[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 19.9.2008

KOM(2008) 570 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE

o sektore sušeného krmiva

SPRÁVA KOMISIE RADE

o sektore sušeného krmiva

ÚVOD

Podľa článku 184 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (ktorým sa prebrala povinnosť ustanovená v článku 23 nariadenia (ES) č. 1786/2003 o spoločnej organizácii trhu so sušeným krmivom), na základe posúdenia spoločnej organizácie trhu so sušeným krmivom Komisia do 30. septembra 2008 predloží Rade správu o tomto sektore. Správa sa bude zaoberať najmä rozvojom oblastí pestovania strukovín a ostatných druhov zelených krmovín, výroby sušeného krmiva a dosiahnutých úspor fosílnych palív a v prípade potreby bude doplnená o vhodné návrhy.

V tejto správe Komisia zohľadňovala externú hodnotiacu správu o sektore sušeného krmiva[1].

OPIS SCHÉMY PODPORY

Kontext

Nariadením Rady (EHS) č. 1067/74 sa od 1. apríla 1974 zriadila spoločná organizácia trhu (CMO) so sušeným krmivom s cieľom zvýšiť domácu ponuku krmív bohatých na proteíny. Zaviedla sa jednotná úroveň pomoci, pričom hospodársky rok sa každý rok začína 1. apríla a končí sa 31. marca. Na to, aby vznikol nárok na podporu, musí vyrobené sušené krmivo spĺňať normy kvality týkajúce sa vlhkosti a obsahu proteínov.

Po revízii v roku 1978 bolo prijaté nariadenie Rady (EHS) č. 1117/78. V tomto nariadení sa ustanovila orientačná cena s cieľom zaručiť výrobcom primeranú návratnosť. Pretože predmetom hospodárskej súťaže krmív z tretích krajín bolo aj krmivo sušené na slnku, zaviedla sa pomoc aj na krmivo sušené na slnku, ale na nižšej úrovni ako v prípade dehydrovaného krmiva.

Počas 80-tych rokov 20. storočia výroba stále rástla. To viedlo k zvýšeniu celkových nákladov, ktoré sa nemohli kontrolovať, pretože nebol určený limit množstiev, na ktoré sa bude poskytovať finančná pomoc. S cieľom obmedziť náklady a ovplyvniť úroveň výroby sušeného krmiva v EÚ bolo v roku 1995 prijaté nariadenie Rady (ES) č. 603/95. Bolo stanovené maximálne zaručené množstvo (MGQ) 4 412 400 ton dehydrovaného krmiva a 443 500 ton krmiva sušeného na slnku.

Ďalšie úpravy tejto schémy sa vykonali v rámci reformy z roku 2003, ako bolo ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1786/2003.

Súčasná schéma podpory

Od 1. apríla 2008 je spoločná organizácia trhu (CMO) so sušeným krmivom ustanovená v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov). Nariadením (ES) č. 1234/2007 sa prevzalo predchádzajúce nariadenie Rady (ES) č. 1786/2003, ktorým sa po reforme z roku 2003 zriadila a od roku 2005 sa začala uplatňovať spoločná organizácia trhu (CMO) so sušeným krmivom. Spracovateľom sa poskytuje pomoc vo výške 33 EUR za tonu dehydrovaného krmiva, ako aj krmiva sušeného na slnku. Na kontrolu výdavkov bolo stanovené maximálne zaručené množstvo 4 960 723 ton dehydrovaného krmiva a/alebo krmiva sušeného na slnku na hospodársky rok, ktoré sa rozdelí medzi členské štáty. Ak sa maximálne zaručené množstvo prekročí, pomoc pre dotknutý(é) členský(é) štát(y) sa zníži v pomere k prekročeniu.

Na to, aby vznikol nárok na podporu, musí sušené krmivo spĺňať normy kvality týkajúce sa vlhkosti a obsahu proteínov.

Po reforme z roku 2003 sa ročný rozpočet pomoci na spracovanie sušeného krmiva znížil na 163 miliónov EUR [33 EUR x 4,96 miliónov ton (maximálne zaručené množstvo)], z úrovne pred reformou vo výške približne 300 miliónov EUR. Skutočné výdavky dosiahli v hospodárskom roku 2005/2006 152 miliónov EUR a v hospodárskom roku 2006/2007 143 miliónov EUR. Toto nevyužívanie rozpočtu sa môže zdôvodniť znížením finančnej pomoci na 33 EUR/t, čo viedlo k zníženiu vyrobeného množstva.

Od roku 2005 sa 133 miliónov EUR z rozpočtu pomoci na spracovanie sušeného krmiva začlenilo do jednotného režimu platby, pričom nároky pestovateľov boli úmerné množstvu krmiva, ktoré ponúkli spracovateľom počas referenčného obdobia rokov 2000 – 2002.

Pri priemernej trhovej cene 110 EUR na tonu má výroba 4,5 miliónov ton v EÚ celkovú trhovú cenu 495 miliónov EUR. Úroveň finančnej pomoci (143 miliónov EUR v roku 2006/2007) predstavuje približne 30 % ceny predanej výroby (495 miliónov EUR).

Ak sa pozrieme na rozdelenie výdavkov na jednotlivé členské štáty, finančná pomoc sa využíva hlavne v Španielsku, Francúzsku a Taliansku. Tieto tri členské štáty pohltili 86 % rozpočtu na rok 2006/2007. Nemecko, Holandsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo si medzi sebou rozdelili 10,5 % rozpočtu. V nových členských štátoch je sektor sušeného krmiva malý: v roku 2006 krajiny EÚ-10 dostali iba 1,6 % rozpočtu.

Zložitá schéma podpory sušeného krmiva vytvára významnú záťaž pre správu verejného aj súkromného sektora v členských štátoch. Odhady finančných nákladov na správu v jednotlivých členských štátoch kolíšu od 0,63 EUR/t vo Francúzsku po 4,42 EUR/t v Taliansku.

Vývoj podmienok spôsobilosti

Od roku 1974 do roku 1999 Komisia vo vykonávacích predpisoch stanovila teplotu v mieste vstupu do sušičky na 93° C.

Nariadením Komisie (ES) č. 676/1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 785/95, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 603/95 o spoločnej organizácii trhu so sušeným krmivom, sa zaviedla minimálna teplota 350° C v mieste vstupu do sušičky s cieľom zaručiť priemyselný charakter výrobkov. Táto požiadavka vysokej teploty vytvorila účinnú technickú prekážku (a takisto prekážku pre nových spracovateľov). Spomalila aj vývoj v oblasti techník predsušenia krmiva a používanie biomasy ako paliva do sušičiek.

Po reforme z roku 2003 sa nariadením Komisie (ES) č. 382/2005 o spôsoboch uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1786/2003 sa znížila minimálna teplota sušičiek na 250° C s cieľom podporiť menej energeticky náročné metódy a pomôcť pri využívaní menej vlhkého zeleného krmiva. Nižšia teplota viedla k zvýšenému využívaniu pre-hay techniques a umožnila využívanie biomasy, ktorej príkon tepelnej energie nemohol dosiahnuť 350° C.

Nedávno s cieľom rozšíriť rozsah nových komerčných aplikácií a uľahčiť rozvoj účinnejších a ekologickejších výrobných metód sa nariadením Komisie (ES) č. 382/2005 zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1388/2007 odstránili technické požiadavky na sušičky súvisiace s dehydratáciou čerstvého krmiva (teplota vzduchu v mieste vstupu, čas strávený v sušičke a hrúbky každej vrstvy).

ŠTRUKTÚRA SEKTORA SUšENÉHO KRMIVA

Plocha

V EÚ zelené krmivo predstavuje približne polovicu množstva všetkého spotrebovaného krmiva. Spása sa priamo, alebo sa kosí a konzervuje trvalá alebo dočasná trávnatá plocha a pasienky a ročné alebo viacročné plodiny (lucerna, ďatelina, kukurica na siláž atď.).

V ôsmich krajinách, ktoré sú hlavnými výrobcami sušeného krmiva (Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Česká republika, Spojené kráľovstvo a Nemecko), ktoré vytvárajú 96 % maximálneho zaručeného množstva, predstavovala v hospodárskom roku 2005/2006 plocha, ktorá je podľa zmluvy určená na výrobu sušeného krmiva 430 400 ha alebo iba 1 % celkovej plochy zeleného krmiva EÚ. Na 80 % tejto plochy alebo na 344 400 hektároch je zasadená lucerna (najmä vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku) a 86 000 hektárov tvorí trávnatá plocha (hlavne v Nemecku, Dánsku a Holandsku). To predstavuje 24 % celkovej plochy lucerny a 0,24 % celkovej trávnatej plochy v EÚ.

Hoci za posledné roky nie sú k dispozícii spoľahlivé údaje o ploche, ktorá je podľa zmluvy určená na výrobu sušeného krmiva, odhaduje sa, že táto plocha sa v roku 2007/08 znížila približne na 415 000 ha (v porovnaní s rokom 2005/06 zníženie o 3,5 %). Naproti tomu celková plocha lucerny (strukovinové krmivo) v EÚ zostáva konštantná, zatiaľ čo celková trávnatá plocha sa v roku 2006/07 zvýšila o 2 % v porovnaní s rokom 2005/06.

Výroba

Traja hlavní výrobcovia (Francúzsko, Španielsko a Taliansko) sú zodpovední za 85 % výroby EÚ-27 podporovanej spoločnou organizáciou trhu. Dve tretiny výroby EÚ sa sústreďujú do troch konkrétnych oblastí týchto členských štátov: do oblasti Champagne-Ardenne (80 % francúzskej výroby), Aragónska a Katalánska (75 % španielskej výroby) a Emilia Romagna a Benátky (75 % talianskej výroby). V týchto hlavných krajinách bola na ploche, ktorá je podľa zmluvy určená na výrobu sušeného krmiva, v hospodárskom roku 2005/2006 zasadená hlavne lucerna (98 % vo Francúzsku, 97 % v Španielsku a 75 % v Taliansku). Na druhej strane v severných krajinách je plocha, ktorá je podľa zmluvy určená na výrobu sušeného krmiva, hlavne trávnatá (93 % v Nemecku, 80 % v Dánsku a 64 % v Holandsku). V rámci EÚ je na 80 % plochy v zmysle zmluvy určenej na výrobu sušeného krmiva zasadená lucerna.

V ôsmich hlavných krajinách vyrábajúcich sušené krmivo[2] približne 60 000 poľnohospodárov pestuje zelené krmivo v zmysle zmluvy o pomoci na spracovanie. Je tam aj 300 spracovateľských podnikov, z ktorých tretina je v Španielsku.

Priama zamestnanosť v spracovateľskom sektore v krajinách EÚ-27 sa odhaduje na 3 000 ekvivalentov plných pracovných úväzkov (FTE) a nepriama zamestnanosť na 1 500 ekvivalentov plných pracovných úväzkov.

Miesto sušeného krmiva v krmovinárskom priemysle

Množstvo 4 439 000 ton sušeného krmiva oprávneného na podporu od EÚ v hospodárskom roku 2007/2008 sa rovná približne 700 000 tonám surových proteínov a predstavuje približne 1 % celkového objemu surových proteínov, ktoré spotrebuje dobytok EÚ.

Približne 30 % sušeného krmiva sa využíva v odvetví výroby kŕmnych zmesí a zvyšných 70 % spotrebujú priamo zvieratá. Odhaduje sa, že polovica priamej spotreby je vo forme peliet a druhá polovica ako dlhé balíky.

Podľa odhadu 20 % dopytu po sušenom krmive vyplýva z jeho špecifickej kvality (napr. pre mliekarenský sektor a sektor králikov), zatiaľ čo zvyšných 80 % slúži ako zdroj proteínov a vlákniny a mohol by sa nahradiť inými zdrojmi proteínov a vlákniny. Z toho vyplýva, že sušené krmivo sa musí ponúkať za konkurenčnú cenu v porovnaní s inými zdrojmi proteínov, ako je sója, slnečnica a repka olejná.

Technológia sušenia (dehydratácia / krmivo sušené na slnku)

Z pomoci v rámci spoločnej organizácie trhu (CMO) profitujú dva druhy postupov sušenia zeleného krmiva: dehydratácia a sušenie na slnku.

Dehydrované krmivo

Dehydratácia, postup sušenia pri vysokej teplote, je prevládajúca priemyselná metóda, ktorá sa používa v podnikoch podporovaných spoločnou organizáciou trhu. Táto technika spočíva vo vstrekovaní vzduchu s teplotou 250–900° C do sušičky, cez ktorú prechádza zelené krmivo. Horúci vzduch zabezpečuje veľmi rýchle sušenie, ktoré umožňuje zachovanie proteínov, energetickej hodnoty a farby krmiva.

Rozsah počiatočnej vlhkosti rastlín sa môže podstatne odlišovať v závislosti od techník predúpravy po žatve a v závislosti od regiónu: môže byť nižšia ako 40 %, ak krmivo zostáva na zemi niekoľko hodín po pokosení (Španielsko, Taliansko) a môže byť vyššia ako 75 % v severných regiónoch Európy, kde z dôvodu poveternostných podmienok takéto predsušenie nie je možné (Dánsko, Švédsko).

Pred reformou z roku 2003 bolo maximálne zaručené množstvo oprávneného dehydrovaného krmiva obmedzené na objem 4 517 223 ton za hospodársky rok.

Trendy vo výrobe na vnútroštátnej úrovni sa významne odlišujú: Španielsko a Taliansko zaznamenali výrazný nárast dehydrovaného krmiva, zatiaľ čo iné členské štáty ako Francúzsko, Holandsko a Nemecko zaznamenali pokles.

Krmivo sušené na slnku

Krmivo sa tradične suší na slnku na poli. Seno pripravené takýmto spôsobom sa potom upravovalo a skladovalo. Na to, aby bolo krmivo sušené na slnku oprávnené na pomoc, musí sa spracovať v spracovateľskom podniku. Táto technika nie je alternatívna k dehydratácii z dôvodu údajnej straty kvality konečného výrobku: nižšieho obsahu proteínov (strata listov na poli), nižšieho obsahu vitamínov a minerálov a horšej hygienickej kvality z dôvodu nižšej teploty sušenia.

Pred reformou z roku 2003 bolo maximálne zaručené množstvo oprávneného krmiva sušeného na slnku obmedzené na objem 443 500 ton za hospodársky rok. Zo zaručeného vnútroštátneho množstva (GNQ) krmiva sušeného na slnku profitovalo iba päť členských štátov. Taliansko a Španielsko sú jediné členské štáty, ktoré stále majú významnú úroveň výroby. Ostatné členské štáty majú nízku úroveň výroby (Francúzsko a Portugalsko) alebo už výrobu úplne ukončili (Grécko).

VPLYV POMOCI NA SPRACOVANIE

Vplyv na výrobu

Vývoj výroby sušeného krmiva v EÚ-15 ukazuje progresívne zvyšovanie o 2 % každý rok v období rokov 1995 – 2005. V dôsledku reformy z roku 2003, ktorá sa začala vykonávať v roku 2005, klesla oprávnená výroba dehydrovaného krmiva v EÚ v hospodárskom roku 2005/2006 približne o 17 % a v hospodárskom roku 2006/2007 asi o 23 % v porovnaní s hospodárskym rokom 2004/2005 (pozri prílohu).

V rokoch 2006/2007 a 2007/2008 sa výroba sušeného krmiva stabilizovala na úrovni približne 4,45 miliónov ton, z ktorých je 3,9 miliónov ton dehydrované krmivo a 0,55 miliónov ton krmivo sušené na slnku.

Reforma z roku 2003 neznamenala výrazný posun od dehydrovanej výroby k výrobe sušenia na slnku.

Vplyv na poľnohospodárov

Zvýšenie príjmov sa považuje za dôsledok reformy z roku 2003, pretože časť predchádzajúcej pomoci na spracovanie sa transformovala do oddelených platieb pre poľnohospodárov. Pokiaľ však ide o ziskovosť, hrubá marža zeleného krmiva klesla z dôvodu zníženia predajnej ceny výrobcami v hospodárskom roku 2005/2006 v porovnaní s hospodárskym rokom 2004/2005.

Je však veľmi ťažké odhadnúť priemerné čísla, ktoré by presne odrážali ziskovosť zeleného krmiva, a to z dôvodu rozmanitosti používanej výroby a marketingových systémov.

So zreteľom na riadenie poľnohospodárskych podnikov z hodnotenia vidieť, že poľnohospodári pri sejbe a žatve vo zvýšenej miere využívajú externé zdroje a iné výrobné aktivity spracovateľského priemyslu. Za povšimnutie stojí, že z hodnotenia AND International vyplýva, že plodiny, ktoré pri striedaní nasledujú po lucerne, profitujú z jej pozitívnych agronomických vlastností, vďaka ktorým tieto plodiny dosahujú vyššie výnosy.

Vplyv na výrobcov

Dodávanie surovín pre priemysel závisí od toho, či sú spracovatelia schopní ponúknuť výrobcom takú cenu za surový výrobok, ktorá poskytuje konkurenčnú hrubú maržu v porovnaní s inými plodinami (obilninami a olejninami). Ak berieme do úvahy úrovne trhových cien finálneho výrobku, ako aj náklady na spracovanie, konkurenčné ceny za surovinu (lucernu, trávu) do veľkej miery závisia od pomoci Spoločenstva.

Konkurenčné postavenie sušeného krmiva voči iným druhom proteínových zdrojov vo veľkej miere závisí od energetických nákladov. Preto sa podstatne odlišuje situácia medzi severnými regiónmi EÚ, kde spracovatelia majú vysoké náklady na sušenie a južnými regiónmi, kde sa lucerna môže predsušiť na slnku, čím sa znížia náklady na sušenie.

Ak berieme do úvahy význam pomoci z hľadiska celkových príjmov priemyslu, väčšina spracovateľov, hlavne v severných regiónoch, by skončila a príslušné zamestnanie by bolo zbytočné, keby došlo k zrušeniu schémy.

Vplyv na životné prostredie

Pôda a voda

Lucerna je zvlášť vhodná pri striedaní plodín, aby sa vylúčila monokultúra obilnín a považuje sa za vhodnejšiu pre životné prostredie ako alternatívne plodiny (hlavne kukurica a v menšej miere pšenica) z dôvodu jej prínosu pre pôdu, vodu, biodiverzitu a krajinu.

Lucerna zlepšuje štruktúru pôdy, buduje hlboký koreňový systém, je to viacročná pôdna pokrývka, ničí burinu, obmedzuje splavovanie pôdy a znižuje používanie pesticídov. V dôsledku schopnosti strukovín zadržiavať dusík zo vzduchu sa môže použiť menšie množstvo dusíkatého hnojiva. Pôdne straty spôsobené eróziou sú oveľa nižšie ako v prípade kukurice.

Zelené krmivo zachytáva vodu účinnejšie ako iné plodiny; dochádza k menšiemu odtekaniu dažďovej vody a pôda má lepšiu schopnosť zadržiavania vody. V dôsledku nízkych vstupných nákladov a trvalej pokrývky má lucerna pozitívny účinok na kvalitu vody. V prípade zavlažovania lucerna potrebuje za rok o 17 % viac vody ako kukurica, táto požiadavka je však rovnomernejšie rozložená na celý rok, čím predchádza vplyvu vysokých letných teplôt.

Viacročná výsadba, zníženie monokultúry a diverzifikácia biotopov sa považujú za pozitívne pre biodiverzitu a krajinu.

Spotreba fosílnych palív

Množstvo fosílnych palív používaných na sušenie krmiva je významné. Spoločná organizácia trhu umožňuje vysokú spotrebu energie v priemysle, hlavne zo spaľovania fosílnych palív, čo spôsobuje rozsiahle emisie skleníkových plynov.

Za hospodársky rok 2004/2005, ktorý je posledný hospodársky rok pred vykonávaním reformy z roku 2003, predstavovala spotreba energie v ôsmich hlavných krajinách vyrábajúcich krmivo približne 526 000 ton ekvivalentu ropy – 90 % z fosílnych palív.

Od hospodárskeho roka 2005/2006 došlo k poklesu výroby dehydrovaného krmiva, a teda aj k poklesu spotreby paliva. Od hospodárskeho roka 2004/2005 po hospodársky rok 2006/2007 sa toto zníženie odhaduje na viac ako 127 000 ton ekvivalentu ropy, z čoho je podiel fosílnych palív 114 500 ton ekvivalentu ropy.

Spotreba energie (8 hlavných krajín) |

Členský štát | 2004/2005(1) | 2005/2006(1) | 2006/2007(2) |

Sušené krmivo (milióny t) | tony ekvivalentu ropy | Sušené krmivo (milióny t) | tony ekvivalentu ropy | Sušené krmivo (milióny t) | tony ekvivalentu ropy |

Nemecko | 0,327 | 84 086 | 0,272 | 68 648 | 0,239 | 54 186 |

Dánsko | 0,143 | 31 324 | 0,097 | 21 248 | 0,077 | 11 928 |

Španielsko | 2,166 | 90 766 | 1,793 | 62 755 | 1,793 | 60 440 |

Francúzsko | 1,175 | 195 833 | 1,163 | 193 833 | 1,004 | 205 669 |

Taliansko | 0,779 | 64 175 | 0,500 | 41 310 | 0,418 | 21 985 |

Holandsko | 0,194 | 45 267 | 0,182 | 42 467 | 0,138 | 33 591 |

Spojené kráľovstvo | 0,047 | 9 182 | 0,048 | 9 383 | 0,041 | 7 655 |

Česká republika | 0,033 | 5 186 | 0,021 | 5 250 | 0,027 | 3 139 |

Spolu | 4,864 | 525 819 | 4,076 | 444 894 | 3,737 | 398 593 |

tony ekvivalentu ropy/t sušeného krmiva | 0,1081 | 0,1091 | 0,1067 |

Zdroj: (1) AND International, (2) GR AGRI. |

Zdá sa, že pomer „sušeného krmiva v tonách ekvivalentu ropy/t“ zostáva za obdobie od roku 2004/2005 do roku 2006/2007 konštantný. To znamená, že v dôsledku zlepšenej technológie nedošlo k významnej úspore energie na tonu sušeného krmiva. Zdá sa, že ani zníženie minimálnej teploty sušenia nemalo nijaký účinok na spotrebu energie na tonu sušeného krmiva. Zníženie celkovej spotreby paliva priamo súvisí s poklesom výroby dehydrovaného krmiva. Španielsko a Taliansko vykazujú najlepší pomer, profitujú však z poveternostných podmienok Holandsko, Nemecko a Francúzsko používajú kvôli menej priaznivým poveternostným podmienkam viac paliva na tonu sušeného krmiva. Nakoniec sa zdá, že Spojené kráľovstvo a Dánsko používajú na výrobu sušeného krmiva udržateľnejšiu technológiu.

Emisie skleníkových plynov (GHG)

Využívanie energie na priemyselné sušenie má významné účinky, pokiaľ ide o spotrebu zdrojov fosílnych palív a emisií GHG. Ide jednak o vplyv využívania neobnoviteľných zdrojov na životné prostredie, ako aj o uvoľňovanie rôznych plynných znečisťujúcich látok a prachu pri spaľovaní týchto palív. V hospodárskom roku 2004/2005 celkové množstvo GHG uvoľnených v dôsledku spaľovania fosílnych palív v dehydratačných podnikoch v EÚ dosiahlo 1 622 000 ton ekvivalentu CO2.

Zníženie výroby sušeného krmiva po reforme spoločnej organizácie trhu v roku 2003 prinieslo úsporu viac ako 80 000 ton paliva. V hospodárskom roku 2005/2006 sa to rovnalo zníženiu asi o 250 000 ton ekvivalentu emisií CO2 a skleníkových plynov, čo je približne o 15 % menej celkových emisií ako v predchádzajúcom hospodárskom roku .

Vplyv na trh s krmivom

Podpora sušeného krmiva má obmedzený vplyv na výrobu proteínov pre krmivo v EÚ. V hospodárskom roku 2005/2006 predstavovala asi 1 % celkových surových proteínov, ktoré skonzumoval dobytok EÚ. Mohlo by sa upozorniť na to, že sušenie krmiva je iba prostriedok na zachovanie obsahu proteínov.

Pretože iba na 25 % výroby lucerny je uzavretá zmluva na výrobu sušeného krmiva, zrušenie schémy by nespôsobilo úplné odstránenie tejto plodiny.

Primárnym zdrojom proteínov pre trh s krmivom v EÚ zostáva sójová múčka, ktorá predstavuje viac ako 60 % rastlinných proteínov. Sójová múčka má vyšší obsah proteínov (medzi 40 % a 45 %) ako iné výrobky. Pokiaľ ide o sójovú múčku, EÚ ju hlavne dováža: domáca výroba sóje predstavuje skutočne iba 2 % spotreby EÚ.

Druhým zdrojom proteínov je múčka z repky olejnej, ktorá má o niečo nižší obsah proteínov (medzi 30 % a 35 %) a ktorá sa v podstate vyrába v Európe.

Keďže 80 % dopytu po sušenom krmive by sa mohlo nahradiť inými zdrojmi proteínov, najmä importovanými, schéma podpory EÚ sa nepovažuje za účinnú.

ZÁVEREčNÉ POZNÁMKY

Výhody súčasnej schémy | Nevýhody súčasnej schémy |

Výrobca | konkurenčné ceny suroviny | ceny suroviny v závislosti od pomoci Spoločenstva |

Priemysel | udržiavanie zamestnanosti (približne 4 500 miest) pomoc = 22 % celkových príjmov | životaschopnosť väčšej časti priemyslu závisí od podpory EÚ |

Spotrebiteľ (majiteľ dobytka) | konkurenčné ceny za sušené krmivo | 80 % dopytu po sušenom krmive by sa mohlo nahradiť inými proteínovými zdrojmi |

Životné prostredie | na úrovni poľnohospodárskeho podniku: pozitívne účinky na – pôdu – kvalitu vody – biodiverzitu. | na globálnej úrovni: negatívne účinky na – čisté saldo fosílneho paliva (526 000 tep/rok v roku 2004/2005) – čisté saldo emisií GHG (1 622 000 te C02 v roku 2004/2005). |

Na trhu s krmivom má už sušené krmivo obmedzený význam ako zdroj rastlinných proteínov. Vývoj na trhu s krmivom s narastajúcou účinnosťou krmív, pomalším rastom výroby mäsa a dostupnosťou lacných vedľajších produktov bohatých na proteíny z výroby biopalív ďalej prispieva k marginalizácii sušeného krmiva.

Rentabilita sektora je vo významnej miere závislá od pomoci. Pridaná hodnota sektora sušeného krmiva predstavuje 22 % celkových príjmov, čo sa rovná približne rozpočtu pomoci EÚ.

Pokiaľ ide o environmentálne vplyvy, spotreba fosílnych palív na výrobu sušeného krmiva je významná a spôsobuje rozsiahle emisie skleníkových plynov.

Komisia 20. mája 2008 prijala legislatívne návrhy o „kontrole zdravotného stavu“ reformy SPP [KOM(2008) 306 v konečnom znení], v ktorej sa okrem iného predpokladá úplné oddelenie pomoci pre sektor sušeného krmiva od 1. apríla 2011 [článok 8 písm. c) návrhu nariadenia Rady o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenou a doplnením nariadení (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. […]/2008]. Ako sa uvádza v úvodnom odôvodnení (15) „pomoc by sa mala oddeliť, malo by sa však ponechať krátke prechodné obdobie dvoch rokov na to, aby sa sektor prispôsobil“ .

Preto nie je potrebné, aby k tejto správe boli pripojené samostatné návrhy.

PRÍLOHA

VÝVOJ VÝROBY OPRÁVNENÉHO SUŠENÉHO KRMIVA (tony) |

Dehydrované | GNQ | 1995/96 |1996/97 |1997/98 |1998/99 |1999/00 |2000/01 |2001/02 |2002/03 |2003/04 |2004/05 |2005/06 |2006/07 | | BLHÚ |8 000 |4 043 |4 329 |4252 |2786 |1 941 |1 740 |1 088 |1 596 |2 743 |3 551 |0 |0 | |Dánsko |334 000 |270 695 |206 784 |224 637 |266 204 |186 339 |168 062 |147 136 |147 337 |124 316 |142 690 |91 580 |76 862 | |Nemecko |421 000 |342 663 |300 088 |307 729 |320 637 |333 899 |356 535 |334 324 |348 011 |250 821 |327 449 |274 287 |239 365 | |Grécko |32 000 |46 288 |30 026 |38 345 |46 195 |51 550 |43 637 |51 160 |57 833 |48 823 |49 611 |49 475 |34 668 | |Španielsko |1 224 000 |1 261 548 |1 413 616 |1 571 256 |1 667 746 |1 769 309 |1 954 585 |1 812 214 |1 882 314 |2 058 269 |2 165 614 |1 793 801 |1 792 986 | |Francúzsko |1 455 000 |1 307 201 |1 090 997 |1 263 874 |1 346 364 |1 303 912 |1 224 880 |1 166 802 |1 093 974 |1 193 269 |1 175 125 |1 156 929 |1 003 591 | |Írsko |5 000 |4 677 |5 859 |6 288 |5 458 |4 941 |4 737 |4 908 |4 338 |4 953 |4 546 |3 974 |4 002 | |Taliansko |523 000 |526 344 |498 540 |561 078 |637 826 |674 152 |676 847 |658 562 |715 757 |661 845 |778 513 |474 112 |418 327 | |Holandsko |285 000 |220 783 |176 387 |209 514 |223 312 |193 883 |214 347 |181 067 |203 311 |169 889 |194 215 |177 697 |137 576 | |Rakúsko |4 400 |2 221 |1 959 |2 132 |1 847 |1 978 |2 057 |1 997 |2 688 |1 292 |1 794 |2 087 |1 783 | |Portugalsko |5 000 |800 |1 936 |3 555 |2 507 |935 |2 209 |3 691 |104 |43 |263 |0 |0 | |Fínsko |3 000 |1 785 |1 325 |1 056 |1 209 |495 |572 |518 |635 |964 |527 |463 |124 | |Švédsko |11 000 |9 493 |7 146 |5 286 |6 615 |6 476 |6 004 |7 506 |8 659 |8 075 |6 196 |4 440 |6 443 | |Spojené kráľovstvo |102 000 |71 810 |78 902 |83 572 |81 378 |69 527 |63 309 |50 035 |48 377 |45 262 |47 232 |48 936 |40 616 | | CELKOM EÚ-15 | 4 412 400 |4 070 351 |3 817 894 |4 282 574 |4 610 084 |4 599 337 |4 719 521 |4 421 008 |4 514 934 |4 570 564 |4 897 326 |4 077 782 |3 756 342 | | Česká republika |27 942 | | | | | | | | | |27 |32 522 |27 264 | |Litva |650 | | | | | | | | | |1 |509 |856 | |Maďarsko |49 593 | | | | | | | | | |57 |49 724 |36 405 | |Poľsko |13 538 | | | | | | | | | |5 |4 715 |4 168 | |Slovensko |13 100 | | | | | | | | | |3 |3 026 |2 512 | | CELKOM EÚ-12 | 104 823 | | | | | | | | | | 92 |90 495 |71 204 | |CELKOM EÚ-27 | 4 517 223 | | | | | | | | | | 4 897 418 |4 168 277 |3 827 547 | | | | | | | | | | | | | | | | | Krmivo sušené na slnku | GNQ | 1995/96 |1996/97 |1997/98 |1998/99 |1999/00 |2000/01 |2001/02 |2002/03 |2003/04 |2004/05 |2005/06 |2006/07 | | Grécko |5 500 |2 550 |1 630 |114 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |205 | |Španielsko |101 000 |40 716 |36 628 |52 582 |92 814 |84 726 |108 250 |226 792 |104 955 |117 837 |95 197 |119 465 |119 256 | |Francúzsko |150 000 |165 830 |86 048 |14 478 |3 725 |2 513 |2 742 |4 368 |2 585 |2 212 |2 675 |3 157 |3 087 | |Taliansko |162 000 |190 146 |124 520 |86 724 |53 462 |72 920 |90 018 |74 187 |107 352 |91 733 |66 787 |325 130 |395 741 | |Portugalsko |25 000 |3 144 |3 996 |2 526 |1 365 |1 622 |1 555 |565 |934 |1 784 |1 742 |2 441 |1 717 | | CELKOM EÚ-27 | 443 500 |402 386 |252 823 |156 424 |151 366 |161 781 |202 565 |305 912 |215 826 |213 566 |166 401 |450 193 |520 006 | |

[1] „Štúdia zameraná na hodnotenie opatrení Spoločenstva v sektore sušeného krmiva“, ANDI, COGEA, Univ. Lleida, DACS, september 2007.http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/fourrage/index_fr.htm

[2] Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo a Česká republika.