok 115 | Článok 143ba ods. 3a | – | Článok 143ba ods. 4 až 6 | Článok 118 | Článok 143bb ods. 1 a 2 | Článok 116 | Článok 143bb ods. 3 | – | Článok 143bb ods. 4 až 6 | Článok 118 | Článok 143bc ods. 1 a 2 | Článok 117 | Článok 143bc ods. 3 a 4 | Článok 118 ods. 1 a 2 | – | Článok 119 | Článok 143c ods. 1 až 8 | Článok 120 | Článok 143c ods. 9 | Článok 121 | Článok 143c ods. 10 | – | Článok 143d | Článok 122 | Článok 143e | Článok 123 | – | Článok 124 | – | Článok 125 | – | Článok 126 | Článok 144 | Článok 128 | Článok 145 | Článok 129 | Článok 146 | Článok 127 | Článok 147 | – | Článok 148 | – | Článok 149 | – | Článok 150 | – | Článok 151 | – | Článok 152 | – | – | Článok 130 | – | Článok 131 | – | Článok 132 | Článok 153 | Článok 133 | Článok 154 | – | Článok 154a | Článok 135 | Článok 155 | Článok 134 | Článok 155a | – | Článok 156 | Článok 136 | 2008/0104 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 36 a 37, so zreteľom na návrh Komisie[28], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[29], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[30], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[31], keďže: 51. Reformy SPP dohodnuté v rokoch 2003/2004 zahŕňali ustanovenia o správach určených na hodnotenie ich efektívnosti, a najmä na ocenenie ich vplyvu, pokiaľ ide o ich ciele, a na analyzovanie ich účinkov na relevantné trhy. V tejto súvislosti Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade k 20. novembru 2007 oznámenie s názvom „Príprava na kontrolu zdravotného stavu“, ktoré tieto inštitúcie prediskutovali. Vzhľadom na toto oznámenie a následné diskusie o jeho hlavných prvkoch v Európskom parlamente, Rade, Hospodárskom a sociálnom výbore a Výbore regiónov, ako aj na početné príspevky z verejných konzultácií, by sa mali vypracovať príslušné návrhy. 52. Ustanovenia spoločnej poľnohospodárskej politiky týkajúce sa štátnej intervencie by sa mali zjednodušiť a zefektívniť rozšírením verejného výberového konania s cieľom dosiahnuť zosúladený prístup. 53. Pokiaľ ide o obilniny, režim by sa mal upraviť tak, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť a trhová orientácia sektoru pri súčasnom zachovaní úlohy intervencie ako bezpečnostnej siete v prípade narušení trhu a uľahčení reagovania poľnohospodárov na trhové podmienky. V záveroch Rady o reforme režimu intervencií v prípade kukurice sa ustanovilo preskúmanie celého režimu intervencií v oblasti obilnín v súvislosti s kontrolou zdravotného stavu na základe analýzy, ktorá poukázala na určité riziko pre dodatočné intervencie v oblasti jačmeňa, keby boli ceny nízke. Súčasné vyhliadky pre obilniny sa však odvtedy značne zmenili a sú charakterizované priaznivými svetovými trhovými cenami, ktorých motorom je narastajúci dopyt vo svete a celkové malé zásoby obilnín. V tejto súvislosti by sa stanovením nulových intervenčných úrovní pre ďalšie kŕmne zrniny v tom istom časovom rámci, v ktorom prebieha reforma v oblasti kukurice, umožnila intervencia bez záporných vplyvov na celý trh s obilninami. Vyhliadky pre sektor obilnín sa vzťahujú aj na tvrdú pšenicu, čo znamená, že nákup na intervenciu by sa mohol zrušiť, pretože už nie je potrebný v situácii, keď trhové ceny už značne prevyšujú intervenčnú cenu. Keďže intervencia v oblasti obilnín má byť skôr bezpečnostnou sieťou než prvkom, ktorý vplýva na tvorbu cien, rozdiely v obdobiach zberu v rôznych členských štátoch, ktorými sa začínajú odbytové kampane, už viac nie sú relevantné, pretože v rámci režimu už nebudú stanovené ceny odzrkadľujúce intervenčné úrovne a mesačné prírastky. V záujme zjednodušenia by sa preto dátumy intervencie v oblasti obilnín mali v celom Spoločenstve zosúladiť. 54. Od reformy v roku 2003 sa konkurencieschopnosť v sektore ryže zvýšila pri stabilnej výrobe, pričom zásoby klesli vzhľadom na rastúci dopyt v Spoločenstve i na svetovom trhu pri očakávanej cene značne prevyšujúcej intervenčnú cenu. Preto už viac nie je potrebné ustanoviť nákup na intervenciu a mal by sa zrušiť. 55. V strednodobom výhľade sa ukazuje zvýšenie výroby a spotreby bravčového mäsa, aj keď pomalším tempom než v minulom desaťročí, v dôsledku konkurencie zo strany hydinového mäsa a vyšších cien krmiva. Predpokladá sa, že ceny ošípaných zostanú značne nad intervenčnou cenou. Nákup na intervenciu sa v prípade bravčového mäsa mnoho rokov nepoužíval a na základe trhovej situácie a výhľadov by sa mal zrušiť. 56. Intervencia v prípade týchto výrobkov by sa mala bezpečne zrušiť v roku 2009, keďže zo súčasnej trhovej situácie a výhľadu vyplýva, že od roku 2009 sa intervencia na ne v žiadnom prípade nebude uplatňovať. 57. Strednodobé vyhliadky pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov sú charakterizované pokračujúcim zvyšovaním dopytu Spoločenstva po výrobkoch s vysokou pridanou hodnotou, značným nárastom celosvetového dopytu po mliečnych komoditách, ktorý súvisí s nárastom príjmov a počtu obyvateľov v mnohých regiónoch sveta a zmenami v preferenciách spotrebiteľov a orientáciou na mlieko a mliečne výrobky. 58. Predpokladá sa, že celková výroba mlieka v Spoločenstve obmedzená stropmi pre kvóty na mlieko bude vykazovať v strednodobom výhľade postupný, aj keď mierny pokles, keďže pokračujúca reštrukturalizácia v členských štátoch, ktoré neboli členmi Spoločenstva pred jeho rozšírením v roku 2004, povedie k poklesu sebestačnosti vo výrobe mlieka, zatiaľ čo rast výroby zostane obmedzený v dôsledku existencie kvót. Súčasne sa predpokladá, že množstvo mlieka dodávané do mliekarní na spracovanie bude počas plánovaného obdobia ďalej narastať. V situácii veľkého vnútorného a vonkajšieho dopytu systém kvót na mlieko teda obmedzuje rozširovanie výroby na rozdiel od situácie, keď boli kvóty zavedené ako reakcia na nadprodukciu. V tejto trhovej situácii kvóty znižujú trhovú orientáciu, pretože deformujú reakciu poľnohospodárov na cenové signály a sú prekážkou pre rast efektívnosti v sektore tým, že spomaľujú reštrukturalizáciu. Sú plánované do konca roku 2015, pričom sa systém bude postupne upravovať. Z tohto pohľadu by sa postupným rušením kvót na mlieko a mliečne výrobky ich ročným zvyšovaním, ako sa ustanovuje v prílohe I k tomuto nariadeniu (o 1 % na hospodársky rok od roku 2009/2010 do roku 2013/2014), umožnil plynulý prechod tým, že sa zabráni nadmerným úpravám po skončení kvót. 59. Trh so syrom rovnomerne rastie, keďže dopyt v Spoločenstve, ako aj mimo neho, stúpa. Preto ceny syrov vo všeobecnosti istý čas zostali na rovnakej úrovni, ktorú zníženie inštitucionálnych cien na veľkoobjemové výrobky (maslo a sušené mlieko) výrazným spôsobom neovplyvnilo. Z hľadiska hospodárskeho i trhového riadenia trvalá a fakultatívna pomoc na súkromné skladovanie vysokohodnotných výrobkov orientovaných na trh, ako je syr, už viac nie je opodstatnená a mala by sa zrušiť. 60. Pomoc na súkromné skladovanie masla sa nevyužíva vo veľkom rozsahu. Napriek tomu, v dôsledku sezónneho charakteru výroby mlieka v Spoločenstve, aj výroba masla bude mať sezónny charakter. Preto sa môže vyskytnúť dočasný tlak na trh s maslom, ktorý by sa mohol zmierniť sezónnym skladovaním. Rozhodnutie o tom by však mala prijať Komisia na základe spoľahlivej trhovej analýzy, a tak by systém mal byť fakultatívny a nie každý rok povinný. 61. V súvislosti s reformou v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a so súčasnou trhovou situáciou pomoc pre sušené odstredené mlieko používané ako krmivo pre zvieratá a odstredené mlieko na výrobu kazeínu v súčasnosti nie je potrebná nepretržite. Keby sa však nahromadili nadbytky mliečnych výrobkov, alebo by ich pravdepodobný výskyt mohol mať za následok vážnu nerovnováhu na trhu, mohla by stále zohrávať určitú úlohu. Rozhodnutie o tom by však mala prijať Komisia na základe spoľahlivej trhovej analýzy, a tak by systém mal byť fakultatívny a nie každý rok povinný. Stanovenie výšky pomoci by sa v prípade jej uplatnenia malo uskutočniť v predstihu alebo na základe výberového konania. 62. Pomoc na nakladanie s maslom určeným na pečivo a zmrzlinu a na priamu spotrebu sa znížila zhodne so znížením intervenčnej ceny na maslo od roku 2004 a následne klesla na nulu pred pozastavením výberových konaní v dôsledku priaznivej trhovej situácie. Režimy pomoci na nakladanie už viac nie sú potrebné na podporu úrovne trhových a intervenčných cien, a preto by sa mali zrušiť. 63. Rovnako, ako v prípade reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2003, na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva Spoločenstva a na podporenie väčšmi trhovo orientovaného a udržateľného poľnohospodárstva je potrebné, aby pokračoval prechod od podpory výroby k podpore výrobcov prostredníctvom zrušenia existujúcej pomoci v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre niektoré poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)[32] pre suché krmivo, ľan, konope a zemiakový škrob a o začlenení podpory pre tieto výrobky do režimu podpory oddelených príjmov pre každý poľnohospodársky podnik. Ako to bolo v prípade reformy SPP v roku 2003, zatiaľ čo pri oddelení pomoci vyplatenej poľnohospodárom od produkcie ostávajú skutočne vyplatené sumy nezmenené, významne sa zvýši efektívnosť pomoci na príjmy. 64. V roku 2000 Rada rozhodla postupne zastaviť pomoc pre krátke ľanové a konopné vlákna. Toto rozhodnutie sa s účinnosťou od hospodárskeho roku 2009/10 implementovalo prostredníctvom zmien a doplnení nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov v nariadení (ES) č. 247/2008[33], ako aj postupné ukončenie doplnkovej pomoci na spracovanie pre spracovateľov ľanových stoniek v tradičných oblastiach. Pomoc pre dlhé ľanové vlákna by sa mala oddeliť od produkcie. Avšak v záujme toho, aby sa odvetvie mohlo prispôsobiť, polovica prechodu na režim jednotnej platby by sa mala uskutočniť v roku 2011 a zvyšná časť v roku 2013. 65. Režim suchých krmív bol reformovaný v roku 2003, keď sa časť pomoci poskytla výrobcom a oddelila sa. V súvislosti s celkovým zameraním kontroly zdravotného stavu na väčšiu trhovú orientáciu a so súčasnými vyhliadkami na trhoch s krmivami, by sa preto prechod na úplné oddelenie pre celý sektor mal dokončiť oddelením zvyšnej pomoci pre odvetvie. Malo by byť možné zmierniť vplyv ukončenia platby pomoci pre spracovateľov primeranými úpravami ceny vyplácanej spracovateľom surovín, ktorým sa ako výsledok oddelenia priznajú zvýšené nároky na priamu pomoc. Skončenie pomoci pre spracovateľov je opodstatnené aj z hľadiska trhovej situácie a výhľadu v oblasti bielkovinových plodín ako celku. Vzhľadom na skutočnosť, že od reformy v roku 2003 prebieha reštrukturalizácia sektora, a vzhľadom na nedávno preukázaný mimoriadne nepriaznivý environmentálny vplyv výroby dehydrovaného krmiva, pomoc by sa mala oddeliť, aj keď by sa malo ustanoviť krátke prechodné obdobie dvoch rokov, aby sa sektor mohol prispôsobiť. 66. Režim ustanovený v nariadení Rady (ES) č. 1868/94 z 27. júla 1994, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu zemiakového škrobu[34], sa už viac nebude vyžadovať, keď sa zrušia formy pomoci ustanovené v článku [...][pomoc na zemiakový škrob] nariadenia Rady (ES) č. […]/2008 [nové nariadenie o priamych platbách] z [....] [ktorým sa zavádzajú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ustanovujú sa niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov][35]. Pomoc pre výrobcov sa čiastočne oddelila v roku 2003 a teraz by sa malo zrealizovať úplné oddelenie, aj keď sa vyžaduje krátke prechodné obdobie dvoch rokov, aby poľnohospodári mohli prispôsobiť svoje záväzky spojené s dodávkami vyplývajúcimi z režimu pomoci na zemiakový škrob. Súvisiaca minimálna cena by sa preto takisto mala predĺžiť na dva roky. Po tomto dátume by sa systém kvót súvisiaci s priamou platbou mal v roku 2013 odstrániť súbežne s úplným zahrnutím tejto priamej platby do režimu jednotnej platby. Proces oddelenia tejto priamej pomoci si vyžaduje dlhšie obdobie na prispôsobenie sa, aby sa odvetvie mohlo prispôsobiť novému trhovému prostrediu. Medzičasom by sa príslušné ustanovenia mali začleniť do nariadenia (ES) č. 1234/2007, ako je to v prípade iných druhov pomoci a systémov kvót. 67. Vývoj na domácom a medzinárodnom trhu s obilninami a škrobom vedie k tomu, že náhrada na výrobu škrobu už viac nie je primeraná, pokiaľ ide o jej počiatočné ciele, a preto by sa mala zrušiť. Trhová situácia a výhľady sú také, že pomoc bola na istý čas stanovená na nulu a predpokladá sa, že táto hodnota sa zachová, aby sa rýchle zrušenie mohlo uskutočniť bez nepriaznivých vplyvov na sektor. 68. Ustanovenia o mimoriadnych opatreniach trhovej podpory súvisiace s chorobami zvierat majú byť predmetom horizontálneho ustanovenia o riadení rizík, a preto by sa mali vypustiť z nariadenia (ES) č. 1234/2007. 69. Organizácie výrobcov môžu zohrať užitočnú úlohu pri zoskupení dodávok v sektoroch, v ktorých nejestvuje žiadna nerovnováha koncentrácie výrobcov a nákupcov. Členské štáty by preto mali byť schopné uznať organizácie výrobcov vo všetkých sektoroch 70. V záujme právnej istoty a jednoduchosti je vhodné objasniť a zosúladiť ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje neuplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy na platby uskutočnené členskými štátmi v súlade s týmto nariadením alebo s nariadeniami Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie[36], (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky[37], (ES) č. 1405/2006 z 18. septembra 2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003[38], (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách[39] a[40], a s nariadením (ES) č. […]/2008 [nová spoločná organizácia trhov s vínom][41]. V tejto súvislosti by sa ustanovenia týchto nariadení, ktoré by inak patrili alebo by mohli patriť do kategórie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, mali vylúčiť z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Dotknuté ustanovenia obsahujú vhodné podmienky pre poskytnutie podpory v záujme zabránenia neprípustného narušenia hospodárskej súťaže. 71. Nariadenia (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008 [nová spoločná organizácia trhov s vínom] by sa preto mali príslušným spôsobom zmeniť a doplniť. 72. Nasledujúce akty sú zastarané, a preto by sa v záujme právnej istoty mali zrušiť: nariadenie Rady (EHS) č. 1883/78 z 2. augusta 1978, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre financovanie intervencií Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu[42], (EHS) č. 1254/89 z 3. mája 1989, ktorým sa, inter alia, stanovujú niektoré ceny v odvetví cukru a štandardná kvalita cukrovej repy na hospodársky rok 1989/90[43], (EHS) č. 2247/89 z 24. júla 1989 o núdzovom opatrení pre voľné dodávky niektorých poľnohospodárskych výrobkov do Poľska[44], (EHS) č. 2055/93 z 19. júla 1993, ktoré prideľuje zvláštne referenčné množstvo niektorým výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov[45], (ES) č. 2596/97 z 18. decembra 1997 o predĺžení obdobia stanoveného v článku 149 ods. 1 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska[46] a (ES) č. 1182/2005 z 18. júla 2005 o prijatí autonómnych a prechodných opatrení na otvorenie colnej kvóty Spoločenstva vzťahujúcej sa na dovoz živého hovädzieho dobytka, ktorý má pôvod vo Švajčiarsku[47]. 73. Toto nariadenie by sa vo všeobecnosti malo uplatňovať od 1. januára 2009. Avšak v záujme zabezpečenia toho, aby nové ustanovenia tohto nariadenia nezasahovali do niektorých foriem pomoci, ktorá sa má vyplatiť v hospodárskych rokoch 2008/2009 alebo 2009/2010, je potrebné stanoviť neskorší dátum uplatňovania tých ustanovení, ktoré majú priamy vplyv na používanie režimov v sektoroch, pre ktoré sa stanovili hospodárske roky. Toto nariadenie by sa preto malo v takýchto prípadoch uplatňovať od začiatku hospodárskeho roku 2009/2010 alebo 2010/2011. PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 247/2006 Článok 16 nariadenia (ES) č. 247/2006 sa mení a dopĺňa takto: 1) Druhý pododsek odseku 3 sa vypúšťa. 2) Dopĺňa sa tento odsek: „4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, články 87, 88 a 89 zmluvy sa odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007(*) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006(**) nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa hlavy III ods. 3 tohto článku a článkov 17 a 21 v súlade s týmto nariadením. (*) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. […]/2008. (**) Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7.“ Článok 2 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 320/2006 Nariadenie (ES) č. 320/2006 sa mení a dopĺňa takto: (1) Článok 6 ods. 6 sa nahrádza týmto: „6. Členské štáty neudeľujú vnútroštátnu pomoc na diverzifikačné opatrenia ustanovené v tomto článku. Ak by však stropy uvedené v treťom pododseku odseku 4 umožnili udelenie pomoci na diverzifikáciu vo výške 100 %, príslušný členský štát prispieva aspoň vo výške 20 % oprávnených výdavkov.“ (2) Dopĺňa sa tento článok 13a: „Článok 13a Štátna pomoc Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 5, sa články 87, 88 a 89 zmluvy odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007(*) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006(**) nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa článkov 3, 6, 8, 9 a 11 v súlade s týmto nariadením. (*) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. […]/2008. (**) Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7.“ Článok 3 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1405/2006 Do článku 11 nariadenia (ES) č. 1405/2006 sa dopĺňa tento odsek: „3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, články 87, 88 a 89 zmluvy sa odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007(*) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006(**) nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa článkov 4 a 7 v súlade s týmto nariadením. (*) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. […]/2008. (**) Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7.“ Článok 4 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1234/2007 Nariadenie (ES) č. 1234/2007 sa mení a dopĺňa takto: (1) Písmeno b) v článku 8 ods. 1 sa vypúšťa. (2) Článok 10 sa mení a dopĺňa takto: a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto: i) písmeno a) sa nahrádza týmto: „a) mäkká pšenica, jačmeň, kukurica a cirok;“ ii) písmeno b) sa vypúšťa; b) Odsek 2 sa vypúšťa. (3) Pododdiel II oddielu II kapitoly I hlavy I časti II sa nahrádza týmto: „PODODDIEL II OTVORENIE A POZASTAVENIE NÁKUPU ČLÁNOK 11 Obdobia štátnej intervencie Štátna intervencia je dostupná: a) pre obilniny od 1. novembra do 31. mája; b) pre cukor v priebehu hospodárskych rokov 2008/2009 a 2009/2010; c) pre hovädzie a teľacie mäso v priebehu ľubovoľného hospodárskeho roka; d) pre maslo a sušené odstredené mlieko od 1. marca do 31. augusta. Článok 12 Otvorenie štátnej intervencie 1. Počas období uvedených v článku 11 sú štátne intervencie a) otvorené pre obilniny, cukor, maslo a sušené odstredené mlieko až po intervenčné limity uvedené v článku 13 ods. 1, b) otvorené Komisiou pre hovädzie mäso bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1, ak priemerná trhová cena hovädzieho mäsa v priebehu reprezentatívneho obdobia v členskom štáte alebo v regióne členského štátu zaznamenaná na základe stupnice Spoločenstva pre klasifikáciu mŕtvych tiel zvierat uvedenú v článku 42 ods. 1 je nižšia ako 1 560 EUR za tonu. 2. Štátnu intervenciu pre mäkkú pšenicu môže Komisia pozastaviť bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1, ak cena pšenice s minimálnym obsahom bielkovín 11 % „Rouen delivered“ je vyššia ako referenčná cena. Komisia ju znovu otvorí, bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1, ak sa viac neuplatňujú podmienky ustanovené v prvom pododseku tohto odseku. 3. Komisia, bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1, uzavrie štátnu intervenciu pre hovädzie mäso uvedené v písmene b) odseku 1, ak v priebehu reprezentatívneho obdobia už nie sú splnené podmienky ustanovené v uvedenom písmene. Článok 13 Intervenčné limity 1. Nákup na štátnu intervenciu sa vykonáva v rámci týchto limitov: a) v prípade jačmeňa, kukurice a ciroku, 0 ton pre každé obdobie uvedené v článku 11 písm. a); b) v prípade cukru, 600 000 ton vyjadrených v bielom cukru pre každý hospodársky rok; c) v prípade masla, 30 000 ton pre každé obdobie uvedené v článku 11 písm. d); d) v prípade sušeného odstredeného mlieka, 109 000 ton pre každé obdobie uvedené v článku 11 písm. d). 2. Cukor skladovaný počas hospodárskeho roku v súlade s písmenom b) odseku 1 nemôže podliehať žiadnym iným opatreniam týkajúcim sa uskladnenia ustanovených v článkoch 32, 52 a 63. 3. V prípade výrobkov uvedených v písmenách a), c) a d) môže Komisia, odchylne od odseku 1, rozhodnúť o pokračovaní štátnej intervencie nad množstvá uvedené v odseku 1, ak si to vyžaduje trhová situácia, a najmä vývoj trhových cien.“ (4) Pododdiel III oddielu II kapitoly I hlavy I časti II sa nahrádza týmto: „PODODDIEL III INTERVENčNÉ CENY ČLÁNOK 18 Intervenčné ceny 1. Intervenčné ceny a množstvá prijaté na intervenciu pre výrobky uvedené v článku 10 písm. a), d), e) a f) stanoví Komisia prostredníctvom postupov verejného výberového konania. Za osobitných okolností môžu byť postupy verejného výberového konania obmedzené na členský štát alebo región členského štátu, alebo intervenčné ceny a množstvá prijaté na intervenciu môžu byť stanovené pre členský štát alebo región členského štátu na základe evidovaných priemerných trhových cien. 2. Intervenčná cena stanovená v súlade s odsekom 1 nesmie byť vyššia: a) v prípade obilnín, ako príslušné referenčné ceny; b) v prípade hovädzieho mäsa, ako priemerná trhová cena zaznamenaná v členskom štáte alebo regióne členského štátu zvýšená o sumu, ktorú stanoví Komisia na základe objektívnych kritérií; c) v prípade masla, ako 90 % referenčnej ceny; d) v prípade sušeného odstredeného mlieka, ako referenčná cena. 3. Intervenčná cena cukru sa rovná 80 % referenčnej ceny stanovenej na hospodársky rok nasledujúci po hospodárskom roku, v ktorom sa ponuka predložila. Ak sa však kvalita cukru ponúkaného platobnej agentúre líši od štandardnej kvality vymedzenej v bode B prílohy IV, pre ktorú sa referenčná cena stanovila, intervenčná cena sa príslušným spôsobom zvýši alebo zníži. (5) Pododdiel I oddielu III kapitoly I hlavy I časti II sa vypúšťa. (6) Článok 31 sa mení a dopĺňa takto: a) Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto: i) za písmeno c) sa vkladajú tieto body: „ca) nesolené maslo vyrobené zo smotany alebo mlieka v schválenom podniku Spoločenstva, s minimálnym obsahom maslového tuku 82 % podľa hmotnosti, maximálnym obsahom mliečnej beztukovej sušiny 2 % podľa hmotnosti a obsahom vody najviac 16 % podľa hmotnosti; cb) solené maslo vyrobené zo smotany alebo mlieka v schválenom podniku v Spoločenstve, s minimálnym obsahom maslového tuku 80 % podľa hmotnosti, maximálnym obsahom mliečnej beztukovej sušiny 2 % podľa hmotnosti, obsahom vody najviac 16 % podľa hmotnosti a obsahom soli najviac 2 % podľa hmotnosti.“ ii) písmeno e) sa vypúšťa; b) Druhý pododsek v odseku 2 sa vypúšťa (7) Vkladá sa tento odsek 34a: „Článok 34a Podmienky poskytovania pomoci na maslo „1. Komisia môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci na súkromné skladovanie masla najmä vtedy, ak z vývoja cien a zásob výrobkov vyplýva závažná nerovnováha na trhu, ktorej by sa dalo predísť alebo ktorá by sa dala zmierniť prostredníctvom sezónneho skladovania. 2. Výšku pomoci stanoví Komisia so zreteľom na skladovacie náklady a pravdepodobný vývoj cien masla.“ (8) Článok 36 sa vypúšťa. (9) Článok 41 ods. 1 sa nahrádza týmto: „1. Komisia určí intervenčné strediská v sektore obilnín a ustanoví podmienky, ktoré sa na ne uplatňujú. Komisia môže určiť intervenčné strediská pre každú obilninu.“ (10) Písmeno a) v článku 43 sa nahrádza týmto: „a) požiadavky a podmienky, ktoré majú spĺňať výrobky, ktoré sa nakupujú v rámci štátnej intervencie, ako sa uvádza v článku 10, alebo na ktoré sa poskytuje pomoc na súkromné uskladnenie, ako sa uvádza v článku 31, najmä pokiaľ ide o kvalitu, kvalitatívne skupiny, stupne kvality, kategórie, množstvá, obal vrátane označovania, maximálneho veku, ochrany, štádia výrobkov, na ktoré sa vzťahuje intervenčná cena, a dĺžky trvania súkromného uskladnenia;“ (11) Článok 44 sa vypúšťa. (12) Článok 46 sa mení a dopĺňa takto: a) Odsek 1 sa nahrádza týmto: „1. Na mimoriadne opatrenia uvedené v článku 45 Spoločenstvo poskytne čiastočné financovanie rovnajúce sa 50 % výdavkov, ktoré hradia členské štáty.“ b) Odsek 3 sa vypúšťa. (13) Písmeno a) v článku 48 ods. 1 sa vypúšťa. (14) Článok 55 sa nahrádza týmto: „Článok 55 Systémy kvót 1. Systém kvót sa uplatňuje na tieto výrobky: a) mlieko a iné mliečne výrobky vymedzené v článku 65 písm. a) a b); b) cukor, izoglukózu a inulínový sirup; c) zemiakový škrob, na ktorý môže Spoločenstvo poskytovať pomoc. 2. Pokiaľ ide o systémy kvót uvedené v písmenách a) a b) odseku 1, ak výrobca prekročí príslušnú kvótu a, pokiaľ ide o cukor, nevyužije nadbytočné množstvá, ako sa ustanovuje v článku 61, za takéto množstvá sa uloží poplatok za nadprodukciu podľa podmienok uvedených v oddieloch II a III.“ (15) V kapitole III hlavy I časti II sa vkladá tento oddiel IIIa: „ODDIEL IIIA KVÓTY NA ZEMIAKOVÝ šKROB ČLÁNOK 84A Kvóty na zemiakový škrob 1. Členským štátom vyrábajúcim zemiakový škrob sa pridelia kvóty na hospodársky rok, počas ktorého sa uplatňuje systém kvót podľa článku 204 ods. 5 v súlade s prílohou Xa. 2. Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe Xa rozdelí svoje kvóty medzi výrobcov zemiakového škrobu na použitie v príslušnom hospodárskom roku na základe podkvót dostupných každému výrobcovi v rokoch 2006/2007. 3. Podnik vyrábajúci zemiakový škrob neuzatvára zmluvy o pestovaní s výrobcami zemiakov na také množstvo zemiakov, z ktorého by sa vyrobilo množstvo škrobu nad rámec jeho kvóty uvedenej v odseku 2. 4. Všetok zemiakový škrob vyrobený nad rámec kvóty uvedenej v odseku 2 sa ako taký vyvezie zo Spoločenstva pred 1. januárom po skončení daného hospodárskeho roku. Na takýto zemiakový škrob sa nevyplatia žiadne vývozné náhrady. 5. Bez ohľadu na odsek 4, podnik vyrábajúci zemiakový škrob môže počas ktoréhokoľvek hospodárskeho roku nad rámec svojej kvóty na daný rok využiť najviac 5 % svojej kvóty týkajúcej sa nasledujúceho hospodárskeho roku. V takom prípade sa kvóta na nasledujúci hospodársky rok zodpovedajúcim spôsobom zníži. 6. Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na výrobu zemiakového škrobu v podnikoch, ktoré nie sú predmetom odseku 2 a ktoré nakupujú zemiaky, v súvislosti s ktorými výrobcovia neprofitujú z platby ustanovenej v článku [...][pomoc na zemiakový škrob] nariadenia (ES) č. […]/2008 [nové nariadenie o priamych platbách].“ (16) V článku 85 sa pridáva toto písmeno d): „d) v súvislosti s oddielom IIIa, fúzie, zmeny vlastníctva a začatie alebo ukončenie obchodovania podnikov.“ (17) Pododdiel I oddielu I kapitoly IV hlavy I časti II sa vypúšťa. (18) Prvý a druhý pododsek v článku 91 ods. 1 sa nahrádzajú takto: „Pomoc na spracovanie dlhých ľanových stoniek pestovaných na vlákno sa poskytne na hospodárske roky 2090/10 až 2012/13 schváleným prvotným spracovateľom na základe množstva vlákna skutočne získaného zo stoniek, na ktoré bola s poľnohospodárom uzatvorená kúpna zmluva.“ (19) Článok 92 ods. 1 sa nahrádza týmto: „1. Výška pomoci na spracovanie ustanovenej v článku 91 pre dlhé ľanové vlákno sa určí takto: a) 200 EUR na hospodárske roky 2009/10 a 2010/11 a b) 100 EUR na hospodárske roky 2011/12 a 2012/13.“ (20) Článok 94 odsek 1 sa nahrádza týmto: „1. Maximálne garantované množstvo 80 878 ton na každý z hospodárskych rokov 2009/10 až 2012/13 sa stanoví v prípade dlhého ľanového vlákna, vzhľadom na ktoré sa môže pomoc poskytnúť. Toto množstvo sa v súlade s bodom A.I. prílohy XI rozdelí pomerne medzi niektoré členské štáty ako národné garantované množstvá.“ (21) Do oddielu I kapitoly IV hlavy I časti II sa vkladá tento pododdiel: „PODODDIEL III ZEMIAKOVÝ šKROB ČLÁNOK 95A Prémia na zemiakový škrob 1. Podnikom vyrábajúcim zemiakový škrob sa za hospodárske roky 2009/10 a 2010/11 vyplatí prémia vo výške 22,25 EUR na tonu vyrobeného škrobu za množstvo zemiakového škrobu až do limitu kvóty uvedeného v článku 84a ods. 2 za predpokladu, že tieto podniky zaplatili výrobcom zemiakov minimálnu cenu za všetky zemiaky, ktoré sú potrebné na výrobu zemiakového škrobu, až do uvedeného limitu kvóty. 2. Minimálna cena za zemiaky určené na výrobu zemiakového škrobu sa stanovuje na 178,31 EUR za tonu na príslušný hospodársky rok. Uvedená cena sa vzťahuje na množstvo zemiakov dodaných do závodu, ktoré je potrebné na výrobu jednej tony škrobu. Minimálna cena sa upraví podľa obsahu škrobu v zemiakoch. 3. Komisia prijme podrobné pravidlá uplatňovania tohto pododdielu.“ (22) Článok 96 sa vypúšťa. (23) Články 99 a 100 sa nahrádzajú takto: „Článok 99 Pomoc na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko, ktoré sa používa ako krmivo 1. Keď vzniknú, alebo sa môžu vyskytnúť, prebytky mliečnych výrobkov, ktoré majú, alebo môžu mať, za následok vážnu nerovnováhu na trhu, Komisia môže rozhodnúť, že sa pomoc poskytne na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko vyrobené v Spoločenstve, ktoré sa používa ako krmivo, podľa podmienok a noriem výrobkov, ktoré určí Komisia. Pomoc sa môže stanoviť v predstihu alebo prostredníctvom verejného výberového konania. Na účely tohto článku sa cmar a sušený cmar považuje za odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko. 2. Sumy pomoci stanoví Komisia, pričom zohľadňuje referenčnú cenu stanovenú v článku 8 ods. 1 písm. e) bode ii) pre sušené odstredené mlieko a vývoj situácie na trhu, pokiaľ ide o odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko. Článok 100 Pomoc na odstredené mlieko spracúvané na kazeín a kazeináty 1. Keď vzniknú, alebo sa môžu vyskytnúť, prebytky mliečnych výrobkov, ktoré majú, alebo môžu mať, za následok vážnu nerovnováhu na trhu, Komisia môže rozhodnúť, že sa pomoc poskytne na odstredené mlieko vyrobené v Spoločenstve, ktoré sa spracúva na kazeín a kazeináty, podľa podmienok a noriem výrobkov pre také mlieko a kazeín alebo kazeináty, ktoré určí Komisia. Pomoc sa môže stanoviť v predstihu alebo prostredníctvom verejného výberového konania. 2. Výšku pomoci stanoví Komisia so zreteľom na vývoj situácie na trhu, pokiaľ ide o sušené odstredené mlieko, a referenčnú cenu stanovenú v článku 8 ods. 1 písm. e) bode ii) pre sušené odstredené mlieko. Výška pomoci môže závisieť od toho, či sa odstredené mlieko spracúva na kazeín alebo kazeináty, a od kvality týchto výrobkov.“ (24) Článok 101 sa vypúšťa. (25) Odsek 2 článku 102 sa nahrádza týmto: „2. Členské štáty môžu navyše k pomoci Spoločenstva poskytnúť vnútroštátnu pomoc na dodávku výrobkov uvedených v odseku 1 žiakom vo vzdelávacích zariadeniach. Členské štáty môžu financovať svoju vnútroštátnu pomoc prostredníctvom poplatku účtovaného sektoru mlieka a mliečnych výrobkov alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného príspevku od sektoru mlieka a mliečnych výrobkov.“ (26) Odsek 2 článku 103e sa vypúšťa. (27) Odsek 2 článku 105 sa nahrádza týmto: „2. Členské štáty môžu vyplatiť osobitnú vnútroštátnu pomoc na ochranu včelínov znevýhodnených štrukturálnymi a prírodnými podmienkami alebo na základe programov hospodárskeho rozvoja, okrem pomoci, ktorá sa vyčlenila na výrobu alebo obchod. Členské štáty oznámia túto pomoc Komisii spolu s oznámením o včelárskom programe v súlade s článkom 109.“ (28) Článok 119 sa nahrádza týmto: „Článok 119 Používanie kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra Keď sa pomoc vypláca podľa článku 100, Komisia môže podmieniť používanie kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra predbežným povolením, ktoré sa môže udeliť len v prípade, ak je takéto použitie nevyhnutnou podmienok pre výrobu výrobkov.“ (29) Do článku 122 sa vkladá tento odsek: „Členské štáty môžu uznať aj organizácie výrobcov vytvorené výrobcami v ktoromkoľvek sektore uvedenom v článku 1 okrem sektorov uvedených v písmene a) prvého odseku za podmienok ustanovených v písm. b) a c) uvedeného odseku.“ (30) Odsek 1 článku 124 sa nahrádza týmto: „1. Článok 122 a článok 123 ods. 1 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uznanie organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií, o ktorom rozhodli členské štáty na základe vnútroštátneho práva a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov Spoločenstva, a to v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v článku 1 okrem sektorov uvedených v článku 122 prvý pododsek písm. a) a v článku 123 ods. 1.“ (31) Článok 180 sa nahrádza týmto: „Článok 180 Uplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy Články 87, 88 a 89 zmluvy sa uplatňujú na výrobu výrobkov a obchod s výrobkami, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) až k) a v písm. m) až u) a v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Články 87, 88 a 89 zmluvy sa však neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili podľa článkov 45, 46, 47, 48, 102, 103, 103a, 103b, 103e, 104, 105 a 182 v súlade s týmto nariadením.“ (32) V článku 184 sa dopĺňa tento bod 5): „5) pred 30. júnom 2011 Európskemu parlamentu a Rade za podmienok plynulého postupného rušenia systému kvót na mlieko vrátane najmä možných ďalších zvýšení kvót alebo možných znížení poplatkov za nadprodukciu.“ (33) V článku 204 sa dopĺňa tento odsek: „5. Pokiaľ ide o zemiakový škrob, kapitola III hlavy I časti II sa uplatňuje na zemiakový škrob až do konca hospodárskeho roku 2012/2013.“ (34) Bod 1 v prílohe IX sa nahrádza textom v prílohe I k tomuto nariadeniu. (35) Text prílohy II k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha Xa. (36) Text prílohy III k tomuto nariadeniu sa vkladá do prílohy XXII ako bod 20a. Článok 5 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 3/2008 Odsek 6 článku 13 nariadenia (ES) č. 3/2008 sa nahrádza týmto: „6. Články 87, 88 a 89 zmluvy sa odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007(*) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006(**) neuplatňujú na platby uskutočnené členskými štátmi vrátane ich finančných príspevkov ani na finančné príspevky pochádzajúce z parafiškálnych poplatkov alebo z povinných príspevkov členských štátov alebo navrhujúcich organizácií v prípade programov oprávnených na podporu Spoločenstva v zmysle článku 36 zmluvy, ktoré Komisia vybrala v súlade s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia.“ (*) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. […]/2008. (**) Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7.“ Článok 6 Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. […]/2008 [spoločná organizácia trhu s vínom] Odsek 2 článku 127 nariadenia (ES) č. […]/2008 sa nahrádza týmto: „2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 4, sa články 87, 88 a 89 zmluvy neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili podľa hlavy II, kapitoly III hlavy V a podľa článku 119 v súlade s týmto nariadením.“ Článok 7 Zrušenia 1. Nariadenie (ES) č. 1868/94 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa vykladajú ako odkazy na nariadenie (ES) č. 1234/2007 a chápu sa v súlade s príslušnými tabuľkami zhody uvedenými v prílohe XXII k tomuto nariadeniu. 2. Nariadenia (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES) č. 2596/97 a (ES) č. 1182/2005 sa zrušujú. Článok 8 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Uplatňuje sa od 1. januára 2009. Avšak: a) Odseky 1 až 10 a odsek 13 článku 4 sa uplatňujú od: i) 1. marca 2009, pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, ii) 1. júla 2009, pokiaľ ide o sektor obilnín, iii) 1. septembra 2009, pokiaľ ide o sektor ryže, iv) 1. októbra 2009, pokiaľ ide o sektor cukru; b) Odseky 14, 15, 16, 18 až 24, 28, 33 a 35 článku 4 a článok 7 ods. 1 sa uplatňujú od 1. júla 2009; c) Článok 4 ods. 17 sa uplatňuje od 1. apríla 2011. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Radu predseda PRÍLOHA I „1. Vnútroštátne kvóty: množstvá (tony) na dvanásťmesačné obdobie na členský štát Členský štát | 2008/09 | 2009/10 | 2010/11 | 2011/12 | 2012/13 | 2013/14 | 2014/15 | Belgicko | 3 427 288,740 | 3 461 561,627 | 3 496 177,244 | 3 531 139,016 | 3 566 450,406 | 3 602 114,910 | 3 602 114,910 | Bulharsko | 998 580,000 | 1 008 565,800 | 1 018 651,458 | 1 028 837,973 | 1 039 126,352 | 1 049 517,616 | 1 049 517,616 | Česká republika | 2 792 689,620 | 2 820 616,516 | 2 848 822,681 | 2 877 310,908 | 2 906 084,017 | 2 935 144,857 | 2 935 144,857 | Dánsko | 4 612 619,520 | 4 658 745,715 | 4 705 333,172 | 4 752 386,504 | 4 799 910,369 | 4 847 909,473 | 4 847 909,473 | Nemecko | 28 847 420,391 | 29 135 894,595 | 29 427 253,541 | 29 721 526,076 | 30 018 741,337 | 30 318 928,750 | 30 318 928,750 | Estónsko | 659 295,360 | 665 888,314 | 672 547,197 | 679 272,669 | 686 065,395 | 692 926,049 | 692 926,049 | Írsko | 5 503 679,280 | 5 558 716,073 | 5 614 303,234 | 5 670 446,266 | 5 727 150,729 | 5 784 422,236 | 5 784 422,236 | Grécko | 836 923,260 | 845 292,493 | 853 745,418 | 862 282,872 | 870 905,700 | 879 614,757 | 879 614,757 | Španielsko | 6 239 289,000 | 6 301 681,890 | 6 364 698,709 | 6 428 345,696 | 6 492 629,153 | 6 557 555,445 | 6 557 555,445 | Francúzsko | 25 091 321,700 | 25 342 234,917 | 25 595 657,266 | 25 851 613,839 | 26 110 129,977 | 26 371 231,277 | 26 371 231,277 | Taliansko | 10 740 661,200 | 10 848 067,812 | 10 956 548,490 | 11 066 113,975 | 11 176 775,115 | 11 288 542,866 | 11 288 542,866 | Cyprus | 148 104,000 | 149 585,040 | 151 080,890 | 152 591,699 | 154 117,616 | 155 658,792 | 155 658,792 | Lotyšsko | 743 220,960 | 750 653,170 | 758 159,701 | 765 741,298 | 773 398,711 | 781 132,698 | 781 132,698 | Litva | 1 738 935,780 | 1 756 325,138 | 1 773 888,389 | 1 791 627,273 | 1 809 543,546 | 1 827 638,981 | 1 827 638,981 | Luxembursko | 278 545,680 | 281 331,137 | 284 144,448 | 286 985,893 | 289 855,752 | 292 754,310 | 292 754,310 | Maďarsko | 2 029 861,200 | 2 050 159,812 | 2 070 661,410 | 2 091 368,024 | 2 112 281,704 | 2 133 404,521 | 2 133 404,521 | Malta | 49 671,960 | 50 168,680 | 50 670,366 | 51 177,070 | 51 688,841 | 52 205,729 | 52 205,729 | Holandsko | 11 465 630,280 | 11 580 286,583 | 11 696 089,449 | 11 813 050,343 | 11 931 180,847 | 12 050 492,655 | 12 050 492,655 | Rakúsko | 2 847 478,469 | 2 875 953,254 | 2 904 712,786 | 2 933 759,914 | 2 963 097,513 | 2 992 728,488 | 2 992 728,488 | Poľsko | 9 567 745,860 | 9 663 423,319 | 9 760 057,552 | 9 857 658,127 | 9 956 234,709 | 10 055 797,056 | 10 055 797,056 | Portugalsko | 1 987 521,000 | 2 007 396,210 | 2 027 470,172 | 2 047 744,874 | 2 068 222,323 | 2 088 904,546 | 2 088 904,546 | Rumunsko | 3 118 140,000 | 3 149 321,400 | 3 180 814,614 | 3 212 622,760 | 3 244 748,988 | 3 277 196,478 | 3 277 196,478 | Slovinsko | 588 170,760 | 594 052,468 | 599 992,992 | 605 992,922 | 612 052,851 | 618 173,380 | 618 173,380 | Slovensko | 1 061 603,760 | 1 072 219,798 | 1 082 941,996 | 1 093 771,416 | 1 104 709,130 | 1 115 756,221 | 1 115 756,221 | Fínsko | 2 491 930,710 | 2 516 850,017 | 2 542 018,517 | 2 567 438,702 | 2 593 113,089 | 2 619 044,220 | 2 619 044,220 | Švédsko | 3 419 595,900 | 3 453 791,859 | 3 488 329,778 | 3 523 213,075 | 3 558 445,206 | 3 594 029,658 | 3 594 029,658 | Spojené kráľovstvo | 15 125 168,940 | 15 276 420,629 | 15 429 184,836 | 15 583 476,684 | 15 739 311,451 | 15 896 704,566 | 15 896 704,566 | “ PRÍLOHA II „ PRÍLOHA Xa Kvóty na zemiakový škrob na hospodársky rok uvedené v článku 84a Členský štát | (tony) | Česká republika | 33 660 | Dánsko | 168 215 | Nemecko | 656 298 | Estónsko | 250 | Španielsko | 1 943 | Francúzsko | 265 354 | Lotyšsko | 5 778 | Litva | 1 211 | Holandsko | 507 403 | Rakúsko | 47 691 | Poľsko | 144 985 | Slovensko | 729 | Fínsko | 53 178 | Švédsko | 62 066 | SPOLU | 1 948 761 | “ PRÍLOHA III „20a. Nariadenie (EHS) č. 1868/94 Nariadenie (EHS) č. 1868/94 | Toto nariadenie | Článok 1 | Článok 55 ods. 1 písm. c) | Článok 2 ods. 1 a ods. 2 prvý pododsek | Článok 84a ods. 1 a 2 | Článok 4 | Článok 84a ods. 3 | Článok 4a | Článok 95a ods. 2 | Článok 5 | Článok 95a ods. 1 | Článok 6 | Článok 84a ods. 4 a 5 | Článok 7 | Článok 84a ods. 6 | Článok 8 | Článok 85 písm. d) a článok 95a ods. 3 | “ 2008/0105 (CNS) Návrh NARIADENIE RADY , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 36 a 37, so zreteľom na návrh Komisie[48], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[49], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[50], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[51], keďže: 74. V súvislosti s posúdením realizácie reformy SPP z roku 2003 Komisia označila zmenu klímy, obnoviteľné druhy energie, hospodárenie s vodou a biodiverzitu za rozhodujúce nové problémy pre európske poľnohospodárstvo. 75. Európske spoločenstvo je signatárom Kjótskeho protokolu[52]. V článku 2 ods. 1 písm. a) bod iii) Kjótskeho protokolu zúčastnené strany sa vyzývajú, aby uskutočňovali a/alebo ďalej rozpracúvali politiky a opatrenia v súlade so svojimi vnútroštátnymi podmienkami, ako je: podpora trvalo udržateľných foriem poľnohospodárstva na základe úvah o zmene klímy. Okrem toho, článkom 10 písm. b) bod i) sa zúčastnené strany zaväzujú formulovať, plniť, zverejňovať a pravidelne aktualizovať národné a prípadne regionálne programy obsahujúce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a opatrenia na uľahčenie primeranej adaptácie na zmenu klímy. Takéto programy by sa, okrem iného, týkali poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Úloha podpory rozvoja vidieka by sa mala v tejto súvislosti ďalej posilňovať. Nesporné vedecké dôkazy sú potvrdením naliehavej potreby konať. Európske spoločenstvo sa vyzýva, aby preskúmalo všetky možné spôsoby zníženia emisií skleníkových plynov. Hoci poľnohospodárstvo EÚ prispelo k obmedzeniu emisií skleníkových plynov vo väčšej miere ako iné sektory, adresuje sa poľnohospodárskemu sektoru výzva, aby v budúcnosti vystupňoval svoje úsilie v oblasti znižovania emisií v rámci globálnej stratégie Európskeho spoločenstva zameranej na boj proti zmene klímy. 76. Po vážnych problémoch spojených s nedostatkom vody a obdobiami sucha je potrebné ďalej sa zaoberať otázkami hospodárenia s vodou, vrátane kvality vody, v príslušných dokumentoch SPP[53]. Je veľmi dôležité, aby európske poľnohospodárstvo malo udržateľné hospodárenie s vodou s cieľom zvýšiť efektívnosť, pokiaľ ide o množstvo vody používané v poľnohospodárstve, a zlepšiť ochranu kvality vody. V kontexte očakávanej zmeny klímy je pravdepodobné, že oblasti postihnuté suchom sa budú zväčšovať čo do rozsahu a frekvencie výskytu. 77. Zastavenie poklesu biodiverzity zostáva hlavným problémom, čo potvrdzuje aj skutočnosť zmeny klímy a dopyt po vode. Hoci sa zaznamenal významný pokrok, dosiahnutie cieľa Európskeho spoločenstva v oblasti biodiverzity na rok 2010 si vyžiada ďalšie úsilie[54]. Európske poľnohospodárstvo má zohrať v ochrane diverzity kľúčovú úlohu. 78. Je dôležité, aby sa činnosti súvisiace s týmito prioritami ďalej posilňovali v programoch rozvoja vidieka schválených v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1698/2005[55]. 79. Vzhľadom na dôležitosť týchto priorít Spoločenstva by sa členským štátom mala ustanoviť povinnosť zabezpečiť v programoch rozvoja vidieka činnosti spojené s novými úlohami. 80. V článku 10 nariadenia (ES) č. 1698/2005 sa ustanovuje, že na účel zohľadnenia predovšetkým hlavných zmien v prioritách Spoločenstva sa môžu strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programové obdobie plánovania 2007 až 2013) prijaté nariadením Rady 2006/144/ES[56] prehodnotiť. Preto by sa členským štátom mala ustanoviť všeobecná povinnosť prehodnotiť národné strategické plány na základe prehodnotenia strategických usmernení Spoločenstva, aby sa zabezpečil kontext pre úpravu programov. 81. Je potrebné stanoviť konečný termín začlenenia činností spojených s novými úlohami do programov rozvoja vidieka, aby sa členským štátom poskytol primeraný čas na úpravu svojich programov rozvoja vidieka na základe prehodnotených strategických usmernení Spoločenstva a národných strategických plánov. 82. Vzhľadom na nové povinnosti by sa mali prispôsobiť požiadavky na náplň programov rozvoja vidieka. Mal by sa zostaviť nevyčerpávajúci zoznam druhov činností s cieľom pomôcť členským štátom identifikovať relevantné činnosti súvisiace s novými úlohami v súvislosti s právnym rámcom pre rozvoj vidieka. 83. S cieľom poskytnúť príjemcom pomoci dodatočnú motiváciu na zavádzanie a vykonávanie činností súvisiacich s novými prioritami by sa mala zabezpečiť možnosť stanoviť vyššie sumy a miery podpory pre takéto činnosti. 84. V súlade s článkom 9 ods. 4 a s článkom 10 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. XXXX/XXXX z XX. XX. 2008 [ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory a zavádzajú sa niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov][57] sa finančné zdroje vytvorené doplnkovou moduláciou majú použiť na podporu rozvoja vidieka. Je vhodné zabezpečiť, aby sa suma rovnajúca sa týmto finančným zdrojom použila na podporu činností spojených s novými problémami. 85. Vzhľadom na ďalšie, osobitné a záväzné používanie týchto súm rovnajúcich sa finančným zdrojom by nemal vzniknúť žiadny vplyv na existujúcu rovnováhu medzi cieľmi podpory rozvoja vidieka. 86. Nové pravidlá zodpovednosti v rámci krížového plnenia v prípade prevodu pôdy počas daného kalendárneho roka sa zaviedli v nariadení (ES) č. 146/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidiek (EPFRV)[58]. V záujme zabezpečenia súladu by sa mali ustanoviť tie isté zásady pre krížové plnenie v rozvoji vidieka. 87. Na účely zrozumiteľnosti a právnej istoty by sa malo objasniť, v ktorých prípadoch sa neuplatňuje zníženie alebo vylúčenie z platieb vyplývajúce z nedodržiavania povinných požiadaviek (krížové plnenie). 88. Z praxe vyplynula potreba ustanoviť opatrenie spočívajúce v zhovievavosti v prípadoch menej závažných nedodržaní požiadaviek krížového plnenia ustanovených v článku 51 nariadenia (ES) č. 1698/2008, ktorých závažnosť, rozsah a trvanie by neopodstatňovali bezodkladné zníženie podpory pre rozvoj vidieka, ktorá sa má poskytnúť. Takéto opatrenie spočívajúce v zhovievavosti by však napriek tomu malo zahŕňať vhodnú následnú kontrolu zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu, kým nedôjde k náprave. Okrem toho, uplatňovanie znížení na veľmi nízke počiatočné sumy priamych platieb môže znamenať záťaž v porovnaní s odrádzajúcim účinkom, ktorý sa má dosiahnuť. V dôsledku toho by sa mal určiť vhodný prah, pod ktorým by sa členské štáty mohli rozhodnúť neuplatňovať žiadne zníženia za podmienky, že kroky na zabezpečenie toho, že poľnohospodár napraví takéto zistené nedodržania, uskutoční príslušný vnútroštátny orgán. 89. Úloha a funkcie monitorovacieho výboru, pokiaľ ide o zmeny v programoch rozvoja vidieka, by sa mali upraviť tak, aby sa zvýšila jeho efektívnosť. 90. V záujme právnej istoty a jednoduchosti je vhodné objasniť a zosúladiť ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje neuplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním. 91. Nariadenie (ES) č. 1698/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Nariadenie (ES) č. 1698/2005 sa mení a dopĺňa takto: (1) V článku 11 ods. 3 sa písmeno d) nahrádza takto: „d) zoznam programov rozvoja vidieka, ktorými sa realizuje národný strategický plán, orientačné pridelenie EPFRV pre každý program vrátane súm stanovených v článku 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005* a samostatné označenie súm stanovených v článku 69 ods. 5a tohto nariadenia.“ * Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. (2) Na konci kapitoly II sa pridáva tento článok 12a: Článok 12a Prehodnotenie 1. Každý členský štát prehodnotí, v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 1, svoj národný strategický plán na základe prehodnotenia strategických usmernení Spoločenstva uvedených v článku 10. 2. Členský štát pošle Komisii prehodnotený národný strategických plán najneskôr do troch mesiacov po prijatí rozhodnutia o strategických smerniciach Spoločenstva.“ (3) Vkladá sa tento článok16a: „Článok 16a Osobitné činnosti súvisiace s niektorými prioritami 1. Od 1. januára 2010 budú členské štáty ustanovujú vo svojich programoch rozvoja vidieka, v súlade so svojimi osobitnými potrebami, druhy činností s týmito prioritami opísané v strategických usmerneniach Spoločenstva a ďalej špecifikované v národnom strategickom pláne: a) zmena klímy, b) obnoviteľné druhy energie, c) hospodárenie s vodou, d) biodiverzita . Členské štáty môžu vychádzať z orientačného zoznamu druhov činností uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu a/alebo z akýchkoľvek iných druhov činností za predpokladu, že tieto činnosti sú spojené s prioritami uvedenými v prvom pododseku a sú zamerané na dosiahnutie potenciálnych účinkov uvedených v prílohe II. 2. V prípade druhov činností uvedených v odseku 1 sa miera intenzity pomoci stanovená v prílohe I môže od 1. januára 2010 zvýšiť o 10 percentuálnych bodov. 3. Každý program rozvoja vidieka zahŕňa od 1. januára 2010 aj: a) zoznam druhov činností a informácie uvedené v článku 16 písm. c) o osobitných druhoch činností uvedených v odseku 1 tohto článku; b) tabuľku, v ktorej sa na obdobie od 1 januára 2010 do 31. decembra 2013 stanovuje celkový príspevok Spoločenstva pre druhy činností uvedené v článku 69 ods. 5a.“ (4) V článku 17 sa dopĺňa tento odsek 3: „3. Sumy rovnajúce sa sumám vyplývajúcim z uplatňovania povinnej modulácie podľa článku 69 ods. 5a sa nezohľadňujú v celkovom príspevku EPFRV, z ktorého sa vypočíta minimálny finančný príspevok Spoločenstva na os ustanovený v odsekoch 1 a 2 tohto článku.“ (5) V článku 51 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky: „Prvý a druhý pododsek sa uplatňuje aj na prípady, keď dané nedodržanie je výsledkom konania alebo zanedbania, ktoré možno priamo pripísať osobe, na ktorú alebo od ktorej sa poľnohospodárska pôda previedla. Na účely tohto odseku pojem „prevod“ znamená akýkoľvek druh transakcie, ktorou poľnohospodárska pôda prestáva byť k dispozícii prevodcovi. Na účely tohto článku pojem „celý poľnohospodársky podnik“ nezahŕňa mimopoľnohospodárske činnosti v podniku a na mimopoľnohospodárskych plochách, pre ktoré sa v súlade s článkom 36 písm. b) bodmi i), ii) a iii) tohto nariadenia nenárokuje žiadna podpora.“ (6) Odsek 2 v článku 51 sa nahrádza takto: „2. Zníženie alebo zrušenie platieb uvedených v odseku 1 sa uplatňuje na základe týchto ustanovení: a) Zníženie alebo zrušenie sa počas tolerančného obdobia neuplatňuje na normy, pre ktoré bolo udelená tolerančná lehota v súlade s článkom 26 ods. 1 písm. b). b) Na základe podmienok ustanovených v podrobných pravidlách uvedených v odseku 4 tohto článku sa členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať zníženie alebo zrušenie vo výške 100 EUR alebo menej na poľnohospodára na kalendárny rok, ktoré zahŕňa akékoľvek zníženie alebo vylúčenie uplatňované na priame platby podľa článku 25 nariadenia (ES) [č. XXXX/2008 (nové nariadenie o režimoch priamej podpory)]. Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť ustanovenú v prvom pododseku, nasledujúci rok príslušný orgán prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poľnohospodár vykonal nápravu zisteného nedodržania. Takéto zistenie a nápravné opatrenie, ktoré sa má prijať, sa oznámi príjemcovi pomoci. c) V prípade, ak nedodržania uvedené v odseku 1 sú dôsledkom nedbanlivosti na strane príjemcu pomoci, a v riadne odôvodnených prípadoch sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatniť žiadne zníženie, ak sa prípad nedodržania, vzhľadom na jeho závažnosť, rozsah a trvanie, považuje za menej závažný. Prípady nedodržania, ktoré predstavujú priame riziko pre zdravie ľudí a zvierat, sa však nepovažujú za menej závažné. Ak poľnohospodár bezodkladne nevykoná nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedodržaní, príslušný orgán vykoná potrebné činnosti, ktoré sa môžu v prípade potreby obmedziť na administratívnu kontrolu, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodár dané zistené nedodržanie odstráni. Každé zistenie menej závažného nedodržania a nápravné opatrenie, ktoré sa má prijať, sa oznámi príjemcovi pomoci.“ (7) Do článku 69 sa vkladajú tieto odseky 5 a , 5 b a 5 c : „(5a) Sumu rovnajúcu sa sumám vyplývajúcim z uplatňovania povinnej modulácie podľa článku 9 ods. 4 a článku 10 ods. 4 nariadenia (ES) [č. XXXX/2008 (nové nariadenie o režimoch priamej podpory)] členské štáty vynaložia v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 ako podporu od Spoločenstva v rámci priebežných programov rozvoja vidieka na druhy činnosti uvedené v článku 16a tohto nariadenia schválené po 1. januári 2010. (5b) Ak celková suma vynaložená na činnosti uvedené v odseku 5a tohto článku je pri ukončení programu nižšia ako suma uvedená v článku 16a ods. 3 písm. b), členský štát uhradí rozdiel do rozpočtu Spoločenstva až do sumy, o ktorú boli prekročené celkové pridelené finančné prostriedky dostupné pre činnosti okrem činností uvedených v článku 16a. (5c) Sumy uvedené v odseku 5a sa nebudú brať do úvahy na účely článku 25 nariadenia (ES) č. 1290/2005.“ (8) V článku 78 sa písmeno f) nahrádza týmto: „f) posúdi a schváli všetky významné návrhy na zmeny v programoch rozvoja vidieka.“ (9) V článku 88 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Avšak, a bez toho, aby bol dotknutý článok 89 tohto nariadenia, sa články 87, 88 a 89 zmluvy neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním v rámci rozsahu pôsobnosti článku 36 zmluvy“. (10) Príloha sa mení a dopĺňa takto: a) Názov sa nahrádza takto: „Príloha I“ b) Poznámka pod čiarou „****“ sa nahrádza takto: „ ****Tieto sumy sa môžu zvýšiť pre druhy činností uvedené v článku 16a tohto nariadenia a v iných mimoriadnych prípadoch vzhľadom na osobitné okolnosti, ktoré majú byť opodstatnené v programoch rozvoja vidieka.“ (11) Slovo „Príloha“ sa nahrádza výrazom „Príloha I“ v prílohe a v týchto článkoch: 22 ods. 2, 23 ods. 6, 24 ods. 2, 26 ods. 2, 27 ods. 3, 28 ods. 2, 31 ods. 2, 32 ods. 2, 33, 34 ods. 3, 35 ods. 2, 37 ods. 3, 38 ods. 2, 39 ods. 4), 40 ods. 3, 43 ods. 4, 44 ods. 4, 45 ods. 3, 46, 47 ods. 2, 88 ods. 2, 88 ods. 4, 88 ods. 6. (12) Dopĺňa sa nová príloha II, ktorej text sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu. Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2009. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Radu predseda PRÍLOHA „ PRÍLOHA II Indikatívne druhy činností súvisiace s prioritami uvedenými v článku 16a Priorita: Zmena klímy | Druhy činností | Články a opatrenia | Potenciálne účinky | Zvýšiť efektívnosť využívania dusíkatých hnojív (napr. znížené využívanie, zariadenie, precízne poľnohospodárstvo), zlepšenie skladovania hnoja | Článok 26: modernizácia poľnohospodárskych podnikov Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zníženie emisií metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O) | Zvýšenie energetickej efektívnosti | Článok 26: modernizácia poľnohospodárskych podnikov | Zníženie emisií oxidu uhličitého(CO2) úsporou energie | Postupy hospodárenia s pôdou (napr. metódy orby, záchytné medziplodiny, diverzifikované striedanie plodín) | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zníženie emisií oxidu dusného (N2O); sekvestrácia uhlíka | Zmena využívania pôdy (napr. premena ornej pôdy na pastviny, trvalé vyňatie pôdy z produkcie, znížené využívanie/obnova organickej pôdy) | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zníženie emisií oxidu dusného (N2O); sekvestrácia uhlíka | Extenzifikácia chovu dobytka (napr. zníženie hustoty stáda, zvýšenie pasenia) | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zníženie emisií metánu (CH4) | Zalesňovanie | Články 43 a 45: prvé zalesnenie poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy | Zníženie emisií oxidu dusného (N2O); sekvestrácia uhlíka | Prevencia lesných požiarov | Článok 48: obnova lesného potenciálu a zavedenie preventívnych akcií | Sekvestrácia uhlíka v lesoch a zabránenie emisiám oxidu uhličitého (CO2) | Priority: Obnoviteľné druhy energie | Druhy činností | Články a opatrenia | Potenciálne účinky | Výroba bioplynu – anaeróbne stráviteľné rastliny využívajúce živočíšny odpad (v poľnohospodárskom podniku a miestnej výrobe) | Článok 26: modernizácia poľnohospodárskych podnikov Článok 53: diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam | Nahradenie fosílnych palív, zníženie emisií metánu (CH4) | Trvalé energetické plodiny (výmladkové porasty a bylinné trávy) | Článok 26: modernizácia poľnohospodárskeho podniku | Nahradenie fosílnych palív; sekvestrácia uhlíka; zníženie emisií oxidu dusného (N2O) | Spracovanie poľnohospodárskej/lesnej biomasy na obnoviteľnú energiu | Článok 28: zvyšovanie hodnoty produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva | Nahradenie fosílnych palív | Zariadenia/infraštruktúra pre obnoviteľnú energiu využívajúce biomasu | Článok 53: diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam Článok 54: podpora na zriaďovanie a rozvoj podnikania Článok 56 základné služby pre hospodárstvo a vidiecke obyvateľstvo | Nahradenie fosílnych palív | Priorita: Hospodárenie s vodou | Druhy činností | Články a opatrenia | Potenciálne účinky | Technológia šetriaca vodu, uskladnenie vody Výrobné technológie šetriace vodu | Článok 26: modernizácia poľnohospodárskych podnikov Článok 30: infraštruktúra | Zvýšenie schopnosti využívať vodu efektívnejšie | Obnova mokradí Premena poľnohospodárskej pôdy na lesnícke a poľnohospodársko-lesnícke systémy | Článok 39: agroenvironmentálne platby Článok 41: neproduktívne investície Články 43 a 45: prvé zalesnenie poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy | Zachovanie vysokohodnotných vodných plôch; ochrana kvality vody | Rozvoj poloprírodných vodných plôch | Článok 57: zachovanie a skvalitňovanie vidieckeho dedičstva | Zachovanie vysokohodnotných vodných plôch; ochrana kvality vody | Postupy hospodarenia s pôdou (napr. medziplodiny) | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Pokus o zníženie úniku rôznych látok do vody, vrátane fosforu | Priorita: Biodiverzita | Druhy činností | Články a opatrenia | Potenciálne účinky | Nepoužívanie hnojív a pesticídov na poľnohospodárskej pôde s vysokou prírodnou hodnotou Integrovaná a organická výroba | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zachované typy vegetácie bohaté na rôzne druhy, ochrana a zachovanie lúk | Trvalé medze a pobrežné pásy okolo vodných tokov Výstavba/riadenie biotopov/stanovíšť v rámci aj mimo lokalít systému Natura 2000 Zmena využívania pôdy (extenzívne riadenie lúk, premena ornej pôdy na pastviny, dlhodobé vyňatie pôdy z produkcie) Riadenie večne zelených plôch s vysokou prírodnou hodnotou | Články 38 a 46: platby v systéme Natura 2000 Článok 39: agroenvironmentálne platby Článok 41: neproduktívne investície Článok 47: lesnícko-environmentálne platby Článok 57: zachovanie a skvalitňovanie vidieckeho dedičstva | Chránené vtáky a voľne žijúce organizmy a zlepšená sieť biotopov; obmedzený vstup škodlivých látok do susedných stanovíšť | Zachovanie genetickej diverzity | Článok 39: agroenvironmentálne platby | Zachovaná genetická diverzita | “ 2008/0106 (CNS) Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[59], a najmä na jeho články 9 a 10, so zreteľom na návrh Komisie[60], so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[61], keďže: 92. Rada svojím rozhodnutím 2006/144/ES[62] prijala strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programové obdobie 2007 až 2013), ďalej len „strategické usmernenia Spoločenstva“. 93. V článku 10 nariadenia (ES) č. 1698/2005 sa ustanovuje, že s cieľom zohľadniť predovšetkým hlavné zmeny v prioritách Spoločenstva sa môžu strategické usmernenia Spoločenstva preskúmať. 94. V súvislosti s posudzovaním uskutočňovania reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 sa ako najvýznamnejšie nové problémy určili zmena klímy, obnoviteľné druhy energie, hospodárenie s vodou a biodiverzita. Ciele súvisiace s týmito prioritami by sa mali posilniť v programoch rozvoja vidieka schválených v súlade s nariadením (ES) č. 1698/2005. 95. V strategických usmerneniach Spoločenstva by mali byť určené oblasti dôležité pre realizáciu prehodnotených priorít Spoločenstva súvisiacich so zmenou klímy, s obnoviteľnými druhmi energie, hospodárenie s vodou a biodiverzitou. 96. Na základe preskúmania strategických usmernení Spoločenstva by mal každý členský štát prehodnotiť svoj národný strategický plán ako referenčný rámec na prehodnotenie programov rozvoja vidieka. 97. Strategické usmernenia Spoločenstva by sa preto mali príslušným spôsobom zmeniť a doplniť, ROZHODLA TAKTO: Jediný článok Rozhodnutie Rady z 20. februára 2006 (2006/144/ES) sa týmto mení a dopĺňa takto: Do prílohy sa vkladajú odseky 2.5 a 3.4a, ktorých text je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu. V Bruseli Za Radu predseda PRÍLOHA Strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programové obdobie 2007 až 2013) uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2006/144/ES sa menia a dopĺňajú takto: (1) V časti 2 sa pridáva tento bod: „2.5 Čeliť novým problémom V rámci prehodnotenia reforiem zavedených v roku 2003 sa prehodnotila aj rovnováha medzi výdavkami na priame platby v rámci 1. piliera SPP a financovaním politiky v oblasti rozvoja vidieka. Celkový rozpočet SPP je stanovený do roku 2013 a doplnkové financovanie rozvoja vidieka je možné uskutočniť len zvýšením povinnej modulácie. Doplnkové financovanie je potrebné na zintenzívnenie úsilia v súvislosti s prioritami EÚ v oblasti zmeny klímy, obnoviteľnej energie, hospodárenia s vodou a biodiverzity: - Zmena klímy a energia sa stali prioritami, keďže EÚ preberá vedúce postavenie s cieľom vytvoriť globálnu nízkouhlíkovú ekonomiku. V marci 2007 Európska rada prijala závery[63] znížiť emisie CO2 do roku 2020 najmenej o 20 % (30 % ako súčasť medzinárodnej dohody o globálnych cieľoch) a stanoviť záväzný cieľ 20 % pre využívanie zdrojov obnoviteľnej energie, vrátane 10 % podielu biopalív na spotrebe benzínu a motorovej nafty. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo môžu významne prispieť k poskytovaniu zásob krmiva pre bioenergiu, k sekvestrácii uhlíka a k ďalšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov. - Ciele EÚ, pokiaľ ide o politiku v oblasti vodohospodárskej politiky, sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec činnosti Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[64] , ktorá sa začne plne realizovať v období rokov 2010 – 2012. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo ako hlavní používatelia vody a vodných zdrojov musia zohrávať významnú úlohu pri udržateľnom vodnom hospodárení s vodou z hľadiska tak kvantity, ako aj kvality. Hospodárenie s vodou bude čoraz dôležitejšou súčasťou stratégie prispôsobovania sa s cieľom riešiť už neodvratný problém zmeny klímy. - Členské štáty sa zaviazali zastaviť pokles biodiverzity do roku 2010, no zdá sa, že splnenie tohto cieľa je čoraz menej pravdepodobné. Značná časť biodiverzity Európy závisí od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a úsilie chrániť biodiverzitu sa bude musieť zintenzívniť, najmä z hľadiska očakávaných nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a rastúceho dopytu po vode.“ (2) V časti 3 sa vkladá tento bod 3.4a: „3.4a. Riešenie nových problémov Strategické usmernenie Spoločenstva Zmena klímy, obnoviteľná energia, hospodárenie s vodou a biodiverzita sú kľúčovými problémami pre vidiecke oblasti, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Európy. Ako súčasť globálnej stratégie EÚ zameranej proti zmene klímy bude poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo musieť v budúcnosti prispievať väčšou mierou k obmedzovaniu emisií skleníkových plynov a zvyšovaniu sekvestrácie uhlíka. Zvyšovanie výroby obnoviteľnej energie z poľnohospodárskej a lesnej biomasy by takisto malo prispieť k dosiahnutiu nových cieľov EÚ v celkovej spotrebe palív a energie do roku 2020. Viac udržateľné vodohospodárske postupy v poľnohospodárstve budú veľmi dôležité pre zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vody pre budúcnosť a prispôsobenie sa predpokladaným vplyvom zmeny klímy na vodné zdroje. Okrem toho, jednou z najvýznamnejších úloh zostáva zastavenie poklesu biodiverzity. Preto by sa ďalšie zdroje, ktoré budú sprístupnené od roku 2010 zvýšením povinnej modulácie, mali venovať posilneniu priorít EÚ v uvedených oblastiach. S cieľom splniť tieto priority Komisia nabáda členské štáty, aby sústredili podporu na hlavné akcie. Tieto hlavné akcie by mohli zahŕňať tieto druhy činností: i) Najmä investičná podpora v rámci osi 1 môže byť zacielená na energiu, vodu, stroje a zariadenia šetriace vstupy, ako aj na výrobu obnoviteľnej energie na využitie v poľnohospodárskych podnikoch. V poľnohospodársko-potravinovom reťazci a v sektore lesného hospodárstva by investičná podpora mala pomôcť rozvinúť inovačné a viac udržateľné spôsoby spracovania biopaliva. ii) V rámci osi 2 možno agroenvironmentálne opatrenia a opatrenia v lesnom hospodárstve využiť najmä na zvýšenie biodiverzity zachovaním typov vegetácie bohatých na druhy, ochranou a udržiavaním lúk a extenzívnymi formami poľnohospodárskej výroby. Osobitné akcie v rámci osi 2, ako sú agroenvironmentálne opatrenia a zalesňovanie, môžu rovnako napomôcť zvyšovanie schopnosti lepšie hospodáriť s dostupnými vodnými zdrojmi z hľadiska množstva a chrániť ich z hľadiska kvality. Okrem toho, niektoré agroenvironmentálne a lesohospodárske opatrenia prispievajú k obmedzovaniu emisií oxidu dusného (N2O) a metánu (CH4) a pomáhajú podporovať sekvestráciu uhlíka. iii) V rámci osi 3 a 4 možno podporiť projekty miestneho rozsahu a spoluprácu na projektoch obnoviteľnej energie, ako aj diverzifikáciu poľnohospodárov v oblasti výroby bioenergie. Zachovanie prírodného dedičstva môže napomôcť ochranu biotopov s vysokou prírodnou hodnotou a veľmi hodnotných vodných plôch. iv) Keďže vidiecke oblasti sú konfrontované so zmenou klímy a otázkami obnoviteľnej energie, členské štáty môžu nabádať vedúce skupiny, aby zaradili tieto otázky do svojich stratégií miestneho rozvoja ako vzájomne prepojenú tému. Skupiny sú schopné prispievať k prispôsobovaniu sa zmene klímy a k riešeniam otázok obnoviteľnej energie prispôsobeným miestnej situácii. v) Podpora je v zásade zacielená na tie druhy činností, ktoré sú prepojené s cieľmi a ustanoveniami v nariadení (ES) č. 1698/2005 a ktoré sú prínosom pre vytváranie kladných potenciálnych účinkov z hľadiska nových problémov, napríklad problémov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu.“ FINANČNÝ VÝKAZ | 1. | ROZPOČTOVÁ POLOŽKA (2008): 67 03 05 02 05 03 05 04 | ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY (2008): (v mil. EUR) p.m. 4 032 36 832 12 927 | 2. | NÁZOV: Nariadenie Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov; Nariadenie Rady o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008; Nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV); Rozhodnutie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programovacie obdobie 2007 až 2013) | 3. | PRÁVNY ZÁKLAD Články 36 a 37 zmluvy | 4. | CIELE: – Urobiť nevyhnutné úpravy s cieľom zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku, – umožniť, aby sa SPP chopila nových trhových príležitostí a – riešiť nové výzvy v oblasti zmeny klímy, hospodárenia s vodou a bioenergie. | 5. | FINANČNÉ DÔSLEDKY | 2009 (mil. EUR) | 2010 (mil. EUR) | 2011 (mil. EUR) | 5.0 | VÝDAVKY – Z ROZPOČTU ES (NÁHRADY/INTERVENCIE) – VÝDAVKY NÁRODNÝCH ORGÁNOV – INÉ | – | –9 | –180 | 5.1 | PRÍJMY PRIPÍSANÉ PRÍJMY | – | – | – | 2012 (mil. EUR) | 2013 (mil. EUR) | 5.0.1 | ODHADOVANÉ VÝDAVKY | –115 | –124 | 5.1.1 | ODHADOVANÉ PRÍJMY | –55 | –110 | 5.2 | SPÔSOB VÝPOČTU: Obráťte sa, prosím, na sprievodné tabuľky. | 6.0 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ Z ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV ZAČLENENÝCH DO PRÍSLUŠNÝCH KAPITOL BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE | 6.1 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ PRESUNOM MEDZI JEDNOTLIVÝMI KAPITOLAMI BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE | 6.2 | BUDE POTREBNÝ DOPLŇUJÚCI ROZPOČET? | ÁNO NIE | 6.3 | BUDE POTREBNÉ ZAČLENIŤ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY DO BUDÚCICH ROZPOČTOV? | ÁNO NIE | POZNÁMKY: Čistý ročný rozpočtový vplyv reformy je obmedzený (úspora 14 miliónov EUR v roku 2013). Hlavné rozpočtové vplyvy majú dvojaký charakter: i) zvýšenie podielu priamych platieb, ktoré budú úplne oddelené od výroby; ii) presun rastúcej ročnej sumy (do 2,0 miliardy EUR v roku 2013) z trhových opatrení a priamej pomoci na rozvoj vidieka s cieľom riešiť uvedené nové problémy. | VÝPOČET ČISTÉHO FINANČNÉHO VPLYVU NÁVRHOV NA KONTROLU ZDRAVOTNÉHO STAVU PODĽA ROZPOČTOVEJ POLOŽKY | Rozpočtový rok | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | Príjmy | 6703 (zníženie sumy) | –55 | –110 | Výdavky | 05 02 Trhy | 0 | –9 | –36 | –146 | –155 | 05 03 Priama pomoc (pred moduláciou) | 0 | 0 | –144 | 32 | 32 | Čistá suma 05 02 a 05 03 pred moduláciou | 0 | –6 | –178 | –115 | –124 | 05 03 Priama pomoc (presun modulácie na rozvoj vidieka) | 0 | –563 | –977 | –1427 | –2022 | 05 04 Rozvoj vidieka | 0 | 563 | 977 | 1427 | 2022 | ČISTÉ VÝDAVKY (05 02, 05 03, 05 04) | 0 | –9 | –180 | –115 | –124 | ČISTÝ ROZPOČTOVÝ VPLYV, VRÁTANE PRIPÍSANÝCH PRÍJMOV (67 03, 05 02, 05 03, 05 04) | 0 | –9 | –180 | –59 | –14 | VÝPOČET FINANČNÉHO VPLYVU NÁVRHOV NA KONTROLU ZDRAVOTNÉHO STAVU V SEKTORE MLIEKA NA PRIPÍSANÉ PRÍJMY | Rozpočtový rok | Právny základ | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | SEKTOR MLIEKA | – Vplyv poplatkov za nadprodukciu po zvýšeniach kvóty na mlieko a mliečne výrobky (zníženie sumy) | – | – | – | –55,1 | –110,2 | VÝPOČET FINANČNÉHO VPLYVU NÁVRHOV NA KONTROLU ZDRAVOTNÉHO STAVU V TRHOVOM SEKTORE | mil. EUR | Rozpočtový rok | Právny základ | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | A. Zrušenie vyňatia pôdy z produkcie a obmedzenie intervencie len na pšenicu | Vplyv na vývozné náhrady pre obilniny | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | Vplyv na intervenčné skladovanie pre obilniny, vrátane obmedzenia intervencie na pšenicu* | Články 10 – 13, článok 18 | 0,0 | 23,7 | 47,8 | 78,3 | 73,3 | B. Iné opatrenia | Prémia na zemiakový škrob | Články 84a, 95a | –43,4 | –43,4 | Výrobné náhrady pre škrob | predtým článok 96 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | SPOLU | 0,0 | 23,7 | 47,8 | 34,9 | 29,9 | * Scenár ľudskej spotreby sa vypočítal s nákupom pšenice pri plnej intervenčnej cene. Pri intervencii na základe verejného výberového konania (návrh na ľudskú spotrebu) by sa to však malo považovať za maximálny vplyv. Rozsah akéhokoľvek zníženia sa v tejto etape nedá číselne vyjadriť. | SEKTOR RYŽE | – Zrušenie intervencie na ryžu | Článok 10 | – | – | – | ĽAN A KONOPE | Nariadenie (ES) č. 1234/2007 | – Prechodná viazaná pomoc | články 92 až 94 | –4,2 | –8,1 | SUŠENÉ KRMIVO | Nariadenie (ES) č. 1234/2007 | – Zrušenie trhovej pomoci | články 86 až 90 | –52,3 | –145,2 | –145,2 | SEKTOR MLIEKA | A. Dobrovoľné opatrenia s možným rozpočtovým vplyvom: | – Intervencia na maslo: dobrovoľná intervencia prostredníctvom verejného výberového konania po nákupe 30 000 ton vo verejnom výberovom konaní | Článok 18 | – Intervencia na sušené odstredené mlieko (SMP): dobrovoľná intervencia prostredníctvom verejného výberového konania po povinnom nákupe 109 000 ton vo verejnom výberovom konaní | Článok 18 | – Súkromné skladovanie masla sa stane dobrovoľným na základe trhovej situácie | Článok 34a | (–18) | (–18) | (–18) | (–18) | – Pomoc na SMP ako krmivo sa stane dobrovoľným na základe trhovej situácie | Článok 99 | – Pomoc na výrobu kazeínu sa stane dobrovoľným na základe trhovej situácie | Článok 100 | B. Opatrenia s rozpočtovým vplyvom | – Zrušenie pomoci na predaj pre maslo | predtým článok 101 | –10,0 | –10,0 | –10,0 | –10,0 | – Zrušenie pomoci na súkromné skladovanie syra | predtým článok 28 písm. b) | –24,0 | –24,0 | –24,0 | –24,0 | C. Systém kvót (postupné ukončenie) | – Vplyv na vývozné náhrady (b) | 1,6 | 2,5 | 2,3 | 2,1 | MLIEKO A MLIEČNE VÝROBKY SPOLU | –32,4 | –31,5 | –31,7 | –31,9 | SEKTOR BRAVČOVÉHO MÄSA | – Zrušenie intervencie na bravčové mäso | predtým článok 17 | – | – | – | – | Zrušenie článku 44 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (choroby zvierat) a) | predtým článok 44 | a) | – | – | – | – | a) Podľa návrhu budú tieto opatrenia v budúcnosti financované podľa nového článku 60 nového nariadenia, ktorým sa nahradí nariadenie (ES) č. 1782/2003. | b) Za predpokladu, že sa zrealizuje hypotéza o trhovej rovnováhe. | VÝPOČET FINANČNÉHO VPLYVU NÁVRHOV NA KONTROLU ZDRAVOTNÉHO STAVU V SEKTORE PRIAMYCH PLATIEB | Rozpočtový rok | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | PRIAME PLATBY (pred moduláciou) | A. Vplyv doplnenia nových opatrení do priamych platieb a zrušenia niektorých existujúcich priamych platieb | 0,0 | –90,0 | 85,8 | 85,8 | B. Vplyv oddelenia vo viazaných priamych platbách existujúcich v režime jednotnej platby (SPS) | 0,0 | –54,1 | –54,1 | –54,1 | C. Vplyv oddelenia v opätovne viazaných priamych platbách existujúcich v SPS, ktoré boli predtým vylúčené | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | PRIAME PLATBY SPOLU (s vylúčením vplyvu modulácie) | 0,0 | –144,1 | 31,7 | 31,7 | D. Presun modulačnej sumy na rozvoj vidieka | 563 | 977 | 1427 | 2022 | Rozpočtový rok | Právny základ | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | ZAHRNUTIE NOVÝCH OPATRENÍ DO PRIAMYCH PLATIEB (SPS/SAPS) A ZRUŠENIE EXISTUJÚCICH PRIAMYCH PLATIEB (pred moduláciou) | A. Nové opatrenia zahrnuté do režimu priamych platieb (SPS alebo SAPS) | Hlava III | Sušené krmivo | Návrh | 124,3 | 124,3 | Ľan s dlhým vláknom | 8,1 | 8,1 | Pomoc na spracovanie zemiakového škrobu | 43,4 | 43,4 | B. Zrušenie existujúceho režimu priamych platieb | Energetické plodiny | predtým článok 88 | –90,0 | –90,0 | –90,0 | C. Vplyv = A + B | 0,0 | –90,0 | 85,8 | 85,8 | ZAHRNUTIE EXISTUJÚCICH VIAZANÝCH PRIAMYCH PLATIEB DO SPS/SAPS (pred moduláciou) | A. Nové opatrenia zahrnuté do SPS alebo SAPS | Hlava III | Bielkovinové plodiny | Návrh | 66,3 | 67,7 | 69,1 | Ryža | 90,5 | 90,6 | 181,5 | Škrupinové ovocie | 98,6 | 98,9 | 99,3 | Pomoc pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu | 63,4 | 64,0 | Pomoc na olivové háje | 105,2 | 105,5 | 105,8 | Zvláštna prémia na kvalitu pre tvrdú pšenicu | 94,4 | 94,5 | 94,6 | Spolu | 455,0 | 520,7 | 614,3 | B. Zrušenie zodpovedajúcej viazanej priamej pomoci | Bielkovinové plodiny | Články 76 –78 | –86,6 | –88,0 | –89,4 | Ryža | Články 79 – 82 | –90,5 | –90,6 | –181,5 | Škrupinové ovocie | Články 83 – 87 | –98,6 | –98,9 | –99,3 | Pomoc pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu | Články 93 – 94 | –63,4 | –64,0 | Pomoc na olivové háje | Článok 110i | –105,2 | –105,5 | –105,8 | Zvláštna prémia na kvalitu pre tvrdú pšenicu | Články 72 – 75 | –128,2 | –128,3 | –128,4 | Spolu | Rozhodnutie (ES) č. 1782/2003 | –509,1 | –574,8 | –668,4 | C. Vplyv = A + B | –54,1 | –54,1 | –54,1 | Rozpočtový rok | Právny základ | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | ZAHRNUTIE EXISTUJÚCICH OPÄTOVNE VIAZANÝCH PRIAMYCH PLATIEB DO SPS PO DOBROVOĽNOM VYLÚČENÍ (pred moduláciou) | A. Nové opatrenia zahrnuté do SPS | Hlava III | Platby na obiloniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny | 1526,7 | 1526,7 | 1526,7 | Doplnková platba na tvrdú pšenicu | 56,8 | 56,8 | 56,8 | Zvláštna prémia na hovädzie mäso | 51,9 | 52,5 | 106,3 | Prémia za zabitie dospelých zvierat | 118,3 | 118,3 | 236,6 | Prémia za zabitie teliat | 66,4 | 66,4 | 132,7 | Semená | 30,9 | 30,9 | 30,9 | Chmeľ | 2,6 | 2,6 | 2,6 | B. Zrušenie zodpovedajúcej opätovne viazanej priamej pomoci | Platby na obiloniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny | –1526,7 | –1526,7 | –1526,7 | Doplnková platba na tvrdú pšenicu | Článok 66 | –56,8 | –56,8 | –56,8 | Zvláštna prémia na hovädzie mäso | Článok 68 | –51,9 | –52,5 | –106,3 | Prémia za zabitie dospelých zvierat | Článok 68 | –118,3 | –118,3 | –236,6 | Prémia za zabitie teliat | Článok 68 | –66,4 | –66,4 | –132,7 | Semená | Článok 70 ods. 1a | –30,9 | –30,9 | –30,9 | Chmeľ | Článok 68a | –2,6 | –2,6 | –2,6 | C. Vplyv = A + B | 0,0 | 0,0 | 0,0 | VÝPOČET FINANČNÉHO VPLYVU NÁVRHOV NA KONTROLU ZDRAVOTNÉHO STAVU NA ROZVOJ VIDIEKA | mil. EUR | Rozpočtový rok | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | Sumy zo zvýšenej povinnej modulácie | 0 | 563 | 977 | 1427 | 2022 | SPOLU | 0 | 563 | 977 | 1427 | 2022 | [1] Ú. v. ES L 291, 19.11.1979, s. 174. Protokol naposledy zmenený a doplnený nariadením (ES) č. 1050/2001 (Ú. v. ES L 148, 1.6.2001, s. 1). [2] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [6] Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené (vložiť odkaz na víno). [7] Rozhodnutie Rady 2002/358/ES (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1). [8] Závery Rady, Luxemburg 30. 10. 2007, 13888/07. [9] Závery Rady, Brusel 18. 12. 2006, 16164/06. [10] Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2012/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8). [11] Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1. [12] Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1437/2007 (Ú. v. EÚ L 322, 7.12.2007, s. 1). [13] Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1. [14] Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8. [15] Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1261/2007 (Ú. v. EÚ L 283, 27.10.2007, s. 8). [16] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). [17] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. [18] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. [19] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. [20] Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1. [21] Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. [22] Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1. [23] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, zmenený a doplnený nariadením (ES) č. 1989/2006. [24] Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10 . [25] Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3. [26] Ú. v. ES L 215, 30.7.1992, s. 70. [27] Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 7. [28] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [29] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [30] Ú. v. EÚ C …, …, s. …. [31] Ú. v. EÚ C …, …, s. …. [32] Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. […]/2008 (Ú. v. EÚ L ....., s. …). [33] Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 1. [34] Ú. v. ES L 197, 30.7.1994, s. 4. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 671/2007 (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2007, s. 1). [35] Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. [36] Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1276/2007 (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2007, p. 11). [37] Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1261/2007 (Ú. v. EÚ L 283, 27.10.2007, s. 8). [38] Ú. v. EÚ L 265, 26.9.2006, s. 1. [39] Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2008, s. 1. [40] Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. [41] Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. [42] Ú. v. ES L 216, 5.8.1978, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 734/2007 (Ú. v. EÚ L 169, 29.6.2007, s. 5). [43] Ú. v. ES L 126, 9.5.1989, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 260/96 (Ú. v. ES L 34, 13.2.1996, s. 16). [44] Ú. v. ES L 216, 27.7.1989, s. 5. [45] Ú. v. ES L 187, 29.7.1993, s. 8. [46] Ú. v. ES L 351, 23.12.1997, s. 12. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1805/2003 (Ú. v. EÚ L 265, 16.10.2003, s. 5). [47] Ú. v. EÚ L 190, 22.7.2005, s. 1. [48] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [49] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [50] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [51] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [52] Rozhodnutie Rady 2002/358/ES (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1). [53] Závery Rady, Luxemburg 30.10.2007, 13888/07. [54] Záver Rady, Brusel 18. 12. 2006, 16164/06. [55] Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008 (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1). [56] Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20. [57] Ú. v. EÚ L […], […], s. […]. [58] Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1. [59] Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008 (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1). [60] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [61] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [62] Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2006, s. 20. [63] Závery Rady, Brusel 8. – 9. marca 2007, 7224/1/07 REV 1. [64] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.