28.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 97/3

1.1

Tento návrh je prakticky návrhom „dcérskej smernice “k rámcovej smernici o vode (2000/60/ES). Rámcová smernica definovala stratégiu boja proti chemickému znečisťovaniu vôd. Toto znečistenie môže naozaj škodiť vodným ekosystémom a viesť k zániku živočíšnych druhov a biotopov. Okrem toho sa znečisťujúce látky môžu hromadiť v potravinovom reťazci a ľudia môžu byť vystavení týmto látkam prítomným vo vodnom prostredí nielen konzumáciou rýb a iných potravín vodného pôvodu, pitnej vody, ale aj počas vykonávania športovej či rekreačnej činnosti.

1.2

Rovnako je potrebné zdôrazniť aj to, že znečisťujúce látky môžu v životnom prostredí zostať prítomné dlho po ich právnom zákaze, môžu byť prenášané na veľké vzdialenosti a dosiahnuť také miesta, ktoré pôvodne nevyzerali, že by mohli byť ohrozené znečistením.

1.3

Nakoniec poznamenajme, že zdroje znečisťujúcich látok sú veľmi rôznorodé: činnosti v domácnosti, poľnohospodárstvo, spaľovanie, priemysel a pod.

1.4

V prvej fáze Komisia predložila zoznam 33 látok prioritného záujmu na úrovni Spoločenstva (rozhodnutie 2455/2001/ES). Predložený návrh smernice sa zameriava na zaručenie „zvýšenej úrovne ochrany “proti rizikám, ktoré týchto 33 látok prioritného záujmu, ako aj niektoré ďalšie znečisťujúce látky predstavujú pre vodné prostredie, alebo môžu predstavovať sprostredkovane z tohto prostredia.

1.5

Na dosiahnutie tohto cieľa návrh smernice stanovuje normy kvality životného prostredia (Environment Quality Standards, ďalej len EQS). Zdôrazňuje, že v priebehu posledných rokov bolo prostredníctvom rôznych právnych aktov Spoločenstva prijatých niekoľko postupov na kontrolu emisií potrebných na dosiahnutie týchto noriem.

1.6

Návrh rovnako prináša zrušenie niektorých existujúcich „dcérskych smerníc“, hlavne kvôli zohľadneniu vedeckého a technického pokroku a znečisťujúcich látok, ktoré neboli v smernici uvedené doteraz.

2.1

Komisia navrhuje skombinovať dve kritéria merania:

2.2

Takto je norma kvality životného prostredia definovaná nielen maximálnou prípustnou koncentráciou s cieľom vyhnúť sa nezvratným vážnym krátkodobým následkom silného znečistenia ekosystémov, ale aj ročným priemerom s cieľom vyhnúť sa nezvratným následkom spôsobeným trvalým dlhodobým znečisťovaním.

2.3

Komisia navrhuje, aby pre väčšinu látok boli normy uplatňované na úroveň znečisťujúcich látok prítomných v povrchovej vode. Komisia však poznamenáva, že pre niektoré látky, ktoré sa akumulujú v potravinovom reťazci, by limity uplatňované len na povrchovú vodu nemuseli byť dostatočné na zabránenie nepriamym vplyvom a druhotnej otrave. Navrhuje preto, aby pre tri z týchto látok (hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a ortuť) členské štáty stanovili normy kvality životného prostredia pre biotopy.

3.1

Komisia navrhuje definovať normy kvality životného prostredia vôd na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany životného prostredia vo všetkých členských štátoch a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre hospodárskych aktérov. Vo všeobecnosti sa Komisia domnieva, že súčasné postupy kontroly znečistenia by mali byť primerané na to, aby členským štátom umožnili dosiahnuť kvalitatívne normy. Pokiaľ by boli potrebné akékoľvek dodatočné opatrenia, malo by začlenenie vhodných kontrolných opatrení do programu opatrení, ktoré majú byť vypracované pre každé povodie rieky v súlade s článkom 11 rámcovej smernice byť prenechané členským štátom.

4.1

Hlavné prvky smernice sú:

5.1

Hlavným cieľom, s ktorým nemožno nesúhlasiť, je zabrániť tomu, aby nebezpečné látky, ktoré predstavujú vážne potenciálne riziká a ktoré majú neodvratné dôsledky, znečisťovali vody.

5.2

EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby Komisia udržala pevnú a vedecky podloženú kapacitu na rýchle identifikovanie látok, ktoré by mohli mať za následok škodlivé znečistenie povrchových vôd a na zavedenie prísnych noriem kvality na stanovenie maximálne povolenej úrovne výskytu takýchto látok, a to či už samostatne alebo v kombinácii. EHSV si všíma a podporuje počiatočný zoznam prioritne nebezpečných látok a noriem stanovených v návrhu. Navrhuje, aby boli vypracované ustanovenia pre každoročné rozsiahle hodnotenie na vedeckom a transparentnom základe, ktoré by určili, či je potrebné doplniť nové látky alebo upraviť úrovne maximálnych povolených limitov pre niektoré látky. Pozornosť by mala byť venovaná najmä ostatným látkam definovaným v dohovore OSPAR a iných relevantných medzinárodných dohovoroch.

5.3

EHSV spôsobuje obavy najmä skutočnosť, že ešte neboli stanovené definitívne normy pre olovo, nikel a ich zlúčeniny. Práca v tejto oblasti by mala byť prioritou a mali by byť stanovené vhodné limity, pokiaľ možno v takom časovom horizonte, aby mohli byť zahrnuté do tejto smernice pred jej právnou finalizáciou.

5.4

Hlavným cieľom zlepšovania kvality vody je ochrana biotopov a potravinového reťazca až po človeka. Pokiaľ by bolo možné spoľahlivo, sústavne a efektívne merať úrovne znečisťujúcich látok v biotopoch, bolo by v podstate lepšie stanoviť normy v tejto oblasti a monitorovať ich. Toto je však vo všeobecnosti ešte stále ťažké, a pre väčšinu prioritných látok je v súčasnosti realizovateľnejšie a zväčša aj dostatočne spoľahlivé určiť normy na úrovni maximálnych povolených limitov výskytu v povrchových vodách. (Návrh založiť monitorovanie na splnení noriem na základe ročného priemeru a maximálnej prípustnej koncentrácie je realistický, dobre prepracovaný a aj plne odôvodnený).

5.5

Existujú však určité toxické látky, ktoré majú tendenciu ukladať sa v potravinovom reťazci. Pre tieto látky len samotné normy pre povrchovú vody nezaručujú efektívnu ochranu proti ich toxickým účinkom. Pre tieto látky by bolo želateľné stanoviť normy založené na maximálnej povolenej koncentrácii látky v požívateľných organizmoch mäkkýšov, kôrovcov a v iných biotopoch navrhovaných Komisiou. Tieto látky zahŕňajú hexachlórbenzén, hexachlórbutadién a metylortuť. Je možné, že k týmto látkam v budúcnosti pribudnú ďalšie. Doteraz ešte neexistuje všeobecne prijatá metodológia na stanovenie noriem týmto spôsobom, takže Komisia len navrhuje umožniť členským štátom zaviesť také normy pre tieto tri látky, ktoré boli doteraz explicitne identifikované.

5.6

Pri súčasnej úrovni poznatkov je možné tento návrh akceptovať. EHSV však aj tak vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore vedeckej analýzy fenoménu biologickej akumulácie určitých toxických látok, a aby bola pripravená na rozšírenie používania noriem maximálnych úrovní toxických látok nachádzajúcich sa v biotopoch hneď, ako sa dostane veda a metodológia monitorovania na vyššiu úroveň. Monitorovanie by okrem toho malo byť zatiaľ využívané aj na zabezpečenie toho, aby sa úrovne kontaminácie v sedimentoch a biotopoch už nezvyšovali.

5.7

Veľmi dôležité je vypracovať súpis vypúšťaných látok, emisií a únikov spôsobených ľudskou činnosťou s cieľom stanoviť, či boli dosiahnuté ciele zníženia alebo zastavenia znečisťovania. Pokiaľ ide o prírodné znečistenia, je ťažké vytvoriť ich úplný súpis. Avšak v určitých prípadoch by mohlo byť vhodné stanoviť súvislosť existujúcu medzi prírodným znečistením a znečistením ľudského pôvodu.

5.8

Pokiaľ ide o súpis, je vhodné dbať na to, aby sa predišlo každej nesúvislosti, či prekrývaniu sa s inými existujúcimi nástrojmi vo veci ochrany povrchových vôd.

5.9

K otázke prechodových oblastí prekročenia sa pristupuje realistickým spôsobom, ale nemožno ju považovať za celkom spoľahlivú. Zdá sa, že aj naďalej je ťažké zaručiť, aby environmentálna kvalita ostatných vôd nebola ohrozená. Pokiaľ sa bude uplatňovať pojem prechodových oblastí, bude potrebné vyvinúť presnú metódu s cieľom dospieť k definícii týchto zón a k stanoveniu bodov merania znečistení.

5.10

Je potrebné venovať pozornosť susedným tretím krajinám, teda krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, a na ktorých území pramenia rieky, ktoré potom pretekajú krajinami EÚ, alebo ktoré lemujú jazerá, na ktorých druhej strane sa nachádza členský štát. Pokiaľ sa krajiny mimo hraníc EÚ nebudú starať o ochranu svojich vôd, môže úsilie jednotlivých členských štátov EÚ prípadne vyjsť nazmar, a ciele stanovené na rok 2015 by nemuseli byť dosiahnuté. Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri posúdení a implementovaní smernice. Touto otázkou sa napokon zaoberá aj článok 12 rámcovej smernice o vode.

6.1

Časový plán: článok 4 ods. 5 návrhu smernice stanovuje rok 2025 ako dátum, do ktorého musia byť zastavené emisie alebo dokedy sa má uskutočniť stiahnutie prioritných škodlivých látok z trhu. Oproti tomu ciele kvality životného prostredia musia byť, ak sa má uplatniť rámcová smernica o vode, dosiahnuté do roku 2015. Tento konečný dátum by sa mohol v určitých prípadoch zdať ťažko dosiahnuteľný, a to viac, že spomínaná dcérska smernica bola prijatá oneskorene. Predsa je však potrebné, aby členské štáty vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie tohto cieľa, s tým, že za určitých okolností sa bude možné uchýliť k opatreniam provizórnych úľav. EHSV odporúča, aby Komisia monitorovala pokroky v oblasti implementácie a bola pripravená navrhnúť ďalšie opatrenia na podporu čo najširšieho dosiahnutia cieľov k stanovenému termínu, a s čo najmenším počtom výnimiek.

6.2.1

Predsa sa však zdá, že oznámenie Komisie (bod 3) je až veľmi optimistické vo svojom súpise právnych nástrojov, ktorými disponujú členské štáty na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode pre prioritne nebezpečné látky, a to najmä preto, že niektoré významné zdroje znečisťovania nespadajú pod náležité predpisy, je tomu tak v prípade rozptýleného znečistenia pochádzajúceho z produktov z domácností alebo činností súvisiacich so službami – tieto by si vyžadovali novo vypracované smernice.

6.2.2

Za týchto okolností je nerealistické navrhovať, aby každý členský štát zavádzal nové ustanovenia, pretože tieto nemusia byť nevyhnutne jednotné, najmä pokiaľ je pravdepodobné, že budú nahradené novou európskou legislatívou.

6.3.1

Prijatie návrhu smernice spôsobí zrušenie smernice 75/440/ES o požadovanej kvalite povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch. Bude potrebné zachovať jednotnosť medzi novou smernicou a smernicou o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (2) v súvislosti s legislatívnymi úpravami.

6.4.1

Udržanie napredovania k dosiahnutiu cieľov smernice a zabezpečenie rovnakého uplatňovania v celej Európe si bude vyžadovať súdržnejšie a spoľahlivejšie normy pre monitorovanie. EHSV už očakáva nový návrh týkajúci sa informačného systému o vode pre Európu, ktorý má byť v dohľadnej dobe predložený a dúfa, že bude možné tento systém využiť na zber informácií a podrobné sledovanie uplatňovania smernice o prioritných látkach.

7.1

Je nevyhnutné zaručiť koherentnosť medzi ustanoveniami súčasnej smernice a nariadením REACH, aj keď v podstate Komisia už predvídala úspech rokovania o REACH a teda jeho implementáciu. Treba povedať, že pre normy kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva sa musí brať do úvahy zavedenie nových chemikálií na trh.

8.1

EHSV súhlasí s počiatočným navrhovaným zoznamom prioritne nebezpečných látok a normami, ktoré boli pre ne stanovené. Trvá však na tom, že je potrebné dokončiť chýbajúce normy pre olovo a nikel a vytvoriť stabilný postup pre pravidelné prehodnocovanie zoznamu a noriem, aby tak bolo možné v prípade potreby ich promptne a efektívne aktualizovať.

8.2

Výbor schvaľuje všeobecnú štruktúru návrhu smernice.

8.3

Dosiahnutie cieľov kvality životného prostredia do roku 2015 bude veľkou výzvou. EHSV však predsa trvá na tom, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v snahe tieto ciele dosiahnuť.

8.4

Trvá na tom, že je nevyhnutné spresniť systém informačných správ a kontroly opatrení členských štátov pri implementovaní tejto smernice a realizácii jej cieľov. Schvaľuje iniciatívu Komisie na vytvorenie informačného systému o vode pre Európu („Water Information System for Europe “(WISE)).

8.5

Odporúča dbať na zosúladenie nového návrhu a už platných textov, ako aj na prijatie európskej legislatívy týkajúcej sa určitých zdrojov znečisťovania, na ktoré sa nevzťahujú súčasné právne predpisy (napríklad rozptýlené znečistenie spôsobené produktmi pre domácnosť).