19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/66


Stanovisko Výboru regiónov „Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)“

(2008/C 325/11)

VÝBOR REGIÓNOV

Plne podporuje názor Komisie, že „mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom pre efektívne fungovanie jednotného trhu a nevyhnutným predpokladom pre splnenie hlavného cieľa Lisabonskej stratégie – umožniť väčšiemu počtu ľudí nájsť si lepšie zamestnanie“.

Zdôrazňuje, že mobilitu je v tomto kontexte potrebné chápať a podporovať nielen v zmysle geografickej mobility (v rámci jednotlivých členských štátov EÚ i medzi nimi), ale aj hospodárskej, sociálnej a pracovnej mobility.

Súhlasí s cieľom Komisie, ktorým je zvýšenie povedomia širokej verejnosti o možnostiach a výhodách mobility, a zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne orgány zohrávať pri šírení príslušných informácií.

Žiada, aby boli do ukončenia tohto akčného plánu v roku 2011 odstránené všetky právne a administratívne prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu pracovných síl:

vrátane odstránenia všetkých zostávajúcich prekážok brániacich voľnému pohybu pracovníkov z 10 členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, ako aj z Bulharska a Rumunska,

obmedzenia by sa nemali vzťahovať ani na pracovníkov z nových členských štátov po ich vstupe do EÚ.

Odporúča, aby miestne a regionálne orgány rozšírili pre jednotlivcov z iných členských štátov možnosti získať krátkodobé alebo strednodobé zamestnanie.

Domnieva sa, že miestne a regionálne orgány musia mať právomoc na vykonávanie týchto úloh v oblasti pracovnej mobility, najmä pokiaľ ide zverejňovanie informácií pre zamestnancov i zamestnávateľov na miestnej a regionálnej úrovni. Taktiež je dôležité, aby im národné a európske orgány na to v prípade potreby udelili príslušné právomoci.

Spravodajca

:

Dave QUAYLE, člen Trafford Metropolitan Borough Council (UK/PES)

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:„Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)“,

KOM(2007) 773 v konečnom znení

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

Plne podporuje názor Komisie, že „mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom pre efektívne fungovanie jednotného trhu a nevyhnutným predpokladom pre splnenie hlavného cieľa Lisabonskej stratégie – umožniť väčšiemu počtu ľudí nájsť si lepšie zamestnanie“.

2.

Zdôrazňuje, že mobilitu je v tomto kontexte potrebné chápať a podporovať nielen v zmysle geografickej mobility (v rámci jednotlivých členských štátov EÚ i medzi nimi), ale aj hospodárskej, sociálnej a pracovnej mobility.

3.

Upozorňuje, že v duchu dohodnutých zásad flexiistoty by sa mobilita mala uplatňovať ako voľba pracovníka a treba ju podporovať v záujme minimalizovania rizík s ňou spojených a maximalizovania výhod pre zamestnancov i zamestnávateľov.

Dosledovanie akčného plánu 2002

4.

Podporuje snahu zabezpečiť, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy väčšmi reagovali na potreby trhu práce a pripravovali ľudí na mobilitu prostredníctvom jazykového vzdelávania a rozvoja zručností.

5.

Súhlasí s odstránením právnych a administratívnych prekážok a podporou cezhraničného uznávania kvalifikácií.

6.

Súhlasí s vytvorením jednotného informačného portálu o mobilite založeného na systéme EURES, prostredníctvom ktorého sa ponúkajú voľné pracovné miesta.

Akčný plán pracovnej mobility na roky 2007 – 2010

7.

Podporuje snahu o zlepšenie súčasných legislatívnych a administratívnych postupov týkajúcich sa mobility pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie práva na mobilitu nespôsobilo stratu ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia alebo iné neúmerné riziká.

8.

Uznáva, že je potrebné, aby orgány na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, národnej i európskej) podporovali politiku zameranú na dosiahnutie cieľa pracovnej mobility.

9.

Súhlasí, že je potrebné posilniť EURES ako nástroj na uľahčenie mobility pracovníkov a ich rodín.

10.

Súhlasí s cieľom Komisie, ktorým je zvýšenie povedomia širokej verejnosti o možnostiach a výhodách mobility, a zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú môžu miestne a regionálne orgány zohrávať pri šírení príslušných informácií.

11.

Víta iniciatívu „Európske partnerstvo pre pracovnú mobilitu“ zameranú na vytvorenie siete zainteresovaných strán, ktoré sa angažujú v oblasti rozvoja pracovnej mobility v EÚ (opatrenie č. 14), ako aj vyčlenenie finančných prostriedkov v rámci programu PROGRESS na podporu pilotných aktivít, výmeny osvedčených postupov, zverejňovania výsledkov nových vývojových trendov a vývoja inovatívnych programov (opatrenie č. 15).

12.

Žiada, aby boli do ukončenia tohto akčného plánu v roku 2011 odstránené všetky právne a administratívne prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu pracovných síl:

(i)

vrátane odstránenia všetkých zostávajúcich prekážok brániacich voľnému pohybu pracovníkov z 10 členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, ako aj z Bulharska a Rumunska;

(ii)

obmedzenia by sa nemali vzťahovať ani na pracovníkov z nových členských štátov po ich vstupe do EÚ.

13.

Aby bola realizácia tejto stratégie úspešná a mobilita sa stala realitou pre všetkých pracovníkov, ktorí by sa chceli zamestnať v inom členskom štáte:

(i)

informácie o voľných pracovných miestach v iných členských štátoch by sa mali poskytovať prostredníctvom systému EURES, národných úradov práce a na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom miestnych a regionálnych orgánov;

(ii)

členské štáty by mali byť nabádané, aby územnú a profesijnú mobilitu zaradili na popredné miesto vo svojich národných stratégiách zamestnanosti a celoživotného vzdelávania (opatrenie č. 5);

(iii)

pracovníci musia byť informovaní o svojom práve zamestnať sa inom členskom štáte, ako aj o praktických aspektoch celého postupu, vrátane zaistenia práv sociálneho zabezpečenia v rámci tohto procesu;

(iv)

zamestnávateľov, najmä z malých a stredných podnikov na miestnej úrovni, je potrebné informovať o možnostiach náboru pracovníkov z iných členských štátov a o jeho možných obojstranných prínosoch za prísneho dodržiavania všetkých platných právnych predpisov v oblasti pracovného práva, ako aj ochrany zdravia pri práci a sociálnej ochrany;

(v)

osobitný dôraz je potrebné klásť na výučbu cudzích jazykov a podporu viacjazyčnosti;

(vi)

malo by sa zvýšiť cezhraničné uznávanie kvalifikácií, vrátane odborných kvalifikácií;

(vii)

sociálni partneri musia byť zapojení do všetkých aspektov pracovnej mobility;

(viii)

je nevyhnutné zabezpečiť prenosnosť dôchodkových práv (opatrenie č. 4) a flexibilnejšie opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia v jednotlivých členských štátoch a medzi nimi;

(ix)

je potrebné zabezpečiť primeranú odbornú prípravu štátnych zamestnancov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni zaoberajúcich sa všetkými otázkami súvisiacimi s mobilitou pracovníkov, ktorá by im umožnila poskytovať rýchle a správne informácie pracovníkom, ktorí hľadajú prácu v ostatných krajinách a pomáhať im prostredníctvom komunikácie s príslušnými úradmi hostiteľského členského štátu pri uplatňovaní ich práva na sociálnu ochranu.

14.

Domnieva sa, že aby táto mobilita neviedla k napätej situácii a sociálnej nestabilite v hostiteľských krajinách, je nevyhnutné:

(i)

podporovať Európsku komisiu pri presadzovaní koncepcie tzv. mobility za spravodlivých podmienok;

(ii)

zabezpečiť, že budeme aj naďalej bojovať proti nelegálnej práci a sociálnemu dumpingu (opatrenie č. 6);

(iii)

podporovať všeobecnú zásadu, že migrujúci pracovníci dostávajú rovnakú mzdu a majú rovnocenné pracovné podmienky ako pracovníci na rovnakej pozícii či v rovnakom odvetví v hostiteľskom členskom štáte;

(iv)

podporovať koncepciu sociálnej solidarity a začlenenia medzi migrujúcimi pracovníkmi a ľuďmi v hostiteľských členských štátoch.

Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri podpore pracovnej mobility

15.

Domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú spolu s inými národnými a európskymi agentúrami dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií o voľných pracovných miestach v iných členských štátoch a praktických rád, ako ich získať.

16.

Je presvedčený, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby miestni zamestnávatelia, najmä v MSP, vedeli o svojom práve získať pracovníkov z celej EÚ, a v prípade záujmu im mohli poskytovať aj praktickú pomoc a poradenstvo.

17.

Uznáva, že miestne a regionálne orgány sú často hlavnými poskytovateľmi základného a stredného vzdelania, a domnieva sa, že jeho súčasťou by mala byť aj jazyková príprava, propagácia viacjazyčnosti a rozvoj medzikultúrnych poznatkov, ktoré sú potrebné na to, aby boli ľudia pripravení žiť a pracovať v odlišnom kultúrnom prostredí.

18.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány presadzujú a poskytujú celoživotné vzdelávanie (často v spolupráci s inými agentúrami).

19.

Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány sú významnými zamestnávateľmi a mali by byť nabádané k tomu, aby hľadali pracovníkov na obsadenie voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch EÚ. Odporúča tiež, aby miestne a regionálne orgány rozšírili pre jednotlivcov z iných členských štátov možnosti získať krátkodobé alebo strednodobé zamestnanie.

Pre splnenie týchto úloh a celkové zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do problematiky pracovnej mobility sú potrebné:

—   Právny základ a právomoci

20.

Domnieva sa, že miestne a regionálne orgány musia mať právomoc na vykonávanie týchto úloh v oblasti pracovnej mobility, najmä pokiaľ ide zverejňovanie informácií pre zamestnancov i zamestnávateľov na miestnej a regionálnej úrovni. Taktiež je dôležité, aby im národné a európske orgány na to v prípade potreby udelili príslušné právomoci.

—   Finančné prostriedky

21.

Miestne a regionálne orgány sa môžu dostať pod istý tlak, ak v danej oblasti začne pracovať a bývať veľké množstvo migrujúcich pracovníkov, najmä ak je táto zmena náhla. Týka sa to hlavne sociálnych služieb, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania. Na riešenie týchto problémov je preto potrebné vyčleniť finančné prostriedky. Pomohlo by to nielen novým prisťahovalcom, ale zmiernilo by to aj prípadné napätie medzi migrujúcimi pracovníkmi a hostiteľskou komunitou. VR preto podporuje získavanie štatistických údajov o potrebách rozličných segmentov trhu práce a výmenu týchto informácií na európskej úrovni s cieľom zlepšiť plánovanie a riadenie pohybu pracovných síl. Národné, regionálne a miestne orgány musia vo vzájomnej spolupráci vopred plánovať také sociálne služby, aby sa čo najlepšie vyrovnali s prílivom európskych prisťahovalcov. Sčasti preto, že pracovná migrácia v rámci Európy v budúcnosti značne vzrastie a sčasti z dôvodu, že zlyhanie plánovania a následné sociálne napätie a narušené vzťahy v spoločnosti by poškodili migráciu v rámci Európy a mohli by dokonca ohroziť samotnú európsku jednotu.

22.

Je nutné vyčleniť finančné prostriedky aj na poskytovanie informácií o pracovnej mobilite a rozširovaní jazykovej prípravy.

—   Informovanosť o osvedčených postupoch a prístup k nim

23.

Zdôrazňuje ochotu VR byť aj naďalej aktívny v otázke pracovnej mobility pri jej podpore, ako aj pri identifikovaní osvedčených postupov, a taktiež zabezpečiť ich celkovú dostupnosť pre iné miestne a regionálne orgány.

24.

Nabáda miestne a regionálne orgány, aby sa spojili s príslušnými inštitúciami ostatných členských štátov a spoločne vypracovali „osvedčené postupy“ v tejto oblasti, ktoré by následne propagovali na národnej úrovni a vo všetkých členských štátoch (opatrenia č. 7 a 15).

Systém EURES

25.

Podporuje Komisiu v jej snahe vytvoriť a posilniť EURES ako „jednotný nástroj na uľahčenie mobility pracovníkov a ich rodín“. Avšak podľa zásady subsidiarity musí byť tento systém začlenený do štruktúr na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

26.

Súhlasí s Komisiou, že hlavnou úlohou systému EURES je „zvýšiť informovanosť o zásade rovnakého zaobchádzania a dodržiavaní pracovných noriem na európskych trhoch práce“ (opatrenie č. 9).

27.

Súhlasí s návrhom, že EURES by mal „rozšíriť svoje služby tak, aby spĺňal potreby osobitných kategórií pracovníkov (dlhodobo nezamestnaných, mladých pracovníkov, starších pracovníkov, žien, atď.)“ (opatrenie č. 10).

V Bruseli 9. októbra 2008

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE