Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Konzultácie o návrhu usmernení Európskej komisie pre posúdenie dosahu“

Európska komisia sa 29. mája 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému:

„Konzultácie o návrhu usmernení Európskej komisie pre posúdenie dosahu“.

Grémium poverilo 8. júla 2008 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán RETUREAU rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 448. plenárnom zasadnutí 21. – 23. októbra 2008 (schôdza z 22. októbra 2008) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 83 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1. Európska komisia vo svojej Politickej stratégii na rok 2008 (1) zdôrazňuje, že „zjednodušovanie a zdokonaľovanie regulačného prostredia pre podniky a občanov EÚ je hlavnou prioritou... V roku 2007 sa zdokonalí systém posudzovania dosahov, začne sa akčný program odstraňovania zbytočného administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z právnych predpisov na úrovni EÚ a členských štátov a implementácia aktualizovaného programu zjednodušovania“ a sledovanie uplatňovania práva Spoločenstva (2). „Realizácia týchto činností bude hlavným cieľom na rok 2008.“

1.2. Uvedená stratégia sa odráža v pracovnom programe Komisie, pričom každá činnosť alebo návrh programu sú rozpracované v pracovnom pláne, ktorý odpovedá na rad presných otázok. Odpovede na tieto otázky sú spravidla podrobné a opierajú sa o prvé výsledky posúdenia dosahov alebo predbežného posúdenia dosahov. Zároveň obsahujú predpokladaný dosah jednotlivých opatrení alebo návrhu na rozpočet.

1.3. V súvislosti so systémom posudzovania dosahov Komisia v nadväznosti na vonkajšie hodnotenie systému zameraného na posudzovanie dosahov z roku 2007, ktorý bol definovaný v roku 2002 a upravený v roku 2005, vypracovala návrh vnútorných usmernení, ktorými sa toto stanovisko (3) zaoberá. Komisia pritom tiež zohľadnila skúsenosti a poznatky z činnosti Rady pre posudzovanie dosahov. Komisia má v úmysle zlepšiť všeobecnú metodiku, aby bola pre rozpočet Spoločenstva riadne definovaná, predvídateľná, transparentná a vypočítateľná (v závislosti od zložitosti problému trvá vypracovanie posúdenia dosahov 5 až 13 mesiacov a vyžaduje si zdroje a prostriedky, ktoré chce Komisia poskytnúť svojim oddeleniam na realizáciu cieľov v rámci programu „lepšia právna úprava“ pokiaľ ide o posúdenia dosahov).

1.4. Revidované usmernenia majú poskytnúť všeobecné smernice pre uskutočňovanie posúdení dosahov, od predbežného posúdenia dosahov až po konečné možnosti, ktoré všeobecné riaditeľstvo zodpovedné za uskutočňovanie posúdení dosahov navrhne Komisii. Kolégium môže tak kompetentne vykonávať svoje právo legislatívnej iniciatívy, môže dokonca predložiť alternatívny legislatívny návrh alebo v štádiu predbežného posúdenia dosahov sa môže rozhodnúť, že nebude konať alebo že predloží oznámenie, ktoré nemá normatívny charakter.

1.5. Každé posúdenie dosahov je jedinečné, individualizované a sú preň charakteristické ciele obsiahnuté v ročnom pracovnom programe Komisie. Usmernenia teda dostatočne pružne vymedzujú priebeh, postupy a pracovné metódy, aby bolo možné prispôsobiť sa rôznym situáciám a problémom v závislosti od právomocí Spoločenstva a jeho požiadaviek v súlade so zmluvami a s dodržiavaním zásad proporcionality a subsidiarity.

1.6. Posúdenia dosahov možno uskutočniť v jednom z nasledujúcich oficiálnych jazykov Spoločenstva: angličtina, francúzština alebo nemčina. V praxi sa takmer všetky posúdenia dosahov realizujú v angličtine, a to z praktických dôvodov súvisiacich s internou komunikáciou medzi generálnymi riaditeľstvami a v rámci nich, ako i z praktických dôvodov súvisiacich s externou komunikáciou, najmä v súvislosti s konzultáciami so zainteresovanými stranami. Ku každému návrhu legislatívneho a ročného pracovného programu sa systematicky pripájajú prílohy v angličtine s označením [SEC(rok), číslo], ktoré obsahujú úplné posúdenie dosahov a zhrnutie. Legislatívny návrh sa takto opiera o posúdenie dosahov a vysvetlenie odôvodňujúce možnosti, pre ktoré sa Komisia rozhodla.

2.1. Súčasťou každého legislatívneho návrhu je predbežný postup hodnotenia zahŕňajúci niekoľko častí alebo štádií, účelom ktorých je zistiť opodstatnenosť návrhu a z rôznych hľadísk zvážiť jeho vnútorný a vonkajší dosah.

2.2. Tvorba právnych predpisov, ktorá je aplikovanou vednou disciplínou usilujúcou sa určiť metódy, pomocou ktorých možno najlepšie vypracovať, sformulovať, uverejniť a uplatňovať normy (4), nekladie na národného zákonodarcu rovnaké obmedzenia, ako na zákonodarcu Spoločenstva. Tento sa totiž nachádza ďalej od občanov a niekedy sa môže zdať, že je vzdialený od ich každodenných problémov. Musí jasne vysvetľovať všetky svoje iniciatívy, podporovať rôzne spôsoby informovania a verejnej účasti, aby posilnil participatívny charakter európskeho občianstva, ktoré je nerozlučne spojené s národným občianstvom. V tomto špecifickom politickom kontexte sú posúdenia dosahov neoddeliteľnou a zároveň dôležitou súčasťou normatívnej a inej činnosti Európskej komisie.

2.3. Z rôznych teoretických a praktických otázok týkajúcich sa legislatívnej činnosti v Európskej únii, ktorou nie je možné podrobne sa zaoberať v rámci tohto stanoviska zameraného na legislatívnu prax v Európskej únii, treba aspoň poukázať na to, že zákonodarca pracuje v rámci pevne stanovených „obmedzení“: zakladajúce zmluvy, všeobecné právne zásady ekonomicky vyspelých demokratických spoločností, ktoré sú členmi EÚ (alebo sa v budúcnosti môžu stať jej členmi), vrátane ich ústavných zásad a výkladu primárneho práva a sekundárneho práva vyplývajúcich z judikatúry (5).

2.4. Všetky národy EÚ sa dnes usilujú o demokraciu, mierové riešenie konfliktov, väčšiu spoluprácu a solidaritu, podporu individuálnych a kolektívnych práv, kvalitné a realistické právne predpisy, ktoré sú jasne v súlade so zmluvami a všeobecne platnými právnymi zásadami jednotlivých členských štátov. Politické rozhodnutia a právne predpisy sú súčasťou tohto celkového rámca, ktorý treba označiť za „ústavný“, pretože vymedzuje demokratický charakter politických inštitúcií a právomocí politických, legislatívnych a správnych alebo súdnych orgánov. Tento „ústavný rámec“ rozlišuje politiky Spoločenstva vyplývajúce z výlučných právomocí a politiky, ktoré sú vykonávané spoločne s členskými štátmi. Taktiež stanovuje postupy, ktorými sa má riadiť vláda pri tvorbe legislatívy a pravidiel. Účelom tohto rámca je teda umožniť riadne monitorovanie legislatívy, kontrolu jej účinnosti a riadne využívanie finančných alebo iných dostupných prostriedkov. Okrem toho má umožniť pravidelné prehodnotenie legislatívy a prípadne v nej vykonať zmeny a doplnenia, alebo má potvrdiť, že stanovené ciele sa dosiahli.

2.5. Tento jednoduchý výpočet jasne dokumentuje zložitosť právomocí, zodpovedností a úloh, ktoré pripadajú jednotlivým subjektom EÚ.

2.6. Posúdenie dosahov malo pôvodne slúžiť ako nástroj na zlepšenie kvality a koherencie legislatívneho procesu tvorby politík, ktorý by mal prispieť k účinnému a výkonnému regulačnému prostrediu a koherentnej realizácii trvalo udržateľného rozvoja. Posúdenie dosahov posilňuje politické právomocí, avšak nenahrádza ich. Tento nástroj má umožniť zistiť pravdepodobné kladné a záporné účinky legislatívneho návrhu a dosiahnuť konsenzus pri uskutočňovaní rôznych cieľov. V praxi sa posúdenie dosahov využívalo najskôr pri najdôležitejších návrhoch a potom pri všetkých návrhoch ročnej strategickej politiky a návrhoch pracovného programu Európskej komisie. V prílohe k oznámeniu z júna 2002 sa uvádzajú hlavné body metódy posúdenia dosahov. Technické aspekty implementácie boli uverejnené samostatne na jeseň 2002 (6). Revízia usmernení sa uskutočnila v roku 2005, potom od konca roku 2007 až do súčasného návrhu z mája 2008.

2.7. Európsky hospodársky a sociálny výbor hneď od začiatku podporil úsilie o lepšiu právnu úpravu a návrhy Komisie v tomto smere. Vo všeobecnosti naďalej podporuje návrhy na zlepšenie uskutočňovania a prezentácie posúdenia dosahov, ktorého význam sa pri príprave legislatívnych návrhov neustále zvyšuje. Zároveň podporuje aj iné postupy ako sú kodifikácia, zjednodušenie textu (v rámci možností) a najmä kvalita a jasnosť použitých právnych konceptov. Výbor tiež poznamenáva, že pre lepšiu harmonizáciu a dodržiavanie právnych noriem je rozhodujúca kvalita prekladu textov a sledovanie uplatňovania práva Spoločenstva.

Výbor poznamenáva, že kategória „sociálne dosahy“ zahŕňa veľmi široký rad otázok, ktoré by bolo vhodnejšie rozdeliť do dvoch samostatných kategórií: a) sociálne dosahy v užšom zmysle a b) dosahy spoločenského charakteru (boj proti terorizmu, bezpečnosť, spravodlivosť atď.). Sociálne otázky v užšom zmysle súvisia s ekonomickými otázkami a týkajú sa sociálnych aktérov, kolektívneho vyjednávania, ako i pracovných a zamestnaneckých podmienok. Spoločenské otázky sa naopak týkajú iných oblastí (spravodlivosť, polícia atď.), vo väčšej miere súvisia s politickými aktérmi a vzťahujú sa na celú spoločnosť.

2.9. Posúdenie ekonomických dosahov umožňuje vo väčšej miere zohľadniť analýzu vzťahu nákladov a prínosu a hospodárskej súťaže. Vzhľadom na potrebu trvalo udržateľného rozvoja chce však výbor zdôrazniť, že údaje o kvalitatívnom dosahu a zohľadnenie ekonomického výpočtu sa musia posudzovať z dlhodobého hľadiska. V súvislosti s hospodárskou súťažou pripomína, že je nástrojom, a nie cieľom. Pozornosť sa musí tiež venovať požiadavkám priemyselnej politiky a vytváraniu ekonomických a finančných aktérov medzinárodného rozmeru v snahe udržať sa v kontexte celosvetovej konkurencie. Svetový rozmer ekonomiky a hospodárska spolupráca s tretími krajinami predstavuje celkový rámec pre ekonomické a finančné posúdenie dosahov.

2.10. Posúdenie environmentálnych dosahov musí tiež využívať rad ukazovateľov vychádzajúcich z pravidelných pozorovaní a údajov zozbieraných v porovnateľných technických podmienkach a porovnateľnom kontexte (kvalita ovzdušia v mestskom prostredí, otepľovanie atmosféry atď.). V tejto kategórii dosahov ide predovšetkým o kombinovanie kvalitatívnych analýz s nákladmi a prínosom. Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné, aby sa v porovnaní s inými kvalitatívnymi výsledkami viac zohľadnila analýza nákladov a prínosu. Treba umožniť, aby sa mohli prezentovať oba typy výsledkov a stanoviť prioritné kritériá, napríklad pokiaľ ide o dosah niektorých druhov znečistenia na zdravie. Hoci je takmer nemožné vyčísliť v peniazoch, koľko rokov ľudského života sa získa navrhovanými opatreniami, tento údaj umožňuje porovnania v čase, i keď v skutočnosti je faktorov ovplyvňujúcich zdravie mnoho. Okrem toho budú porovnania v čase vždy zahŕňať výraznú možnosť omylov najmä vzhľadom na to, že na zdravie vplývajú aj iné faktory ako je kvalita vzduchu (životný štýl, strava, účinky preventívnych opatrení atď.).

2.11. Mimoriadne dôležitú úlohu plnia konzultácie so zainteresovanými stranami a ich európskymi zastupiteľskými organizáciami, najmä s Výborom regiónov a EHSV, ktoré zastupujú organizovanú občiansku spoločnosť a vyjadrujú politické názory miestnej úrovne. Vzhľadom na krátky časový rámec a skutočnosť, že posúdenie dosahov sa vypracúva iba v jednom jazyku (okolnosti, ktoré veľkému počtu organizácií, najmä národným, spôsobujú problémy), majú európske poradné orgány mimoriadnu zodpovednosť za kvalitu posúdení dosahov a za konzultácie v súlade s medziinštitucionálnymi dohodami o spolupráci. Je dôležité, aby tieto prvé konzultácie nebránili ďalším, vo väčšej miere politickým konzultáciám o návrhoch, ktoré sa skutočne predložia zákonodarcovi v neskoršom štádiu.

2.12. Výbor víta, že k posúdeniu dosahov sa pristupuje komplexne, tak z horizontálneho hľadiska, ktoré zahŕňa viacero generálnych riaditeľstiev, ako i z časového hľadiska, ktoré zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé dosahy. Hodnotenie posúdenia dosahov ex post, ktoré sa vykonalo v roku 2007, by malo pravdepodobne viesť k tomu, že Rada pre posudzovanie dosahov začlení do postupu uskutočňovania posúdenia dosahov overenia ex post v snahe umožniť hĺbkovú diskusiu o ukazovateľoch a ich relevantnosti, ako i diskusiu o platnosti hodnotení, či už ide o hodnotenia typu náklady a prínos alebo hodnotenia založené na kvalitatívnych úvahách. Výbor sa domnieva, že v usmerneniach pre posúdenie dosahov (7) by sa mala viac rozpracovať najmä otázka ukazovateľov, a to na základe dostupných štatistických údajov zozbieraných Eurostatom alebo špecifických prieskumov uskutočnených Komisiou. To isté platí aj pre ukazovatele, ktoré vypracovali iné organizácie, predovšetkým agentúry Organizácie spojených národov napríklad v rámci Programu rozvoja OSN, a pre ukazovatele vychádzajúce z výskumu rozvíjaného ministerstvami alebo univerzitami v jednotlivých krajinách.

2.13. V druhej časti návrhu usmernení sú dobre rozpracované všeobecné a prierezové otázky – časové hľadisko, snaha o zníženie administratívneho zaťaženia, nutnosť nepodceňovať dosahy, ktoré sa okamžite neprejavia v analýze nákladov a prínosu a vzájomné pôsobenie jednotlivých faktorov vplývajúcich na dosahy. Treba zohľadniť vplyv iných prijatých legislatívnych návrhov alebo návrhov, ktorých vplyv sa v súčasnosti iba posudzuje, a to najmä pokiaľ ide o legislatívne balíky a všeobecné ciele Spoločenstva (Lisabonská stratégia, dodržiavanie základných práv, európska energetická stratégia a cieľ trvalo udržateľného rozvoja). Pozornosť treba venovať aj vonkajším dosahom.

2.14. Špecifickým spôsobom treba posúdiť dosahy, ktoré na malé a stredné podniky (MSP) môžu mať napríklad z dôvodu ich veľkosti vyššie náklady a administratívne zaťaženie, pretože tieto podniky sú vzhľadom na svoju malú štruktúru oveľa zraniteľnejšie ako veľké podniky. Výbor víta, že Komisia špecifickým spôsobom zohľadňuje dosahy na MSP a súhlasí s jej odporúčaním, aby sa navrhli opatrenia na zmiernenie týchto dosahov, ak sa v posúdení dosahov ukáže, že by boli neprimerané alebo prehnané.

2.15. Možné alternatívy, ktoré sa navrhujú v posúdení dosahov, nesmú mať neprirodzený alebo vnútený charakter, ale musia predstavovať skutočne vierohodné a funkčné alternatívy, z ktorých sa na základe politickej voľby vyberie tá najvhodnejšia.

3.1. Pre všetky posúdenia dosahov Komisia detailne vypracúva postupy a stanovuje lehoty. Tieto postupy a lehoty sú však dostatočne flexibilné, aby sa mohli použiť na mnoho konkrétnych situácií.

3.2. Každé posúdenie dosahov je jedinečné, hoci určitému počtu pravidiel a obmedzení sa nedá vyhnúť. Platí to tak v prípade predbežných posúdení dosahov, ako i v prípade rozpracovaných posúdení dosahov. Ako príklad možno uviesť konzultácie medzi jednotlivými oddeleniami, termín na vypracovanie štúdie externým konzultantom, plánovanie rozpočtu alebo pracovný program Komisie.

3.3. Spoločné výskumné stredisko je orgánom, ktorý sa v najväčšej miere zapája do vypracovávania posúdení dosahov. Vedeckí pracovníci z tohto strediska často spolupracujú s univerzitami alebo odborníkmi, pričom sa opierajú o údaje Eurostatu. V prípade potreby však títo vedeckí pracovníci sami zoskupujú dostupné údaje, aby zistili konkrétny problém, alebo používajú matematické a rozpočtové metódy, ako i spoločné ukazovatele. Môžu tiež uskutočniť prieskumy na doplnenie štandardných konzultačných postupov, ktoré sú v tejto súvislosti stanovené.

3.4. Významnou charakteristikou posúdení dosahov, ktorá zodpovedá metodologickým požiadavkám uvedeným v prílohe (ide vlastne o novú príručku alebo sprievodcu pre vypracovanie posúdení dosahov), je finančné vyjadrenie dosahov rôznych možných alternatív, ktoré sa stáva kritériom pri prijímaní rozhodnutí.

3.5. Hoci napríklad environmentálne faktory (8) možno vyjadriť pomocou nákladov alebo úspor, niektoré faktory by sa i napriek nákladom mali z hľadiska vyššieho princípu kvantitatívnej povahy zohľadniť – dosah na životné prostredie, rešpektovanie základných práv, etické otázky a krátkodobý a dlhodobý dosah na zdravie.

3.6. Často by mali prevažovať kvalitatívne kritéria, pretože zodpovedajú cieľom a politikám EÚ. Tieto zahŕňajú v konečnom dôsledku finančné náklady (odškodnenie obetí azbestu atď.), ale prevencia je z hľadiska etiky nevyhnutnosťou. Totiž hoci bol azbest účinným a málo nákladným riešením najmä pri izolácii budov, strojov alebo potrubí, v súčasnosti náklady na jeho odstránenie celkom presahujú krátkodobé finančné výhody. Celková bilancia je teda záporná a po desiatkach rokov to nie je nutne znečisťovateľ, ktorý by platil. Zásada opatrnosti by sa v posúdeniach dosahov mala dôrazne potvrdiť, avšak nemala by slúžiť ako zámienka k nečinnosti.

3.7. S odstupom času sa zdá, že najväčšie problémy sa týkajú konzultácií so zainteresovanými stranami. Niektoré názory, ako napríklad názory pochádzajúce od drobného podnikateľa alebo živnostníka, možno považovať za individuálne, avšak ich užitočné skúsenosti by sa nemali ignorovať na úkor dobre etablovaných a aktívnych loby, ktoré sú schopné poskytnúť niekedy neobjektívne expertízy alebo údaje (9).

3.8. V prípade veľmi zložitých návrhov môže byť číselné vyjadrenie dosahov zvlášť ťažké (príkladom je nariadenie REACH). Hľadisko ochrany pracovníkov a užívateľov chemických látok prevážilo, hoci sa priemyselnému odvetviu podarilo získať dosť silnú politickú oporu na obmedzenie rozsahu pôsobnosti legislatívy.

3.9. Tieto situácie však nie sú nijako neobvyklé. Zainteresované skupiny bránia svoje záujmy, ale je na zákonodarcovi, aby uprednostnil všeobecný záujem pred krátkodobými individuálnymi záujmami. Niektoré krátkodobé „obmedzenia“ môžu predstavovať zo strednodobého hľadiska relatívne výhody, najmä stanovením európskych noriem, ktoré sa v prípade technického pokroku stávajú univerzálnymi (limity emisií z motorov vozidiel, snahy o podporu menej znečisťujúcich a trvalejších alternatívnych zdrojov energie).

3.10. Zelené knihy a biele knihy v štádiu prípravy legislatívneho návrhu sú v rámci verejnej diskusie skutočne užitočné pre získanie názoru zainteresovaných strán a všeobecnejšie organizovanej občianskej spoločnosti v rámci EHSV alebo zastúpenej špecializovanými mimovládnymi európskymi organizáciami. Vnútorná diskusia poskytuje samotnému zákonodarcovi čas na hľadanie dynamických kompromisov.

3.11. EHSV však musí konštatovať, že unáhlené konanie alebo ideologické dôvody môžu nepriaznivo ovplyvniť návrhy, ktoré sú napokon zamietnuté alebo výrazne upravené. V porovnaní s tým by menej rázny prístup bol mohol priniesť výsledok prijateľný pre všetky strany (ako to bolo v prípade návrhu smernice o prístavných službách, ktorý urýchlene vypracovala vtedajšia odchádzajúca Komisia, ktorá si nenašla čas uskutočniť konzultácie a usilovať sa o kompromis).

3.12. Súčasná kríza by mala viesť k čo najväčšej opatrnosti, pokiaľ ide o niektoré stereotypy a iné autoritatívne zásady. Overovanie v praxi je zásadným kritériom pri vytváraní kolektívnej skúsenosti s ohľadom na posúdenia dosahov, ktorých základom je opatrnosť a tvorivosť. Tento prístup je v protiklade s takpovediac vedeckými teóriami, ako je napríklad teória, podľa ktorej je na jednej strane neregulovaný trh účinnejší ako vhodná regulácia, ktorá má zabezpečiť transparentnosť, zabrániť nežiaducim javom alebo podvodom a na druhej strane akákoľvek pomoc štátu je sama o sebe negatívna. Realistický a rovnovážny prístup by mal prevážiť nad príliš zjednodušenými prístupmi k ekonomike a financiám.

4.1. Výbor sa domnieva, že posúdenia dosahov prispievajú ku skutočnému zlepšeniu legislatívy a potvrdzuje svoju pripravenosť zúčastňovať sa na tomto procese v rámci svojich právomocí a svojich materiálnych a ľudských zdrojov. Ide totiž o zásadnú politickú úlohu, ktorá má umožniť čo možno najlepšiu transpozíciu práva Spoločenstva do vnútroštátneho práva. Treba sa uistiť, že občania čo najlepšie pochopia legislatívny alebo normatívny proces, či už v oblasti záväzných právnych predpisov (hard law) alebo v oblasti nezáväzných predpisov (soft law). Okrem toho sa do procesov Spoločenstva musia klasickou cestou dotazníkov zapojiť aj mimovládne organizácie.

4.2. Výbor je presvedčený, že generálne riaditeľstvá musia venovať konzultáciám veľkú pozornosť vzhľadom na to, že v minulosti sa výhrady voči niektorým legislatívnym návrhom dostatočne nezohľadnili. Výsledkom bola niekedy podstatná zmena a doplnenie týchto návrhov, ba dokonca ich zamietnutie Radou a Európskym parlamentom, ktorí sú k reakciám alebo prejavom nesúhlasu občianskej spoločnosti pozorní. Participatívna demokracia môže pomôcť predísť týmto situáciám, ktoré sú v konečnom dôsledku veľmi nákladné tak z politického, ako i rozpočtového hľadiska.

4.3. Úlohu zákonodarcu Spoločenstva bude možné pozdvihnúť iba modernou a účinnou metódou tvorby noriem.

4.4. Výbor víta úsilie a prostriedky, ktoré sa už niekoľko rokov vynakladajú na zabezpečenie lepšej právnej úpravy, čo je zásadnou otázkou pre EÚ založenú na práve a vyzýva Komisiu, aby v týchto snahách pokračovala.

V Bruseli 22. októbra 2008

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(3) KOM, máj 2008, pracovný dokument bez čísla (http://ec.europa.eu/governance/impact/consultation/ia_consultation_fr.htm).

(4) Chevallier, J. (1995), L'évaluation législative: un enjeu politique (Legislatívne hodnotenie: politická výzva), uverejnené v Delcamp A. a al., Contrôle parlementaire et évaluation (Parlamentná kontrola a hodnotenie), Paríž, 1995, s. 15.

(5) Treba tiež zohľadniť rôzne tragické skúsenosti z minulosti, kedy sa pojem práva všeobecne a pojem práv človeka zvlášť pošliapaval, niekedy až nepredstaviteľne barbarským spôsobom.

(8) Bod 9.3.4 prílohy Environmental Impact Assessment Models (Modely posúdenia environmentálneho dosahu).

(9) Príkladom sú konzultácie o patentovateľnosti počítačmi realizovaných vynálezov (konzultačný dokument z 19. októbra 2000 vypracovaný generálnym riaditeľstvom pre vnútorný trh).