[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 22.11.2007

KOM(2007) 723 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európsky strategický plán energetických technológií (PLÁN SET) „Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti“

{SEK(2007) 1508}{SEK(2007) 1509}{SEK(2007) 1510}{SEK(2007) 1511}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

EURÓPSKY STRATEGICKÝ PLÁN ENERGETICKÝCH TECHNOLÓGIÍ (PLÁN SET)

(Text s významom pre EHP)

„Čelíme veľkým výzvam, ktoré presahujú štátne hranice. Naša odpoveď na tieto výzvy je: Európska únia.“

– Deklarácia pri príležitosti päťdesiateho výročia podpísania rímskych zmlúv, Berlín 2007

1. EURÓPSKY STRATEGICKÝ PLÁN ENERGETICKÝCH TECHNOLÓGIÍ (PLÁN SET)

V skladačke energetickej politiky tvorí technológia životne dôležitý diel.

Európa musí konať teraz a spoločne, ak chce dodávať udržateľnú, bezpečnú a konkurencieschopnú energiu. Vzájomne prepojené výzvy v oblasti zmeny klímy, zabezpečenia energetických dodávok a konkurencieschopnosti majú mnoho podôb a vyžadujú si, aby odozva na ne bola koordinovaná. Spoločne zostavujeme rozsiahlu skladačku politík a opatrení: záväzné ciele stanovené na rok 2020 na obmedzenie skleníkových plynov o 20 % a zabezpečenie 20 % podielu obnoviteľných energetických zdrojov v energetickom mixe pre EÚ; plán na zníženie celkovej primárnej spotreby energie EÚ o 20 % do roku 2020; stanovenie ceny uhlíka prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami a zdaňovania energií; konkurencieschopný vnútorný trh s energiou; medzinárodná energetická politika. A teraz potrebujeme politiku zameranú na urýchlenie vývoja a rozširovania hospodárnejších technológií s nízkym obsahom uhlíka.

Využívanie technológií je životne dôležité na dosiahnutie cieľov Energetickej politiky pre Európu prijatej Európskou radou 9. marca 2007[1]. Na dosiahnutie týchto cieľov potrebujeme znížiť náklady na čistú energiu a dostať priemysel EÚ na popredné miesto rýchlo rastúceho sektora v oblasti technológie s nízkym obsahom uhlíka. V dlhodobejšom výhľade treba prostredníctvom prelomových opatrení vo výskume vyvinúť nové generácie technológií, ak máme do roku 2050 dosiahnuť ambicióznejší cieľ - zníženie emisií skleníkových plynov o 60-80 %.

Teraz zaostávame

Súčasné trendy a ich premietnutie do budúcnosti však ukazujú, že nesmerujeme k splneniu našich cieľov energetickej politiky. Od ropných cenových šokov v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa Európa tešila z lacných a výdatných dodávok energie. Jednoduchá dostupnosť zdrojov, žiadne obmedzenie uhlíka a obchodný diktát trhových síl spôsobili nielen to, že sme závislí na fosílnych palivách, ale aj utlmili snahy o inovácie a investície do nových energetických technológií. Táto situácia bola opísaná ako doteraz najväčšie a najrozsiahlejšie zlyhanie trhu.

Od svojho maxima v 80. rokoch 20. storočia sa rozpočet na energetický výskum z verejných aj súkromných zdrojov v EÚ podstatne zmenšil v dôsledku energetických cenových šokov. Výsledkom bola pretrvávajúca podinvestovanosť kapacít a infraštruktúr, ktorá vládla v oblasti energetického výskumu . Pokiaľ by vlády štátov EÚ dnes investovali v rovnakej intenzite ako v roku 1980, celkové verejné výdavky EÚ na rozvoj energetických technológii by boli štyrikrát väčšie ako terajšia úroveň investícií, ktorá predstavuje približne 2,5 miliardy EUR za rok.

Vnútorné slabiny inovácie v energetike

Proces energetických inovácii takisto trpí od počiatočnej fázy až po uvedenie na trh zvláštnymi štrukturálnymi slabinami. Inovačný proces charakterizujú dlhé časy, často desaťročia, potrebné na realizáciu na masovom trhu v dôsledku rozsahu potrebných investícií a v dôsledku technologickej a regulačnej zotrvačnosti, ktorá je vlastná existujúcim energetickým systémom. Inovácia musí čeliť hlboko zakoreneným uzavretým infraštrukturálnym investíciám založeným na uhlíku, dominantným subjektom, stanoveným cenovým limitom, meniacim sa regulačným rámcom a problémom prepojenia sietí.

Uvedenie nových energetických technológií na trh je brzdené tovarovou povahou energetiky. Nové technológie sú vo všeobecnosti nákladnejšie ako technológie, ktoré nahrádzajú, bez toho, aby zabezpečovali lepšiu energetickú službu. Prinášajú väčší bezprostredný úžitok spoločnosti ako spotrebiteľom. Niektoré technológie čelia problémom spoločenskej prijateľnosti a často si vyžadujú dodatočné priame integračné náklady na začlenenie do existujúceho energetického systému. Právne a administratívne prekážky dopĺňajú tento rámec nepriazne voči inovácii.

Stručne povedané, prirodzený dopyt na trhu nie je zameraný na takéto technológie a tieto technológie nepredstavujú ani krátkodobé výhody pre podniky. Tejto trhovej medzere medzi ponukou a dopytom sa často hovorí „údolie smrti“ energetických technológií s nízkym obsahom uhlíka. Zásah verejného sektora s cieľom podporiť inováciu v oblasti energetiky je zároveň potrebný a opodstatnený.

Európa by mala ísť svetu príkladom v oblasti energetických technológií

Keby členské štáty konali samostatne, ťažko by sa im vytvárali podmienky potrebné na to, aby priemyslu umožnili súťažiť na svetových trhoch. Hlavní svetoví aktéri, Spojené štáty a Japonsko, ale aj rozvíjajúce sa hospodárstva ako Čína, India a Brazília čelia tým istým výzvam a posilňujú svoje úsilie rozvíjať a uvádzať na trh nové energetické technológie. V priebehu posledných dvoch rokov prijalo Japonsko strategický plán pre energetickú technológiu a Spojené štáty prijali vedecké a technologické programy v oblasti zmeny klímy. Veľkosť ich trhu, investičné a výskumné kapacity zďaleka presahujú tie isté kritéria väčšiny členských štátov. Túto situáciu zhoršuje aj roztrieštenosť, mnohé nejednotné výskumné stratégie a kapacity nedosahujúce kritické prahy, ktoré naďalej zostávajú všeobecnou charakteristikou výskumnej základne EÚ.

EÚ vedie na svetovej úrovni v odozve na zmenu klímy prijatím cieľov a stanovením ceny uhlíka prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami, ako aj vytvorením skutočného vnútorného energetického trhu. Musíme konať s rovnakým odhodlaním a cieľavedomosťou na podporu politiky technológií s nízkym obsahom uhlíka. Za takýchto podmienok sa nám podarí vyvolať novú priemyselnú revolúciu. V dnešnom svete, v ktorom treba obmedzovať uhlík, bude ovládanie technológie stále viac a viac nevyhnutné na zabezpečenie prosperity a konkurencieschopnosti. Ak budeme zaostávať v stále intenzívnejších celosvetových pretekoch o získavanie trhov s technológiami s nízkym obsahom uhlíka, budeme sa možno musieť pri dosahovaní našich cieľov spoľahnúť na dovezené technológie, čím pripravíme podniky EÚ o obrovské obchodné príležitosti.

Čas je zásadným faktorom

Prechod na hospodárstvo s nízkym obsahom uhlíka bude trvať desaťročia a dotkne sa každého odvetvia hospodárstva, ale nemôžeme si dovoliť odkladať ho. Rozhodnutia, ktoré sa v najbližších 10-15 rokoch budú prijímať, budú mať hlboký vplyv na energetickú bezpečnosť, zmenu klímy, rast a zamestnanosť v Európe. Náklady na takúto činnosť sa síce môžu zdať vysoké, ale cena nečinnosti je omnoho vyššia. Na znázornenie rozsahu problému uvádzame odkaz na Sternovu správu[2], v ktorej sa odhaduje, že náklady na takúto činnosť by sa mohli obmedziť približne na 1 % svetového HDP ročne, zatiaľ čo z nečinnosti by mohla vyplývať strata 5-20 % svetového HDP ročne.

2. DOSIAHNUTIE POLITICKEJ VÍZIE

Touto víziou je Európa s prosperujúcim a udržateľným hospodárstvom, s vedúcim svetovým postavením v pestrom portfóliu čistých, účinných a nízkouhlíkových energetických technológií, ako hybná sila prosperity a hlavný prispievateľ k rastu a tvorbe pracovných miest. Európa, ktorá sa chopila príležitostí skrývajúcich sa za zmenou klímy a globalizáciou a ktorá je pripravená prispievať ku globálnej energetickej výzve vrátane rozšírenia prístupu k moderným energetickým službám v rozvojovom svete.

Energetická účinnosť

V prvom rade potrebujeme radikálny pokrok v účinnosti premeny, dodávky a konečného využitia energie. V doprave, stavebníctve a priemysle sa musia dostupné technologické príležitosti zmeniť na obchodné príležitosti. Musíme naplno využívať potenciál informačných a komunikačných technológií a organizačnej inovácie a takisto nástroje verejného poriadku a trhovo založené nástroje[3] s cieľom riadiť dopyt a podporiť nové trhy. Zaviedli sa už viaceré politiky a opatrenia, aby sa podporil tento proces - ide najmä o akčný plán energetickej účinnosti a akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy – a takisto smernice týkajúce sa ekologickej koncepcie a označovania energetickými štítkami pre výrobky využívajúce energiu, a smernice týkajúce sa energetických služieb a energetickej hospodárnosti v budovách. V súčasnosti sa vypracovávajú ďalšie opatrenia týkajúce sa napríklad emisií CO2 z áut, akčného plánu mestskej mobility, novej fázy systému obchodovania s emisnými kvótami a iniciatív na vedúcich trhoch, trvalo udržateľnej výroby a spotreby a trvalo udržateľnej priemyselnej politiky.

Dosahovanie cieľov stanovených na rok 2020

Technológie, ktoré umožnia dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2020, sú dnes dostupné alebo sú vo konečnej fáze vývoja. Vo všeobecnosti zostávajú technológie s nízkym obsahom uhlíka drahé a narážajú na prekážky, ktoré im bránia preniknúť na trh. Počiatočné náklady energeticky účinných technológií sú vysoké a škodí to ich uvedeniu na trh. Je teda potrebný dvojaký prístup: posilňovať výskum s cieľom znížiť náklady a zlepšiť výkon; a súčasne zavádzať proaktívne podporné opatrenia s cieľom vytvoriť obchodné príležitosti, stimulovať rozvoj trhu a odstrániť netechnologické prekážky, ktoré odrádzajú inováciu a rozšírenie účinných technológií s nízkym obsahom uhlíka na trhu.

Kľúčové technologické výzvy EÚ na najbližších 10 rokov na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020: umožniť, aby sa biopalivá druhej generácie stali konkurencieschopnou alternatívou fosílnych palív, pričom treba rešpektovať trvalú udržateľnosť ich výroby; umožniť komerčné využívanie technológií na zachytávanie, dopravu a skladovanie CO2 prostredníctvom demonštračných činností v priemyselnom rozsahu vrátane účinnosti v rozsahu celého systému a vyspelého výskumu; zdvojnásobiť kapacitu výroby energie najväčších veterných turbín, pričom by sa mali uprednostňovať príbrežné veterné zdroje; dokázať komerčnú pripravenosť fotovoltaickej (PV) výroby energie vo veľkom rozsahu a koncentrovanej solárnej energie; umožniť, aby jedinnotná inteligentná európska rozvodná sieť pre elektrickú energiu zabezpečila masívnu integráciu obnoviteľných a decentralizovaných energetických zdrojov; uviesť na masový trh účinnejšie prístroje a systémy na energetickú premenu a konečné využitie v rámci budov, dopravy a priemyslu, ako napr. polyvýrobu a palivové články udržať konkurencieschopnosť v technológiách štiepenia, ako aj dlhodobé riešenia v oblasti nakladania s odpadom; |

- Realizácia vízie stanovenej do roku 2050

S cieľom zrealizovať víziu úplnej dekarbonizácie, stanovenú do roku 2050, potrebujeme rozvíjať novú generáciu technológií prostredníctvom významných prielomových opatrení. Aj keď niektoré z týchto technológií budú mať do roku 2020 iba malý vplyv, je dôležité, aby sme už dnes posilnili naše úsilie s cieľom zabezpečiť čo najskôr ich uvedenie do prevádzky. Musíme takisto naplánovať výrazné zmeny v organizácii a infraštruktúre.

Kľúčové technologické výzvy EÚ na najbližších 10 rokov na dosiahnutie vízie stanovenej do roku 2050: Pripraviť novú generáciu technológií obnoviteľnej energie na konkurenciu panujúcu na trhu; Dosiahnuť prielomové opatrenia v hospodárnosti technológií skladovania energie; Rozvíjať technológie a vytvárať podmienky na to, aby sa priemyslu umožnilo uvádzať na trh vozidlá na vodíkové palivové články; Dokončiť prípravy na predvedenie novej generácie (Gen-IV) reaktorov na štiepenie určených na trvalejšiu udržateľnosť; Dokončiť výstavbu fúzneho reaktora ITER a zabezpečiť skorú účasť priemyslu na príprave demonštračných činností; Vypracovať alternatívne vízie a stratégie prechodu s cieľom rozvíjať transeurópske energetické siete a iné systémy nevyhnutné na podporu hospodárstva budúcnosti s nízkym obsahom uhlíka; Dosiahnuť prielom vo vytváraní podmienok pre výskum v oblasti energetickej účinnosti: napr. materiály, nanoveda, informačné a komunikačné technológie, biologická veda a výpočet. |

- Kolektívne úsilie o dosiahnutie výsledkov

Dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020 a vízie stanovenej do roku 2050 je významnou výzvou, ktorú je možné najúčinnejšie riešiť formou kolektívneho úsilia.

Niektoré technologické výzvy si vyžadujú kritické množstvo a rozsiahle investičné plány a predstavujú riziko, ktorému nemôže čeliť ani trh, ani členské štáty konajúce individuálne, ani súčasný vzor európskej spolupráce v oblasti výskumu. EÚ môže reagovať na túto výzvu tak, že bude smerovať k novému vzoru cielenej spolupráce plne využívajúc potenciál Európskeho výskumného a inovačného priestoru a vnútorného trhu.

Členské štáty, Spoločenstvo, priemysel aj výskum zohrávajú rôzne úlohy v rámci koherentného celkového úsilia. Dosahovanie našich ambicióznych cieľov si vyžiada zásadný odklon od súčasného prístupu v celom inovačnom systéme a hľadanie rovnováhy medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou na vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni.

Činnosť súkromného sektora

Súkromný sektor je na čele tohto úsilia. Priemyselná revolúcia, ktorú vyvolá smerovanie k celosvetovému rastu technológií s nízkym obsahom uhlíka, predstavuje jedinečnú príležitosť pre európsky priemysel. Dlhodobý a stály politický rámec je dôležitý, ale na to, aby sa táto príležitosť využila čo najlepšie, by mal priemysel začať zvyšovať investície a viac riskovať.

Je potrebné, aby si priemysel vytvoril strategické aliancie s cieľom rozdeliť si bremeno a výhody súvisiace s výskumom a demonštračnými činnosťami. Existuje priestor na lepšie využívanie synergií medzi technológiami (napr. v automobilovom sektore medzi hybridnými vozidlami, palivovými článkami, biopalivami a plynom). Priemysel by mal takisto zjednotiť svoje sily, aby zaujal proaktívnejší postoj v oblasti vytváranie celosvetových pravidiel a noriem a aby dokázal čeliť často komplexným problémom týkajúcim sa prijatia nových technológií verejnosťou.

V nedávnych štúdiách sa ukázalo, že je stále potrebné, aby súkromný sektor zvýšil svoje investície do čistej energie v Európe[4]. Je potrebné, aby finančný sektor, vrátane súkromného kapitálu a rizikového kapitálu, prispôsobil svoje rizikové profily tak, aby sa viac investovalo do potenciálne rýchlo rastúcich malých a stredných podnikov a vedľajších produktov s cieľom ťažiť z obrovských perspektív technológií s nízkym obsahom uhlíka.

Opatrenia na vnútroštátnej úrovni

Členské štáty musia prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených do roku 2020 vo výške 20 % a prispôsobovať svoje energetické systémy na dekarbonizáciu najneskôr do roku 2050.

Špecifické a výrazné úsilie v oblasti energetickej technológie môže dopomôcť dosiahnutiu cieľov spôsobom, ktorým maximalizuje výhody pre členské štáty a obmedzí náklady.

Opatrenia členských štátov by sa mali zamerať na zvyšovanie investícií a poskytovanie jasných signálov trhu s cieľom znížiť riziká a stimulovať priemysel, aby rozvíjal viac trvalo udržateľných technológií. Napríklad vypracovávaním inteligentných motivačných programov, ktoré by stimulovali a vytvárali hodnotové reťazce a ktoré by mal uprednostniť pred neoprávnenými narušeniami hospodárskej súťaže alebo dotovaním technológií, ktoré majú krátkodobo najvyšší potenciál.

Daňové stimuly[5] a nástroje Spoločenstva implementované na vnútroštátnej úrovni, ako napr. štrukturálne fondy, sa môžu použiť na posilnenie výskumnej základne, vybudovanie inovačnej kapacity, podporu vynikajúcich výsledkov a zvýšenie dostupných ľudských zdrojov v sektore. Takisto by sa oplatilo posilniť implementáciu, monitorovanie a preskúmanie vnútroštátnych programov a hľadať spôsob lepšej koherencie a harmonizácie medzi ostatnými členskými štátmi a úsilím Spoločenstva.

Opatrenia na úrovni Spoločenstva

Nový prístup Spoločenstva v oblasti energetických technológií je životne dôležitý na dosiahnutie cieľov plánu SET. Spoločenstvo je nástrojom, ktorý môže:

- umožniť zhromaždenie zdrojov a rozdelenie rizika s cieľom rozvíjať nové technológie, ktoré ponúkajú obrovský potenciál, ale momentálne nezodpovedajú potrebám trhovej konkurencieschopnosti a presahujú možnosti štátov konajúcich samostatne.

- uľahčiť strategické plánovanie jednak na úrovni technológií a zároveň na úrovni energetického systému, aby sa zabezpečil spoločný prístup k problémom, ktoré majú cezhraničný rozmer, ako napr. siete, a takisto aby sa optimalizoval prechod na energetický systém budúcnosti.

- umožniť lepšie zhromažďovanie a zdieľanie dát a informácií s cieľom vypracovať účinnú politiku v oblasti energetickej technológie a usmerňovať rozhodnutí o investovaní.

- zabezpečiť koherenciu a kritickú masu úsilia medzinárodnej spolupráce.

- vyriešiť spoločné problémy a vyhnúť sa netechnologickým prekážkam, ako sú napr. prijímanie nových technológií verejnosťou a zvyšovanie povedomia verejnosti o nových technológiách, s cieľom nájsť spoločné, široko uplatniteľné riešenia.

Výskumné rámcové programy a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu sú hlavnými nástrojmi, ktoré momentálne využívajú aktéri z celej EÚ na spoluprácu na technologických inovačných projektoch.

Tieto programy Spoločenstva by sa mali lepšie využívať, aby sa zdynamizovali činnosti členských štátov a súkromného sektora a to tak, že by sa im pridala nová dimenzia, v rámci ktorej by smerovali ku konceptu riadenia a spolufinancovania skôr spoločných programov ako projektov. Toto si vyžaduje zmenu postupu, akým sa tieto programy implementujú. Navrhnutá iniciatíva spoločnej technológie pre palivové články a vodík[6] je ukážkovým príkladom takejto zmeny, pričom sa finančné prostriedky výskumného rámcového programu Spoločenstva použili na spolufinancovanie výskumného a demonštračného programu spolu s priemyslom v rámci nového európskeho verejno-súkromného partnerstva.

Opatrenia na celosvetovej úrovni

V dnešnom svete, kde dopyt po energii stále stúpa a kde sa má podiel emisií skleníkových plynov Európy znížiť do roku 2030 z 15 % na 10 %, úsilie a spolupráca na svetovej úrovni sú nevyhnutné na riešenie celosvetových problémov.

Musíme vyzdvihnúť našu medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej technológie na vyššiu úroveň, rovnakým spôsobom, akým sa systém obchodovania s emisnými kvótami využíva na dynamizovanie rozvoja globálneho systému založeného na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami pre uhlík. Ak sa nám nepodarí vzbudiť záujem svetového trhu o technológie s nízkym obsahom uhlíka a zabezpečiť ich rozšírenie, dosahovanie našich ambicióznych cieľov by mohlo vyústiť do nadmerného plytvania úsilím a zdrojmi – t.j. veľmi nákladnej stratégie pre naše podniky a spoločnosť.

3. CIELE PLÁNU SET

Musíme využiť ambície a ciele energetickej politiky pre Európu na vytvorenie novej európskej politiky pre energetickú technológiu.

Existujúce opatrenia, ktoré sa prijali za posledné roky, poskytli základy pre ďalšie opatrenia EÚ. Vytvorením európskych technologických platforiem sa spojili zainteresované strany, aby definovali spoločné výskumné programy a stratégie zavádzania. Nástroj sieť európskeho výskumného priestoru (ERA) predstavuje začiatok smerovania k spoločnému plánovaniu výskumu medzi členskými štátmi. Siete excelentnosti umožnili výskumným centrám spolupracovať v konkrétnych oblastiach.

Na základe tohto impulzu sa plán SET stane cielenejším, silnejším a zaručí koherenciu celkového úsilia v Európe s cieľom urýchliť inováciu v oblasti najvyspelejších európskych technológií s nízkym obsahom uhlíka. Týmto sa uľahčí realizácia cieľov stanovených do roku 2020 a vízie stanovenej energetickej politiky pre Európu do roku 2050.

Plán SET navrhuje dosiahnuť nasledujúce výsledky: i) nové spoločné strategické plánovanie, ii) účinnejšiu implementáciu, iii) zvýšenie zdrojov a iv) nový posilnený prístup k medzinárodnej spolupráci.

4. SPOLOčNÉ STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

Nová pracovná metóda na úrovni Spoločenstva si vyžaduje účastnícky, dynamický a flexibilný prostriedok umožňujúci udať smer tomuto proces, určiť priority a navrhnúť opatrenia - inými slovami kolektívny prístup k strategickému plánovaniu. Subjekty prijímajúce rozhodnutia v členských štátoch, priemysel a výskumné a finančné komunity musia začať komunikovať a prijímať rozhodnutia štruktúrovanejším spôsobom, väčšmi zameraným na dosahovanie cieľov, pričom budú vytvárať a implementovať tak opatrenia v rámci spolupráce s ES. Potrebujeme novú štruktúru riadenia.

Riadiaca skupina Európskeho spoločenstva pre strategické energetické technológie

Komisia zriadi na začiatku roku 2008 riadiacu skupinu pre strategické energetické technológie s cieľom riadiť implementáciu plánu SET, pričom sa posilní koherencia medzi vnútroštátnym, európskym a medzinárodným úsilím. Skupine bude predsedať Komisia a bude sa skladať zo zástupcov vlád členských štátov na vysokej úrovni. Úlohou skupiny bude vypracovať spoločné opatrenia prostredníctvom koordinácie politík a programov, sprístupniť zdroje a systematicky monitorovať a prehodnocovať pokrok, pričom sa bude výhradne zameriavať na dosahovanie našich spoločných cieľov.

Komisia zorganizuje v prvej polovici roku 2009 európsky samit týkajúci sa energetickej technológie. Cieľom bude zhromaždiť všetky zainteresované strany a zapojiť ich do celého inovačného systému, od priemyslu až po spotrebiteľov, ako aj zástupcov európskych inštitúcií, finančné komunity a našich zahraničných partnerov. Táto udalosť by umožnila prehodnotiť pokrok, šíriť informácie o dosiahnutých cieľoch a podporiť vzájomné obohacovanie medzi sektormi.

Európsky informačný systém o energetickej technológii

Účinné strategické plánovanie v riadiacej skupine si vyžaduje pravidelné a spoľahlivé informácie a údaje. Komisia zavedie informačný systém a systém správy vedomostí s otvoreným prístupom, aby podporila určovanie cieľov v oblasti energetických technológií a takisto aby dosiahla konsenzus ohľadom programu plánu SET. Bude zahŕňať „ technologické mapovanie “ (najnovší vývoj, prekážky a potenciál technológií) a „ mapovanie kapacít “ (finančné a ľudské zdroje) vypracované spoločným výskumným centrom Komisie[7] . Systém bude pomáhať pri pravidelnom podávaní správ o pokroku dosiahnutom v pláne SET a informovať tvorcov energetickej politiky prostredníctvom pozorovacieho centra energetického trhu a dvojročného cyklu prieskumu strategickej energie.

5. ÚčINNÁ IMPLEMENTÁCIA – SPOLUPRÁCA NA ÚROVNI SPOLOčENSTVA

Aby sa urýchlil proces vývoja a uvádzania na trh, potrebujeme cielenejšie a silnejšie mechanizmy, ktoré môžu využiť potenciál zásahu verejnosti, európskeho priemyslu a výskumných pracovníkov.

5.1. Európske priemyselné iniciatívy

Cieľom európskych priemyselných iniciatív je zintenzívniť priemyselný výskum a inováciu v oblasti energetiky mobilizáciou potrebného kritického množstva činností a aktérov. Keďže sa zameriavajú na merateľné ciele v podobe nižších nákladov alebo vyššieho výkonu, sústredia a zharmonizujú úsilie Spoločenstva, členských štátov a priemyslu tak, aby sa dosiahli spoločné ciele. Zamerajú sa na odvetvia, kde spolupráca na úrovni Spoločenstva povedie k najväčšej pridanej hodnote – technológie, v prípade ktorých sa môžu prekážky, rozsah investícií a súvisiace riziko lepšie riešiť kolektívne.

Na základe výsledkov procesu konzultácií Komisia navrhuje začať v roku 2008 tieto nové prioritné iniciatívy:

- Európska iniciatíva pre veternú energiu: sústredí sa na overovanie a predvedenie veľkých turbín a veľkých systémov (vzťahuje sa na pobrežnú a príbrežnú veternú enregiu).

- Európska iniciatíva pre solárnu energiu: sústredí sa na demonštračné činnosti vo veľkom rozsahu, pokiaľ ide o fotovoltaickú výrobu energie a koncentrovanú solárnu energiu.

- Európska iniciatíva pre bioenergiu: sústredí sa na „ďalšiu generáciu“ biopalív v súvislosti s celkovou stratégiou využívania bioenergie.

- Európska iniciatíva pre zachytávanie, dopravu a skladovanie CO2: sústredí sa na požiadavky celého systému, vrátane účinnosti, bezpečnosti a prijateľnosti verejnosťou, aby dokázala životaschopnosť elektrární na fosílne palivá s nulovými emisiami v priemyselnom rozsahu.

- Európska iniciatíva pre rozvodnú sieť elektrickej energie: sústredí sa na rozvoj inteligentného elektrického systému vrátane skladovania a na vytvorenie európskeho centra pre implementáciu výskumného programu pre európsku prenosnú sieť.

- Iniciatíva pre trvalo udržateľné jadrové štiepenie: sústredí sa na rozvíjanie technológií generácie-IV.

Európske priemyselné iniciatívy sa budú implementovať rôznymi spôsobmi podľa povahy a potrieb sektoru a technológií. V prípade technológií s dostatočnou priemyselnou základňou v Európe môžu mať tieto iniciatívy podobu verejno-súkromného partnerstva, zatiaľ čo v prípade iných technológií, ktoré sú prioritné len pre malý počet štátov, môžu mať tieto iniciatívy podobu spoločného plánovania formou koalície týchto zainteresovaných členských štátov. V prípade potreby sa môžu použiť skombinované nástroje technologického stimulovania („technology push“) a pôsobenia trhu („demand pull“). Európske technologické platformy budú nápomocné v prípravnej fáze.

Dva práve prebiehajúce energetické programy slúžia ako ilustračné príklady iniciatív plánu SET: Európsky program výskumu jadrovej syntézy a jeho hlavná súčasť „ITER“ a navrhnutá iniciatíva spoločnej technológie pre „palivové články a vodík“. Ďalšími s nimi spojenými iniciatívami sú výskumný program riadenia letovej prevádzky v spoločnom európskom vzdušnom priestore (SESAR), ktorý zlepší energetickú účinnosť systému leteckej dopravy, a navrhnutá iniciatíva spoločnej technológie „Čistá obloha“[8], ktorá sa zameriava na zintenzívnenie energetickej účinnosti motorov lietadiel.

5.2. Vytvorenie európskej aliancie pre energetický výskum

Európa má významné národné výskumné inštitúty pre energetiku ako aj vynikajúce tímy výskumníkov pracujúcich na univerzitách a v špecializovaných centrách. Aj keď majú podobné ciele, všetci si určujú stratégie a pracovné plány samostatne. Tradičné nástroje (ako napr. projekty a siete) už nestačia na koordináciu ich úsilia. Väčšia spolupráca na úrovni Spoločenstva umožní účinnejšie využívanie zdrojov.

Komisia navrhuje vytvoriť Európsku alianciu pre energetický výskum . V prvej polovici roku 2008 Komisia začne štruktúrovaný dialóg s generálnymi riaditeľmi národných výskumných inštitútov a organizáciami podobného charakteru (napr. vysokoškolskými zariadeniami) zaoberajúcimi sa významnými programami. Cieľom bude nasmerovať súčasný postup spolupráce na projekty s novým konceptom implementácie programov. Cieľom je zharmonizovať tieto programy s prioritami plánu SET, spojiť existujúce, ale rozptýlené kapacity, a vybudovať trvalo udržateľné partnerstvo s priemyslom.

Medzi príklady spoločných programov, ktoré by mohla aliancia uskutočňovať, môžeme zaradiť základnú vedu v oblasti energetiky, podporované a prelomové technológie a účinnosť vyspelej energetiky. Európsky technologický inštitút by mohol predstavovať vhodný prostriedok na realizáciu tejto ambície vytvorením znalostného a inovačného spoločenstva pre energetiku a zmenu klímy.

5.3. Transeurópske energetické siete a systémy budúcnosti

Vytvorenie trvalo udržateľného prepojeného európskeho energetického systému si bude vyžadovať masívnu zmenu energetickej infraštruktúry ako aj inováciu organizácie. Transformácia energetického priemyslu bude trvať desaťročia a predstavuje jednu z najdôležitejších investícií 21. storočia. Dotkne sa to najrôznejších sektorov, nielen energetiky, životného prostredia a dopravy, ale aj informačných a komunikačných technológií, poľnohospodárstva, hospodárskej súťaže, obchodu a iných. Bude si to vyžadovať multidisciplinárny prístup k otázkam, ktoré sú čím ďalej tým viac prepojené.

Pri plánovaní a rozvíjaní budúcich infraštruktúr a politík je potrebné dobré porozumenie všetkých dôsledkov a logistík možností nových energetických technológií.

Komisia navrhuje začať v roku 2008 opatrenie týkajúce sa plánovania premeny európskych energetických infraštrukturálnych sietí a systémov . Prispeje to k optimalizácii a harmonizácii vývoja integrovaných energetických systémov s nízkym obsahom uhlíka v rámci celej EÚ a susedných krajín. Zároveň to dopomôže rozvoju nástrojov a vzorov pre prognózy na európskej úrovni v oblastiach ako inteligentné, obojsmerné elektrické rozvodové siete, doprava a skladovanie CO2 a distribúcia vodíka.

6. ZDROJE

Medzi obrovským rozsahom problematiky energetiky a zmeny klímy a súčasnou intenzitou úsilia vynakladaného na výskum a inováciu sa vytvorila priepasť, ktorú treba preklenúť.

Implementácia plánu SET pomôže prekonať roztrieštenosť európskej výskumnej a inovačnej základne, čo bude viesť k väčšej celkovej rovnováhe medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Podpora väčšej špecializácie rôznych režimov a zdrojov financovania a ich koordinácie pomôže optimalizovať investície, vybudovať kapacity a zabezpečiť kontinuitu financovania pre technológie, ktoré sa nachádzajú na rôznom stupni vývoja.

Je potrebné riešiť tieto dve otázky: mobilizácia dodatočných finančných zdrojov pre výskum a súvisiace infraštruktúry, demonštračné činnosti v priemyselnom rozsahu a projekty trhového uplatnenia; a vzdelávanie a odborná príprava , vďaka ktorým sa vytvoria ľudské zdroje v kvantite aj kvalite nevyhnutnej na plné využívanie technologických príležitostí, ktoré vytvorí európska energetická politika.

Zvýšenie investícií

Nedávne štúdie (napr. Sternova správa, správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy a Medzinárodná agentúra pre energetiku (International Energy Agency - IEA)) potvrdzujú, že väčšie investície do energetického výskumu a inovácie, aspoň dvojnásobné oproti súčasnému stavu, prinesú výrazné výsledky. Je možné, že aj stimuly pre rozširovanie sa budú musieť dvakrát až päťkrát zvýšiť.

Zvýšené rozpočty siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva, ako aj programu Inteligentná energia – Európa, predstavujú krok správnym smerom. V prvom prípade je na výskum v energetike (ES a Euratom) vyčlenený priemerný ročný rozpočet vo výške 886 miliónov EUR v porovnaní s 574 miliónmi EUR predchádzajúceho programu. Záväzok Spoločenstva voči programu jadrovej syntézy ITER bol pri zabezpečovaní tohto zvýšenia rozpočtu zásadný. Podobne sa vyžadujú ďalšie zvýšenia zdrojov financovania v prípade navrhovaných európskych priemyselných iniciatív a Európskej aliancie pre energetický výskum.

Viac zdrojov na energetické projekty takisto vydáva Európska investičná banka (v budúcich rokoch to bude 5-7 miliárd EUR). Prvé výsledky nového finančného nástroja na zdieľanie rizík potvrdzujú, že sa spolu s ním otvárajú širšie príležitosti na financovanie výskumných a demonštračných projektov v odvetviach obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti.

Niektoré členské štáty už postupne zvyšujú finančné prostriedky na vnútroštátny energetický výskum. Ďalšie by mali rýchlo nasledovať, aby sa v priebehu troch rokov celkové prostriedky v EÚ zdvojnásobili. Komisia bude sledovať, ako postupuje plnenie tohto cieľa s ohľadom na Lisabonskú stratégiu.

Zámerom Komisie je predložiť na konci roku 2008 Oznámenie o financovaní technológií s nízkym obsahom uhlíka . Toto oznámenie sa bude zaoberať potrebami a zdrojmi finančných prostriedkov, preskúma všetky potenciálne cesty k využitiu súkromných investícií, vrátane súkromného a rizikového kapitálu, k intenzívnejšej koordinácii medzi zdrojmi financovania a k zisku dodatočných finančných prostriedkov. Preskúma najmä možné vytvorenie nového európskeho mechanizmu/fondu pre demonštračné činnosti vyspelých technológii s nízkym obsahom uhlíka v priemyselnom rozsahu a ich trhové uplatnenie a zváži náklady a prínosy daňových stimulov pre inováciu.

Pri príprave tohto oznámenia sa Komisia oprie o odborné znalosti vlád, priemyslu a výskumnej, energetickej a finančnej komunity.

Rozšírenie základne pre ľudské zdroje

S cieľom zvýšiť kvalitu a počet inžinierov a výskumných pracovníkov schopných riešiť nové výzvy energetickej inovácie použije Komisia najmä činnosti Marie Curie výskumného rámcového programu, čím zintenzívni odbornú prípravu výskumných pracovníkov v oblasti energetiky. Opatrenia v rámci plánu SET, ako napr. európske priemyselné iniciatívy a Európska aliancia pre energetický výskum, so sebou prinesú ďalšie príležitosti vzdelávania a odbornej prípravy a ich cieľom bude vytvorenie príťažlivého pracovného prostredia pre najlepších výskumných pracovníkov v Európe a na celom svete.

Činnosť jednotlivých členských štátov za účelom posilnenia základne ľudských zdrojov by sa mala lepšie koordinovať v záujme čo najväčšej súčinnosti a intenzívnejšej mobility v odvetví, ktoré už teraz čelí značným ťažkostiam v dôsledku nedostatku mladých ľudí pôsobiacich v tomto odvetví. Malo by sa uprednostňovať spolufinancovanie spoločných programov.

7. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Medzinárodná spolupráca, napr. pri výskume alebo stanovovaní medzinárodných noriem, je nesmierne dôležitá na povzbudenie celosvetového vývoja technológií s nízkym obsahom uhlíka, ich uvedenie na trh, ich rozšírenie a prístup k nim.

V prípade rozvinutých krajín, v ktorých je kľúčovým prvkom hospodárska súťaž, je zásadné zabezpečiť väčšiu spoluprácu pri výskume hľadísk spojených s „verejným prospechom“, ako napr. bezpečnosť alebo prijateľnosť verejnosťou, ako aj pri dlhodobom výskume na hraniciach súčasného poznania.

V prípade rozvojových a rozvíjajúcich sa hospodárstiev sa záujem Spoločenstva zameriava skôr na pomoc krajinám, ktoré sa rozvíjajú a rastú udržateľnejším spôsobom, a zároveň na budovanie nových trhových príležitostí pre priemysel EÚ a zabezpečenie účinnej spolupráce, pokiaľ ide o prístup k zdrojom a ich využitie. Medzi alternatívy ďalšieho zapojenia týchto krajín a spolupráce s nimi patrí: vytváranie sietí stredísk pre energetické technológie; zriaďovanie demonštračných projektov vo veľkom rozsahu tykajúcich sa technológií s najvyšším potenciálom v týchto krajinách; intenzívnejšie využívanie inovatívnych finančných mechanizmov, ako je napr. Svetový fond pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu; lepšie využívanie mechanizmov Kjótskeho protokolu, najmä mechanizmu čistého rozvoja, v záujme investícií do projektov na zníženie emisií, pokiaľ sa dospeje k medzinárodnej dohode po roku 2012 o ďalších zníženiach CO2.

Opatrenia navrhnuté v pláne SET (napr. riadiaca skupina, európske priemyselné iniciatívy a Európska aliancia pre energetický výskum) by mali viesť k posilneniu stratégie medzinárodnej spolupráce. Takisto potrebujeme zabezpečiť, aby EÚ častejšie vystupovala na medzinárodných fórach, pokiaľ možno, jednohlasne a dosiahla tak súdržnejšie a silnejšie partnerstvo.

8. POKRAčOVANIE V ZAčATEJ PRÁCI

V súčasnosti sa postup inovácie v oblasti energetických technológií zakladá na vnútroštátnych programoch a stimuloch, využití vnútroštátnych zdrojov na plnení vnútroštátnych cieľov. Tento vzor vyhovoval v časoch lacnej energie, bez obmedzovania emisií uhlíka, ktoré sú dávno za nami. Dramatické zmeny, ku ktorým bude musieť dôjsť v 21. storočí, pokiaľ ide o energetický profil v širokom poňatí, si vyžadujú novú politiku.

Komisia preto vyzýva Radu a Parlament, aby:

- potvrdili, že energetické technológie predstavujú základný pilier európskej energetickej politiky a politiky zmeny klímy a že je životne dôležité dosiahnuť naše ciele, pokiaľ ide o dekarbonizáciu;

- schválili cieľ Spoločenstva spolu a strategicky naplánovať úsilie v oblasti energetického výskumu a inovácie v súlade s cieľmi energetickej politiky EÚ. Štruktúra riadenia s vytvorí v roku 2008;

- potvrdili, že dokonalejšia a efektívnejšia implementácia súčasného úsilia v oblasti energetického výskumu a inovácie je zásadnou otázkou, a konkrétne aby:

- sa zaviazali vytvoriť rad kľúčových európskych priemyselných iniciatív, počnúc rokom 2008;

- odsúhlasili potrebu posilnenia kapacít európskeho energetického výskumu prostredníctvom hlbšej integrácie energetických výskumných stredísk EÚ v rámci Európskej aliancie pre energetický výskum. Štruktúrovaný dialóg na dosiahnutie tohto cieľa sa začne v roku 2008;

- schválili návrh Komisie na začatie činnosti s cieľom strategicky naplánovať prechod na energetické siete a systémy s nízkym obsahom uhlíka v Európe;

- potvrdili, že lepšie využitie zdrojov a ich celkové zvýšenie, či už ide o finančné alebo ľudské zdroje, je potrebné v záujme rýchlejšieho vývoja a rozšírenia technológií budúcnosti s nízkym obsahom uhlíka;

- privítali zámery Komisie pripraviť na rok 2008 oznámenie o financovaní technológií s nízkym obsahom uhlíka;

- zhodli sa na potrebe posilnenej medzinárodnej spolupráce – zavedenia koherentnej a diferencovanej stratégie vo vzťahu k rozvinutým, rozvojovým a rozvíjajúcim sa hospodárstvam.

[1] Závery Európskej rady prijaté na základe Energetického balíka Komisie, napr. oznámenia „Energetická politika pre Európu“ KOM(2007)1, „Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia“ KOM(2007)2 a „Smerom k Európskemu strategickému plánu pre energetické technológie“ KOM(2006)847.

[2] Správa Sira Nicholasa Sterna o vplyve zmeny klímy na hospodárstvo (Stern Review on the Economics of Climate Change) – Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva

[3] KOM(2007)140 z 28.3.2007, Zelená kniha o trhovo orientovaných nástrojoch

[4] viď napr. „Global Trends in Sustainable Energy Investment 2007“, Program Spojených národov pre životné prostredie a New Energy Finance Ltd.

[5] KOM(2006)728 z 22.11.2006 o využívaní daňových stimulov v prospech VaV

[6] KOM(2007)571 z 9.10.2007.

[7] Pozri pracovné dokumenty útvarov Komisie SEK(2007)1510 „Technologická mapa“ a SEK(2007)1511 „Mapa kapacít“

[8] SESAR KOM(2005)602 z 25.11.2005, Iniciatíva spoločnej technológie pre palivové články a vodík KOM(2007)571 z 9.10.2007 a Iniciatíva spoločnej technológie „Čistá obloha" KOM(2007)315 z 13.6.2007