[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli xxx

KOM(2008) yyy, v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na využívanie videohier

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na využívanie videohier

ÚVOD

V uznesení Rady z roku 2002 o ochrane spotrebiteľov označovaním istých videohier a počítačových hier[1] sa zdôraznila potreba poskytovať jasné informácie týkajúce sa posúdenia obsahu a hodnotenia podľa vekovej skupiny. Jasný a jednoduchý systém hodnotenia treba podporiť vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť a voľný pohyb videohier. Rada zdôraznila aj dôležitosť spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami.

V uznesení sa Komisia vyzýva, aby preskúmala rozličné metódy posudzovania obsahu videohier a počítačových hier, ako aj ich hodnotenia a označovania, a výsledok oznámila Rade.

Hranie videohier je jednou z najobľúbenejších aktivít vo voľnom čase Európanov všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín[2]. Hoci sa kupujú pre zábavnú hodnotu, najlepšie hry majú aj iné pozitívne účinky, nie v poslednom rade podporujú schopnosť analytického a strategického myslenia a privykajú mladých ľudí na interakciu s informačnými technológiami. Sľubné príležitosti sa v Európe otvárajú aj pre silné odvetvie interaktívnych hier so špecifickým európskym charakterom, ktoré sa môže stať nositeľom kultúrnej rozmanitosti. Rastúca popularita online videohier je kľúčovým faktorom spôsobujúcim prijímanie širokopásmových telekomunikačných sietí a mobilných telefónov tretej generácie.

V roku 2006 európsky trh videohier, ktorý sa skladá z konzolových a ručných hier, PC hier a online hier vrátane bezdrôtových hier zaznamenal celkový obrat viac ako 6,3 miliardy EUR, a predpokladá sa, že do roku 2008 celkový obrat vzrastie na 7,3 miliardy EUR. Je to polovičná hodnota v porovnaní s celý hudobným trhom v Európe[3] a už prevyšuje obrat kín. V európskom priemysle obsahu je to najrýchlejšie rastúci a najdynamickejší sektor, ktorého tempo rastu prevyšuje tempo rastu v USA[4]. Stále výraznejším trendom je poskytovať zdarma online verzie populárnych videohier, ktoré v zásade podporuje reklama.

Ako pri iných médiách, aj tu musia mať tvorcovia politík na pamäti predovšetkým slobodu vyjadrovania tvorcov hier a hráčov. Pritom treba brať do úvahy zmeny na trhu. Z videohier sa naozaj v čoraz väčšej miere stáva viacgeneračný fenomén; hrajú ich deti, rovnako ako rodičia, a sťahujú sa z detských izieb do obývačiek[5]. Priemerný vek európskeho hráča stúpol a viac dospelých teraz hrá videohry s témami nevhodnými pre mládež. Tvorcovia politík zároveň majú zodpovednosť za zdravie hráčov a ukazuje sa potreba vysokého štandardu ochrany neplnoletých. V dôsledku silného psychologického účinku videohier na neplnoletých je dôležité zaistiť, aby hranie hier pre nich bolo bezpečné. To si vyžaduje najmä odstupňovanie úrovní prístupnosti videohier pre neplnoletých i dospelých.

V apríli 2003 sa prijal po veľmi dôkladných konzultáciách s priemyselným odvetvím, občianskou spoločnosťou, ako napríklad rodičovskými a spotrebiteľskými združeniami či náboženskými skupinami, samoregulačný Celoeurópsky systém informácií o hrách z hľadiska vekových kategórií (ďalej len PEGI, z anglického Pan European Games Information age rating system)[6]. PEGI je dobrovoľný samoregulačný systém navrhnutý tak, aby zabezpečoval, že neplnoletí nebudú vystavení hrám, ktoré nie sú vhodné pre ich konkrétnu vekovú skupinu. PEGI nahradil veľký počet existujúcich vnútroštátnych systémov hodnotenia vhodnosti z hľadiska vekových kategórií jednotným európskym systémom.

Komisia si v roku 2003 dala vypracovať nezávislú „Štúdiu o praktikách hodnotenia využívaných pri audiovizuálnych dielach v Európskej únii“ (Study on the rating practice used for audiovisual works in the European Union)[7]. Autori štúdie odhalili vzrastajúci tlak zo strany technológií i spoločnosti na to, aby hodnotenie bolo homogénne, čo by sa dalo dosiahnuť spoločnými kritériami hodnotenia. Ďalší záver sa vzťahuje na pravidelnú výmenu osvedčených postupov medzi rozličnými mediálnymi platformami ako prvý krok k väčšej uniformite praktík hodnotenia v rámci rozličných médií.

Európska únia sa podujala zaistiť čo možno najlepšiu podporu pre deti prostredníctvom legislatívnych návrhov a iných opatrení pri rešpektovaní zásady subsidiarity. Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie (2006/952/ES)[8], sa vzťahuje na opatrenia súvisiace s nezákonnými činnosťami škodlivými pre neplnoletých a spoluprácou medzi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za proces hodnotenia alebo klasifikácie. Zvyšovaním informovanosti o využívaní nových médií vrátane videohier deťmi sa zaoberá sieť INSAFE, ktorá je spolufinancovaná programom Bezpečnejší internet[9] a spravovaná Komisiou.

Internet ponúka nové formy spotreby médií a nové príležitosti pre kultúrnu rozmanitosť vrátane videohier, ale môže byť aj prostriedkom na šírenie nezákonného obsahu škodlivého najmä pre neplnoletých. Vznikajú tak osobitné problémy, pokiaľ ide o ochranu mladých ľudí. PEGI Online[10], spustený v júni 2007 a spolufinancovaný programom Bezpečnejší internet, je logickým rozvinutím systému PEGI určeným na zlepšenie ochrany mladých ľudí pred nevhodným herným obsahom a ako pomôcka pre rodičov na pochopenie rizík a potenciálnej škodlivosti tohto prostredia.

V decembri 2007 Komisia prijala oznámenie[11] o európskom prístupe k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí. Mediálnu gramotnosť možno zhrnúť ako schopnosť dostať sa k mediálnemu obsahu, chápať ho, hodnotiť ho a vytvárať ho. Týka sa to všetkých typov médií vrátane videohier. V oznámení sa zdôrazňuje dôležitosť mediálnej gramotnosti pre mladšie generácie, najmä v súvislosti s online obsahom. Navyše videohry sa čoraz častejšie používajú pri školskej výučbe[12].

KONZULTÁCIE A ZÁVERY Z NICH

Všetkým členským štátom bol rozoslaný dotazník slúžiaci na zber informácií a vstupov podrobne referujúcich o trendoch ochrany spotrebiteľov v oblasti videohier a počítačových hier od prijatia uvedeného uznesenia Rady. Otázky sa týkali systému hodnotenia vekovej primeranosti prípadne obsahu, maloobchodného predaja videohier, zákazov videohier, účinnosti existujúcich opatrení na ochranu neplnoletých, online videohier a multiplatformového a celoeurópskeho systému hodnotenia. Odpovede poskytlo všetkých 27 členských štátov.

Systémy hodnotenia vekovej/obsahovej primeranosti

PEGI podporujú najväčší výrobcovia hracích konzol[13]. Uplatňuje sa v zdrvujúcej väčšine členských štátov EÚ[14], aj keď všetky tieto štátny nemajú vytvorené špecifické právne predpisy.

Členské štáty, ktoré uplatňujú PEGI a zaviedli alebo pripravujú špecifické právne predpisy[15] týkajúce sa klasifikácie vekovej primeranosti sú Fínsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo . V Holandsku a Poľsku existuje aj trestná zodpovednosť.

V Spojenom kráľovstve priemysel počítačových hier využíva pri väčšine videohier PEGI. Videohry s materiálom sexuálnej povahy alebo zobrazujúce hrubé násilie podliehajú schváleniu Britského výboru pre klasifikáciu filmov (BBFC) prideľujúceho vekovo orientovanú klasifikáciu, ktorá sa líši od PEGI.

Vo Francúzsku sa PEGI používa na klasifikáciu a označovanie videohier. Novelizáciou francúzskeho trestného zákonníka z roku 2007[16] sa zaviedla veková klasifikáciu a označovanie videohier podľa vekových skupín.

Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Maďarsko, Írsko, Španielsko a Švédsko uplatňujú PEGI, ale nemajú špecifické právne predpisy. Hoci v Českej republike sa oficiálne neuplatňuje nijaký konkrétny systém, všetky veľké vydavateľstvá, ale nie pri všetkých distribuovaných videohrách, používajú PEGI.

Nemecko a Litva majú špecifické záväzné právne úpravy. V Nemecku sa nepoužíva samoregulačný systém PEGI. Nemecký zákon o ochrane mladistvých[17] obsahuje špecifické opatrenia týkajúce sa hodnotenia vekovej primeranosti a označovania videohier, za ktoré zodpovedá 16 spolkových krajín. Spolu s USK („Unterhaltungssoftware Selbstkontrolle“/ „Organizáciou pre dobrovoľné monitorovanie zábavného softvéru“) vytvorenou priemyselným odvetvím zaviedli systém hodnotenia zameraný na spoločnú vekovú klasifikáciu vo všetkých spolkových krajinách. Na tento účel majú spolkové krajiny spoločné zastúpenie, ktorého rozhodnutie týkajúce sa označenia je záväzné.

V Rakúsku spadá ochrana neplnoletých do kompetencie jednotlivých spolkových krajín. Vznikli tak veľké rozdiely v právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany mladých ľudí i v spôsobe ich uplatňovania.

Na Malte , kde sa PEGI neuplatňuje, spadajú videohry pod všeobecné právne predpisy.

Cyprus, Luxembursko, Rumunsko a Slovinsko oznámili, že nemajú zavedený nijaký systém hodnotenia vekovej alebo obsahovej primeranosti a nijakú súvisiacu legislatívu.

Komisia je preto presvedčená, že existuje ešte dosť priestoru na zlepšenie prijímania systému klasifikácie PEGI v členských štátoch EÚ a kompatibility uplatniteľných vnútroštátnych ustanovení s PEGI.

Maloobchodný predaj videohier

Komisia je znepokojená rastúcim počtom videohier obsahujúcich prvky násilia, ktoré hrajú neplnoletí. Dôležité je analyzovať prístupnosť takýchto hier. Polovica členských štátov[18] má v občianskom i trestnom zákonníku špecifické právne ustanovenia týkajúce sa fyzického predaja videohier s obsahom škodiacim neplnoletým a ich nedodržanie sa rozličným spôsobom penalizuje[19].

Členské štáty, ktoré hodlajú zaviesť, alebo pri distribúcii, cirkulácii a reklame už využívajú klasifikáciu založenú na hodnotení vekovej/obsahovej primeranosti, sú Taliansko (zákon je v procese schvaľovania), Spojené kráľovstvo, Nemecko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Litva[20] a Slovensko .

Vo Francúzsku, vo Švédsku a v Holandsku sa podľa trestného práva zakazujú určité násilné videohry (vo Švédsku aj podľa ústavného práva). Pri hrách povolených zákonom švédski maloobchodní predajcovia súhlasili, že sa budú pri predaji pridŕžať hodnotiaceho systému PEGI. Sú oprávnení podmieniť predaj rodičovským súhlasom.

V Belgicku a na Malte existuje rad právnych ustanovení pokrývajúcich predaj videohier, ako zákony o rasizme a xenofóbii, obchodný zákonník a zákony o ochrane spotrebiteľov a o verejnom poriadku.

Bulharsko[21], Česká republika[22], Cyprus, Dánsko[23], Maďarsko, Luxembursko, Poľsko a Rumunsko nemajú nijaké špecifické právne predpisy, ktorí by upravovali predaj videohier.

Za takýchto okolností je ďalším logickým krokom kódex správania maloobchodných predajcov videohier. V Spojených štátoch radia rodičom a iným spotrebiteľom v takýchto otázkach „Výbor pre hodnotenie zábavného softvéru“ (ďalej ESRB, z anglického Entertainment Software Rating Board) a národní maloobchodní predajcovia pod záštitou „Rady predajcov ESRB“ (ďalej ERC, z anglického ESRB Retail Council). Cieľom ich „Kódexu hodnotiteľskej osvety a presadzovania hodnotenia“[24] je informovať maloobchodných predajcov a zaistiť, aby presadzovali hodnotenie, napríklad zvyšovaním povedomia a školením predajného personálu. Spotrebitelia môžu ohlásiť porušovanie kódexu maloobchodným predajcom a na internetovej stránke ESRB. ESRB postúpi sťažnosť zodpovednému členovi ERC na promptné vybavenie a môže vylúčiť členov, ktorí sa dopustili priestupku, z ERC.

Zákazy videohier

Len štyri členské štáty, Spojené kráľovstvo, Írsko, Nemecko a Taliansko , zatiaľ zakázali niektoré videohry, či už formálnym zákazom, alebo opatrením, ktoré je ekvivalentom zákazu, ako napríklad skonfiškovaním, odmietnutím vydať hodnotenie alebo obchodnými obmedzeniami.

V Írsku sa videohry považované za nevhodné v dôsledku násilného charakteru môžu stať predmetom zákazu vydaného Írskym úradom pre cenzúru filmov (IFCO, z anglického Irish Film Censor's Office). To bol prípad videohry „Manhunt 2“ (Lov na ľudí 2) v júni 2007[25].

Prvou videohrou, ktorej BBFC odmietol udeliť klasifikáciu v Spojenom kráľovstve , bol „Carmageddon“ v roku 1997. Upravená verzia však neskôr dostala osvedčenie o klasifikácii.

V júni 2007 BBFC odmietol „Manhunt 2“. Toto rozhodnutie zrušil Odvolací výbor pre video v decembri 2007. BBFC napadla toto rozhodnutie žiadosťou o právne preskúmanie adresovanou Vysokému súdnemu dvoru, ktorý vrátil vec Odvolaciemu výboru pre video, a ten v marci 2008 potvrdil svoje rozhodnutie. Na základe toho BBFC vydal osvedčenie „18“[26]. Verzia, ktorá prešla, však na rozdiel od pôvodnej verzie obsahovala isté úpravy. Predaj neklasifikovanej videohry možno potrestať až dvoma rokmi odňatia slobody a/alebo pokutou s neobmedzenou výškou.

V Taliansku zastavil šírenie hry „Manhunt 2“ v júni 2007 minister komunikácií[27].

V Nemecku okresný súd v Mníchove rozhodol v júli 2004 o skonfiškovaní[28] všetkých verzií „Manhunt“ v dôsledku porušenia zákonného ustanovenia zakazujúceho zobrazovanie a glorifikáciu násilia. Vyskytli sa aj iné prípady, ako napríklad „Dead Rising“ (Mŕtvi vstávajú), ktoré sa dostalo na index a bolo skonfiškované na základe rozhodnutia hamburského okresného súdu v júni 2007[29].

Komisia je presvedčená, že takéto zákazy by mali zostať výnimkami, využívať sa primerane a teda len v prípadoch vážneho posušenia ľudskej dôstojnosti.

Účinnosť existujúcich opatrení na ochranu neplnoletých

Polovica členských štátov[30] považuje opatrenia uplatňované v súčasnosti za vcelku účinné. Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva a Poľsko v poslednom čase zlepšili alebo zlepšujú svoje vnútroštátne právne predpisy. Niektoré štáty tieto zmeny považujú za dostatočné, ak sa skombinujú so samoreguláciou. Napríklad francúzsky trestný zákonník bol zmenený a doplnený v roku 2007. Zaviedli sa tri zásady: systém samoregulácie so zodpovednosťou prenechanou na priemyselné odvetvie, nové právomoci ministerstva vnútra a trestné sankcie.

V Holandsku sa PEGI a ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa predaja videohier zdajú postačujúce. Fínsko, Nemecko, Írsko a Španielsko považujú súčasné pravidlá za účinné a široko akceptované, ale zosilňujú ich mediálnou gramotnosťou, zvyšovaním informovanosti rodičov a právnym preskúmaním. Švédsko využíva PEGI a je presvedčené, že opatrenia na zlepšené informovanie rodičov, na podporu samoregulácie priemyselného odvetvia a zlepšenie spolupráce medzi štátom a priemyselným odvetvím fungujú.

Nemecko[31] a Spojené kráľovstvo[32] realizujú štúdie účinnosti právnych predpisov a rizík ohrozujúcich deti. Lotyšsko, Poľsko a Slovensko nevedia, či je PEGI úspešný, pretože ešte nebolo vykonané vyhodnotenie.

V Rakúsku veľká väčšina príslušných regionálnych orgánov považuje existujúci systém za nedostatočný, bez ohľadu na to, či sa využíva PEGI, alebo nie. Spolková krajina Viedeň plánuje legislatívnu reformu. Rakúsko zastáva názor, že vnútroštátny systém by nepostačoval na riešenie problémov vyplývajúcich z existencie internetu či z blízkosti susedných krajín. Ako problém sa vníma aj nedostatočná informovanosť, nedostatočný policajný dohľad a nedostatočná certifikácia, ktorá má pomáhať maloobchodnému predaju.

V Belgicku a v Maďarsku sa už PEGI uplatňuje, ale nie je právne záväzný, v dôsledku čoho obe krajiny vnímajú ochranu neplnoletých ako neúčinnú. Belgicko by uprednostnilo právne predpisy na európskej úrovni. Hoci na väčšine videohier sa nachádza osvedčenie PEGI, Maďarsko považuje PEGI za nedostatočný, pretože v ňom chýbajú informácie pre rodičov.

V Bulharsku sa právne predpisy na ochranu detí[33] v posledných dvoch rokoch doplnili stimulmi pre samoregulačné mechanizmy.

Online videohry

Online videohry umožňujú hráčom vzájomnú interakciu prostredníctvom pripojenia na sieť. Prevažná väčšina členských štátov[34] nemá právne predpisy upravujúce konkrétne túto oblasť. Niektoré[35] však využívajú PEGI Online a istý počet členských štátov uplatňuje všeobecné právne predpisy (vrátane trestného práva) a analogicky špecifické právne predpisy týkajúce sa offline videohier.

V Nemecku okrem zmieneného samoregulačného a koregulačného postupu špecifická spoločná agentúra pre ochranu mládeže na internete („“), ktorú vytvorili spolkové krajiny, skúma ponuky na internete a zúčastňuje sa na rokovaniach s výrobcami a poskytovateľmi pripojenia a na regulačných postupoch.

V Taliansku sa zákon o ochrane neplnoletých s ohľadom na používanie videohier takisto uplatňuje na online hry. V navrhovanom samoregulačnom „Kódexe médií a neplnoletých osôb“ sa vyžaduje, aby sa v online videohrách zobrazovalo hodnotenie PEGI Online jasným a viditeľným spôsobom a aby umožňovalo filtrovanie v rámci rodičovskej kontroly.

V Írsku sa zákony uplatňujú rovnako na offline aj online videohry. Poskytovatelia internetových služieb sa dohodli, že materiály a služby, ktoré sú podľa írskeho práva nezákonné, sa na írskych serveroch nebudú umiestňovať alebo sa z nich odstránia. Zriadila sa horúca linka, na ktorej možno ohlásiť akýkoľvek nezákonný alebo škodlivý materiál na internete, a je zabezpečená spolupráca s políciou.

Lotyšsko uplatňuje určité ustanovenia týkajúce sa prístupnosti počítačových hier na internete. Ich distribúciu možno zakázať, ak napríklad nemožno určiť okruh ich používateľov alebo ak príjemca nie je upozornený na vekové obmedzenia. Poskytovatelia internetových služieb sú okrem toho povinní informovať užívateľov o možnosti nainštalovať obsahový filter.

Celkove je Komisia presvedčená, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa online videohry posudzovali s prihliadnutím na ich špecifické vlastnosti: je potrebný rýchly a účinný mechanizmus overenia veku a zvláštna pozornosť by sa mala venovať diskusným fóram na internete (chat rooms). V tejto súvislosti by bol prínosom celoeurópsky dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami.

V tejto súvislosti môže poslúžiť ako východisko európska politika podpory spolupráce verejného a súkromného sektora na boji proti počítačovej kriminalite a obzvlášť proti nezákonnému a škodlivému obsahu na internete.

Multiplatformový celoeurópsky systém hodnotenia

Väčšina členských štátov[36] by uprednostnila multiplatformový celoeurópsky systém vekovej klasifikácie, ktorý by prispel k zabezpečeniu hladkého fungovania vnútorného trhu a zabránil nedorozumeniam na strane spotrebiteľov. PEGI sa považuje za užitočný a realizovateľný a má predpoklady na ďalší rozvoj.

Poľsko a Česká republika sú skeptické, ale podporili by do istej miery harmonizáciu a spoluprácu. Len Francúzsko, Maďarsko a Portugalsko považujú multiplatformový systém klasifikácie za nemožný. Argumentujú tým, že rozličné typy médií potrebujú rozličné podmienky na šírenie a prístup a podliehajú špecifickej spotrebe, ktorá si vyžaduje rozdielne klasifikovanie a regulovanie. Okrem toho považujú v rôzne kultúrne a morálne úrovne citlivosti za prekážku jednotného klasifikačného systému. Nemecko považuje svoj systém za uspokojivý. Belgicko naznačilo, že by privítalo reguláciu na úrovni EÚ, ktorá by sa vyrovnala s nedostatkom kontroly a sankcií v oblasti správneho uplatňovania označení. Väčšina členských štátov uprednostňuje podporu samoregulačných a koregulačných systémov. Situácia v Spojenom kráľovstve sa v súčasnosti skúma.

ZÁVER

V súčasnosti väčšina členských štátov EÚ uplatňuje PEGI, samoregulačný systém hodnotenia offline videohier, ktorý bol zavedený v roku 2003. Veľká väčšina týchto členských štátov má súvisiace právne predpisy a dosť veľký počet z nich v poslednom čase zlepšil svoje právne predpisy alebo ich zlepšuje. Niektoré členské štáty dokonca založili tieto právne predpisy na PEGI.

Situácia v oblasti online hier je iná. Internet vytvára nové problémy v dôsledku ľahkej prístupnosti a globálneho charakteru. Väčšina členských štátov nemá špecifické právne predpisy pre online videohry. Niektoré členské štáty však zastávajú názor, že možno analogicky uplatňovať právne predpisy týkajúce sa offline videohier a niektoré členské štáty používajú systém PEGI Online, spustený v júni 2007.

V konečnom dôsledku sa zdá, že PEGI dosiahol dobré výsledky a PEGI Online je takisto sľubná iniciatíva, čo znamená, že PEGI je dobrým príkladom samoregulácie v súlade s programom lepšej regulácie. Preto by členské štáty, priemyselné odvetvie a iné zainteresované strany vrátane rodičov mali vyvinúť ďalšie úsilie smerujúce k zvýšeniu dôveryhodnosti videohier a zlepšeniu ochrany neplnoletých osôb.

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na hodnotu videohier pri podpore kultúrnej rozmanitosti, Komisia:

- vyzýva členské štáty, aby uznali, že videohry sa stali dôležitým médiom, a postarali sa o to, aby sa na ne uplatňovali vysoké normy slobody vyjadrovania a účinné, primerané opatrenia na ochranu neplnoletých osôb, ktorí by sa navzájom podporovali a posilňovali.

- Vyzýva preto členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych systémov včlenili informačné a klasifikačné systémy zavedené v rámci iniciatív PEGI a PEGI Online.

- Vyzýva priemyselné odvetvie videohier a herných konzol, aby ďalej zlepšovalo systémy PEGI a PEGI Online a najmä aby pravidelne aktualizovali kritériá hodnotenia vekovej primeranosti a označovania, aktívnejšie propagovali PEGI a rozšírili zoznam signatárov.

- Uvedomuje si, že online videohry prinášajú nové problémy, ako sú účinné systémy overovania veku a možné nebezpečenstvo pre mladých spotrebiteľov týkajúce sa diskusných fór súvisiacich s týmito hrami, a vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby spolupracovali na inovačných riešeniach.

- Vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby zhodnotili možné negatívne a pozitívne účinky videohier, predovšetkým na zdravie.

- Vyzýva všetky zainteresované strany, venujúce sa maloobchodnému predaju videohier, aby sa do dvoch rokov dohodli na celoeurópskom kódexe správania pri predaji hier neplnoletým osobám na na záväzku propagovať systém PEGI medzi rodičmi a deťmi, ako aj zabezpečili dostatočné zdroje na realizáciu ustanovení tohto kódexu.

- Odporúča členským štátom a všetkým zainteresovaným stranám, aby iniciatívne zlepšovali mediálnu gramotnosť v oblasti videohier v súlade s oznámením Komisie z 20. decembra 2007.

- Víta a podporuje ďalšie snahy o docielenie samoregulačného alebo koregulačného celoeurópskeho systému hodnotenia veku pre všetky médiá. Komisia hodlá predovšetkým zorganizovať stretnutie klasifikačných orgánov s cieľom vymeniť si najlepšie postupy v tejto oblasti.

- Zamýšľa takisto využiť existujúce siete a platformy so spotrebiteľskými organizáciami s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o PEGI a o odporúčaniach v tomto oznámení.

[1] Uznesenie Rady o ochrane spotrebiteľov, najmä mladých ľudí, pomocou označovania určitých videohier a počítačových hier podľa vekovej skupiny, 1. marec 2002 (2002/C65/02), Ú. v. ES C65, 14.3.2002, s. 2.

[2] Správa spoločnosti Nielsen „Videohry v Európe – 2007“, s. 12-15 (http://www.isfe-eu.org/index.php?PHPSESSID=lf6urj9ke66pqp2preebf0rb13&oidit=T001:662b16536388a7260921599321365911)

[3] Interaktívny obsah a konvergencia: implikácie pre informačnú spoločnosť. Štúdia pre Európsku Komisiu (GR pre informačnú spoločnosť a médiá) vypracovaná firmami Screen Digest Ltd, CMS Hasche Sigle, Goldmedia Gmbh a Rightscom Ltd, s. 34, 45, 96 - http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/studies/interactive_content_ec2006.pdf

[4] PricewaterhouseCoopers, Globálne výhľady na roky 2007 – 2011, s. 38.

[5] Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, 13.5.2007, s. 28: „Počítačové hry dobývajú obývačky“ (Computerspiele erobern das Wohnzimmer) (FAZ.NET: http://www.faz.net/s/RubE2C6E0BCC2F04DD787CDC274993E94C1/Doc~EB0EA103E1BD44C65A4DB322974B1AC06~ATpl~Ecommon~Scontent.html)

[6] http://www.pegi.info.

[7] http://ec.europa.eu/avpolicy/docs/library/studies/finalised/studpdf/rating_finalrep2.pdf.

[8] Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72 – 77.

[9] http://ec.europa.eu/information_society/activities/sip/programme.

[10] www.pegionline.eu.

[11] KOM(2007) 833 v konečnom znení.

[12] Európske združenie interaktívneho softvéru napríklad spolupracuje s Európskou školskou sieťou (European Schoolnet) na odhadnutí miery využívania náučne orientovaných hier v školách a na výmene osvedčených postupov.

[13] Napr. Nintendo, PlayStation, Xbox.

[14] Rakúsko (čiastočne), Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Írsko, Lotyšsko (právne predpisy založené na PEGI), Holandsko, Poľsko, Portugalsko (právne predpisy založené na PEGI), Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

[15] Ako napr. zákon o klasifikácii audiovizuálnych programov, zákon o videozáznamoch, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o informovaní verejnosti.

[16] Zákon č. 98-468 zmenený a doplnený zákonom č. 2007-297.

[17] Jugendschutzgesetz; zverejnený 23. júla 2002 (BGBl I Nr. 51, S. 2730), naposledy zmenený a doplnený 20. júla 2007 (BGBl. I S. 1595).

[18] Rakúsko, Belgicko, Španielsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Slovensko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

[19] v legislatívnych aktoch, ako sú zákon na ochranu detí, zákon o klasifikácii audiovizuálnych programov, zákon o ochrane spotrebiteľov, nariadenie o distribúcii počítačových hier, zákon na ochranu mládeže a trestný zákonník.

[20] Litva a Slovensko majú pravidlá predaja videohier určených výhradne pre dospelých.

[21] Maloobchodní predajcovia sú povinní označiť výrobok a poskytnúť informácie o výrobcovi, povahe a znakoch výrobku na základe všeobecných podmienok zákona o ochrane spotrebiteľov, Úradný vestník č. 99 z 9. decembra 2005.

[22] Videohry musia spĺňať všeobecné obmedzenia týkajúce sa reklamy na predajnom mieste.

[23] Dánsko vo svojej odpovedi na dotazník uvádza, že „šírenie násilných videohier medzi deťmi môže spadať do pôsobnosti trestného práva“.

[24] ESRB: http://www.esrb.org/retailers/index.jsp: Kódex: http://www.esrb.org/retailers/downloads/erc_code.pdf

[25] http://www.ifco.ie/IFCO/ifcoweb.nsf/web/news?opendocument&news=yes&type=graphic.

[26] Rozhodnutie Odvolacieho výboru pre video z 10. decembra 2007; BBFC žiada o právne preskúmanie Vysoký súdny dvor 17. decembra 2007; Rozsudok Vysokého súdneho dvora z 24. januára 2008 (verdikt sudcu Mittinsa CO/11296/2007): nesprávne uplatnenie zákona, vec vrátená Odvolaciemu výboru pre video, ktorý potvrdzuje svoje rozhodnutie (http://www.bbfc.co.uk/news/pressnews.php).

[27] http://www.comunicazioni.it/news.

[28] Súdne rozhodnutie z 19.7.2004 (dok. 853 Gs 261/04).

[29] Súdne rozhodnutie z 11.6.2007 (dok. 167 Gs 551/07).

[30] Česká republika, Dánsko, Španielsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Írsko, Litva, Holandsko, Portugalsko, Švédsko.

[31] Spoločná štúdia spolkového ministerstva pre rodinu a spolkových krajín. http://www.hans-bredow-institut.de/forschung/recht/jugendmedienschutz.htm

[32] Dr. Byronová svoju správu o nezávislom prieskume „Bezpečnejšie deti v digitálnom svete“ zverejnila 27. marca 2008. Pozri http://www.dfes.gov.uk/byronreview.

[33] Zákon o ochrane dieťaťa (Úradný vestník č. 48 z 13. júna 2000), zákon o ochrane spotrebiteľa (Úradný vestník č. 99 z 9. decembra 2005).

[34] Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

[35] Dánsko, Fínsko, Taliansko, Holandsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

[36] Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká Republika (do istej miery), Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Taliansko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.