[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.6.2008

KOM(2008) 359 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu:zásady, opatrenia a nástroje

{SEK(2008) 2026}{SEK(2008) 2027}

I. Úvod

Prisťahovalectvo do EÚ je realitou. Prisťahovalectvo, ktoré sa na účely tohto dokumentu vzťahuje na štátnych príslušníkov z tretích krajín a nie na občanov EÚ, predstavuje okolo 3,8 % celkového počtu obyvateľov EÚ[1] . Počet čistých príchodov od roku 2002 dosahoval v EÚ 1,5 až 2 milióny ročne. K 1. januáru 2006 malo v EÚ pobyt 18,5 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín.

Nie sú žiadne dôvody domnievať sa, že toky prisťahovalcov sa znížia.

Vychádzajúc zo svojich humanitárnych tradícií, Európa musí aj naďalej preukazovať solidaritu s utečencami a osobami, ktoré potrebujú ochranu. Hospodárske rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami/regiónmi, globalizácia, obchod, politické problémy a nestabilita v krajinách pôvodu, ako aj možnosti nájsť si prácu v rozvojových krajinách patria medzi hlavné tlakové a motivačné faktory v rámci medzinárodnej mobility ľudí.

V súvislosti so starnúcou Európou je potenciálny príspevok prisťahovalectva k ekonomickej výkonnosti EÚ veľmi významný . Európania žijú dlhšie, takzvaná generácia „baby boom“ sa blíži k dôchodku a miery pôrodnosti sú nízke. V roku 2007 bol počet obyvateľstva EÚ v aktívnom veku, teda celkový počet zamestnaných a nezamestnaných, v priemere približne 235 miliónov[2]. Podľa posledných prognóz vývoja počtu obyvateľstva[3] počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku poklesne do roku 2060 o takmer 50 miliónov aj v prípade, že čisté prisťahovalectvo zostane na historických úrovniach a o približne 110 miliónov bez tohto prisťahovalectva. Takéto smery vývoja predstavujú riziká pre udržateľnosť dôchodkov, systémov zdravotnej a sociálnej ochrany a vyžadujú si zvýšené verejné výdavky[4].

Prisťahovalectvo je realitou, ktorú je potrebné účinne riadiť. V otvorenej Európe bez vnútorných hraníc žiadny členský štát nemôže riadiť prisťahovalectvo osamotene. Máme do činenia s oblasťou bez vnútorných hraníc, ktorá od 20. decembra 2007 zahŕňa 24 krajín a takmer 405 miliónov osôb, a s oblasťou so spoločnou vízovou politikou. Ekonomiky v rámci EÚ sú značne integrované, hoci stále pretrvávajú mnohé rozdiely v hospodárskej výkonnosti a trhoch práce. Navyše sa EÚ stáva čoraz dôležitejším subjektom na celosvetovej scéne a jej spoločná zahraničná politika sa stále rozširuje o nové domény; prisťahovalectvo je jednou z nich. Celkovo to znamená, že politika vedená a opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto oblasti sa už nedotýkajú iba situácie v rámci ich krajiny, ale môžu mať vplyv aj na ostatné členské štáty a na EÚ ako celok.

EÚ pracuje na vybudovaní spoločnej politiky od roku 1999, keď právomoc v tejto oblasti bola jednoznačne uznaná Zmluvou o ES. V súčasnosti je v platnosti celý rad nástrojov a politík, ktoré riešia vnútorné i vonkajšie rozmery prisťahovalectva.

Tieto dosiahnuté výsledky však nestačia. Je potrebná spoločná politická vízia, ktorá vychádza z doteraz dosiahnutých výsledkov a je zameraná na poskytnutie súdržnejšieho a perspektívnejšieho rámca pre budúci postup členských štátov a samotnej EÚ. Pridaná hodnota EÚ bude spočívať v poskytovaní európskych nástrojov tam, kde sú potrebné a v poskytovaní správneho rámca pre dosiahnutie súdržnosti tam, kde členské štáty konajú na základe svojich právomocí. Transparentnosť a vzájomná dôvera sú teraz viac ako potrebné, aby táto spoločná vízia bola efektívna a priniesla výsledky.

Zatiaľ čo prisťahovalectvo môže do istej miery pomáhať zmierňovať problémy vznikajúce zo starnutia obyvateľstva, dôležitejšiu úlohu bude mať z hľadiska pomoci pri riešení budúceho nedostatku pracovných síl a odborností, ako aj z hľadiska zvyšovania rastového potenciálu a prosperity EÚ ako doplnok prebiehajúcich štrukturálnych reforiem. To je aj dôvodom, pre ktorý sa prisťahovalectvo stalo dôležitým faktorom pre rozvoj lisabonskej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť, v ktorej sa konštatuje, že vhodné riadenie ekonomického prisťahovalectva je základným prvkom konkurencieschopnosti EÚ. To isté sa konštatovalo aj na zasadnutí Európskej rady na jar 2008.

Popri hospodárskom potenciáli môže prisťahovalectvo obohatiť európske spoločnosti aj čo do kultúrnej rozmanitosti. Pozitívny potenciál prisťahovalectva sa však môže realizovať iba vtedy, keď je úspešná integrácia do hostiteľských spoločností . Vyžaduje si to prístup, ktorý nehľadí iba na prínos pre hostiteľskú spoločnosť, ale berie do úvahy aj záujmy prisťahovalcov: Európa je a naďalej bude priaznivým prostredím pre tých, ktorým bolo udelené právo na pobyt, nech sú to prisťahovalci za prácou, rodinní príslušníci, študenti alebo osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Zvládnutie tejto výzvy nastoľuje komplexný súbor otázok. Zatiaľ čo prístup na trh práce je kľúčovou cestou k integrácii, súčasné údaje ukazujú, že miera nezamestnanosti týkajúca sa prisťahovalcov je často dlhodobo vyššia ako miera nezamestnanosti štátnych príslušníkov EÚ, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi sú veľké rozdiely. Okrem toho prisťahovalci sú často vystavení zamestnávaniu v neistých pracovných podmienkach, menej kvalifikovanej práci alebo práci, pre ktorú majú privysokú kvalifikáciu, čo vedie k tomu, že ich znalosti nie sú plne využité („plytvanie duševnými schopnosťami“). Vedie to k tomu, že prisťahovalci sa skôr dajú najať na nelegálnu prácu. Migrantky z krajín mimo EÚ čelia osobitným ťažkostiam na trhu práce. Navyše jazykové znalosti prisťahovalcov a vzdelanostný vývoj ich detí často zaostáva, čo vyvoláva obavy o ich budúci osobný a profesijný vývoj.

Potrebné sú mechanizmy slúžiace na rozdelenie bremena a koordináciu politík založené na solidarite medzi členskými štátmi a EÚ. Vyžaduje si to financie na kontrolu riadenia hraníc, integračné politiky a iné účely; má to preto vplyv na verejné financie na celoštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni miestnych samospráv. Správny postup v otázke prisťahovalectva si vyžaduje aj úzku spoluprácu s tretími krajinami s cieľom riešiť situácie spoločného záujmu vrátane problémov spôsobených „odlivom mozgov“ a politické riešenia, ako napríklad migračnú cirkuláciu.

Účinne zvládnuť prisťahovalectvo znamená riešiť aj rozličné otázky súvisiace s bezpečnosťou našich spoločenstiev a spoločenstiev samotných prisťahovalcov. Vyžaduje si to boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a trestnej činnosti, ktorá s ním súvisí, pričom je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi nedotknuteľnosťou jednotlivca a kolektívnou bezpečnosťou. Musí sa bojovať proti nelegálnej zamestnanosti, pretože vytvára situácie zneužívania a porušovania základných práv a slobôd. Podkopáva aj základy legálneho prisťahovalectva a má negatívne dôsledky na súdržnosť a spravodlivú hospodársku súťaž.

.

Túto novú víziu ďalšieho rozvoja spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky Komisia predstavila vo svojom oznámení z 5. decembra 2007[5]. Európska rada v decembri 2007 konštatovala, že vypracovanie spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktorá by dopĺňala politiku členských štátov, zostáva základnou prioritou a požiadala Komisiu, aby predložila príslušné návrhy v roku 2008. Spoločná prisťahovalecká politika predstavuje základnú prioritu pre EÚ[6], ak chceme byť spolu úspešní pri využívaní jej prínosov a súčasne riešiť výzvy, ktoré sú s ňou spojené. Táto spoločná politika by sa mala zameriavať na koordinovaný a integrovaný prístup k prisťahovalectvu rovnako na európskej, ako aj na celoštátnej a regionálnej úrovni. Vyžaduje si to prihliadať na rozličné dimenzie tohto javu a začleniť prisťahovalectvo do hlavných cieľov politiky EÚ - prosperity, solidarity a bezpečnosti .

- Táto politika by sa mala vypracovať v rámci partnerstva a solidarity medzi členskými štátmi a Komisiou ako odpoveď na výzvu na obnovený politický záväzok v oblasti prisťahovalectva zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2007.

- Mala by vychádzať zo súboru politicky záväzných spoločných zásad , ktoré by mali byť dohodnuté na najvyššej politickej úrovni a potom by sa mala realizovať formou konkrétnych opatrení .

- Realizácia týchto opatrení by sa mala sledovať prostredníctvom osobitnej spoločnej metodiky a monitorovacieho mechanizmu .

- Táto politika by sa mala budovať na všeobecne uznávaných hodnotách ako ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita, ktoré zastáva EÚ, vrátane dôsledného dodržiavania Charty základných práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Vychádzajúc zo svojich humanitárnych tradícií, Európa musí aj naďalej preukazovať solidaritu s utečencami a osobami, ktoré potrebujú ochranu[7].

Širšia obnovená sociálna agenda EÚ pre prístup, príležitosť a solidaritu , ktorú má Komisia predložiť do leta, bude podporovať integrovanú a inkluzívnu spoločnosť, v ktorej sú príležitosti otvorené pre každého. Táto agenda predovšetkým poskytne nové nástroje, ktoré taktiež pomôžu vypracovať novú spoločnú prisťahovaleckú politiku.

Toto oznámenie sa prijme spolu s plánom v oblasti azylovej politiky. Obidva dokumenty majú za cieľ doplniť zostávajúce prvky Haagskeho programu z roku 2004 týkajúce sa prisťahovalectva a azylu.

Na jar budúceho roku Komisia plánuje predložiť komplexné oznámenie so špecifickými návrhmi na možnosti napredovania v prácach v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti ako celku so zreteľom na nový päťročný program v tejto oblasti, ktorý sa má prijať v druhom polroku 2009.

II. SPOLOčNÉ ZÁSADY TVORIACE ZÁKLAD ďALšIEHO ROZVOJA SPOLOčNEJ PRISťAHOVALECKEJ POLITIKY

V nasledujúcom texte je navrhnutých desať spoločných zásad , na ktorých bude spočívať spoločná prisťahovalecká politika, rozčlenená do troch podskupín: prosperity, bezpečnosti a solidarity. Za jednotlivými zásadami v texte sú na ilustráciu ich budúcej implementácie uvedené konkrétne opatrenia, ktoré sa majú vykonávať podľa potreby buď na úrovni EÚ, alebo na úrovni členských štátov a ktoré sú určené na realizáciu danej zásady v praxi.

PROSPERITA: príspevok legálneho prisťahovalectva k socio-ekonomickému rozvoju EÚ

Jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2008 požiadalo Komisiu, aby sa zaoberala rozmermi „zamestnanosti a sociálneho dosahu migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“ v kontexte jej návrhov týkajúcich sa spoločnej prisťahovaleckej politiky [8] . Budúce ekonomické prisťahovalectvo do EÚ sa bude musieť posudzovať, okrem iného aj z hľadiska zhody medzi odbornými znalosťami prisťahovalcov a potrebami trhu práce jednotlivých krajín; podpora príležitostí pre legálne prisťahovalectvo by mala vychádzať z tohto posúdenia. Popri otvorení ciest pre prisťahovalectvo za prácou by sa mali poskytnúť možnosti a prostriedky aj ďalším kategóriám prisťahovalcov vstúpiť a legálne sa zdržiavať v EÚ na dočasnej alebo trvalej báze. Podporí sa integrácia legálnych prisťahovalcov. Vyžaduje si to jasne vymedzený podiel zodpovednosti tak zo strany hostiteľských spoločností, ako aj zo strany samotných prisťahovalcov.

1. Prosperita a prisťahovalectvo: jasné pravidlá a vyváženosť

Spoločná prisťahovalecká politika by mala podporovať legálne prisťahovalectvo, ktoré by sa malo riadiť jasnými, transparentnými a spravodlivými pravidlami. Občanom tretích krajín by sa mali poskytnúť informácie potrebné pre pochopenie požiadaviek a postupov týkajúcich sa vstupu a pobytu v EÚ. Je potrebné zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú legálne na území členských štátov, s cieľom priblížiť ich právne postavenie k právnemu postaveniu občanov EÚ.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- naďalej určovať jasné a transparentné pravidlá pre vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane vstupu a pobytu na účely platenej alebo samostatnej zárobkovej činnosti,

- poskytovať informácie potenciálnym prisťahovalcom a žiadateľom vrátane informácií o ich právach a o pravidlách, ktoré musia dodržiavať po získaní legálneho pobytu v EÚ,

- v krajinách pôvodu, ako aj v cieľových krajinách vysvetľovať pravidlá a poskytovať pomoc a podporu na splnenie požiadaviek pre vstup a pobyt,

- usilovať sa o spoločnú vízovú politiku, ktorá umožní pružne reagovať na pohyb fyzických osôb na dočasnej báze a z profesijných či vzdelávacích dôvodov (napr. pracovníkov preložených v rámci podniku, zmluvných poskytovateľov služieb, nezávislých odborníkov, služobných cestujúcich, študentov, výskumníkov, predstaviteľov vlád alebo štátnych úradníkov, zamestnancov medzinárodných alebo regionálnych organizácií).

2. Prosperita a prisťahovalectvo: hľadanie zhody medzi znalosťami a potrebami

Ekonomicky motivované prisťahovalectvo ako súčasť Lisabonskej stratégie by malo zodpovedať posúdeniu pracovných trhov EÚ na spoločnom základe podľa potrieb, prihliadajúcemu na všetky znalostné úrovne a odvetvia, s cieľom rozvíjať znalostnú ekonomiku Európy, podporovať hospodársky rast a vyhovieť požiadavkám trhu práce. Malo by sa tak stať pri plnom dodržiavaní zásady preferencie Spoločenstva, práv členských štátov určovať prípustné počty prisťahovalcov, ako aj práv prisťahovalcov, a to pri aktívnom zapájaní sociálnych partnerov a regionálnych a miestnych orgánov.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- začať s komplexným posudzovaním perspektívnych kvalifikačných požiadaviek v Európe do roku 2020 v zmysle požiadavky Európskej rady z jarného zasadnutia 2008, a to so zreteľom na vplyv technologických zmien, starnutie obyvateľstva, emigračné toky a zmeny v globálnej deľbe práce. Pravidelne posudzovať aj bežné a strednodobé potreby trhu práce v členských štátoch na všetkých kvalifikačných úrovniach,

- začať s vypracúvaním národných „profilov prisťahovalectva“[9], ktoré poskytnú integrovaný pohľad na situáciu v prisťahovalectve v rámci jednotlivých členských štátov v určitom okamihu, najmä so zreteľom na účasť na trhu práce daného štátu a na kvalifikačné zloženie toku prisťahovalcov (skutočné a potenciálne). Ako podporné opatrenie je potrebné zabezpečiť dostupnosť konzistentných, komplexných a porovnateľných údajov o prisťahovalectve vrátane informácií o stavoch a pohyboch tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých štátov,

- zvýšiť dostupnosť a účinnosť politík a nástrojov na umiestňovanie pracovných síl vrátane rozšírenia vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov z tretích krajín s cieľom prispôsobiť prinesené znalosti k profilu trhu práce jednotlivých štátov, podpory vhodných mechanizmov na uznávanie odborných kvalifikácií získaných mimo EÚ a poskytovania informácií a školení v krajinách pôvodu,

- analyzovať aktuálnu situáciu a budúce trendy, pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť prisťahovalcov, ako aj aktuálne legislatívne a prevádzkové prekážky, s ktorými sa môžu stretnúť prisťahovalci, ktorí zamýšľajú začať podnikanie v EÚ. Na základe takéhoto posúdenia navrhnúť opatrenia na podporu podnikateľskej činnosti prisťahovalcov,

- investovať viac do opatrení zameraných na zamestnanie nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už majú legálny pobyt v EÚ (napr. do odbornej prípravy zdravotných sestier a iných zdravotníckych pracovníkov), a to s osobitným dôrazom na ženy,

- nájsť opatrenia, ktoré môžu ponúknuť reálnu alternatívu nelegálneho zamestnávania, alebo vytvoriť stimuly pre legálne zamestnávanie.

3. Prosperita a prisťahovalectvo: integrácia je kľúčom k úspešnému prisťahovalectvu

Integrácia legálnych prisťahovalcov by sa mala zlepšiť zvýšením úsilia zo strany hosťujúcich členských štátov a vyššou angažovanosťou samotných prisťahovalcov („dvojcestný proces“) v súlade so spoločnými základnými princípmi integrácie prijatými v roku 2004. Prisťahovalcom by sa mala poskytnúť možnosť zúčastniť sa na tomto procese a plne rozvinúť svoj potenciál. Európske spoločnosti by mali rozšíriť svoje kapacity na riadenie rozmanitosti vyplývajúcej z prisťahovalectva a zvýšiť sociálnu súdržnosť.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- ďalej posilňovať prístup zovšeobecňovania obsiahnutý v rámcovom dokumente EÚ pre integráciu vrátane účasti občanov, integrácie do pracovného trhu, sociálneho začlenenia, nediskriminácie, rovnakých príležitostí, vzdelávania a opatrení zameraných na mládež, medzikultúrneho dialógu a riešenie otázok rozmanitosti,

- rozvíjať vzájomnú výmenu skúseností a výmenu osvedčených postupov na posilnenie schopnosti hostiteľských krajín zvládnuť ich narastajúcu diverzitu vrátane opatrení na riešenie vzdelávacích problémov, s ktorými sa stretávajú prisťahovaleckí žiaci, vypracovať spoločné ukazovatele a adekvátne štatistické kapacity, ktoré by členské štáty používali na vyhodnocovanie výsledkov integračnej politiky,

- podporovať vývoj osobitných integračných programov pre nových prisťahovalcov vrátane ľahšieho získavania jazykových znalostí a zdôrazňovania praktických medzikultúrnych znalosti potrebných na účinnú adaptáciu, ako aj pridržiavania sa základných európskych hodnôt; toto by sa neskôr mohlo využiť na stanovovanie základných práv a povinností nových prisťahovalcov v rámci osobitných vnútroštátnych postupov (napr. integračné osnovy, konkrétne integračné záväzky, privítacie programy, celoštátne plány pre občianstvo a integráciu, úvodné a orientačné občianske kurzy),

- podporovať riadenie diverzity na pracovisku a zabezpečiť príležitosti pre odborný rast dostupné aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt a prácu. Politické úsilie by malo byť zamerané na zabezpečenie sociálneho pokroku pre všetkých pracovníkov v EÚ, garantovanie základných sociálnych práv a zabezpečenie štandardných pracovných podmienok a sociálnej súdržnosti. V tomto kontexte by sa mala venovať osobitná pozornosť účasti prisťahovalkýň na trhu práce a prisťahovalcom, ktorí sú najviac znevýhodnení na trhu práce,

- zabezpečiť nediskriminačný a účinný prístup legálnych prisťahovalcov k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu a účinne uplatňovať právne predpisy EÚ, ktoré štátnym príslušníkom tretích krajín poskytujú rovnaké zaobchádzanie ako občanom EÚ, pokiaľ ide o koordináciu schém sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ[10]. Okrem toho, EÚ a členské štáty by mali podporovať transparentnosť pravidiel platných v oblasti nároku na dôchodky v prípade migrantov, ktorí si želajú vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu,

- preskúmať možnosti zvýšenej účasti na miestnej, celoštátnej a európskej úrovni, aby sa zohľadnila mnohorakosť a vývoj identít európskych spoločností,

- preskúmať väzby medzi novými profilmi prisťahovalectva, napríklad medzi migračnou cirkuláciou a integráciou,

- posúdiť implementáciu a potrebu novelizácie smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodín,

- pokračovať v prijímaní utečencov a osôb, ktoré potrebujú ochranu a ďalej rozvíjať túto humanitárnu tradíciu pri budovaní druhej etapy spoločného európskeho azylového systému[11].

SOLIDARITA: koordinácia medzi členskými štátmi a spolupráca s tretími krajinami

Spoločná prisťahovalecká politika musí byť založená na solidarite medzi členskými štátmi, ako je ustanovené v Zmluve o ES. Solidarita a zodpovednosť majú zásadný význam v oblasti, kde sa právomoci delia medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi. Realizácia spoločnej politiky môže byť úspešná iba vtedy, keď je založená na spoločnom úsilí. Aj keď členské štáty majú rozdielne historické, hospodárske a demografické korene, ktoré určujú ich národné prisťahovalecké politiky, tieto majú jednoznačne dosah aj za hranicami vlastnej krajiny, preto žiadny členský štát nemôže účinne kontrolovať všetky aspekty prisťahovalectva, alebo sa nimi zaoberať osamotene, a preto rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na iné členské štáty, je potrebné koordinovať. Deľba finančných bremien je ďalším konkrétnym vyjadrením solidarity. Riadenie prisťahovalectva má faktické dôsledky na verejné financie. Fondy EÚ možno využiť na podporu realizácie spoločných zásad a národné zdroje by sa mali v prípade potreby takisto spájať, aby sa zabezpečila potrebná efektívnosť. Ďalší rozmer solidarity pribudol s „globálnym prístupom k migrácii“: s cieľom dosiahnuť lepšie riadenie migračných tokov v záujme všetkých zúčastnených subjektov vrátane diaspór a spoločenstiev prisťahovalcov, by sa krajiny pôvodu a tranzitu mali pridružiť k akcii EÚ a migračné otázky musia byť súčasťou dialógu EÚ s tretími krajinami a ich politiky rozvojovej spolupráce.

4. Solidarita a prisťahovalectvo: transparentnosť, dôvera a spolupráca

Spoločná prisťahovalecká politika by mala byť založená na vysokej úrovni politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere, transparentnosti, spoločnej zodpovednosti a spoločnom úsilí Európskej únie a jej členských štátov.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- posilniť výmenu informácií a spoločnú diskusiu v rámci EÚ s cieľom vymieňať osvedčené postupy, posilňovať vzájomnú dôveru a prijať koordinované postupy v otázkach vzájomného záujmu a zároveň brať do úvahy rozdiely v prisťahovaleckých tradíciách a realite,

- zaviesť a/alebo zlepšiť fungovanie mechanizmov potrebných na monitorovanie vplyvu národných prisťahovaleckých opatrení za hranicami vlastnej krajiny v rámci EÚ a odstrániť tak nekonzistentnosť a zlepšiť koordináciu na úrovni EÚ,

- vypracovať interoperabilné systémy a posilniť spoločné využívanie technických prostriedkov (vzájomných podporných mechanizmov a tímov), strategicky pritom využívať finančné a ľudské zdroje a docieliť tak účinnejšie riadenie prisťahovalectva,

- zlepšiť šírenie informácií o prisťahovaleckej politike EÚ, o jej cieľoch a stratégii vo vnútri a navonok a umožniť tak Únii hovoriť spoločným hlasom.

5. Solidarita a prisťahovalectvo: efektívne a koherentné využívanie dostupných prostriedkov

Solidarita potrebná na dosahovanie strategických cieľov spoločnej prisťahovaleckej politiky by mala obsahovať silný finančný prvok, ktorý berie do úvahy špecifickú situáciu na vonkajších hraniciach určitých členských štátov a špecifické migračné problémy, ktorým čelia.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia zabezpečiť strategické využívanie všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (2007 – 2013) ako mechanizmu na rozdelenie bremien a na doplnenie vlastných rozpočtových zdrojov členských štátov,

- využiť plný potenciál komplexu mechanizmov existujúcich v štyroch nástrojoch všeobecného programu na posilnenie schopnosti členských štátov zaviesť účinné politiky a súčasne reagovať na naliehavé potreby alebo špecifické tendencie, napríklad na situácie masového prílevu,

- neustále vyhodnocovať distribučný kľúč pre každý nástroj na rozdeľovanie zdrojov členským štátom a upraviť ho podľa potreby, aby zodpovedal zvyšujúcim sa potrebám a novým tendenciám,

- zlepšiť koordináciu činností financovaných Spoločenstvom a z národných zdrojov s cieľom zvýšiť transparentnosť, súdržnosť a efektívnosť, aby sa predišlo prekrývaniu sa zdrojov a aby sa splnili ciele prisťahovaleckej politiky, ako aj iných súvisiacich oblastí politiky.

6. Solidarita a prisťahovalectvo: partnerstvo s tretími krajinami

Účinné riadenie migračných tokov si vyžaduje skutočné partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami. Migračné otázky by mali byť v celom rozsahu začlenené do politiky rozvojovej spolupráce a iných vonkajších politík Únie. EÚ by mala pracovať v úzkej súčinnosti s partnerskými krajinami na vytváraní príležitostí pre legálnu mobilitu, kapacitách určených na riadenie migrácie, zisťovaní tlakových faktorov migrácie, ochrane základných práv, boji proti nelegálnym tokom a rozširovaní možností, aby migrácia slúžila rozvoju.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- podporovať tretie krajiny pri vytváraní ich vnútroštátneho legislatívneho rámca a zaviesť prisťahovalecké a azylové systémy, ktoré plne rešpektujú príslušné medzinárodné dohovory,

- posilniť spoluprácu, podporu a budovanie kapacít v partnerských krajinách s cieľom rozvíjať politiku správne riadenej migrácie, zisťovať tlakové faktory migrácie a podporovať vývoj účinných adaptačných opatrení, znižovať odliv mozgov prostredníctvom opatrení najmä v oblasti odbornej prípravy, prijímania do zamestnania, návratu, dôstojnej práce, dodržiavania etických noriem pri prijímaní do zamestnania, ako aj posudzovaním vývojových trendov na vlastnom vnútroštátnom trhu práce, dodržiavaním noriem dôstojnej práce, rozvíjaním systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s potrebami trhu práce, využitím rozvojového potenciálu úhrad do krajín pôvodu najmä zlepšením štatistických postupov, znížením transakčných nákladov a podporou rozvoja finančného sektora,

- využívať zladeným a strategickým spôsobom všetky politické nástroje vytvorené v posledných rokoch v rámci „globálneho prístupu k migrácii“ vrátane migračných profilov tretích krajín a kooperačných platforiem,

- využívať v prípade potreby nové politické nástroje na posilnenie existujúcej spolupráce s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, ktoré už majú dobre rozvinuté mechanizmy spolupráce s EÚ,

- úzko spolupracovať s africkými partnermi s cieľom spoločne realizovať „rabatský proces“ z roku 2006 o migrácii a rozvoji a Partnerstvo EÚ a Afriky pre migráciu, mobilitu a zamestnanosť dohodnuté v Lisabone v decembri 2007,

- pokračovať vo využívaní našich politických a odvetvových dialógov s krajinami európskeho susedstva, Latinskej Ameriky a Karibiku, ako aj Ázie na prehĺbenie nášho vzájomného porozumenia v oblasti migračných problémov, ktorým čelíme, a na posilnenie existujúcej spolupráce,

- dohodnúť spolu so zainteresovanými členskými štátmi partnerstvá pre mobilitu s partnerskými krajinami a pripraviť tak s dlhodobými strategickými partnermi pôdu pre riadiace opatrenia v oblasti prisťahovalectva za prácou, ako aj pre spoluprácu v otázkach návratu,

- spolupracovať s krajinami pôvodu pri plnom dodržiavaní zásady spoločnej zodpovednosti s cieľom zvýšiť informovanosť o potrebe odrádzať ich občanov od nelegálneho vstupu a pobytu na území EÚ,

- poskytovať reálne možnosti pre migračnú cirkuláciu zavedením alebo posilnením právnych a vykonávacích opatrení, ktorým sa legálnym prisťahovalcom poskytne právo na prednostný prístup k ďalšiemu pobytu v EÚ,

- zahrnúť ustanovenia o koordinácii sociálneho zabezpečenia do asociačných dohôd uzatváraných medzi EÚ a jej členskými štátmi a tretími krajinami; okrem zásady rovnakého zaobchádzania by takéto ustanovenia mali upravovať aj možnosť prenášania získaných sociálnych práv, najmä prevod dôchodkových práv,

- zabezpečiť, aby boli uvoľnené primerané zdroje a tieto sa efektívne využívali v rámci všetkých príslušných nástrojov daného štátu a Spoločenstva na realizáciu „globálneho prístupu k migrácii“ vo všetkých jeho smeroch a aby sa pritom dodržiavali finančné zdroje, ktoré už boli predtým odsúhlasené na úrovni Spoločenstva.

BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA: účinný boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu

Prevencia a obmedzovanie nelegálneho prisťahovalectva vo všetkých jeho rozmeroch sú kľúčovými prvkami pre hodnovernosť a akceptovanie politík týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva zo strany verejnosti. Kontrola vstupu na územie EÚ sa musí posilniť s cieľom podporiť skutočne integrované riadenie hraníc, pričom cestujúci bona fide a osoby, ktoré potrebujú ochranu, by mali mať uľahčený vstup a Európa by mala zostať otvorená pre svet. Napriek tomu, že nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú javmi, do ktorých je zapojených veľa občanov EÚ, tieto môžu pôsobiť ako motivačné faktory nelegálneho prisťahovalectva, preto je potrebné sa s nimi zaoberať. Vystupňovanie boja proti pašovaniu migrantov a všetkým aspektom obchodovania s ľuďmi je kľúčovou prioritou EÚ a jej členských štátov. Udržateľná a účinná politika návratu – založená na jasných, transparentných a spravodlivých pravidlách – by mala podporovať členské štáty, ktoré potrebujú vrátiť do krajiny pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú, alebo prestali spĺňať podmienky pre pobyt v EÚ. Nediferencovaná a masová legalizácia vo vzťahu k nelegálnym prisťahovalcom nepredstavuje trvalý a účinný nástroj na riadenie migrácie a nemala by sa uplatňovať. Všetky tieto politiky a opatrenia by mali plne rešpektovať dôstojnosť, základné práva a slobody dotknutých osôb.

7. Bezpečnosť a prisťahovalectvo: vízová politika, ktorá slúži záujmom Európy a jej partnerom

Spoločná vízová politika by mala uľahčovať vstup cestujúcich bona fide a zvýšiť bezpečnosť. V prípade potreby by sa mali využívať nové technológie umožňujúce diferencované kontroly žiadateľov o víza založené na posudzovaní rizika, pričom by sa široko využívala výmena informácií medzi členskými štátmi a zároveň plne dodržiavali zákony na ochranu údajov a osobnosti.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- zaviesť integrovaný, štvorfázový prístup tak, aby sa kontroly vykonávali systematicky v každej fáze, keď prisťahovalci cestujú do Únie (na konzulátoch, pri príchode, vo vnútri územia a pri odchode),

- nahradiť súčasné národné schengenské víza jednotnými európskymi schengenskými vízami, ktoré by umožnili rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o víza a plne zosúladili uplatňovanie kritérií pre bezpečnostné kontroly,

- vydávať víza v spoločných konzulárnych strediskách zastupujúcich viaceré alebo všetky členské štáty, ktoré umožňujú úspory z rozsahu, ako aj ľahký prístup pre žiadateľov o víza zo všetkých tretích krajín,

- preskúmať možnosť zavedenia systému, pri ktorom by sa od štátnych príslušníkov tretích krajín žiadalo, aby si zaobstarali elektronické povolenie na cestu predtým, než sa vydajú na cestu na územie EÚ,

- preskúmať ďalšie možnosti uľahčenia vydávania víz a zlepšiť koordináciu vízových postupov aj pri dlhodobejších vízach.

8. Bezpečnosť a prisťahovalectvo: integrované riadenie hraníc

Integrita schengenského priestoru bez kontroly osôb na vnútorných hraniciach by sa mala zachovať. Integrované riadenie vonkajších hraníc by sa malo posilniť a mali by sa vypracovať politiky pre hraničné kontroly v súlade s politikami colných kontrol a prevencie iných bezpečnostných rizík.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- posilniť operačný rozmer Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) vrátane rozšírenia jej kapacít o operačné velenie a jej právomocí o možnosť iniciovať operácie vrátane hraničných kontrol v oblastiach, ktoré sa považujú za vysoko rizikové a ktoré sú vystavené mimoriadnym migračným tlakom,

- vyvinúť integrovaný prístup s cieľom rozšíriť používanie nových technológií vrátane existujúcich a plánovaných nástrojov IT, smerujúci k integrácii individuálnych funkčných vlastností rozličných systémov tvoriacich súčasť celkovej IT architektúry; zabezpečiť plné využívanie potenciálu siedmeho rámcového programu pre výskum,

- pokračovať v budovaní koncepcie Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) zlepšením koordinácie v rámci členských štátov, medzi členskými štátmi a medzi prostriedkami, ktoré členské štáty používajú a aktivitami, ktoré vykonávajú na účely príslušných politík súvisiacich s hraničným dozorom a udržiavaním vnútornej bezpečnosti,

- vyvinúť koordinovaný, strategický prístup pre spoluprácu s tretími krajinami na európskej úrovni s cielenou podporou určenou na vybudovanie udržateľných a účinných kapacít na riadenie hraníc v kľúčových partnerských krajinách tranzitu a pôvodu, pričom by agentúra FRONTEX zohrávala poprednú úlohu uskutočňovaním pomocných hraničných misií v týchto krajinách,

- pokračovať v podpore budovania moderných, jednotných a interoperabilných kapacít členských štátov pre hraničné kontroly prostredníctvom rozšírených možností európskej finančnej solidarity a vyvinúť nové mechanizmy pre efektívnu a operatívnu deľbu bremien na podporu členských štátov, ktoré v súčasnosti čelia alebo v budúcnosti budú čeliť opakovaným a hromadným príchodom nelegálnych prisťahovalcov, a to zlúčením európskych a spojených národných zdrojov,

- posilniť spoluprácu medzi orgánmi členských štátov na vytvorenie jednotného kontrolného miesta na pozemných hraniciach, kde sa každý cestujúci podrobí spravidla jedinej kontrole vykonanej jediným orgánom.

9. Bezpečnosť a prisťahovalectvo: vystupňovanie boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nulová tolerancia voči obchodovaniu s ľuďmi

EÚ a jej členské štáty by mali vypracovať zladenú politiku na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s ľuďmi. Proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu[12] vo svojich rozličných formách možno účinne bojovať prostredníctvom preventívnych opatrení, uplatňovaním právnych predpisov a sankciami. Mala by sa posilniť ochrana a podpora obetí obchodovania s ľuďmi.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- zabezpečiť primerané finančné a ľudské zdroje na vyšetrovanie prípadov pašovania a nelegálneho obchodovania s ľuďmi a zvýšiť počet a kvalitu kontrol, najmä formou kontrol na pracoviskách,

- aktívne zapájať zástupcov pracovníkov a zamestnávateľov do boja proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu,

- vyvinúť nástroje na analýzu rizík a rozšíriť spoluprácu a krížové kontroly vykonávané rôznymi orgánmi na zvýšenie miery odhaľovania nelegálnej práce, do ktorej sú zapojení štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom i bez povolenia na pobyt,

- uľahčovať výmenu osvedčených postupov, systematickejšie vyhodnocovanie politík a lepšiu evidenciu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

- zvýšiť využívanie biometrických údajov ako dôležitého nástroja na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi,

- zabezpečiť, aby štátni príslušníci tretích krajín nelegálne sa zdržiavajúci na území EÚ mali prístup k službám zaručujúcim základné ľudské práva (napríklad vzdelávanie detí, základná zdravotná starostlivosť),

- ochraňovať obete obchodovania s ľuďmi a pomáhať im, najmä ženám a deťom a na tieto účely posudzovať a prehodnocovať existujúci spoločný režim, naďalej rozvíjať právne a operačné možnosti na uľahčenie zotavenia a reintegrácie obetí do hostiteľskej alebo domácej spoločnosti vrátane špecificky cielených programov,

- posilniť existujúci právny rámec týkajúci sa boja proti uľahčovaniu nelegálneho vstupu a pobytu, ako aj sexuálneho vykorisťovania detí a materiálov o pohlavnom zneužívaní detí, aby sa zohľadnili tieto nové formy trestnej činnosti,

- posilniť činnosť EÚ na regionálnej a medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie medzinárodných nástrojov platných v oblasti pašovania migrantov a obchodovania s ľuďmi prostredníctvom konzistentnejšej, nepretržitej a účinnej spolupráce.

10. Bezpečnosť a prisťahovalectvo: účinné a udržateľné politiky návratu

Účinné opatrenia na návrat sú nevyhnutnou zložkou politiky EÚ v oblasti nelegálneho prisťahovalectva. Nediferencovaná a masová legalizácia osôb bez legálneho pobytu by sa nemala uplatňovať, pričom však treba ponechať otvorenú možnosť pre individuálnu legalizáciu založenú na spravodlivých a transparentných kritériách.

Aby sa tak stalo, EÚ a jej členské štáty musia:

- dať politike návratu skutočný európsky rozmer zabezpečením plného vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate,

- posilniť praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi pri zavádzaní opatrení v oblasti návratu a posilniť úlohu agentúry FRONTEX v rámci spoločných leteckých návratových operácií,

- monitorovať zavedenie a uplatňovanie smernice o spoločných normách a postupoch týkajúcich sa navrátenia štátnych príslušníkov tretích krajín bez legálneho pobytu (po nadobudnutí ich účinnosti) v jednotlivých členských štátoch,

- navrhnúť opatrenia na uľahčenie identifikácie navrátilcov bez dokumentov, aby sa zabránilo krádežiam identity,

- vykonať kroky na zabezpečenie toho, aby všetky tretie krajiny dodržiavali povinnosť súhlasiť s readmisiou svojich vlastných štátnych príslušníkov,

- preskúmať všetky existujúce readmisné dohody s cieľom uľahčiť ich praktické uplatňovanie a vyvodiť z nich poučenia pre rokovania o budúcich dohodách,

- vypracovať spoločný postup pre legalizáciu vrátane minimálnych požiadaviek na včasnú výmenu informácií,

- posúdiť možnosť zavedenia európskej priepustky (European laissez-passer) na uľahčenie návratu migrantov bez dokumentov.

III. Závery: riadenie prisťahovalectva

Európska rada sa vyzýva, aby schválila spoločné zásady navrhnuté v tomto oznámení, z ktorých bude vychádzať spoločná prisťahovalecká politika. Tieto zásady budú zavedené formou konkrétnych opatrení, ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach a kontrolované prostredníctvom nového monitorovacieho a hodnotiaceho systému vrátane pravidelného posúdenia.

Spoločná prisťahovalecká politika sa bude vykonávať v partnerstve a solidárne medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Tento rámec by mal byť dostatočne pružný, aby sa mohol prispôsobiť prípadnej zmene vyplývajúcej najmä z hospodárskej situácie, vývoja trhu a technológií. Spoločná prisťahovalecká politika by sa mala uskutočňovať najmä týmito spôsobmi:

1. Koordinovaný a zosúladený postup EÚ a jej členských štátov:

- predmetné spoločné zásady a konkrétne opatrenia spoločnej prisťahovaleckej politiky budú zavedené pri plnej transparentnosti, a to podľa potreby na európskej, celoštátnej či regionálnej úrovni,

- aby sa zachovala správna rovnováha medzi potrebami trhu práce, hospodárskymi vplyvmi, sociálnymi dôsledkami, integračnými politikami a cieľmi zahraničnej politiky, posilní sa koordinácia medzi EÚ a úrovňou jednotlivých štátov, regiónov a miestnych samospráv , a to najmä v oblasti štatistiky a v oblasti hospodárskej, sociálnej a rozvojovej politiky,

- otázky prisťahovalectva sa budú brať do úvahy v rámci všetkých ostatných politík , s ktorými môžu byť spojené („zovšeobecňovanie“). Hospodárske, sociálne a medzinárodné rozmery prisťahovalectva by sa mali zohľadniť vo všetkých súvisiacich politických oblastiach vrátane rozvoja, obchodu, politiky súdržnosti, zamestnanosti a sociálnej politiky, životného prostredia, výskumu, školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, bezpečnostnej a zahraničnej politiky a hospodárskej a fiškálnej politiky,

- budú zavedené a/alebo posilnené mechanizmy na podporu včasnej konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranam i o ďalšom vývoji politiky vrátane regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov, akademických expertov, medzinárodných organizácií, asociácií prisťahovalcov a občianskej spoločnosti,

- podporí sa výmena osvedčených postupov , vzájomná výmena poznatkov na všetkých úrovniach a účinné šírenie informácií o najefektívnejších prisťahovaleckých a integračných politikách v čo najväčšom rozsahu.

2. Spoločná metodika pre EÚ a jej členské štáty na zabezpečenie transparentnosti, vzájomnej dôvery a súdržnosti. Táto metodika pozostáva z týchto prvkov:

- spoločné zásady sa premietnu do spoločných cieľov a ukazovateľov pre EÚ a jednotlivé členské štáty s cieľom zabezpečiť ich plnenie,

- dohodnuté spoločné ciele a ukazovatele sa začlenia do národných profilov prisťahovalectva , ktoré sa vypracujú v spolupráci s jednotlivými členskými štátmi s cieľom zvýšiť informovanosť o prisťahovaleckých tokoch. Tieto profily budú zachytávať situáciu na trhu práce príslušnej krajiny a štruktúru prisťahovalectva a budú pomáhať posilňovať dokumentačnú základňu pre prisťahovaleckú politiku, ktorá účinne rieši prioritné potreby členských štátov. Budú zhromažďovať všetky potrebné relevantné informácie a budú zahŕňať tak prisťahovalcov, ktorí sa už nachádzajú na ich území, ako aj potenciálnych prisťahovalcov. Tieto profily budú obsahovať aj kvalifikačné zloženie prisťahovaleckej populácie a zisťovať budúce potreby pracovných síl,

- na účely monitorovania, hodnotenia a sledovania priebehu opatrenia v oblasti prisťahovalectva členské štáty každoročne predložia Komisii správu o realizácii spoločných cieľov a o profile prisťahovalectva vo vlastnej krajine.

- správy členských krajín budú slúžiť ako podklad pre každoročnú súhrnnú správu Komisie , ktorá sa zašle aj Európskemu parlamentu.

- Na základe súhrnnej správy Komisie jarné zasadnutie Európskej rady vykoná politické posúdenie situácie a v prípade potreby vydá príslušné odporúčania.

- PRÍLOHA

ZHRNUTIE - DESAť SPOLOčNÝCH ZÁSAD

1) Prosperita a prisťahovalectvo: jasné pravidlá a vyváženosť

Spoločná prisťahovalecká politika by mala podporovať legálne prisťahovalectvo, ktoré by sa malo riadiť jasnými, transparentnými a spravodlivými pravidlami. Občanom tretích krajín by sa mali poskytnúť informácie potrebné pre pochopenie požiadaviek a postupov týkajúcich sa legálneho vstupu a pobytu v EÚ. Malo by sa zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú legálne na území členských štátov, s cieľom priblížiť ich právne postavenie k právnemu postaveniu občanov EÚ.

2) Prosperita a prisťahovalectvo: hľadanie zhody medzi znalosťami a potrebami

Ekonomicky motivované prisťahovalectvo ako súčasť Lisabonskej stratégie by malo vychádzať zo spoločného posúdenia potrieb trhu práce v EÚ pri zohľadnení všetkých znalostných úrovní a odvetví, s cieľom rozvíjať znalostnú ekonomiku Európy, podporovať hospodársky rast a vyhovieť požiadavkám trhu práce. Malo by sa tak stať pri plnom dodržiavaní zásady preferencie Spoločenstva, práv členských štátov určovať prípustné počty prisťahovalcov, ako aj práv prisťahovalcov, a to pri aktívnom zapájaní sociálnych partnerov a regionálnych a miestnych orgánov.

3) Prosperita a prisťahovalectvo: integrácia je kľúčom k úspešnému prisťahovalectvu

Integrácia legálnych prisťahovalcov by sa mala zlepšiť zvýšením úsilia zo strany hosťujúcich členských štátov a vyššou angažovanosťou samotných prisťahovalcov („dvojcestný proces“) v súlade so spoločnými základnými princípmi integrácie prijatými v roku 2004. Prisťahovalcom by sa mala poskytnúť možnosť zúčastniť sa na tomto procese a plne rozvinúť svoj potenciál. Európske spoločnosti by mali rozšíriť svoje kapacity na riadenie rozmanitosti vyplývajúcej z prisťahovalectva a zvýšiť sociálnu súdržnosť.

4) Solidarita a prisťahovalectvo: transparentnosť, dôvera a spolupráca

Spoločná prisťahovalecká politika musí byť založená na vysokej úrovni politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere, transparentnosti, spoločnej zodpovednosti a spoločnom úsilí Európskej únie a jej členských štátov.

5) Solidarita a prisťahovalectvo: účinné a koherentné využívanie dostupných prostriedkov

Solidarita potrebná na dosahovanie strategických cieľov spoločnej prisťahovaleckej politiky by mala obsahovať silný finančný prvok , ktorý berie do úvahy špecifickú situáciu na vonkajších hraniciach určitých členských štátov a špecifické migračné problémy, ktorým čelia.

6) Solidarita a prisťahovalectvo: partnerstvo s tretími krajinami

Účinné riadenie migračných tokov si vyžaduje skutočné partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami . Migračné otázky by mali byť v celom rozsahu začlenené do politiky rozvojovej spolupráce a do ďalších vonkajších politík Únie. EÚ by mala pracovať v úzkej súčinnosti s partnerskými krajinami v otázkach vytvárania príležitostí pre legálnu mobilitu, kapacít určených na riadenie migrácie, zisťovania tlakových faktorov migrácie, ochrany základných práv, boja proti nelegálnym tokom a rozširovania možností pre migráciu, aby mohla slúžiť rozvoju.

7) Bezpečnosť a prisťahovalectvo: vízová politika, ktorá slúži záujmom Európy

Spoločná vízová politika by mala uľahčovať vstup cestujúcim bona fide a zvýšiť bezpečnosť. V prípade potreby by sa mali využívať nové technológie umožňujúce diferencované kontroly žiadateľov o víza založené na posudzovaní rizika, pričom by sa široko využívala výmena informácií medzi členskými štátmi a zároveň plne dodržiavali zákony na ochranu údajov a osobnosti.

8) Bezpečnosť a prisťahovalectvo: integrované riadenie hraníc

Integrita schengenského priestoru bez kontroly osôb na vnútorných hraniciach by sa mala zachovať. Integrované riadenie vonkajších hraníc by sa malo posilniť a mali by sa vypracovať politiky pre hraničné kontroly v súlade s politikami colných kontrol a prevencie iných bezpečnostných rizík.

9) Bezpečnosť a prisťahovalectvo: vystupňovanie boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nulová tolerancia voči obchodovaniu s ľuďmi

EÚ a jej členské štáty by mali vypracovať zladenú politiku na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi . Proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu vo svojich rozličných formách možno účinne bojovať prostredníctvom preventívnych opatrení, presadzovaním právnych predpisov a sankciami. Mala by sa posilniť ochrana a podpora obetí obchodovania s ľuďmi.

10) Bezpečnosť a prisťahovalectvo: udržateľná a účinná politika návratu

Účinné opatrenia na návrat sú nevyhnutnou zložkou politiky EÚ zameranej proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Nediferencovaná a masová legalizácia osôb bez legálneho pobytu by sa nemala uplatňovať, pričom však treba ponechať otvorenú možnosť pre individuálnu legalizáciu založenú na spravodlivých a transparentných kritériách.

[1] Údaj 3,8 % sa vzťahuje na percentuálny pomer obyvateľov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín: treba poznamenať, že mnohí z nich sami nie sú prisťahovalcami, ale potomkami prisťahovalcov, ktorí neprijali občianstvo v krajine svojho pobytu.

[2] Eurostat, štatistické údaje o počte obyvateľstva a sociálnych podmienkach.

[3] Eurostat, odhad vývoja počtu obyvateľstva EUROPOP2008, konvergenčný scenár vychádzajúci z roku 2008, rok konvergencie 2150.

[4] Pozri správu vypracovanú Výborom pre hospodársku politiku a Európskou komisiou (DG ECFIN), (2006) „Vplyv starnutia obyvateľstva na verejné výdavky: prognózy pre členské štáty EÚ25 týkajúce sa transferov v súvislosti s dôchodkami, zdravotnou starostlivosťou, dlhodobou starostlivosťou, vzdelávaním a nezamestnanosťou“ uverejnenú v periodiku European Economy/Osobitné správy č. 1, 2006.

[5] KOM(2007) 780 v konečnom znení.

[6] Hoci tvorba tejto politiky musí ísť ruka v ruke s postupným rušením existujúcich prechodných úprav, ktoré stále obmedzujú voľný pobyt štátnych príslušníkov niektorých členských štátov EÚ, toto oznámenie rieši iba otázky súvisiace s prisťahovalectvom štátnych príslušníkov tretích krajín a nezaoberá sa pohybom štátnych príslušníkov EÚ v rámci EÚ alebo v rámci jednotlivých regiónov.

[7] Toto hľadisko bude ďalej rozpracované pri budovaní druhej etapy spoločného európskeho azylového systému. Pozri „Plán v oblasti azylovej politiky: integrovaný prístup k ochrane v rámci EÚ“, predkladaný spolu s týmto oznámením – KOM (2008) 360.

[8] Závery predsedníctva, Brusel 13. – 14. marca 2008, bod 14.

[9] „Profily prisťahovalectva“ spoja v štruktúrovanej podobe všetky informácie potrebné na podporu metódy riadenia prisťahovalectva na základe podložených údajov. Ústredným aspektom týchto profilov budú potreby trhu práce. Okrem zhromažďovania informácií o aktuálnej situácii na trhu práce, mierach nezamestnanosti, potrieb a ponuky pracovných síl bude ich cieľom aj zistenie potenciálneho nedostatku odborností podľa odvetví a profesií. Vytvorenie profilov prisťahovalectva umožní EÚ a jej členským štátom spustiť programy na umiestňovanie pracovných síl tak vo vnútri EÚ, ako aj v tretích krajinách. V profiloch prisťahovalectva sa budú zhromažďovať aj informácie o odbornostiach dostupných medzi nadnárodnými komunitami, zloženie migračných tokov, a to aj čo do veku a pohlavia, a prichádzajúce aj odchádzajúce finančné toky spojené s migráciou vrátane finančných prevodov migrantov do krajiny pôvodu.

[10] V roku 2003 Európsky parlament a Rada prijali nariadenie (ES) č. 859/2003 (Ú. v. EÚ, L 124, 20.5.2003), ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí: 1) majú legálny pobyt v EÚ a 2) nachádzajú sa v cezhraničnej situácii. V júli 2007 Komisia prijala návrh, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia 883/04, ktoré nahradí nariadenie (EHS) č. 1408/72, na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí: 1) majú legálny pobyt v EÚ a 2) nachádzajú sa v cezhraničnej situácii – KOM (2007) 439.

[11] Pozri „Plán v oblasti azylovej politiky: integrovaný prístup k ochrane v rámci EÚ“, predkladaný spolu s týmto oznámením – KOM (2008) 360.

[12] Členské štáty by mali bojovať aj proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu občanov EÚ. V tomto dokumente nie je rozpracovaná interná stránka tohto problému týkajúca sa EÚ.