na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/ /ES z …, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do … (14). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. novembra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 18. apríla 2008(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Európskeho parlamentu z… (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z…

PRÍLOHA

Prílohy I, IV a V k smernici 2003/87/ES sa týmto menia a dopĺňajú takto:

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)	názov sa nahrádza takto:

b)	tento pododsek sa vkladá do odseku 2 pred tabuľku: „Na rok 2012 sa zahrnú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.“;

dopĺňa sa táto kategória činnosti:

„Letecká doprava

Lety s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.

Táto činnosť nezahŕňa:

a)	lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád krajiny, ktorá nie je členským štátom, ak je to potvrdené príslušným indikátorom stavu v letovom pláne;

b)	vojenské lety uskutočňované vojenskými lietadlami a lety colných a policajných orgánov;

c)	pátracie a záchranné lety, protipožiarne lety, humanitárne lety a lety pohotovostnej zdravotníckej služby povolené príslušným kompetentným orgánom;

d)	všetky lety uskutočňované výhradne podľa vizuálnych letových pravidiel definovaných v prílohe 2 k Chicagskému dohovoru;

e)	lety končiace na letisku, z ktorého lietadlo vzlietlo a počas ktorých nedošlo k medzipristátiu;

f)	výcvikové lety uskutočňované výhradne na účely získania licencie alebo hodnotenia v prípade letovej posádky v kabíne, ak je to potvrdené príslušnou poznámkou v letovom pláne, za predpokladu, že let neslúži na prepravu cestujúcich a/alebo nákladu alebo na umiestnenie alebo prevoz lietadla;

g)	lety uskutočňované výhradne na účely kontroly, testovania alebo osvedčenia lietadla alebo zariadení na palube alebo na zemi;

h)	lety uskutočňované lietadlami s certifikovanou maximálnou vzletovou hmotnosťou menšou ako 5 700 kg;

i)	lety uskutočňované v rámci záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme uložených v súlade s nariadením EHS č. 2408/92 na trasy v najvzdialenejších regiónoch vymedzenými v článku 299 ods. 2 zmluvy, alebo na trasy, na ktorých ročná ponúkaná kapacita neprevyšuje 30 000 sedadiel; a

iné lety ako sú lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád krajiny členského štátu EÚ uskutočňované prevádzkovateľom komerčnej leteckej dopravy, ktorý uskutočňuje za tri po sebe nasledujúce štvormesačné obdobia menej ako 243 letov za obdobie, ale ktorý by inak patril pod túto činnosť.

Oxid uhličitý“

Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

a)	za názov prílohy sa vkladá tento nadpis:

vkladá sa táto časť:

„ČASŤ B – MONITOROVANIE EMISIÍ Z ČINNOSTÍ LETECKEJ DOPRAVY A PODÁVANIE SPRÁV O TÝCHTO EMISIÁCH

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:

Spotreba paliva x emisný faktor

Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné sa použije skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:

Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva pre let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva pre nasledujúci let + palivo natankované pre tento nasledujúci let.

Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ lietadiel zahrnie do svojej správy tieto informácie podľa článku 14 ods. 3:

Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

—	mena prevádzkovateľa lietadla,

—	jeho riadiaceho členského štátu,

—	jeho adresy, vrátane PSČ a krajiny a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

—	registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel,

—	číslo osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

—	adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

—	mena majiteľa lietadla.

Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie:

—	spotrebu paliva,

—	emisný faktor,

—	celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel,

—

súhrnné emisie zo:

—

všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,

—	všetkých ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel,

—

súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel a ktoré:

—	odlietali z každého členského štátu a

—	prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny;

—

neistotu.

Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s článkom 3e ods. 1 alebo článkom 3f ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:

tonokilometre = vzdialenosť x užitočné zaťaženie

kde:

‚vzdialenosť‘ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a

‚užitočné zaťaženie‘ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.

Na účely výpočtu užitočného zaťaženia:

—	počet cestujúcich je počet osôb na palube okrem posádky,

—	prevádzkovateľ lietadiel sa môže rozhodnúť, či uplatní skutočnú alebo normalizovanú hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny uvedenú v jeho dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety alebo stanovenú štandardnú hodnotu 110 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.

Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Každý prevádzkovateľ lietadiel zahrnie do svojej žiadosti tieto informácie podľa článku 3e ods. 1 alebo článku 3f ods. 2:

Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

—	mena prevádzkovateľa lietadla,

—	jeho riadiaceho členského štátu,

—	jeho adresy, vrátane PSČ a krajiny a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

—	registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel,

—	číslo osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadiel, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

—	adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

—	mena majiteľa lietadla.

Údaje o tonokilometroch:

—	počet letov podľa dvojíc letísk,

—	počet osobokilometrov podľa dvojíc letísk,

—	počet tonokilometrov podľa dvojíc letísk,

—	zvolená metóda výpočtu hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny;

—	celkový počet tonokilometrov pre všetky lety uskutočnené počas roka, na ktorý sa vzťahuje správa, spadajúce pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla.“;

Príloha V sa mení a dopĺňa takto:

a)	za názov prílohy sa vkladá tento nadpis:

vkladá sa táto časť:

„ČASŤ B – OVEROVANIE EMISIÍ Z ČINNOSTÍ LETECKEJ DOPRAVY

13.

Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.

Na tento účel:

a)	v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadiel a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

b)	v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadiel;

c)	v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadiel;

d)	v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadiel na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

e)	v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadiel, a

f)	v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy

14.

Overovateľ sa najmä presvedčí, či:

a)	sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;

b)	existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f

15.	Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.

16.

Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré boli skutočne vykonané a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadiel zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.“.

ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

I. ÚVOD

V decembri 2006 Komisia prijala návrh (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva. Uvedený návrh sa zaslal Rade 22. decembra 2006.

Európsky Parlament prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 13. novembra 2007.

Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko 30. mája 2007. (2)

Výbor regiónov prijal svoje stanovisko 10. októbra 2007. (3)

Rada prijala svoju spoločnú pozíciu 18. apríla 2008.

II. CIEĽ

Hlavným cieľom navrhovanej smernice je znížiť vplyv na zmenu klímy, ktorý možno pripísať letectvu vzhľadom na rastúce emisie zo sektoru letectva, a to začlenením činností leteckej dopravy do všeobecného systému Spoločenstva na obchodovanie s emisiami (ETS).

Návrh je vo forme zmeny a doplnenia smernice 2003/87/ES (smernica o ETS).

III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

Všeobecne

Spoločná pozícia začleňuje viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z prvého čítania, a to doslovne alebo čiastočne, alebo obsahuje podstatu týchto návrhov. Tieto návrhy znenie navrhovanej smernice vylepšujú alebo objasňujú. Iné zmeny a doplnenia sa však v spoločnej pozícii nezohľadňujú, lebo Rada sa dohodla, že sú buď zbytočné a/alebo nerealizovateľné, pretože nie sú dostatočne podložené súčasnými vedeckými poznatkami a na svoje vykonávanie by si vyžadovali zvýšené a neúmerné administratívne náklady.

Spoločná pozícia tiež zahŕňa viaceré ďalšie zmeny popri tých, ktoré sa navrhujú v stanovisku Európskeho parlamentu z prvého čítania, keďže vo viacerých prípadoch sa ustanovenia z pôvodného návrhu Komisie doplnili novými prvkami alebo sa úplne preformulovali, pričom sa vložilo niekoľko úplne nových ustanovení.

Okrem toho došlo k niekoľkým textovým úpravám, ktoré objasňujú znenie alebo zabezpečujú celkovú súdržnosť smernice.

Konkrétne

(1) Dátum začiatku a rozsah pôsobnosti systému

Rada súhlasne s Európskym parlamentom odmietla dvojfázový prístup navrhovaný Komisiou a zvolila jeden počiatočný dátum pre všetky lety, ktoré sa zahrnú do systému. To sa považovalo za potrebné na zabezpečenie zlepšeného vplyvu systému na životné prostredie a zároveň na minimalizovanie narušovania hospodárskej súťaže. Na rozdiel od Komisie a Európskeho parlamentu, ktorí navrhovali ako počiatočný dátum rok 2011, sa však Rada rozhodla, že odloženie systému o jeden rok, t. j. na rok 2012, je primerané vzhľadom na procedurálne kroky, ktoré so sebou prináša prijatie právnych predpisov, zložitosť systému a potreba zabezpečiť určitý počet vykonávacích opatrení.

(2) Prideľovanie

Rada sa rovnako ako Európsky parlament domnieva, že otázka prideľovania kvót má pre fungovanie systému kľúčový význam. V tejto súvislosti Rada zaviedla do návrhu Komisie niekoľko zmien, ktoré ho viac priblížia k zámeru viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP, i keď ich do textu spoločnej pozície nezapracovala doslovne.

Hoci teda Rada ponechala strop 100 % historických emisií ako v návrhu Komisie, naznačila možné budúce zníženie v rámci preskúmania fungovania smernice v súvislosti s leteckými činnosťami, ktoré sa má uskutočniť v roku 2015 (článok 30 ods. 4).

Rada súhlasila s mechanizmom prideľovania, ktorý zvolila Komisia a ktorý bude fungovať sčasti bezplatným prideľovaním kvót na základe jednoduchej referenčnej hodnoty a sčasti aukčným obchodovaním.

Rada však napriek tomu mierne upravila referenčnú hodnotu tým, že zaviedla zmenu užitočného zaťaženia (ktoré zvýšila na 110 kg na cestujúceho a jeho zapísanú batožinu) a vzdialenosti (pridaním 95 km k vzdialenosti po ortodróme), ktoré sa použijú na výpočet leteckej aktivity (tonokilometer) každého prevádzkovateľa lietadiel.

Pokiaľ ide o úrovne aukčného obchodovania, Rada odmietla návrh Komisie, aby sa použil percentuálny podiel, ktorý by bol priemerom percent určených na aukčné obchodovanie navrhovaných členskými štátmi v národných alokačných plánoch (NAP); namiesto toho zvolila pevný percentuálny podiel 10 %. Okrem toho Rada zaviedla aj výslovnú možnosť zvýšiť toto percento ako súčasť všeobecného preskúmania smernice o ETS. Hoci teda spoločná pozícia nezapracovala pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP 74, prináša rovnakú myšlienku v tom, že uznáva vhodnosť zabezpečenia (postupného) zvyšovania úrovne aukčného obchodovania. Voľbu nižšieho počiatočného percenta aukčného obchodovania s možnosťou budúceho zvyšovania považuje Rada za lepšiu, lebo tento opatrnejší prístup zabezpečuje na jednej strane, že mechanizmus platný pre letectvo nebude výrazne odlišný od mechanizmov, ktoré sa vzťahujú na iné odvetvia patriace do ETS, a na strane druhej bude umožňovať lepšie prispôsobenie sa celkovému fungovaniu systému Spoločenstva.

V prípade používania výnosov z aukčného obchodovania prijala Rada mierne odlišnú pozíciu v porovnaní s Komisiou a Európskym parlamentom. Podľa súčasného znenia článku 3d ods. 4 majú členské štáty rozhodnúť o tom, ako tieto výnosy použijú. Článok 3d ods. 4 však ustanovuje, že tieto výnosy by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v EÚ aj v tretích krajinách a na pokrytie administratívnych nákladov na fungovanie systému. Touto zmenou sa chce zabezpečiť zohľadňovanie prednosti ústavných a/alebo rozpočtových zásad v domácich právnych poriadkoch viacerých členských štátov.

Jeden z významných nových prvkov, ktoré Rada zaviedla do návrhu Komisie, sa týka vytvorenia osobitnej rezervy pre nových účastníkov alebo rýchlo rastúcich prevádzkovateľov lietadiel (t. j. prevádzkovateľov, ktorí môžu preukázať ročnú mieru rastu aspoň 18 % v rokoch, ktoré nasledujú po základnom roku použitom na pridelenie kvót). Podľa článku 3f by sa stanovené percento (3 %) kvót vyčlenilo na distribúciu pre oprávnených prevádzkovateľov lietadiel na základe systému referenčného porovnávania podobného systému použitému na počiatočné prideľovanie. Zavedenie takéhoto ustanovenia zabezpečí, že nových prevádzkovateľov lietadiel alebo prevádzkovateľov lietadiel v členských štátoch, ktorí mali spočiatku veľmi nízku (ale v súčasnosti rastúcu) mieru mobility, by systém netrestal. Rada vyvážila možné narušenia trhu tak, že z distribúcie kvót z osobitnej rezervy urobila jednorazové opatrenie a pridala ustanovenie, podľa ktorého výsledná ročná pridelená kvóta na tonokilometer oprávneného prevádzkovateľa lietadiel nesmie prekročiť ročnú pridelenú kvótu na tonokilometer oprávneného prevádzkovateľa lietadiel v rámci hlavného prideľovania kvót (článok 3f ods. 6). Tak vlastne ide Rada rovnakým smerom, ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP 22, 28 a 33. Fungovanie osobitnej rezervy, ako sa plánuje v spoločnej pozícii, by však predstavovalo nižšie administratívne náklady a nespôsobovalo by významné narušenia trhu.

(3) Výnimky

Rada ďalej upresnila niekoľko výnimiek zo systému, pričom zohľadnila zodpovedajúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy EP (t. j. návrhy 51, 52, 53, 70 a 79). Rozhodla sa nevylúčiť zo systému lety hláv štátov EÚ, ale rozhodla sa urobiť výnimky pre pátracie a záchranné lety, protipožiarne lety, humanitárne lety a lety pohotovostnej zdravotníckej služby. Ďalej sa vylúčili aj lety uskutočňované výhradne na účely kontroly, testovania alebo osvedčovania lietadiel alebo zariadení na palube alebo na zemi.

Do spoločnej pozície sa zaviedla ďalšia výnimka zo systému, menovite doložka de minimis, ktorá vylučuje lety vykonané komerčnými prevádzkovateľmi leteckých služieb, ktorí za tri po sebe nasledujúce štvormesačné obdobia uskutočnia menej ako 243 letov za obdobie. Rada spojila túto výnimku so zodpovedajúcou definíciou „prevádzkovateľa komerčnej leteckej dopravy“ a s odôvodnením, ktoré má za cieľ zabezpečiť, aby prevádzkovatelia s veľmi nízkou úrovňou prepravy vrátane mnohých prevádzkovateľov z rozvojových krajín nemuseli čeliť neprimeraným administratívnym nákladom. Tým sa rozvojovým krajinám vysiela silný politický signál, pričom sa zároveň znižuje byrokracia a všeobecné administratívne zaťaženie spojené so správou systému. Možné nepriaznivé účinky na trh sa zohľadňujú stanovením neutrálneho kritéria na vylúčenie, ktoré sa zakladá na „čistej“ aktivite.

Rada takmer rovnako ako Európsky parlament vzala do úvahy aj osobitné potreby najvzdialenejších regiónov a osobitný štatút letov vykonávaných v rámci záväzkov zo služieb vo verejnom záujme (ZSVZ). V spoločnej pozícii sa zo systému vylučujú lety vykonávané v rámci záväzkov zo služieb vo verejnom záujme na trasách v najvzdialenejších regiónoch alebo na trasách, ktorých ponúkaná kapacita neprekračuje 30 000 sedadiel ročne a ustanovuje sa aj zodpovedajúce odôvodnenie. V tomto ohľade preto ide ďalej ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP 78.

(4) Ďalšie otázky

Vložil sa nový článok (článok 3g), ktorý členským štátom ukladá dodatočnú povinnosť zabezpečiť, aby prevádzkovatelia lietadiel predložili relevantnému príslušnému orgánu plány na monitorovanie a podávanie správ, v ktorých ustanovia opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a tonokilometrických údajoch na účely žiadania o vydanie kvót.

Do článku o vynútiteľnosti smernice o ETS (článok 16) sa vložilo viacero nových odsekov, v ktorých sa ustanovuje možnosť spravujúceho členského štátu požiadať Komisiu o uloženie zákazu prevádzkovania na úrovni Spoločenstva prevádzkovateľovi lietadiel, ktorý nedodržiava požiadavky smernice. Hoci uloženie zákazu prevádzkovania sa považuje za krajné vynucovacie opatrenie, jeho vloženie sa považovalo za potrebné, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia lietadiel budú plne dodržiavať pravidlá systému, čo je pre Radu vecou najvyššej dôležitosti.

Rada ďalej pozmenila návrh Komisie pokiaľ ide o premenu kvót a ich následné použitie na plnenie medzinárodných záväzkov, pričom volila „polootvorený“ systém a vypustila z návrhu Komisie ustanovenie, ktoré by umožnilo prevádzkovateľom lietadiel premeniť ich kvóty na kvóty použiteľné inými prevádzkovateľmi. Ako potvrdenie skutočnosti, že domáce (a nie medzinárodné) letectvo je súčasťou záväzkov členských štátov v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu, sa do článku 19 smernice o ETS doplnil nový odsek, ktorým sa ustanovuje nariadenie o registroch, ktorým sa zabezpečí, že kvóty, CER a ERU sa prevedú na vyraďovacie účty členských štátov, ktoré sa týkajú prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu len vtedy, ak zodpovedajú emisiám zahrnutým do národných súčtov emisných inventúr členských štátov za toto obdobie.

Rada tiež podstatne zmenila článok 25a, ktorý sa teraz usiluje vyjasniť rozličné inštitucionálne postupy, ktoré má Komisia k dispozícii na úpravu, prispôsobenie alebo zmenu a doplnenie smernice po porade alebo uzavretí nových dohôd s tretími krajinami. Zdôrazňuje sa význam hľadania globálneho riešenia v otázke znižovania emisií z leteckých aktivít ako aj potreba usilovať sa o optimálne vzájomné pôsobenie medzi systémom Spoločenstva a ekvivalentnými systémami tretích krajín. I keď sa Rada v tejto súvislosti rozhodla nezapracovať zodpovedajúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh EP (návrh 49) doslovne, jeho podstata je v spoločnej pozícii zapracovaná vo veľmi podobnom duchu.

Napokon sa do súčasnej doložky o preskúmaní smernice o ETS (článok 30) doplnilo viacero bodov, ktoré slúžia ako „kontrolný zoznam“ na preskúmanie fungovania smernice v oblasti leteckých aktivít a na riešenie problémov, ktoré sa môžu nevyhnutne vyskytnúť pri začlenení týchto aktivít do všeobecného ETS.

IV. ZÁVER

Rada verí, že spoločná pozícia predstavuje vyvážený balík opatrení, ktoré prispejú k zníženiu emisií z leteckej dopravy spôsobom, ktorý je v súlade s politikami a cieľmi EÚ, ako sú vyjadrené aj v UNFCCC, pričom sa zabezpečí, že sa systém bude uplatňovať na všetkých prevádzkovateľov lietadiel bez rozdielu štátnej príslušnosti a že preto začlenenie letectva do ETS Spoločenstva nepovedie k narušeniu hospodárskej súťaže.

Rada s potešením očakáva konštruktívne diskusie s Európskym parlamentom s cieľom skorého prijatia smernice.

(1) Dokument 5154/07 – KOM(2006) 818 v konečnom znení.

(2) Ú. v. EÚ C 206, 27.7.2007, s. 47.

(3) Ú. v. EÚ C 305, 15.12.2007, s. 15.