30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 147/1


Podnet Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky na účely prijatia rámcového rozhodnutia Rady 2007/…/SVV z … o uznávaní podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľade nad nimi

(2007/C 147/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 1 písm. a) a c) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Európska únia si stanovila za cieľ rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Toto predpokladá, že existuje chápanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zo strany členských štátov, ktoré je v zásadných otázkach jednotné a ktoré sa zakladá na zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu.

(2)

Cieľom policajnej a justičnej spolupráce v Európskej únii je zabezpečovať vysoký stupeň bezpečnosti pre všetkých občanov. Jedným zo základných kameňov je zásada vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov zakotvená v záveroch Európskej rady, ktorá sa konala v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a opätovne potvrdená v Haagskom programe zo 4. a 5. novembra 2004 o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (2). V programe opatrení z 29. novembra 2000 prijatom s cieľom vykonávať zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach sa Rada vyslovila za spoluprácu v oblasti podmienečných trestov a podmienečného prepustenia.

(3)

Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 21. marca 1983 o odovzdávaní odsúdených osôb. Dohovor umožňuje odovzdávanie odsúdených osôb štátu, ktorého sú občanmi, ak dotknuté štáty a odsúdená osoba s odovzdaním súhlasia. Dodatkový protokol k tomuto dohovoru z 18. decembra 1997, ktorým sa ustanovuje odovzdanie odsúdených osôb aj bez súhlasu dotknutej osoby, ešte neratifikovali všetky členské štáty. Rámcovým rozhodnutím Rady 2007/…/SVV z … o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce odňatie slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (3) sa rozširuje zásada vzájomného uznávania aj na výkon trestov odňatia slobody.

(4)

Vzťahy medzi členskými štátmi, ktorých charakteristikou je vzájomné uznávanie vnútroštátnych právnych systémov, umožňujú aj uznávanie rozhodnutia prijatého iným členským štátom v rámci trestného konania alebo jeho výkonu. Dohovor Rady Európy z 30. novembra 1964 o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi ratifikovalo len 12 členských štátov, z ktorých niektoré mali početné výhrady. Rámcové rozhodnutie Rady 2007/…/SVV sa zámerne obmedzuje len na odovzdávanie odsúdených osôb, ktoré už sú vo väzení. Žiaduca je však širšia spolupráca medzi členskými štátmi, najmä ak sa voči osobe viedlo trestné konanie v jednom členskom štáte, v ktorom sa uložil podmienečný trest alebo alternatívna sankcia, ale dotknutá osoba má zákonný a obvyklý pobyt v inom členskom štáte.

(5)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej kapitolou VI. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia nemožno vykladať spôsobom, ktorý zakazuje odmietnutie uznania rozsudku a/alebo dohľadu nad podmienečným opatrením alebo alternatívnou sankciou, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré naznačujú, že podmienečné opatrenie alebo alternatívna sankcia sa uložili s cieľom potrestať osobu pre jej pohlavie, rasu, vierovyznanie, etnický pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, politické presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu, alebo že postavenie tejto osoby by mohlo byť znevýhodnené z ktorýchkoľvek takýchto dôvodov.

(6)

Toto rámcové rozhodnutie by nemalo brániť žiadnemu členskému štátu, aby uplatnil svoje ústavné pravidlá týkajúce sa práva na riadny proces, slobody združovania, slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách.

(7)

Ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia by sa mali uplatňovať v súlade s právom občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov podľa článku 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(8)

Cieľom vzájomného uznávania podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľadu nad nimi vo vykonávajúcom štáte je podporiť vyhliadky reintegrácie odsúdenej osoby do spoločnosti tým, že sa mu umožní zachovať si rodinné, jazykové, kultúrne a iné väzby, ale tiež zlepšiť dohľad nad dodržiavaním podmienečných opatrení a alternatívnych sankcií s cieľom zabrániť recidíve, a teda brať náležitý ohľad na ochranu obetí.

(9)

S cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií týkajúcich sa všetkých okolností súvisiacich s odložením trestov sa členské štáty vyzývajú, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zahrnuli ustanovenia, ktoré by im umožnili prevziať zodpovednosť za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, ktoré majú dokumentovať vo svojich vnútroštátnych registroch.

(10)

Keďže všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tohto rámcového rozhodnutia by sa mali chrániť v súlade so zásadami ustanovenými v uvedenom dohovore.

(11)

Keďže cieľ tohto rámcového rozhodnutia, konkrétne ustanovenie pravidiel, podľa ktorých jeden členský štát má dohliadať na podmienečné opatrenia alebo alternatívne sankcie uvedené v rozsudku vydanom v inom štáte, nemôžu členské štáty samotné dosiahnuť v dostatočnej miere vzhľadom na cezhraničnú povahu príslušných situácií, a z dôvodu rozsahu činnosti ich preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity vymedzenou v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a uplatňovanou podľa článku 2 druhého odseku Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality tak, ako je uvedená v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Ciele a rozsah pôsobnosti

1.   Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je vzhľadom na uľahčenie sociálnej reintegrácie odsúdených osôb a zlepšenie ochrany obetí ustanoviť pravidlá, podľa ktorých jeden členský štát dohliada na podmienečné opatrenia uložené na základe rozsudku vydaného v inom členskom štáte alebo na alternatívne sankcie uvedené v takomto rozsudku a prijíma všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s výkonom uvedeného rozsudku, pokiaľ to patrí do jeho právomoci.

2.   Toto rámcové rozhodnutie sa uplatňuje len na uznávanie rozsudkov a prenos zodpovednosti za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami a všetkými ďalšími súdnymi rozhodnutiami ustanovenými v tomto rámcovom rozhodnutí. Toto rámcové rozhodnutie sa nevzťahuje na výkon rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce odňatie slobody, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2007/…/SVV. Uznávanie a výkon peňažných sankcií a príkazov na konfiškáciu sa riadi právnymi nástrojmi uplatniteľnými medzi členskými štátmi, najmä rámcovým rozhodnutím Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (4) a rámcovým rozhodnutím Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (5).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)

„rozsudok“ je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie alebo príkaz súdu štátu pôvodu, ktorým sa fyzickej osobe ukladá:

i)

podmienečný trest;

ii)

alternatívna sankcia alebo

iii)

podmienečné odsúdenie;

b)

„podmienečný trest“ je trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce odňatie slobody, ktorého výkon je úplne alebo sčasti podmienečne odložený

i)

pri ukladaní trestu alebo

ii)

po výkone časti trestu alebo opatrenia zahŕňajúceho odňatie slobody (podmienečné prepustenie/prerušenie trestu);

c)

„alternatívna sankcia“ je povinnosť alebo pokyn uložený ako samostatná sankcia, ktorá nie je trestom odňatia slobody, opatrením zahŕňajúcim odňatie slobody ani peňažnou sankciou;

d)

„podmienečné odsúdenie“ je rozhodnutie súdu, v ktorom sa uloženie trestu podmienečne odložilo uložením jedného alebo viacerých podmienečných opatrení;

e)

„podmienečné opatrenia“ sú povinnosti a pokyny uložené fyzickej osobe v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu pôvodu v súvislosti s podmienečným trestom alebo podmienečným odsúdením;

f)

„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bol vydaný rozsudok, ako je vymedzený v písmene a);

g)

„vykonávajúci štát“ je členský štát, v ktorom sa dohliada na podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie a v ktorom sa prijímajú všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s výkonom rozsudku, pokiaľ prevzal právomoc tak konať.

Článok 3

Základné práva

Toto rámcové rozhodnutie neovplyvňuje ani nemení povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 4

Určenie príslušných orgánov

1.   Každý členský štát oznámi Generálnemu sekretariátu Rady justičný orgán alebo justičné orgány, ktoré sú podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov príslušné konať podľa tohto rámcového rozhodnutia v situácii, keď tento členský štát je štátom pôvodu alebo vykonávajúcim štátom.

2.   Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 5

Druhy podmienečných opatrení a alternatívnych sankcií

1.   Rozsudok, ktorý obsahuje jedno alebo viac z nasledujúcich podmienečných opatrení alebo alternatívnych sankcií, sa môže zaslať inému členskému štátu, v ktorom má odsúdená osoba zákonný a obvyklý pobyt, na účely uznania uvedených opatrení a sankcií a dohľadu nad nimi:

a)

povinnosť odsúdenej osoby informovať príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte o akejkoľvek zmene pobytu;

b)

povinnosť neopúšťať bez povolenia určité miesta v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte alebo do nich nevstupovať a iné príkazy týkajúce sa životného štýlu, pobytu, vzdelávania a odbornej prípravy, povolania alebo činností vo voľnom čase;

c)

povinnosť v určenom čase podávať správy príslušnému alebo inému orgánu vo vykonávajúcom štáte;

d)

povinnosť vyhýbať sa kontaktom s osobami a predmetmi, ktoré by mohli byť podnetom na spáchanie ďalších trestných činov;

e)

povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom;

f)

povinnosť vykonávať verejnoprospešné práce;

g)

povinnosť spolupracovať s probačným úradníkom;

h)

povinnosť podstúpiť liečenie alebo liečbu závislosti.

2.   Každý členský štát oznámi v čase transpozície tohto rámcového rozhodnutia Generálnemu sekretariátu Rady, na ktoré podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je pripravený dohliadať. Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom a Komisii.

3.   Okrem opatrení a sankcií, ktoré sú uvedené v odseku 1, osvedčenie uvedené v článku 6 obsahuje len opatrenia alebo sankcie, ktoré dotknutý vykonávajúci štát oznámil v súlade s odsekom 2.

Článok 6

Postup pri postupovaní rozsudku a osvedčenia

1.   Rozsudok alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením, ktorého štandardný formulár je uvedený v prílohe I, zašle príslušný justičný orgán štátu pôvodu priamo príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu za podmienok umožňujúcich vykonávajúcemu štátu overiť ich pravosť. Originál rozsudku alebo jeho overená kópia a originál osvedčenia sa zašlú vykonávajúcemu štátu, ak o to požiada. Všetka úradná komunikácia prebieha priamo medzi uvedenými príslušnými justičnými orgánmi.

2.   Osvedčenie musí byť podpísané a správnosť jeho obsahu musí byť overená príslušným justičným orgánom štátu pôvodu.

3.   Príslušný justičný orgán štátu pôvodu postupuje rozsudok spolu s osvedčením vždy len jednému vykonávajúcemu štátu.

4.   Ak príslušný justičný orgán štátu pôvodu nepozná príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu, príslušný orgán štátu pôvodu vykoná všetky potrebné zistenia, a to aj prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete zriadenej jednotnou akciou Rady 98/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej súdnej siete (6), s cieľom získať od vykonávajúceho štátu potrebné informácie.

5.   Ak justičný orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručí rozsudok spolu s osvedčením, nemá právomoc ho uznať, postúpi z úradnej moci rozsudok spolu s osvedčením príslušnému justičnému orgánu. Uvedený príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne informuje príslušný justičný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu, že rozsudok a osvedčenie sa mu postúpili.

Článok 7

Rozhodnutie vykonávajúceho štátu

1.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu uzná rozsudok zaslaný v súlade s postupom podľa článku 6 a bezodkladne prijme všetky potrebné opatrenia na dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, pokiaľ nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov odmietnutia uznania rozsudku a prevzatia dohľadu nad ním uvedených v článku 9.

2.   Ak je druh alebo trvanie podmienečných opatrení alebo alternatívnych sankcií nezlučiteľné so zákonnými ustanoveniami vykonávajúceho štátu, príslušný justičný orgán v uvedenom štáte ich môže prispôsobiť v súlade s podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, ktoré sú ustanovené v práve vykonávajúceho štátu pre skutky rovnakého druhu. Prispôsobené podmienečné opatrenia alebo alternatívne sankcie musia v čo najväčšej miere zodpovedať tým, ktoré sa uložili v štáte pôvodu.

3.   Prispôsobené podmienečné opatrenie alebo alternatívna sankcia nesmú byť prísnejšie než pôvodne uložené podmienečné opatrenie alebo alternatívna sankcia.

Článok 8

Obojstranná trestnosť

1.   Ak možno za niektorý z nasledujúcich trestných činov uložiť podľa právneho poriadku štátu pôvodu trest odňatia slobody alebo opatrenie zahŕňajúce odňatie slobody, ktorých horná hranica je najmenej tri roky, sú podľa podmienok tohto rámcového rozhodnutia a bez overenia obojstrannej trestnosti skutku dôvodom na uznanie rozsudku a dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami:

účasť v zločineckej organizácii,

terorizmus,

obchodovanie s ľuďmi,

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

korupcia,

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (7),

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

počítačová kriminalita,

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

vražda, ťažké ublíženie na zdraví,

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

rasizmus a xenofóbia,

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

podvodné konanie,

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s nimi,

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

znásilnenie,

podpaľačstvo,

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

sabotáž.

2.   Rada môže po konzultácii s Európskym parlamentom za podmienok stanovených v článku 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii kedykoľvek jednomyseľne rozhodnúť o doplnení ďalších kategórií trestných činov do zoznamu v odseku 1. Rada na základe správy, ktorá sa jej predloží podľa článku 21 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia, preskúma, či sa má zoznam rozšíriť alebo zmeniť a doplniť.

3.   V prípade trestných činov neuvedených v odseku 1 môže vykonávajúci štát uznať rozsudok a prevziať dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami s podmienkou, že rozsudok sa týka skutkov, ktoré sú podľa práva vykonávajúceho štátu tiež trestnými činmi, bez ohľadu na skutkovú podstatu alebo spôsob opisu.

Článok 9

Dôvody na odmietnutie uznania rozsudku a prevzatia dohľadu

1.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznať rozsudok a prevziať zodpovednosť za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, ak:

a)

osvedčenie uvedené v článku 6 je neúplné alebo zjavne nezodpovedá rozsudku a nebolo doplnené alebo opravené v primeranej lehote stanovenej príslušným justičným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)

nie sú splnené kritériá stanovené v článku 5;

c)

by uznanie rozsudku a prevzatie zodpovednosti za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami porušilo zásadu ne bis in idem;

d)

v prípadoch uvedených v článku 8 ods. 3 sa rozsudok týka skutku, ktorý by podľa práva vykonávajúceho štátu nebol trestným činom; v daňových, colných a menových veciach sa však vykonanie rozsudku nemôže odmietnuť z toho dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neupravuje dane rovnakého druhu alebo neobsahuje daňové, colné alebo menové ustanovenia rovnakého druhu ako právo štátu pôvodu;

e)

trestné stíhanie alebo výkon trestu je premlčaný podľa práva vykonávajúceho štátu a týka sa skutku, ktorý spadá do právomoci vykonávajúceho štátu podľa jeho vnútroštátneho práva;

f)

podľa práva vykonávajúceho štátu existuje imunita, ktorá neumožňuje dohľad nad podmienečnými opatreniami alebo alternatívnymi sankciami;

g)

odsúdená osoba podľa práva vykonávajúceho štátu nemôže byť vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za skutok, na ktorom sa zakladá rozsudok;

h)

bol rozsudok vynesený v neprítomnosti, pokiaľ sa v osvedčení neuvádza, že osoba nebola predvolaná osobne alebo informovaná prostredníctvom zástupcu, ktorý je oprávnený podľa vnútroštátneho práva štátu pôvodu, o mieste a čase konania, ktoré vyústilo do vynesenia rozsudku v neprítomnosti, alebo že táto osoba uviedla príslušnému orgánu, že rozsudok nenapadne;

i)

rozsudok ukladá liečenie, na ktoré bez ohľadu na ustanovenie článku 7 ods. 2 vykonávajúci štát nemôže dohliadať vzhľadom na svoj právny alebo zdravotnícky systém alebo

j)

v prípade uvedenom v článku 13 ods. 1 nebolo možné dosiahnuť dohodu o prispôsobení podmienečných opatrení alebo alternatívnych sankcií.

2.   Pred tým, ako v prípadoch uvedených odseku 1 príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu rozhodne o odmietnutí uznať rozsudok a prevziať zodpovednosť za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, vhodným spôsobom komunikuje s príslušným justičným orgánom štátu pôvodu a v prípade potreby ho požiada o poskytnutie všetkých dodatočných informácií.

Článok 10

Lehoty

1.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu do 10 dní od doručenia rozsudku a osvedčenia rozhodne, či uzná rozsudok a prevezme zodpovednosť za dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami. Svoje rozhodnutie bezodkladne oznámi príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu. Odmietnutie uznať rozsudok a odmietnutie prevziať zodpovednosť za dohľad sa musia zdôvodniť.

2.   Ak v konkrétnom prípade príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu nemôže dodržať lehotu ustanovenú v odseku 1, bezodkladne oznámi akýmkoľvek spôsobom, ktorý si zvolí, príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu dôvody meškania a uvedie, za ako dlho očakáva vydanie konečného rozhodnutia.

Článok 11

Právo, ktorým sa riadi dohľad

Dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami sa riadi právom vykonávajúceho štátu.

Článok 12

Právomoc prijať všetky následné rozhodnutia a rozhodné právo

1.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu má právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa podmienečných trestov, alternatívnych sankcií alebo podmienečných odsúdení, ako sú zmena podmienečných opatrení, zrušenie odkladu trestu, uloženie trestu v prípade podmienečného odsúdenia alebo odpustenie zvyšku trestu. Právo vykonávajúceho štátu sa vzťahuje na uvedené rozhodnutia a tiež na všetky dôsledky vyplývajúce z rozsudku.

2.   Príslušný justičný orgán štátu pôvodu si môže vyhradiť právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa podmienečných odsúdení. V tomto prípade sa právo štátu pôvodu vzťahuje na všetky dôsledky vyplývajúce z rozsudku.

3.   Každý členský štát môže v čase transpozície tohto rámcového rozhodnutia uviesť, že ako vykonávajúci štát môže v jednotlivých prípadoch odmietnuť prevziať zodpovednosť, ako je uvedené v odseku 1. V týchto prípadoch sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 10 prijme rozhodnutie a zašle oznámenie. Toto nemá vplyv na povinnosť ustanovenú v článku 7 ods. 1.

Článok 13

Konzultácie medzi príslušnými justičnými orgánmi

1.   Ak má príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu v úmysle vykonať prispôsobenia, ako je ustanovené v článku 7 ods. 2 a 3, najprv sa poradí s príslušným justičným orgánom štátu pôvodu o upravených podmienečných opatreniach alebo alternatívnych sankciách.

2.   Pri postupovaní rozsudku a osvedčenia, ako je ustanovené v článku 6, môže príslušný justičný orgán štátu pôvodu upustiť od konzultácií uvedených v odseku 1. V takomto prípade sa v súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu následne oznámia akékoľvek prispôsobenia vykonané príslušným justičným orgánom vykonávajúceho štátu.

Článok 14

Povinnosti zainteresovaných orgánov, ak má vykonávajúci štát právomoc pre všetky ďalšie rozhodnutia

1.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne oznámi príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu všetky rozhodnutia s okamžitým alebo odkladným účinkom, ktoré sa týkajú:

a)

zmeny podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie;

b)

zrušenia odkladu trestu;

c)

uloženia trestu v prípade podmienečného odsúdenia;

d)

skončenia podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie.

2.   Príslušný justičný orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu, všetky okolnosti alebo zistenia, ktoré by podľa jeho názoru mohli viesť k zrušeniu odkladu trestu alebo zmene podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie.

Článok 15

Povinnosti zainteresovaných orgánov, ak má štát pôvodu právomoc pre všetky ďalšie rozhodnutia

1.   Ak má príslušný justičný orgán štátu pôvodu právomoc pre všetky ďalšie rozhodnutia v súlade s článkom 12 ods. 2 a 3, príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu mu bezodkladne oznámi:

a)

akékoľvek porušenie podmienečného opatrenia alebo alternatívnej sankcie a

b)

akékoľvek zistenie, ktoré

i)

môže viesť k zmene podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie;

ii)

je relevantné pre uloženie trestu v prípade podmienečného odsúdenia alebo

iii)

by mohlo mať za následok zrušenie odkladu trestu.

2.   Oznámenie sa zasiela prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe II.

3.   Pred prijatím rozhodnutia o uložení trestu v prípade podmienečného odsúdenia alebo o zrušení odkladu trestu musí byť odsúdená osoba vypočutá na súde. Ak je to vhodné, táto požiadavka sa môže splniť podľa postupu, ktorý je ustanovený v článku 10 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (8).

4.   Príslušný justičný orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu všetky rozhodnutia s okamžitým alebo odkladným účinkom, ktoré sa týkajú:

a)

zmeny podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie;

b)

zrušenia odkladu trestu;

c)

uloženia trestu v prípade podmienečného odsúdenia;

d)

skončenia podmienečných opatrení alebo alternatívnej sankcie.

5.   V prípade uloženia trestu alebo zrušenia odkladu trestu príslušný justičný orgán štátu pôvodu zároveň oznámi príslušnému justičnému orgánu vykonávajúceho štátu, či má v úmysle zaslať vykonávajúcemu štátu:

a)

rozsudok a osvedčenie ustanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2007/…/SVV na účely prevzatia zodpovednosti za výkon opatrenia zahŕňajúceho odňatie slobody alebo

b)

európsky zatýkací rozkaz na účely odovzdania odsúdenej osoby v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (9).

6.   Ak povinnosť vykonať podmienečné opatrenia alebo alternatívne sankcie uplynula, príslušný orgán vykonávajúceho štátu ukončí nariadené opatrenia čo najskôr potom, ako mu to náležite oznámil príslušný orgán štátu pôvodu.

Článok 16

Amnestia a milosť

Amnestiu alebo milosť môže udeliť štát pôvodu, ako aj vykonávajúci štát.

Článok 17

Skončenie právomoci vykonávajúceho štátu

Ak odsúdená osoba opustí vykonávajúci štát a zriadi si miesto svojho zákonného a obvyklého pobytu v inom členskom štáte, príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu postúpi právomoc, pokiaľ ide o dohľad nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami a o všetky ďalšie rozhodnutia týkajúce sa výkonu rozsudku, príslušnému justičnému orgánu štátu pôvodu.

Článok 18

Jazyky

Osvedčenia sa prekladajú do úradného jazyka alebo niektorého z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Ktorýkoľvek členský štát môže buď v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia, alebo neskôr vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady uviesť, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých iných úradných jazykov inštitúcií Európskej únie.

Článok 19

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia, znáša vykonávajúci štát okrem nákladov, ktoré vzniknú výlučne na území štátu pôvodu.

Článok 20

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

1.   Toto rámcové rozhodnutie vo vzťahoch medzi členskými štátmi nahrádza od … zodpovedajúce ustanovenia dohovoru Rady Európy o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi.

2.   Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody, alebo dojednania platné v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tohto rámcového rozhodnutia a pomáhajú ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov dohľadu nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami.

3.   Členské štáty môžu po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia uzatvárať dvojstranné a viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tohto rámcového rozhodnutia a pomáhajú ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov dohľadu nad podmienečnými opatreniami a alternatívnymi sankciami.

4.   Členské štáty do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia oznámia Rade a Komisii existujúce dohody a dojednania uvedené v odseku 1, v uplatňovaní ktorých si želajú pokračovať. Členské štáty tiež oznámia Rade a Komisii všetky nové dohody alebo dojednania tak, ako sú uvedené v odseku 2, do troch mesiacov od ich podpísania.

Článok 21

Vykonávanie

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím do ….

2.   Členské štáty zašlú Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými transponujú do svojho vnútroštátneho práva povinnosti, ktoré sú im uložené týmto rámcovým rozhodnutím. Na základe správy, ktorú vypracuje Komisia so zreteľom na takto poskytnuté informácie, zhodnotí Rada najneskôr do …, do akej miery dosiahli členské štáty súlad s týmto rámcovým rozhodnutím.

3.   Hodnotenie ustanovení tohto rámcového rozhodnutia, najmä ich uplatňovanie v praxi, sa vykoná pred ….

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli …

Za Radu

predseda


(1)  Stanovisko z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L xx, xx.xx.xxxx, s. xx.

(4)  Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16.

(5)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 59.

(6)  Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4.

(7)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

(8)  Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(9)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.


PRÍLOHA I

OSVEDČENIE

podľa článku 6 rámcového rozhodnutia Rady 2007/…/SVV z … o uznávaní podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľade nad nimi

Image

Image

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA II

FORMULÁR

podľa článku 15 rámcového rozhodnutia Rady 2007/…/SVV z … o uznávaní podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľade nad nimi

Image

Image