25.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 162/35

1.1

Vo výročnej správe za rok 2006 o politike hospodárskej súťaže boli predložené zmeny, ktoré nastali vo vnútornej organizácii odvetvia a v pracovných metódach Komisie a poukázalo sa na to, ako hospodárska súťaž zabezpečuje súdržnosť európskeho hospodárskeho riadenia v rámci plnenia cieľov Lisabonskej stratégie.

2.1.1

Z pohľadu Komisie predstavujú pokuty základný princíp ako zabrániť podnikom, aby porušovali pravidlá hospodárskej súťaže.

Bol zavedený nový prah v oblasti oslobodení od pokút a zníženia ich sumy v prípade kartelov medzi podnikmi. Podľa nových usmernení bude suma pokuty zodpovedať percentuálnemu podielu ročného predaja príslušného výrobku (až do 30 %), vynásobenému počtom rokov, počas ktorých sa podnik zúčastňoval na karteli (a bude môcť predstavovať až 100 % v prípade recidívy).

2.1.2

Na zlepšenie efektívnosti kontrolnej metódy bola prijatá Zelená kniha o žalobách o náhradu škody pre porušenie protitrustových pravidiel EÚ obsiahnutých v článkoch 81 a 82 Zmluvy o ES. O tejto zelenej knihe sa zoširoka diskutovalo v Európe a rôzne európske krajiny predložili viac ako 150 pozorovaní prostredníctvom verejných orgánov, úradov poverených hospodárskou súťažou, priemyslom, spotrebiteľských organizácií, advokátov a univerzít.

Po rozsiahlej diskusii sa k tejto téme vyjadril aj EHSV, a to v stanovisku k zelenej knihe (3).

2.1.3

Pokiaľ ide o činnosť Komisie v oblasti kartelov, Komisia vydala sedem konečných rozhodnutí, v ktorých uložila 41 podnikom pokuty v celkovej výške 1 846 miliónov eur (oproti 33 odsúdeným podnikom a celkovou výškou pokút 683 miliónov eur v roku 2005).

2.2.1

Komisia sa podujala, že prostredníctvom verejnej konzultácie zlepší poskytnuté usmernenia o otázkach právomoci  (5), ktoré sa môžu klásť v rámci kontroly fúzií, v súlade s nariadením o fúziách (6).

Súčasné oznámenia v tejto oblasti nahradí nové oznámenie, ktoré sa malo pôvodne prijať v roku 2007.

2.2.2

Po uplatnení týchto pravidiel sa počet fúzií oznámených Komisii zvýšil v roku 2006 na 356. Celkovo Komisia prijala 352 konečných rozhodnutí, z ktorých 207 bolo prijatých na základe zjednodušeného postupu.

2.3.1

Komisia zjednodušila schvaľovanie regionálnej pomoci prijatím nariadenia o skupinovej výnimke  (7), ako aj schvaľovanie štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie (VVI) prijatím nového rámca Spoločenstva (8); schvaľovanie štátnej pomoci na rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, ktorá uľahčuje prístup MSP k financovaniu (9); schvaľovanie pomoci na ochranu životného prostredia.

Komisia napokon prijala nové nariadenie o pomoci de minimis  (10), podľa ktorého akákoľvek pomoc nepresahujúca strop 200 000 eur udelená v období troch finančných rokov nebude považovaná za štátnu pomoc (11).

2.3.2

V rámci uplatňovania pravidiel Komisia preskúmala 921 prípadov štátnej pomoci v roku 2006, čo predstavuje zvýšenie o 36 % v porovnaní s rokom 2005. Prijala 710 konečných rozhodnutí a vo väčšine prípadov – až 91 % – schválila pomoc bez oficiálneho vyšetrovania, keďže ich považovala za kompatibilné so systémom voľnej hospodárskej súťaže.

2.3.3

Aj keď sa Komisia nazdáva, že pomoc odbornému vzdelávaniu môže slúžiť spoločným európskym záujmom, zaujala prísny postoj k pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov nachádzajúcich sa v ťažkostiach, pričom ich považuje za oprávnené, iba ak sú splnené prísne podmienky (12).

3.1.1

V záverečnej správe o energetike, ktorú prijala Komisia 10. januára 2007 (13) sa ukazuje, že v Európe sa veľkoobchodné ceny plynu a elektriny neustále zvyšujú a spotrebitelia majú pomerne obmedzený výber kvôli prekážkam, ktoré sa objavujú pri dovoze týchto produktov.

3.1.2

Komisia uskutočnila niekoľko antitrustových prieskumov o nahromadení kapacít siete a skladovacej kapacity, o rezervácii dlhodobých kapacít, o podiele na trhu a o dlhodobých zmluvách medzi veľkoobchodníkmi/maloobchodníkmi a koncovými zákazníkmi.

3.1.3

Fúzie v oblasti energetiky viedli k veľkému počtu aktivít a rozhodnutí Komisie. Najvýznamnejšie prípady v tomto smere boli DONG/Elsam/Energi E2  (14) a Gaz de France/Suez  (15).

3.1.4

Kontrola štátnej pomoci poukázala na to, že uzavreté zmluvy medzi prevádzkovateľmi verejných sietí a výrobcami v Maďarsku a v Poľsku zabraňovali v prístupe na časť veľkoobchodného trhu, ako aj na situáciu v Taliansku, kde zvýhodnené sadzby pre niektoré priemyselné spoločnosti narušovali hospodársku súťaž. Treba takisto zdôrazniť rozhodnutie o štátnej pomoci v odvetví obnoviteľných zdrojov, ktoré zabezpečuje, že verejné financie pokrývajú len výnimočné prípady bez toho, aby sa uprednostňovali podniky alebo aktivity, ktoré nie sú v súlade s pravidlami.

3.2.1

Komisia uskutočnila v roku 2005 podrobný prieskum retailového bankového odvetvia  (16), najmä v súvislosti s cezhraničnou hospodárskou súťažou. Záverečná správa, uverejnená 31. januára 2007, zdôraznila nasledujúce problémy: prekážky pri dovoze, roztrieštenie trhu, vysoký stupeň koncentrácie medzi vystavovateľmi a držiteľmi platobných kariet.

3.2.2

Komisia uverejnila 24. januára 2007 predbežnú správu o dôkladnom sektorovom prieskume v oblasti poistenia podnikateľských subjektov.

3.2.3

Komisia ďalej schválila veľký počet koncentrácií v oblasti finančných služieb, ako v prípade Talanx Aktiengesellschaft  (17).

3.2.4

Kontrola štátnej pomoci umožnila zabezpečiť podmienky rešpektujúce hospodársku súťaž vo finančných službách, obzvlášť pre nové subjekty a zahraničné banky, hlavne zrušením luxemburského režimu skrytých subvencií v prospech holdingových spoločností.

3.3.1

Vzhľadom na to, že väčšina dodávateľov elektronických komunikačných služieb vykonáva svoju činnosť v regulačnom rámci EÚ vzťahujúcom sa na zodpovedajúce siete a služby, Komisia prijala odporúčanie týkajúce sa 18 osobitných trhov výrobkov a služieb na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni, ktoré musia podľa Komisie podliehať regulácii ex ante (t. j. vopred) zo strany vnútroštátnych orgánov (18). Trhy širokopásmového pripojenia sú príkladom súčasného uplatňovania sektorovej regulácie ex ante a ex post práva upravujúceho pravidlá hospodárskej súťaže.

3.4.1

V odvetví informačných technológií Komisia naďalej dbá na to, aby hospodárska súťaž nebola narušená na trhu, ktorý sa v súčasnosti vyznačuje digitálnou konvergenciou a rastúcou interoperabilitou.

V tomto smere je významný prípad Microsoftu , pri ktorom Komisia uplatnila sankciu, pretože nedodal načas požadované informácie. Súd prvého stupňa rozhodnutím zo 17. septembra 2007 (19) zamietol odvolanie Microsoftu proti rozhodnutiu Komisie (20).

3.4.2

V rámci kontroly fúzií Komisia schválila fúziu medzi Nokiou a zložkou „sieťových zariadení“Siemens AG, ako aj fúziu medzi Alcatelom a Lucent Technologies, keďže sa domnievala, že tým nebude postihnutá konkurencieschopnosť v oblasti dodávky zariadení optických sietí a riešení širokopásmového prístupu.

3.5.1

Cieľom politiky hospodárskej súťaže v odvetví médií je zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi komerčnými spoločnosťami, ako medzi nimi a spoločnosťami financovanými z verejných zdrojov.

3.5.2

V oblasti digitálneho vysielania Komisia začala v Taliansku konanie o porušení pravidiel s cieľom určiť, či sa prechodom na digitálne vysielanie uložili obmedzenia rozhlasovým spoločnostiam a udelili konkurenčné výhody existujúcim analógovým vysielacím spoločnostiam, čo je zjavné porušenie smernice o hospodárskej súťaži.

3.5.3

Komisia okrem toho opakovane zasiahla pri obnove efektívneho uplatňovania hospodárskej súťaže v oblasti tzv. obsahu najvyššej kvality, a tiež pokiaľ ide o štátnu pomoc udelenú filmom a iným audiovizuálnym dielam, ako aj spravovanie práv.

3.6.1

Hlavné problémy sa týkajú ochrany vnútroštátnych trhov v oblasti cestnej dopravy, málo rozvinutej interoperability v prípade železničnej dopravy a chýbajúcej transparentnosti v prístupe k prístavným službám.

3.6.2

Pokiaľ ide o cestnú dopravu, Komisia naďalej povoľuje štátnu pomoc na podporu rozširovania ekologických technológií, ako aj štátnu pomoc určenú na dodržiavanie záväzkov služieb vo verejnom záujme.

3.6.3

Pokiaľ ide o železničnú dopravu je potrebné zdôrazniť rozhodnutie Komisie týkajúce sa štátnej pomoci pre železničné infraštruktúry, o ktorej sa Komisia domnieva, že predstavuje právomoc verejnej správy a nie sú stotožniteľné so štátnou pomocou (21).

3.6.4

V odvetví námornej dopravy sa Komisia zaviazala uverejniť usmernenia o uplatnení práva hospodárskej súťaže na uľahčenie prechodu k režimu plne rešpektujúcemu hospodársku súťaž. Pokiaľ ide o štátnu pomoc, zdôraznila, že akákoľvek doložka o štátnej príslušnosti, ktorá oslobodzuje majiteľov námorných lodí od platby sociálnych príspevkov pre ich námorníkov, sa ruší.

3.6.5

Nakoniec v oblasti leteckej dopravy sa od 1. januára 2007 nariadením (ES) č. 1459/2006 ruší výnimka zo zákazu uvedenom v článku 81 odsek 1 Zmluvy o ES pre konferencie o tarifách v osobnej doprave v súvislosti s trasami v rámci EÚ, ako aj výnimka vzhľadom na prevádzkové intervaly a plánovanie letových poriadkov.

3.7.1

Zreteľný vývoj trhu s poštovými službami priviedol Komisiu na jednej strane k redukcii služieb, ktorým bolo udelené právo na monopol ako poskytovateľom univerzálnych služieb a na druhej strane k ochrane hospodárskej súťaže v liberalizovaných oblastiach s cieľom zabrániť skutočnej monopolizácii.

3.7.2

Je potrebné upozorniť na rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sa kompenzácia poskytnutá verejnoprospešných službám uzná za zlučiteľnú s pravidlami v oblasti štátnej pomoci, iba ak výška tejto kompenzácie nepresiahne náklady na spĺňanie záväzkov služby vo verejnom záujme a ak boli dodržané ostatné určené podmienky.

Komisia takisto preskúmala, či prevádzkovatelia poštových služieb majú aj ďalšie výhody, ako je to v prípade Francúzska (22). Komisia v tomto smere odporučila, aby Francúzsko ukončilo pred koncom roka 2008 neobmedzenú štátnu záruku udelenú francúzskej pošte ako verejnej organizácii.

4.1

Rok 2006 bol významný, keďže sa zlepšil systém vytvorený nariadením (ES) č. 1/2003 a prehĺbila spolupráca tak medzi členmi REC (európska sieť hospodárskej súťaže), t.j. medzi vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a Komisiou, ako aj medzi vnútroštátnymi súdmi a Komisiou

4.2

Spolupráca medzi členmi REC je založená na dvoch hlavných povinnostiach vnútroštátnych orgánov poverených hospodárskou súťažou, t.j. informovať Komisiu pri otvorení nových prípadov a v každom prípade pred konečným rozhodnutím. Komisii bolo predložených 150 prieskumov vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a k 125 z nich poskytla Komisia stanoviská alebo rady.

4.3

Význam spolupráce v REC sa prejavil hlavne na stretnutí medzi generálnym riaditeľom GR pre hospodársku súťaž a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v priebehu ktorého bol prijatý modelový program REC v oblasti zhovievavosti. Komisia a vnútroštátne orgány sa okrem toho stretli, aby prebrali všeobecné otázky týkajúce sa politiky boja proti kartelom, sektorových prieskumov a konkrétnych odvetví.

4.4.1

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 môžu vnútroštátni sudcovia požiadať Komisiu o stanovisko alebo o informácie, ktoré má k dispozícii. Tento článok ďalej zaväzuje členské štáty, aby predložili Komisiu kópiu všetkých rozsudkov vnútroštátnych súdov.

4.4.2

Celoživotné vzdelávanie vnútroštátnych sudcov je veľmi dôležité pre rozvoj vedomostí o práve Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia každý rok spolufinancuje vzdelávacie projekty vo všetkých členských štátoch.

5.1

Pri príprave vstupu Rumunska a Bulharska do EÚ Komisia prispela k uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže v týchto krajinách, podobne, ako to robí v súčasnosti v prípade Chorvátska a Turecka.

5.2

Vzájomný dialóg medzi Komisiou a početnými vnútroštátnymi orgánmi poverenými hospodárskou súťažou sa zintenzívnil, rovnako ako aj kontakty so Spojenými štátmi, Kanadou a Japonskom. GR pre hospodársku súťaž takisto pomohlo Číne a Rusku pri vytváraní ich práva na hospodársku súťaž.

5.3

Nakoniec v rámci mnohostrannej spolupráce zohráva GR pre hospodársku súťaž rozhodujúcu úlohu v medzinárodnej sieti hospodárskej súťaže a podieľa sa na práci výboru OBSE pre hospodársku súťaž.

6.1

Európsky parlament uverejňuje každý rok správu z vlastnej iniciatívy o výročnej správe Komisie o politike hospodárskej súťaže. Člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž pravidelne komunikuje s Radou a príslušnými parlamentnými výbormi.

6.2

Bolo by treba nakoniec zdôrazniť, že Komisia informuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov o hlavných iniciatívach v tejto oblasti a zúčastňuje sa hlavne na vypracovávaní výročného stanoviska EHSV o výročnej správe Komisie o politike hospodárskej súťaže.

7.1.1

Politika hospodárskej súťaže zohráva stále dôležitejšiu úlohu v európskej hospodárskej politike. V minulosti Komisia (23) a aj EHSV (24) podporili potrebu vytvoriť nové nástroje hospodárskej politiky s cieľom nasmerovať politiku hospodárskej súťaže a priemyselnú politiku k cieľu väčšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zabezpečeniu pracovných miest – hlavne cez kontrolné systémy štátnej pomoci a formy relokácie – ochrane životného prostredia a podpore veľkých ambicióznych programov v oblasti výskumu a rozvoja.

Momentálne je politika hospodárskej súťaže predmetom úzkej spolupráce s ďalšími politikami, ako je politika vnútorného trhu a politika ochrany spotrebiteľa, s cieľom vytvoriť trhy, ktoré fungujú lepšie v prospech spotrebiteľov a európskej konkurencieschopnosti.

7.1.2

Na základe aktualizácie uskutočnenej pre sedem najdôležitejších členských štátov Komisia predpokladala v roku 2007 hospodársky rast 2,8 % v EÚ a 2,5 % v eurozóne (25). Napriek skutočnosti, že Medzinárodný menový fond upravil smerom nadol tieto údaje o odhadovanom raste eurozóny (z 2,1 na 1,6 %), sa EHSV nazdáva, že európsky rast by sa mal udržať, opierajúc sa o pevné základy a priaznivé celosvetové súvislosti.

7.1.3

EHSV sa nazdáva, že je pre EÚ dôležité, aby dosiahla vyvážený hospodársky rast a cenovú stabilitu, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.

7.1.4

Na trhu, kde budú mať politické opatrenia hospodárskej súťaže stále dôležitejšie dôsledky, predstavujú hospodárske, sociálne a environmentálne ukazovatele základné faktory na meranie konkurencieschopnosti nielen pre konečných spotrebiteľov, ale aj pre podniky.

7.1.5

EHSV sa nazdáva, že konkurencieschopnosť podnikov a služieb v Európe sa musí ochraňovať prostredníctvom systému jasných predpisov založených na správnom uplatnení politických opatrení hospodárskej súťaže, v úzkej spolupráci s obchodnými politickými opatreniami.

EÚ je v súčasnosti najotvorenejším trhom pre zahraničné produkty; zrušenie najzákladnejšej európskej ochrany proti dumpingu a dotáciám sa bude bez rozdielu týkať všetkých tých, ktorí v EÚ vyrábajú a rešpektujú pritom pravidlá hospodárskej súťaže a legálneho obchodu, právne predpisy Spoločenstva a nevyužívajú štátnu pomoc.

V tomto smere EHSV vyzýva Komisiu, aby na jednej strane obozretnejšie ohlasovala WTO prípady porušenia medzinárodnej hospodárskej súťaže a aby sa na druhej strane zaviazala vložiť do bilaterálnych obchodných dohôd doložku, ktorá ukladá obchodným partnerom rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže vrátane efektívnej kontroly štátnej pomoci.

7.2.1

Výbor pozitívne hodnotí stratégiu Komisie v oblasti modernizácie akčného plánu pre štátnu pomoc založeného na cielenej štátnej pomoci, hospodárskej analýze, efektívnych postupoch a spoločnej zodpovednosti Komisie a členských štátov, a považuje za správne rozhodnutie Komisie, ktoré pozitívne hodnotí a odlišne posudzuje štátnu pomoc v oblasti prenosu technológií, novátorských aktivít a viacodborových činnosti pre veľké investičné projekty.

7.2.2

Komisia by mala pri preskúmaní prípadov štátnej pomoci oprávniť osobitné daňové postupy, ktoré schvaľujú členské štáty na podporu podnikov na princípe vzájomnosti, ako družstvá a podniky s významným sociálnym vplyvom.

7.3.1

EHSV zdôrazňuje aktivity Komisie v oblasti kontroly vzájomných akcionárskych podielov viacerých podnikov a správy finančných produktov. V niektorých osobitných prípadoch bolo možné pozorovať, že úverové inštitúcie vlastnili rozhodujúci podiel (akcionárska dohoda) v priemyselných podnikoch, čo malo za následok, že úvery pridelené bankami boli využité na financovanie nákupu kapitálového podielu tých istých bánk.

7.4.1

EHSV zdôrazňuje, že energetika sa neobmedzuje na koncept trhu, ale zahŕňa aj rozvoj, zamestnanosť a životné prostredie. EÚ musí v súčasnosti čeliť novým svetovým konkurentom (26) a nové trhové štruktúry musia veľmi často brať do úvahy pomer síl.

7.4.2

EHSV sa nazdáva, že pri riešení otázky oddelenia výroby a distribúcie (unbundling) v plynárenskom odvetví treba vziať do úvahy osobitosti tohto odvetvia (27).

7.5.1

V oblastí médií EHSV odporúča rozlišovať medzi predpismi osobitne určenými na ochranu pluralizmu informácií a všeobecnými predpismi týkajúcimi sa kontroly kartelov, pričom zdôrazňuje skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže je nevyhnutná podmienka, ale je nedostatočná na zabezpečenie pluralizmu.

7.5.2

Ak sa táto osobitnosť nebude brať do úvahy, môže to obmedziť účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj oslabiť zásadu pluralizmu.

7.6.1

EHSV sa nazdáva, že by sa malo zvážiť funkčné oddelenie telekomunikačných sietí a vytvorenie vlastnej európskej agentúry pre toto odvetvie, primerane k ostatným odvetviam, keďže investície do kľúčového odvetvia pre európsku konkurencieschopnosť sú – hlavne vzhľadom na rýchlosť technologického rozvoja – zásadné pre rozvoj konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

7.7.1

Na zabezpečenie efektívneho uplatňovania pravidiel je potrebné zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a stálu aktualizáciu vedomostí vnútroštátnych sudcov a všetkých poskytovateľov právnych služieb v oblasti práva hospodárskej súťaže.

V tejto súvislosti EHSV vyzýva Komisiu, aby v dohľadnom čase prijala usmernenia pre uplatnenie článku 82 Zmluvy o ES, hlavne pokiaľ ide prípady zneužívania dominantného postavenia na základe vylúčenia.

7.7.2

Hoci EHSV podporuje spolufinancovanie projektov Komisie, nazdáva sa, že okrem 15 schválených vzdelávacích projektov v roku 2006 pre 25 členských štátov sa môže a musí prejaviť významnejšie úsilie, aby bolo možné prekonať výzvy politiky hospodárskej súťaže a problémy, ktoré sa vynárajú vo vzťahu medzi Komisiou, podnikmi, združeniami a spotrebiteľmi.

7.7.3

Vzťah medzi EHSV a Európskou komisiou sa nedávno obzvlášť posilnil vďaka dodatku k protokolu o spolupráci z novembra 2005, ktorý bol podpísaný v rámci plenárneho zhromaždenia EHSV 30. a 31. mája 2007 (28). Táto dohoda stavia EHSV do centra komunikačného procesu, vzhľadom na prednostnú pozíciu, ktorú zaujíma pri podpore dialógu s občanmi.

7.7.4

EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby rozvinuli politiku medziinštitucionálnej spolupráce, ktorá zosúladí vnútroštátne a európske právne predpisy.

EHSV podporuje proces prijatia novej zmluvy (tzv. Lisabonskej zmluvy), ktorá zjednodušuje referenčný regulačný rámec, ktorý spĺňa požiadavky Únie s 27 členskými štátmi a ktorá umožňuje Únii dohodnúť sa na nových politikách a prijať potrebné rozhodnutia na riešenie nových výziev, s ktorými je konfrontovaná.

7.7.5

EHSV na záver zdôrazňuje, že politické opatrenia hospodárskej súťaže by sa nemali považovať za samostatné ciele, ale mali by byť naďalej výsostnou „činnosťou“ Európskej komisie (29).

S cieľom prispieť k transparentnosti prác usporiadal EHSV v svojich priestoroch konferenciu s názvom „MVK 2007: organizovaná občianska spoločnosť vyjadruje svoj názor na budúcnosť Európy“, ktorá sa uskutočnila 27. a 28. septembra 2007 a zaznamenala veľkú účasť.