29.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 259/103


Práva žien v Iráne

P6_TA(2008)0185

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o právach žien v Iráne

(2009/C 259 E/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na vyhlásenie Rady z 25. februára 2008 o legislatívnom návrhu o trestnom práve v Iráne,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenia prijaté 25. októbra 2007 (1) a 31. januára 2008 (2),

so zreteľom na správu (3) Výboru pre zahraničné veci o výročnej správe EÚ o ľudských právach vo svete a politike EÚ v tejto oblasti,

so zreteľom na uznesenia Valného zhromaždenia OSN, a najmä na jeho uznesenie č. 62/168 z 18. decembra 2007 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a uznesenie 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na využívanie trestu smrti,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, na Medzinárodný dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a na Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

so zreteľom na 2. medziparlamentnú schôdzu medzi Európskym parlamentom a Majlisom (Islamským poradným zhromaždením) Iránskej islamskej republiky, ktorá sa uskutočnila v Teheráne od 7. do 9. decembra 2007, a na správu z tejto schôdze,

so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od 27. augusta 2006, kedy sa v Iráne začala kampaň Milión podpisov za rovnosť mužov a žien pred zákonom, bolo vyše 70 aktivistov zadržaných alebo sú prenasledovaní z dôvodu ich mierového úsilia o presadenie legislatívnej zmeny; keďže iránske orgány mnohokrát zablokovali webovú stránku tejto kampane,

B.

keďže aktivisti v oblasti práv žien v Iráne čelia narastajúcim represiám, vyše sto z nich bolo v posledných dvoch rokoch zadržaných, vypočúvaných alebo odsúdených, pričom vláda vybrala na kauciách vyše jedného milióna EUR; keďže boli zrušené noviny, časopisy a vysielania podporujúce práva žien, vrátane najvýznamnejšieho časopisu obhajujúceho práva žien – Zanan, ktorý fungoval vyše 17 rokov a bol zrušený 28. januára 2008,

C.

keďže významná osobnosť kampane, aktivistka v oblasti ženských práv a životného prostredia, Khadijeh Moghaddamová, bola 8. apríla 2008 zatknutá a len nedávno bola prepustená po zaplatení vysokej kaucie vo výške jednej miliardy rialov (približne 50 000 EUR),

D.

keďže celková situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa od roku 2005 neustále zhoršuje a počet samotných popráv sa v roku 2007 takmer zdvojnásobil, čím sa Irán stal krajinou s najvyšším počtom popráv na hlavu hneď po Saudskej Arábii, a tieto dve krajiny tak spolu s Jemenom tvoria trojicu krajín, kde sa vykonávajú popravy za trestné činy spáchané osobami mladšími než 18 rokov,

E.

keďže minimálne desiatim ženám (Iran, Khayrieh, Kobra N., Fatemeh, Ashraf Kalhoriová, Shamameh Ghorbaniová, Leyla Ghomiová, Hajar a sestry Zohreh a Azar Kabiriniatové) stále hrozí, že budú na smrť ukameňované spolu s dvomi mužmi, Abdollahom Farivarom a afganským štátnym príslušníkom, ktorého meno nie je známe,

F.

keďže Mokarrameh Ebrahimiová spolu so svojim partnerom a otcom jej detí bola odsúdená na smrť ukameňovaním len na základe toho, že udržovali mimomanželský vzťah, čo podľa medzinárodných právnych noriem nepredstavuje trestný čin; keďže najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí udelil Mokarrameh Ebrahimiovej po 11 rokoch väznenia milosť a dňa 17. marca 2008 bola prepustená spolu so svojim mladším päťročným synom, ale žiaľ až po tom, ako bol jej partner Ja'Far Kiani v júli 2007 na smrť ukameňovaný,

G.

keďže najvyšší sudca ajatolláh Sajed Mahmúd Hašímí Šahrúdí vykonal dôležitý krok, keď nedávno zrušil usvedčenie Shahly Jahedovej, tzv. prechodnej manželky, z vraždy, po tom ako odhalil „procesné chyby“ v pôvodnom vyšetrovaní, na základe ktorého bola usvedčená z vraždy stálej manželky svojho dočasného manžela,

H.

keďže v posledných rokoch sa dosiahol určitý pokrok v oblasti práv žien, napríklad minimálny vek mladistvých žien pre vstup do manželstva sa zvýšil z 9 na 13 rokov, rozvedené matky môžu získať do opatery synov až do veku siedmich rokov (predtým to bolo možné len pokým synovia nedosiahli vek dvoch rokov), ženy už môžu vykonávať činnosť súdnych poradkýň, môžu požiadať o rozvod a odoprieť svojmu manželovi, aby si vzal druhú manželku,

I.

keďže bol však v iránskom Majlise nedávno predložený návrh zákona o ochrane rodiny, ktorý sa usiluje ďalej legitimizovať polygamiu, dočasné manželstvo a jednostranné a svojvoľné právo mužov rozviesť sa a získať deti do svojej opatery,

J.

keďže Irán ešte stále nie je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

1.   víta prepustenie Khadijeh Moghaddamovej a Mokarrameh Ebrahimiovej a poukazuje na úlohu iránskeho najvyššieho vodcu a najvyššieho sudcu v týchto prípadoch; vyzýva na prepustenie Shahly Jahedovej;

2.   dôrazne odsudzuje represie voči hnutiam občianskej spoločnosti v Iráne vrátane obhajcov práv žien, napríklad osôb zapojených do spomínanej kampane; naliehavo žiada iránske orgány, aby zastavili obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie osôb, ktoré pokojnou cestou uplatňujú svoje práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania, a aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých väzňov svedomia; pripomína svoje uznesenia z 25. októbra 2007 a 31. januára 2008;

3.   uznáva aktívnu a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v iránskej spoločnosti napriek pretrvávajúcej výraznej nerovnosti pred zákonom, pričom táto úloha môže byť zdrojom inšpirácie a nádeje pre ženy v ďalších krajinách tohto regiónu;

4.   vyzýva iránsky parlament a iránsku vládu, aby zmenili diskriminačné iránske právne predpisy, ktoré okrem iného znemožňujú ženám vykonávať najvyššie štátne funkcie a byť menované za sudkyne, odopiera im rovnaké práva, ako majú muži, pokiaľ ide o manželstvo, rozvod, starostlivosť o deti a dedičstvo, a stanovujú, že akákoľvek výpoveď na súde má iba polovičnú váhu ako výpoveď muža; domnieva sa, že za určitých okolností môže táto nerovnosť viesť ženy k páchaniu násilných trestných činov;

5.   opakuje, že dôrazne odsudzuje trest smrti ako taký; vyzýva na okamžité moratórium na vykonávanie popráv v Iráne a vyjadruje zdesenie nad tým, že Irán je naďalej krajinou s najvyšším počtom popráv mladistvých delikventov na svete a že sa ešte stále úplne nedodržiava moratórium na kameňovanie;

6.   poukazuje na usmernenia, ktoré nedávno vydal najvyšší sudca Šahrúdí, o zákaze verejných popráv bez predchádzajúceho súhlasu a o dlhodobom zadržovaní osôb bez vznesenia obvinenia;

7.   vyzýva členov novozvoleného Majlisu, aby bezodkladne schválili nedokončenú reformu iránskeho trestného zákonníka s cieľom zrušiť kameňovanie a popravy mladistvých delikventov, pokročiť smerom k moratóriu na trest smrti, zosúladiť iránske právne predpisy s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a ratifikovať Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

8.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, upozorňovali príslušné orgány na konkrétne prípady zneužívania ľudských práv v Iráne a v druhej polovici roku 2008 predložili Európskemu parlamentu komplexnú správu o tejto problematike vrátane návrhov projektov, ktoré by bolo možné financovať v rámci Nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (4), ktorý má EÚ k dispozícii;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva, iránskemu najvyššiemu sudcovi a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0488.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0031.

(3)  A6-0153/2008.

(4)  Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.